Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-40-2018.pdf
PDF · 94.81 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: A. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpená JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 700,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.10.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 5.000,- eur, titulom primeraného finančného zadosťučinenia a náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnila tým, že v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/136/2011, bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky úspešná. Žalovaná si v pôvodnom konaní uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 15.309,78 eur s príslušenstvom. Tunajší súd rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol, dňa 23.1.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/109/2017, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 21.8.2018. Žalobou si uplatnila satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv, keďže svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní.
3. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná. Uviedla, že v pôvodnom konaní, v súvislosti s ktorým malo údajne dôjsť k predmetnému porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne, vystupovala ako žalobkyňa a žalobkyňa v tomto konaní ako žalovaná s B. I. a ručiteľkou B. A., B. I. a Q. I.. V pôvodnom konaní sa domáhala úhrady vo výške 15.309,78 eur s prísl. na základe skutočnosti, že v zmysle Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX, poskytla p. I. a p. I., teda žalobkyni v tomto konaní, mimoriadny medziúver vo výške 18.140,47 eur. Títo sa zaviazali splácať úver do pridelenia cieľovej sumy s úrokmi vo výške 6,79 % ročne a to pravidelnými mesačnými splátkami. Keďže p. I. a žalobkyňa porušili zmluvné podmienky, listom zo dňa 1.7.2010 žalovaná odstúpila od úverovej zmluvy a vyzvala dlžníkov, aby v lehote 7 dní zostatok úveru vrátili. Keďže v predmetnej lehote nedošlo k vráteniu finančných prostriedkov, žalovaná vyčíslila svoj dlh a dňa 5.10.2010 podala žalobu vo veci samej na tunajší súd a domáhala sa úhrady dlžnej sumy. Rozsudkom
zo dňa 9.1.2012 bola žalobkyňa spolu so žalovaným p. I. a spol. zaviazaná na úhradu dlžnej sumy v splátkach po 500,- eur mesačne. Žalobkyňa plnila úhrady v zmysle predmetného rozsudku. Dňa 25.6.2013 podala návrh na obnovu konania s odôvodnením, že Okresný súd Poprad pri rozhodovaní postupoval v rozpore s rozsudkami Európskeho súdneho dvora a teda nezohľadnil ustanovenia právnej úpravy zamerané na ochranu spotrebiteľa a teda aktuálnu judikatúru Európskeho súdneho dvora. Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. 15C/14/2013 zo dňa 7.7.2015 povolil obnovu konania, čo bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove uznesením sp. zn. 7Co/395/2015, dňa 31.3.2016.
4. V obnovenom pôvodnom konaní Okresný súd Poprad žalobu zamietol s odôvodnením, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak s tým, že v konkrétnom prípade došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a teda účastníci zmluvy boli povinní vrátiť si vzájomné plnenia. Pokiaľ by žalovaní neboli vrátili poskytnuté finančné prostriedky, bolo by to kvalifikované ako bezdôvodné obohatenie a muselo by sa vydať tomu, na úkor koho sa získalo.
5. Súd skonštatoval, že keďže žalovaní získané finančné prostriedky od žalovanej vrátili, súd žalobu zamietol. To isté konštatoval aj odvolací súd, keď po zohľadnení výšky poskytnutého úveru a výšky plnení žalovaných, v tomto konaní žalobkyne a p. I. a spol. žalobu zamietol a rozsudok súdu I. inštancie potvrdil.
6. Na pojednávaní dňa 6.2.2019 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaná si šikanózne uplatňovala voči spotrebiteľke a spolužalovaným nárok vo výške 15.309,78 eur s príslušenstvom, na ktorý nemala nárok, čo bolo preukázané v pôvodnom konaní. Konanie žalovanej bolo v pôvodnom konaní spôsobilé privodiť ujmu vo výške 15.309,78 eur a finančné zadosťučinenie, ktoré má odradzujúcu funkciu, ale aj relutárnu funkciu, je približne vo výške 30 % uplatňovaného nedôvodného nároku.
7. Žalobkyňa uviedla na pojednávaní, že úver si vzali v r. 2006, ktorý spočiatku splácali, avšak prišli finančné problémy a prestal sa tento úver splácať. V konaní po obnove konania bola úspešná a preto má za to, že jej patrí primerané finančné zadosťučinenie. Uviedla, že ak by sa nebola bránila na súde, peniaze by musela žalovanej vyplatiť.
8. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nie sú splnené podmienky na domáhanie sa finančného zadosťučinenia. Poukázala na to, že žalobkyňa plnila istinu bez akéhokoľvek príslušenstva. Uplatnený nárok 5.000,- eur považovala za amorálny.
9. Z vykonaného dokazovania, z vyjadrení sporových strán, listinných dôkazov, najmä z rozsudkov Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/136/2011 zo dňa 9.1.2012, 15C/14/2013 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 24Co/104/2017 zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :
10. Prvostupňový súd v pôvodnom konaní rozsudkom sp. zn. 7C/136/2011, zaviazal žalovaných v 1./, 2./ (žalobkyňu) a 3./ rade na spoločné a nerozdielne plnenie sumy 15.309,78 eur s 11,79 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 918,50 eur, v mesačných splátkach po 500,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť z dôvodu, že nebolo voči nemu podané odvolanie. Žalobkyňa podala na tunajší súd návrh na obnovu konania s odôvodnením, že pri rozhodnutí okresného súdu v pôvodnom konaní pri posudzovaní uvedenej právnej veci nebolo zohľadnené spotrebiteľské právo a preto súd pri rozhodovaní postupoval v rozpore s rozsudkami Európskeho súdneho dvora. Ďalším dôvodom uvádzaným žalobkyňou bolo, že obnova konania môže žalobkyni privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd povolil obnovu konania vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/136/2011 čo potvrdil odvolací súd. Následne dňa 23.1.2017, po povolení obnovy konania, súd rozhodol v obnovenom pôvodnom konaní tak, že žalobu zamietol. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola s pôvodnými žalovanými a ručiteľkou Máriou I. uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 6.3.2006, v súlade s ktorou poskytla v tomto konaní žalovaná žalovaným mimoriadny medziúver, vo výške 18.256,66 eur. Keďže si žalovaní neplnili svoju povinnosť splácať úver, žalovaná odstúpila listom zo dňa 1.7.2010 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzvala žalovaných v 1./ a 2./ rade, teda (v tomto konaní žalobkyňu), na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti, v 7-dňovej lehote. V rozhodnutí bolo konštatované, že keďže odstúpením od zmluvy žalovanou stranou došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku, za takejto situácie zmluva akoby nevznikla a zmluvné strany si mali vrátiť vzájomné plnenia. Z dôvodu, že žalovaní už sumu, ktorú prevzali od
žalovanej, vrátili, nebolo možné ich zaviazať na plnenie o vydanie bezdôvodného obohatenia a preto súd žalobu zamietol. Dňa 29.12.2016 žalobkyňa uhradila dlžnú sumu v plnej výške.
11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Podľa § 4 ods. 2, 10 cit. zákona, predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom, zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.
13. Podľa § 7 ods. 1, 5 cit. zákona, používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.
14. Podľa § 9 cit. zákona, pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania, b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania, c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt, d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo predávajúceho, e) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.
15. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
16. Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
17. Súd mal za to, že žaloba je z časti dôvodná. Vykonaným dokazovaním v zmysle právnej úpravy mal preukázané, že žalobkyňa voči žalovanej v pôvodnom konaní sp.zn. 7C/136/2011 spojeným s obnoveným konaním sp.zn. 15C/14/2013 úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského práva, keďže žaloba bola zamietnutá a žalobkyňa plnila žalovanej, len čo do poskytnutého úveru, bez príslušenstva. Túto skutočnosť na pojednávaní potvrdila aj zástupkyňa žalovanej, v kontexte ,, žalobkyňa plnila istinu bez akéhokoľvek príslušenstva a uplatnený nárok 5.000,- eur považovala za amorálny,, . Teda ak by nedošlo v pôvodnom konaní k právnemu posúdeniu, že žalobkyňa má plniť a teda vrátiť všetko čo jej bolo poskytnuté v zmysle zmluvy o úvere, titulom bezdôvodného obohatenia, ako následok právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, musela by plniť nad rámec tzv. príslušenstvo vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok, v neprospech spotrebiteľa.
18. Súd mal za to, že spor vedený na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/136/2011 zasiahol žalobkyni do súkromného a pracovného života. Žalovanému vyplýva zákonná povinnosť v zmysle citovaného zákona § 3 ods. 1 OZ a to, že dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uloží vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. V uvedenom prípade došlo k situácii, že je potrebné poskytnutie ochrany vyššieho stupňa vo forme sankčného postihu odrádzajúceho prostriedku voči žalovanej, ktorá porušila spotrebiteľské práva žalobkyne a domáhala sa neoprávneného plnenia nad rámec plnenia na základe bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa bola teda povinná vrátiť iba plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, teda iba sumu, ktorá jej bola poskytnutá zo strany žalovanej bez príslušenstva. Spotrebiteľ má právo žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. V tomto prípade žalovaný.
19. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu. Žalovaná ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov má poznať zákonnú úpravu poskytovania úverov, vrátane všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje. Napriek tomu ním vopred pripravená formulárová zmluva neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobkyňa ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla.
20. Pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práva žalobkyne je suma 700 eur. Žalovaní v pôvodnom konaní boli traja. Prisúdená suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľom. Súd mal za to, že ak by neexistovala ochrana spotrebiteľa v pôvodnom konaní a titul vrátenia peňazí ako bezdôvodné obohatenie bez príslušenstva, museli by zaplatiť v pôvodnom konaní žalovaní celú žalovanú sumu a žalovaná by ju poškodila tým, že by ju vymáhala. Poskytnutie finančnej služby a plnenie, ktoré od žalobkyne požadovala žalovaná v pôvodnom konaní, nebolo zákonné a žalobkyni tak bola spôsobená ujma tým, že znášala stav právnej neistoty až do právoplatného rozhodnutia vo veci v pôvodnom konaní. Žalobkyňa bola vystavená právnej neistote a zo strany žalovanej jej bola poskytnutá vadná služba, pričom za porušenie spotrebiteľských práv zodpovedá žalovaná.
21. Primerané finančné zadosťučinenie, má plniť všetky funkcie ochrany spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 a § 4 ods. 2, 10 a § 9 písm. e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ide o závažné porušenie povinnosti na strane žalovaného s agresívnou praktikou domáhať sa nelegálneho plnenia od žalobkyne ako spotrebiteľa. V zmluve boli uvedené skresľujúce informácie pre poskytnutie celého úveru a vrátenie úveru aj s nákladmi. Spotrebiteľ má právo žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. V tomto prípade žalovaný ako právny nástupca dodávateľa. Hypotéza citovanej právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je.
22. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Teda súd mal za to, že na úspešné uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/> a žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania. Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa ust. § 255 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.