Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/78/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobkyne: Stredoslovenská distribučná, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanej: T. V., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: V. E. Č.. XXX, o zaplatenie 217,50 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 51,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 51,50 € od 15. 7. 2021 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 28. 10. 2021, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 217,50 € spolu so zákonným úrokom z omeškania a trovy konania.

2. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu na odbernom mieste podľa ustanovenia Žalobkyňa faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 14. 7. 2021 na sumu 217,50 €, vyúčtovala žalovanej neoprávnený odber elektriny. Žalovaná ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradila.

3. K žalobe bol pripojený protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. No XXXXXX z 18. 6. 2021, kópia faktúry č. XXXXXXXXXX z 28. 6. 2021, fotografie elektromera a odberného miesta, na ktorom došlo k neoprávnenému odberu, vyhotovené 18. 6. 2021, výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 23. 7. 2021.

4. Okresný súd doručil žalovanej žalobu spolu s jej prílohami a určil jej lehotu na vyjadrenie. Žalovaná bola v konaní pasívna a k žalobe a jej prílohám sa nevyjadrila.

5. Žalobkyňa na výzvu súdu, aby odôvodnila, na základe čoho si vymáha časť škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorá je označená vo faktúre ako „náklady spojené so zistením a odstránením NO“, zaslala súdu spolu s ospravedlnením svojej neúčasti na pojednávaní vyjadrenie z 7. 2. 2022, v ktorom vysvetlila, že jej nárok pozostáva zo škody spôsobenej neoprávneným odberom, pretože na odbernom mieste bolo zistené svojvoľné zapnutie, aj keď 3. 5. 2021 bolo vypnuté so stavom elektromera 7 259 kWh. V čase zistenia neoprávneného odberu bol už stav elektromera 7 726 kWh. Celková škoda bola vyfakturovaná faktúrou, ktorá vychádzala z ust. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Rozdiel spotreby bol 467 kWh oproti stavu v čase vypnutia odberného

miesta a doba trvania 46 dní (4. 5. 2021 - 18. 6. 2021). Škoda bola vypočítaná v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „ vyhl. č. “) a pri jej výpočte boli použité jednotkové ceny z cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy platné pre rok 2021 a predstavovala sumu 51,50 € (pevná mesačná platba za jedno odberné miesto 1,68 €, odvod efektívnej sadzby na krytie dlhu za príslušný rok NJF 1,53 €, cena elektriny na straty ACSSTRATY 1,5 násobok 21,53 €, tarifa za distribuovaná množstvo elektriny 23,58 €, tarifa za straty pri distribúcii 3,18 €). K tomu bol pripočítaný tzv. zisťovací poplatok vo výške 166 €, pričom oprávnenosť jeho fakturácie žalobkyňa odvodzuje od vyhl. č. Tento poplatok predstavuje náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny pozostávajúce z: 1. administrácia zákazku v systému MOO 4 €, 2. riešenie OM „ KOM „ NN-MOO 147 €, 3. osobná autodoprava do 40 km vrátane 15 €. Žalobkyňa odkázala na predložený cenník nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny za rok 2021 schválený žalobkyňou a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28. 12. 2020 č.: XXXX/XXXX/E.

6. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 24. 2. 2022 bez prítomnosti strán sporu napriek tomu, že boli riadne a včas predvolané.

7. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listín, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti.

8. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. Z. XXXXXX z 18. 6. 2021, na odbernom mieste V. E. V. XXX, vyplýva, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrinu z odberného miesta, ktoré bolo svojvoľne zapnuté. Odpojené bolo za stavu elektromera č. XXXXXXXX VT 7259 kWh k 3. 5. 2021. Prítomný zamestnanec zistil, že k 18. 6. 2021 bol stav elektromera VT 7726. Neoprávnený odber trval od 4. 5. 2021 do 18. 6. 2021 a predstavoval 467 kWh. Žalovaná nebola prítomná na odbernom mieste v čase zistenia neoprávneného odberu. Kópia protokolu jej preto mala byť ponechaná v poštovej schránke.

9. Žalobkyňa následne vyhotovila faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú do 14. 7. 2021, na sumu 217,50 €. Z faktúry vyplýva výpočet výšky škody za neoprávnený odber vo výške 51,50 € podľa cien distribúcie a regulovaných poplatkov za rok 2021 a k tomu bola prirátaná fakturačná položka s názvom „náklady spojené so zisťovaním a odstránením NO“ v celkovej výške 166 €. V sprievodnom liste k faktúre bolo uvedené, že žalobkyňa zahrnula do celkovej sumy zisťovací poplatok fakturovaný podľa vyhl. č.

10. Upomienkou z 23. 7. 2021 žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná na upomienku nereagovala a dlžnú sumu nezaplatila.

11. Podľa , akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

12. Podľa , neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o: 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

13. Podľa , pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

14. Podľa , ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa tohto zákona.

15. Podľa a vyhl. č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda, spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny, určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

16. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná spôsobila škodu neoprávneným odberom elektriny, ktorú žalobkyňa zaprotokolovala priamo na odbernom mieste, z čoho zároveň vyhotovila podrobnú fotodokumentáciu. Predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý bol vyčíslený na sumu 51,50 € a ktorá bola vypočítaná v súlade s vyhl. č. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, pretože bol preukázaný vznik škody, protiprávne konanie škodcu, príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a konaním škodcu, ako aj výška škody, preto jej súd vyhovel.

17. Žalobkyňa sa okrem toho žalobou domáha zaplatenia tzv. zisťovacieho poplatku vo výške 166 €, ktorú žalovanej vyúčtovala v súlade s vyhl. č.

18. Podľa vyhl. č. však žalobkyňa nemá nárok na akúkoľvek výšku nákladov spojených so zisťovaním, ale len nevyhnutné náklady s tým spojené. Žalovaná sa mala možnosť dozvedieť jeho výšku až na základe vyhotovenej faktúry.

19. Žalobkyňa si zisťovací poplatok stanovila jednostranne interným cenníkom nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením NO elektriny, ktorý ako vyplýva z predložených listín bol schválený iba žalobkyňou a nepodlieha schváleniu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, teda nie je tzv. regulovaným poplatkom.

20. Výšku týchto nevyhnutných nákladov však žalobkyňa v konaní nepreukázala. Náklady určené paušálnym spôsobom vo forme poplatku stanoveného na základe interného cenníka, nepreukazuje, či išlo o nevyhnutné náklady a v akej skutočnej výške boli vynaložené. Pri neoprávnenom odbere elektriny žalovaná nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobkyňou, a tak nie je viazaná ani jej vnútornými aktami, akým je aj ňou vydaný cenník nákladov. Predpokladom priznania nároku podľa vyhl. č. je účelnosť (nevyhnutnosť) vynaložených nákladov a ich skutočná výška, ktoré je v prípade úspechu v spore žalobkyňa povinná preukázať. Okresný súd napriek tomu, že to nebolo jeho povinnosťou, vyzval žalobkyňu, aby tento svoj nárok nielen odôvodnila, ale aj preukázala, čo však doposiaľ neurobila. Vo svojom vyjadrení iba poukázala na jednotlivé položky interného cenníka, ktorých súčtom určila zisťovací poplatok. Iné dôkazy žalobkyňa na preukázanie svojho nároku nepredložila. Žalobkyňa nepreukázala, aký počet zamestnancov sa zúčastnil neoprávneného odberu, aké konkrétne úkony a v akom časovom horizonte tieto úkony vykonávali, akým prostriedkom sa dopravili na odberné miesto, pričom z predložených listín ani nevplýva, akým spôsobom boli určené náklady na dopravu, ak nie je známy počet prejdených kilometrov, ani spotreba, ani náklady na pohonné hmoty. Ide pritom o také náklady, ktoré je možné určiť a preukázať. Nevyhnutné náklady spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny podľa vyhl. č nie je možné vykladať spôsobom, že si ich žalobkyňa ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy určí jednostranným spôsobom ako paušálnu sumu, ktorá neodzrkadľuje skutočne vynaložené náklady.

21. Okresný súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z 21. 1. 2015). Žalobkyňa neuniesla v tomto prípade dôkazne bremeno a nepreukázala účelné vynaloženie a skutočnú výšku nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny, preto súd v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

22. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 15. 7. 2021 do zaplatenia. Okresnému súdu žalobkyňa preukázala, že žalovaná bola podľa faktúry č. XXXXXXXXXX z 28. 6. 2021 povinná zaplatiť žalovanú sumu do 14. 7. 2021. Žalobkyňa si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry. Žalobkyni vzniklo v tomto prípade právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa z. č. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k prvému dňu omeškania bola 0,00 %. Súd teda priznal žalobkyni úrok z omeškania v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku, čím vyhovel žalobe aj v časti uplatneného príslušenstva.

25. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Žalovaná bola s ohľadom na výsledok konania úspešná v rozsahu 52 %. Vzhľadom na to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich v konaní neuplatňovala, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.