Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Csp-57-2018.pdf
PDF · 101.9 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/57/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: L. P., V.. XX.XX.XXXX, J.. H.. B. XXXX/XX, B., o zaplatenie 1 672,43 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 08.02.2018 domáhal zaplatenia sumy 1 672,43 eura s príslušenstvom a nahradiť trovy konania z titulu Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2014 (ďalej len „zmluva“).
2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 25.09.2014 so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“). Žalobca je toho názoru, že zmluva má všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti. Žalovaný nesplanil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 24.01.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.12.2016, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu podstúpenia pohľadávky sumu vo výške 1 672,43 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1 037,34 eura, z riadneho úroku vo výške 540,98 eura, z úroku z omeškania vo výške 64,01 eura a z poplatkov vo výške 30,10 eura. Žalobca spolu so žalobou doložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluva zo dňa 25.09.2014, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, VOP, Obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, výzva pred zosplatnením, výzva pred postúpením, platobná história, pokus o zmier, oznámenie o postúpení.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 19.02.2018 platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu istiny 1 672,43 eura, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 1 037,34 eura od 24.06.2017 do zaplatenia a zaplatiť trovy konania. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, pričom žalobca navrhoval pokračovanie v konaní. Platobný rozkaz bol tak ex lege zrušený a postúpený miestne príslušnému súdu - Okresnému súd Trnava, ktorý mal vec prejednať a rozhodnúť.
4. Žaloba bola žalovanému doručované v súlade s ustanovením § 116 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Na pojednávaní konanom dňa 06.02.2019 súd pojednával v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na žalobe v plnom rozsahu, pridržiava sa žalobného návrhu, ako aj všetkých doručených písomností súdu, svoju pohľadávku považuje za dôvodnú a nárok na ňu za preukázaný a to na základe všetkých listinných dôkazov priložených k žalobnému návrhu ako aj dosiaľ zaslaných vyjadrení súdu. Žalobca poukázal najmä na dôkaz, ktorým je zmluva o splátkovom úvere, ktorej existencia nebola zo strany žalovanej popretá. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1 100,00 eur, ktorý žalovaná riadne čerpala, o čom svedčí dôkaz s názvom výpis úveru. Žalovaná nesplácala svoju pohľadávku riadne a včas, o čom bola riadne zo strany pôvodného veriteľa upovedomovaná, a to výzvou zo dňa 25.11.2016, 24.01.2017, 22.03.2017. Existenciu daných výziev doteraz žalovaná nepoprela a žalobca má, ako aj existenciu a doručenie tejto výzvy za preukázané. Žalovaná nepoprela ani doručovanie daných výziev. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalobca má za to, že je aktívne vecne legitimovaným v konaní a taktiež na podporu svojich tvrdení poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Trnave, č. k. 24Co/124/2018-97, zo dňa 04.12.2018, kde v zmysle tohto uznesenia poukazujúc najmä na bod 15 a nasl. má za to, že súd by mal rozhodovať v zmysle zisteného skutkového stavu v zmysle § 215 Civilného sporového poriadku, pričom otázka doručovania písomnej výzvy je otázkou skutkovou a pri posúdení písomnej výzvy a doručenia je povinný vychádzať v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd je podľa žalobcu povinný vychádzať v zmysle ustanovenia § 151 CSP - teda z nesporných tvrdení žalobcu v tomto prípade z tvrdení strany, ktoré strana nepoprela. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaná dosiaľ nepoprela ani predchádzajúce výzvy ani doručovanie. V rámci aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k odlišnej úprave práv a povinností a to i v zmysle postúpenia pohľadávky, pričom žalobca si so žalovanou upravil možnosť postúpenia pohľadávky v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvy v čl. 1 bod 10 priamo v zmluve upravené ako aj bod 19.16 VOP, a teda odchýlne od ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, avšak v súlade s § 89 ods. 1 zákona o bankách. Na základe uvedeného žalobca úctivo žiada súd, aby rozhodol v zmysle podanej žaloby a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami a listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
9. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 25.09.2014 uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), z ktorej vyplýva výška úveru 1 100,00 eur, úroková sadzba 22,90 % ročne, výška mesačnej splátky 37,22 eura, počet splátok 48, splatnosť prvej splátky 20.11.2014, splatnosť ďalších splátok k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.10.2018, RPMN 28,34%. Listom zo dňa 25.11.2016 banka oznámila žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 24.11.2016 vo výške 699,54 eura. Žalobca nepreukázal odoslanie zásielky žalovanému. Listom zo dňa 24.01.2017 vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, pričom k uvedenému dňu predstavovala pohľadávka sumu 1 536,38 eura. Zároveň banka vyzvala žalovaného k splateniu celej vyššie uvedenej pohľadávky spolu s príslušenstvom do 15 dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebolo doručené žalovanému. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že predmetné oznámenie žalovanému doručoval. Výzvou zo dňa 22.03.2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 1 588,78 eura. Lehota splatnosti vo výzve uvedená nebola. Dátum podania tejto výzvy je 28.03.2017 s tým, že zásielka bola dňa 30.03.2017 vrátená právnemu predchodcovi žalobcu s tým, že adresát je neznámy. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.06.2017 a jej prílohy vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy bola postúpená zo spoločnosti SLSP, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 vyplýva, že ním SLSP, a.s. oznamuje žalovanému postúpenie pohľadávky na spoločnosť žalobcu.
10. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa ustanovenia 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené
14. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP), o ktorej súd strany sporu poučil. K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. A rovnako i k oznámeniu o postúpení pohľadávky a návrhu na zámenu žalobcu je povinný žalobca preukázať jej platné postúpenie pohľadávky. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, ak je to potrebné. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Na záver súd dodáva,
že vzal na vedomie aj právnym zástupcom žalobcu spomínané Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/124/2018-97 zo dňa 04.12.2018, avšak právny názor vyslovený v uznesení nie je možné aplikovať na predmetný spor tak, ako to robí žalobca. V uznesení posudzovanom konaní sa jednalo len o konanie bez pojednávania, nakoľko podľa názoru prvoinštančného súdu nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie podľa § 297 Civilného sporového poriadku. V tomto prejednávanom prípade však súd nariadil pojednávanie, oboznámil stranu žalobcu so spornými a nespornými skutkovými tvrdeniami a vytvoril priestor na doplnenie dokazovania, pričom strana žalobcu nenavrhla návrhy na doplnenie dokazovania.
17. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z účastníkmi konania označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.
18. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazala dohodnutým spôsobom vrátiť.
19. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
20. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie.
21. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.
22. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z. z. o bankách vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade nevyužila, nebolo ani preukázané doručenie písomnej výzvy žalovaným na splatenie omeškaných splátok, žalobcovi banka postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné dospieť k záveru žeby úver s úrokom, tak ako bol žalovaný bol ku dňu postúpenia splatný. Pokiaľ teda banka postúpila zmluvou predmetnú pohľadávku z úveru na žalobcu postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zmluva o postúpení pohľadávok je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom). Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou
táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Žalobca ani nie je oprávnený poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii spravovať. Banky disponujú osobitným povolením poskytovať úvery (§ 3 zákona o bankách). S poskytovaním úverov úzko súvisí aj správa splatných a nesplatných úverov, pričom túto činnosť nemožno oddeliť od poskytovania úverov. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkon, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca nebol ani oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
23. Pokiaľ ide ustanovenie 19.16 VOP v zmysle ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi na tretiu osobu, toto dojednanie nie je možné považovať za platné. Na zmluvu totiž dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva jednoznačný záver o tom, že spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené vedie potom následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a na neho nadväzujúcich predpisoch. Iné zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého by spotrebiteľ vopred súhlasil s postúpením pohľadávky bez dodržania ustanovení na jeho ochraňuje v rozpore s § 54 OZ, nakoľko takéto ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy evidentne zhoršuje jeho postavenie ako spotrebiteľa. Predmetné dojednanie o odlišnom režime v prípade postúpenia pohľadávky je potom v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a teda ide o neplatné dojednanie podľa § 39 OZ, nakoľko je v rozpore so zákonom. Znamená to, že uvedenému dojednaniu nemožno pripisovať žiadny právny význam a pri posudzovaní podmienok pre postúpenie pohľadávky treba postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o bankách.
24. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru bankou, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné platne postúpiť pohľadávku uplatnenú v konaní. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že banka vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžných splátok, ktoré boli pred postúpením pohľadávky splatné. Nepreukázal žiadnym spôsobom, že jeho právny predchodca ukončil zmluvný vzťah so žalovaným, teda že postúpený úver bol zosplatnený. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu a nakoľko nepreukázal zaslanie kvalifikovanej výzvy bankou žalovaným pred postúpením pohľadávky a banka nezosplatnila celý úver pred jeho postúpením, súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky je neplatné. Súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu v celom rozsahu zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
26. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Plne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016,sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.