Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-125-2018.pdf
PDF · 76.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/125/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného ml. R. T., stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 7. februára 2019, o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp.zn. 2T/61/2018 zo dňa 19.09.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. R. T. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. 2T/61/2018 zo dňa 19.09.2018 bol obžalovaný ml. R. T. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 25. januára 2018, v čase okolo 13.30 h, v priestoroch školského bufetu Základnej školy Ferencza Kazinczyho na ulici Mierovej č. 45 v P., v okrese O., žiadal od maloletého R. Sz., nar. XX. S. XXXX, trvalým bydliskom v S. č. XXX, v okrese O. D., žiaka vyššie uvedenej školy, aby mu dal peniaze, lebo ak to neurobí, tak mu zoberie celú peňaženku, na čo maloletý zo strachu pred tým, že by mu obžalovaný mohol zobrať aj autobusovú kartu na cestu domov, ktorú mal v peňaženke vybral z peňaženky mince v hodnote 0,20 Eur a tieto mu vydal, pričom obžalovaný mu povedal, že je to málo, a preto mu dal aj ďalšie mince v celkovej hodnote najmenej 3,50 Eur, pričom obžalovaný mu povedal, že mu peniaze neskôr vráti, čo sa doposiaľ nestalo. Okresný súd podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 117 Tr. zák. pri nezistení žiadnej poľahčujúcej, ani priťažujúcej okolnosti, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dva roky, pričom podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu dva roky. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný ml. R. T., a to prostredníctvom svojho obhajcu, proti výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré predchádzalo vyhlásenému rozsudku. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný odmietol v trestnej veci vypovedať, avšak na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V tomto smere poukázal na výpoveď svedka R. D., I. G., svedkyne poškodenej C. T. a J. T.. Na základe hodnotenia týchto svedeckých výpovedí potom obžalovaný dospel k záveru, že v jeho prípade nie je naplnený jeden zo základných znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže, a to jeho objektívna stránka, pretože nepoužil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, konkrétne peniazmi, resp. peňaženky a jej obsahu. V jeho prípade nebola naplnená ani subjektívna stránka zločinu lúpeže, pretože nemal v úmysle zmocniť sa peňazí, len si ich chcel požičať. To, že ich do dnešného dňa nevrátil, neznamená, že ich nechce vrátiť a že nebola uzavretá zmluva o pôžičke peňazí ústnou formou. Vzhľadom k uvedeným tvrdeniam potom skutok nie je trestným činom a s poukazom aj na zásadu ,,in dubio pro reo“ mal byť Okresným súdom v Revúcej oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. Pokiaľ ide o uložený trest, považuje ho v teoretickej rovine za neprimerane prísny s poukazom na okolnosti prípadu a na jeho pomery, keďže doposiaľ nebol súdne potrestaný, je mladistvý a v jeho prípade by dolná hranica trestnej sadzby s poukazom na § 117 ods. 1 Tr. zák. môže byť maximálne dva roky, čo aj súd aplikoval, avšak podľa záverov obhajoby by pripadalo do úvahy aj mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, vec vrátiť Okresnému súdu v Revúcej, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania, a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a rozhodnúť krajským súdom tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby, keďže skutok nie je trestným činom, obžalovaný nepoužil násilie pri skutku, ani hrozbu násilia a nemal úmysel zmocniť sa cudzej veci, peniaze si iba požičal. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného ml. R. T. nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčovali svedok poškodený ml. R. D., ktorý opísal, ako od neho obžalovaný požadoval peniaze, pričom mu jasne uviedol, že keď mu nedá peniaze, že mu zoberie peňaženku. Peniaze mu musel dať opakovane, keďže prvýkrát mu dal 0,20 Eur, čo sa mu zdalo málo, a preto si vypýtal viac. Výpoveď poškodeného potvrdil aj svedok I. G., ktorý počul, ako obžalovaný pýtal od poškodeného peniaze, pričom mu uviedol, že ak mu nedá peniaze, že mu zoberie peňaženku. Obžalovaný to povedal najmenej trikrát, pričom poškodený sa nebránil, keďže sa bál obžalovaného, lebo obžalovaný bol v škole známy tým, že sa zvykne pobiť s inými. Nepriamo potom v neprospech obžalovaného svedčila aj svedkyňa poškodená C. T., ktorá sa dozvedela od syna, že si za peniaze, ktoré mu dala, nemohol nič kúpiť, pretože mu ich zobrali. Nechcela podávať trestné oznámenie, aj sa trochu neskôr bála, aby obžalovaný kvôli tomu jej synovi neublížil. Jej syn je utiahnutý, nižšieho ako priemerného vzrastu, tichý. K hodnoteniu osoby poškodeného sa vyjadrila aj Základná škola v P., keďže tohto hodnotila ako bezproblémového žiaka, avšak pri komunikácii so žiakmi z vyšších ročníkov je plachý, bojazlivý, ale nemá sklon ku klamstvám, ani intrigám. Na rozdiel od tohto hodnotenia obžalovaného Základná škola v P. hodnotila ako konfliktného žiaka s veľkým počtom neospravedlnených hodín, je arogantný, vulgárny a jeho matka zjavne nezvláda jeho výchovu. Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, tejto ani krajský súd neuveril, nestotožnil s právnou argumentáciou obhajoby, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, pretože jednoznačne odvolací súd musí odmietnuť tvrdenie obžalovaného, že tento si chcel iba od poškodeného požičať peniaze a nechcel ho o ne olúpiť. Z hodnotenia osoby obžalovaného zo základnej školy totiž vyplynulo, že je konfliktný typ, že je arogantný, vulgárny, pričom z hodnotenia oddelenia kurately na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že obžalovaný mal už v roku 2013 problém so zákonom, kedy sa mal dopustiť lúpeže, avšak pre vek nebol trestne zodpovedný. Pričom túto skutočnosť mal súd preukázanú aj z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Revúca, ČVS: ORP-194/KP-RA-2013 zo dňa 30.07.2013, kde trestné stíhanie obžalovaného pre zločin lúpeže, ktorého sa mal dopustiť s ďalšími osobami, bolo odložené pre nedostatočný vek ( v tom čase mal obžalovaný 11 rokov). Obžalovaný ml. T. sa v tomto prípade pri svojej výpovedi k tomuto konaniu priznal. Vzhľadom na vykonané dôkazy okresný súd správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal na chránenej osobe, dieťati. V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s námietkou obhajoby, ,,že obžalovaný nenaplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty predmetného trestného činu lúpeže,“ pretože spôsob, akým žiadal od poškodeného opakovane peniaze s tým, že ak mu tie peniaze poškodený nedá, že mu zoberie peňaženku, vzhľadom na okolnosti prípadu, teda na to, že obžalovaný bol zjavne vyšší, väčší od poškodeného, o tri a pol roka starší, ako to vyplynulo z listinných dôkazov, pričom poškodený mal vedomosť o tom, že obžalovaný má sklony k násilnému správaniu a zjavne sa obžalovaného bál, za týchto okolností aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V tomto smere obžalovaný sa dopustil podobného konania v minulosti, za ktoré však trestnú zodpovednosť neniesol, keďže sa jej vyhol pre nedostatok veku. Samotný poškodený ku konaniu obžalovaného tiež zdôraznil, že obžalovanému dal peniaze, pretože sa ho bál, že mu zoberie peňaženku, kde mal preukážku na cestovanie autobusom a nemal by sa ako dostať domov. Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Pri jeho ukladaní prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré podľa zákona bol povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy a pomery. V tomto smere obžalovanému nepoľahčovala ani nepriťažovala žiadna skutočnosť uvedená v § 36 a § 37 Tr. zák. Za predmetný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. zákon umožňoval obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od sedem do dvanásť rokov, pričom keďže obžalovaný bol súdený ako mladistvý, v zmysle ust. § 117 ods. 1 Tr. zák. pre obžalovaného ako osobu mladistvú, bola spodná hranica trestu odňatia slobody v tomto prípade určené na dva roky a horná hranica na sedem rokov. Vzhľadom na podmienky individuálnej a generálnej prevencie, potom prvostupňový súd správne uložil obžalovanému trest vo výmere na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere dva roky s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Takto uložený trest považuje aj odvolací súd za dostatočný na prevýchovu obžalovaného tak, ako to pripomenul prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, a preto naň v podrobnostiach poukazuje. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ml. R. T. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.