Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobkyne C. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., O. XXX/X, štátny občan SR, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 446/8, Banská Bystrica, proti žalovanému P. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., L.. T. XXXX/XX, v konaní zast. JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou AK so sídlom Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, o zaplatenie 5 000 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná žalovanému nahradiť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 5 000 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 05. 04. 2017 na požiadanie žalovaného žalobkyňa ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 4 000 Eur, a to prevodom na účet žalovaného a v ten istý deň poskytla žalobkyňa aj ďalšiu, hotovostnú pôžičku žalovanému v sume 1 000 Eur. Účelom poskytnutej pôžičky mala byť kúpa motorového vozidla Ford Mondeo, 2,0 TDCII DU, rok výroky 21. 11. 2016, VIN WF0EXXWPCEGK67967. Žalovaný toto vozidlo skutočne aj kúpil a užíval. Žalobkyňa prvýkrát vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky dňa 06. 03. 2019, avšak na túto výzvu žalovaný reagoval oznámením, že peniaze nemá. Druhá výzva bola zaslaná žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne dňa 05. 02. 2020, žalovaný výzvu prevzal, pôžičku nevrátil. Na predžalobnú výzvu zaslanú žalobkyňou žalovaný odpovedal len listom zo dňa 25. 02. 2020, avšak bez právneho plnenia.

2. Žalobkyňa k žalobe pripojila výpis z účtu o prevode sumy 4 000 Eur žalovanému, doručenku žalovaného zo dňa 07. 02. 2020, fotokópiu výzvy na mimosúdne urovnanie - predžalobná výzva zo dňa 03. 02. 2020.

3. Tunajší súd vydal dňa 25. 08. 2020 pod č.k. -16 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 000 Eur a na náhradu trov konania.

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný voči platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že návrh žalobkyne je nedôvodný a žalovaný nikdy neprevzal od žalobkyne finančné prostriedky vložené na účet v sume 4 000 Eur ako pôžičku a so žalobkyňou neuzavrel zmluvu o pôžičke, a to ani písomnú ani ústnu a nikdy neprevzal od žalobkyne finančné prostriedky v hotovosti vo výške 1 000 Eur. Žalovanému bola dňa 05. 04. 2017 pripísaná na účet suma 4 000 Eur z účtu žalobkyne, ale nie ako pôžička. Taktiež nikdy neprevzal od žalobkyne žiadnu finančnú hotovosť do rúk dňa 05. 04. 2017 v sume 1 000 Eur tak, ako opisuje vo svojom návrhu žalobkyňa. Žalovaný potvrdil, že osobné motorové vozidlo si kúpil v Nemecku, a to vozidlo zn. Ford Mondeo, rok výroby 21. 11. 2016, a to dňa 20. 04. 2017 za kúpnu cenu 26 990 Eur. V tomto čase žalobkyňa so žalovaným žili spoločne 6 rokov v Nemecku, spoločne bývali, všetko spoločne zabezpečovali, mali spoločnú domácnosť, ich vzťah bol viac ako priateľský. V Nemecku bývali na troch miestach a posledné miesto pobytu bolo P.-F. XX, F.. Žalobkyňa pracovala v Golf-Clube, v reštauračnom zariadení, vzdialenom od miesta bydliska 10 km a žalovaný v privátnej klinike ako pomocný pracovník vo vzdialenosti od miesta bydliska 4 km. Z tohto dôvodu sa rozhodli žalobkyňa so žalovaným kúpiť motorové vozidlo pre potreby dochádzania do zamestnania, hlavne pre žalobkyňu, ktorá denne cestovala 20 km. V tom čase žalobkyňa na Slovensku stavala v obci V. dom a prispela na auto sumou 4 000 Eur, ktoré poslala na účet žalovaného a žalovaný zo svojich finančných prostriedkov zaplatil zvyšok kúpnej ceny vo výške 22 990 Eur. Dohoda žalobkyne a žalovaného bola v tom čase priama, bez komplikácií, nakoľko si navzájom pomáhali. Taktiež sa dohodli, že žalobkyňa bude auto užívať v Nemecku, keď žalovaný odíde z Nemecka po ukončení pracovného pomeru. Z Nemecka žalovaný odišiel v auguste 2017 s tým, že sa so žalobkyňou dohodli, že zabezpečí všetky potrebné práce pre dokončenie rodinného domu v V., aby mohli od roku 2018 v tomto dome bývať. Žalovaný sám vykonával práce na dome, kupoval potrebný materiál, ktorého stavebníkom bola výlučne žalobkyňa. Žalobkyňa v čase od 08/2017 do 08/2018 používala denne v Nemecku osobné motorové vozidlo Ford Mondeo a využívala ho sama a pre seba na zabezpečovanie svojich povinností na pracovisku v Nemecku, na dochádzku do práce, nákupy, výlety, ako i návštevy Slovenska. Žalobkyňa užívala motorové vozidlo po dobu 1 roka a v prípade, že by si musela prenajať predmetné motorové vozidlo, za prenájom by musela zaplatiť 18 250 Eur. Žalobkyňa sa na Slovensko vrátila pred pôrodom v mesiaci august 2018 a žalobkyni sa dňa XX. XX. XXXX narodila dcéra F. Z.. Žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti do marca 2019. Predmetné motorové vozidlo Ford Mondeo užívala žalobkyňa bez obmedzenia aj na Slovensku. Žalovaný sa staral a stará o malol. dcéru, platí na malol. výživné a dôvodom podania žaloby zo strany žalobkyne bolo to, že žalovaný žalobkyňu opustil a z jej strany je to pomsta, že naďalej netvoria pár. V danom prípade je zjavné, že medzi účastníkmi, žalobkyňou a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, a to ani ústne, ani písomne. Dohoda bola jasná, zakúpenie motorového vozidla pre potreby hlavne žalobkyne v Nemecku, a preto na kúpu prispela sumou 4 000 Eur. Za tieto finančné prostriedky využívala motorové vozidlo viac ako rok v Nemecku a potom na Slovensku do marca 2019. Nikdy medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vrátení peňazí alebo o dohode, že ide o pôžičku, ani o dohodu, že finančné prostriedky musí vrátiť žalovaný po výzve od žalobkyne. Žalovaný ani v súčasnej dobe nežiada od žalobkyne zaplatenie finančnej čiastky, ktorú zo svojich peňazí vkladal na výstavbu jej rodinného domu a nikdy nespochybňoval dohody medzi žalobkyňou a žalovaným, na ktorých sa dohodli v čase, keď spoločne žili v spoločnej domácnosti. Zároveň v podanom odpore žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na tú skutočnosť, že suma 4 000 Eur bola pripísaná na účet žalovaného dňa 06. 04. 2017 a premlčacia doba začala plynúť 07. 04. 2017, ktorá uplynula dňom 07. 04. 2020, čo sa vzťahuje i na dlh, ktorý mala dať žalobkyňa žalovanému osobne v sume 1 000 Eur dňa 06. 04. 2017. Žaloba bola podaná na súd dňa 08. 07. 2020, t.j. po uplynutí 3 rokov odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

5. Z dôvodu podaného odporu tunajší súd uznesením zo dňa 08. 10. 2020 pod č.k. -35 vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

6. Žalovaný k vyjadreniu zo dňa 12. 10. 2020 pripojil čestné prehlásenie U. Z., U. T., U. Š..

7. Tunajší súd žalobkyni doručoval kópiu odporu spoločne s uznesením zo dňa 08. 10. 2020, ktorým ju súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrila k odporu žalovaného, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zásielka bola v tom čase právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Petrovi Škondejovi doručená dňa 22. 10. 2020. K podanému odporu sa žalobkyňa nevyjadrila.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 07. 10. 2021 uviedla, že žalovanému dňa 05. 04. 2017 poskytla formou prevodu na účet žalovanému sumu 4 000 Eur a v rovnaký deň aj hotovosť v sume 1 000 Eur. V danom prípade sa jednalo o pôžičku. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa už v roku 2011 poskytla pôžičku žalovanému vo výške 3 600 Eur na kúpu vozidla Ford Mondeo, a to na základe požiadavky žalovaného. Jednalo sa o pôžičku poskytnutú v hotovosti, o tejto skutočnosti nebol vyhotovený žiaden písomný dokument, žiadna zmluva. Išlo o právny úkon založený na dôvere medzi účastníkmi. Zhruba po roku žalovaný žalobkyni túto pôžičku vrátil. Túto skutočnosť môže potvrdiť svedok E. I., ktorý je bratom žalobkyne a bol aj blízkym priateľom žalovaného, s ktorým trávili spoločný čas, zdieľali spoločné akcie a boli v dennom kontakte, taktiež svedkyňa G. N., ktorá v tomto období žila s účastníkmi v spoločne prenajatom dome a bola denne svedkom všetkých rozhovorov. Taktiež v roku 2016 poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku v sume 5 000 Eur na nákup motorky, ktorú má žalovaný dodnes. Konala na základe požiadavky o poskytnutie pôžičky zo strany žalovaného, pričom o tomto právnom úkone nebol vyhotovený žiadny právny dokument, žiadna zmluva. Po roku, v zmysle ústnej dohody, žalovaný žalobkyni túto sumu vrátil. Túto skutočnosť môže potvrdiť svedok Forgáč. Z týchto dôvodov žalobkyňa preto nemala dôvod ani obavu poskytnúť žalovanému aj tretiu pôžičku na kúpu motorového vozidla Ford Mondeo, keďže prvé dve pôžičky žalovaný riadne a v zmysle dohody aj včas vrátil. Vo vyjadrení poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa žalovanému sumu 4 000 Eur previedla na jeho účet a 1 000 Eur mu odovzdala večer doma. Dohoda bola taká, že žalovaný vráti túto sumu najneskôr po predaji predmetného vozidla a táto dohoda má preto vplyv aj na plynutie premlčacej lehoty, keďže odo dňa predaja vozidla Ford Mondeo začína plynúť 3-ročná premlčacia lehota. Skutočnosť, že žalovaný popiera prevzatie, resp. poskytnutie pôžičky si žalobkyňa odôvodňuje tým, že vo období marec - apríl 2019 trvala na odchode žalovaného z domu, v ktorom spolu žili a ktorý patrí otcovi žalobkyne. Vzťahy sa medzi účastníkmi vážne narušili a dohody, ktoré dovtedy platili, žalovaný nerešpektuje. Je pravdou, že žalobkyňa predmetné motorové vozidlo užívala v rozmedzí od 6. do 9. mesiaca tehotenstva na naliehanie žalovaného. Po celý čas mala a má aj doteraz vlastné motorové vozidlo Volkswagen Golf 4, preto nebola odkázaná na používanie Ford Mondeo. Užívala ho na základe žiadosti žalovaného, aby mala bezpečnejšie cesty do Nemecka. V danom prípade sa vôbec nejednalo o prenájom, ako tvrdí žalovaný. Právne vzťahy medzi účastníkmi nikdy neboli riešené písomnou formou, ale na báze dôvery a nebyť zhoršenia partnerských vzťahov medzi nimi, je žalobkyňa presvedčená, že aj v poradí tretiu pôžičku by jej žalovaný riadne vrátil. Navrhla vykonať konfrontáciu medzi svedkom Forgáčom a žalovaným, obaja spolu trávili množstvo voľného času, vzájomne sa podporovali a preberali spolu všetky skutočnosti, ktoré sa týkali bežného života. Žalobkyňa zotrvala na podanom návrhu.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20. 10. 2021 k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že v roku 2011 sa so žalobkyňou ani nepoznali a bol v tom čase študentom strednej školy. V čase kúpy motorového vozidla mu žalobkyňa neposkytla žiadnu pôžičku, je to len jej výmysel a auto kupovala jeho matka pre seba a na svoje meno od jej kamaráta zo K.. Motorové vozidlo stálo 3 500 Eur. V tomto čase so žalovanou nebývali spolu, neboli ešte v Nemecku, bol na Slovensku a v Nemecku začal pracovať od júla 2012. Jeho matka na Slovensku splácala v splátkach osobné motorové vozidlo a v tomto čase žalobkyňa jeho matku ani nepoznala. V tom čase nepoznal ani E. I., ani G. N.. E. I. žil na Slovensku 800 km od bydliska v Nemecku a G. N. ešte s nimi nebývala a v roku 2012 s G. N.D. vôbec spolu nebývali, nepoznal ju. Bývali len so žalobkyňou v dedine U. a potom v T.. Taktiež žalobkyňa mu nikdy neposkytla pôžičku v sume 5 000 Eur na motorku, ktorú si zakúpil za finančné prostriedky, ktoré získal predajom motorky, ktorú mal v tom čase vo vlastníctve. E. I. je brat žalobkyne, spolu o týchto veciach nekomunikovali, nemal dôvod sa mu zverovať. Pracoval v O., mal dosť finančných prostriedkov na kúpu motorky, a teda tvrdenia o poskytnutí pôžičky 5 000 Eur považuje za klamstvá zo strany žalobkyne. Čo sa týka údajne uzavretej dohody o tom, že žalobkyni mal vrátiť sumu najneskôr po predaji motorového vozidla, k tomu uviedol, že je to len obrana žalovanej, ale nie je to žiadny dôkaz, pretože asi nikto by nepožičal finančné prostriedky na kúpu veci s tým, že peniaze sa mu vrátia z predaja. Žalobkyňa v roku 2016 potrebovala, aby jej auto žalovaný nechal v Nemecku, nakoľko ukončil pracovný pomer v Nemecku a odchádzal na Slovensko. Žalobkyňa auto užívala 1 rok a nie 3 mesiace a dohoda bola taká v tom čase, že osobné motorové vozidlo bude žalobkyňa používať v Nemecku, keď žalovaný ukončí pracovný pomer v Nemecku a odíde na Slovensko. Na to žalobkyňa poskytla finančné prostriedky. Po dobu jedného roka žalobkyňa osobné motorové vozidlo aj užívala. Počas užívania tohto motorového vozidla v Nemecku, žalobkyňa na ňom cestovala aj na Slovensko, pričom mala dve dopravné nehody, poškodila a zničila tak predný a zadný nárazník. Zdôraznil a prehlásil, že žalobkyňa prispela na kúpu motorového vozidla s tým, že bude toto užívať sama v Nemecku, keď on ukončí pracovný pomer a vráti sa na Slovensko, čo sa aj stalo. Po návrate na Slovensko, žalovaný pracoval na stavbe rodinného domu, v ktorom v

súčasnej dobe býva žalobkyňa. V čase, keď žalovaný a žalobkyňa pracovali v Nemecku, žalobkyňa posielala finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu, ktorý sa nachádza v obci Badín a v tom čase mal patriť žalobkyni. Na tomto rodinnom dome žalovaný vykonával rôzne stavebné práce ako pokládku podlahy v celom rodinnom dome, murárske a betonárske práce, montovanie terasy, pomáhal pri zakladaní dverí v celom dome a pod. Zo vzťahu so žalobkyňou sa im narodila dcéra F. Z. a s ňou bol žalovaný na materskej dovolenke a všetky finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplácané ako materská, posielal na účet a dával žalobkyni. Potom, ako ukončil vzťah so žalobkyňou, žalobkyňa pracovala na rôznych miestach, nedarilo a jej, a preto si hľadá spôsob, ako nadobudnúť finančné prostriedky. Žalovaný nie je pomstychtivý, chce sa starať o malol. F., o ktorú sa aj do dnešného dňa spoločne s jej matkou žalobkyňou vzorne starajú. Navrhol po vykonanom dokazovaní žalobu zamietnuť.

10. Dňa 22. 02. 2022 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne doručila na tunajší súd vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedla, že žalobkyňa nesúhlasí s vyjadrením žalovaného v celom rozsahu a v celom rozsahu tvrdenia žalovaného popiera, nakoľko zo strany žalovaného ide o účelové tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde a žalovaný si vymyslel príbeh, ktorým zavádza a snaží sa vyvinúť z povinnosti vrátiť pôžičku žalobkyni. Žalobkyňa opätovne uviedla, že poskytla žalovanému pôžičku vo výške 3 600 Eur ešte v roku 2012 a medzi žalobkyňou a žalovaným fungoval vzťah od začiatku taký, že ak žalovaný potreboval finančnú pomoc od žalobkyne, tak žalobkyňa mu bola ochotná pomôcť vo forme pôžičky, zvyčajne založenej na ústnej dohode. Vrátenie tejto pôžičky si žalobkyňa nenárokuje, nakoľko ju žalovaný sám vrátil. Skutočnosť, že v roku 2011 sa žalovaný so žalobkyňou nepoznal, považuje za klamstvo a taktiež považuje za vymyslené klamstvo, že sumu vo výške 3 600 Eur žalobkyňa žalovanému nikdy nepožičala. Nielenže mu túto sumu požičala, ale požičiavala mu pravidelne, vždy, keď potreboval vyšší aj nižší obnos peňazí. Čo sa týka pôžičky 5 000 Eur, túto žalobkyňa žalovanému poskytla na základe jeho požiadavky, nakoľko jej tvrdil, že na kúpu predmetnej motorky BMW, EČV: ZV 308 DO nemá dostatok finančných prostriedkov. Ani táto pôžička medzi stranami nebola spracovaná písomnou formou a túto skutočnosť žalovaný zneužíva vo svoj prospech. Túto pôžičku žalovaný žalobkyni aj vrátil. Tvrdenie žalovaného, že si predmetnú motorku kúpil z vlastných finančných prostriedkov a z predaja starej motorky, považuje žalobkyňa za klamlivé a zavádzajúce. Opätovne navrhla výsluch svedka E. I.. Počas trvania vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou dochádzalo k obdobným situáciám častejšie, ako demonštrovali na pôžičke vo výške 3 600 Eur z roku 2012 alebo pri pôžičke vo výške 5 000 Eur na motorku. V čase tretej pôžičky medzi žalobkyňou a žalovaným, žalobkyňa nemala žiadne pochybnosti, že sa uskutoční rovnaký scenár, a teda žalovaný požičanú sumu vráti tak, ako to bolo pri prvých pôžičkách. Aj prevod finančných prostriedkov 4 000 Eur a poskytnutie sumy 1 000 Eur v hotovosti, žalobkyňa považuje za pôžičku a táto pôžička bola založená na dohode a dôvere, že žalovaný vráti aj túto pôžičku. Suma vo výške 5 000 Eur bola požičaná žalobkyňou ako akontácia pri kúpe auta - Ford Mondeo, ktoré nadobudol výlučne do svojho vlastníctva žalovaný a na zvyšok kúpnej ceny si zobral žalovaný úver. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že išlo o poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyňou na kúpu spoločného auta, ktoré budú užívať spoločne, nakoľko úver bol vzatý iba žalovaným, čo potvrdil aj žalovaný. Auto bolo napísané iba na neho, a teda bolo iba jeho výlučným vlastníctvom. Žalovaný si vymýšľa a hľadá dôvod na zbavenie sa povinnosti vrátiť pôžičku vo výške 5 000 Eur. Žalovaný neodôvodnil ani nepreukázal iný dôvod a titul prevodu sumy vo výške 4 000 Eur na jeho účet, a preto je zrejmé, že sa jednalo o pôžičku, nakoľko predmetné osobné motorové vozidlo nadobudol práve v tom čase. Okrem iného, žalovaný uvádza, že žalobkyňa potrebovala, aby jej auto nechal v roku 2016 v Nemecku na užívanie, avšak nenapísal aké auto. Je presvedčená, že v prípade predloženia kúpnej zmluvy na Ford Mondeo, ktoré kupoval žalovaný a na ktorého kúpu pre účely zaplatenia akontácie požičala žalobkyňa finančné prostriedky, bude dátum jednoznačne jasný a titul pôžičky taktiež. Poukázala aj na tú skutočnosť, ktorá preukazuje, že žalovaný klame a to, že žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 4 000 Eur bezhotovostným prevodom a sumu vo výške 1 000 Eur v hotovosti dňa 05. 04. 2017 ako pôžičku, aby žalovaný mohol zaplatiť akontáciu pri kúpe auta, ktoré následne začal splácať dňa 18. 04. 2017 už v rámci poskytnutého úveru. Žalobkyňa v mesiaci január 2018 otehotnela, malol. dcéra F. sa narodila v D. XXXX, čo opäť vylučuje tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa tomuto posielala peniaze kvôli užívaniu osobného motorového vozidla. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vylučuje tvrdenia žalovaného, je písomná výzva žalobkyne na vrátenie poskytnutej pôžičky zo dňa 27. 01. 2020. Táto výzva taktiež vylučuje premlčanie dlhu, a preto navrhla súdu, aby námietku premlčania žalovaného zamietol ako nedôvodnú. Žalobkyňa predmetné vozidlo používala, bolo to na základe naliehania a vyžiadania žalovaného, nakoľko žalobkyňa bola vtedy tehotná a predmetné vozidlo bolo bezpečnejšie. Nie je pravdou, že toto užívanie žalobkyňou trvalo rok a predmetné motorové vozidlo užívala len počas tehotenstva, a to od 6. mesiaca do 9. mesiaca tehotenstva v roku 2018. Žalobkyňa do dnešných dní

vlastní svoje motorové vozidlo a nie je odkázaná na užívanie motorového vozidla žalovaného. Počas tehotenstva žalobkyne došlo len k výmene motorových vozidiel, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa používala vozidlo žalovaného a žalovaný užíval vozidlo žalobkyne. Žalovaný bol vo viacerých životných situáciách finančne závislý od žalobkyne. Žalobkyňa poskytla žalovanému aj bývanie v rodinnom dome v V., ktorý patrí otcovi žalobkyne, kde býval 2,5 roka zadarmo, z toho 2 roky sám, keďže žalobkyňa chodila pracovať do Nemecka. Posledného polroka bývali spoločne, žalovaný nikde nepracoval. Čo sa týka prác na dome, žalovaný nespomenul, že materiál kupovala žalobkyňa. Má za to, že vzťah, ako aj dohody medzi žalovaným a žalobkyňou boli založené na dôvere, ktorá sa odvíjala od skutočnosti, že vo väčšine požičaných finančných prostriedkov, žalovaný dohody dodržal a celú sumu pôžičky vrátil riadne a včas. Príčinu nesplatenia poslednej pôžičky vidí aj v tom, že v roku 2019 žalobkyňa trvala na odchode žalovaného z rodinného domu. Poukázala na fakt, že žalovaný ani jedno svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, pričom žalobkyňa preukázala poskytnutie pôžičky žalovanému, a to vo výške 5 000, ktorú sumu žalovaný nespochybnil, taktiež nespochybnil kúpu predmetného motorového vozidla, na ktorého kúpu mu žalobkyňa požičala, pretože ani na toto nemal žalovaný peniaze. Navrhla výsluch svedka E. I..

11. Právna zástupkyňa žalobkyne v konaní uviedla, že žalobkyňa na podanom návrhu trvá. V roku 2011 žalobkyňa so žalovaným začali spolu chodiť a v tom roku žalovaný maturoval a žalobkyňa bola žalovanému aj na stužkovej. Nevedela sa vyjadriť, kedy presne v roku 2011 žalobkyňa odišla do Nemecka, ale v roku 2012 žalovaný za žalobkyňou do Nemecka prišiel. Taktiež sa presne nevedela vyjadriť, či žalobkyňa so žalovaným žili v spoločnej domácnosti aj v čase, keď žalobkyňa žalovanému prvýkrát poskytla pôžičku vo výške 3 600 Eur. Čo sa týka pôžičky vo výške 5 000 Eur, v roku 2016 žalobkyňa žalovanému poskytla pôžičku na nákup motorky, žalobkyňa so žalovaným už žili v spoločnej domácnosti, a teda zrejme aj spoločne hospodárili, avšak každý mal svoj účet a na ňom finančné prostriedky. Právna zástupkyňa žalobkyne sa nevedela vyjadriť, či bol žalovaný po narodení dieťaťa na materskej dovolenke a či poberal materské dávky. Čo sa týka žalobkyne, tak žalobkyňa v Nemecku užívala auto Volkswagen, ktoré bolo auto jej otca a po kúpe predmetného motorového vozidla, na ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku 5 000 Eur, si autá vymenili, a to tak, že žalovaný na aute jej otca Volkswagen odišiel na Slovensko a žalobkyni zostalo zakúpené auto Ford Mondeo. Uviedla, že sa pridržiava písomných vyjadrení, navrhla vo veci doplniť dokazovanie o výsluch E. I., ktorý je bratom žalobkyne, a to ako svedka, nakoľko tento by mal objasniť okolnosti poskytnutia pôžičky žalovanému a taktiež aj o tom, ako sa dohodli na splatení danej pôžičky. Navrhla aj výsluch svedka U. U., ktorý je blízky kamarát aj žalovaného, ktorý mal taktiež vedomosť o poskytnutej pôžičke a mal by objasniť aj tú skutočnosť, ako sa žalobkyňa so žalovaným dohodli na splatení pôžičky. Zabezpečila ich prítomnosť. V prípade, že súd nevykoná dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov, zotrvala aspoň na výsluchu E. I., nakoľko ten bol skutočne prítomný stále pri obidvoch stranách a mal vedomosť o všetkom, čo sa medzi nimi dialo. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči uviedla, že má za to, že je nesporné, že žalobkyňa žalovanému požičala sumu 4 000 Eur prevodom na účet, sumu 1 000 Eur mu dala v hotovosti do ruky, z ktorej časť použil na akontáciu na kúpu svojho auta, čo bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou. Taktiež je nesporné, že obidvaja sa rozprávali o vrátení pôžičky a nešlo ani o dar, ani o príspevok na kúpu auta, aj svedok potvrdil, že na dobe splatnosti sa dohodli v prípade predaja predmetného vozidla. Poukázala na skutočnosť, že z peňazí požičaných žalobkyňou žalovaný kúpil auto, ktoré aj predal a výťažok z predaja použil znova na kúpu svojho auta.

12. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne, že žalobkyňa požičiavala finančné prostriedky žalovanému, pretože žalovaný dobre zarábal, o čom predložila súdu aj ročné zúčtovanie zo dňa 19. 12. 2016, z ktorého vyplýva, že za rok žalovaný zarobil sumu 24 619,57 Eur a zároveň môžu súdu predložiť aj dielčie výplatné pásky, z ktorých vyplýva, že žalovaný mal napríklad mesačný príjem 1 894,13 Eur. Žalovaný pracoval v dvoch až troch zamestnaniach a nebolo potrebné si finančné prostriedky požičiavať. V Nemecku obidvaja používali autá, žalobkyňa otcove auto, žalovaný auto svojej matky a nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že mala žalobkyňa prispieť na kúpu auta pre matku žalovaného, o čom predkladajú kúpnu zmluvu zo dňa 31. 05. 2012. Na území SR mal žalovaný sporiaci účet, o čom predložili zmluvu o účte sporenia so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Žalovaný žalobkyni dával finančné prostriedky. Právna zástupkyňa žalovaného zároveň krátkou cestou doručila súdu vyjadrenie zo dňa 23. 02. 2022 ako reakcie na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené dňa 22. 02. 2022. Uviedla, že žalovaný žalobkyni nevráti sumu 5 000 Eur, ani sumu 4 000 Eur, nakoľko v danom prípade to pôžička nebola a medzi

žalobkyňou a žalovaným nebola dohoda o vrátení finančnej čiastky po predaji motorového vozidla, čo je absurdum, aby mal niečo vrátiť s tým, že to vráti po predaji auta.

13. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na dôkazy, ktoré boli predložené z ich strany do tohto súdneho konania, ako aj na dnešnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo ani v ústnej, ani v písomnej forme. Dohoda bola jasná, a to zakúpenie motorového vozidla pre potreby najmä žalobkyne v Nemecku, a preto na kúpu prispela sumou 4 000 Eur a za tieto finančné prostriedky využívala aj osobné motorové vozidlo v Nemecku viac ako rok, potom na Slovensku. Medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vrátení peňazí, ani k dohode, že finančné prostriedky musí žalovaný žalobkyni vrátiť po predaji auta. Spochybňujú preto výpoveď svedka E. I., ktorý v Nemecku za účastníkmi tohto sporu bol jedenkrát a nemohol vedieť o ich osobnom živote v Nemecku. Taktiež uviedla, že finančné prostriedky, ktoré poskytla žalobkyňa boli použité na akontáciu auta, avšak akontácia na auto zložená nebola. Domnieva sa, že výpoveď svedka nie je pravdivá. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadala priznať náhradu trov konania.

14. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pri kúpe auta 20. 04. 2017 mal dostatok vlastných finančných prostriedkov a zobral si na kúpu tohto auta pôžičku vo výške 20 000 Eur. Nebola pre neho nevyhnutnosť prijať od žalobkyne sumu 4 000 Eur. Túto sumu prijal z dôvodu, že žalobkyňa chcela prispieť na kúpu predmetného motorového vozidla. So žalobkyňou sa nedohodli, ani sa nerozprávali o vrátení sumy 4 000 Eur po predaji predmetného motorového vozidla, ani o vrátení sumy 4 000 Eur. K predaju predmetného motorového vozidla došlo dňa 21. 10. 2019, a to za sumu 14 990 Eur. Žalovaný súdu predložil vo fotokópii doklad o úvere na kúpu predmetného motorového vozidla a kúpnu zmluvu, na základe ktorej predmetné motorové vozidlo predal. Uviedol vo výpovedi, že maturoval v roku 2012 a v roku 2011 mal stužkovú. So žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti od júla 2012, t.j. od doby, kedy prišiel do Nemecka. Čo sa týka návrhu žalobkyne o výsluch svedka E. I. ako brata žalobkyne, k tomu uviedol, že neboli v nejakom blízkom kontakte, spoločne netelefonovali, ani sa s ním o kúpe auta nebavil. Čo sa týka osoby U. U., toho pozná, je to kamarát E. I. a s U. U. sa o kúpe predmetného motorového vozidla nebavil. Medzi ním a žalobkyňou neexistovala žiadna dohoda o nejakej dobe splatnosti požičanej sumy. Sumu 1 000 Eur mu žalobkyňa nikdy neodovzdala. Žalobkyni neoznamoval, že predmetné motorové vozidlo predal a žalobkyňa to zistila zrejme až vtedy, keď prišiel na inom aute.

15. Súd na návrh žalobkyne o vykonanie dôkazu výsluchom svedka E. I. pristúpil k jeho výsluchu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že je bratom žalobkyne a pozná aj žalovaného. So žalovaným prichádzali do kontaktu na území SR, ale aj v Nemecku. Žalovaný so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti, do ktorej chodil, a to do každej z ich troch domácností. Nevedel sa vyjadriť, ako často to bolo. Čo sa týka finančných záležitostí, spoločne so žalobkyňou aj so žalovaným všetko riešili spolu. V Nemecku u žalobkyne a žalovaného mesiac býval. Žalobkyňa v Nemecku používala auto Golf a následne Ford Mondeo. Žalovaný viac menej s ním riešil kúpu každého auta. Čo sa týka auta Ford Mondeo, žalovaný mu povedal za akú cenu auto kupuje. Podľa jeho názoru, žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na kúpu tohto auta a žalobkyňa žalovanému požičala aj na kúpu predchádzajúceho auta okolo 3 000 Eur a následne žalobkyňa žalovanému požičala sumu 4 000 a 1 000 Eur, pričom zvyšok kúpnej ceny doplatil žalovaný. 1 000 Eur mu dala do ruky a myslí si, že 4 000 Eur previedla na účet žalovaného. Čo sa týka sumy 5 000 Eur, tak to nebol dar, ale išlo o pôžičku a boli to požičané sumy. Nebol prítomný, keď žalobkyňa žalovanému odovzdala sumu 1 000 Eur a taktiež nebol prítomný, keď došlo k prevodu sumy 4 000 Eur, avšak má o tom vedomosť, pretože sa spolu o tom bavili. O požičaní týchto finančných prostriedkov sa dozvedel od sestry a o tom, že išlo o pôžičku sa dozvedel od jednej aj od druhej strany. Až po požičaní sumy 5 000 Eur, teda po odovzdaní peňazí sa dozvedel, že žalobkyňa požičala žalovanému na kúpu auta sumu 5 000 Eur. Opýtal sa žalobkyne, akým spôsobom sa má suma vrátiť a či sa nebojí, k čomu žalobkyňa uviedla, že v minulosti mu požičala nejaké finančné čiastky, ktoré jej vrátil. Žalobkyňa, čo sa týka sumy 5 000 Eur, ho informovala v takom smere, že finančné prostriedky jej žalovaný vráti, keď bude mať a že v prípade, ak nebude mať, tak vráti finančné prostriedky, keď žalovaný predá auto. Nebol prítomný v takom okamihu, že by ho boli obidvaja informovali, že k vráteniu finančných prostriedkov dôjde, keď žalovaný finančné prostriedky bude mať, resp., keď predá auto. Žalovaný túto skutočnosť nikdy nepopieral, že vráti finančné prostriedky až keď predá auto. V prípade, ak by sa auto nepredalo, tak si mal žalovaný finančné prostriedky zabezpečiť a vrátiť ich a ak auto predá, tak finančné prostriedky vráti po predaji auta. Žalovaný mal vrátiť finančné prostriedky, keď predá toto konkrétne auto Ford Mondeo. Žalobkyňa v žalovanom mala istotu, a to takú, že žalovaný auto kúpil, predal, auto kúpil, predal a žalovaný svoje autá menil. Bol prítomný, keď sa žalobkyňa so

žalovaným rozprávali o vrátení pôžičky, a to nie jedenkrát a žalovaný nikdy nepopieral, že peniaze vráti, a to keď bude mať alebo ich vráti po predaji auta. Nikdy nebol účastníkom dohody, že by vozidlo kupovali spolu a že žalovaný nemusí vracať žalobkyni peniaze. Mal vedomosť o tom, že žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na kúpu auta, nakoľko to spolu preberali. Žalobkyňa aj inokedy požičiavala peniaze žalovanému, ale žalovaný jej vždy peniaze vrátil. Má vedomosť o tom, že žalovaný bol s ich spoločným dieťaťom na materskej dovolenke, ale nevedel sa vyjadriť, kto poberal rodičovský príspevok. V Nemecku žalobca so žalobkyňou spoločne hospodárili, pracovala žalobkyňa, ale aj žalovaný, ale žalovaný zarábal menej ako žalobkyňa. Žalovaný z Nemecka odišiel na aute Golf a predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo zakúpené, zostalo žalobkyni v Nemecku a nemá vedomosť o tom, že by a boli dohodli na nejakých platbách za užívanie tohto auta, ale žalobkyňa za toto auto platila aj servis, aj poistky, všetko. Nevedel sa vyjadriť, ako dlho mala žalobkyňa motorové vozidlo v Nemecku v užívaní. Zakúpené motorové vozidlo zostalo žalobkyni v Nemecku, a to z toho dôvodu, že bola tehotná. Žalobkyňa so žalovaným plánovali spoločnú budúcnosť. Nemal vedomosť o tom, že by predmetné motorové vozidlo po otehotnení žalobkyňou bude ich rodinným autom. Nepamätal si, kedy odišiel do Nemecka. Prišiel tam niekedy približne v roku 2013 alebo 2014 za účelom hľadania práce, avšak z Nemecka odišiel po mesiaci, nakoľko nemal financie. Do Nemecka za prácou sa nevrátil a žalobkyňu a žalovaného do Nemecka chodil navštevovať. Nevedel uviesť presné číslo, koľkokrát bol za žalobkyňou a žalovaným v Nemecku. V súčasnej dobe žalobkyňa pracuje pre nejakú firmu a nevyjadril sa o skutočnosti, že žalobkyňa má veľké dlhy. Predmetné motorové vozidlo bolo zakúpené na splátky, žalovaný bol dva roky nezamestnaný, nemal z čoho splácať splátky, ktoré splácala žalobkyňa.

16. Žalobkyňa navrhla vo veci doplniť dokazovanie o výsluch svedka U. U., pričom súd návrh na výsluch tohto svedka zamietol, nakoľko výsluch svedka považoval za bezpredmetný s poukazom na výsluch svedka E. I.Č., taktiež na tú skutočnosť, že U. U. nebol priamym svedkom, tak ako ani svedok Róbert Forgáč dohody medzi žalobkyňou a žalovaným o splatnosti predmetnej pôžičky, taktiež o odovzdaní sumy 1 000 Eur do rúk žalovaného.

17. Z vyjadrenia žalovaného doručeného na tunajší súd krátkou cestou, t.j. v deň pojednávania dňa 24. 02. 2022 vyplýva, že žalovaný si v roku 2012 nemal dôvod požičať žiadne finančné prostriedky vo výške 3 600 Eur, nakoľko v roku 2011 sa ešte so žalobkyňou nepoznali. V čase kúpy tohto motorového vozidla mu žalobkyňa neposkytla žiadnu čiastku, je to len jej výmysel, auto kupovala jeho matka pre seba na svoje meno za sumu 3 500 Eur, a to na splátky, tak, ako je uvedené v zmluve. So žalobkyňou sa spoznali tesne pred jeho stužkovou. V čase kúpy motorového vozidla Ford Mondeo, rok výroby 2004, EČV: ZV685BX nemohla žalobkyňa prispievať na kúpu, nakoľko ho platila jeho matka a žalobkyňa v tom čase pracovala v Nemecku. Žalovaný v máji 2012 maturoval na strednej priemyselnej škole. V Nemecku začal pracovať od júla 2012. V tom čase nepoznal ani G. N.. Svedok E. I. je na Slovensku 800 km od jeho bydliska v Nemecku. Domnienky žalobkyne vo vyjadrení nie sú žiadnym dôkazom k podanej žalobe, obrana žalobkyne je len v tom, že žalovaný klame a vymýšľa si nepravdivé tvrdenia. Žalovaný svoje tvrdenia riadne podložil dôkazmi. Žalobkyňa nikdy žalovanému neposkytla pôžičku 5 000 Eur na motorku, ktorú si zakúpil za finančné prostriedky, ktoré získal predajom motorky, ktorú mal v tom čase vo vlastníctve. Svedok E. I. je brat žalobkyne, s ním o tých veciach nekomunikoval, nemal dôvod sa mu zverovať. Žalovaný pracoval v Nemecku a mal dosť finančných prostriedkov na kúpu motorky. So žalobkyňou sa spoznali tesne pred jeho stužkovou. V čase kúpy motorového vozidla Ford Mondeo, rok výroby 2004, EČV: ZV685BX nemohla žalobkyňa prispievať na kúpu tohto vozidla , nakoľko ho platila jeho matka a žalobkyňa v tom čase pracovala v Nemecku. Žalovaný v máji 2012 maturoval na strednej priemyselnej škole. V Nemecku začal pracovať od júla 2012. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že suma 5 000 Eur nebola žiadna pôžička, nakoľko kto by požičal na kúpu veci peniaze, ktoré by sa mu mali vrátiť len z predaja veci. Jeden rok predmetné motorové vozidlo žalovaný žalobkyni nechal do užívania. Suma 4 000 Eur bol príspevok žalobkyne na kúpu tohto motorového vozidla s tým, že žalobkyňa auto bude používať v Nemecku aj na Slovensku. Žalovaný netvrdil ani v odpore voči platobnému rozkazu, že išlo o prenájom motorového vozidla, ale tvrdí, že dohoda bola v tom čase taká, že osobné motorové vozidlo bude žalobkyňa používať v Nemecku, keď žalovaný ukončí pracovný pomer v Nemecku. Opätovne prehlásil, že žalobkyňa mu prispela sumou 4 000 Eur na kúpu motorového vozidla s tým, že toto bude užívať sama v Nemecku po ukončení jeho pracovného pomeru a po návrate na Slovensko, čo sa aj stalo. Akontácia na kúpu auta sa predajcovi nedávala a na kúpu auta mal pôžičku 20 000 Eur a ostatné finančné prostriedky mal z predaja osobného motorového vozidla a z úspor v sume 6 990 Eur. Fakticky finančné prostriedky, čo mu dala žalobkyňa, v sume 4 000 Eur boli na ten účel, aby mali poriadne auto na cestovanie a sama mu tieto finančné prostriedky ponúkla s tým, že auto bude užívať aj ona. Po návrate

na Slovensko pracoval na stavbe rodinného domu, v ktorom v súčasnej dobe býva žalobkyňa. Dom je v súčasnej dobe vo vlastníctve otca žalobkyne, dom však bol postavený pre žalobkyňu. Žalobkyňa sa vrátila z Nemecka vo 8. mesiaci tehotenstva, na Slovensku nepracovala, nepoberala žiadne finančné prostriedky, žalovaný poberal rodičovský príspevok, ktorý odovzdával žalobkyni na jej osobný účet, a pritom pracoval aj na dohodu, a teda nebol od žalobkyne finančne závislý. V Nemecku žalovaný pracoval v troch zamestnaniach. Dve zamestnania vykonával v jednom mesiaci, preto nebolo nutné, aby si požičiaval peniaze od žalobkyne. Od 15. 03. 2013 si sporil finančné prostriedky i v banke Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy o účte sporenia. Žalobkyňa v čase, keď žili v Nemecku, splácala viac pôžičiek, a to jednu vo výške 290 Eur mesačne a druhú vo výške 390 Eur mesačne a potrebovala finančné prostriedky na dokončenie rodinného domu v V.. Žalovaný tam nebýval 2,5 roka, pretože dom nebol dokončený a býval u svojej matky vo K.. So svedkom E. I. nemal žiadny dôverný vzťah od roku 2012 do júna 2017, nakoľko v tej dobe žil v Nemecku, bez toho, aby sa telefonicky alebo inak kontaktovali. Domnieva sa, že svedecká výpoveď E. I. nemôže byť pravdivá, nakoľko nežil s nimi v Nemecku. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

18. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že dňa 05. 04. 2017 žalobkyňa previedla zo svojho účtu na účet žalovaného sumu 4 000 Eur.

19. Z výzvy žalobkyne zo dňa 03. 02. 2020 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 5 000 Eur ako pôžičky, ktorú žalovanému poskytla dňa 06. 04. 2017 na kúpu motorového vozidla, a to ako úhradu akontácie auta zn. Ford Mondeo, rok výroby 21. 11. 2016, a to najneskôr v lehote do 20. dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 07. 02. 2020.

20. Z čestného prehlásenia matky žalovaného zo dňa 01. 10. 2020 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný žili v jednej domácnosti 6 rokov, žalobkyňa pracovala v Nemecku a auto Ford Mondeo kúpil jej syn, na kúpu ktorého prispela žalobkyňa sumou 4 000 Eur, a to z dôvodu, že ho chcela využívať a užívala ho v skutočnosti viac ako rok, v roku 2017 a 2018 v Nemecku. Žalobkyňa po návrate z Nemecka auto naďalej užívala i na Slovensku. Dohoda medzi žalobcom ako jej synom a C. I. bola taká, že žalobkyňa vloží peniaze, aby mohla užívať auto a nedala nikdy žalovanému žiadnu pôžičku. Toto rozhodnutie jej bolo oznámenie ako matke zo strany žalovaného počas jednej z dovoleniek na Slovensku.

21. Z predložených čestných prehlásení U. T. R. U. Š., ktoré sú identické, vyplýva, že žalobkyňa pracovala a bývala v Nemecku, v lokalite, kde obaja pracovali a používala motorové vozidlo Ford Mondeo, rok výroby 21. 11. 2016, EČV: ZV644DL a toto vozidlo žalobkyňa užívala po zakúpení žalovaným na dochádzanie do zamestnania v Nemecku, na nákupy, výlety a niekoľkokrát na návštevu Slovenska. Žalovaný pracoval v Nemecku, vždy mal dosť finančných prostriedkov, pretože dobre zarábal. Žalobkyni žalovaný pomáhal s výstavbou rodinného domu a nikdy si žalovaný od nikoho v Nemecku nepožičiaval peniaze a už vôbec nie od žalobkyne, s ktorou žil v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov.

22. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovaného za jún 2017 vyplýva, že žalovaný dosiahol príjem vo výške 1 894,13 Eur.

23. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 31. 05. 2012 vyplýva, že zmluvu uzavrel C.. L. M. ako predávajúci a U. Z. ako kupujúca, t.j. matka žalovaného a predmetom bola kúpa motorového vozidla Ford Mondeo, ev.č. ZV685BX za kúpnu cenu 3 500 Eur, ktorú sa zaviazala matka žalovaného splácať v splátkach, a to tak, že do 31. 05. 2012 uhradí splátku 2 000 Eur, do 13. 08. 2012 splátku 800 Eur a do 31. 12. 2012 splátku 500 Eur.

24. Súd z kópie ročného zúčtovania žalovaného za rok 2016 vyplýva, že žalovaný v období od 01. 01. do 31. 12. dosiahol príjem vo výške 24 619,57 Eur.

25. Z predloženej fotokópie písomnosti AUTO EBERL zo dňa 20. 04. 2017 vyplýva, že žalovaný kúpil motorové vozidlo Ford Mondeo, rok výroby 21. 11. 2016 za sumu 26 990 Eur, z čoho suma 22 680,57 Eur bola kúpna cena bez DPH a 19 %-ná DPH predstavovala čiastku 4 309,33 Eur. Z predmetnej písomnosti nevyplýva zloženie akontácie.

26. Súd v zmysle nemal v konaní sporné, že žalobkyňa so žalovaným žili od júla 2012 do marca 2019 v partnerskom vzťahu a v spoločnej domácnosti, z ktorého sa dňa 24. 10. 2018 narodilo malol. dieťa. Taktiež v konaní nemal súd sporné, že žalobkyňa dňa 05. 04. 2017 poukázala na účet žalovaného sumu 4 000 Eur, taktiež, že dňa 20. 04. 2017 žalovaný kúpil osobné motorové vozidlo Ford Mondeo za kúpnu cenu 26 990 Eur. V konaní medzi stranami sporu zostalo sporné odovzdanie a prevzatie sumy 1 000 Eur v hotovosti žalovaným poskytnuté žalobkyňou, taktiež titul poskytnutia sumy 5 000 Eur, ako aj dohoda o splatnosti sumy 5 000 Eur. V konaní zostala sporná aj otázka premlčania nároku.

27. Podľa § 657 O.z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

28. V zmysle § 657 O.z., medzi podstatné náležitosti dohody o pôžičke patrí:

- označenie zmluvných strán,

- určenie predmetu pôžičky,

- musí z obsahu vyplýva aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze),

- skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

29. Tunajší súd nemal v konaní sporné, že dňa 05. 04. 2017 žalobkyňa poukázala na účet žalovaného sumu 4 000 Eur a že došlo skutočne k odovzdaniu predmetu pôžičky žalobkyňou ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi.

30. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 5 000 Eur z titulu poskytnutej pôžičky. Bolo povinnosťou žalovanej preukázať, že sumu 4 000 Eur, ktorú poukázala zo svojho účtu na účet žalovaného, bola pôžička a taktiež preukázať, že žalobkyňa žalovanému dňa 05. 04. 2017 odovzdala sumu 1 000 Eur v hotovosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktoré nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazy je potrebné označiť presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať. Neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby, a preto neodôvodňuje odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní sporu. V danom prípade žalobkyňa má bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke a že žalovaný pôžičku nevrátil. Bolo povinnosťou žalovanej preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že konkludentne vyjadrená vôľa žalovaného uzavrieť zmluvu o pôžičke so žalobkyňou uvedeným spôsobom, t.j. ústne, by mohla byť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považovaná za naplnenú, len pokiaľ by, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu takáto vôľa bola a že jej obsahom bolo uzavretie zmluvy o pôžičke. V danom prípade táto podmienka nebola naplnená, vzhľadom na odlišné stanoviská strán. Žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, pretože nepreukázala obsah práv a povinností zmluvných strán, ako ani vznik záväzku žalovaného vrátiť odovzdané finančné prostriedky žalobkyni ako veriteľovi. Žalobkyňa tak v konaní nepreukázala, že bol žalovaný povinný žalovanú sumu vrátiť. Skutočnosť, že došlo k odovzdaniu finančnej čiastky v hotovosti 1 000 Eur, nebola preukázaná a ani poukázanie sumy 4 000 Eur, že išlo o pôžičku, nebola preukázaná ani z výpovede svedka, ktorý mal vedomosť o tom, že má ísť o pôžičku len sprostredkovane od žalobkyne ako svojej sestry a v danom prípade jeho výpoveď súd považoval za málo hodnovernú, vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah so žalobkyňou.

31. Podľa § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Tunajší súd v danom prípade poukázanie sumy 4 000 Eur z účtu žalobkyne na účet žalovaného považoval za plnenie bez právneho dôvodu zo strany žalobkyne žalovanému, a teda v zmysle tohto ustanovenia by mal žalovaný povinnosť žalobkyni vrátiť sumu 4 000 Eur.

35. V danom prípade ale zostala sporná splatnosť tohto bezdôvodného obohatenia a bolo potrebné v danom prípade sa zaoberať otázkou premlčania nároku žalobkyne.

36. Čo sa týka splatnosti dlhu, súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že splatnosť dlhu začína dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po splatnosti dlhu a ak splatnosť dlhu nebola dohodnutá ani inak určená, začína premlčacia doby plynúť dňom nasledujúcim po tom, ako dlh vznikol.

37. Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Podľa § 107 ods. 1 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

40. Podľa § 107 ods. 2 O.z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

41. V danom prípade, na základe vykonaného dokazovania nebolo v konaní preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k dohode o splatnosti pôžičky, resp. o vrátení bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa v žalobe neuviedla, kedy mala byť pôžička vrátená a až následne, vo vyjadrení k podanému odporu uviedla, že žalovaný mal povinnosť sumu 5 000 Eur vrátiť po predaji zakúpeného motorového vozidla. Ani táto skutočnosť nebola v konaní nebola jednoznačne preukázaná, nakoľko toto tvrdenie žalobkyne žalovaný poprel a ani svedeckou výpoveďou svedka, brata žalobkyne, nebolo preukázané, že k vráteniu čiastky 4 000 Eur, či už z titulu pôžičky alebo z titulu bezdôvodného obohatenia, malo dôjsť po predaji auta, nakoľko aj svedok vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho vedomostí, a to zrejme sprostredkovanej prostredníctvom žalobkyne, k vráteniu sumy 5 000, resp. 4 000 Eur malo dôjsť vtedy, keď žalovaný bude mať a keď nebude mať, tak po predaji auta. Dôkazné bremeno v tejto súvislosti zaťažuje žalobcu, že medzi stranami bola výslovná dohoda, že splatnosť závisí od vôle dlžníka, pričom žalobkyňa existenciu takejto dohody nepreukázala a ak splatnosť nebola dohodnutá a ani inak určená, 3- ročná premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po tom, čo dlh vznikol. Teda v danom prípade začala 3-ročná premlčacia lehota plynúť dňom 06. 04. 2017 a po právnom posúdení zo strany súdu, aj pre bezdôvodné obohatenie dňom 06. 04. 2017, ktorý by pri preukázaní, že išlo o pôžičku, uplynula dňom 06. 04. 2020 a pri bezdôvodnom obohatení dňa 06. 04. 2019. Žaloba na tunajší súd bola podaná dňa 08. 07. 2020, t.j. po uplynutí jednak 3-ročnej, ako aj 2-ročnej premlčacej lehoty.

42. Tunajší súd preto z dôvodu premlčania nároku žalobkyne, návrhu žalobkyne nevyhovel a žalobu v celom rozsahu zamietol.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané ( v spojení s ). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.