Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-207-2014.pdf
PDF · 143.16 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/207/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zast.: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 797 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.942,62 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu 1.942,62 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 1.942,62 EUR od 28.08.2014 do zaplatenia a to všetko v lehote do 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.10.2014 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného k úhrade 1.942,62 Eur s prísl. z dôvodu postúpenia pohľadávky postupcom I. T., právnym základom ktorej bolo bezdôvodné obohatenie žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutej žalovaným postupcovi. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že je občianskym združením založením za účelom ochrany práv a záujmov spotrebiteľov zapísaný v registri občianskych združení vedeným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky s predmetom činnosti: ochrana spotrebiteľa. Dňa 12.08.2014 uzavrel žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok s postupcom: I. T., bytom D. Q. XXX/ X, XXX XX X., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "postupca"). Predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávok predstavujúcich bezdôvodné obohatenie odporcu, ktoré vzniklo na základe úhrad postupcu (ktorý bol voči odporcovi v pozícii dlžníka- viď nižšie č. IV) v prospech žalovaného nad rámec istiny reálne poskytnutého úveru (žalovaný vystupoval voči postupcovi v pozícii veriteľa) vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Jednotlivé úhrady predstavujúce celkovú sumu 1.942,62 EUR sú špecifikované v zmluve o postúpení pohľadávok a rovnako aj v oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 07.08.2014. Postupca listom zo dňa 07.08.2014 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na postupníka (žalobcu).
2. Dňa 22.11.2010 uzatvoril postupca so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť postupcovi poskytnutý úver vo výške 1.410,- EUR. Postupca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 80,04 EUR. Nakoľko sa postupca s úhradou splátok dostal do omeškania, žalovaný využil právo v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") a následne dňa 15.11.2013 podal na Okresnom súde Zvolen Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 486,90 EUR s prísl. Konanie iniciované žalovaným je vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12C/236/2013. V tomto konaní vystupuje žalobca ako intervenient. Po oboznámení sa so žalobou na vydanie platobného rozkazu aj spolu s príslušnými prílohami podal v uvedenej právnej veci vyjadrenie k žalobe. Nakoľko sú skutočnosti, na ktoré Spotrebiteľské združenie OSA a postupca v uvedenom konaní poukázali rovnako smerodajné a ťažiskové aj pre preukázanie dôvodnosti tejto žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, uviedol ich aj pre účely tohto konania.
3. Z príloh priložených k návrhu na začatie konania, najmä z "karty klienta" vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru (suma reálne poskytnutá žalovaným postupcovi) predstavuje len sumu 1.172.28 EUR, a teda nie 1.410,- EUR, ako žalovaný uvádza v žalobnom návrhu vo vyššie uvedenom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen. Z príloh k návrhu na začatie konania vyplýva, že postupca uhradil žalovanému ku dňu 17.10.2013 sumu vo výške 2.394.54 EUR, čo v percentuálnom vyjadrení prestavuje prevýšenie reálne poskytnutej sumy (istiny) o viac ako 104%. Žalovaný však v uvedenom konaní žaluje ešte sumu 486,90 EUR. Suma zaplatená postupcom predstavuje splatenie istiny (reálne poskytnutého a čerpaného úveru) a naviac zaplatenie sumy 1.222,26 EUR.
4. K otázke právneho vzniku pohľadávky tvoriacej predmet sporu žalobca uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a taktiež nemá náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľskom úvere. Z návrhu na začatie konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12C/236/2013 a ani z priložených príloh jasne nevyplýva, z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma. Je však nepochybné, že postupca žalovanému uhradil istinu (v skutočnosti poskytnutú sumu), a naviac uhradil sumu 1.222,26 EUR (čo predstavuje viac ako 104 % odplatu za poskytnutie úveru). Už len suma 1.222,26 EUR predstavuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru, a je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Zmluvné dojednanie, na základe ktorého bola postupcom okrem istiny uhradená suma 1.222,26 EUR, je hrubo nevyvážené, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a považujeme ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Nemôže byť všeobecne uznávaným pravidlom v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi, aby odmena za poskytovanie úveru predstavovala tak vysoké percento ako v prejednávanej veci, t. j. aby bola vyššia ako poskytnutý úver, resp. ak by sa mala odvíjať od sumy schváleného úveru, ktorý reálne poskytnutý nebol. Žalovaný v zmluve o revolvingovom úvere uvádza v časti č. 5 a časti č.6 údaj "Poskytnutá čiastka úveru: 1.410,- EUR" a údaj "Poskytnutá čiastka revolvingu: 806,80 EUR". V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi uviedol žalovaný údaj "Schválená výška revolvingu: 934,00 EUR" a v karte klienta uvádza údaj "Vyplatená čiastka: 1.172,28 EUR". Takéto konanie žalovaného , ktorý uvádza viacero údajov o výške poskytnutého, schváleného a vyplateného úveru, a rovnako poskytnutie úveru vo výške inej, než spotrebiteľ (postupca) žiadal, a následné vymáhanie plnenia a príslušenstva zo sumy, ktorú spotrebiteľ (postupca) nežiadal, je potrebné považovať striktne za nekalú obchodnú praktiku v zmysle generálnej klauzuly podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a rovnako za klamlivé konanie v zmysle § 8 uvedeného zákona. S popísaným konaním žalovaného (resp. žalobcu v predmetnom konaní na Okresnom súde Zvolen) súvisí absolútne nerešpektovanie a ignorovanie zákonnej úpravy vzniku zmluvy v bode 2 a príslušných pododsekov "Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere".
5. Podľa § 46 ods. 2 OZ: "Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine." Celý proces vzniku zmluvy začína vyplnením časti 5 v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru s názvom "Údaje o požadovanom revolvingovom úvere", čo je potrebné považovať za návrh na uzavretie zmluvy. Časť 6 zmluvy s názvom "Údaje o schválenom revolvingovom úvere" je vypĺňaná spolu s Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré navyše odporca nazýva aj Zmluvou o revolvingovom úvere) s časovým odstupom, a tieto údaje sú odlišné a zmenené v porovnaní s údajmi požadovanom revolvingovom úvere. Podľa § 44 ods. 2 prvá veta OZ "Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh." Oznámenie veriteľa o schválení úveru, ako aj časť č. 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktoré obsahuje údaje o úvere odlišné ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v časti 5, je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi neobsahuje podpis spotrebiteľa (postupcu) a dokonca neobsahuje ani miesto na podpis spotrebiteľa. Postupca podpísal len žiadosť o poskytnutie úveru, ale písomné prijatie nového návrhu či už v rámci doplnených údajov na žiadosti o poskytnutie úveru, alebo na oznámení veriteľa (odporcu) o schválení úveru, chýba. Z toho dôvodu nemožno považovať zmluvu za uzavretú s súlade s príslušnými ustanoveniami OZ ani v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Spotrebiteľovi (postupcovi) bolo konaním odporcu a zmluvnými klauzulami odňatá možnosť rokovať o návrhu zmluvy, akceptovať ho, alebo odmietnuť.
6. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v § 9 ods. 2 upravuje náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Podľa pís. k) uvedeného ustanovenia, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Návrh zmluvy, resp. žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru obsahuje len výšku splátok, ich počet, a deň splatnosti v mesiaci bez toho, aby bolo vymedzené, kedy je splatná prvá splátka, od ktorého termínu sa odvíja splatnosť ďalších splátok, a konečná splatnosť úveru, ktorá je taktiež povinnou náležitosťou zmluvy podľa písm. f) vyššie uvedeného ustanovenia. Tieto náležitosti sú uvedené len v oznámení veriteľa (odporcu) o schválení úveru. Výška splátok je uvedená len všeobecne, hoci § 9 ods. 2 písm. k) vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, t. j. zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov. Táto náležitosť nikde nie je uvedená, a v tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona, podľa ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový. V tejto súvislosti dávame do pozornosti Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.03.2013 sp. zn. 3 Sžo/19/2012, ktorým potvrdil Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.02.2012 sp. zn. 3S/53/2011, ktorým Krajský súd v Prešove zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Prešovský kraj č. P/0032/07/11 zo dňa 11.04.2011. Uvedené rozhodnutia sa týkali inej nebankovej spoločnosti než je odporca, no je v nich zreteľne konštatované, a potvrdené Krajským súdom v Prešove aj Najvyšším súdu Slovenskej republiky, že "Taktiež zmluva o úvere neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny úrokov a iných poplatkov, čo je v rozpore s § 4 c 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože je tu uvedená len výška celkovej splátky, počet splátok a dátum prvej splátky s tým, že ďalšie splátky sú splatné vždy 28. dňa v mesiaci." (pozn. Uvedené rozhodnutie sa týkalo zmlúv, ktoré boli nebankovou spoločnosťou vytvárané v čase platnosti a účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v znení doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcie v znení neskorších predpisov, ktorý uvedenú náležitosť upravoval v § 4 ods. 2. Rovnaká náležitosť bola však prevzatá aj do zákona č. 129/2010 Z. z., ktorým bol uvedený zákon nahradený).
7. V súvislosti s "bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou" úveru poukázal aj na § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý vyžaduje ako náležitosť zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len "RPMN"). Postupca v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru uvádza v časti č. 5 predpokladanú RPMN za úver 70 % predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27 %, v časti č. 6 uvádza RPMN za úver 65,23 %, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,08 %, a v oznámení veriteľa (odporcu) o schválení úveru dlžníkovi (postupcovi) je uvedená RPMN úveru 65,23 % a RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 56,08 %. Ide o nezrozumiteľné, nejasné a mätúcim spôsobom uvedené RPMN, čo absolútne nekorešponduje zákonnej povinnosti v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. j) uviesť RPMN jasným, zrozumiteľným spôsobom. Cieľom uvedenej právnej úpravy je poskytnúť spotrebiteľovi (postupcovi) relevantné, zrozumiteľné informácie o poskytnutom úvere, čo odporca aj s odkazom na vyššie uvedený proces vzniku zmluvy a poskytnutie finančných prostriedkov v inej výške, než je uvedené v zmluve, resp. než reálne postupca prijal, nesplnil. Navyše, v žiadosti o poskytnutie úveru, resp. v oznámení o schválení úveru je uvedená nesprávna výška RPMN, ktorá vychádza z výšky úveru, ktorý nebol reálne poskytnutý. Ak by sa RPMN vypočítala zo skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, resp. ak by rozdiel medzi reálne poskytnutým plnením a schváleným plnením predstavoval vo vzorci na výpočet RPMN poplatok za službu spojenú s úverom, RPMN by bola neporovnateľne vyššia. Z uvedeného vyplýva, že odporca uvádza RPMN neprehľadným, nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, a navyše v nižšej výške, ako v skutočnosti je, čim porušuje vyššie uvedené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.. Na základe vyššie uvedených skutočností je podľa názoru žalobcu preukázané, že postupca uhradil žalovanému celú výšku istiny, a rovnako aj plnenie, na ktoré, vzhľadom na nezákonný proces vzniku zmluvy a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nemal žalovaný nárok.
8. Ďalej poukázal na to, že návrh na začatie konania bol zo strany žalovaného na Okresnom súde Zvolen podaný dňa 15.11.2013. Podľa informácií od postupcu, žalovaný už pred podaním návrhu na začatie konania vykonával postupcovi zrážky zo mzdy. V zrážkach zo mzdy však žalovaný pokračoval a do podania žaloby aj naďalej pokračuje, o čom priložil v prílohe dôkaz v podobe výplatných pások od októbra 2013, z ktorých jasne vyplýva, že žalovaný aj po podaní návrhu na začatie konania (na OS Zvolen) pokračoval v zrážaní splátok úveru a ktoré preukazujú aj špecifikáciu sumy bezdôvodného obohatenia uvedenú nižšie. Dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú vo forme štandardnej zmluvnej podmienky, ale aj vo forme samostatnej dohody, je potrebné považovať za neprijateľnú, zakladajúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (postupcu). Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo že spotrebiteľ si ani len nevšimne, že ním uzavretá spotrebiteľská zmluva má slúžiť aj ako Dohoda o zrážkach zo mzdy, alebo je samostatná dohoda predložená spotrebiteľovi na podpis bez akejkoľvek možnosti individuálneho dojednania či možnosti odmietnutia podpisu takejto dohody. Sme preto toho názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná bude mať a priori vždy povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podmienka je hrubo nevyvážená, spotrebiteľ (postupca) má už pri podpise zmluvy, teda v štádiu svojej nižšej bdelosti, dodávateľa (žalovaného) splnomocniť na vážne úkony súvisiace s inštitútom zrážok zo mzdy a jeho aplikáciou. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ (postupca) môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa (žalovaného). Dodávateľ môže vykonávať zrážky zo mzdy bez akejkoľvek súdnej kontroly a bez priamej možnosti spotrebiteľa (postupcu) tieto zrážky zrušiť. V prípade dohody zrážok zo mzdy absentuje akákoľvek vôľa spotrebiteľa (postupcu) smerujúca k uzavretiu takejto dohody, absentuje akýkoľvek vyjednávači proces a spotrebiteľovi (postupcovi) je dohoda o zrážkach zo mzdy nanútená pod hrozbou neuzavretia úverovej zmluvy. 9. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi postupcom a žalovaným je aj "Dohoda o poskytnutí služby" uvedená v bode 8 Zmluvy. Uvedenú dohodu je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, nakoľko postup žalovaného považujeme za postup obchádzajúci zákon (snaha žalovaného vyhnúť sa takouto ním naformulovanou v podstate samostatnou dohodou možnosti aplikácie ustanovenia § 53 ods. 1 OZ) a súčasne aj pre rozpor s dobrými mravmi (výrazná nevyváženosť ako hodnoty vzájomných plnení podľa dohody, tak aj podmienok, za ktorých získa touto dohodou "dojednané" plnenie jedna alebo druhá strana, ktorá je v oboch prípadoch v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany). Takýto postup žalovaného, ktorý si stiahol pri vyplatení sumy úveru postupcovi odplatu za službu v zmysle bodu 8 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou službu postupcovi nanútil možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtováva v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či postupca bude mať o takúto službu záujem alebo nie.
10. Pokiaľ ide o samotnú výšku pohľadávky z dôvodu bezodplatného obohatenia žalovaný mal vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, nezákonný proces vzniku zmluvy, neprijateľné podmienky a nekalé obchodné praktiky nárok len na splatenie istiny, t.j. reálne poskytnutej sumy postupcovi. Ako vyplýva z karty klienta, istina bola žalovanému zo strany postupcu splatená splátkou zo dňa 12.07.2012 vo výške 80,04 EUR (z toho 58,38 EUR predstavovalo splatenie sumy predstavujúcej istinu). Následné platby postupcu voči žalovanému, či už vo forme platby postupcu priamo žalovanému alebo zrážky zo mzdy zamestnávateľom postupcu, predstavujú vzhľadom na vyššie uvedené bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je na základe údajov z karty klienta špecifikované a predstavuje ku dňu postúpenia pohľadávok sumu 1.942,62 EUR. Na vrátenie tejto sumy bol žalovaný zo strany žalobcu ako postupníka vyzvaný predžalobnou výzvou zo dňa 14.08.2014, a to v lehote do 28.08.2014. Na uvedenú výzvu však žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, najmä žalobcovi uplatňovanú pohľadávku (ktorá je aj predmetom tejto žaloby) nezaplatil. S poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.06.2015, 01.12.2016 poukázal v prvom rade na skutočnosť, že na strane žalobcu neexistuje aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (Ďalej aj zákon o ochrane spotrebiteľa) Združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania
ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb "), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. Združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že účelom existencie združenia na ochranu spotrebiteľa je zastupovanie spotrebiteľa, poskytovanie pomoci, prípadne podania návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany spotrebiteľa. Pre nespornosť veci žalovaný uvádza, že argumentáciou nenapáda spôsobilosť prípadnej pohľadávky spotrebiteľa na postúpenie. Napáda to, že žalobca vzhľadom na svoje špecifické postavenie vyplývajúce mu zo zákona a rozsah určených oprávnení nie je oprávnený nadobúdať od spotrebiteľa jeho prípadné nároky, ale len ho ohľadne nich zastupovať (§ 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Kým na jednej strane zákon priznáva žalobcovi široký rozsah oprávnení v rámci predmetu svojej činnosti, vymedzuje aj ich rozsah vo vzťahu ku spotrebiteľovi. Ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa je kogentným ustanovením, pretože upravuje čo združenie môže robiť vo vzťahu ku spotrebiteľovi. Ak malo dôjsť k postúpeniu nejakej pohľadávky spotrebiteľa, potom ide o postup zakladajúci neplatnosť takej zmluvy pre rozpor s účelom zákonnej úpravy vzniku a existencie združenia na ochranu spotrebiteľa. Odporuje teda účelu existencie združenia podľa § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa (za ktoré sa označuje žalobca), kedy toto združenie na ochranu spotrebiteľa nadobúda majetkové nároky spotrebiteľa na "svoj" účet za účelom ich vymáhania vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z hore citovaných ustanovení vyplýva, že ohľadne nároku spotrebiteľ a voči dodávateľovi môže združenie robiť presne vymedzené úkony, nie nadobúdať jeho nároky (jestvujúce či domnelé) za účelom svojho zisku. Žalobca nemohol platne nadobudnúť od spotrebiteľa žiadny nárok, nakoľko vzhľadom na svoje špecifické postavenie mohol v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa len poskytovať pomoc spotrebiteľa pri prípadnom jeho súdnom uplatnení (tak ako to plynie z § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Ak žalobca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok a takto nadobudnutý nárok si uplatnil voči žalovanému, potom zmluva o postúpení pohľadávok predstavuje úkon, ktorý popiera zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou. Žalobca nebol a nie je oprávnený domáhať sa žalobou nároku, ktorý v skutočnosti nenadobudol.
12. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že podaná žaloba vychádza z neúplných a skresľujúcich záverov (kedy sa napríklad formuluje záver o odplate na základe jej celkového vyčíslenia za celú dobu trvania úverového vzťahu bez toho, aby sa zohľadnila doba trvania požičania peňazí). Žalovaný poukazuje aj na vecnú neopodstatnenosť tvrdení o odplate za úver, kedy podaná žaloba nezohľadňuje ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo v prípade uzavretej zmluvy dodržané. Ohľadne výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., od ktorého žalobca odvodzuje záver o bezúročnom úvere uvádzame, že interpretácia daného ustanovenia znemožňuje realizovať iných zákonných ustanovení uvedeného právneho predpisu. Záver o povinnom rozpisovaní splátky (ako obligátnej náležitosti zmluvy) nemá oporu v žiadnom zákone a pri systematickom výklade zákona je dokonca možné nesporne konštatovať, že popiera význam a uplatnenie iných jeho ustanovení. V prvom rade je totiž potrebná poukázať na to, ani znenie právnej normy nehovorí o uvádzaní počtu, termínov aj výšky splátok úrokov, splátok istiny, splátok ostatných poplatkov. Výklad zákona v podanom návrhu popiera aj smernica 2008/48/EHS zo dňa 23.04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102/EHS, ktorej implementácia bola vykonaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z ustanovenia článku 10, odstavec 2 písmeno h) vyplýva že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzaného v návrhu však odporuje aj iné ustanovenia zákona, a to napríklad o výpočte RPMN. Podľa príslušných zákonných ustanovení, ktoré uplatňujú na výpočet RPMN platí, že sa pri výpočte berie do úvahy výška dohodnutej splátky. Logicky tak zákon predpokladá, že ide o sumu podľa § 9 ods. 2 písm. k), keďže výpočet sa realizuje z údajov podľa zmluvného vzťahu a platných v čase jej uzavretia. Ak by malo platiť že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. spočíva v uvedení splátky istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, potom vzniká legitímna otázka, ktoré ustanovenie ukladá uvádzať v zmluve popri údajnom rozpise splátky istiny, úroku a iných poplatkov ešte aj ich celkový súčet (teda sumu vyjadrujúcej súčet splátky istiny, splátky úroku a splátky prípadných iných poplatkov). Pretože z § 4 ods. 2 písm. i) to potom (v zmysle výkladu podávaného v návrhu) nevyplýva. Teda žiadne ustanovenie v zákone o spotrebiteľských úveroch neuvádza samostatne uvádzať ešte aj súčet "rozdelenej splátky". Ak by sme teda vychádzali zo záveru súdu o rozpise splátok, potom následne pri určovaní RPMN sa zákon už nedá vykonať. V rámci výpočtu RPMN sa má vychádzať z výšky splátky, čo v kontexte interpretácie právnej normy prezentovanej navrhovateľom vedie k logickej otázke, z akej výšky splátky - istiny, úrokov, poplatkov alebo inej splátky by sa malo vychádzať. Zákon v tejto časti hovorí o jednej splátke, a nie o splátke istiny, splátky úroku, splátke iných poplatkov. Uvedené preto potvrdzuje, že zákon je nielen nesprávne interpretovaný, ale že dôsledkom takého postupu by bola priama nevykonateľnosť iných zákonných ustanovení. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úveru musí obsahovať o. i. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Tou je (§ 9 ods.5) tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočne náklady. Podotkol ale, že taký právny záver vyslovil aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
13. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje aj článok 22 odstavec 1 smernice. Podľa článku 10, ods. 1 písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Zmluva obsahuje údaj o počet, výške a termínoch splatnosti splátok, tak, že stanovuje aká je výška splátky, aký je počet splátok, a termíny splatnosti splátky. Dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky je v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Ohľadne rozpisovania splátky poukázal na rozhodnutie Krajský súd v Prešove, č. k. 13Co/l 11/2014-166 uviedol: " V súvislosti s touto argumentáciou súdu prvého stupňa odvolací súdu uzatvára, že zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich 1 splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Táto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istiny, úroky alebo poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod."
14. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesmi sporových strán, písomnými vyjadreniami k predmetu sporu, listinnými dôkazmi ( Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 07.08.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky postupcom, I. T., zo dňa 07.08.2014, Zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX a Zmluvné dojednania k Zmluve revolvingovom úvere, karta klienta -rozpis splátok zo dňa 17.10.2013, fotokópie mzdových listov - zrážky zo mzdy za mesiace od októbra 2013 do júna 2014 vrátane, rozhodnutie OS Zvolen uznesenie o zastavení konania sp.zn. 12C 236/2013-92 predžalobná výzva žalobcu ako postupníka) a zistil nasledovný skutkový stav.
15. Dňa 22.11.2010 uzatvoril postupca so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej len Zmluva) na základe ktorej mal byť postupcovi poskytnutý úver vo výške 1.410,- EUR. Postupca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 80,04 EUR. V časti Zmluvy o požadovanom revolvingovom úvere sa uvádza ako údaj: poskytnutá čiastka revolvingu suma 806,80 Eur, ďalej ako celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť suma 2881,44 Eur, celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť t.j. revolving a úroky 1920,96 Eur. Ďalej sa v Zmluve uvádzajú rôzne hodnoty výšky RPMN, t.j. predokladaná výška RPMN za úver 70%, priemerná RPMN za úver 44,57%, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27%, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44%.Zo zmluvy nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k splateniu úveru, nakoľko v kolonke splatnosť úveru ( počet splátok/splatnosť
- deň v mesiaci) je pravdepodobne uvedený počet splátok 36 a rok 2016. V časti o schválenom revolvingovom úvere je uvedené: poskytnutá suma vo výške 1.410 Eur, , mesačné splátky 80,04 Eur, celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť 2881,44 Eur, ročná úroková sadzba 70%, priemerná RPMN 44,07 %, poskytnutá čiastka revolvingu 806,04 Eur, celková čiastka revolvingu ( istina úroky) 1920,96 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,08%, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %. Súčasťou Zmluvy v bode 8 je uvedená Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods.2 Obch.zák. z ktorej vyplýva pre dlžníka finančná povinnosť bez ohľadu na jej využitie a to dňom uzavretia predmetnej dohody čo je vzhľadom k jej začleneniu do Zmluvy dňom platnosti a účinnosti Zmluvy samej. Prílohou k Zmluve boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. Z karty klienta k Zmluve č. zo dňa 17.10.2013 XXXXXXXXXX súd zistil, že dlžníkovi bola na základe Zmluvy reálne vyplatená suma 1.172,28 Eur, ktorú dlžník uhradil poslednou spátkou zo dňa 12.07.2012 vo výške 80,04 Eur z ktorej len čiastka vo výške 21,66 predstavuje oprávnený nárok žalovaného. Ďalej z karty klienta vyplýva, že dlžník zaplatil na základe Zmluvy ku dňu 17.03.2013 2.394,54 Eura, k úhrade mu zostalo 486,90 Eur. Táto čiastka sa stala predmetom žaloby, ktorú žalovaný ako žalobca uplatnil na Okresnom súde Zvolen v konaní vedenom pod sp.zn. 12C 236/2013 Konanie bolo ukončené uznesením o zastavení konania zo dňa 09.02.2015 z dôvodu, že žalovaný uplatnenú pohľadávku v priebehu konania uhradil. Z predložených fotokópii mzdových listov za obdobie od októbra 2013 do júna 2014 súd zistil, že postupcovi boli zo mzdy vykonávané zrážky vo výške 80,04 Eur mesačne t.j. 720, 32 Eur a to na základe oprávnenia žalovaného ako poskytovateľa úveru, zakomponovaného v bode 6 a 8 Zmluvného dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a ako postupníkom a I. T. ako postupcom dňa 07.08.2014súd zistil, že postupca postúpil na postupníka svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.942,62 Eur. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu uhradenia splátok na účet žalovaného na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktoré v dôsledku bezúročnostia a bezpoplatkovosti predstavujú v časti úhrady vo výške 1.942,62 Eur na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Na základe predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vymoženú pohľadávku postupník vyplatí postupcovi za odplatu za vymoženie pohľadávky vo výške 30% s tým, že v prípade ak nedôjde k vymoženiu nárok postupníka na odmenu zaniká. Oznámením zo dňa 07.08.2014 postupca žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi spolu s výškou záväzku. Žalobca na základe predžalobnej upomienky vyzval žalovaného k úhrade postúpenej pohľadávky v lehote do 7 dní od doručenia výzvy.
16. Aktívna vecná legitimácia žalobcu. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaného týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní. Aktívna vecná legitimácia v súdnom konaní znamená, že subjekt, ktorý si uplatňuje nárok na súde je oprávneným nositeľom hmotného práva, ktorého ochrany sa dožaduje. Žalovaný namietal, že postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon nakoľko odporuje §25 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý upravuje účel existencie združenia na ochranu spotrebiteľa a vymedzuje, ktoré úkony alebo činnosti môže združenie vo vzťahu k spotrebiteľovi vykonávať.
17. Právne postavenie spotrebiteľských združení upravuje v SR zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Do postavenia a činnosti týchto združení môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona. Práva a povinnosti členov združení upravujú stanovy združenia. Združenie vzniká registráciou na Ministerstve vnútra SR.
18. Podľa § 25 pods.1 zák. č. 250/2007 Z.z. Združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania a)ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo b)je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"), bez toho. aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh 11a začatie konania. Podľa ods.2) Združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.
Podľa ods.3) Žiadosť o zaradenie do zoznamu oprávnených osôb predkladá združenie ministerstvu, ktoré posúdi splnenie týchto podmienok: a)vzniklo v súlade so zákonom, b)aktívne pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov, c)nezávislosť a neziskovosť združenia. d)vysporiadanie všetkých záväzkov vo vzťahu k štátu. Podľa ods.4) Združenie spĺňajúce podmienky podľa odseku 3 ministerstvo navrhne Komisii na zaradenie do zoznamu oprávnených osôb. Podľa ods.5) Združenie je oprávnené na základe súhlasu spotrebiteľa a predávajúceho sprostredkovať riešenie sporov medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní reklamácií. V konaní bola otázka charakteru žalobcu nesporná, žalobca je združením založeným podľa zák. o združovaní občanov č. 83/1990 Zb., evidovaný v evidencii občianskych združení na MV SR pod č. VVS/1-900/90-39047 s cieľom činnosti - spotrebiteľské.
19. Podľa § 524 ods.1) Obč. zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods.2) s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podstatou postúpenia pohľadávky ( cesie) je v tom, že sa záväzok mení v osobe veriteľa tak, že pôvodný veriteľ ( postupca, cedent) postupuje na základe vlastnej vôle veriteľovi nastupujúcemu na jeho miesto ( postupníkovi, cesionárovi) oprávnenie vymáhať pohľadávku postupcu od účinnosti postupu ako jeho vlastnú, svojím menom a k svojmu prospechu a postupník s tým súhlasí. Predmetné ustanovenie upravuje len dobrovoľnú cesiu na základe zmluvy, pričom jej podstatou je dobrovoľnosť postúpenia a konsenzus postupcu a postupníka. Vôľa dlžníka je irelevantná z hľadiska platnosti postupu pohľadávky. Podstatnými náležitosťami platnosti cesie je písomná forma a špecifikácia predmetu postúpenia. Dôvodom cesie môže byť buď faktické zobchodovanie prevádzanej pohľadávky alebo zabezpečenie záväzku , ale aj môže ísť o cesiu fiduciárnu ( inkasocesiu), pri ktorej sa síce pohľadávka prevádza do majetku postupníka, ale len formálne za tým účelom, aby ju postupník vlastným menom uplatnil alebo vymohol súdne alebo exekučne a to čo vymohol odovzdal postupcovi. Pri inkasocesii teda nejde o skutočný postup ale o zmluvu, ktorej podstatou je nepriame zastúpenie pôvodného veriteľa pohľadávky, i keď v danej súvislosti vystupuje ako postupca. A tento druh postúpenia pohľadávky, vzhľadom k obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky bol medzi postupcom a postupníkom ako žalobcom dohodnutý. Žalobca ako postupník síce pohľadávku prevzal, avšak za účelom jej vymoženia pre potreby postupcu, ktorý ako spotrebiteľ nemal dostatočné prostriedky pre vymoženie pohľadávky od žalovaného ako poskytovateľa spotrebného úveru.
20. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z ustanovení občianskeho zákonníka ani z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o občianskych združeniach explicitne nevyplývajú vo vťahu k súkromným subjektom žiadne obmedzenia z hľadiska uzatvárania tohto typu zmluvy. Pokiaľ ide o samotnú platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky, zákonné ustanovenia § 524 a nasl. jednoznačne stanovujú podmienky platnosti tohto právneho úkonu medzi ktoré patrí písomná forma, špecifikácia predmetu postúpenia ktorý ale nesmie byť vylúčený z postúpenia ( § 525 OZ). Pre platnosť postúpenia sa nevyžaduje súhlas dlžníka, avšak s poukazom na § 526 OZ je postupca povinný dlžníkovi oznámiť postúpenie pohľadávky, nie z dôvodu platnosti zmluvy ale z dôvodu aby dlžník vedel komu má plnenie poskytnúť. Postupca a postupník pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky dodržali zákonné ustanovenia, zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, neodporuje zákonu a preto nie je možné ju označiť za neplatnú v zmysle ust. §39 OZ z dôvodu jej rozporu so zákonom.
21. Pokiaľ ide o jej údajný rozpor s účelom občianskeho združenia, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z hľadiska obsahu a účelu Zmluvy o postúpení pohľadávky je túto možné do určitej miery subsumovať pod § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko podstatou uvedenej zmluvy je vymôcť bezdôvodné obohatenie od žalovaného ako poskytovateľa úveru, ktoré tento získal na úkor postupcu ako spotrebiteľa. V druhom rade, pokiaľ by aj uvedená činnosť odporovala účelu, pre ktoré združenie bolo založené, nespôsobovalo by to neplatnosť právneho úkonu ale mohlo by to vytvoriť predpoklad pre zánik združenia na základe rozhodnutia MV SR podľa ust. § 12 zákona o 83/1990 Zb. o združovaní občanov. S poukazom na vyššie uvedené je teda možné uzavrieť, že v konaní neboli preukázané právne skutočnosti pre ktoré by bolo dôvodné odoprieť žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore.
22. Pokiaľ ide o existenciu samotnej pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, súd sa ako predbežnou otázkou zaoberal bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, s poukazom na argumentáciu žalobcu o neprijateľných podmienkach obsiahnutých v Zmluve. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že argumentácia žalobcu je dôvodná a s ňou súhlasí s výnimkou námietky ohľadom rozpisu splátky s poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 146/2017, ktorý poukázal na čl.10 ods.2 písm.h) ktorý stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku počet a frekvenciu splátok.
23. Súd predovšetkým poukazuje na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica"): "1. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." Ďalšia právna úprava, ktorá priamo súvisí s ochranou spotrebiteľa je obsiahnutá v občianskom zákonníku v § 52 a nasl. Podľa § 52 ods. 1 OZ "Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.". Podľa § 52 ods. 2 OZ: "Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.". Podľa § 53 ods. 1 OZ: "Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.". Podľa § 53 ods. 2 OZ: "Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.". Podľa § 53 ods. 3 OZ: "Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.". Podľa § 53 ods. 5 OZ: "Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.". Podľa § 54 ods. 1 OZ: "Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.".
24. Pravdou je , že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý odporcom postupcovi túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré postupca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 52 a nasl. OZ. Vzťah žalovaného a postupcu je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a postupca v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinné v čase uzavretia zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach
25. Neprijateľné zmluvné podmienky je možné vyvodiť aj v súvislosti s § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov , ktorý taxatívne vymedzuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa § 11 uvedeného zákona. V tomto kontexte súd potom poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom úvere jednak neobsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom t.j. nie je zrejmá doba trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti úveru, taktiež nie je zrejmý termín splátok, RPMN je uvádzaná v niekoľkých variantoch neprehľadným a nezrozumiteľným spôsobom, jednak obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky t.j. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá svojou formou a spôsobom uzavretia spôsobuje hrubú nevyváženosť na úkor spotrebiteľa, keď umožňuje poskytovateľovi úveru vykonávanie zrážok bez akejkoľvek súdnej kontroly a vôli spotrebiteľa. Taktiež Dohodu o poskytnutí služby možno označiť za neprijateľnú podmienku, ktorá odporuje zákonu, nakoľko finančne zaťažuje spotrebiteľa bez ohľadu na to, či službu bude vykonávať Navyše jej platnosť a účinnosť nastáva automaticky podpisom samotnej Zmluvy.
26. S poukazom na vyššie uvedené je potom na mieste označiť Zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú. Vychádzajúc z uvedeného záveru na strane žalovaného plnením postupcu vzniklo bezdôvodné obohatenie v rozsahu plnenia nad rámec skutočne poskytnutého plnenia zo strany žalovaného na účet postupcu t.j. 1.942,62 Eur, keďže v konaní bolo preukázané, že celková výške plnenia zo strany postupcu predstavovala 3.114,90 Eur t.j. , pričom žalovaný postupcom reálne vyplatil 1.172,26 Eur. Výška uplatneného nároku na vydanie titulom bezdôvodného obohatenia navyše zo strany žalovaného nebola sporná.
27. Podľa § 451 ods. 1 OZ " Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať." Podľa ods. 2) "Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov." S poukazom na vyššie uvedené je bez pochyby, že žalovaný získal na úkor postupcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.
28. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca ich žiadal priznať na základe bezvýslednej výzvy na plnenie adresovanej žalovanému zo dňa 14.08.2014, žalovaný ich čo do základu a výška nerozporoval.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% ( § 255 ods.1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.