Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/417/2015

Potvrdené rozhodnutím 11Co/64/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: SPP Distribúcia a.s., Mlynské nivy 44/ b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného splnomocnencom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., , Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, t.č. V. P. XX, T., zastúpená advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, o zaplatenie 4.432,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. februára 2019, č.k. 11C/417/2015-261, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: SPP Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, t.č. V. P. XX, T., zastúpená: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13, Trnava, o zaplatenie 4.432,05 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.432,05 eura od 06.03.2014 do 07.09.2015 z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.432,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.432,05 eura od 06.08.2017 do zaplatenia, a to do 75 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.09.2015, doručenou súdu dňa 08.09.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.432,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.432,05 eura od 06.03.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/417/2015-17 zo dňa 26.11.2015, ktorý bol doručený žalovanej dňa 04.08.2017. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v lehote odpor s vecným odôvodnením, preto súd uznesením č.k. 11C/417/2015-60 zo dňa 22.12.2017 platobný rozkaz zrušil.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste V. XXX žalovanej v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu cez meradlo č. XXXXXXXXBXXX, typ XBX, pričom takýto odber je v zmysle ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber plynu. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda vo výške 4.432,05 eura, ktorá bola vyfakturovaná žalovanej faktúrou č. 9000173512 zo dňa 13.02.2014, splatnou dňa 05.03.2014. Žalobca listom vyzval žalovanú na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu. Žalovaná na výzvu nereagovala a faktúru neuhradila.

4. Žalovaná sa v podanom odpore zo dňa 15.08.2017 k žalobe vyjadrila, že od roku XXXX býva u dcéry, potrebuje celodennú opateru, nakoľko je U., imobilná, vážne chorá na srdce. Nevie o neoprávnenom odbere, nič nepodpísala, ani odpojenie a zapojenie plynu. Ona osobne nežiadala plynárne SPP o akékoľvek práce na plynomeri V. č. XXX.

5. K odporu sa vyjadril žalobca v replike zo dňa 17.01.2018, kde uviedol, že z ním predložených dokumentov vyplýva, že v čase zániku zmluvy o dodávke plynu t.j. ku dňu 06.10.2010 bol stav zaznamenaný meradlom plynu vo výške 1m3 plynu. Následne dňa 29.01.2014 bolo pracovníkom žalobcu dané odberné miesto zo strany žalovanej sprístupnené, pričom bolo zistené, že meradlo vykazuje spotrebu vo výške 10 471 m3 plynu. Žalovaná pracovníkom meradlo síce sprístupnila, avšak neumožnila vykonať jeho demontáž. V danom čase bolo neoprávneným odberom plynu spotrebovaných 10 470 m3 plynu, ktorá spotreba zodpovedá výške škody 4.432,05 eura. Pokiaľ bol plyn v danom období reálne spotrebovávaný, nebol zo strany žiadneho dodávateľa fakturovaný, alebo inak spoplatňovaný (vzhľadom na absenciu zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu). Skutočnosť, že si žalovaná nie je vedomá neoprávneného odberu plynu nie je pre toto konanie podstatná. Pokiaľ chce žalovaná preukázať, že k neoprávnenému odberu na odbernom mieste nedochádzalo, túto skutočnosť môže preukázať jedine predložením zmluvy o dodávke plynu, na základe ktorej jej bol plyn dodávaný na dané odberné miesto v čase od 06.10.2010 do 29.01.2014. Pokiaľ žalovaná dané odberné miesto od roku 2014 nevyužíva (nakoľko býva u dcéry), nevylučuje táto informácia skutočnosť, že v čase od 06.10.2010 do 29.01.2014 odberné miesto využívala. Práve naopak, žalobca má za to, že žalovaná v čase neoprávneného odberu dané odberné miesto využívala. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že v roku 2014 bola žalovaná vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, a preto ako vlastníčka bola oprávnená vybrať si podľa vlastného uváženia dodávateľa plynu a taktiež s týmto dodávateľom plynu aj uzavrieť zmluvu o dodávke. Nakoľko tak žalovaná neurobila, ako vlastník nehnuteľnosti umožnila, aby na jej odberom mieste vznikol neoprávnený odber zemného plynu. V súčasnosti je dané odberné miesto vo vlastníctve iných osôb, ktoré ho nadobudli na základe Darovacej zmluvy (vklad povolený dňa 28.04.2014), uvedená skutočnosť však nie je v konaní relevantná. Neoprávnený odber plynu totiž prebiehal v čase, kedy nehnuteľnosť vlastnila a užívala žalovaná.

6. K replike sa vyjadrila žalovaná v duplike zo dňa 22.03.2018, kde uviedla, že zápis zamestnancov žalobcu zo dna 29.01.2014 nezodpovedá skutočnosti. Žalovaná tvrdí, že dňa 29.01.2014 nebola prítomná pri odpočte stavu plynomera, zamestnancov žalobcu za uvedeným účelom preto nemohla pustiť k meradlu a ani sa vyjadriť k otázke jeho prípadnej demontáže. Žalovaná sa vzhľadom na svoj ťažký zdravotný stav od roku 2010 (od roku 2013 sa môže pohybovať výlučne na vozíku) vo svojom dome v V. vôbec nezdržuje a býva dlhodobo u svojich dcér, ktoré jej striedavo poskytujú starostlivosť a opateru. Začiatkom januára 2014 bola dokonca po úraze hlavy a krčnej chrbtice. Uvedené skutočnosti vyplývajú z opisov zdravotnej dokumentácie. Zamestnanci žalobcu (pokiaľ skutočne dňa 29.01.2014 realizovali odpočet plynomera na odbernom mieste) neoprávnene - teda bez súhlasu žalovanej ako vlastníčky vošli na jej pozemok (a to buď cez nízke oplotenie predzáhradky alebo cez bránku, ktorá nebývala uzamknutá) a následne zisťovali stav odberu plynu na počítadle plynomera a vyhotovili uvedenú fotodokumentáciu a to všetko bez toho, aby sa žalovaná mala k týmto úkonom možnosť vyjadriť a požadovať napríklad demontáž meradla a jeho odoslanie na expertízu. Množstvo odobratého zemného plynu podľa zápisu zo dňa XX.XX.XXXX so stavom počítadla 10 471 m3 je absolútne nereálne a nie je vôbec možné, aby za obdobie od 06.10.2010 do 29.01.2014 bolo odobraté také množstvo zemného plynu, keď žalovaná sa naviac v predmetnom dome vôbec nezdržovala a tento bol neobývaný. Nereálnosť žalobcom vykazovanej spotreby zemného plynu dokumentuje i skutočnosť, že tento vykázal za obdobie od 30.01.2014 do 22.03.2017 v zmysle vyúčtovania, ktoré zaslal synovi žalovanej, spotrebu iba 792 m3. Žalobcom vykazovanú spotrebu zemného plynu za obdobie od 06.10.2010 do 29.01.2014 si možno podľa žalovanej logicky vysvetliť len tým, že počítadlo na plynomeri muselo byť vadné, prípadne, že dochádzalo k úniku zemného plynu, ktoré skutočnosti zamestnanci žalobcu museli dňa XX.XX.XXXX . nevyhnutne zistiť. Samotná skutočnosť, že do zápisu títo uviedli nepravdivé údaje týkajúce sa údajnej účasti žalovanej pri kontrole plynomeru a odpise stavu meradla, závažným spôsobom spochybňuje celý obsah tohto záznamu. Naviac z § 54 ods. 1 zák.č. 656/2004 Z.z. vyplýva zákonná povinnosť žalobcu udržiavať a pravidelne overovať funkčnosť a nezávadnosť meradla. Túto zákonnú povinnosť si pritom žalobca neplnil, keď v období od 06.10.2010 až do 29.01.2014 takéto pravidelné kontroly meradla na predmetnom odbernom mieste nevykonával. Žalovaná má za to, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by žalovaná odobrala zemný plyn v rozsahu, aký vyplýva z pochybného zápisu vyhotoveného zamestnancami žalobcu dňa 29.01.2014 a že by tak žalobcovi údajným neoprávneným odberom zemného plynu žalovanou vznikla vôbec nejaká škoda. Záverom žiadala žalobu zamietnuť.

7. Na dupliku reagoval žalobca v podaní zo dňa 03.04.2018, kde uviedol, že žalovaná si zjavne protirečí, keďže v odpore uviedla, že nehnuteľnosť nevyužíva od roku 2014 a vo vyjadrení zo dňa 22.03.2018 uviedla, že nehnuteľnosť neužíva od roku 2010. Takúto obranu žalobca považuje len za účelovú. Ďalej dátumy lekárskych zákrokov nekorešpondujú s dátumom Zápisu zo dňa 29.01.2014 a ani nedeklarujú, že žalovaná nehnuteľnosť nevyužíva od roku 2010. Žalobca poukazoval na fotodokumentáciu vyhotovenú dňa 29.01.2014, ktorá sa vyhotovovala zároveň so spísaním Zápisu zo dňa 29.01.2014. Na prvej fotografii je vidieť otvorené okno na nehnuteľnosti žalovanej, pričom na druhej fotografii je vidieť osobu, ktorá toto okno zatvára. Nie je dôvod sa preto nedomnievať, že táto osoba (či už išlo priamo o osobu žalovanej) umožnila prístup k meradlu pričom však ďalšiu spoluprácu a súčinnosť (udeliť súhlas k demontáži, prípadne podpísať Zápis) táto osoba odmietla. Žalobca taktiež predkladá fotografiu, ktorá deklaruje fakt, že hodnota nameraná meradlom bola skutočne taká, ako je uvedené aj v Zápise zo dňa 29.01.2014. Z týchto dôkazov je podľa žalobcu zrejmé, že dňa 29.01.2014 nebola nehnuteľnosť žalovanej neobývaná, a preto nie je dôvod spochybňovať pravdivosť zápisu, či nameranej hodnoty na meradle. Žalobca ďalej uviedol, že ako aj uviedla samotná žalovaná v odpore, nehnuteľnosť bola z jej strany užívaná až do roku 2014 a následne sa žalovaná zdržiavala u svojej dcéry. Na túto skutočnosť reflektujú aj spotreby na danom odbernom mieste. Zatiaľ čo nehnuteľnosť žalovaná využívala (t.j. do roku 2014) bolo za obdobie od 06.10.2010 do 29.01.2014 spotrebovaných viac ako 10 000 m3 plynu. Následne, keď nehnuteľnosť nevyužívala (t.j. od roku 2014) bola spotreba na danom odbernom mieste rádovo nižšia, a to 792 m3 plynu. Taktiež žalobca poukazuje aj na fakt, že hodnotu 10 471 m3 ako aj hodnotu 792 m3 zaznamenalo to isté meradlo. S poukazom na tento fakt je taktiež zaujímavé, že žalovaná tvrdí, že spotreba 10 471 m3 plynu od 06.10.2010 do 29.01.2014 je nameraná nesprávne (vada meradla, či únik plynu) a spotreba vo výške 792 m3 plynu od roku 2014 je už správna. Aj s poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že množstvo plynu odčítané zamestnancami žalobcu dňa 29.01.2014 bolo správne. Pokiaľ by žalovaná mala riadne uzavretú zmluvu s dodávateľom plynu o dodávke plynu, mala by o spotrebovaných hodnotách pravidelný prehľad, nakoľko by jej bol plyn pravidelne spoplatňovaný a účtovaný. Prípadný nárast spotreby, alebo len nefunkčnosť meradla by mohla namietať pri niektorom z riadnych vyúčtovaní. Nakoľko žalovaná však zmluvu uzavretú nemala a plyn odoberala načierno a bez jeho účtovania, mohla sama žalovaná vykonávať túto kontrolu aj samoodpočtom a sledovať si spotrebu plynu v pravidelných intervaloch. Je predsa zrejmé, že meradlo sa nachádza na jej pozemku a má k nemu prístup v zásade len jej osoba. Pokiaľ by žalovaná mala v priebehu neoprávneného odberu plynu pocit, že jej meradlo trpí nejakou vadou, mohla požiadať o demontáž tohto meradla, alebo aspoň umožniť jeho demontáž zamestnancom žalobcu. Pokiaľ by žalovaná mala pocit, že dochádza k úniku plynu, bola povinná kontaktovať havarijnú službu, prípadne taktiež minimálne umožniť demontáž meradla. Pokiaľ má žalovaná za to, že distribútor zanedbával obhliadky daného odberného miesta, alebo že meradlo bolo vadné a žalobca ho nekontroloval, prečo sa v tejto súvislosti nikdy žalobcovi nesťažovala. Žalovaná počas doby neoprávneného odberu ani raz nenamietla, že by sa jej spotreba zaznamenávaná meradlom zdala privysoká, alebo že by sa jej zdalo, že dochádza k úniku plynu. Je zaujímavé, že s týmto argumentom prišla až po podaní žaloby. Hodnoty vykázané meradlom zodpovedajú skutočnej spotrebe žalovanej. Spotreba realizovaná v čase neoprávneného odberu nie je určená právnou fikciou, ako je tomu pri niektorých iných druhoch neoprávneného odberu (82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike). V tomto prípade sa jedná o plyn, ktorý pretiekol meradlom, teda bol odberaný, avšak vzhľadom na absenciu zmluvy s dodávateľom, žalovanej nebol účtovaný.

8. Na uvedené reagovala žalovaná v podaní zo dňa 18.04.2018, kde uviedla, že pre vysvetlenie textu v odpore uvádza, že tento jej sformulovala jej dcéra H. C., u ktorej od roku XXXX býva a žalovaná predmetný odpor vlastnoručne podpísala. Skutočnosť, že od roku 2014 býva u tejto dcéry, neznamená, že predmetnú nehnuteľnosť využívala do roku XXXX, nakoľko predtým, a to od roku XXXX až kým začala bývať u H. C., bývala u svojej druhej dcéry K. J., u ktorej bola nahlásená i k prechodnému pobytu, a ktorá sa v uvedenom období o ňu starala. Uvedená skutočnosť nepriamo vyplýva i z priložených kópií faktúr za roky 2010-2013, z ktorých sa dá zistiť, že žalovaná uhrádzala za túto svoju dcéru faktúry za elektrickú energiu (aby kompenzovala skutočnosť, že u dcéry býva, táto sa o ňu stará a ona jej za bývanie neplatí). Dcéry žalovanej občas chodili do domovej nehnuteľnosti, aby túto vyvetrali a z uvedeného dôvodu preto mohli nechať na nej pootvorené okno. Ak žalobca uvádza, že na druhej fotografii je údajne vidieť osobu, ktorá toto okno zatvára, tak táto skutočnosť ani z jednej z priložených fotografií nevyplýva.

9. Ako dôkazy žalobca predložil faktúru č. 9000173512 zo dňa 13.02.2014, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 10.02.2014, list žalobcu zo dňa 12.02.2014 (vyfakturovanie škody), Zápis zo dňa 29.01.2014, e-mail zo dňa 10.02.2014, Úrokové sadzby ECB, Cenník externých služieb SPP-distribúcia, a.s. účinný od 5.6.2013, Výpis z LV č. XXX pre k.ú. V. čiernobiele fotografie č.l. 113-114, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/122/2013, farebné fotografie č.l. 157-158, Zápis zo dňa 22.03.2017, Montážny list meradla zo dňa 22.03.2017, Montážny list meradla zo dňa 05.10.2010, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 23.03.2017, Výpis z interného systému č.l. 200-207, fotografie č.l. 208-210, Výpis z interného systému č.l. 239-240, Obchodné podmienky SPP, a.s., Odstúpenie od zmluvy zo dňa 07.07.2010. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie dopytom na Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ako aj výsluchom svedkov I., S. a K. N..

10. Ako dôkazy žalovaná predložila lekárske správy zo dňa 01.07.2013, 02.08.2013, 05.01.2014, faktúry č.l. 144-147, Potvrdenie Mesta T. zo dňa 02.05.2018, Potvrdenie lekárky zo dňa 27.04.2018. Žalovaná navrhla vykonať dokazovanie dopytom na Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ako aj výsluchom svedkov H. C., K. S.., K. S.l. a K. A..

11. Podaním doručeným súdu dňa 18.06.2018 žalobca na rozdiel od žaloby žiadal úrok z omeškania až odo dňa doručenia žaloby súdu. Čiastočné späťvzatie odôvodnil tým, že žalobca neeviduje v súvislosti s doručením predmetnej faktúry žalovanej žiadnu doručenku, či vrátenú zásielku. Podľa obsahu podania tak žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.432,05 eura od 06.03.2014 do 07.09.2015, keďže žaloba bola doručená súdu dňa 08.09.2015.

12. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti, t.j. o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.432,05 eura od 06.03.2014 do 07.09.2015, vo výroku I. zastavil, keď žalovaná na pojednávaní dňa 20.09.2018 uviedla, že voči čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti úroku z omeškania nenamieta.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovanou, listinnými dôkazmi vyžiadanými na návrh strán od SPP, a.s. (odpoveď SPP, a.s. zo dňa 16.04.2018 č.l. 138 s prílohami č.l. 139-141, odpoveď SPP, a.s. zo dňa 05.11.2018 č.l. 233 s prílohami č.l. 234-237), ako aj výsluchom svedkov H., K. S.., K. S.., K. A., I. Z., S. Z. a K. N., pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

18. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v období od 06.10.2010 do 29.01.2014 na odbernom mieste V. XXX, ku ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu. Žalobca vyúčtoval žalovanej náhradu škody spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste, a to faktúrou č. 9000173512 zo dňa 13.02.2014 so splatnosťou 05.03.2014 na sumu 4.432,05 eura (č.l. 3), ktorej prílohou bol spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom (č.l. 4). Žalovaná na uvedenú faktúru nič neplnila, pričom táto jej bola doručená v rámci súdneho konania dňa 04.08.2017. Z odpovede Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo dňa 16.04.2018 (č.l. 138) vyplýva, že SPP, a.s. zabezpečovala dodávku zemného plynu do odberného miesta na základe zmluvy o združenej dodávke plynu uzatvorenej dňa 17.11.2009 so zákazníkom S. Z., pričom vzhľadom na nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok zákazníkom, odstúpila ich spoločnosť dňa 26.07.2010 od predmetnej zmluvy. Po dátume 26.07.2010 neevidujú žiadnu zmluvu o dodávke plynu na uvedenom odbernom mieste. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. V. zo dňa 10.02.2014 (č.l. 77) vyplýva, že žalovaná bola k uvedenému dňu evidovaná ako podielový spoluvlastník rodinného domu súp.č. XXX v V., a to základe darovacej zmluvy právoplatnej dňa 10.03.2003. V konaní nebolo sporným, že v rozhodnom období, t.j. od 06.10.2010 do 29.01.2014, nebola na odbernom mieste V. XXX uzavretá žiadna zmluva o dodávke plynu.

19. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

22. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa Čl. 20 ods. 3 veta prvá ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR (ďalej len „ÚSR“), vlastníctvo zaväzuje.

25. Podľa § 3 písm. c) bod 12. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“), na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti 7).

26. Poznámka 7) odkazuje na § 2, § 13 a § 24 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 119, § 120 ods. 1, § 121 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 71 ods. 2 písm. a) až d) ZoE, odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

28. Podľa § 73 ods. 2 ZoE, prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné na zabránenie neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom.

29. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

30. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

31. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaná v konaní nemá postavenie spotrebiteľa.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je podaná v zásade dôvodne a je potrebné jej v časti istiny vyhovieť.

36. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období bola žalovaná podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu na predmetnom odbernom mieste. Syn žalovanej bol do XX.XX.XXXX v zmluvnom vzťahu s dodávateľom plynu SPP, a.s., pričom k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa, a následne po uvedenom dátume v rozhodnom období, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, nebola na odbernom mieste uzavretá žiadna zmluva o dodávke plynu. Napriek ukončeniu daného zmluvného vzťahu bol na odbernom mieste naďalej odoberaný zemný plyn. Takýto odber plynu je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 ZoE považovaný za neoprávnený a odberateľ plynu je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla. Za obdobie, kedy bol na odbernom mieste odoberaný zemný plyn bez zmluvy o jeho dodávke, bolo z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste odobratých celkom 10470 m3 zemného plynu, pričom uvedený plyn bol spotrebovaný z distribučnej siete žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete.

37. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovania siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období do nehnuteľnosti žalovanej dodávaný, a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatila žiadnemu dodávateľovi, je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi. Aktívna legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) je potom daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.

38. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak uvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/214/2011 zo dňa 18.01.2012).

39. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane žalovanej je daná pasívna vecná legitimácia, pričom vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva (v danom prípade je to zákon č. 251/2012 Z.z.). Zákonná úprava zakladá nárok distribútora plynu na náhradu škody za neoprávnene odobraný plyn, a to voči tomu, kto ju v rozpore so zákonom na úkor distribútora odobral. Zákon bližšie nedefinuje osobu neoprávneného odberateľa, pričom vzhľadom na špecifické pomery pri dodávke plynu nemusí byť vždy jednoznačné, kto neoprávnene plyn odobral a spotreboval, preto môže byť za povinnú považovaná aj osoba, ktorú s odberným miestom spája určitý relevantný vzťah (vecný, obligačný, či faktický). V prvom rade tak pôjde o vlastníka nehnuteľnosti, prípadne nájomcu, či osobu, ktorá je z iného dôvodu odberateľom.

40. Žalobca ako žalovanú označil osobu, ktorá v rozhodnom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX preukázateľne bola vlastníkom rodinného domu, kde sa nachádza odberné miesto, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu. Či už žalovaná dom sama užívala alebo umožnila ho užívať inej osobe, vzhľadom na vecný a faktický vzťah k nehnuteľnosti zodpovedá za neoprávnený odber plynu, a je preto zodpovedná za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu na danom odbernom mieste. Ak totiž vlastník nehnuteľnosti nepreukáže, že v rozhodnom období niekto iný užíval nehnuteľnosť, je pasívne vecne legitimovaný k náhrade škody vzniknutej neoprávneným odberom zemného plynu, pretože to bol on, kto mal v zmysle ústavnej zásady „vlastníctvo zaväzuje“ zabezpečiť, aby k odberu plynu bez zmluvy nedochádzalo. Iný výklad zodpovednosti za škodu z neoprávneného odberu plynu by totiž viedol k tomu, že škoda za neoprávnený odber plynu by sa stala len ťažko vymáhateľnou a viedla by k nerovnému postaveniu distribútora plynu a škodcu, ktorý ovláda nehnuteľnosť. Súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/122/2013 zo dňa 30.10.2013, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali a pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali, a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k nereálnemu znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní.“ Rozhodujúcim je, že to bola žalovaná, ktorá ako vlastníčka nehnuteľnosti umožnila neoprávnený odber plynu, keďže mala odberné miesto vo sfére svojho vplyvu. Žalovaná sa mohla zbaviť zodpovednosti, iba ak by preukázala, že plyn odobrala tretia osoba, avšak žalovaná ani netvrdila, že by za neoprávnený odber plynu bola zodpovedná akákoľvek tretia osoba.

41. Predpokladom vzniku zodpovednosti za neoprávnený odber plynu sú protiprávny úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, pričom pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Nie je však potrebné skúmať zavinenie, keďže v prejednávanej veci sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovanej za neoprávnený odber plynu bez riadneho uzavretia zmluvy, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie.

42. V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu. Žalovaná porušila svoju zákonnú povinnosť, keď po skončení zmluvy o dodávke plynu umožnila odber zemného plynu bez uzavretia zmluvy, avšak za tento odber nezaplatila, čím je daná existencia protiprávneho úkonu. To, že žalovaná odoberala neoprávnene plyn, bolo jednoznačne preukázané tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť je potrebné predchádzať prípadnému neoprávnenému odberu ochranou plynomeru uzamykateľnou skrinkou, pravidelnou kontrolou stavu plynomeru, pravidelným písomným zaznamenávaním stavu plynomeru, alebo v prípade užívania nehnuteľnosti - odberného miesta usporiadaním vzájomných vzťahov s treťou osobou. Ide o povinnosť uloženú v ustanovení § 415 OZ, v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám o.i. na majetku. Ak si účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z tohto ustanovenia zákona, neplní si svoju právnu povinnosť, koná protiprávne, zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s tým. Pokiaľ sa týka škody, táto takisto vznikla, a to už len tým, že sa neoprávnene odoberal plyn, keď v zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode. Protiprávne konanie žalovanej bolo potom dôvodom vzniku škody žalobcu, keďže z dôvodu absencie zmluvného vzťahu na dodávku plynu medzi dodávateľom a žalovanou potom dodávateľ neuhradil cenu plynu žalobcovi, čím je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovanej a vzniknutou škodou. Ak by aj plyn so súhlasom žalovanej odoberala iná osoba, nemôže to byť na ťarchu žalobcu a jedná sa o samostatný právny vzťah žalovanej a tretej osoby.

43. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že nebolo preukázané, že by došlo v rozhodnom období k odberu plynu v množstve 10470 m3. Ak by plyn po ukončení zmluvného vzťahu syna žalovanej s dodávateľom nebol odoberaný, nebol by zistený dňa XX.XX.XXXX vyšší stav na meradle ako bol ku dňu 06.10.2010. Skutkové tvrdenie žalobcu v replike, a síce, že ku dňu 06.10.2010 bol stav zaznamenaný meradlom plynu vo výške 1m3 plynu, žalovaná v duplike nepoprela, a preto nebolo sporné. Stav meradla ku dňu XX.XX.XXXX bol zasa zistený svedkami I. Z. a K. N. a zaznamenaný na fotografii (na č.l. 114), čím ho mal súd za preukázaný. Nebol pritom dôvod pochybovať o hodnovernosti uvedených svedeckých výpovedí ani fotografie.

44. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou, a síce znalecké dokazovanie k správnosti postupu žalobcu v období, keď nebola obnovená zmluva o odbere plynu, keď táto otázka je otázkou právnou, ktorej riešenie znalcovi neprináleží. Svedok I. Z. pritom uviedol, že neskoršia kontrola sa vykonala z dôvodu, že v tom čase vznikol špeciálny útvar, ktorý sa tomu začal venovať viac. Demontáž nebola podľa svedeckých výpovedí I. Z. a K. N. potom vykonaná z dôvodu, že meradlo nebolo verejne prístupné. Súd mal pritom za to, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neporušil prevenčnú povinnosť predchádzania škodám tým, že nedemontoval meradlo bezprostredne po ukončení zmluvného vzťahu so synom žalovanej, keď hmotné právo takúto povinnosť prevádzkovateľovi distribučnej siete výslovne neukladá (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/2/2017 zo dňa 21.02.2018).

45. Súd nevykonal žalovanou navrhnuté znalecké dokazovanie ani na otázky, či je reálne, aby bola v dome (podľa tvrdenia žalovanej neobývanom a nevykurovanom) nameraná daná spotreba plynu, a či mohlo dochádzať k úniku plynu, keď na vyriešenie uvedených otázok znalecké dokazovanie nebolo potrebné a bolo by nadbytočné. V konaní totiž nebolo preukázané, že by dom bol neobývaný a nevykurovaný, keď z fotografie na č.l. 158 (kde je osoba v okne), v spojení so zápisom svedka I. Z. zo dňa XX.XX.XXXX (kde sa uvádza ako prítomná v dome žalovaná) a výpoveďou svedka K. N. (že osoba v dome sa im predstavila ako žalovaná) vyplýva, že dom obývaný bol. Uvedenému obývaniu domu okrem toho nasvedčuje celkový stav nehnuteľnosti (najmä stav okien) na fotografiách č.l. 157 a 158, ktorý nezodpovedá stavu viac ako tri roky neobývaného domu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v prípade, že by bol dom po tak dlhú dobu neobývaný, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by už neboli do schránky vhadzované letáky, ako je tomu vidieť na fotografii na č.l. 158. Zároveň súd poukazuje na lekársku správu predloženú žalovanou zo dňa 05.01.2014 (č.l. 100), kde sa výslovne ako bydlisko žalovanej (nie ako adresa trvalého pobytu) uvádza adresa odberného miesta, ku ktorému žalovaná uviedla aj telefónne číslo. Aj sama žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že u dcéry býva od roku 2014, pričom jej neskoršie vysvetlenie nie je možné považovať za iné ako účelové. Hoci svedok S. Z. uviedol, že od roku XXXX v nehnuteľnosti nikto nebýva, uvedenú výpoveď spochybňuje skutočnosť, že s poukazom na zápis zo dňa 22.03.2017 dochádzalo k odberu plynu aj po dni XX.XX.XXXX, keď pritom únik plynu preukázateľne zistený ani hlásený nebol. Vzhľadom na všetko uvedené bolo možné mať za preukázané, že rodinný dom obývaný bol, či už žalovanou alebo treťou osobou. Neobstojí potom námietka žalovanej o nehodnovernosti zápisu zamestnancov žalobcu zo dňa 29.01.2014, ale súd mal za preukázané, že osoba označujúca sa za žalovanú umožnila zamestnancom žalobcu skontrolovať stav plynomera a zhotoviť fotografie.

46. Pokiaľ ide o nameranú spotrebu plynu, táto je pritom reálne dosiahnuteľná za rozhodné obdobie, keďže pri cene 4.375,12 eura za obdobie cca 39 mesiacov ide o cenu plynu vo výške 112,18 eura za jeden mesiac, čo ako skutočnosť všeobecne známa nie je nereálna spotreba plynu pri staršom rodinnom dome. Únik plynu nebol pritom pri kontrole dňa 29.01.2014 zistený a žalovaná nepreukázala, že by únik plynu alebo vadu meradla žalobcovi niekedy za rozhodné obdobie oznamovala. Únik plynu nebol zistený ani pri demontáži meradla dňa 22.03.2017, pričom sa na únik plynu zamestnanci žalobcu zamerali (viď zápis a montážny list č.l. 196 a 197). Únik plynu ani vada meradla v konaní potom preukázané neboli, z ktorého dôvodu by bolo žalovanou navrhované znalecké dokazovanie len nehospodárnym predlžovaním konania.

47. Nebolo možné uznať za dôvodné námietky žalovanej, že pochybnosti o hodnovernosti zápisu zo dňa 29.01.2014 sú dané z tých dôvodov, že podpis S. na zápise o ukončení odberu nie je jeho podpisom, že ako predchádzajúci odberateľ nemal žiaden nedoplatok, ale preplatok a že medzi dobou tzv. ukončenia neoprávneného odberu a dobou, kedy malo dôjsť k demontáži meradla, uplynula doba 4 rokov. Uvedené skutočnosti, ak by i boli pravdivé, nie sú spôsobilé žiadnym spôsobom ovplyvniť hodnovernosť zápisu zo dňa 29.01.2014, keď táto hodnovernosť bola preukázaná výpoveďami dvoch svedkov, I. a K. N., ktorí svedkovia nemajú žiaden záujem na výsledku konania, ich výpovede neboli spochybnené ani žalovanou, a preto z nich súd vychádzal.

48. Súd mal za to, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaná nehnuteľnosť v rozhodnom období neobývala, keď proti svedeckým výpovediam príbuzných a známej žalovanej o neobývaní nehnuteľnosti stoja svedecké výpovede osôb, ktoré súd posúdil ako dôveryhodnejšie, nakoľko nemajú záujem na výsledku konania. Hodnovernosť výpovede svedkov - detí žalovanej spochybňuje skutočnosť, že po nahliadnutí na fotografiu na č.l. 158: H. C. uviedla, že na fotografii nie je ona ani žalovaná (hoci osobe do tváre nie je vidno), K.. (obdobne S. Z.) uviedli, že možno tam je niečo opreté / určite to nie je osoba (hoci z fotografie je zrejmé, že ide o osobu). Uvedené výpovede súd považoval za účelové v prospech žalovanej a znižujúce vierohodnosť uvedených svedkov.

49. Súd však dodáva, že ak by i žalovaná predmetnú nehnuteľnosť skutočne neobývala, uvedené nemá žiaden vplyv na jej objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu z dôvodu neoprávneného odberu plynu, pretože ako vlastník vzhľadom na vecný a faktický vzťah k nehnuteľnosti zodpovedá za neoprávnený odber plynu, pretože mala v zmysle ústavnej zásady „vlastníctvo zaväzuje“ zabezpečiť, aby k neoprávnenému odberu nedošlo, a to najmä uzavretím zmluvy o dodávke plynu. Žalovaná v konaní pritom netvrdila a nepreukázala, že za neoprávnený odber plynu zodpovedá tretia osoba, čím by sa zodpovednosti zbavila. Keďže žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu v nehnuteľnosti v jej vlastníctve, je povinná škodu nahradiť. V podrobnostiach súd odkazuje na odseky 39. a 40. tohto rozsudku.

50. Nad rámec súd uvádza, že hoci žalovaná bola v rozhodnom období len jedným (väčšinovým) spoluvlastníkom z dvoch podielových spoluvlastníkov (viď výpis z LV č. XXX na č.l. 77), s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 (podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne) sa žalobca plnenia náhrady škody mohol domáhať od ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov. Tento má potom nárok na vyrovnanie sa v rámci spoluvlastníckeho vzťahu.

51. Zo žalobcom predloženého výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa XX.XX.XXXX (ktorá škoda predstavuje reálnu spotrebu zistenú odpočtom z meradla) vyplýva, že cena žalovanou neoprávnene odobratého zemného plynu za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX., t.j. za 1212 dní v objeme 10470 m3 predstavuje sumu 4.375,12 eura, a zároveň náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu boli vo výške 56,93 eura. Výpočet výšky škody je zrejmý z prílohy k faktúre, ktorý výpočet žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila, a preto bol nesporný. Žalobca vyfakturoval žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste za rozhodné obdobie vo výške 4.432,05 eura (4.375,12 eura + 56,93 eura), a to faktúrou č. 9000173512, splatnou dňa 05.03.2014, ktorú žalovaná neuhradila, a preto ju súd s poukazom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že boli splnené všetky podmienky zodpovednosti za škodu predpokladané zákonom, zaviazal zaplatiť uvedenú istinu žalobcovi vo výroku II. rozsudku.

52. Nakoľko sa žalovaná dostala s peňažným plnením do omeškania, má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Keďže pri nároku na náhradu škody nie je v právnom predpise ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 vychádzať z toho, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. S poukazom na uvedené bola žalovaná na plnenie preukázateľne vyzvaná až doručením žaloby prostredníctvom súdu dňa 04.08.2017 (doručenka na č.l. 39), nie samotným doručením žaloby súdu (ako to uviedol žalobca). Žalovaná bola potom povinná plniť v zmysle § 563 nasledujúci deň po doručení žaloby, pričom do omeškania sa dostala nasledujúci deň po tom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania dňa 06.08.2017 (keď 04.08.2017 doručená výzva na plnenie, 05.08.2017 deň splatnosti, 06.08.2017 prvý deň omeškania), a preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy 4.432,05 eura od 06.08.2017 do zaplatenia. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 06.08.2017, keď výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobca tak má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 4.432,05 eura do zaplatenia.

53. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v časti uvedenej vo výroku II. rozsudku, v ktorej časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.432,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.432,05 eura od 06.08.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu vo výroku III. rozsudku zamietol.

54. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

55. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, určil súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 75 dní od právoplatnosti rozsudku.

56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

59. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v časti istiny plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. Pri zastavení konania a zamietnutí žaloby v časti príslušenstva súd na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky úspechu žalobcu, nakoľko príslušenstvo nebolo samostatným predmetom konania. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoPr/2/2016-361 zo dňa 27.06.2016, v ktorom odvolací súd uviedol, že „súd prvej inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“

61. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 , pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nemal priznať. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, v zmysle ktorej súd prizná úspešnej strane náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nemusí súd v zmysle § 257 výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

62. Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 257 upravuje moderačné právo súdu, pričom podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súd má za to, že zo strany žalovanej neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalovanej, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného ustanovenia. Samotná skutočnosť, že žalovanej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, takýmto dôvodom nie je. S prihliadnutím na absenciu výnimočných okolností súd nevidel dôvod na aplikáciu § 257 CSP.

63. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 31.07.2008, sp.zn. IV. ÚS 147/08, v ktorom tento uvádza, že „nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP (pozn. súdu: teraz § 257 nemožno, podľa názoru ústavného súdu, odôvodniť iba všeobecným záverom o charaktere dlhotrvajúco prejednávanej právnej veci, záujmom na nezhoršovaní vzájomných susedských vzťahov účastníkov a poukazom na sociálnu situáciu žalovaných, ktorým bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.“ Obdobne uviedol Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 1 M Obdo V/19/2008, a síce, že „samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 150 OSP.“ Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011, dôvodil, že „ustanovenie § 150 ods. 1 OSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod..“

64. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Nad rámec súd uvádza, že z dôvodu, že svedok K. si v lehote neuplatnil náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom, jeho nárok na svedočné zanikol (§ 258 ods. 3 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).