Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/14/2018

Potvrdené rozhodnutím 21Cob/56/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: ALBA SR, s.r.o., Bučany 496, IČO: 36 238 538, zastúpený advokátkou: JUDr. Katarína Bajová, Hlavná č. 25, Trnava, proti žalovanému: SANTÉ DS s.r.o., Nám. Kossutha 3087, Komárno, IČO: 45 883 769, zastúpený advokátom: JUDr. Zsolt Hodosi, Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, IČO: 45 014 515, o 12.061,08 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Cb/14/2018-178 zo dňa 07.02.2019 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v právnej veci žalobcu: ALBA SR, s.r.o., IČO: 36 238 538, 496 Bučany, pr. zast.: JUDr. Katarína Bajová, advokátka v Trnave, proti žalovanému: SANTÉ DS s.r.o., IČO: 45 883 769, 564 Vrakúň, pr. zast.: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát v Dunajskej Strede, o 12.061,08 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 12.101,08 €.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou Okresnému súdu Banská Bystrica 31.10.2017, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 02.03.2018, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku. Svoj nárok odôvodnil tým, že po objednávke žalovaného mu na základe dodacích listov dodal tovar, za ktorý mu vyúčtoval kúpnu cenu štyrmi faktúrami, no žalovaný kúpnu cenu včas nezaplatil.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní žiadal žalobu zamietnuť, pretože osoba, ktorá robila objednávky, nebola spoločníkom, konateľom ani zamestnancom žalovaného a nikdy jej nebolo udelené poverenie alebo plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného. Dodacie listy sú opatrené pečiatkou, ktoré zaobstarala a používala neznáma osoba, a neboli podpísané oprávneným zástupcom žalovaného. Žalovaný si tovar neobjednal a tento tovar nebol ani dodaný do jeho spoločnosti. Žalobcove faktúry neboli doručené žalovanému, žalovaný ich neeviduje a neuviedol ich ani v kontrolnom výkaze DPH.

3. Súd na prejednanie veci nariadil na 19.06.2018 predbežné prejednanie sporu (§ 168 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“) a na 07.02.2019 pojednávanie (§ 177 ods. 1 , ktoré sa konali za prítomnosti právnych zástupcov strán a dňa 19.06.2018 aj za prítomnosti konateľa žalovaného.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie: 4.1 listinnými dôkazmi: emailová komunikácia z obdobia 12. až 18.07.2017 (č. l. 9 a 10), faktúra č. O.

- XXXX-XX-XXXXXX (č. l. 11), dodací list č. G.-XXXX-XXXXXX (č. l. 12), kontrolný výkaz (č. l. 13), emailová komunikácia z 28.07.2017 (č. l. 14 a 15), faktúra č. O. - XXXX-XX-XXXXXX (č. l. 16), dodací list č. G.-XXXX-XXXXXX (č. l. 17), kontrolný výkaz (č. l. 18), faktúra č. O. - XXXX-XX-XXXXXX (č. l. 19), dodací list č. G.-XXXX-XXXXX? (č. l. 20), kontrolný výkaz (č. l. 21), faktúra č. O. - XXXX-XX-XXXXXX (č. l. 22), dodací list č. G.-XXXX-XXXXXX (č. l. 23), kontrolný výkaz (č. l. 24), upomienka z 05.09.2017 (č. l. 25) so sledovaním zásielok (č. l.26), upomienka č. 2 z 19.09.2017 s doručenkou (č. l. 27) a sledovanie

zásielok (č. l. 28), oznámenie z 20.09.2017 s doručenkou (č. l. 29), trestné oznámenie (č. l. 56 až 59), odpoveď žiadosti o súčinnosť z 15.01.2018 (č. l. 63 a 64), výpisy z internetového bankovníctva (č. l. 75 až 81), žiadosť o vyexpedovanie faktúry z 25.09.2017 (č. l. 130), email z 03.10.2017 (č. l. 131), 4.2 výsluchom svedkyne E. F. pred dožiadaným súdom (zápisnica o výsluchu, č. l. 149 až 155), 4.3 vyšetrovacím spisom F. v Ž. č. ČVS: F.-X/X-Y.-B.-XXXX (ďalej len „VS“): zápisnica o výsluchu J. R. z 19.02.2018 (č. l. 655 až 661 VS), zápisnica o výsluchu J. R. z 22.02.2018 (č. l. 664 až 665 VS) s prílohami v podobe emailov (č. l. 666 až 672 VS), zápisnica o výsluchu J. R. z 15.03.2018 (č. l. 681 až 697 VS) s prílohami (č. l. 698 až 744), čestné prehlásenie A.. B. H. (č. l. 815), a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 , ustálil tento skutkový stav:

5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá o. i. maloobchodnou a veľkoobchodnou činnosťou aj mechanickou montážou a kompletizáciou kancelárskych stoličiek (výpis z obchodného registra, č. l. 30; všeobecne známa skutočnosť).

6. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá o. i. maloobchodnou a veľkoobchodnou činnosťou aj montážou a demontážou nábytku a kompletných stolárskych výrobkov (výpis z obchodného registra, č. l. 32; všeobecne známa skutočnosť).

7. Medzi žalovaným a spoločnosťou PREWAS, s.r.o., IČO: 45 613 991 (ďalej len „PREWAS“) vznikla v roku 2015 obchodná spolupráca, predmetom ktorej bola realizácia projektov nábytkárskeho charakteru (trestné oznámenie, č. l. 57; zápisnica z výsluchu J. R., č. l. 657 VS). Úlohy boli rozdelené tak, že základný materiál na výrobu nábytku zakúpil žalovaný a výrobu zabezpečovala PREWAS. Dodávatelia základného materiálu následne vyúčtovali žalovanému náklady na tento materiál a PREWAS náklady za prácu vyúčtovala žalovanému. Konečnému odberateľovi vystavoval faktúry vždy žalovaný, a to tak za základný materiál, ako aj za výrobné náklady, t. j. za prácu (trestné oznámenie, č. l. 57). Úlohou žalovaného tak bolo finančne pokryť nákup všetkých vstupov od dodávateľov, aby bolo možné využiť množstevné zľavy a vytvoriť históriu obchodovania, a tým postupne navyšovať úverové rámce vo forme kreditu a predlžovať splatnosť faktúr (zápisnica z výsluchu J. R., č. l. 657 VS).

8. V máji 2015 zvolal konateľ žalovaného, pán Á. J., na prevádzke PREWAS na adrese G. K. X, Ž., stretnutie s viacerými zamestnancami PREWAS, medzi bola aj svedkyňa E. F., ale aj C. G., Ľ. F., E. K., B. H., či E. R. (zápisnica z výsluchu J. R.Á., č. l. 686, 658 a 661 VS). Svedkyňa F. bola žalovanému predstavená ako osoba zodpovedná za objednávky (zápisnica o predbežnom prejednaní sporu, č. l. 124/ rub). Na tomto stretnutí dal konateľ žalovaného týmto zamestnancom inštrukcie o tom, akým spôsobom budú komunikovať s klientmi, objednávať materiál a zabezpečovať subdodávky. Tieto osoby nechal následne zaregistrovať u dodávateľov, aby mohli objednávať tovary a služby (zápisnica z výsluchu J. R., č. l. 686 VS) a odovzdal B. H. pečiatku s údajmi žalovaného (zápisnica z výsluchu J. R., č. l. 685 VS). Došlé dokumenty, akými boli napríklad dodacie listy, sa potom posielali poštou na adresu žalovaného alebo si ich konateľ žalovaného vyzdvihol osobne v Ž., kam chodil v priemere jeden až dvakrát mesačne (zápisnica z výsluchu J. R., č. l. 685 VS).

9. To, že sa tak stalo, podporuje aj výpoveď svedkyne F. pred dožiadaným súdom. Svedkyňa totiž uviedla, že bola splnomocnená zabezpečovať zákazky od záujemcov na nábytok s tým, že jednotlivé projekty s kolegami „naceňovala“, dávala odsúhlasovať zákazníkom a po prijatí objednávky sa začalo s výrobou a subdodávkami k danému projektu. Vyslovene vypovedala, že sa tak dialo v mene žalovaného (zápisnica z výsluchu svedkyne F., č. l. 150). Na otázku, kto jej dával pokyny, odpovedala, že informácie dostávala od konateľa žalovaného. Ako svojich nadriadených pritom označila jednak konateľa žalovaného, ale tiež konateľa PREWAS, J. R.. Navyše, medzi stranami nebolo sporné, že svedkyňa F. mala zriadenú emailovú adresu „F..R.“ (čo potvrdila aj sama svedkyňa, zápisnica z jej výsluchu, č. l. 152), odkiaľ svedkyňa komunikovala so žalobcom ohľadom sporných objednávok (pozri body 14 a 16 nižšie) a ktorá bola zriadená práve na účel komunikácie pod hlavičkou žalovaného (zápisnica z výsluchu svedkyne F.j, č. l. 152). Svedkyňa tiež vypovedala, že v čase spolupráce medzi žalovaným a PREWAS sa všetky objednávky uskutočňovali pod hlavičkou žalovaného (zápisnica z výsluchu svedkyne F., č. l. 154). Žalovaný nikde tiež netvrdil, že bol schopný výrobu zabezpečovať sám, práve naopak (zápisnica o predbežnom prejednaní sporu, č. l. 124/rub). Je preto nesporné, že účelom spolupráce s PREWAS malo byť práve využitie výrobných kapacít PREWAS (zápisnica z výsluchu J. R., č. l. 686 VS) a keďže financovanie projektov zabezpečoval žalovaný, je logický záver, že

žalovaný mal záujem na tom, aby sa objednávky uskutočňovali pod hlavičkou žalovaného. To by bolo v dobe elektronickej komunikácie len ťažko možné bez emailovej adresy zriadenej samotným žalovaným. Keďže výpoveď svedkyne nebola v rozpore s výsluchom J. R., konateľa PREWAS, a žalovaný v trestnom oznámení opísal hlavné body spolupráce s PREWAS na projekte „R.“ v podstate rovnakým spôsobom, akým opísali všeobecnú (celkovú) spoluprácu J. R. a svedkyňa F., súd nemal pochybnosti o tom, že konateľ žalovaného naozaj poveril niektorých zamestnancov PREWAS vykonávaním činností súvisiacich so správou projektov, komunikáciou s klientmi, objednávaním a preberaním tovaru vrátane poverenia svedkyne F. uskutočňovať objednávky za žalovaného. Potvrdzuje to aj vlastný email konateľa žalovaného, ktorý odoslal svedkyni F. 03.02.2017 na adresu „F..R.“ a v ktorom ju žiada, aby obvolala „našich zákazníkov“, ktorí „neuhradili záväzok voči našej spoločnosti“ a zároveň prosil, aby im poslala písomné upomienky (email, č. l. 668 VS). Takpovediac hmatateľným prejavom oprávnenia konať za žalovaného bola práve skutočnosť, že konateľ žalovaného nechal na účely spolupráce zriadiť zamestnancom PREWAS vrátane svedkyne F. emailové adresy umiestnené na doméne druhej úrovne s obchodným menom žalovaného, t. j. santeds.sk a santeds.com.

10. K skutkovým záverom v predchádzajúcich bodoch treba poznamenať, že žalovaný síce na poslednom pojednávaní poprel výpoveď J. R. v celom rozsahu, no keďže zároveň neuviedol vlastné tvrdenia o týchto okolnostiach, súd vyhodnotil takéto paušálne popretie ako neúčinné (§ 151 ods. 2 . Napokon, ako bolo uvedené aj vyššie, samotný žalovaný potvrdil viaceré skutočnosti uvádzané J. R. (existencia spolupráce a hlavné body jej fungovania), ale aj svedkyňou F., hoci ich neskôr en bloc spochybnil, v dôsledku čoho si protirečil. Takto bolo okrem existencie spolupráce, ktorú žalovaný označil na predbežnom prejednaní sporu ako spočiatku „férovú“ (zápisnica z 19.06.2018, č. l., 125), aj pokiaľ ide o dĺžku spolupráce medzi žalovaným a PREWAS, o ktorej žalovaný najprv tvrdil, že trvala do júna 2017, pritom vo vlastnom trestnom oznámení uviedol, že trvala do septembra 2017. Keďže sporné objednávky boli uskutočnené v júli 2017 a tovar bol dodaný začiatkom augusta 2017, tvrdenie o trvaní spolupráce len do júna 2017 bez akýchkoľvek podporných dôkazov je tak zjavne účelové.

11. Preto súd vychádzal pri posúdení obsahu spolupráce medzi žalovaným a PREWAS (najmä pokiaľ ide o úlohy zamestnancov PREWAS) z výsluchu J. R. v spojení s tým, čo bolo zistené výsluchom svedkyne F. a čo vyplynulo z ostatných listinných dôkazov, predovšetkým z emailových komunikácií, a obchodnej praxe medzi žalovaným a PREWAS (ale aj medzi žalobcom a žalovaným - pozri body 21 a 35 nižšie). Vychádzajúc takéhoto hodnotenia dôkazov mal súd za preukázané aj to, že žalovaný zriadil emailové adresy okrem svedkyne F. aj pre ďalších zamestnancov PREWAS, najmä B. H., ale aj E. K., či C. G., ktoré títo používali na komunikáciu s odberateľmi a dodávateľmi s plným vedomím konateľa žalovaného (zápisnica z výsluchu J. R., č. l. 659 a 660 VS; emailová komunikácia, č. l. 705 až 714), alebo aj to, že prevádzka na adrese „G. K. X, Ž.“, teda administratívna budova, priestory výroby, ako aj sklad boli označené údajmi žalovaného (zápisnica z výsluchu J. R., č. l. 684 VS) a tiež to, že objednávky sa posielali na adresu S..M. a došlé faktúry na adresu A..M. (zápisnica z výsluchu J. R., č. l. 686VS). To je napokon zrejmé aj z výpisov z webového rozhrania emailových schránok pre tieto adresy (č. l. 702 až 704 VS), kde je vidieť zoznam elektronickej pošty.

12. Takisto na základe vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti mal súd za preukázané, že pečiatku žalovaného doniesol do Ž. a odovzdal s inštrukciami osobne konateľ žalovaného, o čom okrem výpovede J. R. (zápisnica, č. l. 660 VS) svedčí aj čestné vyhlásenie B. H. (č. l. 815 VS). Súd nemal dôvod pochybovať ani o pravosti a pravdivosti čestného vyhlásenia, pretože jednak neboli spochybnené a jednak obsah čestného vyhlásenia o tom, že konateľ žalovaného odovzdal pečiatku zamestnankyni PREWAS B. H. s tým, aby ju používala na došlé dodacie listy pre žalovaného, ako aj pre odchádzajúce dodacie listy, je v súlade aj s obsahom emailovej komunikácie, ktorej sa zúčastňovala táto zamestnankyňa, a v niektorých prípadoch aj konateľ žalovaného. Z nich je zrejmé, že B. H. vybavovala dopravu tovaru a podklady k fakturácii vrátane dodacích listov. Potvrdzuje to email z 27.07.2017 (č. l. 705 VS), ale aj email zo 14.07.2017 (č. l. 706 VS), v ktorom konštatuje „volal p. J. [konateľ žalovaného]… nakoľko nebol dodaný G. O. XXXX. Okamžite máme zabezpečiť dodávku…“. Že tak robila s vedomým konateľa žalovaného, je nepochybné aj z emailovej komunikácie, ktorá sa udiala 02.08.2017 (č. l. 731 a 732 VS), kde B. H. informuje konateľa žalovaného, že „kamión je na vykládke v X. a nechcú ho vyložiť. Vraj až zajtra. Ale s týmto dopravca nerátal“, na čo konateľ žalovaného odpovedal „lebo to bolo na zajtra dohodnuté!!“.

13. Všetky tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti poskytujú dostatočne jasný obraz o tom, že svedkyňa F. bola poverená konateľom žalovaného činnosťou spojenou s vybavovaním objednávok za žalovaného a B. H. zabezpečovaním dopravy a dodávok tovaru, v súvislosti s čím od konateľa žalovaného prevzala pečiatku žalovaného s označením „-1“, aby ju mohla použiť pri potvrdzovaní dodacích listov.

14. Emailom z 12.07.2017 odoslaným z adresy „F..R.“ uskutočnila svedkyňa F. objednávku, ktorou objednala „1 kus F.… 2 kusy V.…“ a ktorú podpísala údajmi „SANTÉ DS, s.r.o. Hlavná 564, 930 25 Vrakúň, Slovensko, …F..R. (email, č. l. 10). Emailom z 18.07.2017 žalobca objednávku potvrdil, na čo emailom z rovnakého dňa svedkyňa F. rovnakým spôsobom, ako v prvom emaile, uskutočnila zmenu objednávky, keď uviedla „poprosíme o zámenu pracovnej stoličky F.… za D.…“ (emaily, č. l. 9). Emailom z 28.07.2017 odoslaným z adresy „F..R.“ uskutočnila svedkyňa F. druhú objednávku, ktorou objednala „kancelársku stoličku D. 55 kusov, rokovaciu stoličku F.… látka L. XXXX,… 12 kusov, rokovaciu stoličku F.… látka L. XXXX… 40…“ a email opäť podpísala údajmi „SANTÉ DS, s.r.o. Hlavná 564, 930 25 Vrakúň, Slovensko, …F..R.“ (email, č. l. 14). To, že tieto emaily odoslala svedkyňa F., nebolo medzi stranami sporné. Skutočnosť, že svedkyňa mala prístup k takejto emailovej schránke a že z nej odoslala aj sporné objednávky, potvrdila aj samotná svedkyňa (zápisnica z výsluchu svedkyne, č. l. 151).

15. V súvislosti s prvou objednávkou žalobca dňa 09.08.2017 vystavil faktúru č. O.-XXXX-XX-XXXXX na sumu 181,50 €, splatnú 23.08.2017 (č. l. 11), a v rovnaký deň na základe dodacieho listu č. G.-XXXX- XXXXX (č. l. 12), ktorý bol opatrený pečiatkou „Š. H. Š.“, dodal objednaný tovar na adresu „SANTÉ DS s.r.o. Dolné Rudiny 1, Žilina“. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Poprel len to, že tovar nebol dodaný „do spoločnosti žalovaného“, pod ktorým rozumel svoje sídlo vo Y., pretože tvrdil, že adresa „G. K. X, Ž.“ nie je jeho adresou, ani adresou jeho prevádzkarne. V dôsledku toho ale zostala nesporná skutočnosť, že tovar bola naozaj dodaný do Ž.. Žalovaný takisto namietal len neoprávnené použitie pečiatky nesúcej jeho obchodné údaje, hoci v tomto prípade pečiatka takéto údaje neobsahovala, takže jeho námietka nemôže obstáť. Keďže žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný v súlade so zaužívanou praxou medzi stranami (čo vyplýva z nepopretého tvrdenia žalobcu, že žalovaný riadne uhradil žalobcove prechádzajúce faktúry vystavené na základe objednávok uskutočnených svedkyňou F. a dodávok na rovnakú adresu), súd vyhodnotil, že aj tento objednaný tovar bol riadne dodaný. To, že sa tak naozaj stalo, plynie napokon aj z kontrolného výkazu žalovaného, na ktorom uviedol faktúru č. O.-XXXX-XX-XXXXX a údaje zhodné s údajmi na faktúre, čiže aj dátum dodania 09.08.2017, ktorý sa zhodoval s dátumom dodania tovaru podľa dodacieho listu č. G.-XXXX-XXXXX (odpoveď k žiadosti o súčinnosť, č. l. 63).

16. V súvislosti s druhou objednávkou žalobca dňa 07.08.2017 vystavil: 16.1 faktúru č. O.-XXXX-XX-XXXXX na sumu 2.733,60 €, splatnú 21.08.2017 (č. l. 22) a k a nej dodací list č. G.-XXXX-XXXXX (č. l. 23) 16.2 faktúru č. O.-XXXX-XX-XXXXX na sumu 820,08 €, splatnú 21.08.2017 (č. l. 19) a k a nej dodací list č. G.-XXXX-XXXX? [nezistené posledné číslo] (č. l. 20); 16.3 faktúru č. O.-XXXX-XX-XXXXX na sumu 8.325,90 €, splatnú 21.08.2017 (č. l. 16) a k a nej dodací list č. G.-XXXX-XXXXX (č. l. 17). Všetok vyššie uvedený objednaný tovar dodal žalobca opäť na adresu „SANTÉ DS s.r.o. Dolné Rudiny 1, Žilina“, čo potvrdzujú najmä pečiatky žalovaného s označením č. „-1-“ na dodacích listoch. Aj v tomto prípade žalovaný namietol len to, že tovar nebol dodaný „do spoločnosti žalovaného“ (teda do Y.), čo ale opäť znamená, že nespornou skutočnosťou zostalo, že tovar bol naozaj dodaný na spomenutú adresu v Ž.. Žalovaný ďalej spochybňoval pečiatky nesúce jeho obchodné údaje a podpisy na dodacích listoch s tým, že pečiatky boli vyhotovené neoprávnene a podpisy nepatria osobám, ktoré by boli oprávnené konať za neho. Všetky dodacie listy boli pritom opatrené pečiatkou s údajmi žalovaného a číslom pečiatky „-1-“. Z čestného vyhlásenia B. H. je zrejmé, že to bola ona, kto prevzal pečiatku s takýmto označením (čestné prehlásenie, č. l. 815 VS), čo je v súlade aj s potvrdením o jej odovzdaní 24.10.2017 (č. l. 698 VS). To potom znamená, že dodacie listy touto pečiatkou opatrila práve B. H., pretože v čase dodania tovaru (07.08.2017) ona disponovala touto pečiatkou. Žalovaný nenamietal pravosť podpisu na dodacích listoch, ale tvrdil, že neboli podpísané osobou oprávnenou konať za neho. Z tohto hľadiska nebolo potrebné vôbec skúmať, čí podpis sa na dodacích listoch nachádza. Odhliadnuc od toho ale záver o tom, že pečiatkou č. „-1-“ disponovala práve B. H., ktoré bola poverená vybavovať dodanie tovaru vrátane používania pečiatky na potvrdzovanie dodacích listov, zároveň znamená, že aj podpis patriaci k tejto pečiatke, je podpisom pani B. H.. Opäť treba tiež dodať, že vzhľadom na to, že tovar bol dodaný v súlade so zaužívanou praxou medzi stranami (pozri bod 21 nižšie), súd aj v tomto prípade dospel k záveru, že aj tento objednaný tovar bol riadne dodaný. Na podporu tohto záveru, možno dodať, že žalovaný

uviedol faktúry a dodacie listy pod 12.1 a 12.2 vyššie na svojom kontrolnom výkaze (odpoveď k žiadosti o súčinnosť, č. l. 63).

17. Upomienkou z 05.09.2017 (list žalobcu, č. l. 25), doručenou žalovanému 08.09.2017 (výpis zo sledovania zásielok, č. l. 26), žalobca upozornil žalovaného, že neeviduje úhrady o. i. faktúr O.-XXXX- XX-XXXXX, O.-XXXX-XX-XXXXX, Č.. O.-XXXX-XX-XXXXX C. O.-XXXX-XX-XXXXX (ďalej len „sporné faktúry“) a žiadal o ich zaplatenie. To zopakoval upomienkou č. 2 z 19.09.2017 (list žalobcu, č. l. 27), doručenou žalovanému 22.09.2017 (doručenka, č. l. 27) a tiež v oznámení o úmysle vymáhania pohľadávky z 20.09.2017 (list žalobcu, č. l.29), ktoré bolo doručené žalovanému 25.09.2017 (doručenka, č. l. 29).

18. Žalovaný žiadosťou z 25.09.2017 (list žalovaného, č. l. 130) vrátil žalobcovi faktúru č. O.-XXXX-XX- XXXXX „v nadväznosti na skutočnosť, že [PREWAS]… svojvoľne, bez akéhokoľvek právneho titulu[,] ale hlavne bez vedomia a súhlasu neoprávnene objednáva v mene [žalovaného]… tovar…“.

19. Emailom z 03.10.2017 (email, č. l. 131) právny zástupca žalovaného oznámil žalobcovi, že „trvá na svojom písomnom stanovisku, ktoré Vám už bolo doručené. Zvyšné faktúry Vám bud[ú]… zaslané späť tiež…“.

20. Žalovaný vo všetkých prípadoch poprel, že faktúry mu boli doručené. Túto skutočnosť vyvracajú jednak už spomínané kontrolné výkazy žalovaného z 25.09.2017 a 27.12.2017 (odpoveď k žiadosti o súčinnosť, č. l. 63), v ktorých tri faktúry uviedol, ale aj upomienky žalobcu (č. l. 25, 27 a 29) a list žalovaného (č. l. 130), ktorým žalobcovi vracia faktúru č. O.-XXXX-XX-XXXXXX. Doručenie všetkých ostatných faktúr potvrdzuje aj email právneho zástupcu žalovaného z 03.10.2017, ktorým žalobcovi oznamuje, že mu vráti späť aj zvyšné faktúry (email, č. l. 131). Z hľadiska časovej postupnosti je logické, že žalovaný listom z 25.09.2017 a emailom z 03.10.2017 reagoval práve na upomienky žalobcu, ktoré sa ale týkali všetkých štyroch sporných faktúr. Potom je zrejmé, že pod „zvyšnými faktúrami“ žalovaný myslel všetky sporné faktúry, teda emailom z 03.10.2017 oznamoval, že žalobcovi vracia všetky faktúry, ktorých sa upomienky týkajú. Z toho je nepochybné, že žalovaný disponoval aj zvyšnými troma faktúrami prinajmenšom začiatkom októbra 2017.

21. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe objednávok vyhotovených svedkyňou F. od septembra 2016 do júna 2017 žalovaný uhradil tieto faktúry žalobcu: XX.X O.-XXXX-XX-XXXXXX na sumu 543,17 €, tovar dodaný 26.09.2016, faktúra zaplatená žalovaným 11.10.2016; XX.X O.-XXXX-XX-XXXXXX na sumu 627,07 €, tovar dodaný 11.10.2016, faktúra zaplatená žalovaným 26.10.2016; XX.X O.-XXXX-XX-XXXXXX na sumu 888,73 €, tovar dodaný 14.10.2016, faktúra zaplatená žalovaným 11.10.2016; XX.X O.-XXXX-XX-XXXXXX na sumu 26,81 €, tovar dodaný 08.11.2016, faktúra zaplatená žalovaným 23.11.2016; XX.X O.-XXXX-XX-XXXXXX na sumu 88,80 €, tovar dodaný 26.01.2017, faktúra zaplatená žalovaným 03.02.2017; XX.X O.-XXXX-XX-XXXXXX na sumu 120,43 €, tovar dodaný 08.02.2017, faktúra zaplatená žalovaným 17.02.2017; XX.X O.-XXXX-XX-XXXXXXX na sumu 81 €, faktúra zaplatená žalovaným 05.06.2017 a XX.X O.-XXXX-XX-XXXXXXX na sumu 963,42 €, tovar dodaný 07.06.2017, faktúra zaplatená žalovaným 16.06.2017. Taktiež nebolo sporné, že všetky platby boli zaslané z účtu žalovaného a sprevádzali ich variabilné symboly zodpovedajúce číslu konkrétnej faktúry.

22. Nebolo preukázané, že by poverenia na vykonávanie činností uvedených v bode 8 vyššie pre svedkyňu F.Ň. a B. H. boli nejakým spôsobom obmedzené, ako ani to, že by o prípadných obmedzeniach žalovaný informoval svojich obchodných partnerov, medzi nimi aj žalobcu (nesporné skutočnosti) pred 25.09.2017, keď žalobcovi vrátil prvú faktúru. To, že mohlo dôjsť k neoprávneným objednávkam, sa žalobca dozvedel od žalovaného teda až v septembri 2017 (nepopreté tvrdenie žalobcu, list žalovaného, č. l. 132), teda po uskutočnení objednávok (12. a 28.07.2017) a dodaní tovaru od žalobcu (07. a 09.08.2017).

23. Súd nevykonal dokazovanie dožiadaním na Sociálnu poisťovňu ohľadom pracovného pomeru svedkyne F., pretože jej postavenie nebolo pre rozhodnutie tejto veci podstatné. Ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, ktoré je relevantné pre túto veci (pozri časť B. tohto rozsudku), totiž nerozlišuje medzi zamestnancami a inými osobami konajúcimi za podnikateľa. Navyše, konateľ PREWAS, J. R., výslovne potvrdil, že bola zamestnankyňou spoločnosti PREWAS. Súd ďalej nevykonal dokazovanie „osobnými zložkami“ svedkyne F., pretože žalovaný vôbec neoznačil skutočnosti, ktoré sa majú týmto dôkazom preukázať (porov. § 197 ods. 2 . V takom prípade totiž súd nemôže posúdiť, či je vykonanie dôkazu vzhľadom na doterajšie dokazovanie potrebné a hospodárne. Odhliadnuc od toho ale ak by aj súd vychádzal z toho, že žalovaný mal na mysli okruh tých skutočností, vo vzťahu ku ktorým vo svojej odpovedi odkázala na „osobné zložky“, takéto ďalšie dokazovanie nebolo vôbec potrebné, pretože skutočnosti, ktorých by sa mohli prípadne týkať, buď vyplynuli z jej výpovede (k existencii dohody so žalovaným svedkyňa vypovedala, že bola „splnomocnená“ a počet objednávok, ktoré uskutočnila vo vzťahu k žalobcovi, je zrejmý z písomného vyhotovenia jej emailov, a ďalšie objednávky neboli predmetom tohto sporu), alebo neboli podstatné (vzhľadom na predchádzajúci bod nebolo napríklad rozhodujúce, kedy došlo k ukončeniu spolupráce medzi žalovaným a PREWAS, ani to, ako dlho trvala; podstatné bolo, či o tom mohol žalobca vedieť). Nepodstatné boli aj žalovaného otázky na spoločnosť S. R. R., C..R.. (od koho si objednala nábytok, kto jej ho dodal, kto vystavil faktúru a na aký účet bola zaplatená kúpna cena). Predmetom tohto sporu nie sú dodávky pre túto spoločnosť, ale pre žalobcu. Pre tento spor je rozhodujúce oprávnenie konať za žalovaného a vedomosť žalobcu o prípadnej absencii takéhoto oprávnenia alebo jej obmedzení. Napokon súd nevykonal výsluch svedkyne Ilavskej, pretože žalovaný od tohto dôkazného návrhu upustil na poslednom pojednávaní.

B. Právne posúdenie

24. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústne predniesol zmenu žalobného návrhu tak, aby súd zaviazal žalovaného na „zaplatenie sumy 12.061,08 € s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.879,58 € od 22.08.2017 do zaplatenia a zo sumy 181,50 € od 24.08.2017 do zaplatenia“, čím rozšíril doposiaľ uplatňovaný nárok o úrok z omeškania. Zmena žaloby (t. j. jej rozšírenie) je podľa § 123 ods. 2 podaním vo veci samej, ktoré ale možno podľa § 125 ods. 1 urobiť len písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Tým sa súčasná právna úprava civilného sporového konania odlišuje od tej predchádzajúcej, ktorá umožňovala urobiť podanie aj inou formou (pozri § 42 OSP). Je síce pravda, že teória považuje zmenu žaloby za procesný úkon, pretože sa ním uskutočňuje prejav vôle, ktorý učinila strana voči súdu a ktorým sleduje právne následky v procesnom vzťahu (pozri ŠTEVČEK, M., et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 438), no nie každý procesný úkon je podaním (pozri v tomto zmysle rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 20Cdo/2068/98). Naopak, každé podanie je vždy procesným úkonom. Procesný úkon voči súdu možno uskutočniť písomne vo forme podania, alebo na pojednávaní vo forme ústneho prednesu, ktorý bude zachytený buď v zápisnici o procesných úkonoch alebo záznamom z procesných úkonov (§ 98 a 99 . Naproti tomu § 125 ods. 1 výslovne stanovuje, že podanie možno uskutočniť len v zákonom predpokladanej forme. Preto nie je podľa aktuálnej právnej úpravy možné podať žalobu ústne do zápisnice alebo napríklad telefaxom. Z toho logicky plynie, že ak takúto formu úkonu zákon neumožňuje v prípade žaloby, nebude možná ani v prípade zmeny žaloby. Podľa názoru súdu sa preto na podanie vo veci samej, akou je podľa § 123 ods. 2 okrem žaloby aj jej zmena, uskutočnené vo forme, ktorú § 125 ods. 1 nepredpokladá, neprihliada. Rovnaký názor prezentuje koniec koncov aj právna veda (pozri ŠTEVČEK, M., et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 448) a potvrdzuje ho aj ustanovenie § 125 ods. 2 CSP. Podľa neho totiž sa pre podania vo veci samej vyžaduje sprísnený režim, ktorý sa prejavuje v tom, že podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa tak nestane, zákon ukladá súdu na takéto podanie neprihliadnuť, a to bez ohľadu na to, že je zachytené elektronicky (na trvanlivom médiu). Súd dokonca na doplnenie takéhoto podania ani nevyzýva (pozri § 125 ods. 2 in fine). Pokiaľ zákon kladie na podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe takéto nároky, je odôvodnený záver, že zákonodarca mal v úmysle vylúčiť, aby sa podania vo veci samej robili v inej, než v zákonom predpísanej forme (vrátane ústnej formy) a pokiaľ sa tak stane, súd na takéto podania neprihliada. To, že civilné sporové konanie nepočíta s podaním vo veci samej v ústnej forme, plynie aj z § 127 ods. 1 písm. e), ktorý vyžaduje, aby bolo podanie podpísané, čím treba rozumieť podpis

v listinnej alebo elektronickej podobe. Vychádzajúc z týchto záverov súd na ústne prednesenú zmenu žaloby neprihliadol.

25. Predmetom sporu je povinnosť žalovaného zaplatiť kúpnu cenu za tovar, ktorý žalobca dodal na základe emailových objednávok. Medzi stranami nebola sporná výška kúpnej ceny, ani množstvo, či akosť dodaného tovaru. Jadrom sporu bolo, či osoby, ktoré tovar objednávali a preberali, mali oprávnenie tak urobiť za žalovaného.

26. Keďže strany sú obchodnými spoločnosťami založenými na účel podnikania podľa § 56 ods. 1 OBZ, zapísanými v obchodnom registri, ide v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) o podnikateľov, ktorí konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa podľa § 261 ods. 1 vzťahy medzi nimi spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka, ktorá vo svojej druhej hlave upravuje práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnych zmlúv uzatváraných takýmito subjektmi.

27. Základným ustanovením kúpnej zmluvy ako osobitného typu zmluvy je kogentné (§ 263 ods. 1 ustanovenie § 409 OBZ, ktoré vymedzuje záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a tomu zodpovedajúcu povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nekladie žiadne formálne požiadavky na tento typ zmluvy, čo znamená, že kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

28. Kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý je stelesnením prejavom vôle určeným jednej alebo viacerým určitým osobám podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Takýto prejav vôle môže byť zachytený aj elektronickými prostriedkami, napríklad v podobe emailu. Podľa § 45 ods. 1 pôsobí prejav vôle (teda aj návrh na uzavretie zmluvy) voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zmluva je potom podľa § 44 ods. 1 uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Návrh možno prijať v zmysle § 43c ods. 1 buď včasným vyhlásením urobeným osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iným včasným konaním, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas.

29. Medzi stranami neboli sporné okolnosti týkajúce sa návrhu na uzavretie zmluvy a jej prijatia, takže súd aj s odkazom na zistený skutkový stav (emaily z 12.07. a 28.07.2017 a následné dodanie tovaru do Ž.) mal dostatočne ustálené, že na základe jednotlivých objednávok v podobe emailov vznikla kúpna zmluva, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu dodať tovar určený v emailovej objednávke a na druhej strane záväzok kupujúceho zaplatiť cenu, ktorú žalobca vyúčtoval svojimi faktúrami. Pre posúdenie, či žalovaný bol viazaný kúpnou zmluvou, a teda či bol osobou, ktorej vznikla povinnosť zaplatiť príslušnú kúpnu cenu, bolo podstatné, či osoba, ktorá tovar objednávala, mala oprávnenie tak urobiť.

30. Žalovaný je právnickou osobou - podnikateľom, takže jeho konanie sa spravuje § 13 a nasl. Obchodného zákonníka. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Zástupcami s osobitným splnomocnením konať za podnikateľa sú predovšetkým vedúci organizačnej zložky podniku (§ 13 ods. 5 alebo prokurista (§ 14 ods. 1 . Podnikateľa však okrem konania inej osoby v jeho prevádzkarni (§ 16 zaväzuje aj konanie osoby, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou. Podľa § 15 ods. 1 je takáto osoba splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Toto zastúpenie nemá zmluvný podklad a vzniká priamo zo zákona, čo znamená, že ide o formu zákonného zastúpenia. Zákonné zastúpenie sa tak odlišuje od zmluvného zastúpenia v tom, že kým pri zmluvnom zastúpení vzniká oprávnenie konať za zastúpeného na základe splnomocnenia, v prípade zákonného zastúpenia podľa § 15 ods. 1 je to v dôsledku poverenia určitou činnosťou. Poverenie určitou činnosťou je zároveň prvou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez osobitného (zmluvného) splnomocnenia. Druhou podmienkou je, že činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku (pozri v tomto zmysle Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32/Odo/766/2003, či 23Cdo/3568/2009).

31. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že objednávky odosielala žalobcovi svedkyňa F.. Táto svedkyňa bola žalovanému predstavená na stretnutí, ktoré zvolal konateľ žalovaného na prevádzke PREWAS na adrese Dolné Rudiny 1 v Žiline. Na tomto stretnutí dal okrem iného aj tejto svedkyni inštrukcie o tom, akým spôsobom má komunikovať s klientmi, objednávať materiál a zabezpečovať

subdodávky. Svedkyňu zaregistroval u klientov, aby mohla objednávať tovary a služby. Činnosť, ktorú mala vykonávať, spočívala podľa výpovede svedkyne v zabezpečovaní zákaziek od záujemcov na nábytok s tým, že jednotlivé projekty s kolegami „naceňovala“, dávala odsúhlasovať zákazníkom a riešila aj subdodávky k danému projektu. Už aj len z tej skutočnosti, že svedkyňa mala za úlohu „naceňovať“, teda vypracovávať cenové ponuky pre záujemcov o nábytok, je zrejmé, že jej úloha zahŕňala aj zisťovanie cien a možností dodávok tých výrobkov a materiálov, ktoré nedokázal zabezpečiť ani žalovaný, ani PREWAS, a ktoré boli potrebné na splnenie zákazky. S tým je potom logicky nevyhnutne spojená aj činnosť súvisiaca s objednávaním týchto výrobkov a materiálov. Zmysluplné je totiž očakávať, že osoba, ktorá zisťuje podmienky uskutočnenia určitej subdodávky a je v kontakte so subdodávateľom, bude mať najširší prehľad o ponuke subdodávateľa a o tom, či zodpovedá požiadavkám, ktoré sama vymedzila v žiadosti o cenovú ponuku. Z toho potom vyplýva, že táto osoba bude práve osobou, ktorá bude oprávnená objednávku zadať, teda učiniť právne záväzný návrh na uzavretie zmluvy. Tak to bolo aj v tejto veci, keď napokon aj svedkyňa potvrdila, že náplňou jej práce bolo vybavovanie objednávok. Keďže spolupráca medzi žalovaným a PREWAS mala prebiehať „pod hlavičkou žalovaného“, je logické aj to, že osoby komunikujúce s klientmi, sa tak budú aj prezentovať. Preto je správny záver, že svedkyni bol zriadený prístup do emailovej schránky s adresou, ktorá obsahovala obchodné meno žalovaného (R..R. alebo santeds.com), práve na účel uskutočňovania objednávok „pod hlavičkou“, teda za žalovaného. To sa prejavilo nielen v podobe emailovej adresy, ktorú používala, ale aj v podpisovej časti emailov, kde svedkyňa uvádzala údaj o obchodnom mene, sídle a emailovej adrese žalovaného. Všetky tieto okolnosti potvrdzujú skutočnosť, že svedkyňa bola poverená činnosťou súvisiacou so zabezpečovaním zákaziek vrátane činnosti spočívajúcej v zadávaní objednávok za žalovaného. Zadávanie objednávok subdodávateľom je totiž nepochybne činnosťou, ku ktorej obvykle dochádza pri zabezpečovaní zákaziek.

32. Pokiaľ ide o druhú podmienku, že poverenie určitou činnosťou sa musí udiať v súvislosti s prevádzkovaním podniku, aj tá je podľa názoru súdu splnená. Uskutočňovanie objednávok, ktorých cieľom je uzatvorenie kúpnych zmlúv so subdodávateľmi na dodávku tovaru potrebného na splnenie zákazky pre klienta, je bezpochyby činnosťou smerujúcou k dosiahnutiu zisku, čo je v zmysle § 2 ods. 1 jedna z charakteristických čŕt pojmu podnikanie. Prevádzkovanie podniku potom celkom zjavne zahŕňa vykonávanie činnosti predstavujúcej samotnú podstatu podnikania, akou je spravovanie zmluvných vzťahov so subdodávateľmi, teda ich uzatváranie, plnenie a ukončovanie. Pokiaľ teda podnikateľ poverí určitú osobu, aby uskutočňovala objednávky, pôjde vždy o činnosť pri prevádzkovaní podniku.

33. Vzhľadom na tieto úvahy je nepochybné, že svedkyňa F. mala oprávnenie odoslať žalobcovi za žalovaného emaily s požiadavkou na dodanie tovaru. Tieto emaily ako právne úkony predstavujúce návrh na uzavretie kúpnej zmluvy podľa § 409 tak zaväzujú žalovaného podľa § 15 ods. 1 zo zákona, bez potreby osobitného splnomocnenia.

34. Pre úplnosť treba dodať, že myslí aj na ochranu zastúpeného, keď v § 15 ods. 2 obmedzuje účinky zákonného zastúpenia podľa § 15 ods. 1. V prípade, že daná osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia, toto konanie zaväzuje podnikateľa len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

35. Toto obmedzenie však v danej veci neprichádza do úvahy. Žalovaný v prvom rade nikde netvrdil, že by svedkyňa F. prekročila rozsah poverenia (namietal len neexistenciu poverenia) a ani to, že žalobca o tomto prekročení mohol vedieť. Hoci dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného, pretože len on by z týchto skutočností mohol pre seba vyvodzovať priaznivé následky, zo zisteného skutkového stavu inak vyplýva opak. Sporné objednávky neboli totiž prvými, ktoré žalobca od svedkyne F. prijal. V období od septembra 2016 do júna 2017 žalobca plnil na základe viacerých objednávok a žalovaný faktúry vystavené žalobcom riadne uhrádzal. Nebolo sporné, že aj tieto objednávky uskutočnila za žalovaného svedkyňa F. a že tovar žalobca riadne dodal na adresu prevádzky PREWAS v Žiline. Možno totiž konštatovať, že v obchodnom styku je podľa § 264 obvyklé očakávať, že pokiaľ predávajúci podnikateľ akceptuje objednávky, ktoré uskutočnila určitá osoba vydávajúca sa za zástupcu kupujúceho, tým, že požadovaný tovar kupujúcemu ako objednávateľovi dodá, a tento následne zaplatí predávajúcim vystavené faktúry, hoci sa to všetko udeje bez predchádzajúcej písomnej (rámcovej) zmluvy, tak aj budúce objednávky uskutočnené tou istou osobou (zástupcom), bude považovať za objednávky uskutočnené osobou oprávnenou konať za kupujúceho. Keďže to žalovaný netvrdil a v konaní ani nevyšli

najavo žiadne také okolnosti, o ktorých by žalobca mohol vedieť a ktoré by naznačovali, že svedkyňa F. v čase uskutočnenia objednávok (12. a 28.07.2017) prekročila rozsah poverenia, neboli tu splnené podmienky podľa § 15 ods. 2 na oslobodenie žalovaného od záväzkov, ktoré mu vznikli v dôsledku jej konania. Nebolo to tak ani v čase plnenia objednávok, teda keď bol tovar dodaný (07. a 09.08.2017). Žalobca mohol nadobudnúť pochybnosti až na základe listu žalovaného z 25.09.2017, ktorým žalobcovi vrátil prvú faktúru. V tom čase už ale záväzok žalovaného existoval, a preto tento list nemohol mať vplyv na účinky, ktoré nastali podľa § 15 ods. 1 OBZ.

36. Námietka žalovaného, že svedkyňa F., nebola jeho štatutárnym orgánom, ani zamestnancom, nie je spôsobilá spochybniť záver uvedený v predchádzajúcom bode. Ustanovenie § 15 nepožaduje, aby medzi podnikateľom a osobou poverenou určitou činnosťou existoval vzťah na základe zmluvy o výkone funkcie, mandátnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy. Takáto osoba nemusí mať vo vzťahu k podnikateľovi žiadne osobitné postavenie. Konanie štatutárov upravujú iné ustanovenia zákona (§ 13 ods. 1 a osobitné ustanovenia o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve), a preto nie je účelom § 15 zakladať oprávnenie štatutárov konať za podnikateľa. Pokiaľ ide o existenciu pracovného alebo iného obdobné pomeru, podstatné z hľadiska § 15 ods. 1 je len to, že daná osoba bola určitou činnosťou poverená. Navyše, pokiaľ by sa vyžadoval pracovnoprávny vzťah, účinky § 15 by tým boli značne oklieštené. Na jeho plné uplatnenie by sa musela daná osoba pred vykonaním úkonu tretej osobe preukazovať pracovnou alebo inou zmluvou, v opačnom prípade by mohol podnikateľ vždy spochybniť účinky právnych úkonov tejto osoby vo vzťahu k podnikateľovi, čím by strácal zmysel druhý odsek tohto ustanovenia. Z § 15 teda nevyplýva žiadne obmedzenie týkajúce sa pomeru tejto osoby k podnikateľovi, za ktorého koná (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32Cdo/317/2005).

37. Rovnaké závery sa uplatnia aj pokiaľ ide o otázku dodania tovaru pokrytého spornými faktúrami žalobcu. Žalobca dodával žalovanému tovar v súlade s ich zaužívanou praxou na adresu Dolné Rudiny 1, Žilina. Táto adresa bola pritom označená aj údajmi žalovaného, teda predovšetkým jeho obchodným menom. O tom, že to tak bolo, vedel aj konateľ žalovaného, ktorý na túto adresu pravidelne chodil predovšetkým kvôli fakturácii. Žalovaný ani netvrdil, že by údaje žalovaného boli na budovách v Žiline umiestnené neoprávnene. V obchodnej praxi je bežné, že miesto dodania tovaru sa nezhoduje so sídlom alebo prevádzkarňou kupujúceho. Navyše, žalovaný tvrdil, že využíval výrobné kapacity PREWAS, čo znamená, že by bolo nelogické, aby sa objednávaný tovar dodával inde, ako do miesta, kde sa mal spracovávať a odkiaľ sa mal neskôr aj expedovať. V konaní napokon nebolo ani sporné, že tovar bol dodaný na adresu Dolné Rudiny 1, Žilina a keďže sa tak dialo na základe praxe do júna 2017 medzi žalobcom a žalovaným, ktorý žalobcov tovar prijal a jeho faktúry zaň vždy zaplatil, zo zvyklostí bolo logické, že táto adresa bude miestom dodania tovaru aj na základe ďalších objednávok z júla 2017.

38. Zo zisteného skutkového stavu je ale zrejmé, že dodacie listy boli opatrené pečiatkou s údajmi žalovaného. Táto pečiatka obsahovala označenie „-1-“, teda išlo o pečiatku, ktorú prevzala B. H. priamo od konateľa žalovaného na účely potvrdzovania dodacích listov. Obdobne ako v prípade svedkyne F.Í., aj tu možno vychádzať z rovnakého skutkového základu, teda, že konateľ žalovaného odovzdaním pečiatky na takéto účely poveril B. H. činnosťou, ktorá zahŕňala aj preberanie tovaru a potvrdzovanie jeho dodania pečiatkou umiestnenou na dodacích listoch. Z emailovej komunikácie B. H. s ďalšími osobami vrátane konateľa žalovaného, je zrejmé, že jej úlohou bola práve takáto činnosť. Vybavovala dopravu pre tovar, ktorý odchádzal zo Žiliny, a mala na starosti aj dodanie tovaru priamo na tomto mieste. Súčasťou tejto činnosti je aj potvrdzovanie dodacích listov, pretože takéto potvrdenie je formou kvitancie (§ 569 ods. 1 a bez neho by mohol dopravca odoprieť tovar odovzdať (§ 569 ods. 2 , v dôsledku čoho by nemohol byť naplnený účel podnikania ani jednej zo strán. Aj v tejto súvislosti je preto nepochybné, že išlo o činnosť pri prevádzkovaní podniku. Preto tu sú takisto splnené všetky podmienky stanovené § 15 ods. 1 OBZ. Zároveň súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by umožnili uplatnenie obmedzenia podľa § 15 ods. 2 OBZ. Práve naopak, predchádzajúca prax medzi žalobcom a žalovaným, používanie pečiatky s údajmi žalovaného a označenie budovy na adrese miesta dodania tovaru údajmi žalovaného mohli žalobcu len utvrdzovať v tom, že tovar dodáva na správne miesto a že ho preberajú oprávnení zástupcovia žalovaného.

39. Účelovosť tvrdení žalovaného, najmä že mu faktúry žalobcu neboli doručené, je zrejmá okrem už spomenutých výsledkov vykonaného dokazovania aj z toho, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu v upomínacom konaní tvrdil, že žalovaný sporné faktúry neeviduje v účtovníctve, a preto nebol dôvod ich uviesť ani v kontrolnom výkaze DPH. Z odpovede k žiadosti o súčinnosť je totiž

jasné, že žalovaný uviedol v kontrolnom výkaze podanom 25.09.2017 faktúru žalobcu č. O.-XXXX-XX- XXXXXX a v kontrolnom výkaze podanom 27.12.2017 aj faktúry žalobcu č. O.-XXXX-XX-XXXXXX a č. O.-XXXX-XX-XXXXXX. Neuviedol len faktúru č. č. O.-XXXX-XX-XXXXXX, ktorá je ale jednou z troch faktúr pokrývajúcich druhú objednávku žalovaného (z 28.07.2017), ktorá bola rozdelená na tri časti. Pozoruhodné je, že táto faktúra č. O.-XXXX-XX-XXXXXX znie pritom na najvyššiu sumu. Pokiaľ žalovaný uviedol ostatné dve faktúry patriace k tej istej objednávke, neuvedenie tretej faktúry s najvyššou sumou, a teda najvyššou DPH, nemožno vzhľadom na ostatné okolnosti považovať za prejav nesúhlasu s jej obsahom.

40. Zo zisteného skutkového stavu je zjavné, že žalovaný prevzal všetky štyri sporné faktúry a disponoval nimi najneskôr začiatkom októbra 2017. Odhliadnuc od toho, že konateľ žalovaného mal prístup do emailovej schránky A..M. a S..M., kde sa evidovali faktúry a objednávky, prinajmenšom v septembri 2017, keď bola doručená prvá upomienka, získal priamo vedomosť o tom, že žalovanému vznikol záväzok zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar a prinajmenšom začiatkom októbra 2017 mal k dispozícii všetky údaje potrebné na vykonanie úhrady za tento tovar.

41. Pokiaľ ide o žalovaného argument, že podľa § 33 ods. 2 nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože svedkyňa F. konala bez plnomocenstva, z čoho je zaviazaná jedine ona sama, toto ustanovenie sa neuplatní, pretože prednosť má práve § 15 OBZ, a to konkrétne jeho druhý odsek, ktorý rieši otázku dôsledkov prekročenia oprávnenia konať za podnikateľa. Takéto okolnosti, ale ani okolnosti, na ktorých sa zakladá § 33 ods. 2 OZ, však v konaní zistené neboli.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva podľa § 409 OBZ, žalobca tovar podľa § 411 riadne dodal a žalovanému tak vznikla podľa § 447 povinnosť zaplatiť za tovar kúpnu cenu vyúčtovanú spornými faktúrami, ktoré boli žalovanému doručené najneskôr začiatkom októbra 2017. Keďže žalovaný kúpnu cenu, ktorej výška nebola medzi stranami ani sporná, nezaplatil, žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 12.061,08 € (2.733,60 € + 820,08 € + 8.325,90 € + 181,50 €) je dôvodný.

43. Žalovaný sa tým dostal podľa § 365 ods. 1 do omeškania, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca si tento nárok uplatnil v sume 40 €, teda vo výške stanovenej § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., a preto je žaloba opodstatnená aj v tejto časti.

44. Na základe vyššie uvedených záverov tak súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.061,08 € + 40 €, t. j. 12.101,08 € (výrok I), no bez úroku z omeškania, pretože na zmenu žaloby v tejto časti nemohol súd prihliadnuť (pozri bod 24 vyššie), v dôsledku čoho nej ani nerozhodoval.

45. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 , a preto mu tento nárok priznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.