Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-372-2018.pdf
PDF · 98.6 KB
Case nature
Subarea
16Co/372/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov 1/ H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., U. II XXX/XX, 2/ W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., U. II XXX/XX, občanov SR, proti žalovaným I/ X., s. r. o., so sídlom C., B. Q. XXXX/XX, Y.: XX XXX XXX, II/ X., s. r. o., so sídlom C., Fr. B. XX, Y.: XX XXX XXX, obaja žalovaní zastúpení splnomocnenou advokátkou W.. B. W., X. kancelária v C., Fr. B. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/36/2018-49 zo dňa 28. 11. 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu mení tak, že
I. ukladá žalovanému I/ zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve v rade 2. (záložcu), nachádzajúce sa v katastrálnom území Lučenec, L. T., okres T., zapísané na LV č. XXXX, vedenom L. úradom T., I. odbor, a to bytu č. XX, na 4. poschodí, vo vchode č. XX, na ulici U., v meste T., v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na parcele reg. „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/X v podiele XX/XXXX, pod B1 v podiele 1/1;
II. ukladá žalovanému II/ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve v rade 2. (záložcu), nachádzajúce sa v katastrálnom území T., L. T., okres T., zapísané na LV č. XXXX, vedenom L. úradom T., I. odbor, a to bytu č. XX, na 4. poschodí, vo vchode č. XX, na ulici U., v meste T., v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na parcele reg. „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/X v podiele XX/XXXX, pod B1 v podiele X/X;
III. žalobcom priznáva náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovaným I/, II/ v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému I/ a žalovanému II/ a žalovaným I/ a II/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému I/ uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a žalovanému II/ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby, a to nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 2/ (záložcu), ktoré sú konkretizované v návrhu.
2. Okresný súd z predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj príloh zistil, že dňa 06. 12. 2017 došlo k uzavretiu úverovej zmluvy č. 21/2017 medzi žalobcom 1/ a žalovaným I/, ktorej súčasťou je v článku V. záväzok záložcu (žalobkyne 2/) podpísať v deň podpisu úverovej zmluvy zmluvu o záložnom práve. Pri podpise úverovej zmluvy bola prítomná aj žalobkyňa 2/, ktorá k zmluve pripojila svoj podpis pod označením „záložca“. Zároveň dňa 06. 12. 2017 bola uzavretá aj zmluva o záložnom práve č. 21/2017 medzi žalovaným I/ a žalobkyňou 2/. Úverová zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom dlžník (žalobca 1/) vystupoval pod označením H. U. ml., sídlo U. II. XXX/XX, T., Y.: XX XXX XXX a z článku I. zmluvy vyplýva, že úver vo výške X.XXX,- € bol poskytnutý ako bezúčelový podnikateľský so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti. Súd z výpisu zo živnostenského registra zistil, že žalobca v 1. rade (zrejme len omylom v dôvodoch rozsudku označený ako „žalobca 2/“) v čase podpisu zmluvy, t. j. dňa 06. 12. 2017 skutočne vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom H. U. ml. s predmetom podnikania v šiestich rôznych oblastiach. Žalobcovia v konaní namietali, že zo strany žalovaného 1/ došlo k nekalému konaniu a právne úkony pre uzatváranie zmluvy neboli urobené určite a zrozumiteľne v súlade s Občianskym zákonníkom. Do úverovej zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky a bola uzavretá aj v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia namietali predčasnú splatnosť celého úveru, namietali, že im úverová zmluva nebola predložená kompletná, tvrdili, že žalobkyni 2/ hrozí bezvýchodisková situácia a zároveň ujma na jej právach a oprávnených záujmoch a žalobca 1/ má v úmysle domáhať sa osobitným podaním vo veci samej určenia neplatnosti úverovej zmluvy obsahujúcej zriadenie záložného práva a neodkladné opatrenie má zamedziť tomu, aby nedošlo k zmene vlastníckej štruktúry vo vzťahu k založenej nehnuteľnosti. Žalobcovia tvrdili, že vykonaním dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov.
3. Okresný súd dospel k záveru, že žalobcovia v podanom návrhu neosvedčili naliehavosť ochrany vlastníckeho práva. Podľa názoru okresného súdu samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobkyne 2/ nemôže samo o sebe viesť k vyhoveniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukázal na to, že žalobkyňa 2/ v roku 2017 dobrovoľne na základe zmluvy o záložnom práve pristúpila k zriadeniu záložného práva v súvislosti s úverovou zmluvou č. XX/XXXX, pričom žalobkyni 2/ musel byť zrejmý účel finančných prostriedkov, ktoré sú v zmluve deklarované na podnikateľské účely žalobcu 1/. Okresný súd tiež má za to, že žalobcovia neosvedčili skutočnosť o odstúpení žalovaného I/ od úverovej zmluvy, pretože z obsahu spisu vyplýva len to, že žalovaný I/ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Predmetná úverová zmluva a zmluva o záložnom práve sú platné, žalobcovia nepreukázali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali akékoľvek pochybnosti o ich platnosti, práve naopak, zo samotného zmluvného vzťahu mal súd za jednoznačne preukázané, že sa nejedná o spotrebiteľský úver.
4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 6, § 22 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, ďalej podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 až 3, § 332 ods. 1 a § 333 CSP. Podľa právneho záveru okresného súdu, ak by došlo k porušeniu niektorého práva žalobcov v dražbe, nemožno vylúčiť dôvodnosť žaloby o jej neplatnosť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je postavený na domnienke neplatnosti zmluvy, by úplne potláčal práva veriteľa na primerané uspokojenie pohľadávky a znamenal by len nepomerne dlhšie trvanie súdneho sporu. Súd v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá časový priestor a ani oprávnenie na riešenie otázky platnosti zmluvy a v prípade porušenia vyššie spomínaného práva žalobcov v dražbe majú možnosť v lehote 3 mesiacov od príklepu podať žalobu o neplatnosť dražby, a to aj v prípade eventuálnych neprijateľných zmluvných podmienok ovplyvňujúcich výšku záväzku. Žaloba o neplatnosť dražby je prostriedkom súdnej kontroly, pričom v prípade, že by žalobkyňa 2/ odmietla po prepise vlastníctva nehnuteľnosti na vydražiteľa na liste vlastníctva nehnuteľnosť dobrovoľne vypratať, vydražiteľ sa legálnou cestou bude musieť domáhať svojho vlastníckeho práva cestou žaloby o vypratanie nehnuteľností a takéto podanie žaloby o neplatnosť dražby zo strany (neplatných) vlastníkov - žalobkyne 2/ je reálnym dôvodom na fakultatívne prerušenie konania o vypratanie nehnuteľností. V prípade, ak by súd rozhodnutím vyslovil neplatnosť dražby, ako vlastník nehnuteľností by bola na list vlastníctva opätovne zapísaná žalobkyňa 2/, a teda by nebol dôvod na vypratanie nehnuteľností. Dočasná úprava pomerov sa preto súdu javila ako dôvodná až v čase, keď už bola dražba zrealizovaná a bola podaná aspoň jedna z vyššie uvádzaných žalôb. Nakoľko súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému I/ zamietol, nebolo dôvodné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému II/ ako dražobníkovi.
5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď o náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán vo veci. Žalovaní I/ a II/ mali vo veci úspech, avšak trovy konania im nevznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal.
6. Proti uzneseniu okresného súdu podali odvolanie v zákonnej lehote žalobcovia 1/ a 2/. Tvrdili, že dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je konaním, ktoré sa vedie mimo vôle a bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromno-právnym subjektom vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia zisku. Podľa ich názoru je nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach (článok 12 ods. 2 Ústavy SR), aby mohlo konanie (právne úkony) určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej osoby, bez jej súhlasu. Tvrdili tiež, že v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádzajú všetky skutočnosti, ktoré opodstatňujú hmotno-právny nárok vo veci samej. Namietali nedodržanie ustanovenia § 12 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, namietali nesprávny postup súdneho znalca, ktorý mal nehnuteľnosť oceňovať, ktorý sa za účelom oceňovania nedostavil, a to ani opätovne. Na výkon záložného práva podľa nich nie sú splnené podmienky, všetky oznámenia a výzvy vzbudzujú dojem nátlaku, podľa nich je potrebné dočasne upraviť pomery strán, pretože bez takejto úpravy by v dôsledku konania žalovaných I/, II/ došlo k scudzeniu nehnuteľnosti a je reálna obava, že v prípade, ak by došlo k jej scudzeniu, boli by žalobcovia na svojich právach dotknutí. Uznesenie okresného súdu žiadali zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Spolu s odvolaním predložili súdu aj žalobu zo dňa 14.12. 2018 na začatie konania o neplatnosť úverovej zmluvy bez podpisov a bez podacej počiatky okresného súdu.
7. Krajský súd ako súd odvolací doručil žalovaným I/, II/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu a umožnil žalovaným I/, II/ vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 1 CSP) v lehote 10 dní od ich doručenia. Žalovaní I/, II/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali písomné vyjadrenie zo dňa 29. 01. 2019, v ktorom uviedli, že s rozhodnutím okresného súdu súhlasia v celom rozsahu, pričom poukázali na to, že nie je potrebná neodkladná úprava právnych vzťahov medzi žalobcami a žalovanými. Žalovaný v II. rade ako dražobník vyzval žalobcu v 2. rade ako vlastníka nehnuteľnosti na sprístupnenie predmetu dražby znalcom tak, ako to vyžaduje zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych predpisov, napriek tomu žalobca v rade 2. nesplnil svoju zákonnú povinnosť sprístupniť predmet dražby. Žalobcovia tvrdia, že ohliadky predmetu dražby sa žiadny znalec nezúčastnil, ale toto ich tvrdenie neobstojí. Žalovaná v II. rade objednala zhotovenie znaleckého posudku u znalca Y.. B. Novotného, ktorý mal záujem vykonať obhliadku predmetu dražby, avšak predmet dražby mu nebol sprístupnený. Napadnuté uznesenie žiadali v celom rozsahu potvrdiť.
8. Krajský súd odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania na nariadenie prejednania odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že neodkladné opatrenie nariadil z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovania funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu, jeho navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčené, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočností, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných strán sporu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.
12. Po preskúmaní súdneho spisu, najmä návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s jeho prílohami a napadnutého uznesenia okresného súdu, odvolania a vyjadrenia k nemu, dospel odvolací súd k záveru, okresný súd vyššie uvedené špecifiká neodkladného opatrenia v konaní nezohľadnil. V konaní nebolo sporným, že dňa 06. 12. 2017 došlo k uzavretiu úverovej zmluvy č. XX/XXXX medzi žalobcom 1/ a žalovaným I/, ktorej súčasťou je článok V. zakotvujúci záväzok záložcu (žalobkyne 2/) podpísať v deň podpisu úverovej zmluvy zmluvu o záložnom práve. Taktiež niet pochybností o tom, že pri podpise uvedenej úverovej zmluvy bola prítomná aj žalobkyňa 2/, ktorá k zmluve pripojila svoj podpis pod označením záložca a že dňa 06. 12. 2017 bola zároveň uzavretá aj zmluva o záložnom práve č. XX/ XXXX medzi žalovaným I/ a žalobkyňou 2/. Žalobcovia 1/, 2/ síce tvrdili, že vzťah medzi nimi a žalovanými I/, II/ je vzťahom vzniknutým zo spotrebiteľského úveru, okresný súd však tento vzťah za spotrebiteľský nepovažoval vzhľadom k tomu, že predmetnú úverovú zmluvu podpísal na strane dlžníka žalobca 1/ ako osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť pod obchodným menom H. U., ml. s miestom podnikania U. II. XXX/XX, T., Y.: XX XXX XXX s predmetom podnikania v šiestich rôznych oblastiach, pričom aj v zmluve je uvedené, že úver sa poskytuje ako bezúčelový, podnikateľský, so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti. K záveru, že medzi stranami sporu nejde o spotrebiteľský úver, okresný súd dospel bez dokazovania vo veci, a teda predčasne bez toho, aby poskytol žalobcom 1/, 2/ možnosť spotrebiteľský charakter úveru v konaní preukázať. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k právnemu záveru, že žalobcovia 1/, 2/ predbežne osvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a že žalobkyňa 2/ osvedčila aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na svojich právach, keď z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalovaný I/ po zosplatnení pohľadávok zo zmluvy o úvere začal vyvíjať kroky smerujúce k realizácii svojho záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne 2/ formou dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa II/ osvedčila všetky predpoklady potrebné na to, aby bolo neodkladné opatrenie voči žalovaným I/, II/ nariadené a aby sa t. č. zabránilo vzniku prípadnej nereparovateľnej resp. len veľmi ťažko reparovateľnej ujmy na právach žalobkyne 2/ spočívajúcich v nedôvodnej strate vlastníckeho práva k svojim nehnuteľnostiam.
13. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pokiaľ prebieha spôsobom vyplývajúcim z Občianskeho zákonníka a zo zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov je v súlade s Ústavou SR. Skutočnosť, či sa tak však deje, t. j. či je v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi, môže byť predmetom konania na súde, a to tak predtým, ako dôjde k vydraženiu predmetu dražbu ako aj po ňom. Ako budeme ďalej hovoriť o súdnej kontrole ex ante, vlastník zálohu má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva formou žaloby, ktorej predmetom bude napr. skúmanie plnenia podmienok na to, aby k dobrovoľnej dražbe bolo vôbec možné pristúpiť, napr. aj formou žaloby na určenie neplatnosti úverovej/záložnej zmluvy, o bezúročnosť úverovej zmluvy, o určenie, že dlh z takejto zmluvy zanikol, že mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatné, a pod., a za účelom efektívnosti takéhoto zahájeného súdneho konania i domáhať sa neodkladným opatrením „odloženia“ realizácie dražby až do momentu, keď predmet konania, o ktorom odvolací súd pojednával už vyššie, bude vyčerpaný. Uvedená preventívna kontrola je zaiste prostriedkom účelnejším a efektívnejším, ako kontrola následná formou žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to napriek skutočnosti, že v prípade úspechu v takomto konaní je výsledkom de facto navrátenie vlastníckeho práva záložcovi, ako keby k príklepu na dobrovoľnej dražbe nedošlo (k uvedenému pozri § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách). Nemožno totiž opomenúť, že udelením príklepu za súčasného splnenia podmienky úhrady ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom, záložca svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti stráca a pokiaľ ho chce obnoviť, je potrebné podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorej sa navyše nemôže domáhať neplatnosti dražby z akýchkoľvek dôvodov, ale len pre porušenie ustanovení uvedeného zákona a pre neplatnosť záložnej zmluvy (viď § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľnej dražbe). Zároveň záložca stráca i oprávnenie vo vydraženej nehnuteľnosti zotrvať a v prípade, ak v tejto nehnuteľnosti zotrvá, bude s najväčšou pravdepodobnosťou musieť svoje práva brániť i v konaní o vypratanie nehnuteľností. Zároveň výsledok týchto konaní nemá vplyv na postavenie záložcu ako bývalého vlastníka zálohu, ale i na právne postavenie vydražiteľa, ktorý z dôvodu, aby sa stal vlastníkom predmetu dražby a zároveň, aby nespôsobil jej zmarenie, musí cenu dosiahnutú vydražením uhradiť. V prípade úspechu žáložcu v konaní o neplatnosť dražby, musí vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením žiadať späť od každej osoby, ktorá výťažok dražby prevzala (§ 32 ods. 3 zákona o dobrovoľnej dražbe). Napokon v prípade, ak je v priebehu dobrovoľnej dražby vydražená nehnuteľnosť a z jej výťažku je uhradená pohľadávka, ktorej výšku, či platnosť záložca namieta, nie je vylúčené ani zahájenie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, či konanie o náhradu škody. Naopak preventívna kontrola v podobe konania zahájeného pred vydražením nehnuteľnosti definitívne odstráni neistotu o tom, či sú splnené podmienky na to, aby dražba bola realizovaná a tým (okrem iného) predíde aj ďalších nadväzujúcim súdnym konaniam. Navyše možnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, či súd musí overiť. Odvolací súd pritom neodkladné opatrenie dočasne zabraňujúce vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve záložcu, a to až do okamihu, kým sa právoplatne nerozhodne o výške pohľadávky dodávateľa a jej splatnosti za účinný prostriedok ochrany práv považuje. Z uvedených dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
14. Žalobcovia 1/, 2/ mali v konaní plný úspech, preto súd postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP uložil žalovaným I/, II/ povinnosť nahradiť žalobcom 1/, 2/ povinnosť nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania pred súdom prvej inštancie i trovy odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).