Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/129/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Mesto Svätý Jur, Prostredná 29, Svätý Jur, IČO : 00304832, zastúpené Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Bratislava, Nám. M. Benku 15, proti žalovanej : K. E., nar. X. X. XXXX, bytom E. C., T. D. X, o zaplatenie 40,96 €, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23. 1. 2018 č.k. 33C/97/2015 - 38, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 40,95€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaná spolu uzatvorili dňa 3. 2. 2000 zmluvu o nájme, na základe ktorej žalobca žalovanej prenechal pozemok na dočasné užívanie, na dobu desiatich rokov, za účelom umiestnenia panelovej garáže, za ročný nájom vo výške 1 USD, v prepočte na slovenské koruny podľa kurzu NBS platného ku dňu 10. 1. príslušného kalendárneho roka. Zmluvné strany dňa 1. 8. 2007 uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o nájme, ktorým sa výška ročného nájomného stanovila na 29,87 €, pričom žalovaná bola povinná zaplatiť ročné nájomné v dvoch platbách splatných k 31. 1 a k 30. 6. príslušného kalendárneho roka. V dodatku si zmluvné strany dohodli aj zmluvnú pokutu za omeškanie s platením nájomného, a to vo výške 0,5 % denne z ročného nájmu, t.j. zaokrúhlene 0,15 €. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením ročného nájomného za kalendárny rok 2011, ktoré uhradila až na výzvu žalobcu dňa 31. 10. 2011. Omeškanie žalovanej s úhradou nájomného trvalo teda celkom 273 dní. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40,98 € (273 dní x 0,15 €); zmluvnú pokutu vyhodnotil súd prvej inštancie ako primeranú, aj s ohľadom na výšku ročného nájomného. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku dodal, že žalovaná sa koncom roka 2010 dostala do neľahkej životnej situácie, keď sa jej samotnej zhoršil zdravotný stav a zároveň bol jej manžel až do svojej smrti dňa XX. XX. XXXX odkázaný na celodennú starostlivosť z jej strany. Žalobca ale vyzval žalovanú na úhradu zameškaného nájomného až dňa 18. 10. 2011, pričom do omeškania sa dostala žalovaná od 1. 2. 2011. Žalovaná mala za to, že žalobca porušuje svoje zmluvné povinnosti tým, že jej nezasiela poštové poukážky na úhradu nájomného, avšak súd prvej inštancie poukazoval na to, že dodatkom č. 1 zo dňa 1. 8. 2007 bol dohodnutý spôsob platby, a to na účet žalobcu alebo v pokladni mestského úradu žalobcu. Preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 40,95 € a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 663, §671 ods. 1, § 544 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

2/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná; jej odvolanie smerovalo proti vyhovujúcemu výroku a proti výroku o náhrade trov konania, keď nesúhlasila s rozhodnutím súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 40,96 €. Uvedenú výšku zmluvnej pokuty označila za nesprávnu, poukazujúc na to, že v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o nájme bola povinná uhrádzať ročné nájomné v dvoch splátkach, splatných k 31. 1 a k 30. 6. Pri takto dohodnutej splatnosti je potom k 31. 1. splatná čiastka 14,94 €, čo pri omeškaní 273 dní a zmluvnej pokute 0,50 % predstavuje sumu 20,3931 € (výpočet : dlžná čiastka 14,94 € x 0,50 % = 0,7470 €; 0,7470 € x 273 dní % 20,3931 €). V prípade splátky splatnej k 30. 6. Je splatná suma 14,93 €, pri omeškaní 123 dní a zmluvnej pokute 0,50 % činí zmluvná pokuta sumu 9,1819 € (výpočet : dlžná suma 14,93€ x 0,50 % = 0,7465 €; 0,7465 € x 123 dní = 9,1819 €). Potom zmluvná pokuta úhrnom : 20,3931 € + 9,1819 € = 29,5750 €, zaokrúhlene 29,60 €. Žalovaná v odvolaní tiež uviedla, že sa nezakladá na pravde, že by nereagovala na výzvu na úhradu zmluvnej pokuty; po obdržaní výzvy napísala list na G. E.Ä. C., avšak nedostala odpoveď. Poukazovala tiež na to, že je osobou staršou než 70 rokov a je držiteľkou preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na nesprávne vypočítanú výšku zmluvnej pokuty žalovaná záverom osobitne namietala aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania. Žalovaná teda napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo veci samej čo do sumy 11,35 € (40,95 € - 29,60 €). 3/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 49 spisu), ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu správny vysporiadal so skutkovým stavom, ktorý zistil dôsledne. Vec tiež správne právne posúdil. Skutočnosti uvádzané žalovanou boli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, prepočet žalovanej neobstojí. V zmluve o nájme nehnuteľností zo dňa 3. 2. 2000 a Dodatku č. 1 k nej zo dňa 1. 8. 2007 je uvedené, že výška pokuty sa počíta z ročného nájmu. 4/ Na vyjadrenie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná (č.l. 57 spisu), v ktorom zotrvala na svojom názore, že zaplatiť ročné nájomné je povinná v dvoch platbách splatných k 31. 1. a k 30. 6. príslušného kalendárneho roka. Znenie zmluvy o nájme a dodatku k nej podľa ktorého sa výška pokuty počíta z ročného nájmu považuje žalovaná za vágne. Výpočet výšky pokuty z ročného nájmu je zavádzajúci a z právneho hľadiska by mal byť neplatný. Pokutu nemožno vyžadovať za obdobie, kedy dlh netrvá. Ak je platné zistenie prvoinštančného súdu týkajúce sa splatnosti ročného nájomného v dvoch platbách v rovnomernej výške, potom jej výpočet platieb nájomného za prenajatý pozemok, priložený k odvolaniu, je správny. Pokuta má byť počítaná za skutočnú dobu omeškania. Od 31. 1. bolo omeškanie vo výške 50 % a až od 30. 6. bolo omeškanie vo výške 100 % platby nájomného za prenajatý pozemok. Žiadala vysloviť neplatnosť znenia zmluvy zo dňa 3. 2. 2000 a Dodatku č. 1 k Zmluve o platení pokuty z ročného nájmu. Poznamenala, že sumu pokuty vypočítanú podľa jej výpočtu uhradila na účet G. E. C.. 5/ Na vyjadrenie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 63 spisu) tak, že opätovne uviedol, že sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so skutkovým stavom a vec správne právne posúdil. Dôvody uvádzané žalovanou sú podľa žalobcu neopodstatnené; nárok priznaný žalobcovi je v súlade s platnou zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 3. 2. 2000 v znení Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 1. 8. 2007. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo vyhovujúcom výroku čo do sumy 11,35 € a vo výroku o náhrade trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 ; odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 8/ Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec tiež správne posúdil po právnej stránke, keď žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu 40,95 €. Svoje rozhodnutie tiež dostatočne odôvodnil; odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal zo znenia zmluvnými stranami dohodnutej Zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 3. 2. 2000 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 1. 8. 2007. V bode 2 čl. ods. 6 Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania s platením nájmu je žalovaná povinná platiť za každý deň omeškania zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny ročného nájmu, z čoho vyplýva, že zmluvnú pokutu je žalovaná povinná zaplatiť zo sumy 29,87 €, čo bola v rozhodnom období výška ročného nájmu. Podľa názoru odvolacieho súdu je znenie uvedeného zmluvného dojednania jednoznačné, jeho obsah nevyvoláva žiadne pochybnosti. Skutočnosť, že zmluvné strany si zároveň dohodli možnosť úhrady ročného nájomného v dvoch splátkach (k 31. 1. a k 30. 6. príslušného kalendárneho roka) je pre výpočet výšky zmluvnej pokuty bez významu, keďže výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá ako 0,5 % denne z ceny ročného nájmu (nie splátky). Rovnako tak neobstojí námietka žalovanej, že jej žalobca nezasielal poštové poukážky za účelom úhrady príslušnej splátky nájomného, nakoľko znenie Dodatku č. 1 k zmluve (na ktorom sa dohodli obe zmluvné strany) upravila spôsob platby nájomného tak, že žalovaná bola povinná nájomné uhradiť v hotovosti buď na účet žalobcu (prenajímateľa) alebo priamo do pokladne mestského úradu žalobcu; t.j. zo zmluvy o nájme v znení jej Dodatku č. 1 nevyplývala povinnosť žalobcu zasielať žalovanej poštové poukážky pre účely úhrady nájomného. Odvolací súd tiež nezistil žiadny dôvod neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, tento žalovaná bližšie nešpecifikovala, t.j. sama netvrdila, že by právny úkon spočívajúci v uzavretí Dodatku č. 1 v časti zmluvnej pokuty neuzavrela slobodne a vážne. Odvolací súd už v texte vyššie uviedol, že text tohto zmluvného dojednania považuje z hľadiska jeho obsahu za jednoznačný, t.j. za určitý a zrozumiteľný (§ 37 Obč. zák.). Neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute nemôže spočívať ani v nedostatku spôsobilosti na právne úkony, či konanie v duševnej poruche (§ 38 Obč. zák.). Odvolací súd napokon nezistil, že by predmetný právny úkon svojím obsahom či účelom odporoval zákonu, alebo ho obchádzal či sa priečil dobrým mravom (§ 39, § 544 Obč. zák.). 9/ Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 , včítane výroku o trovách konania. 10/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 .