Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/30/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobkyne: B.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, U., zastúpená Advokátskou kanceláriou KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 57, Nitra, IČO: 47 237 252 proti žalovanej: G.. I. R. - Zlaté časy, s miestom podnikania Kpt. Nálepku 5, Prešov, IČO: 46 115 838, zastúpená Advokátskou kanceláriou bodnarlegal s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 51 865 459, o náhradu škody v sume 8.123,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Nitre č.k. 18C/61/2014-116 zo dňa 20.10.2015 a uzneseniu č.k. 18C/61/2014-130 zo dňa 18.11.2015 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 18C/61/2014-130 zo dňa 18.11.2015 z r u š u j e . III. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody v sume 8.123,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 23.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1, § 444,§ 445 , § 446, §11,§13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa si podanou žalobou voči žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá jej vznikla v dôsledku úrazu, ktorý utrpela dňa 11.12.2012 v prevádzke žalovanej ( záložňa) na Štefánikovej triede 15 v Nitre ,pošmyknutím sa na klzkej podlahe prevádzky. Nárok na náhradu škody pozostával z nároku na vyplatenie náhrady za bolesť vo výške 1.415 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.049 eur, z náhrady ušlého príjmu vo výške 430,35 eur, z náhrady účelne vynaložených liečebných nákladov vo výške 229,30 eur a z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur. Žalobkyňa žalobu odôvodnila porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zákonníka a právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 ods. 1, 2 žalovanou a jej zamestnancami tým, že v čase úrazu nebola prevádzka udržiavaná v takom stave a neboli vykonané také opatrenia, aby sa zamedzilo vzniku škody na zdraví . Dňa 11.12.2012 v čase o 10.00 hod. navštívila prevádzku žalovanej - záložňu a pri vstupe do prevádzky, napriek náležitej opatrnosti, sa na jednom z kobercov položených na klzkej podlahe, dostala do balansu, pošmykla sa a spadla, pričom utrpela ťažký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 11.12.2012 do 22.02.2013. Na klzkej podlahe prevádzky sa nachádzala kašovitá vrstva topiaceho sa snehu a vody, ktorá bola prekrytá neupevnenými kobercami , čo zvyšovalo nebezpečenstvo pošmyknutia, z čoho je zrejmé, že žalovaná ako subjekt zodpovedný za bezpečnosť prevádzky si nesplnila povinnosť zabezpečiť odstránenie vody a snehu z podlahy, upevniť koberce a zabezpečiť protišmykové rohože, aby nedošlo ku škodovej udalosti- pádu žalobkyni a následným zraneniam.

1.2 Súd vykonaným dokazovaním zistil že dňa 11.12.2012 došlo v prevádzke žalovanej ku škodovej udalosti pri ktorej utrpela žalobkyňa ublíženie na zdraví. Preto sa zaoberal najskôr otázkou zodpovednosti žalovanej za škodu a dospel k záveru, že žalovaná splnila svoje prevenčné povinnosti v zmysle ust. § 415 Obč. zákonníka a porušenie inej zákonnej povinnosti nebolo preukázané. Konštatoval, že je nepochybné, že došlo k predmetnej udalosti ako aj k zraneniu žalobkyni. V konaní však bolo potrebné posúdiť existenciu príčinnej súvislosti medzi vlastným konaním poškodenej a škodou, ktorej preukázanie by zakladalo liberačný dôvod na strane žalovanej a v konečnom dôsledku zbavenie sa zodpovednosti. V konaní nebolo preukázané, že na podlahe sa nachádzala kašovitá vrstva snehu resp. súvisle roztopený sneh vo forme vody. Na fotografiách, ktoré boli predložené žalobkyňou, vidno len odtlačky neočistených nôh prípadných zákazníkov. Tvrdenie žalobkyne, že na dlažbe sa nachádzala kašovitá vrstva snehu a roztopená voda nebolo preukázané ani z predloženého videozáznamu. Z videozáznamu bolo zrejmé, že po otvorení dverí predajne sa sneh nachádzal v strede ulice, chodník bol riadne udržiavaný s poukazom na § 5 bod 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že koberčeky, ktoré sa nachádzali po vstupe do predajne "lietali", neboli upevnené, tak ako to tvrdila žalobkyňa, práve naopak, z videozáznam jednoznačne vyplýva, že zákazník, ktorý vošiel pred žalobkyňou do predajne a ďalšia zákazníčka, ktorá vošla do predajne po páde žalobkyne si očistili obuv na kobercoch, tieto síce boli posunuté, ale iba o pár milimetrov, ale nie tak, aby si na nich nemohla žalobkyňa riadne očistiť obuv. Žalobkyňa po vstupe do predajne si neočistila obuv na kobercoch, počas jej chôdze tieto ostali na svojom mieste, nešmýkali sa, následne vstúpila bez náznaku opatrnosti, bez spomalenia a bez toho, že by predvídala, že sa môže šmyknúť (s poukazom na počasie a upozornenie pred dverami predajne), na podlahu z dlažby, na ktorej sa šmykla a spadla. Išlo o podlahu z lesklej dlažby, čo nepopierala ani žalovaná. Na dverách predajne bolo upozornenie "pozor šmýka sa", túto skutočnosť potvrdil i svedok- manžel žalobkyne. Keďže išlo bežnú prevádzku, súd mal za to, že nebolo možné vyžadovať zo strany zamestnancov žalovanej, aby podlaha bola úplne suchá, na ktorej by sa nenachádzal žiadny odtlačok topánky. V konaní nebolo ani preukázané, že by zamestnanci žalovanej odmietli poskytnúť pomoc žalobkyni. Ako prvý prišiel žalobkyni pomôcť jej manžel, ktorý bol v čase jej pádu vonku a je to zrejmé aj z videozáznamu. Zamestnanci žalovanej , ktorí boli vypočutí ako svedkovia, uviedli, že žalobkyni ponúkli stoličku, vodu a pýtali sa aj na možnosť privolania sanitky, avšak žalobkyňu na ošetrenie odviezol jej manžel. 1.3 Po zhodnotení vykonaných dôkazov, podľa názoru súdu žalobkyňa nedodržala potrebnú mieru opatrnosti, s prihliadnutím na pomery v mieste úrazu (pred objektom na chodníku roztopený sneh, upozornenie na možnosť šmyknutia sa) a teda konala v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou ustanovenou v § 415 OZ, podľa ktorého každý je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Súd konštatoval, že popísané konanie žalobkyne bolo konaním z nedbanlivosti, v rozpore s § 415 , ktorým výlučne bola spôsobená škoda na jej zdraví. Z týchto dôvodov preto súd nepovažoval nárok žalobkyne za dôvodne podaný lebo nebolo preukázané, že by žalovaná zanedbala svoje povinnosti a dopustila sa takého konania, ktoré by zakladalo jej zodpovednosť za škodu na zdraví žalobkyni a z nej vyplývajúcich a uplatnených nárokov. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na osobitné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, v lehote do 30 dní ( § 151 ods. 3 OSP).

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery. Z videozáznamu predloženého žalovanou je zrejmé, že si očistila obuv pred vstupom do predajne tak, že si ich obúchala o podlahu. Následne prešla po celej dĺžke koberca , ktorý v prípade, ak by bol riadne očistený a suchý, by poslúžil na otretie zvyšku snehu a nečistôt z jej obuvi. Zo záznamu vyplýva aj to, že mala obuté topánky s plochou podrážkou určené na zimu, ktoré možno považovať za obuv primeranú na zimné obdobie. K pošmyknutiu a pádu došlo asi 1,5 až 2 metre od hranice koberca, preto ak by príčinou pádu boli zvyšky snehu na jej topánkach, k pošmyknutiu by muselo prísť skôr. Súd však bagatelizoval prítomnosť snehu na podlahe, hoci pripustil, že na fotografiách sú viditeľné otlačky neočistenej obuvi iných zákazníkov. Namietala nesprávny záver súdu , že chodník pred predajňou bol očistený a teda nedošlo zo strany žalovanej k porušeniu ust. § 5 bod 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 8/ 1998. Ďalším odvolacím dôvodom bolo nesprávne právne posúdenie veci v otázke zodpovednosti žalovanej za škodu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v prevádzke sa nachádzala dlažba s vysokým leskom, ktorá sa v prípade navlhnutia šmýkala, čoho dôkazom je nápis na dverách „ pozor šmýka sa „ . Žalovaná preto musela predpokladať, že zákazníci budú vystavení v zimnom období riziku šmyku a pádu a preto mala vykonať také opatrenie, aby tomuto riziku zabránila. Zamestnanci žalovanej nevykonávali údržbu

priestoru pred prevádzkou ani v priestoroch prevádzky stieraním mokrej podlahy a čistením koberca pri vchode. Takéto nevykonávanie základných opatrení na zabránenie vzniku škody nemožno považovať za náležité dodržiavanie prevenčnej povinnosti žalovanej. Je nepochybné, že nebyť toho, že priestor pred prevádzkou nebol dostatočne očistený, koberce v prevádzke boli nasiaknuté vodou a dlažba v prevádzke mokrá a neutretá, nebolo by došlo k vzniku škody. Žalovaná ako nájomca nehnuteľnosti mala povinnosť podniknúť všetky opatrenia na zabránenie vzniku škody a ujmy na zdraví, čo však v konaní nepreukázala. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia NS ČR sp.zn. 25Cdo/618/2001 a sp. zn. 25Cdo/2471/2000. Za ďalší odvolací dôvod považovala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v otázke vyhodnotenia dokazovania výsluchom svedkov. Súd za vierohodné a presvedčivé považoval svedecké výpovede zamestnancov žalovanej, zatiaľ čo na svedeckú výpoveď jej manžela, ktorá bola v súlade s jej výpoveďou, neprihliadol, hoci táto výpoveď má podstatný význam na zistenie v akom stave sa nachádzal priestor pred prevádzkou ako aj stav podlahy v prevádzke po vzniku škodovej udalosti a správanie sa zamestnancov žalovanej po úraze . 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že podstata celého sporu medzi žalobkyňou a žalovanou je v posúdení otázky splnenia prevenčnej povinnosti tak na strane žalobkyne ako aj na strana žalovanej a čo mohla každá z nich na predídenie vzniku škody skutočne urobiť. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS ČR zo dňa 23.02.2006 sp. zn. 25Cdo 65/2005. Pri porovnaní akým spôsobom došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti žalobkyňou a akým žalovanou nevyhnutne musíme dospieť k záveru, že na vzniku škody sa podieľa výlučne porušenie prevenčnej povinnosti žalobkyňou. Žalobkyňa riadne očistila chodník pred predajňou, umiestnila na dvere predajne veľký nápis „pozor šmýka sa „ , pri vstupe do predajne umiestnila koberce na utretie nôh a pravidelne zabezpečovala umývanie podlahy v predajni. Na druhej strane žalobkyňa napriek vedomosti, že vonku je kašovitý sneh a má znečistené topánky, ignorovala upozornenie na dverách, nevyužila koberce na očistenie obuvi a s takouto znečistenou a klzkou obuvou vstúpila na dlážku predajne, a preto došlo k jej pádu a následnému zraneniu. Žalovaná nezachovala ani najmenšiu mieru opatrnosti , zatiaľ čo žalovaná urobila všetko čo mohla aby predišla k riziku vzniku škody na zdraví v danom mieste a čase. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobkyne uviedla, že je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že na podlahe sa nenachádzala žiadna kašovitá vrstva snehu ani súvislá roztopená voda. Túto skutočnosť preukázala samotná žalobkyňa predložením fotografií podlahy z inkriminovaného času, ako aj videozáznam, pričom väčšina otlačkov neočistenej obuvi bola spôsobená manželom žalobkyne. Stav podlahy zodpovedal zimnému obdobiu a predstava žalobkyne, že podlaha by mala byť bez jedinej otlačky obuvi je absurdná. Ani tvrdenie žalobkyne, že pred predajňou nebol očistený chodník nebolo preukázané a nepotvrdzuje to ani videozáznam. Názor žalobkyne, že umiestnenie oznamu na dverách upozorňujúcom na možnosť pošmyknutia, je dôkazom o porušení povinností žalovanou je nesprávny, pretože práve naopak, ide o jeden zo spôsobov plnenia prevenčnej povinnosti žalovanou . Pokiaľ žalobkyňa namietala neunesenie dôkazného bremena o splnení prevenčnej povinnosti žalovanou, s týmto nesúhlasí, nakoľko predložila videozáznam z ktorého vyplýva jej splnenie prevenčnej povinnosti. Žalobkyňa by mala preukázať, že chodník pred predajňou nebol očistený, že koberce boli nasiaknuté vodou a že v predajni bola súvislá vrstva kašovitého snehu resp. kaluže vody. Žiadny takýto dôkaz však nedoložila a neunesenie dôkazného bremena je výlučne na jej strane. K námietke, že súd neprihliadol na výpoveď svedka- manžela žalobkyne Ing. H., len dodáva, že súd sa touto výpoveďou zaoberal, vyhodnotil ju a viac krát na ňu v napadnutom rozsudku poukazuje. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd rozhodujú o odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už ustanovenia CSP. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba , ktorou sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 8.123,65 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody , ktorá vznikla žalobkyni porušením generálnej prevenčnej povinnosti žalovanou, zakotvenej v ust. § 415 Obč. zákonníka. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu v celom rozsahu. 9. Žalobkyňa v odvolaní namietala vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Odvolací súd preto skôr ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd . Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov. Uviedol tiež ako sa žalovaná k veci vyjadrila. Jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil len na výpovediach svedkov ale za hlavný dôkaz považoval videozáznam, ktorý zachytáva priebeh škodovej udalosti a fotografie urobené manželom žalobkyne v priestoroch prevádzky po úraze a z nich vyvodil skutkové závery. Pokiaľ ide o svedecké výpovede zamestnancov žalovanej a manžela žalobkyne , pre ich vzťah k stranám sporu ich nemožno považovať za vierohodné. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci. 10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle súdnej praxe použitie ust. § 415 Obč. zákonníka( generálna prevencia) prichádza do úvahy v prípadoch, ak tu nie je konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje ( v prejednávanej veci neexistuje právny predpis, ktorý by určoval povinnosti žalovanej a jej zamestnancov v súvislosti s udržiavaním priestorov v predajni ). Pokiaľ žalobkyňa namietala nedodržanie § 5 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 8/ 1998 o prevádzkovom poriadku pešej zóny v spojení so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách , odvolací súd dodáva, že tvrdenie žalobkyni o nesplnení povinnosti žalovanou ako užívateľkou nehnuteľnosti ( prevádzky záložne) vykonávať zimnú údržbu na komunikácii v šírke min. 2 m od priľahlej nehnuteľnosti ( odhrnutie chodníka pred vstupom do predajne) , nebolo v konaní preukázané, pretože videozáznam toto tvrdenie nepreukazuje a ku škodovej udalosti neprišlo pred prevádzkou ale v priestoroch prevádzky. 12. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Odvolateľka v podanom odvolaní, okrem nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorým sa už odvolací súd zaoberal v bode 9. rozsudku namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam

( § 365 ods. 1 písm. f o priebehu samotného skutkového deja napriek tomu, že tento je zachytený na videozázname. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že pri vstupe do predajne si neočistila obuv na kobercoch, že tieto zostali na svojom mieste a nešmýkali sa a že vstúpila na dlažbu bez náznaku opatrnosti , hoci mala predvídať, že sa môže šmýkať. Odvolací súd po oboznámení sa s videozáznamom, ktorý je jediným objektívnym dôkazom preukazujúcim priebeh škodovej udalosti v danej veci , dopel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobkyňa pri vstupe do predajne nevenovala dostatočnú pozornosť daným okolnostiam. Potvrdila vo výpovedi, že oznam na dverách „ pozor šmýka sa „ si nevšimla. Z videozáznamu vyplýva, že vstúpila do predajne bez toho, že by spomalila a na čistiacom koberci si neočistila obuv , prešla po koberci a keď vstúpila na dlažbu, šmykla sa , spadla a utrpela úraz. Žalobkyňa síce mala obuté čižmy s nízkou podrážkou ale to ešte nevylučuje ,že na nich nemala zvyšky snehu, ktorý pri kontakte s hladkou dlažbou mohol spôsobiť jej pošmyknutie sa. Tvrdenie žalobkyne že sa pošmykla preto, že podlaha bola znečistená vrstvou kašovitého snehu nebolo preukázané a zvyšky mokrých stôp obuvi po predchádzajúcich zákazníkoch na podlahe neboli neprimerané bežnej prevádzke predajne v zimnom období. Ani tvrdenie žalobkyne, že príčinou jej pádu bolo aj to, že koberce pri vstupe do predajne neboli pevne pripevnené, ale sa šmýkali a že neboli suché, tiež nebolo preukázané. Koberce, ktoré boli v predajni sú bežne používané a na tento účel určené pre čistiace zóny pri vstupných dverách, vybavené protišmykovou úpravou. Zo záznamu nevyplýva, že by sa koberec po ktorom žalobkyňa prešla pošmykol a v dôsledku toho spadla. Je evidentné, že sa pošmykla až keď stupila na dlažbu ( mimo koberca). Zo záznamu je zrejmé aj to, že zákazník ktorý vošiel do predajne pred ňou ani zákazníčka, ktorá prišla po nej, sa na dlažbe nešmýkali a vstupu a pohybu v predajni venovali zvýšenú opatrnosť, na rozdiel od žalobkyni, ktorá nevenovala náležitú pozornosť danej situácii, hoci má tiež prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Obč. zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná urobila objektívne možné opatrenia na predchádzanie vzniku škody umiestnením oznamu na dverách a zabezpečením čistiacich kobercov pri vstupe do predajne ako aj udržaním čistoty podlahy v predajni zodpovedajúcej pomerom v danom momente ( zimné obdobie, topiaci sa sneh vonku), preto jej nemožno vytýkať porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 415 Obč. zákonníka. Prevenčná povinnosť totiž neznamená že ide o povinnosť absolútnu, ktorá za každej situácie zabezpečí , že k žiadnej škode nepríde. V zmysle ust. § 415 Obč. zákonníka „ každý“ je povinný zachovávať taký stupeň pozornosti , ktorý možno od neho vzhľadom ku konkrétnej situácii rozumne požadovať a ktorý je objektívne spôsobilý zabrániť alebo čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku. Uvedené ustanovenie ale neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Ak niekto nekoná so všeobecne určenou právnou povinnosťou , chová sa protiprávne a postihuje ho za to občianskoprávna zodpovednosť za škodu ( § 420, § 421). Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Obč. zákonníka je založená na súčasnom splnení štyroch podmienok- porušenie právnej povinnosti, vznik škody, vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti znamená rozpor medi tým ako fyzická či právnická osoba skutočne konala alebo opomenula konať, a tým, ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Nedodržanie všeobecnej prevenčnej povinnosti je tiež porušením právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka; je teda jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu. 13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu protiprávneho konania žalovanej a pretože podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zákonníka sú kumulatívne, čo znamená, že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyni nie je opodstatnené , lebo smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré spočíva na správnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za žalobkyňou uplatnenú škodu . Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o judikatúru týkajúcu sa všeobecnej preventívnej povinnosti podľa § 415 ( rozsudky NS ČR sp.zn. 25Cdo/1369/2006, sp.zn. 25Cdo/618/2001, sp. zn. 33 Cdo/932/2004,, sp. zn. 25 cdo/1427/2001, 25 Cdo/2308,2005, ako aj rozsudok KS Nitra sp.zn. 3Cdo/133/2007, KS Trnava sp.zn. 11Co/423/2015 a Ks banská Bystrica sp.zn 14Co/366/2017). 14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľke, a preto neuznal opodstatnenosť jej argumentácií, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

15. Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18.11.2015 č.k. 18C/61/2014-130 o uložení poplatkovej povinnosti žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 487 eur. Súd prvej inštancie odôvodnil toto uznesenie odkazom na ust. § 1 ods.1, § 2 ods. 1,4, §5 ods. 1 písm.a

), § 6 ods. 1,2, § 7 ods. 10 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a pol. č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkou 3 k položke 1) v znení účinnom v čase podania odvolania s tým, že výška poplatku predstavuje 6% z ceny predmetu konania . 16. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zrušiť z dôvodu, že v konaní o náhradu škody je ako žalobkyňa podľa § 4 ods. 1 písm. ch) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Poukázala na predchádzajúce uznesenie súdu prvej inštancie v tejto veci zo dňa 27.01.2015 č.k. 18C61/2014-70, právoplatné 06.02.2015, ktorým jej súd vrátil zaplatený súdny poplatok za žalobu práve z dôvodu že je v tomto konaní o náhradu škody, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví, oslobodená od súdnych poplatkov. Toto oslobodenie platí aj pre odvolacie konanie. Pretože na vydanie napadnutého uznesenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, neexistovali dôvody, pre ktoré bolo vydané, žiadala ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm.i ) OSP. 17. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti . 18. V prejednávanej veci odvolací súd ako predbežnú otázku skúmal, či odvolanie žalobkyne proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie možno ako prípustné prejednať, keďže nová právna úprava nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie týkajúceho sa uloženia poplatkovej povinnosti. ( § 357 . Aj keď nová právna úprava nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o uložení poplatkovej povinnosti , odvolací súd má za to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. 18.11.2015 vtedy platná právna úprava v OSP pripúšťala možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie, a preto je potrebné odvolanie žalobkyne ako prípustné prejednať. V opačnom prípade by došlo k odopretiu procesných práv žalobkyne ako strany konania, ktoré jej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie patrili. Odvolací súd vychádzal aj z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase vzniku poplatkovej povinnosti, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. 20. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona oslobodenie podľa ods. 1,2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcie. 21. Podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zák. č. 71/1998 Zb. od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví. 22. Zákon o súdnych poplatkoch v ustanovení § 4 ods. 1 taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege (zákonné vecné oslobodenie) a v ustanovení § 4 ods. 2 osoby, ktoré sú od poplatku oslobodené ex lege (zákonné osobné oslobodenie). Medzi takéto konania patrí aj konanie o náhradu škody z ublíženia na zdraví , odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, konanie o náhradu za stratu na zárobku, konanie o úhrade nákladov na výživu pozostalým, konanie o úhrade nákladov liečenia a iné. 23. V danej veci bola žalobkyňa osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov ( vrátane poplatku za odvolanie ), preto ak jej súd napadnutým uznesením uložil poplatkovú povinnosť, nerozhodol správne, pretože na vydanie takéhoto uznesenia neboli splnené zákonné podmienky. 24. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa § 389 ods.1 písm. d) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení poplatkovej povinnosti zrušil, lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody na jeho vydanie neexistovali, lebo žalobkyni poplatková povinnosť nevznikla, keďže je osobne oslobodená od súdnych poplatkov.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 .

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .