Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-116-2008.pdf
PDF · 145.95 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/116/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, právne zastúpenom NITSCHNEIDER & PARTNERS advokátka kancelária s.r.o., Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: K. F. trvale bytom L. X, XXXX E., W. W., právne zastúpený SVITOK a spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 863 980 a žalovanému v 2. rade: K. F., trvale bytom D. X, XXX XX D. o zaplatenie 23. 765,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1.rade a v 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 23.765,18 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 01.07.2007 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovaným v 1.rade a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2008 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 23. 765,18 eur s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14.09.2006 Zmluvu o AutoKredite č. 573 165, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému účelový úver vo výške 720.000,- Sk, s dobou splatnosti 36 mesiacov a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 21,11% za účelom financovania časti obstarávacej ceny motorového vozidla značky Cadilac - úžitkové ESCALADE, rok výroby 2003, výrobné číslo karosérie 1GYEK63N83R196080 (ďalej len „zmluva“). Žalovaný bol povinný podľa zmluvy uhrádzať pravidelné mesačné splátky vo výške 25563,- Sk vrátane DPH. Dňa 14.09.2006 žalovaný v druhom rade (ešte ako K. F., IČO: 40 704 203) písomne prevzal záväzok ručenia za všetky záväzky a porušenia povinností vyplývajúcich žalovanému v prvom rade z leasingovej zmluvy pre prípad, ak tieto žalovaný v prvom rade včas nesplní, ako aj vzniknuté škody spojené s porušením týchto povinností. Žalovaný v druhom rade je pasívne vecne legitimovaný v konaní z titulu prebratia ručiteľského záväzku v zmysle § 546 a nasl. OZ. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite (ďalej len VZP). V zmysle článku VII ods. 2 bod 1 VZP sa žalovaný v prvom rade dostal do omeškania s úhradou splátok po dobu viac ako 10 dní, žalobca listom z 24.11.2006 oznámil žalovanému v prvom rade v súlade s článkom VII ods. 3 VZP, že týmto dňom sa stáva splatným celý úver podľa zmluvy a vyzval žalovaného v prvom rade k úhrade tam špecifikovanej sumy. V dôsledku predčasného ukončenia zmluvy a predčasnej splatnosti úveru vznikla žalovanému v prvom rade povinnosť uhradiť sumu podrobne vyčíslenú vo vyrozumení o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa zmluvy zaslanému žalovanému dňa 15.06.2007. Táto suma pozostáva z dlžnej čiastky splatnej ku dňu stanovenia úveru splatným vo výške 51.126,-Sk (dlh žalovaného na neuhradených splátkach podľa článku VI ods. 1 VZP), nesplatenej časti istiny vo výške 663.634,- Sk (rozdiel medzi istinou úveru vo výške 720.000,- SK a súčtom anuitných častí splatných splátok , všetko v súlade s článkom VII ods. 5 VZP) a nákladov spojených so zaistením vozidla vo výške 1190,- Sk uplatnených v súlade s článkom VII ods. 5 VZP. Pretože žalovaný v prvom rade si nesplnil záväzky voči žalobcovi, zaslal dňa 20.06.2008 žalobca žalovanému v druhom rade výzvu na úhradu pohľadávky a vyzval ho uhradiť pohľadávku žalobcu do 18.07.2008. Dlh nebol uhradený ani sčasti. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy podľa článku VI ods. 11 VZP a to počnúc dňom 01.07.2007, pretože pred týmto dátumom márne uplynula 14-denná lehota na plnenie žalovaného.
2. Konajúci súd svojim uznesením zo dňa 12.10.2010 č.k. 30Cb/116/2008-53 uložil žalovaným v prvom a druhom rade, aby sa do 20 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, a aby v prípade, že uplatnený nárok v návrhu v celom rozsahu neuznávajú, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvolávajú a označil dôkazy preukázanie svojich tvrdení. V uznesení súd poučil žalovaných, že ak bez vážneho dôvodu nesplnia povinnosť uloženú im týmto uznesením, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b OSP. Žalovaný sa ku žalobe nevyjadrili.
3. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín predložených žalobcom spolu so žalobou, a to informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu, informatívnym výpisom zo živnostenského registra žalovaného v 2. rade, zmluvou o AutoKredite č. 573165, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 573165, protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidla, ručiteľským vyhlásením, oznámení o predčasnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o AutoKredite č. 573165, oznámením o účtovaní poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávok, záverečnou správou Leasingovej zmluvy č. 573165, správou Prezídia PZ SR, Uznesením Prezídia PZ ČVS:PPZ-123/BPK-S-2004 zo dňa 26.04. 2007, sťažnosťou proti Uzneseniu to dňa 26.04. 2007, Uznesením Úradu Špeciálnej Prokuratúry VII Gv 386/04- 352 zo dňa 22. mája 2007, rozhodnutím o vyradení vozidla z evidencie, vyrozumením o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa zmluvy o Autokredite č. 573165, prehľadom splátok prijatých na leasingovej zmluve č. 573165, výpočtom nesplatenej časti istiny K. F., Z:573165, splátkovým kalendárom k Zmluve o AutoKredite č. 573165, faktúrou č. 2623731116/1100, výzvou na úhradu pohľadávky, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
4. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa financovaním motorových vozidiel. Žalobca ako veriteľ a žalovaný v prvom rade ako klient uzatvorili dňa 14.09.2006 zmluvu o AutoKredite č. 573165, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru vo výške 720.000,- SK žalobcom žalovanému na prefinancovanie časti kúpnej ceny motorového vozidla model Cadilac - úžitkové ESCALADE, rok výroby 2003, výrobné číslo karosérie 1GYEK63N83R196080, keď kúpna cena žalovaným nadobúdaného motorového vozidla predstavovala 1 200.000,- SK a žalovaný uhradil časť kúpnej ceny vo výške 480.000,- SK a záväzok žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi včas a riadne v 36- ich anuitných splátkach podľa splátkového kalendára vrátiť, zaplatiť úroky a spracovateľský poplatok (ďalej len „úverová zmluva“). Zmluvné strany sa dohodli na dobe splatnosti úveru v 36-ich mesiacoch a ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 21,11%. Prílohu a neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy tvoria všeobecné zmluvné podmienky, pričom žalovaný podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že sa s ich obsahom oboznámil, rozumel mu a súhlasil s ním. Výšku a splatnosť jednotlivých splátok úveru stanovoval splátkový kalendár tvoriaci prílohu a záväznú súčasť úverovej zmluvy. Podľa splátkového kalendára k Zmluve o AutoKredite č. 573165 bol žalovaný v prvom rade povinný uhrádzať pravidelne mesačné splátky úveru vo výške 25.563,- Sk, v prepočte 848,54 eur, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 22.09.2006 a posledná dňa 22.08.2009.
5. Dňa 14.09.2006 prevzal žalovaný v druhom rade písomne záväzok ručenia, za všetky záväzky a povinnosti vyplývajúce pre žalovaného v prvom rade zo Zmluvy o AutoKredite č. 573165 a všeobecných zmluvných podmienok, ak ich žalovaný v prvom rade nesplní včas, napriek písomnej výzve zo strany žalobcu, ako aj za vzniknuté škody spojené s porušením týchto povinností. Žalovaný v druhom rade prevzal ručenie ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia.
6. Žalobca listom z 24.11.2006 oznámil žalovanému v prvom rade v súlade s VZP predčasnú splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splátok úveru splatných dňa 22.10.2006 a dňa 22.11.2006, každá vo výške 25.563,- SK, teda spolu so sumou vo výške 51.126,- SK po dobu dlhšiu ako 10 dní podľa článku VII ods. 2 bod 1 VZP. V súlade s článkom VII ods. 3 VZP oznámil žalobca žalovanému, že dňom 24.11.2006 sa stáva splatnou nesplatená časť istiny vo výške 663.634,- Sk.
7. Žalobca ako zadávateľ zákazky splnomocnil dňa 24.11.2006 spoločnosť OVER - LEASE, s.r.o. ku zaisteniu a prevezeniu vozidla žalovaného, financovaného z poskytnutého úveru, na adresu sídla žalobcu. Žalobca si uplatnil zabezpečovací prevod vlastníckeho práva ku motorovému vozidlu Cadilac
- úžitkové ESCALADE (predmet financovania), ktorý bol zriadený zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 573165 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade dňa 14.09.2006 a uplatnenie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva oznámil žalovanému v prvom rade listom z 24.11.2006. Zo záverečnej správy spol. Over - Lease, s.r.o. z 03.02.2007 vyplýva, že táto kontaktovala žalovaného v prvom rade za účelom úhrady dlžných splátok úveru a za účelom zaistenia prevezenia motorového vozidla, ktoré bolo prefinancované úverom poskytnutým žalobcom. Odplatu za poskytnuté služby spol. Over - Lease, s.r.o. vyúčtovala žalobcovi faktúrou č. 30/2007 vystavenou vo výške 1190,- Sk .
8. Žalovaný v prvom rade bol vyzvaný listom žalobcu z 15.06.2007 (vyrozumenie o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o Autokredite č. 573165) ku zaplateniu dlžnej sumy vo výške 716.950,- Sk, a to do 30.06.2007. V predmetnom písomnom vyrozumení vyčíslil žalobca svoje nároky voči žalovanému ako neuhradené splatné splátky úveru vo výške celkom 51.126,- SK, nezaplatená časť istiny predstavovala 663.634,- Sk a nárok na zaplatenie nákladov veriteľa spojených so zaistením vozidla vo výške 1.190,- SK.
9. Žalovaný v druhom rade bol ako ručiteľ vyzvaný listom žalobcu z 20.06.2008 na úhradu sumy vo výške 715.950,- Sk do 18.07.2008.
10. Podľa článku II Všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy o AutoKredite k Zmluve o AutoKredite č. 573165 ( ďalej len „VZP“) veriteľ poskytuje klientovi podľa tejto zmluvy účelový úver na financovanie časti obstarávacej ceny za ním konkrétne zvolené motorové vozidlo - predmet financovania, špecifikovaný v zmluve vo výške uvedenej v zmluve. Klient sa zaväzuje použiť poskytnuté peňažné prostriedky výlučne na tento účel.
Podľa článku III ods. 2 VZP klient podpisom zmluvy žiada veriteľa, aby ním poskytnuté peňažné prostriedky preukázal priamo predávajúcemu.
Podľa článku IV ods. 1 VZP klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky vo výške uvedenej v splátkovom kalendári, splatné v splátkach v sume konkrétne uvedenej v splátkovom kalendári.
Podľa článku VI ods. 1 VZP klient sa zaväzuje uhrádzať veriteľovi počas dohodnutej doby splatnosti AutoKreditu podľa zmluvy splatnú časť istiny poskytnutého úveru spolu s úrokom z nesplatenej časti istiny úveru v pravidelných splátkach vo výške a v lehotách podľa splátkového kalendára.
Podľa článku VI ods. 2 VZP pokiaľ sa v týchto VZP uvádza pojem splátka, rozumie sa tým splátka skladajúca sa zo splatnej časti sitiny úveru a/alebo časti úrokov v presnom zložení podľa splátkového kalendárneho.
Podľa článku VII ods. 2 bod 1 VZP v prípad defaultu sa považujú nasledovné skutočnosti: omeškanie klienta s úhradou splátky alebo jej časti resp. akéhokoľvek iného peňažného záväzku klient a splatného podľa tejto zmluvy, t.j. najmä zmluvnej pokuty , úroku z omeškania po dobu viac ako 10 dní, resp. opakované omeškanie klienta po dobu i kratšiu ako 10 dní v priebehu 9 mesiacov.
Podľa článku VII ods. 3 VZP v prípade, ak nastane ktorýkoľvek z prípadov defaultu podľa tejto zmluvy je veriteľ oprávnený urobiť ktorékoľvek z nasledovných opatrení, resp. ich vzájomnú kombináciu:
- písomným oznámením klientovi stanoviť s okamžitou účinnosťou resp. ku dňu uvedenému v tomto písomnom oznámení splatným celý úver alebo jeho časť a požadovať zaplatenie nesplatenej časti istiny spolu s príslušenstvom v lehote stanovenej veriteľom v hore uvedenom písomnom oznámení,
- účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške, uvedenej v článku IV tejto zmluvy,
- domáhať sa uspokojenia z dlžníkom, príp. treťou osobou poskytnutých zábezpek a uplatniť jemu prislúchajúce práva z prostriedkov podporujúcich zabezpečenie záväzku klienta voči veriteľovi.
Podľa článku VII ods. 5 VZP v prípade, že veriteľ stanoví úver predčasne splatným, je oprávnený požadovať od klienta úhradu :
- splátok a ostatných peňažných pohľadávok veriteľa, splatných pred stanovením úveru splatným a neuhradených klientom,
- nesplatnej časti istiny veriteľovej pohľadávky,
- zmluvnej pokuty,
- všetkých nákladov veriteľa súvisiacich so stanovením úveru splatným, a to najmä nákladov na prehlásenie predmetu financovania, sprostredkovanie predaja predmetu financovania, odťah, parkovné, atď.
- Iných zmluvných pokút a sankcií podľa tejto zmluvy,
- sumy danej z pridanej hodnoty z ceny predmetu financovania,
- sumy prípadného poistného na poistenie predmetu financovania.
11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ( 14.09.2006) (ďalej zákon o spotrebiteľských úveroch )tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) , písm. b) a písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. s zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 501 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.
Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (14.09.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
12. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 21.09.2015 rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaných v prvom rade a v druhom rade, s poukazom na §§ 497, 499, 501, 502, 504 a 506 Obchodného zákonníka, zaplatiť žalobcovi sumu 23.765,18 eur spolu s 0,05% denným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.07.2007 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, keď po právnom zhodnotení skutkových zistení dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku. Súd priznal žalobcovi nárok pozostávajúci z dlžnej čiastka splatnej ku dňu stanovenia úveru splatným (dlh žalovaného na splátkach), kde právny nárok je dôvodný na základe ustanovenia článku VI. ods. 1 VZP, nesplatenej časti istiny, kde právny nárok bol dôvodný na základe článku VII. ods. 5 VZP a náklady spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja, kde právny nárok bol daný na základe článku VII ods. 5 VZP (náklady spojené s odobratím vozidla) v celkovej výške 23.765,18 eur. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku žalobcovi, a to v žalobcom uplatnenej výške 0,05 % denne z dlžnej sumy.
13. Na odvolanie žalovaného v prvom rade zrušil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
14. Odvolací súd svoj zrušujúci rozsudok odôvodnil nesprávnou formuláciou výroku súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal žalovaných na spoločné a nerozdielne plnenie peňažnej sumy žalobcovi, čo nezodpovedá charakteru vzťahu dlžníka. Odvolací súd dospel k záveru, že za daných skutkových okolností nemohol okresný súd vysloviť takýto výrok rozhodnutia, nakoľko tým vzniká duplicitná povinnosť plniť žalobcovi. Výrok, musí byť definovaný tak, aby žalobca nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením. Skutočnosť, že petit žaloby žalobcu nebol formulovaný správne , nebráni tomu, aby súd vo výroku túto formuláciu neprevzal a upravil ho v zmysle toho, čo vyplýva z hmotného práva. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní doručiť žalovanému v prvom rade žalobu spolu s jej prílohami, aby mal možnosť sa k nej vyjadriť a postupovať pri doručovaní podľa ustanovení CSP a následne opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu s prihliadnutím na povahu právneho vzťahu ako spotrebiteľského a ak opätovne dospeje k záveru o dôvodnosti žalobcu, vo výroku jasne vyjadriť vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom. Odvolací súd dospel k záveru o spotrebiteľskom charaktere záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade zo Zmluvy o AutoKredite č. 573165 zo dňa 14.09.2006, ktorú uzavrel žalovaný v prvom rade v postavení spotrebiteľa, nakoľko zo žiadnych okolností nevyplýva, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, nakoľko na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva (aj normy európskeho práva) a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, resp. či došlo k voľbe práva alebo ide o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka (zmluva o úvere). Vzhľadom na uvedené odvolací súd akceptoval námietku odvolateľa, že úroky z omeškania mohol súd priznať najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, a to s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Hoci v čase, od ktorého žalobca žiada priznať úrok z omeškania, toto ustanovenie nebolo v účinnosti, treba poukázať aj na znenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy je v rozpore s výškou úroku z omeškania ustanoveného nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z..
15. V zmysle odvolacím súdom uloženej povinnosti , vyzval konajúci súd žalovaného uznesením zo dňa doručeným 11.10.2018 č.k. 30Cb/116/2008 doručeným právnemu zástupcovi žalovaného v prvom rade dňa 24.10.2018, vyjadriť sa k žalobe doručenej súdu a ak uplatnený nárok žalovaný v prvom rade neuzná, vyzval súd žalovaného, aby tento uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
16. Žalovaný v prvom rade doručil súdu dňa 12.11.2018 prostredníctvom právneho zástupcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený v žalobe žalobcom neuznáva a v právnom postavení spotrebiteľa podľa príslušných právnych predpisov poukazuje na argumentáciu uvedenú v odvolaní a navrhol, aby bol vyslúchnutý ako strana v konaní a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
17. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 21.09.2015 namietal žalovaný v prvom rade, že na vzťah žalobcu a žalovaného v prvom rade je potrebné aplikovať z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný v prvom rade má postavenie spotrebiteľa. Podľa žalovaného nevznikol žalobcovi nárok na úroky po dátume predčasnej splatnosti úveru, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 sp.zn. 6Co/190/2014. Žalovaný pripustil, že v prípade svojho omeškania by žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania, ale vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ďalej žalovaný napádal porušenie jeho práva na súdnu ochranu, keď mu nebolo doručená žaloba a prílohy k nej a nakoniec namietal formuláciu výroku, keď úprave ručenia nezodpovedá taký výrok rozsudku, ktorý vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľa ako spoločný a nerozdielny.
18. Žalobca podal vyjadrenie ku stanovisku žalovaného písomne v obsahu svojho podania doručeného súdu dňa 29.01.2019, v ktorom uviedol, že v konaní za nespornú považuje skutočnosť, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade vznikol z titulu Zmluvy o AutoKredite č. 573165 z 14.09.2006, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v prvom rade úver vo výške 23.899,62 eur (720.000,- Sk) s dobou splatnosti 36 mesiacov a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 21.11% p.a., za účelom financovania časti obstarávacej ceny motorového vozidla zn. Cadillac-úžitkové ESCALDE. Žalovaný v prvom rade sa v zmysle zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas, a to vo forme pravidelných mesačných splátok vo výške 848,54 eur vrátane DPH. Neoddeliteľnou a záväznou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné zmluvné podmienky. Za preukázané a nesporné považoval žalobca v konaní aj skutočnosť, že dňa 14.09.2006 prevzal žalovaný v druhom rade záväzok ručenia za všetky záväzky a porušenia povinností vyplývajúcich žalovanému v prvom rade zo zmluvy a VZP pre prípad, ak tieto nesplní žalovaný v prvom rade, ďalej skutočnosť, že žalovaný v prvom rade porušil zmluvné podmienky tým, že neplnil mesačné splátky úver včas a dostal sa do omeškania s úhradou po dobu viac ako 10 dní, v dôsledku čoho vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru, o ktorej upovedomil žalovaného v prvom rade listom z 24.11.2006 a vyzval ho k úhrade dlžnej sumy, ktorú žalovaný nezaplatil. Po vykonaní finálneho vyúčtovania pohľadávok vyzval žalobca žalovaného v prvom rade na úhradu výslednej dlžnej sumy v lehote do 30.06.2007. Listom z 20.06.2008 vyzval žalobca žalovaného v druhom rade ako ručiteľa na splnenie záväzku žalovaného v prvom rade. Žalovaný v druhom rade nesplnil záväzok v lehote na plnenie. Žalobca mal za to, že postupoval voči žalovaným v súlade so zmluvou a dostatočne preukázal v konaní ním uplatnený nárok vo výške 23.765,18 eur, ktorý nespochybnil vo svojom rozhodnutí ani odvolací súd. Žalobca poukázal na skutočnosť, že si v konaní neuplatňuje zmluvný úrok ale úrok z omeškania. Zmluvný úrok a úrok z omeškania sú dva rozdielne právne inštitúty, ktoré sa odlišujú nielen samotnou podstatou ale aj samotným vznikom. Zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu. Je spojené s istinou úveru a od jej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok. Žalobca si uplatnil v konaní len nárok na zmluvné úroky do dátumu predčasnej splatnosti, t.j. 24.11.2006, kedy bolo vyhotovené oznámenie o predčasnej splatnosti úveru v zmysle čl. VII ods. 3 VZP. Žalobca sa však domáha úrokov z omeškania, a to vo výške určenej v zmluve, keď úroky z omeškania predstavujú sankciu za neplnenie povinnosti riadne a včas a na rozdiel od zmluvných úrokov, nárok na úroky z omeškania vyplýva priamo zo zákona. V súvislosti s názorom o spotrebiteľskom charaktere zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade upozornil žalobca na skutočnosť, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nie je možné túto považovať za spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to pri súčasnom znení citovaného zákonného ustanovenia. Novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2008 sa zmenila zákonná definícia spotrebiteľských zmlúv tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.01.2008 vznik právnych vzťahov vzniknutých pred 01.01.2008 ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa majú posudzovať podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vznikol pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka a výška úrokov z omeškania bola stanovená vo VZP, ktoré predstavovali neoddeliteľnú a záväznú súčasť zmluvy, si žalobca uplatnil úrok z omeškania v súlade s VZP vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy od 01.07.2007 do zaplatenia. Vo vzťahu k namietanému zneniu petitu žaloby uviedol žalobca, že ponecháva, vzhľadom na skutočnosť, že žaloba obsahuje všetky náležitosti, je úplná a zrozumiteľná na súde, aby sám modifikoval žalobný petit vo výroku rozsudku.
19. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie splátok úveru, ktoré sa stali splatnými do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru celkom vo výške 51.126,- Sk (ide o splátky splatné dňa 22.10.2006 a dňa 22.11.2006, každá vo výške 25.563,- Sk), ďalej nárok na zaplatenie neuhradenej anuity (istiny) úveru vo výške 663.634,- Sk, ktorá sa stala splatnou vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a nakoniec nárok na zaplatenie nákladov súvisiacich so zaistením vozidla vo výške 1190,- Sk . Celkom žalobcom uplatnený nárok predstavuje sumu vo výške 715.950,- Sk, t.j. 23.765,18 eur. Žalobca si uplatnil svoje nároky voči žalovanému v prvom rade na základe Zmluvy o AutoKredite č. 573165 a voči žalovanému v druhom rade titulom ručenia za záväzky žalovaného v prvom rade zo zmluvy. Žalobca si uplatnil voči žalovaným aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy, ktorú výšku úrokovej sadzby dojednali strany v zmluve. Žalovaný v prvom rade v obsahu svojho vyjadrenia namietal spotrebiteľský charakter vzťahu žalobcu a žalovaného v prvom rade založeného zmluvou, sporoval nárok žalobcu na uplatnené úroky z omeškania ako aj formuláciu výroku žaloby, ktorým žiadal žalobca zaviazať žalovaných v prvom rade a druhom rade k solidárnemu plneniu záväzku.
20. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzatvoril dňa 14.09.2006 so žalovaným v prvom rade ako fyzickou osobou - nepodnikateľom zmluvu o AutoKredite č. 573165 , predmetom ktorej bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v dohodnutej výške 720.000,- Sk za účelom prefinancovania motorového vozidla zn. Cadilac-úžitkové ESCALADE, pričom žalovaný sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluvné strany sa dohodli na dobe splatnosti úveru v trvaní 36 mesiacov a na výške ročnej percentuálnej miery nákladov 21,11% p.a. (ďalej len „úverová zmluva“). Prílohu a záväznú časť úverovej zmluvy tvorili VZP a splátkový kalendár. V súlade s článkom IV ods. 1 VZP a splátkovým kalendárom sa žalovaný v prvom rade ako dlžník zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi úver v 36-ich mesačných splátkach, každá vo výške 25.563,- Sk. Splátky úveru boli splatné k 22-emu dňu v mesiaci. Splátkový kalendár obsahuje uvedenie sumy, počtu a termínu splátok istiny a úrokov.
21. Súd posúdil právny vzťah žalobcu a žalovaného v prvom rade založený úverovou zmluvou ako spotrebiteľský vzťah, a to podľa § 23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade je v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou a súd túto zmluvu posúdil v súlade s § 2 písm. b) z.č. 258/2001 Z.z. ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo totiž dočasné poskytnutie peňažný prostriedkov a záväzok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako podnikateľom poskytujúcim úvery a žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorý bol v zmluve identifikovaný prostredníctvom rodného čísla, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, pri ktorom nebolo preukázané, že by úver využíval na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Teda žalobca napĺňal zákonnú definíciu veriteľa podľa § 3 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. a žalovaný definíciu spotrebiteľa podľa § 3 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Vzhľadom na predmet a obsah zmluvy ako aj povahu subjektov, ktoré zmluvu uzatvorili ,mal súd za to, že zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na zmluvný vzťah účastníkov aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia. Aplikáciou § 4 ods. 1, 2 a 4 z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy , dospel súd k záveru, že úverová zmluva bola uzatvorená v písomnej forme a obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanému v prvom rade účelový úver vo výške 720.000,- Sk, ktorý sa žalovaný v prvom rade zaviazal vrátiť v 36-ich pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška 25.563,- Sk (s výnimkou prvej splátky), ako aj termín splatnosti (ku 22-emu dňu v mesiaci) anuity a úrokov sú špecifikované v splátkovom kalendári. V úverovej zmluve je uvádzaná aj ročná percentuálna miera nákladov vo výške 21,11%. Úverová zmluva je s poukazom na § 4 ods. 4 z.č. 258/2001 Z.z. platnou aj v prípade, ak by nebola splnená niektorá z podmienok jej predpísaných všeobecných náležitostí (čo však nie je tento prípad), pretože prišlo ku čerpaniu úveru žalovaným. Žalovaný v prvom rade uhradil v poradí prvú splátku úveru splatnú dňa 22.09.2006 vo výške 25.563,- Sk a ďalšie splátky úveru splatné podľa splátkového kalendára dňa 22.10. a 22.11. 2006, každá vo výške 25.563,- Sk už nezaplatil, a preto žalobca v súlade s článkom VII ods. 3 v spojení s ods. 2 bod 1 vyhlásil ku dňu 24.11.2006 predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného zaplatiť zostatok istiny úveru vo výške 663.634,- Sk do 30.06.2007. Pri stanovení výšky zostatku istiny úveru vychádzal žalobca z objemu poskytnutého úveru vo výške 720.000,- Sk, od ktorého odpočítal istinu uhradenú prvou zaplatenou splátkou splatnou 22.09.2006 vo výške 25.563,- Sk, ako aj odpočítal tú časť istiny, na ktorú si žalobca uplatnil nárok v rámci splátok splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, teda splátok splatných dňa 22.10. a 22.11.2006. V splátke splatnej dňa 22.10.2006 bola istina úveru zahrnutá vo výške 15.288,- Sk a v splátke splatnej dňa 22.11.2006 bola istina úveru zahrnutá vo výške 15.514,- Sk. Žalobca pri uplatnení si nároku na nezaplatenú istinu úveru, teda časť poskytnutého úveru oprostenú od dohodnutých úrokov, zohľadnil jednak istinu uhradenú žalovaným prostredníctvom ním zaplatenej splátky dňa 22.09.2006 (jedinej) ako aj istiny, ktoré síce žalovaný neuhradil, ale žalobca si na ne uplatňuje nárok cestou uplatnenia si nároku na zaplatenie splátok splatných dňa 22.10. a dňa 22.11.2006.
Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1190,- Sk ako nákladov súvisiacich so stanovením úveru splatným v súlade s článkom VII ods. 5 VZP. Tieto náklady preukázal splnomocnením pre spol. Over-Lease, s.r.o. , záverečnou správou spol. Over-Lease, s.r.o. ako aj faktúrou č. 30/2007, ktorou uvedená spoločnosť vyúčtovala žalobcovi odmenu za realizovanie zákazky týkajúcej sa úverovej zmluvy, resp. predmetu financovania (viď. bod 7 odôvodnenia rozsudku) vo výške 1190,- Sk, teda v žalobcom uplatnenej výške.
Žalovaní žiadnym spôsobom nerozporovali tvrdenia žalobcu o nezaplatení splátok úveru splatných 22.10. a 22.11.2006 spolu vo výške 51.126,- Sk; ani tvrdenia o nezaplatení splatnej istiny úveru vo výške 663.634,- Sk a nezaplatení nákladov súvisiacich s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru vo výške 1190,- Sk. Žalovaní nepreukázali a ani netvrdili splnenie povinnosti, ktorá tvorí predmet tohto konania, teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnili ani svoju povinnosť tvrdenia. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu vo výške 23.765,18 eur, predstavujúci nezaplatené splátky úveru splatné dňa 20.10. a dňa 22.11.2006 spolu vo výške 1697,08 eur (2 x 848,54 eur / 25.563,- Sk), nárok vo výške 22028,61 eur (663.634,- Sk) predstavujúci neuhradenú istinu úveru a nárok vo výške 39,50 eur (1190,- Sk) predstavujúci náklady podľa článku VII ods. 5 VZP sú dôvodné a žalovaný v prvom rade ani žalovaný v druhom rade tento peňažný nárok žalobcu nezaplatili, preto súd návrhu žalobcu vyhovel.
Právnym základom priznaného nároku sú dojednania úverovej zmluvy, najmä jej článku VII ods. 5 VZP, v ktorých si strany dohodli nároky, ktoré je žalobca ako veriteľ oprávnený uplatňovať voči žalovanému v prvom rade v prípade stanovenia predčasnej splatnosti úveru, pričom medzi stranami nebolo sporným, že k stanoveniu predčasnej splatnosti prišlo a to z dôvodu omeškania sa resp. nezaplatenia splátok úveru. Žalovaného v druhom rade zaviazal súd zaplatiť žalobcovi peňažný nárok titulom platne prevzatého ručenia za všetky záväzky a povinnosti vyplývajúce pre žalovaného v prvom rade zo zmluvy o úvere a všeobecných zmluvných podmienok (viď bod 5 odôvodnenia rozsudku), medzi ktoré zahrnul aj nároky uplatnené žalobcom voči žalovanému v tomto konaní. Súd dospel k záveru, že žalovaný v druhom rade prevzal ručenie platne, napokon tento záver nebol medzi stranami sporným. V prípade žalovaných v prvom a druhom rade nejde o solidárny záväzok, ale o tzv. nepravú solidaritu, ktorú súd aj napriek nesprávnej formulácii žalobného petitu žalobcom (ktorý znel na uloženie povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne) vyjadril tak, že zaviazal povinnosťou plnenia oboch žalovaných s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. V prejednávanej veci súd aplikoval § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od účinnosti novely sa aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda prednostná aplikácia Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom v prípade spotrebiteľa , a to aj spätne, čo vyplýva práve z citovaného ustanovenia.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu v spore priaznivejšie.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že aj keď úverová zmluva má povahu tzv. absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade (spotrebiteľom) je potrebné vzhľadom na spotrebiteľských charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre neho výhodnejšie (k tomu rozsudok NS SR z 21.04.2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014, rozsudok NS SR z 26.11.2015 sp.zn. 4MCdo/17/2014). Napokon Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. I.ÚS 402/2013 z 19.06.2013 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
24. Za dôvodný považoval súd aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, avšak nie v navrhovanej výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, ale pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka v súlade s dôvodmi vyššie uvedenými, vo výške 9,5% ročne, ktorá zodpovedala zákonnému úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výška sadzby úroku z omeškania v spotrebiteľských vzťahoch bola v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení aktuálnom ku dňu vzniku omeškania sa žalovaného so zaplatením žalobou uplatnených splátok úveru a ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Národnej banky SR. Základná úroková sadzba NBS v rozhodnom období roku 2007 predstavovala 4,5% ročne. Zákonné úroky z omeškania v predmetnom období potom predstavovali 9,5% ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od prvého dňa potom, čo márne uplynula žalovanému v prvom rade lehota na zaplatenie dlžnej sumy po predčasnom vyhlásení splatnosti. Žalobca ponechal žalovanému vo výzve lehotu na zaplatenie do 30.06.2007 a následne si uplatnil úrok z omeškania od 01.07.2007. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 9,5 % p.a. od 01.07.2007 a vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol. Žalobca si uplatnil nárok na zákonné úroky z omeškania a nie zmluvné úroky, preto súd vyhodnotil námietku žalovaného v prvom rade ako nedôvodnú, keď nárok na zaplatenie úroku z omeškania vznikol žalobcovi zo zákona.
25. Súd nevykonal, na návrh žalovaného, dokazovanie výsluchom žalovaného v prvom rade, pretože žalovaný svoj návrh na vykonanie dokazovania žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol, ktoré sporné skutkové okolnosti relevantné pre konanie, by mali byť jeho výsluchom preukazované a ani z obsahu písomného vyjadrenia žalovaného a jeho námietok v ňom obsiahnutých, ktoré sa týkali úrokov z omeškania, formulovania výroku rozsudku, resp. petitu žaloby a nedoručenia žaloby súdu, nevyplývali žiadne také sporné okolnosti, ktoré by bolo potrebné dokazovať výsluchom žalovaného.
26. Nakoniec súd rozhodol na pojednávaní dňa 07.02.2019 v neprítomnosti žalovaného v prvom rade aj v druhom rade. Žalovaný v prvom rade síce svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania (cestou svojho právneho zástupcu), a to emailovou správou doručenou súdu v deň pojednávania o 09:26 hod. (začiatok pojednávania bol určený na 10:15 hod.), súd žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania posúdil a považoval túto za nedôvodnú a toto svoje rozhodnutie v zmysle § 184 ods. 1 Civilného sporového poriadku oznámil obratom emailovou správou právnemu zástupcovi žalovaného v prvom rade na email, z ktorého bola zasielaná žiadosť o odročenie pojednávania. Ako dôvod na odročenie pojednávania uvádzal žalovaný, že až dňa 07.02.2019 (deň konania pojednávania) si prevzal vyjadrenie žalobcu. Súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, pretože nešlo ani o jeden z dôvodov upravených v § 183 Civilného sporového poriadku, ani v § 181 ods. 4 Civilného sporového poriadku. Na pojednávaní žalobca prednesom svojho vyjadrenia jeho úplným prečítaním (viď. zápisnica z pojednávania a zvukový záznam z pojednávania) oboznámil s jeho úplným obsahom, teda ak by bol žalovaný na pojednávaní prítomný, oboznámil by sa s obsahom vyjadrenia priamo na pojednávaní a mohol by naň reagovať. Žalovaný mal totiž dostatok času na prípravu na pojednávanie, keď predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 25.01.2019. Obsahom vyjadrenia žalobcu neboli žiadne nové skutkové tvrdenia, teda odročenie pojednávania z dôvodu uvedeného v § 181 ods. 4 Civilného sporového poriadku neprichádzalo do úvahy, a naviac by o toto odročenie pojednávania musel žalovaný požiadať na pojednávaní. Iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania žalovaný neuviedol. Žalovaný mal na prípravu na pojednávanie k dispozícii dlhšiu ako zákonom stanovenú lehotu.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v spore úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v plnej výške proti žalovaným, ktorý v spore úspech nemali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.