Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/67/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: V. R., N.. XX.XX.XXXX, A. B. N. V., E. X, zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: M. P., N..XX.XX.XXXX, A. O. XX, C. XX XXX, X., prechodne Topoľová 12, Košice, zastúpený advokátom JUDr.Michaelom Medviďom, Štúrova 27, Košice o zaplatenie 4.050,- € s príl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie Európskeho platobného rozkazu sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.050,-€ s príslušenstvom titulom nedoplatku na nájomnom v zmysle uzavretej Zmluvy o nájme zo dňa 10.9.2012.

2. Tunajší súd dňa 18.9.2014 vo veci vydal Európsky platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. Vo vyjadrení zo dňa 10.5.2016 nárok uplatňovaný žalobcom namietol v celom rozsahu. Jeho právny zástupca túto skutočnosť odôvodnil neplatnosťou zmluvy o nájme bytu, keďže bola uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou NOVI - OIL, spol. s r.o., IČO. 31 698 051, Hviezdoslavova 1020/8, Trebišov. Táto spoločnosť nie je a nebola vlastníkom bytu Č..X, M. M. Č..XX M. A. F. B.. Č.. XXXX, W. N. W. XXX, K. Ú. B. V., uvedeným v nájomnej zmluve. Vlastníkom je žalobca, o čom svedčí výpis z LV. Žalovaný so žalobcom teda nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu a nie je s ním v žiadnom zmluvnom vzťahu. Podľa jeho tvrdení sa v byte žalobcu zdržiaval do konca novembra 2012, kedy byt opustil, keďže bol neobývateľný, v byte bola zima, nebol vykurovaný. Žalobca o opustení bytu žalovaným vedel, keďže sa o tom zmieňuje v predžalobnej výzve zo dňa 14.8.2013. Z titulu neplatnej nájomnej zmluvy žalobca tak nemá nárok na zaplatenie nájomného za obdobie december 2012 až jún 2013, keďže žalovaný predmetný byt v tom čase neužíval, v byte sa nezdržiaval, z ktorého dôvodu nemá nárok ani na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobca k podanému odporu zaujal stanovisko dňa 15.6.2016, keď nesúhlasil s tvrdením žalovaného v tom, že zmluva je neplatná, spoločnosť NOVI - OIL s.r.o. nie je vlastníkom bytu, ktorý bol predmetom nájmu. Podľa jeho tvrdenia zmluva o nájme zo dňa 10.9.2012 bola uzatvorená medzi žalobcom ako oprávnenou osobou a žalovaným. V zmysle článku 4.1 zmluvy, tá bola uzatvorená na dobu určitú, od 10.9.2012 do 9.9.2014. V zmysle článku 5.1 zmluvy o nájme sa strany dohodli na nájomnom vo výške 550,-€ mesačne. Žalovaný od decembra 2012 do júna 2013 neplatil dojednané nájomné. Skutočnosť, že sa v danom čase v byte nezdržiaval nemá vplyv na platenie nájomného. Platné skončenie nájmu zo strany žalovaného bolo možné v zmysle článku 4.4 predmetnej zmluvy - písomnou dohodou, alebo výpoveďou. Žalovaný mal možnosť zmluvu vypovedať, čo však neurobil. Žalobca dňa 2.4.2013 vypovedal zmluvu o nájme v zmysle § 711 ods.1 písm.d) OZ, z dôvodu neplatenia nájomného s tým, že trojmesačná výpovedná lehota uplynula 31.7.2013. V tomto smere poukázal na ust. § 676 ods.1 OZ, i na ustanovenie § 710 ods.1 týkajúci sa zániku nájmu bytu. S poukazom na článok 4.3 zmluvy o nájme, nájom podľa dohody účastníkov tejto zmluvy mohol zaniknúť

a) uplynutím doby nájmu

b) dohodou zmluvných strán

c) výpoveďou. Podľa článku 4.4 pred uplynutím doby nájmu bolo možné ukončiť nájom písomnou dohodou, výpoveďou prenajímateľa alebo nájomcu v súlade s OZ. Nájom v tomto prípade skončil uplynutím výpovednej doby, ktorá bola trojmesačná pre obidve zmluvné strany. Zmluvné strany sa dohodli, že výpovedná doba začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej strane. Strany sporu dohodli aj výpoveď nájmu bytu zo strany prenajímateľa, ak nájomca meškal s platbou nájomného viac ako sedem dní, v ktorom prípade bola výpovedná lehota 10 dní, s uplatnením bodu 4.5 uvedeného článku.

4. Na základe uvedeného žalobca uplatnil nárok voči žalovanému z dôvodu nedodržania zmluvných a zákonných ustanovení vyplývajúcich z platne uzatvorenej zmluvy o nájme a z dôvodu nezaplatenia dohodnutého nájomného.

5. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

6. Súčasťou žalobného návrhu je Zmluva o nájme uzatvorená v súlade s ust. § 663 a nasl. zo dňa 10.9.2012, ktorá bola uzatvorená medzi prenajímateľom R. V., s pečiatkou spoločnosti NOVI - OIL s.r.o., Hviezdoslavova 1020/8, Trebišov s tým, že osoba F. W. je preškrtnutá a žalovaným ako nájomcom.

7. Podľa bodu 2 uvedenej zmluvy, prenajímateľ je výlučným vlastníkom dvojizbového bytu nachádzajúceho sa na ul. Š. XX M. K., zapísaného na LV č. XXXXX, vedenom Katastrálnym úradom v K., Správou katastra K. J., katastrálne územie K. - B.. Predmetom zmluvy bol teda nájom predmetného bytu s príslušenstvom, jeho zariadenie a vybavenie. Prenajímateľ nájomcovi predmet nájmu odovzdal v spôsobilom stave na dohodnuté užívanie najneskôr dňa 10.9.2012.

8. Podľa bodu 4 uzavretej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zmluva je dojednaná na dobu určitú od 10.9.2012 do 9.9.2013, pri ktorom dátume je hviezdička, ktorý dátum je opravený na rok 2014. Podľa bodu 4.4 pred uplynutím doby nájmu bolo možné nájom ukončiť písomnou dohodou zmluvných strán, písomnou výpoveďou zo strany prenajímateľa, alebo nájomcu. V takomto prípade nájom skončil uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby, ktorá bola pre obidve zmluvné strany rovnaká. Výpovedná lehota v takomto prípade mala začať plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Pred uplynutím doby nájmu mohol nájom skončiť aj písomnou výpoveďou zo strany prenajímateľa, ak nájomca meškal s platbou nájomného o viac ako sedem dní, v ktorom prípade bola výpovedná lehota dohodnutá 10 dní, s uplatnením bodu 4.5 tohto článku. Podľa bodu 4.5 uvedeného článku, v prípade, že nájomca, alebo prenajímateľ ukončil nájomný pomer pred uplynutím doby nájmu a zároveň nedošlo k porušeniu jeho práv, bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 550,-€.

9. Podľa bodu 5.1 uzavretej zmluvy zmluvné strany sa dohodli na nájomnom vo výške 550,-€ mesačne, v ktorom boli zahrnuté nasledovné platby: za elektrickú energiu, odvoz a likvidáciu odpadu, kúrenie, vodné, stočné, ohrev teplej vody, plyn, internet, i káblová televízia. Podľa bodu 5.3 nájomné podľa odseku 5.1 tohto článku zmluvy bolo splatné bankovým prevodom, alebo v hotovosti na bankový účet prenajímateľa, spoločnosti NOVI - OIL, č.ú.: 4007974295/7500 vedený v ČSOB Trebišov v mene 550,-€. Podľa bodu 5.4 uzavretej zmluvy prvá platba mesačného nájomného činila 550,- € a bola splatná v deň podpisu zmluvy a to v hotovosti. Podľa bodu 5.5 uvedeného článku nájomca uhradil prenajímateľovi návratnú depozitnú platbu vo výške 550,- € a to 31.8.2012 v hotovosti, ktorá depozitná platba bola určená ako zábezpeka a slúžila výhradne na zabezpečenie splatných nárokov prenajímateľa. Žalovaný mal nájomné uhrádzať vždy do 10. dňa mesiaca na účet prenajímateľa. Podľa bodu 6.8 uzavretej zmluvy nájomca bol povinný umožniť prenajímateľovi vykonať kontrolu predmetu nájmu vo vopred oznámenom čase raz za mesiac s tým, že termín vstupu sa mal stanoviť na základe telefonickej, alebo e-mailovej dohody s nájomcom. Právo vstupu prenajímateľ mal len za prítomnosti nájomcu a s jeho súhlasom. Uvedená zmluva podľa bodu 8.4 bola podpísaná v troch rovnopisoch v slovenskom jazyku a v anglickom jazyku, v prípade sporu medzi slovenským a anglickým znením má slovenské znenie prednosť.

10. Uvedená zmluva v časti prenajímateľa nie je totožná s originálom tejto zmluvy - čl. 122 spisu, keď podľa originálu Zmluvy o nájme bytu zo dňa 10.9.2012 prenajímateľom predmetného bytu je spoločnosť NOVI - OIL s.r.o., Hviezdoslavova 1020/8, Trebišov s tým, že fyzické osoby V. R. a F. W. sú preškrtnuté.

11. Právny zástupca žalobcu V. R., D. M. písomným podaním zo dňa 2.4.2013 adresoval žalovanému výpoveď z nájmu bytu. Z jej obsahu je zrejmé, že Advokátska kancelária uvedeného advokáta prevzala zastúpenie žalobcu vo veci ukončenia Zmluvy o nájme bytu, uzatvorenej dňa 10.9.2012, medzi prenajímateľom V. R. a žalovaným ako nájomcom. Predmetnou zmluvou prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania za účelom bývania dvojizbový byt na Štúrovej 19 v Košiciach. Vzhľadom na skutočnosť, že prenajímateľovi nebolo riadne uhradené nájomné za december 2012 v dohodnutej výške nájomného 550,- € (bolo uhradené len sčasti vo výške 350,- €) a rovnako nebolo uhradené nájomné za mesiac január až marec 2013, vzniklo prenajímateľovi právo na vypovedanie zmluvy podľa § 711 ods.1 písm.d) OZ. V súlade s § 710 a nasl. OZ, rovnako v zmysle článku 4.3 a 4.4 zmluvy o nájme zmluvný vzťah z predmetnej nájomnej zmluvy prenajímateľ vypovedal s tým, že nájom bytu podľa § 710 ods.3 skončil uplynutým trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď doručená. Podľa doručenky výpoveď žalovanému bola doručená 24.4.2013.

12. Predžalobnou výzvou advokát vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 4.050,- € z titulu nedoplatku na nájomnom za mesiac december 2012 vo výške 200,- €, január, február, marec, apríl, máj, jún a júl 2013, za každý mesiac 550,- € a to na účet 4007974295/7500. Požadoval aj náhradu trov právneho zastúpenia.

13. Právny zástupca žalovaného predložil súdu výpis z OR spoločnosti NOVI - OIL s.r.o., z obsahu ktorého je zrejmé, že V. R. v rozhodnom období bol spoločníkom a jediným štatutárnym orgánom uvedenej spoločnosti. Z predmetu činností vyplýva aj to, že uvedená spoločnosť okrem iného mala predmet činnosti aj prenájom bytov, domov, obchodov, konferenčných sál, prenájom pozemkov pre obytné prívesy. Z predloženého čiastočného výpisu z LV Č..XXXXX, Y. K. J., Y. K. - B. mesto, katastrálne územie B. V. zo dňa 3.2.2016, ktorý listinný doklad rovnako predložil právny zástupca žalovaného je zrejmé, že V. R. bol odo dňa povolenia vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2011 spoluvlastníkom predmetného bytu v podiele 1. Právny zástupca žalovaného predložil aj listinný doklad - čl.86 spisu Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 9.10.2012, preukazujúci zaplatenie finančnej čiastky žalovaným 550,- € na účet spoločnosti NOVI - OIL s.r.o., ktorý účet je totožný s účtom uvedeným v Zmluve o nájme bytu zo dňa 10.9.2012.

14. Z výpisu z LV č. XXXXX zo dňa 25.4.2017 súd zistil, že vlastníkmi prenajatého bytu Č..X M. M. Č.. XX N. W. N. Š. XX M. K. je žalobca, ako P. F. W. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2011, ktorej vklad bol povolený pod č. M. XXXX/XXX, obaja sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v 1.

15. Originál dokladov, výpovede z nájmu bytu zo dňa 2.4.2013 s doručenkou, originál listinného dokladu, ČSOB zo dňa 9.10.2012, ako aj príjmového pokladničného dokladu zo dňa 31.8.2012, na základe ktorého žalovaný zaplatil J. T. finančný obnos 550,- € ako depozit za byt na Š. XX, K. sa nachádzajú na čl. 104.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností právny zástupca žalovaného namietal aktívnu legitimáciu žalobcu ako fyzickej osoby v spore, spoločnosť NOVI - OIL v rozhodnom období nebola vlastníkom predmetného bytu, z ktorého dôvodu právny úkon, zmluva o nájme bytu je úkonom neplatným.

17. Právny zástupca žalobcu nespochybnil číslo účtu spoločnosti NOVI - OIL, ktoré je uvedené v zmluve o nájme bytu. Tvrdil však, že žalobca ako fyzická osoba je aktívne legitimovaným v spore. Ako vlastník predmetného bytu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme zo dňa 9.10.2012, na základe ktorej prenajímateľ je výlučným vlastníkom dvojizbového bytu. Pokiaľ bola predlžená doba nájmu do 10.9.2014 bol to podpis žalobcu. Prenajímateľom bytu podľa zmluvy o nájme je V. R., pričom túto uzatváral ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti NOVI - OIL s.r.o. Napriek tomu, že v zmysle uzavretej zmluvy bola v prípade omeškania platby s nájomným viac ako sedem dní dohodnutá výpovedná lehota 10 dní, právny zástupca žalobcu doplnil, že jeho klient sa rozhodol pre trojmesačnú výpovednú lehotu.

18. Právny zástupca tejto strany sporu predložil súdu listinný doklad z čl. 123, Odpoveď na žiadosť o vrátenie finančnej zábezpeky M. S. zo dňa 12.2.2013. Z jeho obsahu je zrejmé, že uvedená osoba je SZČO, niektoré služby vykonáva na základe dohody pre RF Reality s.r.o. Pre svojho klienta M. P., študenta z Grécka v auguste 2012 na jeho výzvu zabezpečovala prenájom bytu. V inzeráte našla dvojizbový byt na Š. XX M. K., kde ako inzerent bola uvedená J. T. ako sprostredkovateľ prenájmu. Keďže mala kľúče od bytu, dohodli sa na obhliadke. Dňa 31.8.2012 s klientom v predmetnom byte bola, ten bol protokolárne odovzdaný aj s kľúčmi a od budúceho nájomcu vyplatená finančná zábezpeka - depozit vo výške 550,- € do rúk sprostredkovateľa J. T.. Následne 10.9.2012 bola podpísaná nájomná zmluva medzi NOVI - OIL - prenajímateľ, podpísaná konateľom V. R. a nájomcom, kedy bol vyplatený v hotovosti, k rukám konateľa jednomesačný nájom vo výške 550,- €. Jej klientom bol žalovaný M. P., ktorý jej za dohodnutie obhliadky, doprovod, vyhotovenie nájomnej zmluvy a protokol vyplatil dohodnutú províziu. Vyhotovenie nájomnej zmluvy bolo pre obe strany, sama účtovala len poplatky zo strany klienta, pre uvedenú spoločnosť NOVI - OIL s.r.o. to bola bezplatná služba. K zrušeniu nájomnej zmluvy okrem iného došlo z dôvodu, že byt nebol spôsobilý na riadne užívanie, t.j. od začiatku januára, až do odchodu nájomcu 25.1.2013 bolo v byte šesť stupňov celzia, keďže kúrenie nebolo funkčné napriek tomu, že prenajímateľ o tom vedel. Uvedený prípis M.Ó. S. adresovala spoločnosti NOVI - OIL s.r.o. Trebišov.

19. Právny zástupca žalovaného predložil súdu aj Čestné prehlásenie M. S. zo dňa 27.9.2018 (čl. 141 spisu), obsahom ktorého je prehlásenie, že žalovaného pozná. Grécka agentúra cez ktorú žalovaný na Slovensko prišiel a sprostredkovala jeho pobyt na Slovensku, sprostredkovateľ, ktorý ich mal na starosti ju požiadal o zabezpečenie prenájmu. Z uvedeného dôvodu oslovila J. T., jej klientom bol R.. Tak sa dostali k tomu, že bola v úlohe sprostredkovateľa žalovaného, dojednávala podmienky, bola aj v pozícii tlmočníka, keďže R. po anglicky nevedel. Žalovanému sa byt páčil, zaplatil prvý nájom a depozit pri podpise nájomnej zmluvy. O ďalšie okolnosti sa nestarala, až kým jej žalovaný v zimných mesiacoch nezavolal, že má problém s kúrením a nevie sa s majiteľom spojiť. Sama sa pokúšala cez J. T., t.j. cez sprostredkovateľa V. R. o nápravu. Keďže náprava nenastala, žalovaný jej volal opäť, že v byte sa nedá vydržať, bolo dvanásť stupňov, že sa musí odsťahovať. Majiteľ evidentne nereagoval a keď si žalovaný našiel nové ubytovanie, odovzdal jej kľúče, ktoré kľúče odovzdala v zime, decembri, alebo januári, v každom prípade to bolo asi tri týždne potom, ako jej žalovaný volal prvýkrát, že má problém s kúrením. Kľúče odovzdala rodine pána R., pravdepodobne jeho zaťovi a bolo to na parkovisku pri starom Tescu v meste Košice. Žalovanému sprostredkovala ďalšie bývanie. Podľa uvedeného prehlásenia S., dôvod na opustenie bytu bol ten, že nebol spôsobilý na užívanie, nebolo to preto, že by sa byt žalovanému nepáčil, alebo preto, že by mal iný subjektívny dôvod.

20. Podľa predloženého listinného dokladu z čl. 152, stavu účtov k 31.12.2012 spoločnosti NOVI - OIL s.r.o., je zrejmé, že žalovaný na účet tejto spoločnosti zaplatil 9.10.2012 550,- €, 12.11.2012 ďalších 550,-€ a 20.12.2012 350,-€, čiže spolu na účet tejto spoločnosti zaplatil 1.450,- €.

21. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že je výlučným vlastníkom predmetného bytu a Zmluvu o nájme zo dňa 9.10.2012 uzatvorila jeho spoločnosť NOVI - OIL s.r.o. Nájomné bolo platené na účet uvedenej spoločnosti. Vzhľadom na námietku právneho zástupcu žalobcu ohľadom zdravotného stavu klienta ten potvrdil, že mozgovú príhodu mal pred tromi rokmi, pracuje, na kontrolu k lekárovi chodí každé tri mesiace, chápe zmysel otázky, potrebuje určitý čas na rozmyslenie. Následne opätovne potvrdil, že prenajímateľom na základe uvedenej zmluvy bola jeho spoločnosť, nie je výlučným vlastníkom predmetného bytu, ale spoluvlastníkom spolu s F. W., jeho manželkou, manželia sú tri roky. Nájomca nájomné platil jeho firme, čiže prenajímateľovi a nájomné bolo platené do decembra 2012. Potvrdil aj to, že pred Vianocami v roku 2012 mu v byte vypadol kotol, dal ho opraviť, takže bol obývateľný. Kotol opravoval cez firmu ASA. Žalovaný pred Vianocami odišiel do Grécka, po Novom roku sa vrátil, takže nevedel uviesť, dokedy v byte býval. Keďže mal od bytu kľúče, opravu kotla zabezpečoval v decembri 2012. Pripustil, že kľúče od predmetného bytu boli odovzdané jeho zaťovi, na mesiac a konkrétny dátum si však nespomenul. Nájomné žalovanému fakturoval do marca 2013. Žalobca sa nevedel vyjadriť ani ku skutočnosti, kedy a akým spôsobom nájom žalovaného skončil. Tieto záležitosti riešil právnik a listinné doklady sú súčasťou spisu. Výška nájomného podľa žalobcu bola stanovená podľa cien na trhu, energie žalovaný uhrádzal sám. Nájomná zmluva bola uzatvorená za asistencie sprostredkovateľa, pani T., rovnako žalovaný mal sprostredkovateľku. Na ozrejmenie rozporov ohľadom prenajímateľa, keď jeho spoločnosť NOVI - OIL je uvedená v zmluve ako prenajímateľ, pričom podľa jeho výpovede sám je vlastníkom bytu, k tomu žalobca uviedol, že prenajímateľom bola jeho firma, je jej jediným konateľom a spoločníkom. Skutočnosti ohľadom výmeny zámku, vypratania vecí žalovaného, tieto záležitosti riešil jeho zať. Po uvoľnení bytu žalovaným tento byt prenajal ďalšiemu študentovi, Grékovi a bolo to niekedy na jar.

22. Na návrh žalovanej strany bola v konaní vypočutá svedkyňa J. T.. V rozhodnom období pracovala ako maklérka, neskôr si otvorila vlastnú realitnú kanceláriu. Z titulu svojej funkcie zabezpečovala bývanie zahraničným študentom. Žalovaný mal záujem o byt v meste od 550,- do 600,- €. Bol to študent lekárskej fakulty, ktorý prišiel do Košíc aj s rodičmi. Byt boli spolu obhliadnuť. Svedkyňa potvrdila, že zmluva bola spísaná v deň, ako sa obhliadka bytu uskutočnila, vo večerných hodinách, jej znenie pripravovala pani S.. Žalovaný v totožný deň zaplatil 550,- € zábezpeku a 550,- € zaplatil priamo žalobcovi, t.j. v jeden deň zaplatil 1.100,- €. Následné platby šli na účet žalobcu. Pokiaľ ide o subjekt, s ktorým žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu, v tomto smere sa spoliehala na pani S.. Ako prenajímateľ bola uvedená firma, podľa vedomostí svedkyne už neexistuje. Ako realitná maklérka vlastníctvo prenajatej nehnuteľnosti neoverovala. Počas nájmu bol problém s kotlom, keď jej volala pani S.Ň.. Uvedený problém mal vyriešiť zať žalobcu, pravdepodobne tak neurobil, keďže Grék sa z bytu odsťahoval. Svedkyňa nevedela uviesť dátum, ani mesiac odchodu žalovaného z bytu, aj tieto skutočnosti riešila jeho sprostredkovateľka, ktorá kľúče od bytu odovzdala pánovi R., keďže bolo potrebné nájom ukončiť, odpísať všetky merače.

23. V konaní bola vypočutá aj svedkyňa S., ktorá v rozhodnom období pôsobila ako sprostredkovateľ, realitný maklér. Žalovaný sa na ňu obrátil ako študent lekárskej fakulty, o bývaní mal určité predstavy. Chcel byt, v ktorom by býval počas celého šesťročného štúdia. Mal predstavu aj o cene, cca 500,- €, nakoniec sa dohodli na 550,-€ mesačne. Pri prvých úkonoch boli prítomní aj jeho rodičia. V danom prípade reflektovala na ponuku, ktorú poskytla pani T., t.j. ako keby ručila za prenajímateľa. Byt boli obhliadnuť, ten sa žalovanému páčil, bolo ho však treba dozariadiť, z ktorého dôvodu medzi obhliadkou a spísaním zmluvy prešiel cca týždeň. Svedkyňa zmluvu pripravila a vyplnila na základe pripravenej predtlače, údaje vyplnila na základe dohody, tieto neoverovala. Majiteľom bytu bol žalobca, ktorý vystupoval ako konateľ spoločnosti. Aj táto svedkyňa potvrdila, že žalovaný zaplatil 550,- € depozit, ďalších 550,- € zaplatil priamo žalobcovi v zmysle bodu 5.4 uzavretej zmluvy. Koncom roku 2012, resp. začiatkom roku 2013 sa žalovaný vrátil po Vianociach z Grécka, kedy zistil, že sa v byte nekúri a netečie teplá voda. Byt mal vlastné kúrenie. Po troch týždňoch sa ozval opäť. Následne svedkyňa komunikovala s pani T., aby žalobca kotol opravil. Kotol však ďalšie tri týždne opravený nebol, žalovaný za ten čas musel z bytu odísť bývať ku kamarátovi, a keďže ani následne kotol nefungoval, bol nútený sa z bytu odsťahovať a byt opustiť. Stalo sa tak koncom januára 2013. Žalovaný svoje veci vypratal, odovzdal svedkyni kľúče a tá ich odovzdala zaťovi žalobcu pred starým Tescom. Žalovaný teda byt opustil z dôvodu, že bol neobývateľný, keďže kotol dovtedy opravený nebol. Svedkyňa potvrdila aj to, že dohodnutá cena nájmu bola nadhodnotená reálnej trhovej cene v danej lokalite a v danom období, šlo však o nový byt, s novým zariadením, z ktorého dôvodu žalovaný súhlasil s vyššou cenou nájomného. V uvedenom období dvojizbový byt v danej lokalite sa prenajímal v starom meste do 500,- € mesačne. K nedoplatku nájomného v konkrétnom prípade sa vyjadriť nevedela, podotkla však, že práve k týmto okolnostiam slúžila výpovedná lehota, ktorá bola v zmluve dohodnutá a v prípade, že by nájomca neplatil nájomné, mohol prenajímateľ nájom vypovedať do 10 dní. Trojmesačnú výpovednú lehotu, v tej mohla vypovedať nájom ktorákoľvek zo strán zmluvy, z akéhokoľvek dôvodu. Žalovanému depozit určite prepadol, na vrátenie ktorého by mal nárok, keďže nie jeho zavinením k ukončeniu nájmu došlo. Nakoniec potvrdila aj to, že v prípade závady kotla kontaktovala pani T., sprostredkovateľku žalobcu, kľúče od bytu odovzdala žalobcovmu zaťovi, veľa k tomu nedebatovali, pretože sám vedel, že pokiaľ kotol nefunguje, byt je neobývateľný.

24. V priebehu konania medzi stranami sporu boli nesporné skutočnosti a to, že prvá platba a depozit, t.j. 2 x 550,- € žalovaný odovzdal žalobcovi ako fyzickej osobe, ďalšie platby platil na účet jeho spoločnosti tak, ako boli predložené listinné doklady - čl. 152.

25. Podľa § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

26. Ustanovenie § 685 až § 716 sú osobitnými ustanoveniami o nájme bytu. Osobitné ustanovenia o nájme bytu majú prednosť pred použitím všeobecným ustanovení o nájomnej zmluve. Osobitné ustanovenia o nájme bytov vychádzajú z toho, že nájom bytu vznikne na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom (vlastníkom domu, alebo bytu) a nájomcom. Zmluva sa uzaviera slobodne, na základe rozhodnutia oboch zmluvných strán. Prenajímateľom je spravidla vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza, môže byť aj vlastník bytu, ktorý ho nadobudol do vlastníctva. Nájomcom môže byť fyzická osoba, alebo osoba právnická. Na platnosť zmluvy o nájme bytu občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu, možno ju uzavrieť v akejkoľvek forme. Dohoda o nájme teda nie je neplatná, ak nie je uzavretá v písomnej forme.

27. Podľa § 686 ods.1 nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

28. V prvej vete odseku 1 sa uvádzajú esenciálne (podstatné) zložky nájomnej zmluvy, bez ktorých nájomná zmluva nie je platná. K týmto esenciálnym zložkám patrí označenie predmetu užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu. Výška nájomného sa určuje podľa osobitných predpisov, ktoré pri určení výšky nájomného vychádzajú jednak z vybavenosti bytov, jednak z určitých podmienok na strane nájomcu. Aj výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytov je upravená všeobecne záväznými právnymi predpismi, z ktorých sa vychádza pri určení úhrady podľa podmienok určitého bytu.

29. Aj keď to ustanovenie § 686 vyslovene neuvádza, medzi esenciálne, t.j. podstatné náležitosti patrí aj označenie prenajímateľa a nájomcu, aby sa vedelo, medzi kým bola nájomná zmluva uzavretá.

30. Zmluva o nájme bytu teda musí pre svoju platnosť obsahovať aj označenie zmluvných strán, teda nájomcu a prenajímateľa, ktorí musia riadne prejaviť vôľu zmluvných strán zmluvu uzatvoriť. Prenajímateľom môže byť iba osoba, ktorá je oprávnená s bytom disponovať do tej miery, že ho môže nájomcovi prenajať, spravidla vlastník bytu. Pokiaľ to tak nie je, nájomná zmluva je neplatná. Ak je byt v podielom spoluvlastníctve viacerých osôb, vyžaduje sa rozhodnutie spoluvlastníkov v súlade s pravidlami o hospodárení s vecou.

31. Ako bolo konštatované, prenajímateľom môže byť vlastník prenajímaného bytu, ako aj iná osoba, ktorá disponuje právom prenajať byt na základe dohody s vlastníkom bytu.

32. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Následkom naplnenia jednej zo skutkových podstát § 39 je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu podľa citovaného zákonného ustanovenia možno posudzovať len vzhľadom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Prvá skutková podstata neplatnosti podľa § 39 je rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom. O rozpor obsahu právneho úkonu so zákonom ide vtedy, ak sú v rozpore so zákonom práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah právneho úkonu. O rozpor so zákonom z hľadiska účelu ide vtedy, ak účel právneho úkonu smeruje k porušeniu zákona. Rozpor so zákonom, jeho obchádzanie, alebo rozpor s dobrými mravmi zakladajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť nastáva aj v prípade, ak účastníci o rozpore nevedeli. Právny úkon sa považuje za absolútne neplatný ex tunc. Na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

34. Podľa ust. § 139 ods. 1,2 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

35. Uvedené ustanovenie jednak ustanovuje, ako sú spoluvlastníci z právnych úkonov, ktoré sa týkajú spoločnej veci, oprávnení a povinní vo vzťahu k tretím osobám a jednak pravidlá rozhodovania, ktoré platia medzi spoluvlastníkmi pri hospodárení so spoločnou vecou. Ide o navzájom previazané ustanovenia, keďže odseky 2 a 3 upravujú mechanizmy, pomocou ktorých dospejú spoluvlastníci k určitému rozhodnutiu o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou (napr. či vec bude daná do nájmu) a ods. 1 upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím osobám už pri samotnom výkone rozhodnutia o spôsobe hospodárenia.

36. Odseky 2 a 3 citovaného ustanovenia upravujú rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, pričom je nutné rozlišovať medzi bežným hospodárením so spoločnou vecou, pri rozhodovaní o ktorom sa bezvýnimočne uplatňuje princíp majority a hospodárením, ktoré má za následok dôležitú zmenu spoločnej veci, pri ktorom sa prehlasovaný spoluvlastník má právo domáhať sa, aby o tejto zmene rozhodol súd. Hoci pojem hospodárenie so spoločnou vecou nemá legálnu definíciu, môžeme ním rozumieť všetky úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky celej spoločnej veci, ktoré spoločnú vec udržujú, opravujú, menia, zhodnocujú, odstraňujú, rušia, či likvidujú. Bude to i rozhodnutie o tom, ako bude každý zo spoluvlastníkov vec užívať, či bude spoločná vec prenajatá, založená ako záloh, či sa zriadi vecné bremeno, patrí sem i rozhodovanie o investíciách vynaložených na spoločnú vec.

37. Primárnym a prirodzeným spôsobom rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou je rozhodovanie na základe dohody. V prípade ak spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, rozhodovať sa bude podľa väčšiny spoluvlastníckych podielov, ktorá sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Ide o tzv. princíp majority. Bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu nemožno z rozhodovania o spoločnej veci vylúčiť, či opomenúť žiadneho zo spoluvlastníkov. Pokiaľ nebola menšinovému spoluvlastníkovi daná príležitosť vyjadriť sa k plánovanému spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, súdna prax dospela k záveru, že pôjde o neplatný právny úkon, keďže takéto rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka by stále bolo rozhodnutím len jednotlivca a nebolo by ho možné považovať ani za rozhodnutie spoluvlastníkov, a ani za rozhodnutie väčšiny podľa § 139 ods. 2 OZ. Pokiaľ teda ide o hospodárenie so spoločnou vecou, vždy rozhodnú vlastníci disponujúci s podielmi, ktoré tvoria väčšinu. Minoritný spoluvlastník v tomto prípade sa musí rozhodnutiu majoritného spoluvlastníka podvoliť a nemá právny nárok domáhať sa zmeny rozhodnutia majoritného spoluvlastníka súdom.

38. Rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou nemá zákonom stanovený proces, ako takéto rozhodovanie formálne prebieha. Preto sa nevyžaduje ani písomná forma pre rozhodnutie spoluvlastníkov, ani žiadna iná forma rozhodnutia o hospodárení. Proces rozhodovania o hospodárení tak, ako bolo konštatované, však nemôže prebehnúť len rozhodnutím majoritného spoluvlastníka bez toho, aby mal minoritný spoluvlastník možnosť zúčastniť sa rozhodovacieho procesu. Rozhodnutie majoritného spoluvlastníka prijaté bez akejkoľvek účasti minoritného spoluvlastníka na rozhodovacom procese je absolútne neplatným právnym úkonom. To platí aj vtedy, ak minoritný spoluvlastník má minimálny spoluvlastnícky podiel, čím de facto nemôže ovplyvniť prijaté rozhodnutie majoritného spoluvlastníka (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/162/2004).

39. Zmluva, ak jeden zo spoluvlastníkov umožnil tretej osobe užívať predmet spoluvlastníctva by mohla byť neplatnou v prípade, že by bola uzatvorená bez súhlasu druhého spoluvlastníka. Opomenutý spoluvlastník, t.j. ten ktorý nedal k užívaniu spoločnej veci súhlas, tak nie je legitimovaný požadovať po tejto tretej osobe vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva podľa neplatnej zmluvy vzniklo. Môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia iba od druhého spoluvlastníka a to v rozsahu, v ktorom svoj spoluvlastnícky podiel „nadužíval“ (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28Cdo/563/2012).

40. Podľa § 451 ods. 1, 2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. V odseku 1 vyššie citovaného zákonného ustanovenia je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ustanovenie odseku 2 citovaného ustanovenia vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie, pričom zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia. Majetkový prospech môže byť okrem iného získaný aj plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39), alebo z dôvodov formálnych (§ 40), alebo aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a § 38).

42. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

43. Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

44. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vymedzená vo všeobecnosti v § 451 ods.1 a § 456 je v tomto ustanovení konkretizovaná. Ide o dve formy získania bezdôvodného obohatenia a to bezdôvodné obohatenie získané neplatnou zmluvou, alebo zmluvou zrušenou. Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy je nevyhnutné skúmať, či zmluva je vôbec neplatná a ak áno, z akého dôvodu, pričom treba rozlišovať, či ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, alebo iba o jeho relatívnu neplatnosť. Z neplatnej, alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Takáto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali.

45. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, z originálu Zmluvy o nájme bytu zo dňa 10.9.2012, že prenajímateľ, spoločnosť NOVI - OIL s.r.o., Hviezdoslavova 1020/8, Trebišov prenajala nájomcovi, t.j. žalovanému dvojizbový byt nachádzajúci sa na Štúrovej 19 v Košiciach. Konkrétne podmienky nájmu sú uvedené v tejto zmluve. O tom, že prenajímateľom bola spoločnosť žalobcu svedčia nielen predložené listinné dôkazy, ale aj jeho výpoveď, keď potvrdil, že prenajímateľom bola jeho spoločnosť, nebol výlučným vlastníkom predmetného bytu a uvedenú zmluvu za firmu uzatváral ako konateľ a spoločník tejto spoločnosti. Nakoniec uvedenú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa T., keď uviedla, že ako prenajímateľ bola v zmluve uvedená firma, v tomto smere sa spoliehala na pani S.. Aj táto svedkyňa potvrdila, že obsah zmluvy pripravila a vyplnila sama, na základe pripravenej predtlače, žalobca vystupoval ako konateľ spoločnosti v nej uvedenej. Na základe uvedených skutočností, keď z obsahu zmluvy vyplýva aj zistenie, že žalovaný uhrádzal platby nájomného na účet spoločnosti, pričom z predložených listinných dokladov bolo preukázané, že spoločnosť NOVI - OIL, s.r.o. Trebišov v rozhodnom období nebola vlastníkom predmetného bytu a nebola preukázaná ani skutočnosť, že táto spoločnosť bola oprávnená disponovať s predmetným bytom a mala teda právo byt prenajať, súd tento právny úkon, t.j. uzavretú Zmluvu o nájme zo dňa 10.9.2012 považoval za neplatný právny úkon, keďže odporuje zákonu. Rozpor so zákonom zakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonom, na ktorú súd musí prihliadať. Absolútna neplatnosť bez ďalšieho nastáva zo zákona a hľadí sa na tento úkon ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená ani dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

46. Pokiaľ žalobca ako spoluvlastník dal žalovanému predmetný byt do nájmu bez akéhokoľvek vyjadrenia, alebo súhlasu druhého spoluvlastníka t.j. F. W., ktorá skutočnosť rovnako v konaní preukázaná nebola, súd aj tento právny úkon posúdil ako neplatný v súlade s ust. § 139 OZ, keďže druhému spoluvlastníkovi, v rovnakom podiele nebola daná príležitosť vyjadriť sa k prenajatiu predmetného bytu.

47. Pokiaľ žalovaný užíval predmet nájmu, to znamená predmetný byt na Štúrovej 19 v Košiciach od 10.9.2012 do konca januára 2013, čo bolo v konaní preukázané tak listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami, žalobca ako spoluvlastník nehnuteľnosti by mal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ. Výšku bezdôvodného obohatenia súd ustálil na základe svedeckej výpovede M. S., ktorá bola v rozhodnom období realitným maklérom a teda mala vedomosti o reálnej výške nájmu pokiaľ ide o daný byt, v danej lokalite, a ktorá uviedla, že dohodnutá výška nájomného 550,- € bola nadhodnotená. V danom období výška nájmu sa u dvojizbových bytov ako bol prenajatý žalovanému pohybovala maximálne do výšky 500,- €. Pokiaľ by súd vychádzal z tejto výšky nájomného, žalobca by mal nárok na bezdôvodné obohatenie za mesiace október 2012 až január 2013, t.j. 4 x 500,- €, t.j. 2000,- €, plus za mesiac september 2012, keď žalovaný byt obýval od 10.9.2012, za tento mesiac bezdôvodné obohatenie by predstavovalo 350,- € (500 : 30 x 21 dní). Celková výška bezdôvodného obohatenia by tak predstavovala 2.350,- € a keďže žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v 1/2 , mal by nárok na bezdôvodné obohatenie v sume 1.175,- €.

48. V konaní bola preukázaná a nesporná skutočnosť, že žalovaný žalobcovi ako fyzickej osobe zaplatil 1.100,- € pri podpise zmluvy, t.j. 550,- € za nájom za september 2012 a 550,- € ako zábezpeku, z ktorého dôvodu ako spoluvlastník bytu v podiele 1 by mal nárok na zaplatenie zvyšnej časti, t.j. 75,- €.

49. Podľa článku 2, ods. 1,2 ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

50. Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

51. Vydanie bezdôvodného obohatenia vo zvyšnej časti by bolo v rozpore s vyššie uvedenými princípmi, s poukazom na skutočnosť, že žalovaný za prenájom predmetného bytu uhrádzal okrem čiastky 1.100,- € priamo žalobcovi, ďalšie finančné obnosy a to v celkovej výške 1.450,- €, ktoré zaplatil na účet spoločnosti NOVI - OIL s.r.o., patriacej výlučne žalobcovi. Navyše z bytu odišiel preto, lebo bol neobývateľný, a keďže vypadol kotol, v byte sa nekúrilo, netiekla teplá voda, z ktorého dôvodu k ukončeniu nájmu nedošlo jeho zavinením. Zaplatenie zostávajúcej časti bezdôvodného obohatenia v prípade žalovaného by tak bolo v rozpore s princípom na spravodlivý proces, t.j., že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, keďže ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv podľa uvedeného článku 2 musí spĺňať dva základné atribúty: musí byť spravodlivá a účinná. Kým účinnosť možno stotožniť s princípom procesnej ekonómie, a teda rýchlej, zbytočne nepreformalizovanej ochrany, spravodlivosť vykazuje v dejinnom kontexte také sémantické rôznorodosti, že je nepredstaviteľné ho definovať. Explikovať jeho význam však možno so zreteľom na hodnoty, ktoré sú v Civilnom sporovom poriadku vyjadrené ako kľúčové v zmysle poskytovania ochrany ich realizácii na širokej spoločenskej úrovni. S poukazom na § 3 a judikatúru nemožno vylúčiť, aby sa vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu prihliadlo, hoci úplne výnimočne aj na okolnosti spočívajúce v osobe, alebo v pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže však ísť len o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba osobitne starostlivo dbať o to, aby ten, kto sa ich dovoláva sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu a zabránil snahe, alebo možnosti ich zneužitia.

52. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a preukázané skutočnosti súd posúdil, že priznanie zvyšnej časti bezdôvodného obohatenia žalobcovi, ktoré by mu prináležalo vo výške 75,- € by bolo v rozpore s prezentovanými zásadami, z ktorého dôvodu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

53. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

55. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a žalovanému ako úspešne strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

57. Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.