Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-40-2010.pdf
PDF · 168.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/40/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava , IČO: 30 807 484, zastúpená : JUDr. Dagmar Kubovičová, Nám. Biely Kríž 3, P.O. Box 39 831 02 Bratislava , proti žalovanému: INGSTEEL, spol. s r.o. Tomášikova 17, 820 09 Bratislava IČO: 17 320 429, zastúpený: RASLEGAL, s.r.o. Mostová 2, 811 02 Bratislava o zaplatenie 81.240,99 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 81.240,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 81.240,99 eur od 08.07.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamieta. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.11.2010, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.12.2009 sa žalobca domáhal proti žalovanému: TERMIZOL, spol. s r.o. so sídlom: Liptovská 34, 821 09 Bratislava, IČO: 35 738 348 zaplatenia sumy 81.240,99,- € / 2.447.446,- Sk . Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.10.2001 o 15.40 hod. došlo na stavbe D., F.., P. k ťažkému pracovnému úrazu, pri ktorom P. Q., V.. XX. XX.XXXX, bytom : R. - Y. X. Č.. XXX (ďalej len poškodený), utrpel vážne zranenia chrbtice vyžadujúce si medicínske ošetrenie spojené s hospitalizáciou a následnú liečbu v NRÚ Kováčová. V súvislosti s predmetným pracovným úrazom si poškodený dňa 19.02.2003 uplatnil na súde nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU). V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV, sp.zn. 20C 27/2003, súd uznesením zo dňa 25.05.2006 pribral do konania znalca z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ktorého úlohou bolo v znaleckom posudku jednoznačne stanoviť mieru spoluviny poškodeného, stavebníka, prípadne zamestnávateľa na predmetnom úraze. Po preštudovaní všetkých podkladov, potrebných na vypracovanie znaleckého posudku, v odpovedi na súdom zadanú otázku znalec v závere vyvrátil výsledky šetrenia Inšpektorátu práce Bratislava z 20.12.2001 v časti, v ktorej poškodený porušil § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1996 Z.z. o BOZP, čím vylúčil možnosť zamestnávateľa čiastočne sa zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz v zmysle § 196 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce Naopak zavinenie pracovného úrazu poškodeného znalec jednoznačne pripísal na stranu firmy TERMIZOL. spol. s r.o. Bratislava, ktorá ako uvádza, po ukončení prác na otvoroch nezabezpečila ich ohradenie, alebo zakrytie poklopmi dostatočnej únosnosti ako predpisuje § 13 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 374/1990 Zb. a § 14 vyhlášky č. 59/1982 Zb. V nadväznosti na zákonnú požiadavku § 8a ods. 1 písm. d) zákona č. 330/1996 Z.z. Okresný súd Bratislava IV sa pri svojom rozhodovaní okrem iného oprel aj o závery znaleckého posudku č. 9/2006, vypracovaného S.. S. R., Y.., znalcom z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a
stotožnil sa s ustálením zavinenia pracovného úrazu zo strany žalovaného, teda firmy, ktorá po ukončení prác na otvoroch nezabezpečila ich ohradenie alebo zakrytie. Následne vo svojom rozsudku z dňa 07.12.2007, sp. zn. 20C 27/2003 - 156, priznal poškodenému sumu 81.240,99,- € / 2.447.466,- Sk titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a SSU. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21.04.2009, sp. zn. 5Co 101/2008 - 182. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a z titulu poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania dňa 26.06.2009 vyplatila poškodenému úrazovú dávku (náhrada za bolesť a SSU) vo výške 81.240,99,- € / 2.447.466,- Sk a to formou: náhrady za bolesť v úhrnnej výške 24.012,25,-€/ 723.393,-Sk a náhrady za SSU v úhrnnej výške 57.228,74,-€/1724.073,- Sk , spolu vo výške 81.240,99,-€/2.447.466,-Sk . Žalobca žalobu právne odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ,v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukázala Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Výzvou č. 2/2009 z dňa 26.10.2009 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vyzvala žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá jej vznikla výplatou dávok z úrazového poistenia. Žalovaný výzvu prevzal dňa 29.10.2009, avšak pohľadávku v stanovenej lehote neuhradil. 2. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 14.06.2010, v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Namietal správnosť znaleckého posudku súdneho znalca v časti, v ktorej sa znalec vyjadril , že TERMIZOL mal za úlohu zabezpečiť otvory v strešnej konštrukcii. Uviedol, že na stavbe D. bolo snáď 100 otvorov v strešných a stropných konštrukciách. Ich zabezpečenie je povinnosťou tej organizácie, ktorá otvory v nosnej konštrukcii realizuje. Tiež poukázal na konanie poškodeného a jeho spolupracovníka, ktorí sa napriek upozorneniu pracovníkov TERMIZOLU naháňali po streche a ohadzovali kúskami minerálnej vaty. Klasifikácia naháňania sa po streche má ďaleko od „bežnej neopatrnosti“. Organizácia, v ktorej boli zamestnaní (agentúra NOSLUŠ) dobre vedela, že budú pracovať na strechách a tomu mala prispôsobiť i výber pracovníkov so školením BOZ pre práce vo výškach. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výpoveďami svedkov: S.. J. I., J. P., I. X. , P.F. Q., R. J. , S. L. , S.. S. R., výsluchom súdneho znalca E.. S.. R. T., Y., výsluchom inšpektora práce S.. R. Q. , znaleckým posudkom číslo: 1/2013 doc. S.. R. T., Y., Znalecký odbor: 010000 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zo dňa 02.03.2013, znaleckým posudkom č. 5/2014 S.. I. O. zo dňa 18.09.2014, listinnými dôkazmi: znalecký posudok č. 9/2006 vypracovaný S.. S. R., Y. ., rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z dňa 07.12.2007 sp.zn. 20C 27/2003-156 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z dňa 21.04.2009, sp.zn. 5Co 101/08-182 , Zmluvou o dielo zo dňa 31.05.2001, Dodatkom č.1 k zmluve o dielo zo dňa 17.09.2001, potvrdením o výplate dávok úrazového poistenia, výzvou č. 2/2009 z dňa 26.10.2009, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 20C 27/2003, protokolom Inšpektorátu práce Bratislava Jozefská č. 6 Bratislava zo dňa 20.12.2001 č. ŤPÚ-56/2001-IBA, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav: 4. Dňa 26.10.2001 o 15.40 hod. došlo na stavbe D., F. k ťažkému pracovnému úrazu, pri ktorom P. Q., V.. XX. XX.XXXX P. : R. - Y. X. Č.. XXX, utrpel vážne zranenia chrbtice vyžadujúce si medicínske ošetrenie spojené s hospitalizáciou a následnú liečbu v NRÚ Kováčová. V súvislosti s predmetným pracovným úrazom si poškodený dňa 19.02.2003 uplatnil na súde nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia . V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV, sp.zn. 20C 27/2003, súd uznesením zo dňa 25.05.2006 pribral do konania znalca z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ktorého úlohou bolo v znaleckom posudku jednoznačne stanoviť mieru spoluviny poškodeného, stavebníka, prípadne zamestnávateľa na predmetnom úraze. Po preštudovaní všetkých podkladov, potrebných na vypracovanie znaleckého posudku, v odpovedi na súdom zadanú otázku znalec v závere vyvrátil výsledky šetrenia Inšpektorátu práce Bratislava z 20.12.2001 v časti, v ktorej poškodený porušil § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1996 Z.z. O BOZP, čím vylúčil možnosť zamestnávateľa čiastočne sa zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz v zmysle § 196 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce Naopak zavinenie pracovného úrazu poškodeného znalec jednoznačne pripísal na stranu firmy TERMIZOL. spol. s r.o. Bratislava, ktorá ako uvádza, po ukončení prác na otvoroch nezabezpečila ich ohradenie, alebo zakrytie poklopmi dostatočnej únosnosti ako predpisuje § 13 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 374/1990 Zb. a § 14 vyhlášky č. 59/1982 Zb., v nadväznosti na zákonnú požiadavku § 8a ods. 1 písm. d) zákona č. 330/1996 Z.z. Okresný súd Bratislava IV sa pri svojom rozhodovaní okrem iného oprel aj o závery znaleckého posudku č. 9/2006, vypracovaného S.. S. R.,
Y.., znalcom z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a stotožnil sa s ustálením zavinenia pracovného úrazu zo strany odporcu, teda firmy, ktorá po ukončení prác na otvoroch nezabezpečila ich ohradenie alebo zakrytie. Následne vo svojom rozsudku z dňa 07.12.2007, sp.zn. 20C 27/2003 - 156, priznal poškodenému sumu 81.240,99,- € / 2.447.466,- Sk titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a SSU. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21.04.2009, sp.zn. 5Co 101/2008 - 182. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a z titulu poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania dňa 26.06.2009 vyplatila poškodenému úrazovú dávku (náhrada za bolesť a SSU) vo výške 81.240,99,- € / 2.447.466,- Sk a to formou: náhrady za bolesť v úhrnnej výške 24.012,25,-€/ 723.393,-Sk a náhrady za SSU v úhrnnej výške 57.228,74,-€/1724.073,- Sk , spolu vo výške 81.240,99,-€/2.447.466,-Sk. Výzvou č. 2/2009 z dňa 26.10.2009 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vyzvala žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá jej vznikla výplatou dávok z úrazového poistenia. Žalovaný výzvu prevzal dňa 29.10.2009, avšak pohľadávku v stanovenej lehote neuhradil. 5. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 15.05.2014 navrhol vstup INGSTEEL, spol. s r.o., Tomášikova 17, 820 09 Bratislava, IČO: 17320429, ako ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a to ako žalovaného v 2. rade. Súd uznesením zo dňa 01.07.2014 č. k. 9C/40/2010 - 181 vstup žalovaného v 2. rade pripustil. Uznesením zo dňa 15.12.2014 č.k. 9C 40/2010-250 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovu sumu 81.240,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 81.240,99 eur od 14.11.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 6. Žalovaný v 2. rade INGSTEEL, spol. s r.o. na pojednávaní konanom dňa 25.02.2016 uviedol, že neuznáva nároky, ktoré boli voči nemu vznesené v tomto konaní. Má za to , že obidva znalecké posudky, ktoré boli spracované trpia závažnými nedostatkami. V prvom rade čao sa týka posudku vypracovaného E.. T., (ide o č. 1/2013) závery, ktoré formuloval nekorešpondujú s textom, jadrom a odôvodnením tohto posudku. Rovnako nekorešpondujú ani s prílohami z ktorých vychádzal a ktoré sú pripojené k tomuto znaleckému posudku. To že nepristupoval profesionálne k otázke vypracovania znaleckému posudku, preukazuje aj to, že pristúpil k výsluchom zamestnancov žalovaného v 1 rade a to za prítomnosti konateľa žalovaného v l. rade, ale bez prítomnosti žalobcu, či súdu. Taktiež tieto zápisnice vyhotovené znalcom v r. 2013 sú nacyklostilované, tzn. že text je v nich rovnaký s rovnakými gramatickými chybami. Tieto výpovede sú doplnené o subjektívne názory týchto zamestnancov a nekorešpondujú s ich výpoveďami bezprostredne po nehode, ktoré zachytil pri šetrení inšpektorát práce. I napriek tomu boli tieto názory bez odôvodnenia prevzaté do záverov tohto znaleckého posudku. Rovnako namietal správnosť aj kontrolného znaleckého posudku č. 5/2014 spracovaného S.. O. a to najmä z dôvodov, že pri odpovediach na otázky formuluje príčiny nehody úrazu alternatívne a nezaoberá sa podielom každej jednej z nich osobitne. Rovnako tak pri odpovedi na 2 otázku vychádza znalec z toho, že sa jednalo o spoločné pracovisko žalovaného v 1 a 2 rade avšak túto skutočnosť rozporoval a nesúhlasil s ňou. Zo skutkového deja ktorý je v zásade rovnako formulovaný v oboch znaleckých posudkoch, vyplýva aj zo zistení Inšpektorátu práce v roku 2001 a z výpovedí získaných v roku 2001, čiže z tohto skutkového deja je zrejmé, že o spoločné pracovisko nešlo, nakoľko jednotliví zhotovitelia si ho postupne odovzdávali. Nikdy neboli na streche súčasne. Preto závery a predpisy BOZP, ktoré v danej súvislosti aplikoval znalec pri formulovaní svojich záverov sú na danú situáciu neaplikovateľné. Žalovaný 2 sa stotožnil so závermi znaleckého posudku vypracovaného S.. R. v konaní ktoré predchádzalo o regresných nárokoch, ktorého závery boli jednoznačné. Zneli tak, že jediným zodpovedným subjektom je žalovaný v 1 rade a rovnako tak odkázal na zistenia Inšpektorátu práce zachytené v protokole už v roku 2001, t.zn. časovo, vecne aj skutkovo bezprostredne po úraze, pričom inšpektori práce dospeli k rovnakému záveru o zodpovednosti žalovaného v 1 rade. 7. Žalovaný v l. rade vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 24.03.2016 uviedol, že medzi TERMIZOLOM a INGSTEELOM nebol žiadny zmluvný vzťah, tvrdenie o postupnom odovzdávaní pracoviska sa neopiera o žiadny písomný doklad. Otvor, cez ktorý došlo k pádu a úrazu P. Q. vyrezal v nosnej konštrukcii INGSTEEL a bez toho, aby ho zakryl konštrukciou o nosností zodpovedajúcej nosnosti stropu z pracoviska jeho zamestnanci odišli. Táto povinnosť vyplýva z Vyhl. 374/1990 Zb. § 13 ods. l a 2. Mylná je predstava, že otvory mali zakrývať po skončení svojich prác pracovníci Termízolu (predstava IBP a Ingsteelu). Vyhl. 374/1990 Zb. v §47 ods. 6 jasne stanovuje, že „súčasne s postupom prác do výšky sa musia ihneď zakrývať všetky vzniknuté otvory....“ Žalovaný v 2 rade svojím konštatovaním, že jednotliví zhotovitelia nikdy neboli na streche súčasne len potvrdzuje nutnosť okamžitého zakrytia otvorov po vyrezaní a nie za pol dňa, nasledujúci deň alebo o týždeň. Podotýkam, že na streche sa okrem pracovníkov TERMIZOLU a INGSTEELU pohybovali i pracovníci iných firiem (montážnici tzv. veží
v rohoch strechy; komunikujúci cez atiku s obsluhou žeriavov pre nakládku materiálu a pod.). Ak by sa úraz stal v období, keď zo strechy odišli pracovníci INGSTEELU a odkryté otvory by boli bez akéhokoľvek dozoru, kto by bol zodpovedný za ich úraz? Jednoznačne INGSTEEL, ktorý otvory v stropnej konštrukcii vyrezal, nezakryl a ani inak proti pádu osôb nezabezpečil. Medzi nezakrytím otvorov a pádom brigádnika Q. videl priamu súvislosť. Žalovaný v 2 rade poukázal na § 13 ods 3 Vyhl. č. 374/1990 Zb. kde sa hovorí, že sa nezakrývajú tie otvory a jamy, v ktorých sa pracuje. Ale na „úrazovom“ otvore nikto nepracoval - pracovníci Ingsteelu ho vyrezali, obruby neosadili a bez zabezpečenia otvoru proti pádu tretích osôb zo staveniska odišli. Tvrdenie, že s fóliou na streche pracovali iba pracovníci TERMIZOLU je pravdivé iba do momentu vyrezania fólie a tepelnej izolácie. Od momentu nástupu INGSTEELU na vyrezávanie otvorov už pracovníci TERMIZOLU na streche neboli a keď boli prizvaní na spätné napojenie izolácie na obruby osadené INGSTEELOM, tak „úrazový“ otvor už bol prikrytý. V zmluve o dielo medzi TERMIZOLOM a HB Reavis je určený presný rozsah dodávky TERMIZOL a ani TERMIZOL nemá žiadnu objednávku na práce realizované na novobudovaných otvoroch. Svoje práce realizoval na základe výzvy HB Reavis a INGSTEEL rovnako bez fakturácie. TERMIZOL otvory nepotreboval, ich veľkosť a umiestnenie určoval INGSTEEL. Napriek tomu mal za to, že požiadavka na otvory vyšla od definitívneho nájomcu priestorov na nižšom poschodí, ktorý ju uplatnil prostredníctvom investora. 8. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.08.2016 uviedol, že neuznáva nároky, ktoré boli voči nemu v rámci tohto konania vznesené, a to v žiadnom rozsahu . V konaní boli do času, kým sa žalovaný 2. stal jeho účastníkom, spracované dva znalecké posudky. Oba však podľa trpia závažnými nedostatkami. Čo sa týka prezentácie skutkového deja, tento nie opisujú rozporuplne v podstatných otázkach, sú jasne tendenčné a v konečnom dôsledku ich závery nie sú formulované objektívne. V prvom rade namietal posudok vypracovaný E.. S.. T., Y.. (ide o znalecký posudok č. 1/2013). Namietal ho z dôvodu, že jeho závery ako závery znalca nekorešpondujú s textom, samotným jadrom posudku a s jeho odôvodnením. Rovnako namietal aj správnosť, objektívnosť v poradí druhého znaleckého posudku. vypracovaného S.. O. (ide o znalecký posudok č. 5/2014). Tento znalecký posudok namietal najmä z dôvodov, že pri odpovediach na otázky formuluje príčiny nehody úrazu alternatívne a nezaoberá sa podielom každej jednej z nich osobitne. Jeho alternatívne závery jasne demonštruje ods. 3 na str. 50 znaleckého posudku, v ktorom znalec uvádza: „ak by INGSTEEL, spol. s r.o. ihneď zakryl všetky vzniknuté otvory alebo ak by subjekt TERMIZOL, spol. s r.o. dohodol zabezpečenie a vybavenie pracoviska a ak by subjekt TERMIZOL nariadil vykonal upratovacie práce až vtedy, keď by bolo pracovisko náležité zabezpečené a vybavené, možno dôvodne predpokladať, že k zraneniu P. Q. by nedošlo.“ Je teda zrejmé, že znalec vo svojom závere na 1. otázku nevydal jasné a zreteľné stanovisko. a svoje závery opiera len o hypotézy a domnienky, ktoré nepodložil žiadnymi objektívnymi skutočnosťami. Zároveň upriamil pozornosť súdu na znalecký posudok, vypracovaný S.. R., ktorého vypracovanie predchádzalo tunajšiemu konaniu. Závery tohto znaleckého posudku boli jednoznačné, zrejmé a zakladali sa na objektívne (nie na subjektívnych ako vyššie spomenuté znalecké posudky) zachytených skutočnostiach. V tomto posudku boli vyslovené závery, v ktorých je jediným zodpovedným subjektom za pád poškodeného žalovaný vi 1. rade. S jeho závermi korešpondujú aj vyjadrenia, zachytené tesne po úraze, pričom inšpektori práce, ktorí tieto vyjadrenia zachytili, dospeli k rovnakému záveru ako S.. R.. Súčasne v rámci konania žalovaný 2 vzniesol námietku premlčania, nakoľko je zo skutkového deja, ako aj zo všeobecne záväzných predpisov zreteľne jasné, že nárok, ktorý žalobca žiada od žalovaného v 2. rade bol v čase podania žaloby - zmeny a návrhu na pristúpenie na strane žalovaného, už premlčaný. Námietku podal v súlade s ust. § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“). Predmetné ustanovenie udáva, že „právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávku boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.“ Citované ustanovenie normuje o tzv. subjektívnej a objektívnej premlčacej dobe, pričom z teórie práva je zjavné, že na zachovanie práva musia byť obidve zachované, t. j. tak subjektívna ako aj objektívna. Teda, aj napriek tomu, že Zákon o sociálnom poistení zavádza tzv. objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu, je potrebné aplikovať princípy ustálené pre rovnako znejúcu konštrukciu premlčania náhrady škody vo všeobecnosti (ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na základe toho mal žalovaný 2 za to, že ak by tu aj hypoteticky bolo právo na náhradu škody voči spoločnosti INGSTEEL (čo samozrejme popieral), toto právo je premlčané, nakoľko od momentu vyplatenia odškodného a od momentu poznania údajného škodcu už márne uplynula trojročná premlčacia lehota. Ako je teda zrejmé aj z ustálenej judikatúry, súd by mal prihliadať na trojročnú premlčaciu dobu, a to znamená, že právo Sociálnej poisťovne voči žalovanému 2,ak
by sa skutočne preukázalo, že existovalo; bolo v čase podania návrhu už premlčané. Žalovaný v 2. rade namietal nedostatok príčinnej súvislosti. Uviedol, že kauzálny nexus musí predstavovať časovo a vecne súvislý celok. A to pri izolovanom pohľade na príčinu a dôsledok. predmetnom prípade ide o nezakryté otvory na streche a pád brigádnika žalovaného v 1. rade cez jeden z týchto otvorov. Mal za to, že v žiadnom prípade sa nejedná o priamu príčinnú súvislosť. V predmetnom prípade sa nejedná o priamu príčinu, ale nanajvýš o nepriamu (sprostredkovanú) príčinu, nakoľko medzi konaním pracovníkov spoločnosti INGSTEEL a pádom poškodeného nejde o priamu vecnú a už vôbec nie časovú súvislosť. Po prvé, je ustálené, že po pracovníkoch spoločnosti INGSTEEL prišli na pracovisko pracovníci žalovaného v 1. rade. Títo práce dokončili a otvory po sebe neprekryli, je teda absolútne irelevantné, či ich neprekryli pracovníci spoločnosti INGSTEEL, keďže poslednými, ktorí s otvormi pracovali, boli pracovníci žalovaného v 1. rade. Táto ich nečinnosť teda pôsobí ako samostatná príčina škody a došlo ňou k absolútnemu pretrhnutiu reťazca predchádzajúcich udalostí, teda aj akejkoľvek (hypotetickej) zodpovednosti spoločnosti INGSTEEL. Táto príčina navyše celkom zjavne nepôsobila ani súbežne s prípadnou príčinou zo strany žalovaného 2, keďže aj z časového hľadiska je zjavné, že na otvoroch pracovali zamestnanci žalovaného v 1. rade následne po zamestnancoch žalovaného 2. Nie súbežne s nimi. Po druhé, je ustálené, že predmetný otvor bol ako jediný z troch prekrytý fóliou. Nebolo zistené, kto fóliou otvor prekryl, jediní pracovníci, ktorí s fóliou na streche pracovali, boli však pracovníci žalovaného v 1, rade. Zamestnanci žalovaného 2 vyrezali oceľovú konštrukciu strechy, s izolačným materiálom (fóliami) neprišli vôbec do styku. Ak teda bol otvor prekrytý fóliou, k takémuto prekrytiu došlo pracovníkmi žalovaného v 1. rade. Dokonca aj jeden zo znalcov uviedol, že k úrazu by nebolo došlo, pokiaľ by otvor nebol prekrytý fóliou. Prekrytie otvoru fóliou je teda ďalšou príčinou, ktorá pôsobí ako samostatná pre vznik škody. Aj touto došlo k pretrhnutiu predchádzajúceho reťazca udalostí. Táto príčina opäť celkom zjavne nepôsobila ani súbežne s prípadnou príčinou zo strany žalovaného 2, keďže aj z časového hľadiska je zjavné, že k prekrytiu otvoru fóliou nedošlo pri rezaní otvoru, ale až následne, po odchode zamestnancov spoločnosti INGSTEEL z pracoviska. Teda nie súbežne s ich činnosťou. Po tretie, nemožno nespomenúť aj správanie samotného poškodeného, ktorý celkom zjavne so spolubrigádnikom nedodržiaval základné pokyny zamestnávateľa a po streche sa s ním naháňal a iní pracovníci žalovaného v 1. rade nechali, by nikdy nebolo došlo k žiadnemu úrazu. Tu opäť došlo k pretrhnutiu predchádzajúceho reťazca udalostí a neprekrytie otvorov zamestnancami spoločnosti INGSTEEL sa - zjednodušene povedané - vzdialilo samotnému pádu už na tri samostatné príčiny. Navyše niet pochýb o tom, že k tejto príčine pádu došlo až následne a vôbec nie súbežne s neprekrytím otvorov po ich vyrezaní (k čomu došlo navyše ešte pred zaizolovaním a ešte pred prekrytím otvoru fóliou). Z uvedeného vyplýva, že nie je splnený ani ďalší predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, ktorým je priama, bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou. Zároveň poukázal na to, že strecha bola aj na základe zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá medzi HB Reavis Management, spol. s r.o. ako objednávateľom a TERMIZOL, spol. s r.o. ako zhotoviteľom (ďalej len „Zmluva o dielo“) výhradným pracoviskom žalovaného v 1. rade. Na základe toho nie je možné považovať toto pracovisko za spoločné, a preto spoločnosť spoločnosti INGSTEEL nenesie žiadnu zodpovednosť za pád poškodeného. Toto stanovisko potvrdzuje aj samotná Zmluva o dielo. Na základe Zmluvy o dielo je preto jasné, že zodpovednosť za predmetný úraz má len žalovaný v 1. rade, nakoľko bol zodpovedný za dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci svojich pracovníkov, a teda neexistuje žiadna skutočnosti na základe ktorej by sa mohol žalovaný v 1. rade z tejto zodpovednosti vyviniť a ani ju presunúť na spoločnosť INGSTEEL. Nevraviac o tom, že neexistuje žiadna písomná a ani ústna zmluva medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou INGSTEEL, ktorá by prenášala akúkoľvek časť zodpovednosti na spoločnosť INGSTEEL. Žalovaný 2 mal za to, že zodpovednosť za úraz poškodeného nesie výhradne len žalovaný v 1. rade, nakoľko tento úraz vznikol porušením viacerých povinnosti, ktoré žalovanému v 1. rade vyplývali zo samotnej Zmluvy o dielo, a teda nezabezpečil ohliadky pracoviska, neuskutočnil kroky k tomu, aby nebola ohrozená bezpečnosť na stavbe a a zároveň bol a je plne zodpovedný za všetku škodu a úrazy, ktoré sa na vykonávanom diele (streche) stali. Navyše k úrazu došlo u jeho zamestnancov a v čase, kedy sa na pracovisku nenachádzal nikto iný, ako zamestnanci žalovaného v 1. rade. Na základe predloženej argumentácie mal žalovaný 2 za to, že žaloba je nedôvodná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko dôkazy, ktoré boli v danom konaní vykonané nezodpovedajú jasne a zreteľne na otázku, kto zavinil pád poškodeného a ponúkajú len možne alternatívy, ktoré sú značne pochybné, znalecké posudky, vykonané v danom konaní sú tendenčné, neobjektívne a neaplikovateľné, a súd by na ne nemal prihliadať a zároveň žaloba voči žalovanému 2 je účelová a bezdôvodná. 9. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.06.2017 uviedol, že žalobca sa pri podaní žaloby domáhal nároku iba voči žalovanému 1, vychádzajúc z právoplatného Rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV sp.zn. 20C/27/2003-156 zo 07.12.2007, kedy v rámci riešenia predbežnej otázky týkajúcej sa zodpovednosti za pracovný úraz P.F. Q., súd vykonal znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 9/2006 vypracovaným S.. S. R., Y.. V zmysle predmetného znaleckého posudku (ďalej len Posudok I) bolo ustálené, že za pracovný úraz pána P. Q. zodpovedá v plnom rozsahu žalovaný 1, na základe čoho súd priznal P. Q. nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.447.466 Sk (tj. 81.240,99 eur). Nakoľko žalobca predmetné plnenie poskytol P. Q. a z konania vyplynula zodpovednosť za úraz na strane žalovaného 1, žalobca si s poukazom na § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uplatnil nárok práve voči žalovanému 1.V priebehu tohto konania žalovaný 1 namietal svoje zavinenie úrazu P. Q., a tak konajúci súd ustanovil vo veci znalca - E.. S.. R. T., Y.., ktorému uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok a odpovedať na otázku kto zavinil úraz P. Q. a koho povinnosťou bolo zabezpečiť otvory na streche. V znaleckom posudku č. 1/2013 (ďalej Posudok II) znalec odpovedal na obidve otázky a to tak, že úraz zavinil žalovaný 2 a že žalovaný 2 bol povinný zabezpečil otvory na streche. Vzhľadom na vážny rozpor v záveroch Posudku I, keď pracovný úraz mal zaviniť výlučne žalovaný 1 a Posudku II. keď pracovný úraz mal v miere 85 % zaviniť žalovaný 2 a a v miere 15 % samotný poškodený, navrhoval žalobca vykonať kontrolný znalecký posudok. Súd ustanovil vo veci ďalšieho znalca Ing. I. O., ktorému uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok a odpovedať na otázku kto zavinil úraz pána P. Q. a koho povinnosťou bolo zabezpečiť otvory na streche. S.. I. O. vypracoval Znalecký posudok 5/2014 (ďalej Posudok III), kedy na prvú otázku odpovedal tak, že nie je oprávnený určiť kto zavinil úraz pána P. Q., nakoľko sa jedná o právnu otázku, avšak uviedol k akým porušeniam predpisov zo strany jednotlivých subjektov došlo a že tieto porušenia mohli mať za následok úraz pána P. Q.. Na otázku súdu, kto bol povinný zabezpečiť otvory na streche predmetného objektu znalec uviedol, že ako žalovaný 1, tak aj žalovaný 2. Žalobca má za to, že Posudok III, ktorý bol vypracovaný v tomto konaní ako kontrolný znalecký posudok, je objektívny, presvedčivý a dáva súdu dostatočné odpovede na rozhodnutie súdu vo veci samej. Žalobca už uviedol, že nemá voči Posudku III výhrady a naďalej na tom trvá. K námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného 2 žalobca uviedol, že Posudok II bol pre samotného žalobcu prekvapením, nakoľko jeho závery sa diametrálne odlišovali od záverov uvedených v Posudku 1. Je nesporné, že žalobca sa dozvedel o tom, že zodpovedným subjektom za úraz P. Q. nemá byť žalovaný I ale má ním byť žalovaný 2 až z Posudku II, a to dňom jeho doručenia žalobcovi zo strany súdu. Žalobca bez zbytočného odkladu a v rámci trojročnej subjektívnej lehoty plynúcej v rámci 10 ročnej objektívnej lehoty podal návrh na vstup žalovaného 2 do konania. Žalobca namietal právne konštrukcie žalovaného 2 ako aj hypotézy žalovaného 2 o tom, že žalobca mal od začiatku tohto konania vedomosť o tom, že žalovaný 2 je škodcom. resp. že žalobca si mohol urobiť úsudok o tom, že škodcom je žalovaný 2 a trvá na tom, že nárok žalobcu voči žalovanému 2 nie je premlčaný. Žalobca naopak nemal dôvod spochybňovať závery Posudku I, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 20C/27/2003, a to o to viac, že ani samotný konajúci súd v čase rozhodovania nemal pochybnosti o záveroch tohto posudku. Pokiaľ ide o popis skutkového deja vykonaný žalovaným 2 a jeho výklad ku kauzálnemu nexusu, žalobca má za to, že v konaní bolo nespochybniteľné preukázané : že k pracovného úrazu pána P. Q. došlo pádom cez nezaistený otvor na streche. že príčina tohto úrazu bolo, že nebol zaistený otvor na streche cez ktorý poškodený pán P. Q. prepadol. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1 a žalovaný 2 boli povinní zaistiť otvor na streche. Nebolo preukázané, ako žalovaný 2 uvádza, že v čase úrazu poškodený so spolubrigádnikom nedodržiaval základné pokyny zamestnávateľa apo streche sa s ním naháňal a obhadzoval izoláciou. Žalovaný 2 v podaní z 09.08.2016 poukázal na Zmluvu o dielo medzi HB Reavis Management, spol. s r.o. a žalovaným 1. Predmetná zmluva rieši zodpovednosť žalovaného 1 voči HB Reavis Management, spol. s r.o. a nenahrádza dohodu, ktorú mali povinnosť v zmysle zákona č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci uzatvoriť medzi sebou žalovaný 1 a žalovaný 2. 10. Žalovaný v l. rade bol dňa 18.10.2017 vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Výmazom z obchodného registra žalovaný v 1. rade stratil právnu subjektivitu. Ide o taký nedostatok jednej z podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd preto podľa § 64 CSP uznesením zo dňa 30.11.2017 č.k 9 C 40/2010-304 konanie voči nemu zastavil. 11. Vo vyjadrení z 20.11.2018 žalovaný uviedol, že je nepochybné, že súd je v tomto civilnom sporovom konaní na základe ustanovenia § 193 CSP viazaný rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 28.01.2002 sp. zn. 04/2002, ktorým bola spoločnosti TERMIZOL, spol. s r.o. uložená sankcia za nezabezpečenie pracoviska, v dôsledku čoho došlo k ťažkému zdravotnému úrazu poškodeného P. Q.. Zdôraznil, že hoci už predmetné rozhodnutie dnes nie je k dispozícii ( bolo skartované), z predložených dôkazov, a to predovšetkým vyjadrení Inšpektorátu práce Bratislava, a dochovaného protokolu č. ŤPÚ-56/2001-IBA o vyšetrovaní príčin ťažkého pracovného úrazu (tieto je potrebné vykladať v súvislostiach), ako aj správania sa subjektov postihnutých sankciou za spáchaný správny delikt, ktorí
uloženú sankciu uhradili, je možné spoľahlivo rekonštruovať jeho výrok a aj skutkový stav deliktu. V zmysle konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít je potom súd viazaný tak výrokom rozhodnutia Inšpektorátu práce Bratislava, ako aj zisteným skutkovým stavom. Predovšetkým je súd viazaný zistením, že bol spáchaný správny delikt (súčasťou ktorého bol aj škodový následok v podobe ťažkého pracovného úrazu P. Q.) a kto ho spáchal. Mal za to, že zo zisteného skutkového stavu, ktorým je súd viazaný, vyplýva, že k porušeniu zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v priamej súvislosti s pracovným úrazom došlo výhradne zo strany spoločnosti TERMIZOL, spol. s r.o. Ak by aj súd hypoteticky nebol vyššie uvedeným rozhodnutím Inšpektorátu práce v Bratislave viazaný v zmysle ust. § 193 CSP (s čím ale nesúhlasí), nepochybne je povinný z neho vychádzať a pri rozhodovaní naň prihliadnuť na základe ustanovenia § 194 ods. 2 CSP. Ako však vyplýva z právnej teórie a logiky veci, súd nie je oprávnený toto rozhodnutie a teda aj celú kauzu akokoľvek preskúmavať a opakovane dokazovať príčiny vzniku pracovného úrazu už raz vyšetrené a sankcionované inšpektorátom práce. Inak povedané, súd je povinný vychádzať zo záverov správneho orgánu, v tomto prípade Inšpektorátu práce Bratislava. Prieskum rozhodnutí správnych orgánov bol zákonodarcom zverený do kompetencie správnych súdov v správnom súdnom konaní a nie do kompetencie všeobecných súdov v civilnom sporovom konaní a už vôbec nie súdnym znalcom. 12. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní pred súdom konanom dňa 27.11.2018 sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.11.2018 tak, že uviedla, že má za to, že súd v tomto konaní nie je viazaný rozhodnutím Inšpektorátu práce v takom rozsahu a v takom zmysle ako to prezentuje žalovaný. Pokiaľ ide o tvrdenú viazanosť súdu rozhodnutím Inšpektorátu práce podľa § 194 ods. 2 CSP, uviedol opätovne to, že predmetom tohto konania je rozhodovanie o zodpovednosti za škodu, kedy nie je v kompetencii Inšpektorátu práce rozhodovať o zodpovednosti za škodu vzniknutú pracovným úrazom a ani o zodpovednosti ako to prezentuje žalovaný. Keďže takáto právomoc nevyplýva zo zákona 95/2000 konkréte §6 ods.3. Ako však vyplýva zo zákona o Inšpekcii práce, v danej veci zákona č. 95/2000, Inšpektorát práce iba vyšetruje príčiny pracovného úrazu, a v prípade zistenia porušenia predpisov o BOZP je oprávnený ukladať zamestnávateľovi pokuty. Ak Inšpektorát práce v danej veci nekonštatoval, že bolo aj povinnosťou žalovaného zabezpečiť otvory na streche z tejto skutočnosti samotnej nemožno vyvodiť, že žalovaný neporušil svoju zákonnú povinnosť. Znaleckými posudkami, znalci zhodne konštatovali, že INGSTEEL rovnako ako TERMIZOL, porušili predpisy BOZP, keď nezabezpečili otvory na streche, kedy príčinou pracovného úrazu bol pád poškodeného cez nezabezpečené otvory. Konanie TERMIZOLU nebolo jedinou príčinou pracovného úrazu, rovnako tak bolo konanie aj INGSTEELU. Pokiaľ je súd viazaný rozhodnutím Inšpektorátu práce, tak je viazaný rozhodnutím o udelení pokuty a teda o tom, že TERMIZOLU bola udelená pokuta za porušenie BOZP v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. To však nevylučuje aby súd v konaní o zodpovednosť za škodu, ktorá je predmetom tohto konania nemohol zistiť, že aj INGSTEEL porušil predpisy o BOZP. Vzhľadom na znalcami tvrdenú a riade objasnenú otázku spoločného pracoviska mal za to, že z dokazovania vyplýva, že k porušeniu predpisov došlo aj zo strany žalovaného. 13. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca sa v konaní domáha náhrady škody s odkazom na § 238 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalobca mal za to, že v konaní preukázal voči žalovanému svoj nárok, keď preukázal všetky náležitosti pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca preukázal vznik škody ktorá spočíva vo vyplatení úrazových dávkach ktoré žalobca vyplatil poškodenému poistencovi P. Q. v zmysle právoplatného a vykonateľnosti rozsudku OS BA IV sp. zn. 20C/27/2003. V tomto konaní na OS BA IV bola ustálená miera zodpovednosti poškodeného Q. 0 % a zavinenie zamestnávateľa poškodeného Q. 100 %. Pôvodne sa žalobca domáhal v tomto konaní nároku voči spoločnosti TERMIZOL, spol. s r.o, keďže sa domnieval že iba tento subjekt je subjektom, ktorý zavinil pracovný úraz poškodeného. Toto vyplývalo z odôvodnenia rozsudku OS BA IV. V rámci tohto konania na OS BA IV súd riešil predbežnú otázku zavinenia pracovného úrazu avšak zodpovednosť posudzoval výlučne podľa ust. ZP. Nakoľko sa jednalo o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V tomto konaní na tomto súde však súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia zodpovednosti za pracovného úraz P. Q.. Zo znaleckých posudkov, ktoré boli vykonané vyplynulo, že spoločnosť TERMIZOL a spoločnosť INGSTEEL vykonávali práce na spoločnom pracovisku, takto bol preukázaný skutkový stav. Tiež z dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako aj TERMIZOL nezabezpečili zakrytie otvorov, v dôsledku čoho k prepadnutiu poškodeného Q. cez tieto otvory. Žalovaný tvrdí, že o tom kto zodpovedá za pracovný úraz rozhodol Inšpektorát práce s tým, že zodpovednosť je daná len ku spoločnosti TERMIZOL, čo žalovaný odôvodňoval rozhodnutím o uložení pokuty. Žalobca však trvá na tom, že IP nerozhoduje o tom, kto zodpovedá za pracovný úraz, tento iba vyšetruje príčiny pracovného úrazu a závery činí v protokole, ktorým však súd nie je viazaný, nakoľko protokol je iba jedným z dôkazov. IP zistil ako príčinu úrazu nezakrytie otvorov a ak IP pri vyšetrovaní zistí, že zo strany zodpovedných subjektov došlo k
porušeniu pracovnoprávnych predpisov a predpisov o BOZP môže uložiť v správnom konaní pokutu. Ako z dokazovania vyplynulo IP sa nedostatočne vysporiadal s konaním INGSTEELU, čo potvrdili znalci vo svojich ZP. Navyše INGSTEEL nemal voči poškodenému postavenie zamestnávateľa, IP mu neukladal pokutu, kedy poukazujeme na § 17 zák. č. 95/2000. V tejto veci znalci zhodne konštatovali, že INGSTEEL porušil predpisy o BOZP, keď nezabezpečil otvory, čo bolo príčinou pracovného úrazu. Vzhľadom na znalcami potvrdenú a riadne objasnenú otázku spoločného pracoviska, teda za škodu vzniknutú žalobcovi zodpovedá spoločne a nerozdielne aj INGSTEEL, teda žalovaný. Žalobca mal preto za to, že svoj nárok v konaní preukázal čo do dôvodu aj čo do výšky . Žalobca preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel a v prípade úspechu si uplatnil aj náhradu trov konania. 14. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že v prvom rade má za to, že nedošlo k preukázaniu uplatnených nárokov a to tak po jednotlivých predpokladoch vznesených nárokov ako aj vo vzájomných súvislostiach pri ich komplexnom posúdení. Pokiaľ ide o presvedčenie žalobcu že z jeho strany došlo k preukázaniu nárokov, mala za to, že ide o jeho nesprávnu domnienku. V priamej reakcii na záverečnú reč zdôraznila, že sa stotožňuje s tým, že Inšpektorát práce naozaj vyšetruje príčiny prac. úrazov a v tomto prípade ustálil, že príčinou prac. úrazu bolo nezakrytie otvorov v streche zamestnancami spoločnosti TERMIZOL. Práve túto druhú časť z pohľadu žalovaného najpodstatnejšiu sa snaží žalobca počas celého konania bagatelizovať, prípadne prehliadať. Opäť však v mylnej predstave, že príčiny pracovného úrazu si môže prispôsobiť svojím potrebám a svojmu náhľadu na celú vec. Osobitne zdôraznila, že tak žalobca, ako ani súd v tomto konaní nemôže preskúmavať a ani hodnotiť právoplatne skončené správne konanie a jeho výsledky a rovnako to nemôže robiť ani znalec. Žalobca však svoj procesný útok zakladá na tom, že zo strany Inšpektorátu práce boli vyšetrené príčiny pracovného úrazu nesprávne. V tom sa podľa žalovaného zásadne mýli. Ďalej zopakovala už vznesenú argumentáciu žalovaného a uviedla, že žalobcov návrh je premlčaný a nedôvodný, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko ním navrhované dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané nezodpovedajú jasne a zreteľne na otázku, kto zavinil pád poškodeného a ponúkajú len možné alternatívy, ktoré sú značne pochybné, znalecké posudky, vykonané v tomto konaní sú tendenčné, neobjektívne a súd by ne nemal prihliadať, súd je viazaný rozhodnutím inšpektorátu práce o uložení sankcie za spôsobenie pracovného úrazu, a to tak v pozitívnom ako aj negatívnom smere, žaloba je účelová a bezdôvodná, s cieľom majetkovo ťažiť zo spoločnosti žalovaného a zároveň neexistuje priama bezprostredná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej spoločnosti a škodovou udalosťou, resp. táto bola niekoľkými zásadnými okolnosťami pretrhnutá, čo vylučuje zodpovednosť žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadala súd, aby žalobu zamietol ako bezdôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. 15. Právne súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok žalobcu podľa nasledovných zákonných ustanovení: 16. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy, vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 17. Podľa § § 238 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinného v čase vzniku škody (1) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. (2) Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. (3) Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa. (4) Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné bezplatne poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote, ktorú Sociálna poisťovňa určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje. (5) Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. (6) Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu. 102) (7) Sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody podľa odseku 6, ak
a) je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody, b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody, c) uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním, by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami. (8) Ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby podľa tohto zákona, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká. 18. Podľa § 100 ods. 1,2 veta prvá Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. 19. Premlčanie má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku plnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok /súdnu vymáhateľnosť/ možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času, ustanoveného v zákone, na vykonanie práva, ktorý uplynul beztoho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnené mu súdne priznať. Táto zmena /oslabenie/ pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká . 20. Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného od 01.01.2004, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 22. Podľa § 420 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka ( Zák. č.40/1964 Zb.) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 23. V zmysle citovaného ustanovenia Obč. zákonníka základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti b) existencia škody c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d) zavinenie 24. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 25. Súd sa prioritne zaoberal námietkou premlčania, vznesenou žalovaným a zistil, že nárok žalobcu premlčaný nie je. Podľa ustanovenia § § 238 ods. 5/ Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. Toto ustanovenie stanovuje objektívnu 10 ročnú a subjektívnu 3 ročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na súde. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok voči žalovanému písomným podaním doručeným súdu dňa 15.05.2014. Je nesporné, že žalobca sa dozvedel o tom, že zodpovedným subjektom za úraz P. Q. nemá byť žalovaný 1 ale má ním byť žalovaný 2 až zo znaleckého posudku č. 1/2013 súdneho znalca S.. R. T., a to dňom jeho doručenia žalobcovi zo strany súdu dňa 23.04.2013. Nárok na náhradu škody voči žalovanému si žalobca uplatnil dňa 15.05.2014, tj. v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Objektívna 10 ročná premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť dňom vyplatenia dávok t..j. 23.06.2009 a uplynie 23.06.2019. Žaloba voči žalovanému bola podaná včas v zákonnej lehote, súd preto vznesenú námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. 26. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb je ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Čo sa týka nároku žalobcu na náhradu škody súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a má za to, že žalobca preukázal vznik škody ktorá spočíva vo vyplatení úrazových dávkach ktoré žalobca vyplatil poškodenému poistencovi P. Q. v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 20C/27/2003. V tomto konaní na Okresnom súde Bratislava IV bola ustálená miera zodpovednosti poškodeného Q. 0 % a zavinenie zamestnávateľa poškodeného Q. 100 %. Pôvodne sa žalobca domáhal v tomto konaní nároku voči spoločnosti TERMIZOL, spol. s r.o, keďže sa domnieval že iba tento subjekt je subjektom, ktorý zavinil pracovný úraz poškodeného. Toto vyplývalo z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. V rámci tohto konania na Okresnom súde Bratislava IV súd riešil ako predbežnú otázku zavinenia pracovného úrazu avšak zodpovednosť posudzoval výlučne podľa ustanovení Zákonníka práce, nakoľko sa jednalo o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V tomto konaní však súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia zodpovednosti za pracovný úraz P. Q.. Zo znaleckých posudkov, ktoré boli vykonané vyplynulo, že spoločnosť TERMIZOL a spoločnosť INGSTEEL vykonávali práce na spoločnom pracovisku. Tiež z dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako aj TERMIZOL nezabezpečili zakrytie otvorov, v dôsledku čoho došlo k prepadnutiu poškodeného Q. cez jeden z otvorov. Žalovaný tvrdil, že o tom kto zodpovedá za pracovný úraz rozhodol Inšpektorát práce s tým, že zodpovednosť je daná len ku spoločnosti TERMIZOL, čo žalovaný odôvodňoval rozhodnutím o uložení pokuty. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že súd viazaný tak výrokom rozhodnutia Inšpektorátu práce Bratislava, ako aj zisteným skutkovým stavom. Žalovaný bol toho názoru, že predovšetkým je súd viazaný zistením, že bol spáchaný správny delikt (súčasťou ktorého bol aj škodový následok v podobe ťažkého pracovného úrazu P. Q.) a kto ho spáchal. Žalovaný mal za to, že zo zisteného skutkového stavu, ktorým je súd viazaný, vyplýva, že k porušeniu zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v priamej súvislosti s pracovným úrazom došlo výhradne zo strany spoločnosti TERMIZOL, spol. s r.o. Ak by aj súd hypoteticky nebol vyššie uvedeným rozhodnutím Inšpektorátu práce v Bratislave viazaný v zmysle ust. § 193 CSP (s čím ale nesúhlasí), nepochybne je povinný z neho vychádzať a pri rozhodovaní naň prihliadnuť na základe ustanovenia § 194 ods. 2 CSP. Ako však vyplýva z právnej teórie a logiky veci, súd nie je oprávnený toto rozhodnutie a teda aj celú kauzu akokoľvek preskúmavať a opakovane dokazovať príčiny vzniku pracovného úrazu už raz vyšetrené a sankcionované inšpektorátom práce. Inak povedané, súd je povinný vychádzať zo záverov správneho orgánu, v tomto prípade Inšpektorátu práce Bratislava. Prieskum rozhodnutí správnych orgánov bol zákonodarcom zverený do kompetencie správnych súdov v správnom súdnom konaní a nie do kompetencie všeobecných súdov v civilnom sporovom konaní a už vôbec nie súdnym znalcom. 27. Súd je toho názoru že Inšpektorát práce nerozhoduje o tom, kto zodpovedá za pracovný úraz, tento iba vyšetruje príčiny pracovného úrazu a závery činí v protokole, ktorým však súd nie je viazaný, nakoľko protokol je iba jedným z dôkazov. Inšpektorát práce zistil ako príčinu úrazu nezakrytie otvorov a ak Inšpektorát práce pri vyšetrovaní zistí, že zo strany zodpovedných subjektov došlo k porušeniu pracovnoprávnych predpisov a predpisov o BOZP môže uložiť v správnom konaní pokutu. Konajúci súd ustanovil vo veci znalca - doc. Ing. R. T., Y.., ktorému uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok a odpovedať na otázku kto zavinil úraz P. Q. a koho povinnosťou bolo zabezpečiť otvory na streche. V znaleckom posudku č. 1/2013(Posudok II) znalec E.. S.. R. T., PhD. odpovedal na obidve otázky a to tak, že úraz zavinil žalovaný 2 a že žalovaný 2 bol povinný zabezpečil otvory na streche. Vzhľadom na vážny
rozpor v záveroch Posudku I, (posudok č. 9/2006 vypracovaným S.. S. R., PhD v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 20C 27/2003), keď pracovný úraz mal zaviniť výlučne žalovaný 1 a Posudku II.( posudok č.1/2013 vypracovaný doc. S.. R. T. Y..), keď pracovný úraz mal v miere 85 % zaviniť žalovaný 2 a a v miere 15 % samotný poškodený, navrhol žalobca vykonať kontrolný znalecký posudok. Súd ustanovil vo veci ďalšieho znalca Ing. I. O.Q., ktorému uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok a odpovedať na otázku kto zavinil úraz P. Q. a koho povinnosťou bolo zabezpečiť otvory na streche. S.. I. O. vypracoval Znalecký posudok 5/2014 ( Posudok III), kedy na prvú otázku odpovedal tak, že nie je oprávnený určiť kto zavinil úraz P. Q., nakoľko sa jedná o právnu otázku, avšak uviedol k akým porušeniam predpisov zo strany jednotlivých subjektov došlo a že tieto porušenia mohli mať za následok úraz P. Q.. Na otázku súdu, kto bol povinný zabezpečiť otvory na streche predmetného objektu znalec uviedol, že ako žalovaný 1, tak aj žalovaný 2. Súd má za to, že Posudok III, ktorý bol vypracovaný v tomto konaní ako kontrolný znalecký posudok, je objektívny, presvedčivý a dáva súdu dostatočné odpovede na rozhodnutie súdu vo veci samej. Ako z dokazovania vyplynulo Inšpektorát práce sa nedostatočne vysporiadal s konaním INGSTEELU, čo potvrdili znalci vo svojich znaleckých posudkoch. Navyše INGSTEEL nemal voči poškodenému postavenie zamestnávateľa, Inšpektorát práce mu neukladal pokutu. V tejto veci znalci zhodne konštatovali, že INGSTEEL porušil predpisy o BOZP, keď nezabezpečil otvory, čo bolo príčinou pracovného úrazu. Vzhľadom na znalcami potvrdenú a riadne objasnenú otázku spoločného pracoviska, teda za škodu vzniknutú žalobcovi zodpovedá spoločne a nerozdielne aj INGSTEEL, teda žalovaný. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nárok na náhradu škody v konaní preukázal čo do dôvodu aj čo do výšky. Súd mal preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, existenciu škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie žalovaného, preto žalobe vyhovel a zviazal žalobcu na náhradu škody vo výške 81.240,99 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.. 28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 29. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 30. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 81.240,99 eur od 08.07.2014, kedy bolo žalovanému doručené uznesenie súdu zo dňa 01.07.2014, ktorým ho súd pripustil do konania ako ďalšieho účastníka na strane žalovaného, do zaplatenia. 31. Vo zvyšku úroku z omeškania, ktorý žalobca uplatňoval vo výške 9 % zo sumy 81.240,99 eur od 14.11.2009 do zaplatenia súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní od 08.07.2014, kedy mu bolo doručené uznesenie súdu zo dňa 01.07.2014, ktorým ho súd pripustil do konania ako ďalšieho účastníka na strane žalovaného a výška úroku z omeškania je 5,15 % ročne. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 CSP v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 100 %, súd preto zaviazal žalovanú povinnosťou náhrady trov konania žalobkyni v rozsahu 100 % . Podľa § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.