Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cbi-10-2013.pdf
PDF · 122.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cbi/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Juraj Puskailer, nar. XX.XX.XXXX, ul. 29. augusta 15/F, 811 09 Bratislava, kancelária správcu Páričkova 18, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty Grand Glass Company, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3a, 811 08 Bratislava, IČO: 36 385 999, v zastúpení AK Kovár a partneri s.r.o. so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 971 662 o určenie popretej pohľadávky
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.04.2013, doručenou súdu dňa 05.04.2013 domáhal určenia poradia popretých pohľadávok nasledovne: určuje, že pohľadávka žalobcu ako veriteľa úpadcu Grand Glass Company, s.r.o., v celkovej výške 40.000 EUR evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 152 je zistená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia podľa ustanovenia § 120 ods. 4 č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: 2R/4/2012 zo dňa 29.10.2012, zverejnené v OV 27/2012 dňa 05.12.2012 súd zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka Grand Glass Company, s.r.o. a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, s ustanovením správcu konkurznej podstaty JUDr. Karol Kovár.
3. Žalobca bol pôvodne reštrukturalizačný správca dlžníka Grand Glass Company, s.r.o.. Okresný súd Bratislava I povolil uznesením zo 4.08.2012 reštrukturalizáciu predmetného dlžníka. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 160/2012 dňa 20.08.2012. V zmysle uvedeného ustanovenia vykonával správca svoju funkciu až do vyhlásenia konkurzu.
4. Správca JUDr. Juraj Puskailer a dlžník si v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 22.06.2012 dohodli správcovu zmluvnú odplatu na celkovú sumu 70.000 EUR. Správcovi (žalobcovi) ku dňu 12.12.2012, teda k dátumu prihlásenej pohľadávky vznikol nárok na odplatu na základe vyššie uvedenej mandátnej zmluvy v celkovej výške 40.000 EUR. Veriteľ v celom rozsahu eviduje pohľadávku vo svojom účtovníctve. Na zostávajúcu časť zmluvnej odmeny nevznikol žalobcovi nárok, vzhľadom na skutočnosť, že na úpadcu bol vyhlásený konkurz a správca (mandatár) nepokračoval v činnosti správcu v reštrukturalizácii.
Správcovi dlžník Grand Glass Company, s.r.o. odplatu vo výške 40.000 EUR počas reštrukturalizácie neuhradil.
5. Žalobca si svoju pohľadávku v celkovej výške 40.000 EUR prihlásil prihláškou pohľadávky z 12.12.2012 v základnej prihlasovacej lehote. Prihláška pohľadávok bola doručená správcovi JUDr. Karolovi Kovárovi dňa 21.12.2012. Pohľadávky boli prihlásené s vyznačeným poradím podľa ustanovenia § 120 ods. 4 ZKR, ako prednostné pod písmenom "A".
6. Správca úpadcu listom doručeným 06.03.2013 oznámil, že prihlásenú pohľadávku zapísal do konečného zoznamu pod poradovým číslom 152 v zmysle ust. § 32 odsek 2 ZKR čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia poprel v celom rozsahu. Správca uviedol, že dôvodom popretia predmetnej pohľadávky je nedostatočne preukázaný právny dôvod a výšky popretej pohľadávky. Správca Mandátnu zmluvu považuje za nezrozumiteľnú a neurčitú, nakoľko obsahuje nezrovnalosť v článku II bod 1, v ktorom číselné vyjadrenie odplaty mandatára (žalobcu) nekorešponduje so slovným vyjadrením tejto odplaty. „Mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi za vykonanie činnosti podľa článku I. bod 1 tejto zmluvy odplatu vo výške 70.000 EUR slovom dvadsaťštyritisíc EUR bez DPH..... Zároveň správca uviedol, že žalobca ako veriteľ úpadcu nepreukázal ani splnenie podmienky podľa článku II bod 2 mandátnej zmluvy, a to vystavenie a doručenie faktúr úpadcovi. Správca tiež uviedol, že dohodnutá odmena bola neprimerane vysoká a že prihlásenú pohľadávku nepovažuje za prednostnú pohľadávku z reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 odsek 4 ZKR, nakoľko veriteľ nepreukázal, že by vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu počas reštrukturalizačného konania.
7. Žalobca s vyššie uvedeným popretím nesúhlasí a je toho názoru, že svoje pohľadávky prihlásil s jediným možným akceptovateľným poradím podľa ustanovenia § 120 ods. 4 ZKR. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia podáva týmto žalobca ako veriteľ túto Žalobu o určenie poradia pohľadávky voči správcovi úpadcu Grand Glass Company, s.r.o..
8. Žalobca svoj nárok odôvodňuje tým, že ustanovením § 129 ods. 1,2 ZKR z ktorých vyplýva, že ak by správca nevykonával dohľad, dlžník by nemohol podnikať a ani prevádzkovať podnik a teda, že správca počas reštrukturalizácie vykonáva všeobecný a rozsiahly dohľad nad podnikaním dlžníka, pričom jeho činnosť nie je obmedzená len na kontrolu dlžníka zameranú na zabezpečenie neznižovania hodnoty dlžníkovho majetku, ale sleduje aj vývoj obchodnej a finančnej situácie podniku najmä, či sa situácia nezmenila tak, že nie je možné predpokladať ďalšie pokračovanie v reštrukturalizácia, resp. jej úspešné ukončenie. Správca tak zodpovedá aj za to, či je zabezpečené financovanie podniku, či sú zabezpečené aktuálne zákazky, ktoré sú kľúčové pre ďalšie fungovanie dlžníkovho podniku. Pri zabezpečení uvedených činností prislúchajú správcovi obdobné práva a povinnosti aké prislúchajú správcovi v zmysle ustanovení § 74 a 75 ZKR. Samotná dikcia týchto zákonných ustanovení zreteľne upravuje činnosť správcu tak, že je jeho činnosť nevyhnutná pre dlžníkove podnikanie. Taktiež je zrejmé, že dlžník by nemohol bez správcu v reštrukturalizácii podnikať, resp. prevádzkovať svoj podnik, nakoľko správca je do funkcie ustanovený súdom s výlučným cieľom zachovať podnikateľskú činnosť dlžníka.
9. Žalobca považuje tvrdenie správcu - žalovaného, že reštrukturalizačný správca do prevádzkovania podniku nezasahuje je nesprávne a v rozpore s právnou úpravou. Už len bezodkladná povinnosť reakcie na právne úkony a ich schvaľovanie, príprava podkladov na takéto rozhodovanie, zodpovednosť správcu za škody spôsobené veriteľom dlžníka si vyžadujú neustály kontakt s dlžníkom. Kontakt s dlžníkom znamená, že dlžník správcu pravidelne informuje o vykonávaných úkonoch v podnikateľskej činnosti a správca dlžníka usmerňuje v podnikaní tak, aby nedochádzalo k zmenšeniu hodnoty majetku. Samotná činnosť správcu teda zabezpečuje, aby sa pri dlžníkovom podnikaní a prevádzke podniku udržal a zhodnotil majetkový substrát, ktorý v zmysle nižšie uvedeného § 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka tvorí dlžníkov podnik. Tento postup je okrem iného uvedený aj v reštrukturalizačnom posudku.
10. Žalobca má za to, že osobná zložka podnikania zahŕňa kvalitu pracovnej sily, úroveň manažmentu, odborné zručnosti a skúsenosti nielen zamestnancov, ale aj iných pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na podnikaní. Hmotnou zložkou podnikania sú hnuteľné a nehnuteľné veci tvoriace materiálnu stránku podniku. Nehmotnú zložku podniku tvoria práva a iné majetkové hodnoty. Patrí sem najmä obchodné meno, obchodné tajomstvo, ochranné známky, know-how, a pod. "Uvedené zložky podnikania tvoria súčasť podniku len vtedy, ak patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Nie každý podnik musí obsahovať všetky tri zložky
podnikania. Napríklad môže existovať podnik, ktorý neobsiahne zložku nehmotnú." Z citovaného možno odvodiť a jasne z toho logicky vyplýva, že súčasťou podniku nemusí byť nevyhnutne ani osobná zložka podnikania v podobe dostatočného množstva pracovnej sily v podobe zamestnancov v hlavnom alebo obdobnom pracovnom pomere. Uvedené taktiež nevylučuje možnosť nahradenia týchto zamestnancov inými spolupracovníkmi (napr. aj dodávateľským spôsobom realizovanú činnosť prostredníctvom tretích osôb), vrátane správcu reštrukturalizácie, ktorý zákonom stanoveným spôsobom (spomenuté §§ 129 a 130 ZKR) vykonáva dohľad počas reštrukturalizácie. Možno teda konštatovať, že podnik a jeho prevádzka je jednou z podôb podnikania dlžníka. Mám za to, že je nepochybné, že činnosť správcu a aj jeho odmena bezprostredne súvisí s prevádzkovaním podniku. Dlžník si vybral reštrukturalizačnom posudku ustanoveného správcu práve preto, aby ďalej podnikal a prevádzkoval svoj podnik. Nie je teda možné oddeliť funkciu správcu v reštrukturalizácii od podnikania dlžníka. Reštrukturalizácii slúži na zachovanie podnikania dlžníka a reštrukturalizáciu nie je možné bez správcu a jeho úkonov realizovať.
11. Rozsah oprávnení a samotná úprava činnosti správcu v reštrukturalizácii uvedená v ustanoveniach § 114, 129, 130 ZKR je podľa názoru žalobcu dostatočný dôvod na to, aby boli pohľadávky správcu "automaticky ex lege favorizované" v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 ZKR. Z uvedených skutočností opätovne vyplýva, že ak teda správca vykonáva dohľad nad podnikaním (t.j. zabezpečuje nezmenšovanie majetku dlžníka ako súčastí podniku a podnikania) a taktiež nad finančnou a obchodnou situáciou priamo zasahuje do riadenia dlžníkovho podnikania a prevádzkovania podniku.
12. Súd nariadil pojednávanie na termín 14.01.2019, na ktorom sa zúčastnil žalobca aj právny zástupca žalovaného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámil sa s listinným dôkazmi takto: Žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, v písomnom podaní žaloby osvedčil svoj právny nárok, využil všetky procesné podmienky na to, aby mu bol nárok priznaný. V kontexte konania, iné dôvody, resp. tvrdenia znášať nebude, všetky sú uvedené v žalobe. Žiada aby súd rozhodol vo veci vzhľadom na hospodárnosť konania. Netrvá na výsluchu navrhnutých svedkov.
13. Žalovaný uvádza, že zotrváva na písomnej argumentácii založenej v súdnom spise. Má za to, že prihlásená pohľadávka žalobcu nemôže byť uspokojená ako prednostná podľa ust. § 120 ods. 4 ZKR, nakoľko predmetom činnosti reštrukturalizačného správcu v zmysle príslušných zákonných ustanovení i súdnej praxe je výkon dohľadu nad činnosťou dlžníka a prevádzkovaním jeho podniku a nie priama participácia na takejto činnosti dlžníka. Úlohou žalobcu ako správcu bolo ochraňovať právo veriteľov dlžníka, dozorovať, aby jeho úkony nesmerovali k zmenšeniu majetku a nie priamo vykonávať úkony usmerňujúce jeho podnikanie. Žalobu žalobcu považuje za nedôvodná.
14. Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Mandátna zmluva z 22.06.2012, uznesenie o povolení reštrukturalizácie, uznesenie o vyhlásení konkurzu, výpis z obchodného registra, prihláška pohľadávky, oznámenie správcu o popretí pohľadávky, Reštrukturalizačný posudok.
15. Z Mandátnej zmluvy bolo zistené, že dlžník ako mandant sa zaviazal uhradiť mandatárovi - žalobcovi ako správcovi odmenu vo výške 70.000 EUR písmom a slovom dvadsaťštyritisíc EUR, splatnú v súlade s prebiehajúcim konaním.
16. Z prihlášky je zrejmé, že žalobca si prihlásil do konkurzného konania súhrnnou prihlášku pohľadávky z mandátnej zmluvy v rozsahu 40.000 EUR.
17. Z popretia pohľadávky súd zistil, že správca poprel pohľadávku č. 152 zapísanú v zozname pohľadávok v celom rozsahu.
18. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP "V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh ."
19. Podľa ustanovenia § 182 CSP "Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené."
20. Podľa ustanovenia § 191 CSP "Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo."
21. Podľa ustanovenia § 192 CSP "Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak."
22. Súd v danej právnej veci aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov:
23. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len ZKR) tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.
24. Podľa ustanovenia § 119 odsek 1 ZKR účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
25. Podľa ustanovenia § 120 ZKR (1)Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. (2) Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. (3) Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. (4) Ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.
26. Podľa § 28 ods. 5 ZKR: Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada.
27. Podľa § 29 ods. 1, 6 ZKR pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom.
28. Podľa § 31 ods. 1 ZKR prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok.
29. Podľa § 32 ods. 6 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny
dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
30. Podľa § 31 ods. 2 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov.
31. Podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.
32. Podľa § 32 ods. 3, 4 ZKR ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.
33. Podľa ustanovenia § 264 ods. 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako " ObZ") (1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu."
34. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ "Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá."
35. Podľa ustanovenia § 264 ods. 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako " ObZ") (1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu."
36. Podľa ustanovenia § 114 odsek 1 písmeno a) ZKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: „Dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony, iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok.“
37. Podľa ustanovenia § 114 odsek 2 ZKR „ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.“
38. Podľa ustanovenia § 117 ods. 1 ZKR "Dlžník môže počas reštrukturalizačného konania až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie požiadať súd, aby vyhlásil konkurz. Ak dlžník požiada súd o vyhlásenie konkurzu, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania. Uznesenie súd doručí účastníkom reštrukturalizačného konania a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil."
39. Podľa ustanovenia § 129 ZKR " (1) Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu. (2)Správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu. (3) Ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2, súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizácie, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
40. Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 ZKR: "Právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch."
41. Podľa ustanovenia § 130 ods. 3 ZKR: "O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne. Dlžník je povinný na účely riadneho posúdenia právneho úkonu poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť."
42. Podľa ustanovenia § 5 ObZ: "Podnikom na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť."
43. Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu žalobcom a žalovaným tvrdených skutočností, a dospel k následným skutkovým a právnym záverom, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie. Súd poukazuje na skutočnosť, že správca poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu.
44. V incidenčnom spore o určenie pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu a výšky, leží dôkazné bremeno na veriteľovi spornej pohľadávky, ktorý je žalobcom. Podstatné je, či veriteľ preukáže, že sporná pohľadávka existuje z dôvodov a najviac v rozsahu, ako to uviedol v prihláške tejto pohľadávky. Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom v zmysle je povinnosť predložiť dôkazy najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
45. Veritelia si v konkurznom konaní uplatňujú svoje nároky osobitným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie/vyjadrenie/ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené, a v akom rozsahu alebo poradí. Súd nemôže tento postup obchádzať tým, že bude preskúmavať alebo nahrádzať postup správcu, ktorý ho urobil zákonom ustanovujúcim spôsobom. Každá prihláška pohľadávky v konkurznom konaní je založená na tvrdeniach veriteľa, ktoré je potrebné overiť a skontrolovať. Spornosťou pohľadávky sa rozumie stav, keď z okolností známych v čase uplynutia lehoty na zisťovanie a popretie pohľadávok, možno dôvodne pochybovať o existencii takejto pohľadávky.
46. Pokiaľ ide o samotný charakter konania o určenie popretej pohľadávky, ide o osobitný druh určovacieho konania, v ktorom veriteľ nepreukazuje naliehavý právny záujem na určení, keďže tento vyplýva priamo zo zákona, avšak nejde o sporové konanie, v ktorom by bolo jeho predmetom preskúmavanie existencie pohľadávky medzi veriteľom a dlžníkom, ale jeho predmetom je preskúmavanie existencie výlučne spornosti dôvodov, ktoré viedli k popretiu pohľadávky. Ak teda správca poprie pohľadávku veriteľa iba z určitého dôvodu, predmetom konania o určenie popretej pohľadávky sa stáva preskúmanie správnosti popretia vykonaného správcom výlučne k tomuto dôvodu popretia, bez ohľadu na to, že by pohľadávka sa mohla javiť ako sporná. Súd nie je oprávnený dôvody popretia pohľadávky vykonaného správcom rozširovať, či preskúmavať existenciu pohľadávky medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom, a súčasne nemôže nahrádzať zákonom zverené oprávnenia a povinnosti správcovi pohľadávky preskúmať a vyhodnotiť rozsah a dôvod ich spornosti, ktorá úloha je v konkurznom konaní zverená ako správcovi tak aj veriteľom, avšak nie súdu 47. Úlohou incidenčného konania potom nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože je to úloha správcu.
48. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 ústavný súd uviedol, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Teda v súlade s uvedeným účelom incidenčného konania je v podstate iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak ako bola prihlásená ( teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí ). Správca je osobou odborne spôsobilou na túto funkciu do ktorej bol ustanovený, je preto jeho povinnosťou skúmať prihlášku a oprávnenosť pohľadávky s poukazom na predložené listinné dôkazy. Nie je povinnosťou súdu v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky a poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia.
49. V konkurznom konaní si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu podľa § 32 ZKR, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené.
50. Súd na základe vykonaného dokazovania vychádzal z toho, že žalobcom do konkurzu prihlásená pohľadávka vznikla voči úpadcovi ako dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania a ako odmena správcu je definovaná ako prednostná pohľadávka podľa § 120 odsek 2 ZKR. Táto definícia je určujúca vo vzťahu k povolenej reštrukturalizácii. Keďže v danej veci počas reštrukturalizácie dlžníka bol vyhlásený na majetok dlžníka konkurz, tak konajúci súd na posúdenie pohľadávky žalobcu (či ide o prednostnú pohľadávku), aplikoval ustanovenie § 120 ods. 4 ZKR. Podľa tohto ustanovenia, ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami. Pohľadávka žalobcu - odmena reštrukturalizačného správcu po vyhlásení konkurzu, nemá charakter prednostnej pohľadávky, lebo nevznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania. V predmetnej veci žalobca po vyhlásení konkurzu na úpadcu prihláškou zo dňa 12.12.2012 doručenou správcovi dňa 21.12.2012 síce riadne a včas prihlásil svoju pohľadávku na odmenu za prípravu a vypracovanie reštrukturalizačného posudku a ďalšie úkony, ale predmetná pohľadávka ako vyplýva z ust. § 120 ods. 4 ZKR nemá charakter prednostnej pohľadávky. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, ktorý sa domnieva, že predmetná pohľadávka má charakter prednostnej pohľadávky, lebo vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka, čo vyvodzuje z
oprávnenia správcu uvedeného v rozhodnutí o povolení reštrukturalizácie, ktoré právne úkony nemôže dlžník vykonávať bez súhlasu správcu, teda samostatne. Pod prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizácie je treba rozumieť aktívne a priame uskutočňovanie výkonu jeho podnikateľskej činnosti, ktorá v danom prípade vyplýva z predmetu činnosti spoločnosti Grand Glass Company, s.r.o.. Z predmetu Mandátnej zmluvy zo dňa 22.06.2012 nevyplýva, že by priamo súvisela s aktívnou podnikateľskou činnosťou úpadcu. 51. Konajúci súd vzhľadom na uvedené zamietol žalobu žalobcu v časti o určenie poradia, že pohľadávka žalobcu je prednostnou pohľadávkou z reštrukturalizačného konania tak ako to v prihláške pohľadávky zo dňa 12.12.2012 uviedol žalobca.
52. V zmysle článku II Mandátnej zmluvy sa mandant zaväzuje zaplatiť mandatárovi odplatu za vykonanie činností v zmysle tejto zmluvy. Súd uvádza, že žalobca písomnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ani na pojednávaní súdu dňa 14.01.2019 nepreukázal, že by akúkoľvek z činností, ktorá má súvis s prevádzkovaním podniku úpadcu počas reštrukturalizácie skutočne vykonal, a teda mu tým vznikol nárok na zmluvne dohodnutú odmenu. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu. Samotné konštatovanie týchto činností v žalobnom návrhu nie je dostatočné.
53. Súd poukazuje aj na nezrovnalosť v článku II. bode 1 Mandátnej zmluvy, v ktorom číselné vyjadrenie odplaty mandatára nekorešponduje so slovným vyjadrením pričom slovné vyjadrenia majú vždy prednosť pred číselnými vyjadreniami (70.000 EUR/dvadsaťštyritisíc EUR).
54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobný návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu.
55. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
56. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako " CSP") o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd aplikujúc zásada úspechu v konaní § 255 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatnenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému voči žalobcovi v celom rozsahu, avšak s upozornením žalovaného na ustanovenie § 100 ZKR. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
57. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).