Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/144/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanej T. G., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.6.2018 č. k. 18T/30/2018-415, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.2.2019 takto

rozhodol:

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaná T. G., nar. XX.XX.XXXX v N. E., trvalé bydlisko N. XXXX/XX, H. sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Dunajská Streda na Okresný súd Dunajská Streda dňa 06.04.2018 pod sp. zn. 2 Pv 221/15/2201-99 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 26.03.2015 v čase o 11.00 hod. na Cintorínskej ulici č. 2 v Šamoríne, okres Dunajská Streda v miestnej pobočke spoločnosti Tatra Banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie č. 3, IČO: 00686930, ručnou strelnou zbraňou, prípadne napodobeninou zbrane doposiaľ nezistenej značky a kalibru ohrozovala zamestnankyňu pobočky banky L. T. a so slovami „Daj všetky peniaze“, vyzývala ju k vydaniu finančnej hotovosti z hlavnej pokladne, avšak zamestnankyňa jej peniaze nevydala a stlačila poplašné zariadenie pod pultom, na čo z miesta činu obvinená ušla po Veternej ulici smerom na Školskú ulicu, pričom k zraneniu osôb nedošlo a majetková škoda spôsobená nebola, oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

odôvodnenie:

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 13.6.2018 č. k. 18T/30/2018-415 rozhodol tak, že obžalovanú T. G. uznal za vinnú, že dňa 26.03.2015 v čase o 11.00 hod. na Cintorínskej ulici č. 2 v Šamoríne, okres Dunajská Streda v miestnej pobočke spoločnosti Tatra Banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie č. 3, IČO: 00686930, ručnou strelnou zbraňou, prípadne napodobeninou zbrane doposiaľ nezistenej značky a kalibru ohrozovala zamestnankyňu pobočky banky L. T. a so slovami „Daj všetky peniaze", vyzývala ju k vydaniu finančnej hotovosti z hlavnej pokladne, avšak zamestnankyňa jej peniaze nevydala a stlačila poplašné zariadenie pod pultom, na čo z miesta činu obvinená ušla po Veternej ulici smerom na Školskú ulicu, pričom k zraneniu osôb nedošlo a majetková škoda spôsobená nebola, teda proti inému použila hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, čím spáchala zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona.

Za to bola odsúdená podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaradila do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná a to proti výroku o vine a konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Prokurátor sa odvolania vzdal. Obžalovaná v odôvodnení odvolania, podaného prostredníctvom svojho obhajcu uviedla: Obžalovaná ako aj obhajca podali na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.06.2018, počas ktorého došlo k vyhláseniu rozsudku, voči Napadnutému rozsudku odvolanie, ktoré odvolanie podali proti výroku o vine ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, nakoľko majú za to, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o vine obžalovanej nevychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci a nesprávne vyhodnotil dôkazy zadovážené počas trestného konania. Obhajoba poukazuje predovšetkým na rozpor odôvodnenia napadnutého rozsudku s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, pričom z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Čo sa týka konkrétnych dôvodov, v ktorých obhajoba vzhliadla nedostatočné vysporiadanie sa súdu s vykonanými dôkazmi počas trestného konania vedeného voči obžalovanej, tu obhajoba poukazuje na nasledovné skutočnosti, s ktorými sa konajúci súd v odôvodnení Napadnutého rozsudku nevysporiadal:

a) výpoveď svedka - poškodenej Ing. C. R., ktorá počas svojej výpovede uskutočnenej v prípravnom konaní dňa 06 . 09 . 2017 v časti opisu vzhľadu páchateľa uviedla, že : „Vlasy mala tmavšie, asi ryšavé ale určite nie svetlé", pričom menovaná svedkyňa - poškodená počas svojej svedeckej výpovede uskutočnenej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 05. 2018 v časti opisu páchateľa uviedla , že : „... vtedy som videla, že má plavé vlasy strednej dížky...", ktoré výpovede poškodenej si v značnej miere odporujú. Konajúci súd sa napriek zjavným rozporom vo výpovedi menovanej svedkyne

- poškodenej v odôvodnení Napadnutého rozsudku obmedzil výlučne na vyhodnotenie výpovede poškodenej uskutočnenej počas hlavného pojednávania, pričom úplne opomenul vysporiadať sa so zjavnými rozpormi vo vyššie uvedených výpovediach. Z pohľadu obhajoby je však nevyhnutné za vierohodnejší vyhodnotiť výsluch poškodenej, ktorý bol z časového sledu vykonaný skôr, t.j. časovo bližšie ku dňu spáchania skutku, nakoľko odstupom času vierohodnosť ako aj pamäťové vlastnosti svedkov klesajú;

b) výpoveď svedka - poškodenej L. T., ktorá v prípravnom konaní po predložení obrazových záznamov vo farebnom vyhotovení nebola schopná opoznať osobu páchateľa skutku, a to aj napriek tej skutočnosti, že medzi predloženými obrazovými záznamami sa nachádzal aj obrazový záznam o obžalovanej. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2018 po predložení čiernobielych obrazových záznamov v oveľa nižšej kvalite ako tomu bolo v prípravnom konaní, však menovaná svedkyňa náhle opoznala obžalovanú ako osobu údajného páchateľa. Konajúci súd sa napriek zjavným rozporom vo výpovedi menovanej svedkyne - poškodenej v odôvodnení Napadnutého rozsudku obmedzil výlučne na vyhodnotenie výpovede poškodenej uskutočnenej počas hlavného pojednávania, pričom úplne opomenul vysporiadať sa so zjavnými rozpormi v opoznaní páchateľa. Obhajoba má za to, že konajúci súd v odôvodnení Napadnutého rozsudku vyhodnocoval výlučne skutočnosti zistené v trestnom konaní svedčiace voči obžalovanej, pričom skutočnostiam svedčiacim v prospech obžalovanej náležitú pozornosť nevenoval. Znalecký posudok bol zo strany konajúceho súdu označený ako hlavný usvedčujúci dôkaz, tu si obhajoba dovoľuje poukázať na zjavné rozpory vo vzťahu k určeniu času spáchania údajného skutku, ktorého spáchanie sa kladie obžalovanej za vinu, nakoľko vychádzajúc z obžalobného návrhu zhmotneného v obžalobe Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 05.04.2018, číslo 2Pv 221/15/2201-99 ako aj z výroku Napadnutého rozsudku možno ustáliť, že v prípade označenia skutku, ktorého spáchanie sa kladie obžalovanej za vinu, a to konkrétne vo vzťahu k označeniu času spáchania skutku, je ako čas spáchania skutku uvedený deň 26.03.2015 v čase 0 11.00 hod. Napriek konkrétnemu časovému vymedzeniu času spáchania skutku (11.00 hod. dňa 26.03.2015), ktorého spáchanie sa obžalovanej kladie za vinu, však znalec vyhotovujúci vyššie špecifikovaný znalecký posudok pri porovnávaní osoby obžalovanej a osoby zachytenej na kamerových záznamoch, vychádzal z kamerových záznamoch zachytených kamerovým systémom až v čase 11:12:30.82 hod. až 11:13:39.81 hod., t.j. až v čase 12 min. a 30sek. po spáchaní údajného skutku kladeného obžalovanej za vinu. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti má obhajoba za to, že znalecký posudok č. 22/2016 vypracovaný Doc. RNDr. Radoslavom Beňušom, PhD., ktorý znalecký posudok bol zo strany konajúceho súdu označený ako hlavný usvedčujúci dôkaz, nemôže byť v predmetnom trestnom konaní použitý ako dôkazný prostriedok, a to už absolútne nemôže byť postavený do role hlavného usvedčujúceho dôkazu voči obžalovanej, keďže znalcom vyhodnotený časový interval (11:12:30.82 hod. až 11:13:39.81 hod. dňa 26.03.2015) nie je v súlade s časovým vymedzením skutku, ktorého spáchanie sa obžalovanej kladie za vinu (viď obžalobný návrh) resp. za ktorého spáchanie bola obžalovaná uznaná vinnou Napadnutým rozsudkom (viď výrok Napadnutého rozsudku). Obhajoba má za to, že vyššie uvedené zjavné rozpory, čo sa týka časového vymedzenia skutku, spôsobujú danosť nebezpečenstva zamenenia skutku, ktorého spáchanie sa kladie obžalovanej za vinu a skutku vyhodnoteného znalcom, pričom predmetný nedostatok nie je možné vyhodnotiť v neprospech obžalovanej. Obhajoba si v podanom odvolaní voči Napadnutému rozsudku taktiež dovoľuje poukázať na skutočnosť že v prebiehajúcom trestnom konaní došlo zásadným spôsobom k porušeniu práva obžalovanej na obhajobu, ktoré porušenie obhajoba vzhliadla v tom, že obhajcovi obžalovanej aj napriek opakovaným písomným žiadostiam podaným v rámci využitia procesných práv obžalovanej, neboli zo strany konajúceho súdu poskytnuté kópie dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to konkrétne kópie CD v počte 1 ks a DVD v počte 5 ks, na ktorých sa údajne nachádzajú záznamy z bezpečnostných kamier zachytávajúcich protiprávne konanie neznámeho páchateľa, ktoré kamerové záznamy tvorili podklad pre vyhotovenie znaleckého posudku č. 22/2016 vypracovaného Doc. RNDr. Radoslavom Beňušom, PhD., označeného súdom ako hlavný usvedčujúci dôkaz voči obžalovanej. Zásadným porušením práva obžalovanej na obhajobu, a to vyššie uvedeným spôsobom, došlo k odňatiu práva obžalovanej resp. jej obhajcu realizovať právo na nazeranie do trestného spisu resp. na vyhotovovanie kópií z trestného spisu, pričom predmetné kópie sú pre obhajobu podstatné za účelom ustálenia konkrétneho času spáchania skutku ako aj za účelom vyhotovenia súkromného znaleckého posudku, o ktorého vyhotovenie prejavila obžalovaná opravdivý záujem po tom, čo zo strany konajúceho súdu došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku vo veci ustálenie času ako aj osoby zachytenej na kamerových záznamoch v čase spáchania skutku. Nevydaním vyššie požadovaných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v trestnom spise došlo zo strany konajúceho súdu k závažnému porušeniu práva obžalovanej na obhajobu, pričom listiny preukazujúce uvedené tvrdenia obhajoby tvoria obsah súdneho spisu. Obhajoba poukazuje predovšetkým na úradný záznam zo dňa 11.07.2018 vyhotovený technickým asistentom konajúceho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom tohto odvolania ako aj obsahom spisového materiálu, odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.06.2018, č.k. 18T/30/2018 - 415 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia v rozsahu, v ktorom podala obžalovaná odvolanie a zistil, že skutkový stav, tak ako ho ustálil prvostupňový súd, nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Rozhodnutie o vine obžalovanej odôvodnil prvostupňový súd tak, že v rámci dokazovania bolo výpoveďami svedkov preukázané, že obžalovaná sa nachádzala na mieste pred bankou v čase krátko po spáchaní lúpeže. Svedkovia videli u obžalovanej čiernu krátku zbraň, i, keď nevedeli uviesť, či bola pištoľ ozajstná alebo hračkárka. Hlavným dôkazom, ktorý, podľa prvostupňového súdu, obžalovanú usvedčuje, je znalecký posudok číslo 22/2016, z ktorého záverečnej časti, respektíve i z tabuliek číslo 1 až 4 vyplýva, že s vysokou pravdepodobnosťou je na kamerových záznamoch banky obžalovaná. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uvádza, že svedkyňa - poškodená L. T. na fotografiách vytvorených z obrazových záznamov Tatra banky opoznala ako páchateľku obžalovanú, t. j. ako osobu, ktorá sa v prestrojení, respektíve zahalená dopustila lúpeže. Túto napriek prestrojení, na základe viditeľných znakov, identifikoval ako páchateľku s vysokou pravdepodobnosťou i znalec. Zistenie, ktoré prezentoval prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku a podľa ktorého opoznala svedkyňa - poškodená L. T. osobu obžalovanej ako páchateľa trestnej činnosti (bankovej lúpeže), nie je v súlade s výpoveďou menovanej svedkyne - poškodenej na hlavnom pojednávaní, respektíve v prípravnom konaní. Odvolací súd zistil, že menovaná svedkyňa - poškodená na hlavnom pojednávaní, pri svojej výpovedi na otázku, či na fotografiách, ktoré zachytávajú moment spáchania lúpeže v banke je zachytená osoba páchateľa, odpovedala áno. Svedkyňa vo svojej výpovedi teda neuviedla, že na týchto fotografiách sa nachádza osoba obžalovanej T. G.. O osobe obžalovanej sa menovaná svedkyňa - poškodená na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že túto nepozná. Ohlas vetách zatiaľ, keď trestnej činnosti uviedla iba to, že hlas si nepamätá, pretože sa ho snažila tlmiť. Z výpovede svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní tak nevyplynuli žiadne skutočnosti na základe, ktorých by bolo možné dôjsť k záveru, že svedkyňa poškodená opoznala osobu obžalovanej ako páchateľa lúpeže v banke. Povedané inými slovami, výpoveď menovanej svedkyne - poškodenej nie je dôkazom, ktorý by obžalovanú zo spáchania skutku usvedčoval. Ostatné dôkazy, o ktoré oprel prvostupňový súd vinu obžalovanej, sami osebe, ani vo svojej vzájomnej súvislosti nepostačujú na to, aby obžalovaná mohla byť uznaná za vinnú zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vyššie uvedené svedecké výpovede o tom, že obžalovaná sa nachádzala v blízkosti miesta činu, v čase krátko po jeho spáchaní, bez pochybností preukazujú iba to, že obžalovaná sa na tomto mieste skutočne nachádzala. Z opisu správania sa obžalovanej nevyplýva, že by bola rozrušená, respektíve správala sa spôsobom, ktorý by naznačoval, že sa pred krátkym časom pokúsil vylúpiť banku. Svedkyňa K. R. vo svojej výpovedi dokonca uviedla, že oblečenie, ktoré mala obžalovaná v tom čase na sebe, sa nezhoduje s oblečením páchateľa trestnej činnosti, ktoré je vidno na fotografiách z kamerových záznamov banky. Pokiaľ ide o čiernou pištoľ, ktorú mala obžalovaná vytiahnuť zo svojej kabelky a o ktorej obžalovaná uviedla že je to hračkárska pištoľ a patrí jej dcére, orgány činné v trestnom konaní túto ako vecný dôkaz nezaistili, nepodrobili žiadnemu odbornému skúmaniu a preto nemožno vylúčiť tvrdenie obžalovanej, že ide o hračku jej dcéry, ktorú mala v kabelke náhodou. Znalecký posudok doc. RNDr. Radoslava Beňuša PhD., týkajúcich sa antropologickej analýzy a porovnávania osoby na záznamoch z kamerového systému pobočky Tatra banky s osobami dôvodne podozrivej K. R. a obžalovanej T. G., o ktorý opiera prvostupňový súd svoje rozhodnutie o vine obžalovanej, nie je dôkazom, ktorý by sám osebe usvedčoval obžalovanú zo spáchania skutku. Z písomného znaleckého posudku, ako i z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na kamerových záznamoch z banky, ktoré zachytávajú priebeh pokusu o lúpež, je s vysokou pravdepodobnosťou obžalovaná. Z vyjadrenia znalca vyplýva, že toto svoje tvrdenie vyjadruje mierou pravdepodobnosti 90 %. Prvostupňový súd uviedol, že na to, aby bolo možné prihliadnuť na zásadu in dubio pro reo, musel by byť výsledok znaleckého dokazovania percentuálne vyjadrený maximálne číslom 50 % a k danému číslu by museli pristúpiť aj ďalšie skutkové okolnosti. Pri miere pravdepodobnosti 90 % však nie je miesto na aplikáciu tejto zásady. S takouto úvahou a záverom prvostupňového súdu odvolací súd nesúhlasí. Z vyššie uvedeného vyplýva, že uvedený znalecký posudok zostal jediným dôkazom, ktorý má usvedčovať obžalovanú zo spáchania stíhaného skutku. Ani miera pravdepodobnosti 90 % nepostačuje sama osebe na rozhodnutie, že týmto dôkazom je spáchanie skutku obžalovanej preukázané v rozsahu potrebnom na jej odsúdenie. Podľa uznesenia NS SR č. k., 5To 17/2009 zo dňa 25.2.2010, str. 3,4, súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Výrok o vine tak môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov je potrebné dospieť k záveru, že uvedené svedecké výpovede o prítomnosti obžalovanej v blízkosti miesta činu, krátko po jeho spáchaní a znalecký posudok z odvetvia kriminalistickej antropológie sami osebe a ani vo svojej vzájomnej súvislosti nepreukazujú to, že obžalovaná sa dopustila spáchania skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba v tej miere, že by neexistovali rozumné pochybnosti o tom, či tento skutok spáchala práve obžalovaná, keďže obžalovaná spáchanie skutku popiera a je možné, že v okolí banky sa pohybovala iba náhodou, ako to sama uvádza (resp. nie je možné túto verziu obžalovanej vylúčiť). Odvolaciemu súdu nie je zrejmé z čoho vyvodil prvostupňový súd záver o tom, aká miera pravdepodobnosti pri identifikácii osoby páchateľa, vyplývajúca zo znaleckého dokazovania, by postačovala na uplatnenie zásady in dubio pro reo. S uvedenou úvahou prvostupňového súdu sa odvolací súd nestotožňuje. V súvislosti s „dôkaznou núdzou", aká sa vyskytla v posudzovanom prípade, odvolací súd poukazuje na zásadu „in dubio pro reo", teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného" vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku, ktorú bolo potrebné aplikovať v tomto prípade, keďže neexistujú iné dôkazné prostriedky, ktoré by mohli odstrániť uvedené pochybnosti. Uvedené zistenia odvolacieho súdu mali potom nevyhnutne za následok rozhodnutie o zrušení napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Na základe dokazovania, ktoré vykonal okresný súd bolo možné rozhodnúť v odvolacom konaní postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, čo odvolací súd využil a sám obžalovanú spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná, v súlade s ustanovením § 285 písm. c) Trestného poriadku. Nad rámec dôvodov, ktoré bezprostredne viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že v postupe prvostupňového súdu boli zaznamenané chyby vo vykonaní dôkazov. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 13. 6. 2018 (číslo listu 409 a 413) vyplýva, že súd vykonal dokazovanie aj tým spôsobom, že podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy, ktoré vymenoval v zápisnici o hlavnom pojednávaní na strane 1 a 2. Ako listinné dôkazy súd oboznámil aj znalecký posudok z odvetvia kriminalistickej antropológie, ďalej zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, zápisnicou o výsluchu znalca z prípravného konania, dokonca aj zápisnicou o výsluchu obvinenej z prípravného konania.

Uvedený postup bol však v príkrom rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. V prvom rade je potrebné uviesť, že zápisnice o výpovedi svedkov z prípravného konania, zápisnica o výpovedi znalca z prípravného konania a zápisnica o výpovedi obvinenej z prípravného konania, nie sú listinnými dôkazmi v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku A preto nemožno tieto zápisnice prečítať na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz. ustanovuje osobitné podmienky na možnosť čítania zápisnice o výpovedi svedka alebo obvineného z prípravného konania. Pokiaľ ide o čítanie zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania, ustanovuje podmienky na takýto postup v §§ 263 a 264 Trestného poriadku. Z priebehu hlavného pojednávania nevyplynulo, že by vznikla situácia, predpokladaná Trestným poriadkom, na základe ktorej, by pri splnení zákonných podmienok, mali byť prečítané výpovede tých svedkov z prípravného konania, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí. Rovnako neboli splnené ani zákonné podmienky na čítanie znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej antropológie, respektíve zápisnice o výpovedi znalca z prípravného konania, v zmysle ustanovenia § 268 Trestného poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov však tieto pochybenia prvostupňového súdu pri vykonávaní dokazovania nemali priamy vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd však považuje za potrebné na ne poukázať, pretože nejde iba o zanedbateľné nedostatky. V tejto súvislosti možno odpovedať na odvolacie námietky obhajoby, ktoré sa týkajú rozporov medzi výpoveďami svedkov na hlavnom pojednávaní a v prípravnom v konaní tak, že tieto rozpory, na ktoré poukázala obhajoba síce skutočne existujú, nakoľko však nevznikol zákonný dôvod na čítanie týchto výpovedí z prípravného konania, nemožno zápisnice o výpovediach z prípravného konania použiť ako zákonný dôkaz pri meritórnom rozhodovaní. Rovnako možno súhlasiť aj s tou odvolacou námietkou, ktorá sa týka nezrovnalostí určenia času spáchania trestného činu, ktorý je uvedený v obžalobe (a aj v napadnutom rozsudku) a času spáchania trestného činu, ktorý uvádza vo svojom znaleckom posudku znalec doc. RNDr. Radoslav Beňuš PhD. S uvedeným rozporom sa prvostupňový súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Vzhľadom však na vyššie uvedené zistenia odvolacieho súdu vo vzťahu v dôkaznej núdzi na strane prokurátora, tieto pochybenia nemali priamy vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.