Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/168/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnom spore žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: S. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, o zaplatenie 976,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti (zamietajúcej časti) rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. marca 2018, č. k. 16Csp/161/2017-73, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 299,28 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 299,28 eura od 25. 04. 2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Posledným výrokom žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g), § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 16. 05. 2013, § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „nariadenie vlády SR“), § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) a uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s. žalobou zo dňa 15. 05. 2017, doručenou súdu dňa 19. 05. 2017 požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 976,89 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 16. 05. 2013 uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1000 eur. Keďže žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne a dostal sa so splácaním úveru do omeškania, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uznesením zo dňa 30. 08. 2017, č. k. 16Csp/161/2017-62 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu spoločnosti Poštová banka, a.s. vstúpila do konania na strane žalobcu spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 26. 01. 2018, k žalobe sa nevyjadril. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 16. 05. 2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pri prieskume spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že právny predchodca žalobcu v zmluve neuviedol správnu výšku celkových nákladov spojených s úverom, keď matematickým výpočtom počtu splátok 72 a výšky jednotlivej splátky 30,62

eura dostaneme sumu 2 204,64 eura, ktorá tak predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom). Z uvedeného potom vyplýva celková výška nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom 1 204,64 eura (2 204,64 - 1 000). V zmluve sú uvedené celkové náklady vo výške 961,97 eura. Uvedenie nesprávnej výšky nákladov spojených s úverom potom spôsobilo, že RPMN vyčíslená v zmluve (vo výške 30,26%) nie je v správnej výške a táto by bola pri správnom prepočte vyššia, t. j. RPMN je v zmluve vyjadrená v neprospech spotrebiteľa. Uvedený nedostatok je v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ sankcionovaný tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V žalobe je uvedené, že ak je súčasťou zmluvy o úvere ak dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistenie podľa Sadzobníka a v prípade, ak ide o dobrovoľné poistenie, takéto sa nezapočítava do celkových nákladov úveru. K uvedenému súd uvádza, že žalobca, resp. jeho právny predchodca žiadnym spôsobom nepreukázal, že poistenie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru, a pri formulácii zmluvy, ktorá pri poistená ponúka len možnosť zaškrtnúť políčko základný súbor poistenia a komplexný súbor poistenia bez možnosti poistenie odmietnuť je ťažko predstaviteľné, že priemerný spotrebiteľ žiadajúci o poskytnutie úveru by odmietol označiť jednu z ponúkaných možností a s bankou by "rokoval" o potrebe poistenia. Hoci je pod týmto možnosťami uvedené, že zvolené poistenie si spotrebiteľ vybral slobodne, bez nákladu a vyhovuje jeho potrebám na vyššie uvedenom závere to nič nemení, navyše ak toto vyhlásenie je uvedené menším, takmer nečitateľným písmom a je začlenené v husto písanom texte. Ak by súd aj pripustil (čo však netvrdí), že by šlo o dobrovoľné poistenie zo sadzobníka poplatkov (čl. 13) pre uvedený typ úveru vyplýva výška mesačnej splátky poistenia 2,62 eura × 72 splátok = 188,64 eur + náklady uvedené v zmluve o úvere 961,97 eura = 1 150,61 eura, čo stále nepredstavuje sumu 1 204,64 eura. Žalobca, ako aktívne legitimovaný titulom zmluvy o postúpení pohľadávky pri splnení všetkých podmienok vyžadovaných zákon č 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 1000 eur a uhradenými platbami 700,72 eura, t.j. na sumu 299,28 eura, ktorú žalobcovi súd priznal spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 25. 04. 2017 do zaplatenia tak, ako si ho uplatnil v žalobe, ktorým dňom bol žalovaný už preukázateľne v omeškaní (ku dňu 16. 05. 2014 bola vyhlásená splatnosť úveru). Ku dňu 16. 05. 2014 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,25%, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 %. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 976,89 eura s príslušenstvom priznaná suma 299,28 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 30,64 % a úspech žalovaného 69,36 % a teda miera úspechu žalovaného predstavuje 38,72 % (69,36 - 60,64), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného proti žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Keďže mu však žiadne trovy zo súdneho spisu nevyplývajú a ani žiadne nežiadal priznať, súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 ) rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca v jeho zamietajúcej časti, domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie resp., aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. V dôvodoch odvolania namietal, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 odsek 1 písm. a) ; že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 odsek 1 písm. b) ; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 odsek 1 písm. d) ; že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 odsek 1 písm. e) ; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 odsek 1 písm. f) ; že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 odsek 1 písm. g) ; a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 odsek 1 písm. h) . Poukázal na to, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní a bez toho, aby jeho oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Namietal, že súd ho nevyzval na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP, že súd ho nevyzval ani podľa § 157 CSP, súd nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa §168 ani podľa

§ 177 ods. 1 CSP. Nesúhlasí s tvrdením súdu týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov ako aj o výške RPMN. Uviedol, že nie je vôbec jasné, na základe akých skutočností súd tvrdí, že údaj o celkovej výške nákladov je nesprávny a zároveň výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Súdu zasiela (nezaslal!) listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN jemu, resp. jeho právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 69. splátka úveru bola len vo výške 6,16 eur a 70. - 72. splátka už bola vo výške 0 eur. Namietal aj tvrdenie súdu, že do celkových nákladov je potrebné zarátať aj poistné, pretože je zjavne nepravdivé, absolútne nelogické a z ničoho ani nevyplýva; súd sa v tomto neopiera o žiaden dôkaz, ale len o výlučný dohad súdu. Opätovne zdôraznil, že poistenie úveru nepodmieňovalo poskytnutie úveru a ani ho nijako nezvýhodňovalo alebo neznevýhodňovalo a žalovaný mal možnosť odmietnuť uzatvorenie poistenia. V danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ustanovenie § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Dodal, že žalovaný si sám vybral v zmluve o úvere možnosť platby v hotovosti, kde presne (bod?) nešpecifikoval. Nakoľko žalovaný si vybral splácanie úveru v hotovosti, predmetný poplatok vo výške 0,76 eur predstavuje poplatok za každú takúto realizovanú platbu. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 1 961,84 eur (68 x 28,76 + 6,16 = 1 961,84 - 1 000 = 961,84 eur), nie 1 204,64 eur, ako si to nesprávne ustálil súd. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS- om. Na základe uvedeného dospel k záveru, že celková výška nákladov ako aj hodnota RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. V závere odvolania zastal názor, že predmetné rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Dospel k záveru, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil jeho súd práva vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, poukazujúc napríklad na nález Ústavného súdu ČR sp. zn.: IV. ÚS 1551/08, rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/25/2007, nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn.: II. ÚS 85/06 a sp. zn.: II. ÚS 380/2013.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 potvrdil. V ostatnej, odvolaním nenapadnutej časti nadobudol rozsudok právoplatnosť.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie ohľadom nesprávnosti výšky celkových nákladov spojených s úverom s následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 . Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd sumarizuje, že v spornej veci predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 15. 05. 2013. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol účinný ZoSÚ, ktorý v § 9 uvádza ako jednu z podstatných náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nedostatok spočívajúci v uvedení nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa má za následok, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ZoSÚ považuje ako nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie všetkých obligatórnych náležitostí uvedených expressis verbis v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až y) ZoSÚ, pričom neuvedenie, resp. nesprávne, zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné uvedenie niektorej zo zákona požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 11 ZoSÚ akoby v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý vôbec.

7. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávne uvedenú výšku nákladov spojených s úverom, čo následne spôsobilo nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, správne vypočítal vynásobením počtu splátok uvedených v predloženej zmluve (bez príloh) o spotrebiteľskom úvere (72) a výškou jednotlivých splátok (30,62 eura), čím dostal sumu 2 204,64 eura (súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom). Z uvedeného potom vyplynula celková výška nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom 1 204,64 eura (2204,64 - 1000). V zmluve sú uvedené celkové náklady vo výške 961,97 eura. Uvedenie nesprávnej výšky nákladov spojených s úverom potom spôsobilo, že RPMN je vyčíslená v zmluve nesprávne. Žalobca sa v odvolaní obhajoval tým, že 69. splátka úveru bola len vo výške 6,16 eur a 70.

- 72. splátka už bola vo výške 0 eur, a že nakoľko si žalovaný si vybral splácanie úveru v hotovosti, do celkovej miery nákladov započítaval aj poplatok vo výške 0,76 eura za každú takúto realizovanú platbu, preto žalobca vypočítal celkové náklady nasledovne: 68 x 28,76 + 6,16 = 1 961,84 - 1 000 = 961,84 eura). Keďže ale v zmluve o úvere je uvedené, že úver bol poskytnutý vo výške 1 000 eur a výška mesačnej splátky je 30,62 eura, celková výška nákladov nie je 961,97 eura. Malým písmom je v zmluve uvedené, že celkovú čiastku Úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Pre spotrebiteľa sú rozhodujúce a záväzné údaje uvedené v zmluve, preto ak je v zmluve uvedené, že zaplatí 72 splátok, každú po 30,62 eura je to preňho záväzné. Ak následne žalobca pri výpočte uvádza, že spotrebiteľ má reálne zaplatiť len 69 splátok po 30,62 Eur a 70-ta splátka je už len vo výške 6,16 eura, pričom 71. a 72. splátka sú nulové, je zrejmé, že takouto taktikou žalobcu by bol spotrebiteľ uvedený do omylu, ak by vôbec žalobca preukázal, že tomu tak bolo (predložením listín uvádzaných v odvolaní, ktoré pripojené neboli).

8. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe v časti nevyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05). Súd prvej inštancie pri predložení zmluvy, s nesporným zmluvným dojednaním a bez odkazu na inú listinu doplňujúcu zmluvu, nebol povinný žalobcu vyzývať na ďalšie vysvetlenia a doplňovanie listín.

9. Na základe uvedených skutočností, keďže sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov žalobu žalobcu vo zvyšnej časti na plnenie správne zamietol, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil. Na tomto právnom závere nič nemení ani nesúhlas odvolacieho súdu s názorom súdu prvej inštancie o tom, že nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukázané dobrovoľne poistenie úveru, keďže takáto námietka zo strany žalovaného uplatnená nebola, nebola predmetom dokazovania súdu a z obsahu zmluvy (listín) toto nevyplýva (úvaha súdu bez ďalšieho bola neprípustná).

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď mu síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať

len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme hospodárnosti, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .