Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cob-144-2018.pdf
PDF · 181.18 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/144/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v sporovej právnej veci žalobcu: Bc. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Y. P. XXXX/X, XXX XX L., zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovanému: SOAR, spol. s r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 36 380 041, zastúpenému zástupcom RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 855 561, v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia spoločníka pri výkone právomocí valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/221/2016-266 zo dňa 11.mája 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/221/2016-293 zo dňa 15. mája 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/221/2016-266 zo dňa 11.mája 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/221/2016-293 zo dňa 15. mája 2018 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného z 25.05.2016, ktorým jediný spoločník rozhodol o rozdelení zisku z hospodárenia žalovaného za rok 2008 vo výške 1.002.615,76 € tak, že zisk z hospodárenia za rok 2008 žalovaný rozdeľuje a jedinému spoločníkovi žalovaného vypláca podiel na zisku vo výške 1.000.000 € v lehote do 30.05.2016 a zisk z hospodárenia za rok 2008 vo výške 2.615,76 € sa ponechá na účte nerozdeleného zisku a nerozdelenej straty minulých rokov a o rozdelení zisku z hospodárenia žalovaného za rok 2009 vo výške 1.215.710,34 € tak, že zisk z hospodárenia za rok 2009 žalovaný rozdeľuje a jedinému spoločníkovi žalovaného bude vyplatený podiel na zisku vo výške 1.000.000 € v lehote do 30.06.2016, ku ktorému sa započíta pohľadávka žalovaného voči jedinému spoločníkovi, ktorá vznikla z nevyplatenia kúpnej ceny spoločníkom vo výške 8.000 € v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.05.2016 a zisk z hospodárenia za rok 2009 vo výške 215.710,34 € sa ponechá na účte nerozdeleného zisku a nerozdelenej straty minulých rokov, je neplatné.
2. Na odôvodnenie podanej žaloby žalobca uviedol, že dňa 06.10.2014 uzavrel s Z. S. ako prevodcom obchodného podielu Zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného, na základe ktorej sa mal žalobca stať jediným spoločníkom žalovaného. V rovnaký deň, 06.10.2014 rozhodol Z. S. ako jediný spoločník žalovaného o súhlase s prevodom obchodného podielu na žalobcu. S Z. S. zároveň žalobca uzavrel ústnu príkaznú zmluvu, predmetom ktorej bola správa obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného nadobudnutého na podklade zmluvy o prevode obchodného podielu, a to do času, kým zmena na podklade uzavretej zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014 nebude zapísaná v obchodnom registri. Z. S. sa od uvedeného momentu zaviazal spravovať obchodný podiel žalobcu v jeho mene, ale na účet žalobcu. Žalobca poukázal na vyhlásenia Z. S. ako prevodcu 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v ustanoveniach ods. 4.5, 4.7 a 4.8 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014. Žalobca uviedol, že Z. S. naňho previedol obchodný podiel v spoločnosti žalovaného, pričom úmyslom žalobu a Z. S. ako prevodcu bolo, aby žalobca nadobudol 100%-ný obchodný podiel v spoločnosti žalovaného minimálne v stave, v akom sa nachádzal v čase uzavretia Zmluvy o prevode obchodného podielu, a to aj z hľadiska nerozdeleného zisku spoločnosti. Stav uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014 potvrdzoval a vyjadroval dohodu žalobcu a Z. S., od počiatku jeho vstupu do spoločnosti žalovaného v roku 2003, od ktorého momentu Z. S. pre žalobcu na jeho účet spravoval obchodný podiel v spoločnosti žalovaného. Za týmto účelom Z. S. udelil žalobcovi 25.10.2005 a 13.11.2006 plné moci, ktorými de facto aj de iure riadiacu a rozhodovaciu právomoc v spoločnosti žalovaného preniesol na žalobcu ako skutočného vlastníka obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. Uvedený stav Z. S. dlhodobo akceptoval. Pre prípad nepredvídaných okolností, ktoré mohli nastať bez vôle žalobcu alebo Z. S., bola uzavretá Zmluva o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014, aby umožnila žalobcovi nastoliť právny stav totožný so stavom skutkovým. Zároveň dňa 06.10.2014 žalovaný zastúpený Z. S. vystavil v prospech žalobcu vlastnú zmenku, v ktorej nároky avaloval Z. S. ako fyzická osoba, čím potvrdil ich dohodu o dočasnej správe majetku žalobcu a nároky žalobcu zabezpečil zmenkou, za úhradu ktorej sa osobne zaručil. Je tak zrejmé, že zámerom žalobcu a Z. S. bola správa obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného v prospech žalobcu pod kontrolou žalobcu a pod rozhodovacou právomocou žalobcu, čo zreteľne dokazujú plné moci udelené žalobcovi od Z. S. na výkon práv spoločníka a konateľa v spoločnosti žalovaného, podpis zmluvy o prevode obchodného podielu a rozhodnutie Z. S. o súhlase s prevodom obchodného podielu na žalobcu, záväzky Z. S. v Zmluve o prevode obchodného podielu a zmenka vystavená žalovaným, avalovaná Z. S.. Z. S. sa v ust. ods. 4.8 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo 06.10.2014 výslovne zaviazal, že až do prevodu vlastníckeho práva k obchodnému podielu, t.j. do zápisu zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra, nevykoná úkon, ktorý by mal za následok nepravdivosť alebo neúplnosť jeho vyhlásení týkajúcich sa stavu majetku žalovaného, t.j. vyhlásenia, že neexistuje žiaden neuspokojený nárok vyplývajúci z akéhokoľvek rozhodnutia vzťahujúceho sa na majetok žalovaného. Z. S. tento svoj záväzok dlhodobo dodržiaval a napriek tomu, že bol jediným konateľom žalovaného, akékoľvek nakladanie s majetkom žalovaného vykonával až po predchádzajúcom súhlase žalobcu. V súlade s dohodou medzi žalobcom a Z. S., reálne riadenie žalovaného, jeho obchodné vedenie a nakladanie s jeho majetkom vykonával dlhodobo osobne, v pozícii splnomocneného zástupcu žalovaného žalobca. Uvedený status potvrdzuje aj oprávnenie žalobcu nakladať s prostriedkami spoločnosti žalovaného v bankových inštitúciách v pozícii disponenta s účtami žalovaného. Za uvedeným účelom Z. S. v rokoch 2005 a 2006 udelil žalobcovi vyššie uvedené plné moci, ktoré oprávňovali žalobcu na vykonanie akýchkoľvek úkonov v mene žalovaného v celom rozsahu oprávnení štatutára žalovaného. Plnomocenstvá neboli nikdy odvolané. Z. S. napriek tomu, že bol jediným konateľom žalovaného, činnosť žalovaného ani nakladanie s jeho majetkom reálne neriadil ani neovplyvňoval, do chodu spoločnosti žalovaného nezasahoval a neprijímal žiadne zásadné obchodné rozhodnutia. Vo všetkých záležitostiach plnil výlučne pokyny žalobcu. Akýkoľvek úkon v mene žalovaného, vrátane uzatvárania záväzkových vzťahov alebo nakladania s majetkom žalovaného, vykonával Z. S. až na základe predchádzajúceho súhlasu alebo pokynu žalobcu. Svoj súhlas žalobca prejavoval osobne, podpisom na zmluvách uzatváraných žalovaným, na faktúrach určených na úhradu alebo formou mobilnej komunikácie s Z. S..
3. Dňa 30.05.2016 sa žalobca dozvedel, že z účtu žalovaného bola vykonaná úhrada sumy 1.000.000 € v prospech Z. S. s poznámkou prevodného príkazu „dividendy". Z. S. ako príkazníkovi žalobca nikdy nedal pokyn na prijatie rozhodnutia o rozdelení akejkoľvek časti zisku žalovaného a ani na jeho vyplatenie. Zisk žalovaného bol podľa rozhodnutia žalobcu dlhodobo kumulovaný na účte nerozdeleného zisku minulých období, aby bol v prípade potreby k dispozícii na účely financovania činnosti žalovaného. Napriek uvedenému Z. S. vyplatil sám sebe, bez pokynu a vedomia žalobcu sumu 1.000.000 € údajne ako dividendy, hoci vedel, že spravuje majetok žalobcu, do ktorého sa radí aj nerozdelený zisk spoločnosti žalovaného. Listom z 02.06.2016 žalobca vyzval Z. S. na preukázanie príkazu udeleného na rozhodnutie o rozdelení nevyplateného zisku spoločníka a jeho výplatu. Ďalej žalobca vypovedal príkaz udelený Z. S. na správu obchodného podielu v spoločnosti žalovaného a vyzval ho na vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy 1.000.000 €. Zo zbierky listín obchodného registra spoločnosti žalovaného sa žalobca dozvedel, že Z. S. dňa 09.06.2016 založil do zbierky listín žalovaného rozhodnutie jediného spoločníka, ktoré mal údajne prijať už dňa 25.05.2016. Uvedené považuje žalobca za reakciu na jeho výzvu z 02.06.2016, pričom poukazuje na to, že sa tak stalo 7 dní po zániku jeho funkcie konateľa. Rozhodnutím z 25.05.2016 mal Z. S. ako jediný spoločník vykonávajúci právomoc valného zhromaždenia v zmysle § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodnúť o schválení individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2015 v podobe, v akej bola vyhotovená súvaha k 31.12.2015, zostavená 31.03.2016, výkaz ziskov a strát k 31.12.2015 zostavený 31.03.2016, poznámky k individuálnej účtovnej závierke zostavenej 31.03.2016, o rozdelení zisku z hospodárenia žalovaného za rok 2008 vo výške 1.002.615,76 € tak, že zisk z hospodárenia za rok 2008 žalovaný rozdeľuje a jedinému spoločníkovi žalovaného vypláca podiel na zisku vo výške 1.000.000 € v lehote do 30.05.2016 a zisk z hospodárenia za rok 2008 vo výške 2.615,76 € sa ponechá na účte nerozdeleného zisku a nerozdelenej straty minulých rokov a o rozdelení dosiahnutého zisku z hospodárenia žalovaného za rok 2009 vo výške 1.215.710,34 € tak, že zisk z hospodárenia za rok 2009 žalovaný rozdeľuje a jedinému spoločníkovi žalovaného bude vyplatený podiel na zisku vo výške 1.000.000 € v lehote do 30.06.2016, ku ktorému sa započíta pohľadávka žalovaného voči jedinému spoločníkovi z nevyplatenia kúpnej ceny spoločníkom vo výške 8.000 € v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.05.2016 a zisk z hospodárenia za rok 2009 vo výške 215.710,34 € sa ponechá na účte nerozdeleného zisku a nerozdelenej straty minulých rokov. Z konania Z. S. je podľa žalobcu zrejmé, že v reakcii na výzvu žalobcu z 02.06.2016 sa snažil sanovať protiprávny stav, ktorý vyvolal neoprávneným výberom sumy 1.000.000 € z účtu žalovaného, a to údajným prijatím rozhodnutia o rozdelení zisku spoločnosti žalovaného, v ktorej spravoval obchodný podiel žalobcu.
4. Z. S. mal prijať rozhodnutie z 25.05.2016 napriek tomu, že rozhodnutím zo 06.04.2016 ako jediný spoločník vykonávajúci právomoc valného zhromaždenia v zmysle ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (správne má byť Obchodného zákonníka) už rozhodol o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2015, schválení audítora Ing. D. P. pre výkon auditu za rok 2016 a o naložení s čistým ziskom žalovaného za rok 2015 vo výške 398.493 €, ktorý bol prevedený na účet nerozdeleného zisku minulých rokov v plnej výške. Z. S. tak mal dňa 25.05.2016 rozhodnúť o tých istých otázkach, o ktorých už v súlade s pokynmi žalobcu a spoločnou dohodou rozhodol necelé dva mesiace predtým, 06.04.2016. Uvedené potvrdzuje, že Z. S. štandardne konal výlučne podľa pokynov žalobcu, pričom v tejto časti výkonu jeho funkcie evidentne nejavil žiaden záujem o skúmanie obsahu vykonávaných úkonov, nakoľko zjavne nemal vedomosť o prijatých skorších rozhodnutiach v spoločnosti žalovaného. Špekulatívnosť konania Z. S. potvrdzuje aj jeho rozhodnutie o rozdelení zisku za roky 2008 a 2009, o ktorých už bolo v minulosti rozhodnuté tak, že sa prevádzajú na účet nerozdeleného zisku minulých rokov. Z formálno-právneho hľadiska tak už nebolo možné rozhodnúť o rozdelení zisku za roky 2008 a 2009, ale len o výplate zisku z účtu nerozdeleného zisku minulých rokov. Z. S. tak zjavne nemal vedomosť o tom, čo bolo predmetom jeho predchádzajúcich rozhodnutí, keď bezmála dva mesiace po tom, čo v súlade s pokynmi žalobcu rozhodol o schválení účtovnej závierky a nerozdelení zisku spoločnosti žalovaného prijal rozhodnutie, ktorým opakovane rozhodol o schválení účtovnej závierky a rozdelení zisku spoločnosti žalovaného. Uvedené potvrdzuje, že pri postavení spoločníka a konateľa v spoločnosti žalovaného prijímal Z. S. pokyny tretej osoby, t.j. žalobcu a bol povinný sa nimi riadiť. Po tom, ako sa žalobca dozvedel o protiprávnom konaní Z. S., inicioval proces zápisu zmeny v osobe spoločníka v spoločnosti žalovaného do obchodného registra. Zmena bola do obchodného registra zapísaná 02.06.2016, t.j. bezodkladne po tom, čo sa žalobca o protiprávnosti konania Z. S. dozvedel. Zároveň žalobca odvolal Z. S. z funkcie konateľa a stal sa jediným konateľom žalovaného. Súčasný právny stav je tak súladný so stavom skutočným. Deň nasledujúci po prevode sumy 1.000.000 € z účtu žalovaného Z. S. nenastúpil u žalovaného do práce, nakoľko bol u žalovaného aj zamestnaný a následne bol žalovanému doručený dovolenkový lístok a dodatočne potvrdenie o jeho údajnej práceneschopnosti, ktorá má trvať aj v čase podania žaloby.
5. Žalobca poukázal na ust. § 724 a § 725 Občianskeho zákonníka a na ust. § 132 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že Z. S. nikdy nedal pokyn na prijatie rozhodnutia, ktorým by rozhodol o rozdelení nerozdeleného zisku v spoločnosti žalovaného a jeho výplate v prospech Z. S.. Rovnako nedal Z. S. pokyn a ani predchádzajúci súhlas na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorá mala byť v zmysle rozhodnutia jediného spoločníka z 25.05.2016 údajne uzatvorená medzi žalovaným a Z. S. a na základe ktorej mala údajne žalovanému vzniknúť voči Z. S. pohľadávka vo výške 8.000 €. Takúto kúpnu zmluvu žalovaný nemá k dispozícii, hoci v zmysle ust. § 132 ods. 2 Obchodného zákonníka mala byť predmetná zmluva uzatvorená v písomnej forme. Postup Z. S., ktorý bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu žalobcu rozhodol o vyplatení podielu na zisku žalovaného vo svoj prospech a následne
previedol z účtu žalovaného sumu 1.000.000 €, bol v rozpore s ust. § 725 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu niet pochybností o tom, že Z. S. v tomto prípade nekonal v jeho záujme, ale vedome na jeho škodu, a to v priamom rozpore s udeleným príkazom. Na základe uvedeného považuje žalobca rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného z 25.05.2016 o rozdelení zisku žalovaného dosiahnutého v rokoch 2008 a 2009 za neplatné, z dôvodu rozporu týchto rozhodnutí s ust. § 725 Občianskeho zákonníka.
6. V rámci vymedzenia dôvodov neplatnosti prijatých rozhodnutí žalobca poukázal na ust. § 56a, § 132 ods. 1 a § 265 Obchodného zákonníka. Uviedol, že bývalý jediný spoločník žalovaného Z. S. dňa 06.04.2016 v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodol o schválení účtovnej závierky žalovaného za rok 2015 a o použití dosiahnutého zisku žalovaného v roku 2015, ktorý bol prevedený na účet nerozdeleného zisku minulých rokov. Následne, 25.05.2016 Z. S. ako jediný spoločník žalovaného opätovne rozhodol o schválení účtovnej závierky žalovaného a zároveň o rozdelení zisku s výslovným odkazom na zisk dosiahnutý v rokoch 2008 a 2009, pričom časť zisku žalovaného dosiahnutého v roku 2008 vo výške 1.000.000 € mala byť vyplatená Z. S. do 30.05.2016 a ďalší podiel na zisku vo výške 1.000.000 € mal byť vyplatený Z. S. do 30.06.2016. Z. S. následne z bankového účtu žalovaného previedol sumu 1.000.000 € s poznámkou „dividendy". Žalobca obchodný podiel spoločnosti žalovaného nadobudol na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej 06.10.2014 medzi Z. S. ako prevodcom a žalobcom ako nadobúdateľom. De facto tak minimálne od 06.10.2014 bol žalobca vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti žalovaného, o čom mal Z. S. ako prevodca obchodného podielu vedomosť, nakoľko zmluvu o prevode obchodného podielu dňa 06.10.2014 podpisoval a zároveň prijal rozhodnutie o súhlase s týmto prevodom. Žalobca je preto presvedčený, že rozhodnutím jediného spoločníka z 25.05.2016, konkrétne uzneseniami o rozdelení zisku žalovaného dosiahnutého v rokoch 2008 a 2009 vykonal Z. S. svoje práva spoločníka vyplývajúce z ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 132 Obchodného zákonníka zneužívajúcim spôsobom na úkor žalobcu ako nadobúdateľa 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že Z. S. v napadnutom rozhodnutí z 25.05.2016 rozhodol o schválení účtovnej závierky žalovaného za rok 2015 napriek tomu, že rovnaké uznesenie bolo predmetom už skôr prijatého rozhodnutia zo 06.04.2016. Žalovaný podľa informácií žalobcu doposiaľ nemá k dispozícii originál rozhodnutia spoločníka z 25.05.2016, ani kúpnu zmluvu, ktorá sa v predmetnom rozhodnutí spomína. Žalobca je preto presvedčený, že napadnuté rozhodnutie bolo dodatočne účelovo vyfabrikované a jeho jediným účelom bolo naoko legitimizovať neoprávnený výber sumy vo výške 1.000.000 € z bankového účtu žalovaného. Odhliadnuc od toho, že Z. S. pri prijatí rozhodnutia z 25.05.2016 o vyplatení podielu na zisku žalovaného konal v rozpore s príkazom žalobcu, predmetné rozhodnutia považuje žalobca za neplatné aj pre ich rozpor s ust. § 56a Obchodného zákonníka, ktorým sa zakazuje zneužitie práv spoločníka. Z. S. ako jediný spoločník žalovaného, napriek skutočnosti prevodu svojho obchodného podielu na žalobcu ešte v roku 2014 zneužil svoje formálno-právne postavenie v spoločnosti ako jediný spoločník a prijal rozhodnutie v rozpore so záujmami nadobúdateľa obchodného podielu - žalobcu ako skutočného vlastníka výlučného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. Žalobca je presvedčený, že uvedené konanie Z. S. nie je len v rozpore s príkazmi žalobcu, ktoré mu udelil, s porušením zákazu podľa ust. § 56a Obchodného zákonníka, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku a preto je neplatné, resp. v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.
7. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 123 ods. 2, § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedol, že z ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že spoločnosť môže vyplatiť spoločníkovi podiel na zisku len pri splnení podmienok podľa ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka a ak tým, s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Rovnako podľa § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka spoločnosť nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok. Poukázal na to, že dňa 30.04.2016 sa stala splatnou vlastná zmenka spoločnosti na sumu 7.500.000 €, pričom oprávneným zo zmenky a jej súčasným majiteľom je Mgr. S. N.. Zmenka bola vystavená v Bratislave 06.10.2014 a v mene spoločnosti ju podpísal konateľ Z. S., ktorý zároveň zmenku ako fyzická osoba avaloval. Z. S. tak nepochybne vedel o tomto záväzku spoločnosti. Napadnutým rozhodnutím jediného spoločníka z 25.05.2016 bolo rozhodnuté o vyplatení podielu na zisku žalovaného za roky 2008 a 2009 v celkovej výške 2.000.000 €, pričom suma vo výške 1.000.000 € mala byť splatná do 30.05.2016 a suma 1.000.000 € do 30.06.2016. Rozhodnutie o vyplatení podielu na zisku tak bolo prijaté v čase, keď bol splatný nárok zo zmenky vystavenej žalovaným na sumu 7.500.000 €, v mene ktorej konal Z. S. a ktorá bola avalovaná Z. S.. Žalobca je presvedčený, že rozhodnutie o vyplatení takéhoto podielu na zisku mohlo mať za následok úpadok žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, okrem prípadu, ak by sa spoločnosť žalovaného nenachádzala v úpadku už pred prijatím takéhoto rozhodnutia. Obchodné imanie žalovaného podľa poslednej riadnej účtovnej závierky za rok 2015 bolo 5.063.784 €. S prihliadnutím na existujúci záväzok spoločnosti zo zmenky vo výške 7.500.000 € a ostatné záväzky žalovaného, najmä záväzky voči financujúcej banke, by ďalší záväzok žalovaného vo výške 2.000.000 € nepochybne spôsobil úpadok žalovaného, ak tento už v čase prijatia rozhodnutia netrval. V zmysle dôvodovej správy k novelizovanému ustanoveniu § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie pri vyplácaní zisku ukladá povinnosť robiť test platobnej schopnosti a test predĺženia spoločnosti. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelené zisky z minulých období, ale v čase jeho vyplatenia v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k poškodeniu veriteľov v spoločnosti, ktorí majú prioritu na splnenie ich pohľadávok voči spoločnosti. Napadnuté rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného z 25.05.2016 preto žalobca považuje za neplatné aj pre rozpor z ust. § 123 ods. 1 v spojení s ust. § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka.
8. Žalobca má ďalej za to, že prijatím rozhodnutia Z. S. dňa 25.05.2016 mohla byť naplnená aj niektorá zo skutkových podstát trestného činu, kedy poukázal na ust. § 228 ods. 1 Trestného zákona (trestný čin zavineného úpadku). Rovnako podľa žalobcu prijatím rozhodnutia z 25.05.2016 mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona alebo zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona. Podľa žalobcu je nepochybné, že v čase prijatia rozhodnutia z 25.05.2016 existoval záväzok žalovaného na zaplatenie pohľadávky zo zmenky vo výške 7.500.000 €, ktorý bol splatný 30.04.2016. Tým, že Z. S. ako jediný spoločník spoločnosti prijal dňa 25.05.2016 rozhodnutie o vyplatení zisku spoločnosti žalovaného vo výške 2.000 € (pozn. krajského súdu: správne malo byť uvedené 2.000.000 €) buď vyvolal stav úpadku žalovaného alebo zmaril, resp. sťažil nárok veriteľa zo zmenky vo výške 7.500.000 €. Prijatím rozhodnutia o vyplatení zisku zo dňa 25.05.2016 Z. S. ako jediný spoločník spoločnosti žalovaného konal v rozpore so záväzkom v zmysle úverovej dokumentácie Všeobecnej úverovej banky, a.s., podľa ktorej sa žalovaný zaviazal, že nerozhodne o rozdelení zisku v spoločnosti žalovaného bez predchádzajúceho súhlasu úverujúcej banky, pričom Z. S. o takýto súhlas úverujúcu banku nepožiadal, čím porušil aj úverovú zmluvu.
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nepopiera. Žalovaný si na odborné posúdenie otázok ekonomického charakteru dal spracovať posúdenie testu platobnej schopnosti spoločnosti a testu predĺženia ku dňu prijatia napádaného rozhodnutia a ku dňu vyplatenia podielu na zisku, pričom v zmysle vyjadrenia audítorskej spoločnosti Boržík & partners, s.r.o., Bratislava bolo zistené, že záväzky spoločnosti v čase prijatia rozhodnutia z 25.05.2016 a v čase vyplatenia podielu na zisku dňa 30.05.2016 prevyšovali jej majetok, a to v čase prijatia rozhodnutia o 2,3 milióna Eur a v čase vyplatenia podielu na zisku o takmer o 3,3 milióna Eur, čo znamená, že spoločnosť bola v okamihu prijatia rozhodnutia o vyplatení zisku a vyplatenia podielu na zisku považovaná za predĺženú podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vyplatením podielov na zisku na podklade rozhodnutia spoločníka Z. S. bol v spoločnosti prehĺbený úpadok, a teda bolo porušené ustanovenie § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ"). Podľa žalovaného je tak na mieste uznať nárok žalobcu na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia zo dňa 25.05.2016.
10. Okresný súd s prihliadnutím na relevantnú úpravu Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii konštatoval, že predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného Z. S. pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 25.05.2016 v časti, v ktorej Z. S. ako jediný spoločník rozhodol o rozdelení dosiahnutého zisku z hospodárenia spoločnosti za rok 2008 vo výške 1.002.615,76 €, a v časti, v ktorej rozhodol o rozdelení dosiahnutého zisku z hospodárenia spoločnosti za rok 2009 vo výške 1.215.710,34 €. Okresný súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby vyplýva z ust. § 131 ods. 1 OBZ, keď podľa výpisu z obchodného registra je žalobca od 02.06.2016 jediným spoločníkom žalovaného a od 03.06.2016 je konateľom žalovaného. Ak žalobca na pojednávaní uvádzal, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje z postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného, je potrebné aj naplnenie podmienky v zmysle ust. § 131 ods. 2 OBZ, a to možnosť obmedzenia práv spoločníka v dôsledku porušenia zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov. Naplnenie tejto podmienky odôvodňoval žalobca tým, že bol ukrátený na svojich právach, najmä na práve na vyplatenie zisku, keď
nárok na podiel zo zisku vyplýva spoločníkovi z ust. § 123 ods. 1 OBZ. Ďalej okresný súd konštatoval, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 131 ods. 1 OBZ, a to tri mesiace od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, keď rozhodnutie bolo prijaté dňa 25.05.2016 a posledným dňom na podanie žaloby tak bol deň 25.08.2016, kedy bola žaloba žalobcu na súde podaná. Bola naplnená tiež podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (§ 131 ods. 3 OBZ), pričom zároveň bol rozhodnutím jediného spoločníka určený zástupca spoločnosti Mgr. S. K.. Okresný súd pre úplnosť doplnil, že žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia možno napadnúť aj rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Okresný súd bol pritom v konaní viazaný žalobcom vymedzenými dôvodmi neplatnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho rozpor so zákonom, a to ust. § 725 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ"), ust. § 56a v spojení s § 265 OBZ, ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 4 OBZ a ust. § 228 ods. 1, § 239 a § 240 Trestného zákona.
11. Okresný súd sa zaoberal dôvodmi neplatnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu vymedzenom v žalobe, keď žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti rozhodnutia len v bodoch 2 a 3, ktorými bolo rozhodnuté o rozdelení zisku z hospodárenia spoločnosti za roky 2008 a 2009. K poukazu žalobcu na to, že rozhodnutím zo dňa 25.05.2016 Z. S. rozhodol ako jediný spoločník o tých istých otázkach, o ktorých už rozhodol dňa 06.04.2016, uviedol okresný súd, že obsahom rozhodnutia zo 06.04.2016 bolo schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2015 a rozhodnutie o prevedení zisku za rok 2015 na účet nerozdeleného zisku minulých rokov. Pokiaľ predmetom napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 bolo aj opätovné schválenie individuálnej účtovnej závierky spoločnosti žalovaného za rok 2015, tak v tejto časti sa žalobca vyslovenia neplatnosti rozhodnutia nedomáhal. Rozdelenie dosiahnutého zisku z hospodárenia spoločnosti žalovaného za roky 2008 a 2009 nebolo predmetom skoršieho rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 06.04.2016 a pokiaľ žalobca poukazoval na to, že o zisku za roky 2008 a 2009 už bolo v minulosti rozhodnuté tak, že sa prevádza na účet nerozdeleného zisku minulých rokov, tak s týmto tvrdením sa okresný súd nestotožnil. Podľa okresného súdu nie je vylúčené, aby, hoci už bolo skôr rozhodnuté, že zisk sa rozdeľovať nebude, bolo neskorším rozhodnutím valného zhromaždenia rozhodnuté o rozdelení zisku a o vyplatení podielu na zisku, tak ako to vyplýva z ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 písm. b) OBZ. K procesnej obrane žalovaného okresný súd uviedol, že žalovaný s dôvodnosťou argumentácie žalobcu súhlasil a jeho nárok na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia z 25.05.2016 uznával. Žalobca preto vychádzal z ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a preto na pojednávaní žalobca nenavrhoval doplnenie dokazovania nad rámec listín, ktoré sú obsahom spisového materiálu, a netrval na ďalších dôkazných návrhoch, ktoré boli pôvodne v žalobe označené. Okresný súd uviedol, že nespornosť skutkových tvrdení žalobcu bola daná postojom žalovaného, ktorý je obchodnou spoločnosťou, v ktorej žalobca od 02.06.2016 je výlučným spoločníkom a od 03.06.2016 je jediným konateľom. Je preto zrejmé, že aj rozhodnutie spoločníka urobené pri výkon pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného z 25.05.2017, ktorým bol určený zástupca spoločnosti na zastupovanie v prejednávanej veci, bolo prijaté práve žalobcom. Nespornosť skutkových tvrdení žalobcu ako dôsledok postoja žalovaného sa podľa okresného súdu netýka vzájomných vzťahov medzi žalobcom v postavení spoločníka a konateľa žalovaného a žalovaným, ale vzájomných vzťahov medzi žalobcom a treťou osobou, ktorá nie je stranou v konaní, a to Z. S., ktorý bol od 13.05.2003 do 01.06.2016 jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného a zároveň od 13.05.2013 do 02.06.2016 jediným konateľom žalovaného, ktoré vzťahy mali byť založené v ústnej forme uzatvorenou príkaznou zmluvou, ktorej predmetom mala byť správa obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného. Okresný súd vzájomný vzťah medzi žalobcom a bývalým spoločníkom žalovaného Z. S., tak ako ho žalobca popísal v žalobe, podľa ktorého mal menovaný pre žalobcu na jeho účet spravovať obchodný podiel spoločnosti žalovaného, nepovažoval za štandardný. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že od 13.05.2003 bol výlučným vlastníkom obchodného podielu Z. S., ktorý tak mal do 01.06.2016 postavenie výlučného spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného. Obchodný zákonník inštitút správy obchodného podielu osobou zapísanou v obchodnom registri ako spoločník obchodnej spoločnosti, vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby, ktorá by mala byť skutočným majiteľom obchodného podielu, nepozná. Obchodný zákonník pripúšťa vlastníctvo obchodného podielu viacerých osôb, ktoré práva z tohto podielu vykonávajú prostredníctvom spoločného zástupcu, a pozná tiež inštitút tichého spoločníka. Žalobca neidentifikoval žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by sa mal už v roku 2003 stať skutočným vlastníkom obchodného podielu. Okresný súd nepovažoval za sporné, že v období do 01.06.2016 bol jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného Z. S., ktorý tak bol oprávnený vykonávať všetky práva a povinný plniť všetky povinnosti v zmysle Obchodného zákonníka, ktoré sú s vlastníctvom obchodného podielu spojené, vrátane výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia v zmysle ust. § 132 ods. 1 OBZ, s pôsobnosťou vymedzenou v ust. § 125 ods. 1 OBZ, vrátane rozhodovania o rozdelení zisku. Nie je preto možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že už od momentu vstupu Z. S. do spoločnosti bol žalobca „skutočným vlastníkom" obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. Uvedené nepreukazujú ani plné moci z 25.10.2005 a 13.11.2006, kedy navyše z neskôr udelenej plnej moci z 13.11.2006 vyplýva, že žalobca mal postavenie riaditeľa spoločnosti žalovaného. Ani zmenka vystavená žalovaným dňa 06.10.2014, avalovaná Z. S., nemôže podľa okresného súdu potvrdzovať dohodu o dočasnej správe majetku žalobcu medzi žalobcom a Z. S..
12. Okresný súd ďalej konštatoval, že z tvrdení žalobcu a listinných dôkazov vyplýva, že dňa 06.10.2014 bola medzi Z. S. ako prevádzajúcim a žalobcom ako nadobúdateľom uzatvorená Zmluva o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol prevod 100%-ného obchodného podielu Z. S. na žalobcu. Podľa tvrdení žalobcu nebolo kauzou uzatvorenia tejto zmluvy bezprostredné dosiahnutie zmeny v osobe spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného, ale v nadväznosti na popísané vzájomné vzťahy medzi žalobcom a Z. S. pri údajnej správe obchodného podielu, „prípad nepredvídaných okolností, ktoré mohli nastať bez vôle žalobcu alebo Z. S.", aby táto zmluva umožnila žalobcovi nastoliť právny stav totožný so stavom skutkovým. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca inicioval proces zápisu zmeny v osobe spoločníka v obchodnom registri až potom, ako sa dozvedel o protiprávnosti konania Z. S., ktoré malo spočívať v prijatí rozhodnutia o rozdelení zisku a ku ktorému malo dôjsť v rozpore s príkazmi žalobcu, resp. bez jeho súhlasu. Žalobca zároveň uvádzal, že spolu s uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 06.10.2014 uzatvoril s Z. S. v ústnej forme príkaznú zmluvu, predmetom ktorej bola správa obchodného podielu do času, kým zmena na podklade uzatvorenej zmluvy nebude zapísaná v obchodnom registri. Podľa okresného súdu došlo uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu k vzniku záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobcom a Z. S. a keďže predmetom prevodu bol väčšinový obchodný podiel v obchodnej spoločnosti žalovaného, tak v zmysle ust. § 115 ods. 10 OBZ nastali účinky prevodu väčšinového obchodného podielu na žalobcu až zápisom do obchodného registra. Nebolo preto možné, aby medzi žalobcom a Z. S. po uzatvorení Zmluvy o prevode obchodného podielu bola v ústnej forme uzatvorená príkazná zmluva, predmetom ktorej mala byť správa obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného, nakoľko na základe uzatvorenej Zmluvy o prevode obchodného podielu sa žalobca nestal majiteľom obchodného podielu, ale týmto bol až do 01.06.2016 Z. S., ktorý dovtedy naďalej disponoval všetkými právami a povinnosťami spoločníka, vrátane práva vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia a v rámci jeho pôsobnosti rozhodnúť aj o rozdelení zisku. Ak by Z. S. porušil akékoľvek povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o prevode obchodného podielu alebo aj z ústnej príkaznej zmluvy, ktorej existencia však v konaní nebola bezpochyby preukázaná, mohlo by to zakladať zodpovednosť Z. S. za škodu spôsobenú jeho konaním žalobcovi, avšak nie dôvod na vyslovenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa 25.05.2016 pre rozpor s ust. § 725 OZ.
13. Okresný súd za dôvodnú nepovažoval ani argumentáciu žalobcu ohľadom neplatnosti rozhodnutia z 25.05.2016 pre rozpor s ust. § 56a a § 265 OBZ, kedy podľa vyjadrení žalobcu mal Z. S. vykonávať práva spoločníka zneužívajúcim spôsobom na úkor žalobcu ako nadobúdateľa stopercentného obchodného podielu a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Okresný súd predovšetkým uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že nadobudol obchodný podiel na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 06.10.2014, nakoľko účinky tejto zmluvy nastali až zápisom do obchodného registra ku dňu 02.06.2016. Porušenie povinností Z. S. podľa tejto zmluvy by zakladalo záväzkovoprávnu zodpovednosť voči žalobcovi v dôsledku porušenia povinností z existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu, avšak dôsledkom takého konania nemôže byť rozpor prijatého rozhodnutia zo dňa 25.05.2016 s ust. § 56a, resp. § 265 OBZ. Dôsledkom rozporu s ust. § 265 OBZ však ani nie je neplatnosť takéhoto výkonu práva, ale len skutočnosť, že takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu, t.j. že sa ho nemožno úspešne domáhať súdnou cestou. Prijatie rozhodnutia z 25.05.2016 Z. S. nemožno považovať ani za zneužitie práv spoločníka v zmysle zneužitia väčšiny alebo menšiny hlasov podľa § 56a OBZ, keď toto ustanovenie primárne rieši vzťahy vo vnútri spoločnosti medzi spoločníkmi navzájom, resp. medzi spoločnosťou a spoločníkmi, avšak nie vo vzťahu k tretím osobám stojacim mimo obchodnej spoločnosti. Dokazovaním nebolo preukázané, že by prijatím rozhodnutia o rozdelení zisku za roky 2008 a 2009 Z. S. ako jediným spoločníkom došlo k zneužitiu jeho postavenia na úkor žalobcu ako nadobúdateľa obchodného podielu na základe zmluvy o jeho prevode z 06.10.2014, nakoľko takýto dôvod jeho konania pri prijímaní rozhodnutia z 25.05.2016 bol výlučne založený na jednostranných skutkových tvrdeniach žalobcu. Ak by aj konanie Z. S. bolo v rozpore s prehláseniami, ktoré uviedol v bodoch 4.5, 4.7 a 4.8 Zmluvy o prevode obchodného podielu, tak by táto otázka mohla byť posudzovaná výlučne v rovine porušenia povinností Z. S. z existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu medzi ním a žalobcom.
14. Žalobca ďalej namietal rozpor napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 s ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 a 4 OBZ s poukazom na skutočnosť, že dňa 30.04.2016 sa stala splatnou vlastná zmenka spoločnosti na sumu 7.500.000 €, ktorej súčasným majiteľom je Mgr. S. N. Zmenku v mene spoločnosti podpísal vtedajší konateľ spoločnosti Jozef Ďuriš, ktorý túto zároveň ako fyzická osoba avaloval, a teda nepochybne o záväzku spoločnosti vedel. Napadnutým rozhodnutím z 25.05.2016 bolo rozhodnuté o vyplatení podielu na zisku v celkovej sume 2.000.000 € a rozhodnutie o vyplatení podielu na zisku bolo prijaté v čase, kedy bol splatný nárok zo zmenky. Podľa žalobcu tak rozhodnutie o vyplatení takéhoto podielu na zisku mohlo mať za následok úpadok žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR"), okrem prípadu, ak by sa spoločnosť žalovaného nenachádzala v úpadku už pred prijatím tohto rozhodnutia. Obchodné imanie žalovaného bolo podľa účtovnej závierky za rok 2015 vo výške 5.063.784 € a s prihliadnutím na ďalšie záväzky by záväzok vo výške 2.000.000 € nepochybne spôsobil úpadok žalovaného, pokiaľ tento už v čase prijatia rozhodnutia netrval. Okresný súd uviedol, že spoločnosť s ručením obmedzeným môže rozhodnúť o vyplácaní podielov na zisku iba v prípade, ak sú splnené kumulatívne usporiadané podmienky vyplývajúce z ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 a 4 OBZ. Spoločnosť môže rozdeliť vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára, a o neuhradenú stratu z minulých období a zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok, pričom rozdelenie, resp. vyplatenie zisku nemusí byť jedinou alebo bezprostrednou príčinou úpadku, ale musí platiť, že v prípade, ak by sa zisk nebol vyplatil, k úpadku by nebolo došlo. Z hľadiska príčinnej súvislosti preto musí platiť, že úpadok spoločnosti by nenastal, ak by k vyplateniu zisku nedošlo a zároveň vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie spoločníkom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona. Žalobca vo veci netvrdil, že by došlo k porušeniu ust. § 179 ods. 3 OBZ a rovnako netvrdil naplnenie druhej kumulatívnej podmienky v zmysle § 179 ods. 4 OBZ, do ktorej je premietnutá zásada zachovania vlastného imania spoločnosti minimálne vo výške základného imania spolu s rezervnými fondmi. Žalobca v konaní výlučne tvrdil, že s prihliadnutím na závery účtovnej závierky z roku 2015, s prihliadnutím na existujúci zmenkový záväzok spoločnosti vo výške 7.500.000 € a ostatné záväzky žalovaného, by ďalší záväzok vo výške 2.000.000 € nepochybne spôsobil úpadok žalovaného, ak už tento v čase prijatia rozhodnutia netrval. Žalobca vyjadroval presvedčenie, že rozhodnutie o vyplatení podielu na zisku mohlo mať za následok úpadok žalovaného, avšak na preukázanie uvedených tvrdení nepredložil žiadne dôkazné prostriedky. Vo vzťahu k tvrdenému rozporu napadnutého rozhodnutia s ust. § 123 ods. 2 a § 179 ods. 4 OBZ predložil v konaní dôkazné prostriedky žalovaný, a to vyjadrenie audítorskej spoločnosti Boržík & partners, s.r.o., k prevereniu testu platobnej schopnosti a testu predĺženia žalovaného, zo záverov ktorého vyplýva, že záväzky žalovaného v čase prijatia rozhodnutia zo dňa 25.05.2016 a vyplatenia podielu na zisku dňa 30.05.2016 prevyšovali jeho majetok, čo znamená, že žalovaný bol v okamihu rozhodnutia o vyplatení zisku a vyplatenia podielu na zisku v predĺžení v zmysle ZKR a vyplatením podielov na zisku bol v spoločnosti prehĺbený úpadok. Ďalším dôkazným prostriedkom predloženým v konaní žalovaným bol znalecký posudok č. 37/2017, vypracovaný Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku, s.r.o., so sídlom v Bratislave.
15. Okresný súd uviedol, že ZKR definuje dve formy úpadku dlžníka, a to platobnú neschopnosť alebo predĺženie, ktoré následne definuje v ust. § 3 ods. 2 a 3. V zmysle tejto úpravy je platobne neschopný ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Zo znaleckého posudku č. 37/2017 plynie, že žalovaný ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia 25.05.2016 bol platobne schopný, t.j. nebol vo forme úpadku v zmysle platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR Záväzky po splatnosti 30 a viac dní žalovaného k uvedenému dňu boli v sume 513.984 €, krytie záväzkov bolo na úrovni 5.174.590 €, z čoho vyplýva, že finančný majetok prevyšoval záväzky žalovaného o 4.660.605 €. Prijatím rozhodnutia o vyplatení podielu na zisku v sume 2.000.000 € preto nemohol byť spôsobený úpadok žalovaného vo forme platobnej neschopnosti. Pokiaľ ku dňu 30.05.2016, kedy došlo k vyplateniu podielu na zisku v sume 1.000.000 €, už bola spoločnosť žalovaného v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, kedy výška záväzkov bola 8.021.662 € a krytie záväzkov bolo na úrovni 4.054.620 €, v dôsledku čoho záväzky spoločnosti prevyšovali jej finančný majetok o 4.660.605 €, nemožno konštatovať, že práve vyplatením podielu na zisku s prihliadnutím na všetky okolnosti spoločnosť spôsobila svoj úpadok vo forme platobnej neschopnosti, resp. pokiaľ by aj bola daná príčinná súvislosť medzi vyplatením podielu na zisku v sume 1.000.000 € a úpadkom spoločnosti žalovaného vo forme platobnej neschopnosti, dôsledkom tejto skutočnosti by nebola neplatnosť napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 v zmysle ust. § 131 OBZ pre rozpor s ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 a 4 OBZ, ale primárne povinnosť spoločnosti nevyplatiť podiel na zisku v zmysle rozhodnutia z 25.05.2016, resp. následná povinnosť spoločníka vrátiť spoločnosti podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami, ako dôsledok vyplývajúci z ust. § 123 ods. 4 OBZ.
16. Okresný súd ďalej konštatoval, že druhou formou úpadku dlžníka je v zmysle ZKR predĺženie, keď predĺženým je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. V zmysle znaleckého posudku č. 37/2017 bola spoločnosť žalovaného predĺžená tak ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia zo dňa 25.05.2016, ako aj ku dňu vyplatenia podielu na zisku Z. S. v sume 1.000.000 € dňa 30.05.2016. Ku dňu 25.05.2016 hodnota záväzkov žalovaného prevyšovala hodnotu majetku o 2.301.095 € a za danej situácie tak nemožno konštatovať príčinnú súvislosť medzi prijatím napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 a úpadkom žalovaného vo forme predĺženia, nakoľko spoločnosť žalovaného bola ku dňu 25.05.2016 predĺžená už pred prijatím napadnutého rozhodnutia o rozdelení zisku. Prijatím tohto rozhodnutia tak nemohol byť s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobený úpadok žalovaného vo forme predĺženia a príčinná súvislosť medzi prijatím rozhodnutia z 25.05.2016 a úpadkom žalovaného vo forme predĺženia nevyplýva ani z predloženého znaleckého posudku. Rovnako nemožno konštatovať príčinnú súvislosť ani medzi vyplatením podielu na zisku dňa 30.05.2016 v sume 1.000.000 € a spôsobením úpadku žalovaného vo forme predĺženia, kedy vyplatenie podielu na zisku v zmysle záverov znaleckého posudku platobnú neschopnosť spoločnosti žalovaného len zvýšilo. Zároveň by pritom dôsledkom vyplatenia podielu na zisku Z. S. v sume 1.000.000 € v rozpore s ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 a 4 OBZ nebola neplatnosť napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016, ale primárne povinnosť spoločnosti nevyplatiť podiel na zisku, resp. následná povinnosť spoločníka vrátiť spoločnosti podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami.
17. Žalobca ďalej ako dôvod neplatnosti napadnutého rozhodnutia uplatňoval rozpor s ustanoveniami Trestného zákona, keď poukazoval na to, že prijatím tohto rozhodnutia Z. S. dňa 25.05.2016 mohla byť naplnená niektorá zo skutkových podstát trestného činu zavineného úpadku, poškodzovania veriteľa alebo zvýhodňovania veriteľa. Okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by v súvislosti s prijatím tohto rozhodnutia bolo vedené trestné konanie voči Z. S., pričom súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený rozhodovať o tom, či bol spáchaný trestný čin a či trestný čin spáchala konkrétna osoba. Jedná sa o otázky, ktoré je oprávnený riešiť výlučne súd v trestnom konaní (§ 193 CSP), ale nie súd v konaní o žalobe podľa § 131 OBZ. Neplatnosť napadnutého rozhodnutia nemôže byť ani dôsledkom prípadného porušenia povinnosti žalovaného z úverového vzťahu so Všeobecnou úverovou bankou a.s., kedy porušenie úverovej zmluvy by mohlo zakladať len záväzkovoprávnu zodpovednosť žalovaného, prípadne zodpovednosť jeho štatutárnych orgánov.
18. Okresný súd tak uzavrel, že v konaní nebola preukázaná dôvodnosť ani jedného z tvrdených dôvodov neplatnosti rozhodnutia spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného pri výkone právomocí valného zhromaždenia z 25.05.2016, v dôsledku čoho žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania v plnom rozsahu.
19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca cestou právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca rozporuje právny záver okresného súdu, podľa ktorého nedošlo priamym konaním Z. S., t.j. s prijatím rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 25.05.2016 o vyplatení podielu na zisku v celkovej výške 2.000.000 € a ani na ňom závislým vyplatením zisku v celkovej sume 1.000.000 € dňa 30.05.2016 k porušeniu § 132 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 a 4 OBZ. Podľa okresného súdu nedošlo k porušeniu zákazu rozdelenia čistého zisku, pokiaľ by tým bol spôsobený úpadok spoločnosti, s odôvodnením, že spoločnosť už v čase prijatia napadnutého rozhodnutia a v čase vyplatenia zisku bola v úpadku, teda úpadok bol len prehĺbený. Podľa žalobcu samotný zákonodarca pri formulácii predmetných ustanovení stanovujúcich test základného imania, ktorých znenie reflektuje čl. 17 ods. 1 Kapitálovej smernice v konsolidovanom znení, mal na mysli ochranu zákazu rozdelenia čistého zisku nielen v prípade, ak sa tým s prihliadnutím na všetky okolností spôsobí úpadok, ale aj v prípade, ak by sa takýmto konaním úpadok prehĺbil. Táto úprava zákona zakladá povinnosť zisťovať aktuálnu majetkovú situáciu spoločnosti pri rozhodovaní o rozdelení, resp. vyplácaní podielu na zisku a jej primárnym účelom je v prípade zistenia úpadku zabezpečovať existenciu majetkových hodnôt za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov a zabrániť tak presunu majetku v prospech spoločníka na úkor veriteľov. Nie je preto možné konštatovať, že spoločnosť má zákaz rozdeliť, resp. vyplatiť zisk v prípade, ak bude spôsobený úpadok, ale na druhej strane je oprávnená ho rozdeliť, resp. vyplatiť v prípade, ak už je v úpadku. Aplikáciou tohto záveru by vznikla situácia, kedy by spoločnosť, ktorej záväzky prevyšujú hodnotu jej finančného majetku o jedno euro, bola oprávnená rozdeliť, resp. vyplatiť podiel na zisku v hodnote napr. 1.000.000 € a spoločnosť, ktorej majetok prevyšuje záväzky o 900.000 €, nie je oprávnená vyplatiť čistý zisk v hodnote 1.000.000 €, pretože by tak spôsobila úpadok. Podľa žalobcu tak prijatím napadnutého rozhodnutia a následne vyplatením zisku boli uvedené zákonné ustanovenia porušené aj v prípade, ak takýmto spôsobom nebol spôsobený úpadok, ale ak bol tento úpadok prehĺbený.
20. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, podľa ktorého aj prípade, ak by došlo k porušeniu ustanovení § 123 ods. 2 a § 179 ods. 4 OBZ, nespôsobuje to podľa § 131 OBZ možnosť dožadovať sa určenia neplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia súdom. Podľa žalobcu ustanovenie § 131 OBZ je jedným z najdôležitejších prostriedkov právnej ochrany proti rozhodnutiam valného zhromaždenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Tento rozpor sa môže týkať jednak formálnych nedostatkov pri zvolávaní valného zhromaždenia, ale aj obsahového rozporu prijatého rozhodnutia valného zhromaždenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Podľa žalobcu, vzhľadom na objektívne verifikovateľný rozpor obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia s kogentnými ustanovenia § 123 ods. 2 a § 179 ods. 3 a 4 OBZ, je nevyhnutné priamou aplikáciou ust. § 131 OBZ konštatovať jeho neplatnosť formou súdneho rozhodnutia, ktoré by spätne ku dňu jeho prijatia deklarovalo jeho neplatnosť s účinkami ex tunc. V prejednávanom prípade je stav taký, že žalobou napadnuté rozhodnutie je momentálne platné a okrem už vyplateného podielu na zisku vo výške 1.000.000 € je aktuálne žalovaný ako obchodná spoločnosť v omeškaní s vyplatením ďalšieho zisku za rok 2009 v totožnej výške 1.000.000 € od 01.07.2016 napriek skutočnosti, že obsah žalobou napadnutého rozhodnutia je v rozpore nielen s Obchodným zákonníkom, ale aj smernicami EÚ. Podľa žalobcu je inštitút určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 OBZ jediným spôsobom právnej ochrany, ktorý by náležitým spôsobom zhojil nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
21. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/144/2018 - 323 zo dňa 22.01.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
24. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
25. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
27. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní žalobca vymedzil odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca tak namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke žalobcu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
28. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného z 25.05.2016, ktorým tento spoločník rozhodol o rozdelení zisku z hospodárenia žalovaného za rok 2008 a za rok 2009 a o vyplatení tohto zisku jedinému spoločníkovi vo výške 1.000.000 € v lehote do 30.05.2016 a vo výške 1.000.000 € v lehote do 30.06.2016. so započítaním pohľadávky žalovaného voči jedinému spoločníkovi vo výške 8.000 €, je neplatné. Žalobca v podanej žalobe uviedol viacero dôvodov, ktoré podľa jeho názoru mali odôvodňovať neplatnosť tohto rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného. V podanom odvolaní žalobca závery súdu prvej inštancie napadol len z dôvodu ním tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k porušeniu povinnosti v zmysle ust. § 123 ods. 2 v spojení s ust. § 179 ods. 3 a 4 OBZ, teda napadol záver prvoinštančného súdu, že prijatím rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 25.05.2016 nedošlo k porušeniu zákazu rozdelenia čistého zisku, nakoľko v čase prijatia tohto rozhodnutia a rovnako v čase vyplatenia zisku už bola spoločnosť žalovaného v úpadku. Žalobca namietol tiež záver okresného súdu, podľa ktorého aj v prípade, ak by došlo k porušeniu uvedených zákonných ustanovení, nespôsobovalo by to možnosť v zmysle ust. § 131 OBZ dožadovať sa určenia neplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia súdom. Tým žalobca v podanom odvolaní vymedzil, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a za viazanosti krajského súdu ako súdu odvolacieho týmito odvolacími dôvodmi (ust. § 380 ods. 1 CSP), tak žalobca zároveň vymedzil rozsah preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu, ktorý je viazaný dôvodmi uvedenými žalobcom v ním podanom odvolaní. Krajský súd vo vzťahu k týmto dôvodom považuje za potrebné citovať relevantnú právnu úpravu.
29. Podľa ust. § 123 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, (1) Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku. (3) Spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Za vrátenie vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania. (4) Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.
30. Podľa ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, (3) Do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období, b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené. (4) Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom ( § 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.
31. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že predmetom konania je určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka obchodnej spoločnosti SOAR, spol. s r.o. zo dňa 25.05.2016, ktorým Z. S. ako jediný spoločník tejto obchodnej spoločnosti (žalovaného) pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia (ďalej len „rozhodnutie jediného spoločníka") rozhodol o rozdelení dosiahnutého zisku z hospodárenia spoločnosti za rok 2008 a rok 2009 a o výplate podielu na zisku vo výške 1.000.000 € v lehote do 30.05.2016 a vo výške 1.000.000 € do 30.06.2016 (č.l. 49 spisu). Žalobca v podanom odvolaní zotrval na tvrdení, že dotknuté rozhodnutie jediného spoločníka je neplatné v zmysle ust. § 131 OBZ, a to pre rozpor so zákonnou úpravou rozdelenia zisku v spoločnosti s ručením obmedzeným podľa ust. § 123 ods. 2 v spojení s úpravou § 179 ods. 3 a 4 OBZ. Krajský súd vo všeobecnosti k tejto úprave rozdelenia zisku uvádza, že každý spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným má okrem iného obchodným zákonníkom priznané právo na podiel na zisku. Predpokladom pre vznik takéhoto nároku spoločníka je v zmysle ust. § 125 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka príslušné rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti. Valné zhromaždenie je orgánom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, či sa časť, prípadne celý čistý zisk použije na výplatu podielov na zisku medzi spoločníkov spoločnosti alebo či s týmto ziskom bude naložené odlišným spôsobom. Zároveň zákon stanovuje podmienky, len za naplnenia ktorých môže dôjsť zo strany spoločnosti k rozdeleniu a vyplateniu podielov na zisku jednotlivým spoločníkom. Tieto predpoklady sú zakotvené v ust. § 123 ods. 2 OBZ, ktoré ustanovenie zároveň odkazuje na splnenie podmienok podľa ust. § 179 ods. 3 a 4 OBZ. Z obidvoch zákonných ustanovení plynie ako prvá podmienka, že spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len v prípade, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti tým nespôsobí svoj úpadok. Ust. § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka ďalej ustanovuje ďalšiu podmienku, že spoločnosť nemôže rozdeliť čistý zisk alebo iné vlastné zdroje medzi svojich spoločníkov, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou. Z ustanovenia § 179 ods. 4 OBZ pritom plynie, že nemožnosť spoločnosti rozdeliť zisk je viazaná na kumulatívne naplnenie dvoch podmienok: 1/ ak by tým spoločnosť s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobila svoj úpadok a 2/ ak by tým vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky kleslo pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom. V zhode so súdom prvej inštancie možno poukázať na skutočnosť, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v ním podanom odvolaní netvrdil naplnenie druhej kumulatívne usporiadanej podmienky podľa ust. § 179 ods. 4 OBZ, a to podmienky, ktorá bráni poklesu základného imania spolu s rezervnými fondmi pod jeho minimálnu výšku. Žalobca sa tak v konaní domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného akcionára pre rozpor s ust. § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka, pričom ale v konaní nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil naplnenie jednej zo zákonom vyžadovaných podmienok, len za naplnenia ktorých by takéto rozhodnutie valného zhromaždenia mohlo byť považované za rozporné so zákonom.
32. Vo vzťahu k prvej kumulatívne stanovenej podmienke, ktorá je zvýraznená tak v ust. § 123 ods. 2 OBZ, ako aj v ust. § 179 ods. 4 OBZ a v zmysle ktorej nie je možné vyplácať podiely na zisku v prípade, ak by tým spoločnosť spôsobila svoj úpadok, uvádza krajský súd, že z týchto zákonných ustanovení plynie, že vyplatenie podielu na zisku síce nemusí byť jedinou alebo bezprostrednou príčinou úpadku, ale musí platiť, že v prípade, ak by sa zisk nebol vyplatil, k úpadku by nebolo došlo. Krajský súd pritom považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v žalobe zo dňa 24.08.2016 vychádzal z rovnakého ponímania uvedených zákonných ustanovení, keď v poslednom odseku žaloby na strane 10 uvádzal, že „rozhodnutie a vyplatenie takého podielového zisku mohlo mať za následok úpadok žalovaného v zmysle cit. ust. § 3 ods. 1 Zákona o konkurze, samozrejme okrem prípadu, ak by sa spoločnosť žalovaného nenachádzala v úpadku už pred prijatím takého rozhodnutia". Obdobne v prvom odseku na strane 11 tejto žaloby žalobca uvádza, že „ďalší záväzok žalovaného vo výške 2.000.000 € by nepochybne spôsobil úpadok žalovaného, ak tento už v čase prijatia rozhodnutia žalovaného netrval". Samotný žalobca v podanej žalobe ako podmienku pre ním tvrdený rozpor rozhodnutia jediného spoločníka o rozdelení zisku so zákonom uviedol, že by vyplatenie takého podielu na zisku mohlo spôsobiť úpadok žalovaného za predpokladu, ak by sa v relevantnom čase spoločnosť žalovaného už v úpadku nenachádzala. Žalobca tak v podanej žalobe ako dôvod neplatnosti rozhodnutia jediného akcionára uvádzal spôsobenie úpadku spoločnosti dotknutým rozhodnutím jediného akcionára. Námietku, že takýmto rozhodnutím jediného akcionára by došlo k prehĺbeniu úpadku spoločnosti, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil a táto námietka z jeho strany odznela až v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Zo strany žalobcu sa tak jedná o dôvod neplatnosti ním napadnutého rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti, uplatnený až po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej v ust. § 131 ods. 1 OBZ. Zároveň vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že z odvolacích dôvodov žalobcu môžu byť v odvolacom konaní vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter novotvrdených skutočností neuvádzaných žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu mohol byť preto posudzovaný na základe podaného odvolania len v medziach tých odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade nie je daný žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 366 CSP, len za naplnenia ktorých by bolo možné v konaní pred odvolacím súdom použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
33. Krajský súd ďalej zvýrazňuje, a to v zhode so súdom prvej inštancie, že Obchodný zákonník v ustanovení § 123 ods. 4 OBZ upravuje osobitný mechanizmus pre prípad, ak by k vyplateniu podielu na zisku došlo v rozpore so zákonným ustanovením § 123 ods. 2 OBZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že v prípade, ak dôjde k výplate podielu na zisku v rozpore s týmto zákonným ustanovením, je daná povinnosť spoločníkov vyplatený podiel na zisku spoločnosti vrátiť. Z konštrukcie úpravy rozdelenia zisku spoločnosti s ručením obmedzeným zároveň plynie, že o rozdelení zisku v zmysle ust. § 125 ods. 1 písm. b) OBZ rozhoduje valné zhromaždenie a až následne na základe tohto rozhodnutia môže spoločnosť pristúpiť k výplate podielu na zisku jednotlivým spoločníkom. Ustanovenie § 123 ods. 2 OBZ zakotvuje vyššie uvedené predpoklady práve vo vzťahu k úkonu vyplatenia podielov na zisku spoločníkom s tým, že za úkon vyplatenia podielov na zisku v rozpore s týmto zákonným ustanovením zakotvuje osobitnú zodpovednosť konateľov, ktorí vyslovili súhlas s takouto výplatou, kedy v zmysle ust. § 123 ods. 4 OBZ títo konatelia ručia spoločne a nerozdielne za vrátenie zisku vyplateného v rozpore s týmto ustanovením jednotlivými spoločníkmi spoločnosti. Samotné rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti o rozdelení zisku bez toho, aby došlo k jeho realizácii, nemôže viesť ku vzniku úpadku spoločnosti alebo k poklesu jej základného imania pod zákonom stanovené minimum, nakoľko samotným rozhodnutím o rozdelení zisku ešte k žiadnej zmene finančnej situácie spoločnosti nedochádza. Takýmto úkonom, ktorý vedie k zmene finančnej situácie v podobe presunu čistého zisku spoločnosti, na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, v prospech jednotlivých spoločníkov, je až výplata tohto zisku, na základe rozhodnutia konateľa, resp. konateľov.
34. Na základe uvedených zhodnotení potom krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade neboli naplnené predpoklady pre vyslovenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, ktorým došlo k rozdeleniu zisku spoločnosti za roky 2008 a 2009. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, ak za konštatovania, že v konaní neboli preukázané žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti rozhodnutia spoločníka obchodnej spoločnosti, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu tohto rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, a to tak vo výroku, ktorým okresný súd žalobu žalobcu zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.