Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Csp/81/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. W. XXX/XX, G., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 35 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO 47 233 516, o zaplatenie 1.119,65 € s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 119,65€ s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 119,65€ od 04.05.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.119,65 € z titulu bezdôvodného obohatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.119,65 € od 03.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Vo veci rozhodol Okresný súd Partizánske rozsudkom č.k. 3Csp/81/2017-81 zo dňa 08.03.2018 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň priznal žalovanej strane nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Proti rozsudku tunajšieho súdu podal dňa 26.04.2018 v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.

4. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/165/2018-118 zo dňa 15.11.2018 tak, že rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal výlučne otázkou plynutia objektívnej premlčacej doby. V prípade bezdôvodného obohatenia však zákon na posúdenie otázky premlčania upravuje kombinovanú premlčaciu dobu zloženú tak zo subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vyvodiť dostatočný záver o tom, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný len na základe výlučného skúmania objektívnej premlčacej doby, keď do úvahy prichádza aj eventuálne skoršie uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Ako je vedené vyššie, rozdiel medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou nespočíva len v jej rozdielnej dĺžke, ale hlavne a predovšetkým v otázke skutočnosti určujúcej začiatok jej plynutia. Ako uviedol žalobca, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nemožno bez dôsledného preskúmania, pre začiatok jej plynutia rozhodnej skutočnosti, automaticky stotožňovať so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby. Je zrejmé, že v prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného (z bezdôvodného obohatenia) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri subjektívnej premlčacej dobe je tak vždy nevyhnutné skúmať subjektívny moment. Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6C/23/2014, a to jeho rozsudku č. k. 6C/23/2014-52 zo dňa 15.12.2015, ktorý predchádzal predmetnému sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplýva, že žaloba žalobcu (v tomto prípade žalovaného) bola zamietnutá, keď súd dospel k záveru, že uzatvorená zmluva medzi žalobcom a žalovaným je neplatná v dôsledku absencie jej písomnej formy. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho úkonu je absolútnou nevyhnutnosťou a štandardným postupom posudzovanie momentu, kedy sa oprávnený subjekt reálne o vadnosti úkonu (ako skutočnosti rozhodnej pre vznik bezdôvodného obohatenia) dozvedel. Nakoľko túto otázku (neplatnosť zmluvy) predbežne posúdil až súd prvej inštancie v odôvodnení vyššie uvedeného rozsudku zo dňa 15.12.2015, žalobca (predtým žalovaný) minimálne od tohto okamihu nadobudol vedomosť o skutočnosti rozhodnej pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Nakoľko sa súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal skúmaním premlčania uplatneného nároku z bezdôvodného obohatenia z hľadiska rozdielneho začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby a vzhľadom na ich rozdielnu dĺžku aj skončenia ich plynutia a ich vzájomného vzťahu vo vzťahu ku konštatovaniu otázky premlčania uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd dospel k záveru, že sú dané dôvody na to, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vrátiť podľa § 391 ods. 1 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Tunajší súd opätovne vykonal dokazovanie v intenciách rozhodnutia krajského sudu výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

6. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6C/23/2014 zo dňa 15.12.2015 súd zistil, že bolo z vykonaného dokazovania zistené, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Preto si v zmysle ustanovenia § 457 mali účastníci vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali. Žalobca dostal od žalovaného 1.284,25 € a celkovo mu splatil 2.403,90 €. Keďže terajší žalobca splatil terajšiemu žalovanému viac ako od neho dostal, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2016. Doručený terajšiemu žalobcovi bol dňa 21.01.2016. 7. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

11. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. V prejednávanom spore súd žalobu rozsudkom č.k. 3Csp/81/2017-81 zo dňa 08.03.2018 zamietol z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/165/2018-118 zo dňa 15.11.2018 rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tunajší súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Krajský súd v Trenčíne tunajšiemu súdu vytkol, že sa nezaoberal subjektívnou dobou na uplatnenie nároku žalobcu. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že keďže je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, námietku premlčania vznesenú žalovaným považuje za nedôvodnú a následne sa bude zaoberať len subjektívnou premlčacou dobou.

16. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. (R 37/1982).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnený (žalobca) sa o nároku na bezdôvodné obohatenie najskôr dozvedel v čase, kedy sa oboznámil s rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6C/23/2014 zo dňa 15.12.2015, ktorým súd konštatoval neplatnosť úverovej zmluvy. Tento rozsudok mu bol doručený dňa 21.01.2016. Súd je preto toho názoru, že subjektívna dvojročná premlčacia doba začala žalobcovi plynúť 21.01.2016. Subjektívna premlčacia doba by uplynula dňa 21.01.2018. Žalobca žalobu doručil tunajšiemu súdu dňa 04.05.2017, teda počas plynutia subjektívnej premlčacej doby. Žalobca si teda svoje právo na súde uplatnil včas.

18. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.284,25 € a ten mu celkovo splatil 2.403,90 €. Takisto strany nesporovali, že rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 6C/23/2014 zo dňa 15.12.2015 súd konštatoval neplatnosť úverovej zmluvy. Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorého právnym názorom je tunajší súd viazaný a skúmaním, či je nárok žalobcu premlčaný, súd konštatuje, že žalobca podal žalobu včas pred uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby s poukazom na odsek 17 tohto rozsudku. Žalobca preto má nárok na bezdôvodné obohatenie v rozsahu ako si ho uplatnil.

19. Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.284,25 €. Keďže je úverová zmluva neplatná, žalobca má nárok na preplatenú sumu spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalobca celkovo žalovanému uhradil na predmetný úver sumu 2.403,90 €. Žalobca tak má nárok na sumu 1.119,65 € (2.403,90

- 1.284,25 = 1.119,65 €). Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.119,65 € spolu so zákonným úrokom z omeškania.

20. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Súd teda priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.119,65 € od 04.05.2017 do zaplatenia.

21. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.