Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-109-2017.pdf
PDF · 86.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/109/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Q. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, pracovisko Snina, za účasti otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, J., právne zastúpeného JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, Daľkovská 470/14, Snina, o návrhu matky J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, J., právne zastúpenej JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie Slobody 25, Humenné, na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10P/356/2013-146 zo dňa 21.05.2014 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 7CoP/30/2014-176 zo dňa 29.09.2014 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na mal. Q.I. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70,-- eur mesačne na sumu 130,-- eur mesačne a na mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,-- eur mesačne na sumu 90,-- eur mesačne, ktoré bude otec poukazovať matke vždy do 10. dňa v mesiaci od 20.09.2017.
II. D l ž n é výživné za obdobie od 20.09.2017 do 31.01.2019 vo výške 773,33 povoľuje otcovi zaplatiť do 30.06.2019.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí podala dňa 09.03.2017 na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 10P/356/2013 zo dňa 27.06.2014 v časti výšky výživného tak, že zvýši výživné zo strany otca pre mal. Q. zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne a pre mal. L. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne.
2. Návrh odôvodnila tým, že od roku 2015 náklady spojené s výchovou mal. Q. a mal. L. podstatne vzrástli. V čase posledného rozhodnutia o výživnom poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur a prídavky na deti vo výške 47,04 eur. V súčasnosti je evidovaná na úrade práce a zamestnaná len na základe dohody. Jej príjmom je výživné vo výške 120,- eur mesačne a rodinné prídavky. Býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej prispieva na nájomné sumou 80,- eur mesačne. Mal. Q. nastúpi v septembri 2017 do prvého ročníka základnej školy, kde sa podstatne zvýšia náklady na všetky školské pomôcky, stravu a oblečenie. Vzhľadom na to, že otec maloletých detí v súčasnosti pracuje v Nemecku na stavbe, jeho príjmy sú podstatne vyššie.
3. Otec sa k návrhu vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 02.05.2017, v ktorom uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného v požadovanom rozsahu nesúhlasí. Aj napriek tomu, že rozsudkom súdu bol zaviazaný platiť výživné pre mal. Q. po 70,- eur mesačne a pre mal. L. po 50,- eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku prispieva matke sumou 150,- eur mesačne. Okrem toho vždy, keď mal. deti trávia čas s ním, kupuje im oblečenie, hračky, stravu a iné veci osobnej potreby, teda prispieva pre maloletých aj nad rámec bežného výživného. Svojich synov má rád, čo dokazuje aj to, že im prispieva nad rámec súdom stanoveného výživného. Je ochotný prispievať viac, avšak nie je v možnostiach a schopnostiach prispievať sumou 280,- eur mesačne tak, ako to požaduje matka.
4. Rozsudkom č. k. 8P/109/2017 zo dňa 20.09.2017 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 10P/356/2013-146 zo dňa 21.05.2014 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 7CoP/30/2014-176 zo dňa 29.09.2014 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné na mal. Q. B. zo sumy 70,- eur na sumu 100,- eur mesačne a na mal. L. B. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne počnúc dňom 10.04.2017.
5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka. Uviedla, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom, pretože výška vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a pod pojmom skutočné schopnosti a možnosti sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd musí komplexne posudzovať schopnosti a možnosti povinného rodiča. Príjmy otca sú podstatne vyššie ako dokladuje a taktiež aj možnosti na prispievanie pre deti. Ona je nezamestnaná a on je vo väčšine odcestovaný v Nemecku a ona nemá nikoho, kto by bol s deťmi, kým ona bude v práci, čím sa jej práca hľadá len veľmi ťažko. Otec udáva, že počas doby kedy je doma im zabezpečuje starostlivosť, ale je to 7 dní v mesiaci a zvyšné dni majú žiť deti zo vzduchu. Taktiež ako sa tam píše o tom, že nakúpil pomôcky do školy, tak áno, niečo málo kúpil. O zariaďovaní detskej izby, kde bol doteraz až keď začalo pojednávanie, tak aj on začal zariaďovať izbu. Súd žiada mimoriadne výdavky stále od nej, no pre ňu je to každodenná opatera a starostlivosť. Pre deti potrebuje mať aj rezervu na výdavky, s ktorými človek nepočíta. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol o zvýšenom výživnom v zmysle jej návrhu.
6. Odvolací súd uznesením č. k. 21 CoP/34/2017 zo dňa 03.05.2018 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd konštatoval, že úlohou súdu bude dôsledne zistiť príjmy otca s tým, že otec je povinný predložiť a preukázať súdu dôkazy pre zhodnotenie jeho príjmových a majetkových pomerov. Otec má príjmy z inej než závislej činnosti v súvislosti so živnostenskou činnosťou fyzickej osoby, v takomto prípade pri posudzovaní jeho schopností a možností je nutné uviesť, že tzv. vyšetrovacia zásada vyplývajúca z ustanovenia § 36 CMP je prelomená ustanovením § 63 ods. 1 zákona o rodine, ktorý ukladá povinnému rodičovi povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti, predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Ak si povinný rodič svoju povinnosť nesplní, nastupuje domnienka príjmu povinného obligatórne. Otec bude povinný súdu uviesť a preukázať príjmy, ktoré mal a má z tejto činnosti a to nielen výpis z daňového priznania, ale štruktúru jeho príjmov a výdajov za posledné zdaňovacie obdobia rokov 2016, 2017.
7. Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom bolo súdom prvého stupňa doplnené dokazovanie. Matka mal. detí trvala na určení výživného zo strany otca pre obe mal. deti spolu vo výške 280,- eur mesačne. Otec súhlasil so zvýšením výživného pre mal. Q. na sumu 100,- eur mesačne a pre mal. L. na sumu 70,- eur mesačne, spolu na sumu 170,- eur mesačne. Na pojednávaní dňa 06.02.2019 uviedol, že vykonáva stavebné práce v Nemecku, kde dosahuje odmenu za prácu vo výške 12,-eur za hodinu pri 44 hodinovom pracovnom týždni, pričom v zahraničí je približne 3 týždne. Z toho má výdavky na naftu vo výške cca 200,- eur mesačne, platí za nájom 2 - izbového bytu sumu 500,- eur mesačne a má náklady na stravu v Nemecku vo výške 900,- eur mesačne. S Nemcami pracuje na základe ústnej dohody, v minulosti mal uzavreté aj zmluvy, ale zatiaľ teraz zmluvu neuzavrel. Poukázal na to, že v čase, keď je na Slovensku, berie si mal. deti k sebe a poskytuje im starostlivosť. Zakupuje im aj oblečenie, v novembri 2018 im zaplatil obedy v sume 40,- eur.
8. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Po doplnení dokazovania dospel súd k záveru, že príjmové pomery otca odôvodňujú určenie výživného z jeho strany vo vyššej výške, ako to bolo stanovené pôvodným rozsudkom prvostupňového súdu, nie však vo výške požadovanej matkou, t. j. 280,- eur mesačne. V daňovom priznaní za rok 2016 otec vykázal príjmy vo výške 24 199,75 eur a uplatnil si výdavky vo výške 20 376,95 eur, za rok 2017 príjmy vo výške 32 752,53 eur a výdavky vo výške 26 421,27 eur a za rok 2018 príjmy vo výške 39 737 ,- eur a výdavky vo výške 33 010,- eur. Súd sa oboznámil aj s obsahom peňažných denníkov otca za rok 2017 a 2018, kde zisťoval štruktúru príjmov a výdavkov otca, pričom bolo zistené, že na strane príjmov a výdavkov sú v prevažnej miere úhrady vystavených faktúr. Tento príjem však nie je rozhodujúci pre určenie výšky výživného explicitne. Je potrebné zohľadniť nevyhnutné výdavky otca spojené s odvodmi na zdravotné a sociálne poistenie, so stravovaním sa a bývaním v zahraničí, kde pracuje, s dochádzkou do zamestnania, ošatením, hygienickými potrebami, prípadnou lekárskou starostlivosťou a pod. Z peňažných denníkov predložených otcom bolo zistené, že otec v roku 2017 mesačne odvádzal platby do zdravotnej a sociálnej poisťovne vo výške 162,38 eur a v roku 2018 vo výške 146,52 eur mesačne. Ďalším nevyhnutným nákladom je stravovanie, otec v peňažných denníkoch uviedol za rok 2017 diéty v priemernej výške á 1042,50 eur mesačne a na pojednávaní dňa 06.02.2019 uviedol, že má náklady na stravu vo výške cca 900,- eur mesačne, pritom vzhľadom na jeho výšku sa tento výdavok otca javí ako nadhodnotený. Ďalej otec deklaroval náklady na bývanie v Nemecku vo výške 500,- eur mesačne za prenajatý 2 - izbový byt. Má náklady aj na cestovné, ktoré vyčíslil na jednu cestu do Nemecka a späť na 300,- eur. K ďalším výdavkom, ktoré otec uviedol v peňažných denníkov sú úhrady faktúr - výkon prác a výška týchto platieb bola podľa peňažných denníkov za rok 2017 vo výške 14 546,69 eur. K takto vyčísleným výdavkom otca, ktoré do značnej miery znižujú jeho príjem tak, že za rok 2017 vykázal čistý priemerný príjem vo výške 361,77 eur mesačne a v roku 2018 vo výške 560,58 eur mesačne je potrebné uviesť, že za rok 2018 bola v Nemecku priemerná mzda vo výške 3775,- eur mesačne a minimálna mzda vo výške 1498,- eur mesačne. Čistý príjem vo výške 361,77 eur mesačne, ktorý otec vykázal za rok 2017 nezodpovedá ani príjmu vo výške minimálnej mzdy na Slovensku ( 435,- eur, v čistom 374,11 eur). Nie každý výdaj povinného rodiča ( i keď inak uznaný daňovými predpismi ) je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, aby nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Aj živnostník musí svoje výdavky korigovať tak, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť primerane k svojim príjmom. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu priestor pre zvýšenie výživného pre mal. deti, ktorých náklady s pribúdajúcim vekom stúpajú, ale tiež zohľadnil aj výdavky otca spojené so starostlivosťou o deti v čase, keď ich má u seba a s prihliadnutím aj na skutočnosť, že na uspokojovaní potrieb mal. detí sa má v primeranej miere podieľať aj ich matka, súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. Q. sumou 130,- eur mesačne a mal. L. sumou 90,-- eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
15. Otec uhrádzal matke do 20.09.2017 výživné pre maloleté deti vo výške 150,- eur mesačne. Od vyhlásenia súdneho rozhodnutia 20.09.2017 uhrádzal výživné pre obe mal. deti vo výške 170,- eur mesačne. Dlžné výživné za čas od 20.09.2017 do 31.01.2019 súd vyčíslil na sumu 773,33 eur, pretože od 20.09.2017 do 30.09.2017 otec má na základe zvýšenia výživného zaplatiť o 23,33 eur viac ( za sept. 2017 platil 150,- eur a od 20.09. mal platiť 220,-eur) a od 10/2017 do 01/2019 má zaplatiť o 750,- eur viac (50,- eur mesačne x 15 mesiacov), ktoré povolil otcovi zaplatiť do 30.06. 2019.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.