Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csr-2-2017.pdf
PDF · 125.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: D. N., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: E. W. H. H..Z..A.., H. H. E. XX, XXX XX Y. XX, M.: XX XXX XXX, pr. zast. N. U. G.. N. W., H..Z..A.., H. H. E. XX, XXX XX Y. XX, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok H. N., z.z.p.o., so sídlom U. XX, XXX XX Y., vydaného rozhodcom D.. Y. Y. dňa XX.XX.XXXX H.. V.. XX/XX/XX.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku H., z.z.p.o. so sídlom U. XX, XXX XX Y., H..V.. XX/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že dňa XX.X.XXXX mu bol doručený rozhodcovský rozsudok H. N..z.p.o., so sídlom U. XX, XXX XX Y., H..V.. XX/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci žalobcu: E. W. H., H..Z..A... V zmysle vyššie uvedeného rozsudku ho súd zaviazal zaplatiť spoločnosti E. W. H., H..Z..A.. do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu XXX,XX EUR s príslušenstvom. S rozhodcovským rozsudkom nesúhlasí a považuje ho za nezákonný z nasledovných dôvodov: Rozhodcovský rozsudok ho zaviazal uhradiť žalovanému sumu vo výške XXX,XX EUR, spolu s úrokom z omeškania X,XXX % ročne a zmluvnou pokutou vo výške X,XXX % denne, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške XX,XX EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovského konanie XX,XX EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX T.. Žalovaný mu na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poskytol úver vo výške X.XXX,XX EUR. Mesačná splátka úveru bola stanovená vo výške XX,XX EUR a počet splátok bol stanovený na XX. Súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere so žalovaným uzavrel aj Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorú považuje za neplatnú, nakoľko ako spotrebiteľ bol pri vyjednávaní zmluvy v slabšej pozícii, nemal možnosť ovplyvniť obsah uzatváranej zmluvy a rozhodcovskú zmluvu si osobitne nevyjednal, ale bol povinný celú zmluvu prijať bez možnosti do nej zasiahnuť. Takto dojednaná rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, t. j. po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, kedy spotrebiteľ nie je tak „bdelý". Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky videl tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora W.-XXX/XX - W.-XXX/XX Oceano grupo editorial. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. Zároveň mal za to, že zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný mu na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX poskytol úver vo výške X.XXX,XX EUR. Mesačná splátka úveru bola stanovená vo výške XX,XX EUR a počet splátok bol stanovený na XX, ročná úroková sadzba vo výške XX,XX %, RPMN XX,XX %, odplata za poskytnutie služby vo výške XXX,XX EUR. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Uvedená odplata za poskytnutý úver výrazne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR XMCdo X/XXXX X. I. XX.X.XXXX). Výška úroku, resp. odmeny vzťahujúca sa k poskytnutému úveru je neprimerane vysoká. Ďalej uviedol, že RPMN úveru nie je výške XX,XX %, ako je uvedené v zmluve o úvere, ale vo výške XX,XX %, nakoľko žalovaný do výšky RPMN nezohľadnil odplatu za poskytnutie služby vo výške XXX,XX EUR. Zároveň v zmluve nie je presne určený termín splatnosti poslednej splátky úveru. Žalobca má za to, že vzhľadom na absenciu uvedených náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal byť považovaný úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Ku dňu podania žaloby uhradil žalovanému na splátkach celkom X.XXX,XX EUR. Nakoľko podľa uvedených skutočností rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. i) a písm. 1) zákona č. 355/2014 Zb. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého „účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu XX.X.XXXX uviedol, že to, že žalobcovi bola rozhodcovská zmluva predložená vo forme vopred pripraveného formulára, neznamená automaticky záver o nemožnosti jeho ovplyvnenia. Posúdenie určitého právneho úkonu ako neprijateľnej podmienky vyplýva predovšetkým z okolností jeho predloženia a následného správania zmluvných strán, ako aj z možnosti po zrelom zvážení takýto úkon odmietnuť. Túto možnosť žalobca mal, t. j. vlastným úkonom mohol zmluvu zrušiť bez ohľadu na stanovisko žalovaného. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu a uviedol vlastné skutočnosti ohľadom sporného zmluvného dokumentu. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, ktorá vzniká nezávisle od uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a ktorá nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nezakladá výlučnú príslušnosť rozhodcovského súdu na konanie. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva so žalobcom preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. Podľa ustanovenia čl. 2 rozhodcovskej zmluvy: „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“
Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami a pod. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu - nie teda iba jedna zmluvná strana. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej, respektíve porovnateľnej situácii. To znamená, či rozsah oprávnení žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo o spotrebiteľa. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje a) fórum rozhodovania sporu, b) v prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená že sám môže žalobou (na základe vlastnej voľby či už na príslušnom súde alebo pred rozhodcom, ktorého určí) uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Môže sa domáhať určenia jej neplatnosti, resp. neplatnosti určitej časti (a to aj rozhodcovskej doložky), splnenia povinnosti veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy (napr. vyplatenia úveru či revolvingu, časti úrokov pri predčasnom splatení, vydaní preplatkov a pod). Je mylné a v rozpore s právnou úpravou, ak sa stotožňuje možnosť brániť sa v konaní a situáciou, kedy žalobu podáva dodávateľ. Spotrebiteľ podaním žaloby na rozhodcovský súd nestráca právo brániť sa v konaní. Žalovaný poukazuje na fakt, že v súčasnosti platný zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ktorým sa rozhodcovské konanie riadilo) vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporu prináleží žalobcovi, ktorým môže byť veriteľ alebo spotrebiteľ. Zároveň má stály rozhodcovský súd osobitnú poučovaciu povinnosť. Ak žalobca poukazuje na údajnú neprimeranosť miesta rozhodcovského konania, tak žalovaný uvádza, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Písomná forma konania však neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne (v žalobnej odpovedi, žiadosťou o preskúmanie rozhodcovského rozsudku a napokon aj žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu (napr. miestna príslušnosť pri vecných právach k nehnuteľnosti miestom polohy nehnuteľnosti). Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosiahnuteľné, t. j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Žalobca v podanej žalobe napáda výšku úrokovej sadzby úveru, resp. odplaty úveru, ktorú považuje za neprimerane vysokú. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu týkajúce sa úrokovej sadzby. Zmluva bola medzi sporovými stranami uzavretá v roku XXXX. Úverová zmluva, kam patrí aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 01.04.2015. Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2012 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t. j. k XX.XX.XXXX upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.“ Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala -za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti úveru, tak zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vo všetkých prípadoch vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vo všetkých prípadoch vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Žalovaný tvrdí, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Exaktné uvádzanie termínu konečnej splatnosti je aj s prihliadnutím na charakter uzatvoreného zmluvného vzťahu (ktorý predpokladá možnosť poskytnutia revolvingu) iracionálne, preto je potrebné v tejto sfére vychádzať predovšetkým z doby trvania zmluvy, ktorá je totožná s dátumom poslednej splátky úveru, resp. revolvingu. Žalovaný opätovne poukazuje na novelu zákona č. 129/2010 Z. z. zo dňa 12.10.2017, predmetom ktorej bola aj uvedená náležitosť, a ktorá stanovila pre § 9 ods. 2 písm. d), že slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ sa zo zákonného znenia vypúšťajú. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Uvádzanie spôsobu započítania zákonná úprava vyžaduje len v prípade, ak je spotrebiteľský úver úročený viacerými úrokovými sadzbami. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sa vyžaduje uvádzať prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že len ak ide o úver s rôznymi úrokovými sadzbami, len vtedy sa uvádza prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Uvádzanie poradia započítania splátky na istinu, úrok a poplatky žiadny zákon nikdy nevyžadoval. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí
- uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (ďalej aj ZoSÚ). Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Tvrdíme, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ.
3. Súd pojednával v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal .
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, oboznámením rozhodcovského spisu Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. XX/XX/XX a ďalšími listinami, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Z vykonaného dokazovania najmä zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere číslo zmluvy XXXXXXXXXX je zrejmé, že žalobca ako dlžník predložil žalovanému ako veriteľovi žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorú podpísal v U. dňa XX.XX.XXXX. V časti 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, že žalobca ako dlžník žiadal o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) X.XXX,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) XX,XX Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) je X.XXX,XX Eur, predpokladaná RPMN za úver XX,XX %, ročná úroková sadzba úveru XX,XX %, priemerná RPMN za úver XX,XX %, poskytnutá čiastka revolvingu XXX,XX Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť XXXX,XX Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu XX,XX %, ročná úroková sadzba revolvingu XX,XX %. Žalovaný ako veriteľ podpísal predmetnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX J. Y.. Z časti 6. predmetnej zmluvy, označenej ako Údaje o schválenom revolvingovom úvere vyplýva: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) X.XXX,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) XX, mesačná splátka (vrátane úrokov) XX,XX Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) je X.XXX,XX Eur, RPMN za úver XX,XX %, ročná úroková sadzba úveru XX,XX %, priemerná RPMN za úver XX,XX %, poskytnutá čiastka revolvingu XXX,XX Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť X.XXX,XX Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu XX,XX %, ročná úroková sadzba revolvingu XX,XX %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania X,XX %. Z pripojeného spisu H., z.z.p.o., so sídlom U. XX, XXXXX Y., sp. zn. XX/XX/XX je zrejmé, že žalobou z XX.X.XXXX, podanou dňa X.XX.XXXX, si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške XXX,XX Eur istiny s príslušenstvom a náhradou trov rozhodcovského konania, všetko na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodcovským rozsudkom, vydaným rozhodcom D.. Y. Y.A. H.. V.. XX/XX/XX rozhodcovský súd uložil žalobcovi ako dlžníkovi povinnosť zaplatiť sumu XXX,XX Eur, zmluvnú pokutu vo výške X,XXX % denne a úrok z omeškania vo výške X,XXX % ročne, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX I. X.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX I. X.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od X.X.XXXX I. X.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX I. XX.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX I. XX.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX I. XX.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX I. XX.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX I. XX.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX I. XX.X.XXXX, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX Eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XXX,XX Eur od XX.X.XXXX do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia XXXX,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu XXXX,- Eur len X % ročný úrok z omeškania zo sumy XXX,XX Eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške XX,XX Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie XX,XX Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi stranami sporu, ktorú vyhodnotil ako platnú, uzavretú riadne vo forme osobitnej zmluvy, spôsobilými subjektmi a s predpísaným obsahom. Z doručenky, nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise súd zistil, že rozsudok rozhodcovského súdu bol doručený žalobcovi dňa XX.XX.XXXX a z podanej žaloby je zrejmé, že na súd ju podal žalobca dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že úver uzavrel v rýchlosti v U. v nejakej reštaurácii s tým, že aj rozhodcovská zmluva mu bola daná na podpísanie ako nejaký dodatok. Podmienkou poskytnutia úveru bolo, aby rozhodcovskú zmluvu podpísal, ak by ju nepodpísal, tak by mu úver nebol poskytnutý. Zmluvu aj rozhodcovskú zmluvu podpísal a doplnenú zmluvu následne dostal poštou od žalovaného s tým, že riadne platil všetky splátky 2 až 3 roky. Keď sa dostal finančných problémov, požiadal žalovaného o odklad splátok, čo mu umožnené nebolo. Žalovaný mu zaslal dve upomienky a následne žalobu z rozhodcovského súdu. Uviedol, že si je vedomý, že stále tu narastajú úroky, avšak úver splácať nevedel, keďže mu neumožnili zníženie splátok. V súčasnosti je rok a pol bez zamestnania, na invalidnom dôchodku a v dôsledku toho má problém nájsť si zamestnanie. V decembri roku XXXX H.tratila zamestnanie aj jeho manželka, takže sa dostali do oveľa nevýhodnejšej finančnej situácie.
6. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
7. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
8. Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
9. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
10. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
11. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 05. 2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1, 2, 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinnom od 01. 01. 2015) (ďalej len Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
13. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/, i/ Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy; ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.
14. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Od 01.01.2015 nadobudol účinnosť nový Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 335/2014 Z. z., ktorý v prechodných ustanoveniach v § 73 ods. 1, 3 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z ods. 2 je zrejmé, že len na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, začaté na súde po 01. 01. 2015, tak ako je to v predmetnom spore, sa bude spravovať novým Zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2015 Z. z., a to aj vrátane lehôt na podanie žaloby na súd, a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.
16. V prvom rade sa súd musel vysporiadať so skutočnosťou, či medzi stranami sporu došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri posudzovaní tejto skutočnosti súd vychádzal zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Žiadosť“), ktorú predložil súdu žalobca. Z danej Žiadosti je zrejmé, že dlžník (žalobca) mala vyplniť jednotlivé časti, okrem časti 6. žiadosti, kde je výslovne uvedené „nevypĺňajte“. Súd mal preukázané, že žalobca dňa XX.XX.XXXX J. U. podpísal vyplnený formulár Žiadosti. Túto Žiadosť súd posúdil ako návrh na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu, čiže žalobca v zmysle ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka dal žalovanému ako veriteľovi návrh na uzatvorenie zmluvy. V súlade s ustanovením § 44 Občianskeho zákonníka, by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia návrhu žalobcu žalovaným. Avšak ak prijatie návrhu obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou, v tomto prípade dlžníkom - žalobcom prijatý. Žalovaný v časti 6. Žiadosti, ktorý vyplnil až potom, ako mu bola doručená zo strany žalobcu a to dňa XX.XX.XXXX, uviedol v Žiadosti iné údaje oproti návrhu žalobcu, uvedené v časti 5. Konkrétne žalobca v časti 5. uviedol, že predpokladaná RPMN za úver je XX,XX %. a žalovaný v časti 6. uviedol, že RPMN za úver XX,XX %. Žalobca v časti 5. uviedol, že predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je XX,XX % a žalovaný v časti 6. uviedol predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu XX,XX %. Okrem toho žalobca v časti 5. neuviedol žiadny údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania, avšak žalovaný v časti 6. uviedol, že ročná úroková sadzba úrokov z omeškania je X,XX %, ktorá však zodpovedá zákonnému úroku z omeškania. Vzhľadom na uvedené súd považuje konanie žalovaného ako veriteľa za nový návrh na uzavretie zmluvy a nie za prijatie návrhu predloženého žalobcom. Tento nový návrh žalovaného však zo strany žalobcu ako dlžníka nebol prijatý. V zmysle ustanovenia § 44 Občianskeho zákonníka sa totiž vyžaduje, aby žalobca takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom a to písomne, pretože na písomný návrh sa vyžaduje písomné prijatie návrhu. Súd ďalej uvádza, že ani dojednanie v bode 2. bod 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti E. W. H., H..Z..A.. v znení, že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti, nemôže umožniť veriteľovi platne uzatvoriť zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom t. j. písomne. Podľa názoru súdu zmeniť výšku RPMN úveru bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a zároveň aby to nebol nový návrh, resp. protinávrh, nie je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka možné. Údaje o schválenom úvere žalovaným v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval žalobca dňa XX.XX.XXXX neboli obsahom zmluvy, preto ich žalobca nemohol písomne akceptovať, hoci v zmysle kogentného ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi stranami sporu nevznikla.
17. Súd konštatuje, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy ako aj z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa § 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Všeobecne platí, že účastníci obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov sa môžu navzájom dohodnúť, že majetkové spory z určitého zmluvného vzťahu alebo spory, ktoré môžu z neho v budúcnosti vzniknúť, sa prejednajú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je teda dohoda účastníkov právneho vzťahu, že spory vyplývajúce z tohto zmluvného vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že aj účastníci spotrebiteľskej zmluvy môžu uzavrieť osobitnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa vzťahuje na tento ich zmluvný spotrebiteľský vzťah a takáto rozhodcovská zmluva potom zakladá právomoc rozhodcovského súdu. Na základe doteraz uvedených skutočností dospel súd k názoru, že rozhodcovskou zmluvou, ktorú uzavreli strany dňa XX.XX.XXXX, si strany sporu upravili riešenie sporov, nezrovnalostí alebo nárokov, vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Pokiaľ však zmluva o revolvingovom úvere medzi stranami nevznikla, tzn. nevznikla platne medzi žalobcom a žalovaným, nemohla vzniknúť platne ani rozhodcovská zmluva a to so zreteľom na ustanovenie § 3 ods. 7 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súd zdôrazňuje, že rozhodcovská zmluva má zmysel a opodstatnenosť len vtedy, ak vznikne hlavná zmluva, teda v danom prípade zmluva o revolvingovom úvere. Z dôvodu, že súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, žalobe žalobcu vyhovel a zrušil žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ďalšími námietkami strán sporu prípadne ďalšími dôvodmi, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, sa už súd nezaoberal.
18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal súd žalobcovi náhradu trov konania, ktorú bude musieť zaplatiť žalovaný, keďže mal žalobca v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.