Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-129-2018.pdf
PDF · 151.89 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/129/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu VAROX s.r.o., so sídlom Muľka 15, 985 31 Trebeľovce, IČO: 45 425 591, právne zast. Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec proti žalovanému Syngas, s.r.o., so sídlom Šávolská cesta 2181/9A, 986 01 Fiľakovo, IČO: 46 522 824, v zastúpení Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/91/2017-210 zo dňa 6. septembra 2018 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/91/2017-210 zo dňa 6. septembra 2018 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi 93.593,82 Eur spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 7.000 Eur od 15.09.2016 do zaplatenia, 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 25.000 Eur od 30.09.2016 do zaplatenia, 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 22.518,63 Eur od 24.12.2015 do zaplatenia, 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 10.682,08 Eur od 29.03.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovanému sumu 93.593,82 Eur s príslušenstvom na základe toho, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 28.05.2015 Zmluvu o dielo v znení jej neskorších dodatkov č. 1 - 3, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo - stavebné práce na stavbe - Elektráreň na Biomasu Fiľakovo a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za vykonané práce cenu za dielo.
3. Žalobca stavebné práce žalovanému vyfakturoval Faktúrou č. FO15021 zo dňa 23.10.2015, splatnou dňa 06.11.2015 vo výške 143.378,10 Eur, z ktorej žalovaný do dňa podania tejto žaloby uhradil spolu sumu 136.378,10 Eur v dôsledku čoho ostáva ku dňu podaniu tejto žaloby k úhrade titulom vyššie uvedenej faktúry č. FO15021 suma 7.000,-Eur. Faktúrou č. FO15026 zo dňa 13.11.2015, splatnou dňa 27.11.2015 vyfakturoval žalobca žalovanému spolu sumu 82.943,59 Eur, z ktorej žalovaný do dňa podania tejto žaloby uhradil spolu sumu 57.943,59 Eur v dôsledku čoho ostáva ku dňu podaniu tejto žaloby k úhrade titulom vyššie uvedenej faktúry č. FO15026 suma 25.000,00 Eur. Faktúrou č. FO15029 zo dňa 04.12.2015, splatnou dňa 18.12.2015 vyfakturoval žalobca žalovanému spolu sumu 29.518,63 Eur, z ktorej žalovaný do dňa podania tejto žaloby uhradil dňa 23.12.2015 sumu 7.000,00 Eur, dôsledku čoho ostáva ku dňu podaniu tejto žaloby k úhrade titulom vyššie uvedenej faktúry č. FO15029 suma
22.518,63 Eur. Faktúrou č. FO16003 zo dňa 14.03.2016, splatnou dňa 28.03.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému spolu sumu 10.682,08 Eur, z ktorej žalovaný do dňa podania tejto žaloby neuhradil žiadnu sumu, v dôsledku čoho ostáva ku dňu podaniu tejto žaloby k úhrade titulom vyššie uvedenej faktúry č. FO16003 suma 10.682,08 Eur. Ku dňu podania žaloby ostala titulom neuhradených zostatkov istiny vyššie uvedených faktúr k úhrade suma spolu 65.200,71 Eur.
4. Žalobca uviedol, že so žalovaným dojednali v Zmluve o dielo v Čl. V. bod. 6.2. písm. b) splatnosť faktúr v lehote 14 kalendárnych dní odo dňa doručenia objednávateľovi, pričom každá z vyššie uvedených faktúr bola žalovanému ako objednávateľovi doručená v deň jej vystavenia žalobcom ako zhotoviteľom. S poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) si uplatnil právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve podľa Čl. VII. bod. 7.2. vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania. Uviedol, že suma kapitalizovaných úrokov z omeškania z vyššie uvedených faktúr predstavuje spolu sumu 28.393,11 Eur. Žalobca si od žalovaného uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur.
5. Okresný súd rozhodol vo veci Platobným rozkazom č.k. 13Cb/91/2017-64, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí v celom rozsahu s nárokom uplatneným žalobcom. Namietol, že zo strany žalobcu došlo k vadnému plneniu. Poukázal na odborné Posúdenie zrealizovaných stavebných prác, ktoré vykonal Y. Y., stavbyvedúci, so zameraním Pozemné stavby, číslo osvedčenia 12384*10*, so sídlom Komenského 274/3, 985 05 Kokava nad Rimavicou. Na základe uvedeného odborného posúdenia boli na diele žalobcu zistené najmä nasledovné vady: nedodržanie väzby muriva v zmysle technického listu výrobcu, väzba musí byť alebo 1/3 dĺžky tvárnice (vyznačené elipsou); zhotovenie steny výšky nad 3,0 m je potrebné stužiť železobetónovým vencom pokiaľ neurčuje statický posudok inak; nevyplnené tvárnice betónovou zmesou, pri zalievaní tvárnic došlo k nesprávnemu zhutneniu betónovej zálievky. Pri námatkovej kontrole cca 2 m2 (červené body označujú prázdne DT) na jednom mieste to znamená kritické narušenie statickej únosnosti, keďže steny sú nosné a sú zaťažené keramickým stropom s betónovým poterom; nekvalitné prevedenie tenkovrstvých omietok na pórobetónových tvárniciach, chýbajúca stužujúca vrstva pod omietkou, z tohto dôvodu dochádza k tvorbe trhlín; nedodržaná kolmosť a rovinatosť jednotlivých konštrukcií; nesprávne vyšpárovaný keramický obklad, medzi jednotlivými kusmi chýba špárovačka; popraskané akrylátové tmely; železobetónová podlaha v hale trhliny v podlahe vzniknuté nesprávnym zhotovením dilatačných škár, nie sú vyplnené trvalo pružným tmelom; spevnená plocha pred halou, došlo k výškovej deformácii jednotlivých dilatačných celkov pravdepodobne z dôvodu nedostatočného zhutnenia pláne; spevnená plocha nesprávne zhotovenie dilatačných škár, chýbajúca výplň trvalo pružným tmelom.
6. Žalovaný poukázal v odpore na ust. § 325, § 536 ods. 2 ObZ. Mal za to, že vzťah medzi ním a žalobcom je okrem iného aj synalagmatický, t.j. vzájomne podmienený, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu. Vzhľadom k tomu, že žalobca nevyhotovil dielo riadnym (bezvadným) spôsobom, nemal žalovaný povinnosť splniť si záväzok, t.j. riadne a včas zaplatiť dohodnutú odplatu. V tejto súvislosti poukázal napríklad na odôvodňujúcu časť rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 17C/188/2009 zo dňa 20.06.2012, podľa ktorého „Zmluva o dielo patrí do skupiny konsenzuálnych kontraktov, zakladá synalagmatický záväzok (vykonať určité dielo - zaplatiť zaň), pre ktorý nie je predpísaná písomná forma. Ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo vychádzajú z úpravy riadne vykonaného diela, tak ako aj úprava zmluvná medzi účastníkmi zmluvy o dielo. Pod pojmom riadne vykonanie diela sa rozumie vykonanie diela bez vád, ktoré znemožňujú alebo sťažujú používanie diela. Porušením povinnosti zo záväzkového vzťahuje porušenie dohodnutého riadneho vykonania diela." Taktiež v tomto smere poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, č.k. 4MObdo/1/2007 zo dňa 12.02.2008 a na ust. § 265 ObZ.
7. Žalovaný mal za to, že uplatňovanie nárokov zo strany žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Uviedol, že z právnej teórie a ustálenej súdnej praxe vyplýva, že zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad, či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy, pričom ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie obchodnoprávnych vzťahov. Zásady poctivého obchodného styku teda predstavujú kritérium právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Taktiež vyššie špecifikované ustanovenie postihuje tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch, účelom
výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu, nakoľko súdnou cestou vymáha od žalovaného zaplatenie peňažných prostriedkov za vadné plnenie poskytnuté žalovanému zo strany žalobkyne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, č.k. 29Cdo/359/2007 zo dňa 20.01.2009, závery ústavného súdu vyslovené v náleze zo 06.09.2005, sp. zn. I. US 643/2004 a na rozhodnutie sp. zn. 29 Odo 1027/2006 z 01.06. 2008.
8. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že z hľadiska namietaných vád tak, ako ich špecifikoval žalovaný v odpore, tieto majú charakter vád čiastočne zjavných, ako aj čiastočne skrytých. Za zjavné vady (vady voľným okom zistiteľné ako chýbajúca špárovačka a nerovnosti) okresný súd považoval vady viditeľné, a to spevnená plocha nesprávne zhotovenie dilatačných špár, chýbajúca výplň trvalo pružným tmelom, nesprávne vyšpárovaný keramický obklad medzi jednotlivými kusmi chýba špárovačka a nedodržaná kolmosť a rovinatosť jednotlivých konštrukcií. Skryté vady, tak ako ich uvádza žalovaný, sú vady, o ktorých tvrdí, že ich dielo malo v čase jeho vyhotovenia, a to nedodržanie väzby muriva v zmysle technického listu výrobku, väzba musí byť 1/2-ica alebo 2/3-iny dĺžky tvárnice (vyznačené elipsou), zhotovenie steny do výšky na 3 metre je potrebné stužiť železobetónovým vencom pokiaľ neurčuje statický posudok inak, nevyplnené tvárnice betónovou zmesou, pri zalievaní tvárnic došlo k nesprávnemu zhutneniu betónovej zálievky. Pri námatkovej kontrole cca 2 m2 na jednom mieste, tzn. kritické narušenie statickej únosnosti, keďže steny sú nosné a sú zaťažené keramickým stropom z betónovým poterom, nekvalitné prevedenie tenkostenných omietok na pórobetónových tvárniciach chýbajúca stužujúca vrstva pod omietkou, z dôvodu dochádza k tvorbe trhlín, železobetónová podlaha v hale - trhliny v podlahe vzniknuté nesprávnym zhotovením dilatačných špár, nie sú vyplnené trvalo pružným tmelom, popraskané akrylátové tmely (hoci nebolo preukázané či sa nejedná o reklamačnú vadu, nie je zrejmé kedy došlo k popraskaniu a či príčina spočíva vo vade, ktorú malo dielo už v čase jeho odovzdania, žalobca však túto skutočnosť nenamietal, preto súd vychádzal z tvrdení žalovaného, ktorý klasifikoval tento stav ako vadu diela).
9. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalovaný namietol právo zo zodpovednosti za vady s poukazom na listinu označenú ako "Posúdenie zrealizovaných stavebných prác", žalobca predložil vlastný Odborný posudok statiky pod č. 10/2018 súdneho znalca S.. P. Y., z ktorého vyplýva, že vytýkané závady nemajú vplyv na prevádzku elektrárne a vyhotovenie je zo statického hľadiska vyhovujúce.
10. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že vo vzťahu k právu uplatnenému si z vád, tak ako ho žalovaný uvádza, v zmysle § 560 a nasl. ObZ v prvom rade zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky (§ 560 ods. 2 ObZ). Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2 § 560 ObZ (§ 560 ods. 3 ObZ), ak boli spôsobené porušením tejto povinnosti. Povinnosťou objednávateľa je predmet diela prehliadnuť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela (§ 562 ods. 1 ObZ).
11. Okresný súd upozornil, že objednávateľ je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať. Po prevzatí diela je povinný sám dielo prezrieť alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou. Pri riadnej prehliadke by mal zistil všetky zjavné vady prevzatého diela. Vady, na ktoré poukazuje žalovaný, a ktoré sú vadami zjavnými mal žalovaný oznámiť - notifikovať žalobcovi bez zbytočného odkladu potom, ako uskutočnil prehliadku pri prevzatí diela, resp. bez zbytočného odkladu potom ako ju uskutočniť mohol. K prevzatiu diela v zmysle odovzdávacieho protokolu došlo dňa 08.03.2016. Tzv. skryté vady, na ktoré poukazuje žalovaný boli, ako to sám uvádza, zistené v zmysle odborného posúdenia zrealizovaných stavebných prác dňa 20.03.2017, avšak bez zbytočného odkladu oznámené žalobcovi neboli, nakoľko toto oznámenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry až v súvislosti s podaným odporom voči platobnému rozkazu, ktorý bol žalobcovi doručený súdom, a to dňa 11.10.2017, t.j. viac než 6 mesiacov potom, ako vady boli zistené. Uvedenú dobu 6 mesiacov po zistení vád, pri vadách skrytých a dobu od odovzdania, resp. prevzatia diela pri vadách zjavných, nie je možné považovať za lehotu, ktorá by korešpondovala s pojmom „bez zbytočného odkladu“. Dôsledky nesplnenia oznamovacej povinnosti v zmysle § 562 ods. 3 ObZ s poukazom na § 428 ods. 2 ObZ nastávajú v súvislosti s námietkou zhotoviteľa a súd na ne neprihliada ex offo, ale len na námietku nesplnenia oznamovacej povinnosti. V prípade, ak zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť o vadách diela, nemôže namietať nesplnenie oznamovacej povinnosti objednávateľa s poukazom na § 428 ods. 3 ObZ, avšak v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú stranu, pričom žalovaná strana dôkazy
smerujúce k tomu, že by zhotoviteľ vedel, alebo musel vedieť o vadách zhotoveného diela nepredložila, naviac samotný žalobca predložil statický posudok, z ktorého vyplýva, že dielo po statickej stránke je využívateľné.
12. Okresný súd uviedol, že námietke žalovaného ohľadom vadnosti diela nevyhovel jednak z dôvodu, že vadnosť diela nebola preukázaná tak ako ju žalovaný opísal, naviac vadnosť diela bola vo vzťahu k statickému posúdeniu diela a možnosti jeho užívania ako bezvadného posúdená v zmysle predloženého posudku žalobcom a následne tvrdenia žalovaného boli vyvrátené. V prvom rade však žalovaný aj za predpokladu, žeby dielo vykazovalo ním uvádzané vady, si práva zodpovedajúce z vád neuplatnil včas a rovnako nevykonal ani voľbu práv zodpovedajúcich z vadného plnenia, ktoré by mu náležali ako pri nepodstatnom porušení zmluvy, teda súd takéto práva ani priznať nemohol. Na základe uvedeného priznal okresný súd žalobcovi právo na zaplatenie sumy 93.593,82 Eur (65.200,71 Eur titulom nezaplatenej ceny diela + 28.393,11 Eur kapitalizovaný úrok z omeškania). Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, okresný súd mu priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako si žalobca uplatnil s poukazom na dojednanú výšku úroku z omeškania Zmluvou o dielo v Článku VII., bod 7.2.
13. Okresný súd sa s námietkou žalovaného, že žalobca si uplatnil právo v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku, vysporiadal tak, že nakoľko v konaní vadnosť diela nebola preukázaná a najmä prípadná vadnosť, na ktorú poukazuje žalovaný nebola uplatnená včas, konanie žalobcu, ktorému vady diela ani vytýkané neboli a ktorý si uplatňuje právo na doplatenie ceny diela v súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo, nemôže byť kvalifikované ako uplatnenie práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zo strany žalobcu nemožno hovoriť o prípade tzv. šikanácie, ktoré by nesledovali jeho podnikateľský cieľ, a to zaplatenie ceny diela, ale mali by smerovať iba k poškodeniu druhej zmluvnej strany.
14. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Navrhol, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napádanom výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby postupom podľa § 388 CSP rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
15. Žalovaný zotrval na závere, že zo strany žalobcu došlo k vadnému plneniu, pričom v tomto smere mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov (otázka vadnosti, resp. nevadnosti diela) k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to vzhľadom na to, že v rámci vykonaného dokazovania boli predložené každou zo sporových strán odborné posudky, ktoré sa vo svojich záveroch dotýkajúcich sa vadnosti, resp. nevadnosti diela vykonaného zo strany žalobcu, ako aj bezpečnosti fungovania elektrárne zo statického hľadiska rozchádzajú, a teda z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nemohol dôjsť k relevantnému konštatovaniu vadnosti, resp. nevadnosti diela. Taktiež v tejto súvislosti nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvej inštancie priklonil k odbornému posudku vypracovanému zo strany žalobcu a odborný posudok vypracovaný zo strany žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesprávny a žalobcom vyvrátený. Žalovaný je toho názoru, že zo strany okresného súdu malo dôjsť v tomto smere minimálne k prepočutiu oboch znalcov, prípadne k nariadeniu nového odborného posudku, a to všetko za účelom objektívneho objasnenia existencie či absencie vád na diele dodaného zo strany žalobcu.
16. Žalovaný zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uviedol v priebehu konania ohľadom charakteru vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahu synalagmatického, t.j. vzájomne podmieneného, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu. Vzhľadom k tomu, že žalobca poskytol žalovanému vadné plnenie, mal žalovaný za to, že mu nebol povinný poskytnúť ním uplatňované finančné nároky. Taktiež v tom smere poukázal na to, že zo strany žalobcu v predmetnom konaní nebolo preukázané, že by žalobca vykonal ním uvádzaný rozsah stavebných prác, t.j. rozsah dodaného plnenia, čo tiež zakladá relevantný dôvod na to, aby žalobcovi odmietol žalovaný uhradiť ním požadované peňažné prostriedky, a to opätovne s poukazom na synalagmatický charakter právneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Poukázal pritom na rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 17C/188/2009 zo dňa 20.06.2012. Rovnako zotrval na svojich argumentoch, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, kedy podľa neho je uplatňovaný nárok zo strany žalobcu aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
17. Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie prejednal a rozhodol predmetnú vec bez prítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného a jeho splnomocneného právneho zástupcu. Mal za to, že z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov sa súd prvej inštancie rozhodol konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, pričom má za to, že v tomto smere došlo zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému k odňatiu možnosti zúčastniť sa prejednania predmetnej právnej veci. Poukázal na to, že napriek tomu, že v prejednávanej veci ide o skutkovú vec, súd prvej inštancie nepovažoval účasť žalovaného na pojednávaní za potrebnú a neodročil predmetné pojednávanie za účelom jeho opätovného predvolania, a to aj napriek tomu, že žalovaný žiadal byť prostredníctvom štatutárneho zástupcu osobne v predmetnom konaní vypočutý a zúčastniť sa ho osobne. Je presvedčený, že v prípade, ak by súd prvej inštancie vypočul štatutárneho zástupcu, rozhodol by v jeho prospech. Žalovaný uviedol, že celkovým procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý možno považovať za svojvoľný, t.j. arbitrárny, došlo zo strany súdu k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj medzinárodnými právnymi predpismi. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo/122/2010 zo dňa 21.07.2010. Uviedol, že súd prvej inštancie pri vybavovaní žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, konal v rozpore s ust. § 183 ods. 4 CSP v platnom znení, nakoľko žalovaného bezodkladne neupovedomil, že nevyhovuje jeho žiadosti o odročenie pojednávanie. Dodal, že ako vyplýva z predmetného súdneho spisu, žiadosť o odročenie pojednávania bola odoslaná žalovaným dňa 04.09.2018, pričom odpoveď z o strany súdu bola doručená dňa 07.09.2018, teda deň potom, ako sa uskutočnilo predmetné pojednávanie. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 2Cdo/150/2017 zo dňa 30.08.2018.
18. Žalovaný označil rozhodnutie okresného súdu za zmätočné, z ktorého nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre jeho rozhodnutie a na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol. Má za to, že rozhodol v prvom rade nesprávne, omylne a zmätočne sa vysporiadal s právnou kvalifikáciou právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahom synalagmatickým, a to so zreteľom na vzájomnú povinnosť plnení (dodanie vadného plnenia zo strany žalobcu a povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi peňažné plnenie). V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa jednostranne svojvoľne a arbitrárne stotožnil s odborným posudkom predloženým zo strany žalobcu bez toho, aby nejakým relevantným spôsobom skúmal, z akého dôvodu odborný posudok predložený zo strany žalobcu obsahuje protichodné závery odborného posudku predloženého zo strany žalovaného. Žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok v napadnutej časti má vady, ktorými bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, ktorým je treba považovať nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie odňal žalovanému podľa jeho názoru právo na súdnu ochranu, čo je stav, ktorý je v právnom štáte neprípustný. Súd prakticky rezignoval na vyriešenie sporu, či má žalobca právo na ním uplatňovaný nárok v predmetnom súdnom konaní.
19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
21. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.05.2015 Zmluvu o dielo v znení jej dodatkov č. 1, 2 a 3, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa stavebné práce na stavbe Elektráreň na Biomasu Fiľakovo s ukončením realizácie celého diela ku dňu 31.08.2015, pričom cena diela bola v čl. V určená vo výške 276.114,43 Eur bez DPH a 331.337,31 Eur s DPH.
22. Žalobca faktúrami č. FO15021, FO15026, FO15029, FO16003 vyzval žalovaného na zaplatenie dohodnutej ceny z diela, pričom žalovaný po čiastočných úhradách faktúr žalobcovi nezaplatil 65.200,71 Eur.
23. Podľa čl. VII bod 7.2 sa strany dohodli, že v prípade omeškania objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúr na dohodnutú dobu splatnosti má zhotoviteľ nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% dlžnej sumy za každý deň začatý deň omeškania. Suma kapitalizovaných úrokov z omeškania z faktúr uplatnených žalobcom je 28.373,11 Eur.
24. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.11.2015 dodatok č. 1, dňa 26.11.2015 dodatok č. 2 a dňa 28.01.2016 dodatok č. 3 k zmluve o dielo, pričom predmetom dodatkov bolo dohodnutie vykonania prác a dodávok naviac a dohodnutie ceny diela za vykonanie prác naviac.
25. Žalovaný doručil okresnému súdu spolu s odporom proti platobnému rozkazu dňa 06.10.2017 dokument označený ako Posúdenie zrealizovaných stavebných prác vyhotovený 20.09.2017 Y. Y.. V závere posudku je uvedené - vzhľadom na zistené skutočnosti v bode 1 odporúčam bezodkladne kontaktovať zhotoviteľa stavby a statika s výzvou na okamžité riešenie danej situácie. Až do vyjadrenia statika neodporúčam vstup osôb do priestorov. Ostatné defekty stavby popísané v bode 2 nebránia užívaniu diela, ale odporúčam vyzvať zhotoviteľa formou reklamného listu na zjednanie nápravy a odstránenie nedostatkov.
26. V Preberacom protokole o odovzdaní a prevzatí vykonaného diela na dielo Elektráreň na Biomasu Fiľakovo je uvedené, že odchýlky od dokumentácie overenej stavebným úradom a ich dôvody nie sú; zhotovenie kvality preberanej práce objednávateľom žiadne výhrady uvedené nie sú; súpis drobných nedorobkov a nedostatkov zrejmých pri odovzdaní a prevzatí predmetu diela - bez záznamu; dohoda o opatreniach a lehotách na odstránení nedorobkov a nedostatkov predmetu diela - bez záznamu. Protokol o prevzatí diela podpísali štatutárni zástupcovia zhotoviteľa aj objednávateľa.
27. Okresný súd uznesením č.k. 13Cb/91/2017 zo dňa 01.03.2018 na základe návrhu žalobcu so súhlasom žalovaného konanie prerušil na dobu troch mesiacov z dôvodu, že medzi sporovými stranami prebiehali mimosúdne rokovania.
28. Na návrh žalobcu zo dňa 04.07.2018 rozhodol okresný súd uznesením č.k. 13Cb/91/2017-181 zo dňa 10.07.2018 o pokračovaní konania.
29. Z odborného posudku statiky vydaného S.. P. Y. v marci 2018 vyplýva, že konštrukčné riešenie stavby rešpektuje základné statické požiadavky a konštrukčné zásady statickej bezpečnosti stavby. Navrhovaná stavba spĺňa požiadavky statickej bezpečnosti a spoľahlivosti, je zhotovovaná podľa predloženého projektu stavebnej činnosti. Dané závady popísané vyššie nemajú vplyv na prevádzku elektrárne, vyhotovenie je zo statického hľadiska vyhovujúce.
30. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.01.2018 požiadala právna zástupkyňa žalovaného o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 22.01.2018 o 9.00 hod. z dôvodu, že na tento deň má o 8.00 a o 13.00 hod. vytýčené pojednávania konajúce sa na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Okresný súd právnej zástupkyni dňa 19.01.2018 oznámil, že uvedený dôvod nepovažuje za dostatočne vážny na to, aby bolo nariadené pojednávanie odročené a návrh na jeho odročenie neakceptuje. Právna zástupkyňa na pojednávanie konané dňa 22.01.2018 zabezpečila účasť svojho koncipienta.
31. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 06.09.2018 bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené dňa 19.07.2018. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.09.2018 požiadala právna zástupkyňa žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu, že na deň 06.09.2018 o 9.00 hod. sú v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici vytýčené vyšetrovacie úkony týkajúce sa obzvlášť závažného zločinu. Zároveň požiadala, aby okresný súd odročil pojednávanie na iný termín.
32. Zákonný sudca dňa 05.09.2018 vydal v spise pokyn, aby bolo vypracované oznámenie, v zmysle ktorého okresný súd návrh na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 4 CSP neakceptuje, pretože dôvody uvádzané zástupcom žalovanej strany nepovažuje za dôležité a pojednávanie sa uskutoční vo vytýčenom termíne dňa 06.09.2018. Z informácie o prijatí správy na spracovanie na ÚPVS vyplýva, že oznámenie o tom, že okresný súd neakceptuje návrh na odročenie pojednávanie bolo prijaté dňa 05.09.2018 o 10.45 hod.
33. Z úradného záznamu spísaného asistentkou senátu dňa 06.09.2018 vyplýva, že dňa 06.09.2018 o 8.03 hod. sa R.. P. z advokátskej kancelárie právnej zástupkyne žalovaného informoval, či konanie sp.zn. 13Cb/91/2017 bolo na základe ich žiadosti o odročenie pojednávania odročené. Súd menovanému oznámil, že pojednávanie sa uskutoční, zároveň mu bolo oznámené, že do elektronickej schránky im bolo dňa 05.09.2018 zaslané oznámenie o tom, že pojednávanie sa uskutoční.
34. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") v znení ku dňu 28.05.2015, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
35. Podľa § 536 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
36. Podľa § 536 ods. 3 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
37. Podľa § 546 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
38. Podľa § 546 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
39. Podľa § 560 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
40. Podľa § 560 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
41. Podľa § 560 ods. 3 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
42. Podľa § 562 ods. 3 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.
22. Podľa § 428 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
43. Podľa § 428 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
44. Podľa § 428 ods. 3 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
24. Podľa § 436 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
25. Podľa § 436 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
26. Podľa § 437 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
27. Podľa § 437 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 28.05.2015, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
28. Odvolací súd sa primárne musel vysporiadať s námietkou žalovaného, že na vykonanie pojednávanie vo veci samej neboli splnené procesné podmienky a pokiaľ okresný súd vec prejednal a rozhodol dňa 06.09.2018, porušil tak právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.
29. Civilný sporový poriadok v ust. § 183 ods. 1 akcentoval skutočnosť, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Vyhodnotenie dôvodov, pre ktoré sporová strana požiada o odročenie pojednávania, je vždy na konajúcom sudcovi. Na to, aby sudca mohol rozhodnúť o tom, že na návrh strany rozhodne o odročení pojednávania, musia byť kumulatívne splnené podmienky upravené v ust. § 183 ods. 1 CSP a síce nielen to, že sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie, ale zároveň musí byť splnené aj to, aby nebolo možné od nich spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V zmysle ust. § 183 ods. 2 CSP s výnimkou tých dôvodov, ktoré nastali krátko a neočakávane pred pojednávaním a s výnimkou prípadu, kedy advokát preukáže, že strana, ktorú zastupuje trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom z vážnych dôvodov, je všetkých ostatných prípadoch možné vždy možné spravodlivo žiadať, aby sa právny zástupca sporovej strany dal zastúpiť iným advokátom.
30. Pri interpretácii § 183 CSP treba mať napamäti, že samotné doručenie žiadosti o odročenie pojednávania ešte neznamená, že pojednávanie sa tým momentom považuje za odročené až do momentu, kým súd nedoručí opačné rozhodnutie. Naopak, kým súd nedoručí žiadateľovi o odročenie pojednávania oznam, že mu vyhovie, je pojednávanie naďalej riadne vytýčené a sporové strany sa podľa toho majú zariadiť. Odročenie pojednávania je výnimočný postup, ktorý je aktivovaný až keď súd rozhodne o tom, že návrhu vyhovie a pojednávanie odročí. Kým tento výnimočný postup nenastane, platí, že ak boli sporové strany riadne predvolané na pojednávanie, toto sa môže uskutočniť a je len na zvážení sporových strán, či sa ho zúčastnia alebo nie. Účasť na pojednávaní je právom a nie povinnosťou sporovej strany. Okresný súd je v záujme právnej istoty povinný bezodkladne upovedomiť žiadateľa o tom, že dôvod na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležitý, avšak toto oznámenie nie je predpokladom vykonania pojednávania, ako napríklad riadne vykázanie predvolania na pojednávanie.
Za určitých okolností by nesplnenie tejto povinnosti súdu mohlo viesť k procesnému porušeniu práv navrhovateľa, avšak takéto okolnosti nenastali v prejednávanom prípade, kedy okresný súd bezodkladne svoju povinnosť zaslať oznámenie elektronickou formou splnil. Riziko z omeškania správy okresného súdu v dôsledku technického spracovania už nepredstavuje porušenie povinnosti okresného súdu.
31. V prejednávanom prípade právna zástupkyňa žalovaného už podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.01.2018 žiadala o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 22.01.2018 z dôvodu, že má na deň pojednávania vytýčené iné pojednávania konajúce sa na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Okresný súd už v tomto prípade právnej zástupkyni žalovaného oznámil, že takéto dôvody pre návrh na odročenie pojednávania neakceptuje, pretože ich nepovažuje za dôležité a pojednávanie dňa 22.01.2018 uskutočnil. Právna zástupkyňa žalovaného teda vedela, že pokiaľ požiada o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie iných právnych úkonov, takýto dôvod okresný súd nepovažuje za dostatočne vážny pre odročenie pojednávania a že bude musieť zabezpečiť za seba na pojednávanie substitúciu.
32. Napriek tomu právna zástupkyňa dňa 04.09.2018 v poobedných hodinách (o 15:12 hod.) doručila okresnému súdu e-mailom žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 06.09.2018 a na ktoré prevzala predvolanie v dostatočnom predstihu dňa 19.07.2018 o 8:47 hod. Ako dôvod na odročenie pojednávania uviedla, že má v P. P. vytýčené vyšetrovacie úkony, k čomu priložila vyrozumenie o úkonoch Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 28.08.2018. Zároveň priložila vyhlásenie štatutárneho zástupcu žalovaného B. Q. zo dňa 04.09.2018, v ktorom vyhlásil, že trvá na osobnej účasti právnej zástupkyne vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky, ako aj vzhľadom na to, že nepociťuje dôveru voči iným advokátom, resp. advokátskym koncipientom a nesúhlasí, aby si menovaná advokátka zabezpečila z dôvodu kolízie pojednávaní substitučné zastúpenie zo strany iného advokáta, resp. advokátskeho koncipienta.
33. V zmysle § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, má o tomto závere bezodkladne upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla. Z uvedeného dôvodu je navrhovateľ povinný uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. V cit. ust. § 183 ods. 4 CSP nie je upravené, v akom časovom predstihu pred konaním pojednávania je okresný súd povinný oznámiť sporovej strane telefonicky alebo na jej elektronickú adresu informáciu o tom, že návrh na odročenie pojednávania neakceptuje. Zároveň z formulácie, že súd oznamuje rozhodnutie o tom, že nebude pojednávanie odročené buď telefonickou formou alebo formou elektronickou vyplýva, že tieto dve formy sa navzájom nevylučujú, ani nie je povinnosť využiť obidve naraz. Z uvedeného dôvodu je významné, že pred vykonaním pojednávania, ktoré sa konalo dňa 06.09.2018 o 9.15 hod. bol telefonicky kontaktovaný okresný súd zo strany koncipienta právnej zástupkyne žalovaného R.. P., ktorý sa dňa 06.09.2018 o 8.03 hod. dozvedel, že okresný súd rozhodol o tom, že pojednávanie vykonané nebude. Okresný súd pritom paralelne dňa 05.09.2018, teda bezodkladne hneď ako sa dozvedel o návrhu na odročenie pojednávania vyhotovil oznámenie, ktoré zároveň dňa 05.09.2018 zaslal na elektronickú adresu právnej zástupkyne žalovaného do jej elektronickej schránky. Dátum a čas odoslania tohto podania zo strany okresného súdu bol 05.09.2018 o 10.44 hod., dátum a čas prijatia tohto podania na spracovanie bol 05.09.2018 o 10.45 hod. Pokiaľ doba elektronického spracovania v súlade s tvrdením právnej zástupkyne žalovanej bola dva pracovné dni, takže jej do elektronickej schránky toto oznámenie bolo doručené dňa 07.09.2018, nejde o dôvody, ktoré by vznikli na strane okresného súdu, ktorý postupoval bezodkladne v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Z prílohy, ktorú priložila právna zástupkyňa k návrhu na odročenie pojednávania vyplýva, že o skutočnosti, že na ten istý deň ako bolo vytýčené pojednávanie, boli vytýčené aj konania v trestnej veci, sa dozvedela už z podania zo dňa 28.08.2018, pričom až dňa 04.09.2018 požiadala o odročenie pojednávania. Pokiaľ ten, kto navrhuje odročenie pojednávania tak učiní v takom časovom rozsahu, ktorý zabránil tomu, aby sa stihlo podanie zasielané elektronicky spracovať, nie je možné takéto konanie vyhodnotiť v jeho prospech.
34. Napriek skutočnosti, že elektronickou formou nebol právny zástupca pred konaním pojednávania informovaný o tom, že návrhu na odročenie súd nevyhovel, relevantné je, že bol informovaný telefonicky. Bez ohľadu na to, že telefonické spojenie inicioval právny zástupca, resp. jeho koncipient, informácia o tom, že pojednávanie v daný deň vykonané bude, bola poskytnutá právnemu zástupcovi žalovaného s viac ako hodinovým časovým predstihom. Nie je preto pravdou, že nemohol zabezpečiť substitučné zastúpenie na vykonanie tohto úkonu či už formou koncipienta alebo iného právneho zástupcu.
Primárne, kým nebolo doručené rozhodnutie o tom, že návrh na odročenie bude akceptovaný, mal právny zástupca vychádzať z toho, že pojednávanie odročené nebolo a zabezpečiť za seba substitučné zastúpenie na termín konania pojednávania. Ak by aj neodôvodnene predpokladal, že súd jeho žiadosti vyhovie, zo sídla právneho zástupcu (Žiar nad Hronom) je fyzicky možné dostaviť sa do 80 km vzdialeného Lučenca za cca 70 min, takže by jeho koncipient mohol od 8:03, kedy sa dozvedel o vykonaní pojednávania, do 9:15 hod, kedy sa začalo pojednávať, pojednávanie stihnúť.
35. Pokiaľ právny zástupca žalovaného priložil k žiadosti o odročenie pojednávania vyhlásenie štatutárneho zástupcu žalovaného, z ktorého vyplýva, že trvá na tom, aby bol zastúpený svojou právnou zástupkyňou, je nutné upozorniť na ust. § 183 ods. 2 CSP, podľa ktorého je nutné preukázať, že zastupovaná strana trvá na osobnom zastúpení advokátom odôvodnene. Žalovaný neuviedol žiaden taký dôvod, z ktorého by vyplývalo, že na pojednávaní je nevyhnutná prítomnosť jeho právnej zástupkyne a že iný advokát by jeho práva nemohol dostatočne odborne brániť. Uviedol iba všeobecné dôvody, ktoré ničím neosvedčil. Zároveň v predchádzajúcom priebehu konania bola v rozpore s tvrdením žalovaného právna zástupkyňa žalovaného zastupovaná svojim koncipientom, naposledy na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 22.01.2018, a v plnej moci udelenej žalovaným jeho právnej zástupkyni dňa 03.10.2017 žalovaný výslovne uviedol, že súhlasí, aby si splnomocnená advokátka ustanovila za seba zástupcu a ak ich ustanoví viac súhlasí, aby každý z nich konal samostatne. Vyhlásenie urobené štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 04.09.2018 tak správne okresný súd neakceptoval ako dôvod odročenia pojednávania.
36. Práve pre takéto prípady, kedy by v dôsledku postupu sporovej strany došlo k nehospodárnemu predlžovaniu konania s poukazom na pracovnú vyťaženosť právneho zástupcu, sprísnil Civilný procesný poriadok podmienky, za ktorých je možné odročiť pojednávanie. Právny zástupca je primárne povinný zabezpečiť odborné zastupovanie klienta a pokiaľ mu kolidujú úkony poskytované rôznym klientom, musí byť schopný zabezpečiť za seba adekvátne zastupovanie. Navyše je povinný prípadné žiadosti o odročenie pojednávania doručiť bezodkladne o tom, ako sa dozvie, že nastala prekážka jeho účasti na pojednávaní tak, aby mu okresný súd stihol oznámiť svoje rozhodnutie o tom, či pojednávanie bude alebo nebude odročené. Kým oznámenie o odročení pojednávania nie je sporovej strane doručené, musí predpokladať, že k odročeniu pojednávania nedôjde a podľa toho musí vedieť zabezpečiť svoju účasť na pojednávaní. Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd oznámil telefonicky koncipientovi právnej zástupkyni žalovaného, že pojednávanie bude v daný deň vykonané, okresný súd vykonal pojednávanie v súlade s Civilným sporovým poriadkom a neúčasť žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní nepredstavovala prekážku pre ktorú by okresný súd nemohol vo veci rozhodnúť, keďže žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný a jeho neúčasť bola výsledkom jeho slobodného rozhodnutia.
37. Z hľadiska hmotného práva žalovaný uplatnil v konaní obranu, že mu nevznikla povinnosť doplatiť celú cenu za dielo z dôvodu, že zo strany žalobcu došlo k vadnému plneniu, keď dielo bolo vykonané vadne. Namietol, že okresný súd prihliadol na odborný posudok preložený v konaní žalobcom a neprihliadol na odborný posudok predložený žalovaným. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v prípade, kedy si chce objednávateľ uplatniť voči zhotoviteľovi nároky z vád diela, musí byť nevyhnutne dodržaný postup, ktorý pre tento prípad predvída Obchodný zákonník. Samotná skutočnosť, či dielo malo alebo nemalo vady je irelevantná, pokiaľ v konaní objednávateľ nepreukáže, že si voči zhotoviteľovi riadne a včas vady uplatnil. Inak povedané, aj za predpokladu, že dielo skutočne vady malo, pokiaľ neprišlo ku korektnému uplatneniu vád diela, nie je možné v súdnom konaní nároky z vád diela priznať.
38. Okresný súd správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o vadách diela upravených v § 560 a nasl. V zmysle § 562 ods. 1 ObZ je objednávateľ povinný predmet diela prezrieť, alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd nemôže priznať objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela v súlade s ust. § 562 ods. 2 ObZ, a to buď bez zbytočného odkladu potom čo ich zistil alebo zistiť mal, pokiaľ vynaložil odbornú starostlivosť pri prehliadke uskutočnenej po odovzdaní diela, to sa týka vád zjavných a v prípade skrytých vád bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokoch a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela.
39. Včasná notifikácia vád diela je tak základným predpokladom toho, aby súd pri rozhodovaní o nároku z vád diela mohol prihliadnuť k tomu, či dielo má alebo nemá vady. Až za predpokladu, že vady diela boli riadne a včas notifikované bude súd skúmať, či dielo bolo vyhotovené vadne alebo nie.
40. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd obranu žalovaného postavenú na tom, že dielo malo vady a preto mu nevznikla povinnosť doplatiť jeho kúpnu cenu správne považoval za nedôvodnú s prihliadnutím na to, že žalovanému sa v priebehu súdneho konania nepodarilo preukázať, že by vady diela riadne a včas žalobcovi oznámil. Okresný súd vykonal dokazovanie aj preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí vykonaného diela, pričom z tohto protokolu vyplýva, že strany žiadne nedostatky zrejmé pri odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy neuviedli. Žalovaný ani nepreukázal, že by vady diela vytýkal žalobcovi po ukončení diela (08.03.2016), a to až do podania odporu dňa 06.10.2017. Pokiaľ k odporu priložil doklad Posúdenie zrealizovaných stavebných prác, ktoré bolo vystavené dňa 20.09.2017 stavbyvedúcim Y. Y., toto potvrdenie bolo vypracované v ten istý deň ako žalovaný prevzal platobný rozkaz okresného súdu, ktorým bol zaviazaný na doplatenie ceny diela, teda pred podaním žaloby (ani pred doručením platobného rozkazu) žalovaný vady na ktoré v súvislosti s týmto dokumentom poukazuje žalobcovi neoznámil. Ani dokument označený ako „Posúdenie zrealizovaných stavebných prác“ nie je dokumentom, ktorým by žalovaný oznámil žalobcovi, že dielo, ktoré prevzal v roku 2016 má skryté vady, aké má konkrétne skryté vady, ani z neho nevyplýva, aké nároky si voči žalobcovi z týchto vád uplatňuje. Tento dokument bol vyhotovený stavbyvedúcim zrejme pre účely súdneho konania, v ktorom chcel žalovaný preukázať, že na diele vznikli tie vady, ktoré sú v ňom uvedené. Preto aj keby dielo skutočne malo vady tvrdené žalovaným, táto skutočnosť by bola v konaní irelevantná, pretože súd nemôže priznať nároky z vád tovaru, pokiaľ tieto neboli riadne notifikované. Oznámenie vád žalovaný v celom konaní nepreukázal a ani doručenie dokumentu Posúdenie zrealizovaných stavebných prác do spisu okresného súdu nie je možné vyhodnotiť ako oznámenie vád a oznámenie nárokov z vád žalobcovi v zmysle postupu podľa Obchodného zákonníka.
41. Úvahy žalovaného o tom, že vzťah medzi ním a žalobcom je vzťahom synalagmatickým sú síce správne, pretože v zmluve o dielo naozaj nastáva vzájomná korelácia práv jednej zmluvnej strany voči povinnostiam druhej zmluvnej strany, táto skutočnosť však nič nemení na tom, že žalovaný ako objednávateľ je povinný zaplatiť dohodnutú cenu diela z dôvodu, že dielo bolo objednávateľom zhotovené, žalovaný dielo prevzal a žalovaný nenamietol vady diela riadne a včas. V zmysle synalagmatického vzájomného vzťahu tak žalovaný využil svoje právo na to, aby mu plnené zo strany žalobcu (dielo mu bolo dodané riadne a včas), na strane druhej on nesplnil svoju synalagmatickú povinnosť za toto dielo zaplatiť cenu (ktorá mu vznikla, pretože žiadne vady diela si u zhotoviteľa neuplatnil).
42. V konaní nie je bez významu, že medzi stranami nebolo sporné, v akom rozsahu dielo bolo vykonané, ani v akom rozsahu bola dojednaná cena diela. Z platieb vykonaných žalovaným je zrejmé, že tento riadne svoj záväzok pôvodne splácal bez toho, aby namietal akékoľvek dôvody, pre ktoré by cenu za dielo zaplatiť nemal. Tvrdenia o vadnosti diela boli produkované žalovaným až v priebehu súdneho konania výlučne ako obrana voči povinnosti zaplatiť cenu diela. Postup žalobcu, ktorým si uplatňoval svoj nárok na zaplatenie za dielo, ktoré reálne fyzicky dodal, preto nie je možné vyhodnotiť ako postup, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozpore s poctivým obchodným stykom. Naopak žalovaný, ktorý dielo prijal, riadne ho splácal a žalobcovi nesignalizoval vady diela, je v zmysle zásad poctivého obchodného styku povinný cenu diela žalobcovi doplatiť.
43. Žalovaný napadol rozhodnutie okresného súdu aj z dôvodu, že nie je riadne a vyčerpávajúce odôvodnené. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Sudca okresného súdu riadne vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav, uviedol právne normy, ktoré na základe zisteného skutkového stavu aplikoval pri rozhodovaní vo veci a rozhodnutie riadne odôvodnil. Súd je povinný vysporiadať sa s podstatnými námietkami sporových strán, nie je povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami, iba s tými, ktoré majú zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci. Zásadné podstatné námietky žalovaného spočívajúce v tom, že dielo bolo dodané vadne okresný súd riadne vyhodnotil aj odôvodnil svoj záver, pre ktorý ich neakceptoval. Odôvodnenie okresného súdu nemusí byť zdĺhavé, podstatné je, aby bolo výstižné a zrozumiteľné. Oba tieto atribúty rozhodnutie okresného súdu spĺňa. Zároveň ho nie je možné považovať za arbitrárne, pretože všetky právne závery okresný súd podložil poukazom na platné normy obchodného práva.
44. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.
45. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.
46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods.2 CSP súd prvej inštancie.
47. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).