Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-25-2018.pdf
PDF · 71.32 KB
Case nature
Subarea
12CoE/25/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v exekučnej veci oprávneného Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému Y. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. W. XXX, XXX XX Q. W., o udelenie poverenia - trovy exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 1Er/298/2011-21 zo dňa 24. októbra 2018, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.
III. Súd priznáva súdnemu exekútorovi, H.. U. Y., P. úrad so sídlom N. dolina 8, XXX XX U., trovy exekúcie vo výške 39,83 a ukladá oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 9 ods. 1 a 4, § 243j, § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 14 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 27.06.2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu - výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným pod č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2010 a vykonateľnosť dňa 14.12.2010. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 08.07.2011. Dňa 02.10.2018 predložil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko oprávnený navrhol exekúciu zastaviť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil nárok na trovy exekúcie.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu síce neboli predložené doklady preukazujúce, že povinný nedisponuje majetkom postačujúcim ani na úhradu trov exekúcie, avšak s poukazom na uvedenú skutočnosť navrhol samotný oprávnený v tomto konaní nepokračovať a exekúciu zastaviť, na čo súdny exekútor podal návrh na jej zastavenie. Nepochybne teda zistenia exekútora v danej veci takúto skutočnosť preukázali a boli z jeho strany preukázané i samotnému oprávnenému, pričom za takýchto skutočností považuje za nehospodárne túto skutočnosť osobitne overovať vyžiadavaním spisu od exekútora, a preto exekúciu zastavil.
5. O trovách konania rozhodol tak, že v danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenia zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, a to proti výroku III.. Uviedol, že uvedeným výrokom mu bola uložená povinnosť uhradiť uvedenú sumu súdnemu exekútorovi, avšak podal návrh na osobný bankrot, ktorý mu bol uznaný potvrdením Okresného súdu Prešov, odvolací súd v Košiciach. Rozhodnutie o uznaní jeho osobného bankrotu je zverejnené v Obchodnom vestníku a Registri úpadcov.
7. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený tak, že povinnosť uhradiť trovy súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému, preto odvolanie povinného voči povinnosti uhradiť trovy exekúcie považuje za neopodstatnené.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
12. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
13. Odvolací súd poukazuje na to, že civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach nezveruje každej strane sporu, resp. každému účastníkovi exekučného konania právo podať riadny opravný prostriedok, ale toto právo priznáva len tomu, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie v neprospech strany, resp. účastníka exekučného konania, sa prejavuje buď ako neúspech vo veci samej alebo ako neúspech v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu, resp. účastníka exekučného konania ujmu. Právo podať odvolanie teda nie je dané tej strane, resp. účastníkovi exekučného konania, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorá takýmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.
14. V predmetnom prípade súd prvej inštancie tretím výrokom zaviazal na úhradu trov exekútora oprávneného, a to aj s poukazom na skutočnosť, že v predmetnom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že odvolaním napadnutým výrokom III. uznesenia bol na úhradu trov exekútora zaviazaný nie povinný, ale oprávnený. Z uvedeného dôvodu výrok III. uznesenia tak nebol vydaný v neprospech povinného, čo znamená, že povinný nebol oprávnený v zmysle vyššie cit. ust. § 359 C.s.p. na podanie odvolania voči uvedenému výroku.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ho bolo potrebné v zmysle ust. § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).