Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-33-2017.pdf
PDF · 122.69 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, zastúpený: BOĽOŠ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXXX/XX, L., zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol. s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35 943 882, o zaplatenie 3.886.668,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 7.2.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 3.886,668,65 eur a to titulom náhrady škody podľa § 135a Obchodného zákonníka. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32K 46/2015 zo dňa 28.9.2015, zverejnením v obchodnom vestníku č. 190/2015 zo dňa 5.10.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - spoločnosti City Projects s.r.o., so sídlom Betliarska 12, Bratislava, IČO: 44 116 390 a do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že obchodné meno úpadcu v čase od 8.5.2008 do 1.7.2015 bolo JT Mont s.r.o., žalovaný bol od 8.5.2008 do 11.6.2015 konateľom úpadcu, od 8.5.2008 do 1.7.2015 bol spoločníkom úpadcu. V mene spoločnosti koná každý z konateľov samostatne. Dňa 17.8.2015 bola správcovi (toho času v právnom postavení predbežného správcu úpadcu) poskytnutá súčinnosť zo strany spoločnosti Tatra Banka a.s. IČO: 00 686 903 vo forme výpisu z bankového účtu úpadcu č. IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od 3.11.2011 do 12.8.2015, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v danom období došlo k debetným operáciám celkom vo výške 4.740.850,- eur, kreditným operáciám celkom vo výške 854.181,35 eur, teda konaním žalovaného došlo k výberu finančných prostriedkov v celkovej výške 3.886.668,65 eur. Žalovaný napriek viacerým výzvam neposkytol požadovanú súčinnosť a nepredložil účtovníctvo správcovi, za čo mu bola uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32K 46/2014-404 zo dňa 16.9.2016 uložená pokuta a navyše v súvislosti s konaním žalovaného vykonáva Finančná správa Slovenská republika, Daňový úrad Bratislava daňovú kontrolu pod č.k. 102870925/2016 a to vo veci zistenia skutočnosti ohľadom vykonaných finančných operácií žalovaného. Do konkurzného konania na majetok úpadcu si prihlásili svoje pohľadávky 11 veritelia s celkovou prihlásenou sumou pohľadávok vo výške 613.974,32 eur, z toho celková suma zistených pohľadávok predstavuje čiastku 612.180,79 eur a zároveň správca v konkurznom konaní k 31.12.2016 eviduje pohľadávku proti podstate vo výške 8.054,19 eur.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.3.2017 uviedol, že nárok uplatnený žalobou v plnom rozsahu neuznáva a žiada žalobu zamietnuť. V prvom rade namietol premlčanie žalobou uplatneného nároku, keďže žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody za obdobie od roku 2011 do roku 2015, žaloba bola súdu doručená dňa 7.2.2017, teda nárok bol premlčaný. Ďalej žalovaný považuje žalobu za zmätočnú, keďže žalobca neuvádza v rozpore s akým konkrétnym ustanovením zákona mal žalovaný konať, keď žalobu postavil na tej konštrukcii, že jednoduchý rozdiel kreditných a debetných operácií realizovaných žalovaným má predstavovať škodu, ktorá mala týmto spoločnosti vzniknúť. Poukázal na súdne rozhodnutia a to uznesenie NS SR sp. zn. 6Obo 125/2008, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Cob 68/2012, podľa ktorých je potrebné presne vyšpecifikovať uplatnený nárok na náhradu škody, ktorú mal spôsobiť konateľ tým, že svoju funkciu nevykonával s odbornou starostlivosťou. V prípade, že bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, nároky veriteľov spoločnosti dlžníka voči konateľom nezanikajú, ale nároky veriteľov uplatňuje správca konkurznej podstaty. V súdnom konaní je žalobca ako poškodený povinný preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním je právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu. Dôkazné bremeno o porušení povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi.
3. Žalobca v žalobe označuje výbery v hotovosti z bankového účtu za také úkony, ktoré majú zakladať nárok na náhradu škody, s čím však žalovaný nesúhlasí, keďže hotovostné výbery patria k bežnej činnosti konateľa, tieto realizoval za účelom vkladu finančných prostriedkov do pokladne spoločnosti, čiže túto hotovosť si konateľ nevyplatil sám sebe. V prípade prevodov na účet žalovaného sa jednalo o úhrady pôžičiek a nárokov, ktoré mal žalovaný voči spoločnosti. Samotný prevod finančných prostriedkov neznamená, že sa jednalo o plnenie v rozpore so zákonom, povinnosť tvrdenia a tomu zodpovedajúce dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a nie žalovaného. V neposlednom rade žalovaný namietol výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže výška škody môže byť ohraničená len do výšky prihlásených pohľadávok.
4. Žalobca vo svojej replike zo dňa 19.5.2017 k jednotlivým námietkam uviedol nasledovné:
- k premlčaniu nároku: Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá vznikla za obdobie od 29.10.2012 do 1.8.2015, tak s poukazom na § 398 Obchodného zákonníka tento nárok nie je premlčaný.
- k zmätočnosti žaloby: Zo strany žalovaného došlo k čerpaniu finančných prostriedkov bez právneho titulu, čím porušil svoje povinnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka. Žalobca objektívne nemôže preukázať neexistenciu právneho titulu, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky a preto by žalovaný mal preukázať, že postupoval s odbornou starostlivosťou a mal právny titul na čerpanie týchto finančných prostriedkov. Ustanovenie § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka obsahuje len demonštratívny výpočet porušení povinností konateľa spoločnosti a teda ku vzniku nároku na náhradu škody môže dôjsť aj z iných dôvodov, ako uvedených v tomto ustanovení. Zo strany žalovaného nebola poskytnutá žiadna súčinnosť, ktorou by preukázal opodstatnenosť čerpania finančných prostriedkov.
- k čerpaniu finančných prostriedkov: Žalovaný nepreukázal právny dôvod na poskytnutie finančných prostriedkov v jeho prospech, nepreukázal ani to, že tieto finančné prostriedky boli vložené do pokladne úpadcu, resp. na čo boli tieto finančné prostriedky reálne použité. Vo vzťahu k údajným pôžičkám zo strany žalovaného a s poukazom na objem kreditných operácií z účtu žalovaného v prospech účtu úpadcu vo výške 773.081,35 eur a na objem debetných operácií z účtu úpadcu v prospech účtu žalovaného vo výške 1.486.250,- eur je preukázané, že v prospech účtu žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 713.168,65 eur bez preukázania právneho dôvodu.
- k ustanoveniu § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka: Náležitosti v zmysle predmetného ustanovenia boli riadnym spôsobom preukázané v podanej žalobe a to, že správca konkurznej podstaty si uplatnil nárok na náhradu škody v mene veriteľov. Oznam o zapísaní vymáhanej pohľadávky do konkurznej podstaty bol zverejnený v obchodnom vestníku č. 66/2017 zo dňa 4.4.2017. Pokiaľ ide o namietaný nepomer medzi výškou vymáhanej pohľadávky a výškou prihlásených pohľadávok, je povinnosťou správcu vymáhať a uplatňovať si nárok na náhradu škody v rozsahu, v akom škoda vznikla a preto v prípade, ak by došlo k uspokojeniu prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní v celom ich rozsahu, zvyšok finančných prostriedkov bude vrátený úpadcovi.
5. V duplike zo dňa 28.6.2017 žalovaný zotrval na svojej námietke premlčania celého uplatneného nároku a to i v prípade, ak bude žalobou uplatnený nárok posúdený ako viaceré samostatné dielčie nároky na náhradu škody. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenie § 398 Obchodného zákonníka a 10 ročnú premlčaciu dobu, tak táto je objektívna, ale žalovaný namieta existenciu subjektívnej premlčacej doby, ktorá je v danom prípade 4 ročná v zmysle § 397 Obchodného zákonníka a začala plynúť jednotlivými výbermi realizovanými žalovaným, resp. momentom vykonania bezhotovostných prevodov. Pred vyhlásením konkurzu bola oprávneným subjektom na uplatnenie nároku spoločnosť City projects s.r.o., (úpadca), ktorá musela mať nevyhnutne vedomosť o tom, kto výbery a bezhotovostné platby realizoval a to už samotným momentom ich realizácie. Pokiaľ ide o hotovostné výbery z účtu, žalovaný všetky peňažné prostriedky vložil do pokladne spoločnosti, ku ktorej mali prístup obaja konatelia, tieto si žiadnym spôsobom neprivlastnil, ale ich použil na podnikateľskú činnosť spoločnosti úpadcu a bezhotovostné operácie boli realizované za účelom vrátenia pôžičiek poskytnutých žalovaným úpadcovi. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť označenia bankovej platby i právnym titulom, v danom prípade vrátenia pôžičky a preto len zo samotnej absencie právneho titulu prislúchajúceho k jednotlivým platbám nemožno dôvodiť, že sa jednalo o platbu bez právneho titulu. Hoci žalobca vo svojich vyjadreniach neuvádza, že by medzi neposkytnutím súčinnosti v podobe nepredloženia účtovníctva a vznikom škody mala existovať príčinná súvislosť, žalovaný popiera existenciu tejto príčinnej súvislosti. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom skutkovo nevymedzil, aký druh škody si uplatňuje, či ide o reálny úbytok majetku alebo o ušlý zisk. Celá právna konštrukcia, na ktorej žalobca žalobu postavil je nezmyselná, nakoľko za protiprávne konanie žalobca neoznačuje použitie finančných prostriedkov spoločnosti úpadcu žalovaným, ale neposkytnutie súčinnosti žalovaným žalobcovi v podobe nepredloženia účtovníctva.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov: L. H., V. H., Y. S., oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise: Uznesenie OS Nitra č.k. 32K 46/2015-151 zo dňa 28.9.2015, Obchodný vestník 190/2015 zo dňa vydania 5.10.2015, odpoveď Tatra banky zo dňa 12.8.2015 spolu s výpismi z účtu za požadované obdobie, zoznam vykonaných debetných a kreditných operácií žalovaným, výzva Daňového úradu zo dňa 5.4.2016, Uznesenie OS Nitra č.k. 32K 46/2015-404 zo dňa 16.9.2016, Výpis z evidencie pohľadávok proti podstate k 31.12.2016, Správcovský spis vedený pod sp. zn. 32K 46/2015 (v spise sa nachádza zoznam dokumentov, ktoré sú obsahom správcovského spisu pod označením šanón - Pohľadávky, šanón - SPIS I, šanón - SPIS II), Účtovné závierky, mailová komunikácia medzi spoločnosťou úpadcu a zástupcom finančnej správy, Zmluvy o použití zmenky, príjmové pokladničné doklady, zmenky, Znalecký posudok č. 8/2018, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32K 49/2015 zo dňa 28.9.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 190/2015 zo dňa 5.10.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - spoločnosti City Projects s.r.o., IČO: 44 116 390 a za správcu bola ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., IČO: 44 088 833.
8. Z výpisu z Obchodného registra úpadcu súd zistil, že v čase od 8.5.2008 do 1.7.2015 boli spoločníkmi a zároveň konateľmi žalovaný a K. F. s tým, že každý z konateľov konal samostatne. Spoločnosť v čase od 8.5.2008 do 1.7.2015 pôsobila pod obchodným menom JT Mont s.r.o..
9. Na žiadosť v tom čase predbežného správcu Tatra banka listom zo dňa 12.8.2015, doručeným správcovi dňa 17.8.2015 poskytla súčinnosť tým spôsobom, že mu v prílohe listu predložila výpis z bankového účtu úpadcu za obdobie od 3.11.2011 do 12.8.2015, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v sledovanom období došlo k debetným operáciám vo forme výberu z účtu úpadcu v hotovosti žalovaným alebo prevodu z účtu úpadcu na účet žalovaného v celkovej výške 4.740.850,- eur a ku kreditným operáciám vo forme vkladu v hotovosti žalovaným na účet úpadcu alebo prevod z účtu žalovaného na účet úpadcu v celkovej sume 854.181,35 eur. Rozdiel uvedených operácií je vo výške 3.886.668,65 eur.
10. Z konkurzného spisu súd zistil, že do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu si prihlásili svoje pohľadávky 11 veritelia v celkovej výške 613.974,32 eur z toho celková suma zistených pohľadávok je vo výške 612.180,79 eur. Zároveň správca ku dňu 31.12.2016 evidoval pohľadávky proti podstate vo výške 8.054,19 eur.
11. Žalobca vo svojej výpovedi zo dňa 5.36.20118 uviedol, že všetky finančné prostriedky vybraté v hotovosti z účtu úpadcu boli použité na nákup stavebného materiálu a na výplatu dodávateľov, ktorí mu vystavovali zmenky. Prevody z účtu úpadcu na svoj účet uskutočňoval z rovnakého dôvodu a to z dôvodu potreby vyplatiť svojich dodávateľov, ktorých zásadne vyplácal v hotovosti, za týmto účelom preto peniaze presunul na svoj súkromný účet, z ktorého ich vyberal. Uviedol, že potreboval mať väčšiu hotovosť, nakoľko mal podpísané zmenky za 6.8 milióna. Svoj obchodný podiel v spoločnosti previedol na L. P. Z. s bydliskom v L.. Nadobúdateľ obchodného podielu mu bol ponúknutý, on jednal s právnymi zástupcami nadobúdateľa, ktorých však nevedel označiť, nakoľko si takéto údaje nezaznačil, on bol pri rokovaniach zastúpený právnym zástupcom a všetky doklady o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch odovzdal nadobúdateľovi obchodného podielu a z toho dôvodu tieto doklady nebol schopný predložiť na vyzvanie konkurznému súdu a Daňovému úradu. Potvrdil, že za obdobie, za ktoré pôsobil ešte v spoločnosti bolo podané daňové priznanie prostredníctvom jemu prideleného ID, nakoľko trval na tom, aby daňové priznanie bolo riadne podané. Návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť City Projects s.r.o. podal on osobne, pretože spoločnosť bola v druhotnej platobnej neschopnosti, mala väčší objem neuhradených pohľadávok. Nie je pravdou, že sa obohatil na účet spoločnosti úpadcu, práve naopak spoločnosť, ktorej on sám poskytoval pôžičky z vlastných finančných prostriedkov mu je ešte dlžná cca 1,4 milióna eur.
12. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32K 46/2015-404 zo dňa 16.9.2016 bola žalovanému uložená pokuta vo výške 1.100,- eur z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti, keď súdu oznámil, že nedisponuje žiadnymi účtovnými dokladmi, keďže tieto v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí účtovných a daňových dokladov zo dňa 11.6.2015 odovzdal nadobúdateľke obchodného podielu L. P. Z.. Správca poukázal na to, že aj v čase po uzatvorení zmluvy o prevode obchodných podielov a podpísaní Protokolu o odovzdaní a prevzatí účtovných a daňových dokladov mal žalovaný zriadený elektronický prístup na podávanie daňových priznaní k DPH a tieto aj reálne za L. P. Z. podával. Je preto zrejmé, že keď podával daňové priznanie, tak musel mať k dispozícii účtovníctvo úpadcu.
13. Svedok L. H. na pojednávaní konanom dňa 9.7.2018 vypovedal, že v priebehu rokov 2012 - 2014 bola spolupráca medzi spoločnosťou úpadcu a spoločnosťou PDM building & development, s.r.o., IČO: 45 273 944, ktorej konateľom bol a ktorá bola generálnym dodávateľom stavebného materiálu pre úpadcu. Svedok spomenul stavby na Silványho 2 v Pezinku, stavbu banky pri Piešťanoch, agroareál v Dvoroch nad Žitavou, stavbu v Rakúsku s tým, že existujú zmluvy, objednávky, dodacie listy, ktoré vie súdu predložiť. Spoločnosti fungovali na báze zmeniek, nakoľko to bola éra „Váhostavu“, žalovaný ako konateľ úpadcu platil pravidelne, niekedy síce s omeškaním, ale vždy svoje záväzky uhradil, nikdy nebolo potrebné použiť zmenky. Všetky platby prebiehali v hotovosti, keďže svedok obchodoval so zahraničím, kde bol tlak na hotovostný nákup a ďalším dôvodom bola snaha vyhnúť sa poplatkom za bezhotovostné platby do zahraničia. V konkurze si žiadnu pohľadávku voči úpadcovi neuplatnil. Konateľom spoločnosti bol do decembra 2014, potom tam ďalej fungoval na plnú moc za účelom dokončenia už skôr rozbehnutých stavieb. Plná moc mu bola vystavená na všetky úkony, vrátane možnosti vystavovať zmenky.
14. Žalovaný založil do spisu viaceré zmluvy o použití zmenky uzatvorené medzi spoločnosťou JT Mont s.r.o., ako dlžníkom a spoločnosťou PDM building & development, s.r.o., ako veriteľom a to uzatvorené v dňoch 29.1.2015, 30.12.2014, 30.11.2014, 4.6.2014, 28.2.2014, 31.3.2014, 30.4.2014, 31.5.2014, 31.7.2014, 31.8.2014, 29.9.2014, 30.10.2014, 27.2.2015, 30.3.2015, 30.4.2015, 14.5.2015, 20.12.2013, 10.12.2013, a k nim prislúchajúce zmenky a príjmové pokladničné doklady, z ktorých súd zistil, že spoločnosť úpadcu uhradila svojmu dodávateľovi a veriteľovi PDM building & development s.r.o., za obdobie od 10.12.2013 do 14.5.2015 v hotovosti celkovo sumu vo výške 5.332.632,55 eur.
15. Zmluvu o použití zmenky spoločnosť JT Mont s.r.o., IČO: 44 116 390 ako dlžník uzatvorila aj so spoločnosťou SK-TERMODOM, s.r.o., IČO: 36 695 416 zo dňa 30.5.2013, ktorou bola zabezpečená pohľadávka vo výške 190.140,- eur. Dlžník uvedenú sumu uhradil v hotovosti dňa 30.7.2013, príjemca potvrdil prevzatie finančnej hotovosti svojím podpisom na príjmovom pokladničnom doklade z uvedeného dňa.
16. Svedok Y. S. na pojednávaní konanom dňa 9.7.2018 vypovedal, že v rokoch 2014, 2015 bol konateľom spoločnosti MEDI Trade, s.r.o., IČO: 452 937 16, ktorá zabezpečovala pre spoločnosť úpadcu živnostníkov na práce pri zhotovovaní stavebného diela, konkrétne na stavbe Silvániho 2, Pezinok, vo Vinosadoch, v Bratislave na Rendézi - Východná alej. Spolupráca prebiehala na základe písomných zmlúv, dodávateľ vystavoval úpadcovi faktúry a zmenky, pričom predložil súdu na nahliadnutie faktúru č. 1510013 na sumu 59360,- eur so splatnosťou 19.2.2015 a faktúru č. 1510002 na sumu 37.523,- eur so splatnosťou 6.2.2015, ako aj príjmový pokladničný doklad č. 15 HP 009 na sumu 96.883,- eur, ktorý bol potvrdený podpisom a pečiatkou zmluvných strán. Na zabezpečenie pohľadávky bola uzatvorená zmluva o použití zmenky zo dňa 6.2.2015 a tiež zmenka 15061-1 zo dňa 6.2.2015 a dňa 3.4.2015 bola vystavená kvitancia o úhrade sumy 96.883,- eur. Faktúry boli uhradené v hotovosti práve na podnet svedka, ktorý nemal vedomosť o tom, že porušuje daňové predpisy, potreboval hotovosť za účelom vyplatenia živnostníkov. Svedok uviedol, že úpadcovi bolo vystavených viacej faktúr, avšak len tie dve, ktoré predložil súdu fyzicky našiel, spoločnosť JT Mont s.r.o., riadne svoje záväzky platila, hoci niekedy aj s omeškaním a preto si žiadne pohľadávky do konkurzu spoločnosť MEDI Trade s.r.o. neprihlásila. Po tom, ako prestal byť konateľom spoločnosti, bola mu dňa 13.1.2015 vystavená plná moc od G. R. za účelom dokončenia už prebiehajúcich stavieb, podpisy na plnej moci boli potvrdené notárom.
17. Svedok V. H. vo svojej výpovedi dňa 11.10.2018 uviedol, že bol konateľom spoločnosti Efektiv stav, s.r.o., ktorá na základe písomných objednávok bola dodávateľom stavebného materiálu pre spoločnosť JT Mont s.r.o., v rokoch 2014 a 2015 a to na stavbu Silvánium v Pezinku, vo Vinosadoch a tiež Aréna City v Trnave, právnik mu poradil, aby si dal podpisovať zmenky. Za spomínané obdobie bol objem obchodov cca 500.000,- eur, on trval na úhradách v hotovosti, k dispozícii má jednu zmluvu o použití zmenky zo dňa 17.7.2015 na zabezpečenie pohľadávky vo výške 90.384,- eur, splatnej dňa 17.4.2015, ktorú súdu predložil na nahliadnutie spolu s vystavenou faktúrou, zmenkou a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 5.5.2015, potvrdzujúcim úhradu sumy 30.384,- eur. Peniaze boli vyplácané po dodaní tovaru buď v byte žalovaného alebo v sídle spoločnosti Efektiv stav s.r.o..
18. Zo záverov znaleckého posudku č. 8/2018 zo dňa 8.10.2018 vypracovaného spoločnosťou Bratislavská súdno-znalecká a konzultačná spoločnosť s.r.o., znalecká organizácia v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, v odbore Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov na základe zadania žalovaného vyplýva, že z výkazníctva spoločnosti City projects s.r.o., nie je možné špecifikovať, ktoré záväzky boli uhradené v hotovosti z finančných prostriedkov vybratých z bankového účtu vedeného v Tatra banka, a.s.. K procesu vyplácania záväzkov zo zmeniek znalec uviedol, že zmenky sa uhrádzajú v termínoch splatnosti, ktoré sú na nich uvedené v hotovosti alebo bankovým prevodom. V zmysle Zmlúv o použití zmeniek uzatvorených medzi spoločnosťou PDM building & development, s.r.o., IČO: 45 273 944 a spoločnosťou JT Mont s.r.o., IČO: 44 116 390 bola dohodnutá možnosť ich splácania aj formou hotovostnej úhrady. Zmenky boli následne splatené v hotovosti, čo preukazujú jednotlivé príjmové pokladničné doklady.
19. Podľa § 135a) ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
20. Podľa § 135 a) ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59 a)
21. Podľa § 153 a) ods. 3 prvá veta Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
22. Podľa § 135 a) ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
23. Obchodný zákonník teda z objektívneho hľadiska vyžaduje predpoklad profesionality pri výkone pôsobnosti konateľa, ktorý je v zákone vyjadrený pojmom odborná starostlivosť. Pojem „odborná starostlivosť“ však zákon nedefinuje. Odbornú starostlivosť možno v zmysle judikatúry široko definovať ako spôsob výkonu funkcie konateľa na informovanom základe po dôkladnom zvážení predpokladateľných eventualít postupu a následkov zvoleného postupu a v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami a skúsenosťami, pri ktorom konateľ prihliadne na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov a nepresadzuje svoje záujmy na úkor záujmov spoločnosti (zásada lojality). Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti, pričom porušenie sa môže týkať povinností uložených zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia.
24. Pri posudzovaní zodpovednosti konateľa za škodu má zásadný význam § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy obchodno- záväzkovým vzťahom. Vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti ako absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu sa zodpovednosť konateľa za škodu bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z aplikácie Obchodného zákonníka na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti. Zodpovednosť za škodu konateľa sa bude posudzovať bez ohľadu na jeho zavinenie.
25. Okrem spoločníkov si môžu uplatňovať nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom aj veritelia spoločnosti, základným predpokladom podania takejto žaloby je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Podanie takejto žaloby zo strany veriteľa je obmedzené do výšky jeho pohľadávky s príslušenstvom voči spoločnosti. Na to, aby bol veriteľ ako žalobca v súdnom konaní úspešný bude musieť preukázať nielen vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom, ale aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti, pričom je potrebné preukázať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie povinnosti konateľa, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Postavenie veriteľa je teda značne komplikované, keďže musí preukazovať:
- vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi podľa § 373 a nasl. za splnenia troch základných predpokladov a to (i) porušenie povinnosti konateľa, (ii) vznik škody, (iii) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniku škody,
- existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti
- nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Len za predpokladu splnenia všetkých týchto predpokladov môže byť v konaní úspešný.
26. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
27. Rozsah náhrady škody je upravený tak, že poškodený má právo na náhradu skutočnej škody, ktorou sa rozumie majetková ujma vyjadrená v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou a taktiež aj na ušlý zisk. Rozsah náhrady škody je upravený v § 380 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa za škodu považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32K 46/2015 zo dňa 28.9.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 190/2015 zo dňa 5.10.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - spoločnosti City Projects s.r.o., IČO: 44 116 390 a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. V rámci konkurzného konania na majetok úpadcu si prihlásili veritelia svoje pohľadávky v celkovej výške 613.974,32 eur, z čoho suma zistených pohľadávok bola vo výške 612.180,79 eur. Na základe súčinnosti poskytnutej dňa 17.8.2015 v tom čase predbežnému správcovi Tatra bankou a.s. bolo zistené, že za sledované obdobie od 3.11.2011 do 12.8.2015 boli žalovaným vykonané debetné operácie vo forme výberov z účtu úpadcu v hotovosti alebo formou prevodu z účtu úpadcu na účet žalovaného v celkovej výške 4.740.850,- eur a kreditné operácie vo forme vkladu v hotovosti žalovaným na účet úpadcu alebo vo forme prevodu z účtu žalovaného na účet úpadcu vo výške 854.181,35 eur, čiže rozdiel vo výške 3.886.668,65 eur je predmetom žaloby ako nárok na náhradu škody podľa § 135a Obchodného zákonníka. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že úpadca ktorý do 1.7.2015 pôsobil pod obchodným menom JT Mont s.r.o. mal v čase od vzniku spoločnosti, t.j. od 8.5.2008 do 2.7.2015 2 spoločníkov a konateľov a to: K. F. a žalovaného. Žaloba však smeruje len proti J. J., nakoľko práve on vykonával vyššie opísané debetné a kreditné operácie.
29. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Musí preto preukázať, že postupoval s takou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať pri konkrétnom konaní konateľa na daný druh konania alebo rozhodnutia. Zároveň musí byť splnená aj ďalšia požiadavka a to postup konateľa v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Určenie hranice medzi nesprávnym rozhodnutím konateľa za predpokladu dodržania odbornej starostlivosti a záujmov spoločnosti, pri ktorom konateľ nezodpovedá za škodu a porušením povinností, ktoré zakladá vznik zodpovednosti konateľa za škodu, je značne problematické.
30. Úlohou súdu bolo posúdiť, či J. J. ako konateľ spoločnosti úpadcu porušil povinnosti konateľa a či v príčinnej súvislosti s takýmto preukázaným porušením povinnosti vznikla spoločnosti škoda, ktorú si uplatnil v konaní správca konkurznej podstaty, na ktorého prešlo právo uplatňovať nároky veriteľov spoločnosti voči konateľovi po tom, ako bol na majetok spoločnosti City Projects, s.r.o. vyhlásený konkurz.
31. V konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami vykonanými žalovaným ako konateľom spoločnosti je vo výške 3.886.668,65 eur v neprospech spoločnosti úpadcu. Žalovaný poukázal na to, že nie je možné presne priradiť k jednotlivým výberom alebo bezhotovostným prevodom konkrétny účel, pre ktorý k takémuto výberu došlo, avšak listinnými dôkazmi a to Zmluvami o použití zmeniek, kópiami zmeniek, príjmovými pokladničnými dokladmi ako aj výpoveďami svedkov V. H., Y. S. a L. H. mal súd za preukázané, že v období od 10.12.2013 do 14.5.2015 vyplatil v hotovosti svojím dodávateľom minimálne sumu vo výške 5.332.632,55 eur. Za tým účelom, aby mal k dispozícii dostatočný objem hotovosti na vyplácanie svojich zmluvných partnerov, ktorí trvali na úhradách v hotovosti žalovaný ako konateľ spoločnosti vykonával tak výbery finančných prostriedkov v hotovosti, ako aj bezhotovostné prevody z účtu spoločnosti na svoj účet. Žalovaný takéto svoje tvrdenia preukázal jednak výpoveďami navrhnutých svedkov, ako aj vyššie označenými listinnými dôkazmi. Je zrejmé, že spôsob vyplácania obchodných partnerov v hotovosti bol v spoločnosti úpadcu dlhodobo zaužívaný. Je úlohou žalobcu ako poškodeného preukázať, že došlo k skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Súd je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v konaní, že žalovaný sa dopustil takého konania, ktoré znamená porušenie povinnosti konateľa pri výkone pôsobnosti konateľa.
32. Je pravdou, že žalobca ako správca konkurznej podstaty nemal k dispozícii kompletné účtovníctvo spoločnosti úpadcu, na základe ktorého by bol objektívne schopný posúdiť oprávnenosť jednotlivých buď hotovostných výberov alebo bezhotovostných prevodov na účet, avšak žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie za účelom preukázania pravdivosti tvrdení v konaní vypočutých svedkov a nimi predložených dôkazov, resp. dôkazov predložených v konaní žalovaným za účelom posúdenia, či skutočne boli dodávateľským spoločnostiam v hotovosti vyplácané značné hotovostné platby. Pokiaľ súd dospel k záveru, že konateľ žalovaného postupoval pri výkone svojej činnosti v súlade so záujmami spoločnosti tým, že vyplácal svojich dodávateľov spôsobom, ktorý títo dodávatelia vyžadovali, a to hotovostnými platbami a za týmto účelom uskutočňoval výbery v hotovosti z účtu spoločnosti úpadcu, resp. uskutočňoval bezhotovostné platby z účtu úpadcu na svoj účet, neporušil žiadne svoje povinnosti a preto spoločnosti úpadcu v príčinnej súvislosti s jeho konaním nemohla vzniknúť žiadna škoda.
33. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že spoločnosti úpadcu bola spôsobená škoda konaním žalovaného, nepreukázal preto ani vznik nároku úpadcu na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi a preto bez ohľadu na to, či boli splnené ďalšie predpoklady a to konkrétne existencia pohľadávok veriteľov spoločnosti uplatňovaných správcom konkurznej podstaty a nemožnosť uspokojenia takýchto pohľadávok z majetku spoločnosti úpadcu, nemôže byť jeho žaloba ako veriteľa, voči žalovanému ako konateľovi spoločnosti, úspešná.
34. Vzhľadom na závery súdu o absencii základného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody a to porušenie právnej povinnosti zo strany konateľa sa súd nezaoberal ďalšími v konaní vznesenými námietkami žalovaného, ako napr. námietkou premlčania žalobou uplatneného nároku.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní plne úspešný.
39. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
41. Žalobca, ktorý je od poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. o) Zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení bol v konaní neúspešný a preto v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd nepriznal štátu náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.