Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4P/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o maloletú R. S., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca, dieťa rodičov: matky - H.. U. F., X.. XX.X.XXXX, XXX XX R. XXX, zast. JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom Palárikova 1449, 022 01 Čadca, IČO: 32249543, a otca - P. S., X.. X.X.XXXX, R. H.C. XXXX/XX, XXX XX F., zast. JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 423 29 230, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. Maloleté dieťa R. S., X.. XX.X.XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné maloletému dieťaťu R. S., X.. XX.X.XXXX vo výške 100 € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom podania návrhu 7.11.2018.

III. Zameškané výživné za čas od 7.11.2018 do 7.2.2019 (3 mesiace) vo výške 150 € z a p l a t í otec matke spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 20 € vždy od 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.

IV. Otec P. S., X.. X.X.XXXX m á p r á v o styku s maloletou R. S.:

- každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod do 17.00 hod v detskej izbe dieťaťa bez prítomnosti matky a starých rodičov s tým, že matka a stará matka prejavili s tým súhlas a budú takýto styk rešpektovať,

- počas Veľkej noci:

párny rok - Veľkonočná nedeľa od 10.00 hod do 18.00 hod, nepárny rok - Veľkonočný pondelok od 10.00 hod do 18.00 hod v detskej izbe dieťaťa bez prítomnosti matky a starých rodičov s tým, že matka a stará matka prejavili s tým súhlas a budú takýto styk rešpektovať,

- počas vianočných sviatkov: párny rok - 25.12. od 10.00 hod do 18.00 hod, nepárny rok - 24.12. od 10.00 hod do 18.00 hod v detskej izbe dieťaťa bez prítomnosti matky a starých rodičov s tým, že matka a stará matka prejavili s tým súhlas a budú takýto styk rešpektovať.

Matka j e p o v i n n á dieťa na styk pripraviť fyzicky aj psychicky a odovzdať dieťa otcovi v stanovený čas v bydlisku matky a dieťaťa a otec j e p o v i n n ý dieťa matke odovzdať v stanovený čas v bydlisku matky dieťaťa.

V. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podľa § 2 ods. 1 a 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, § 120 ods. 3 CMP.

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Záväzný predmet sporu tvoril návrh matky zo dňa 7.11.2018 na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, určenie výživného vo výške 180 € mesačne a úpravu styku s maloletým dieťaťom.

2. Aké tvrdenia produkovala navrhovateľka - matka v návrhu: V návrhu zo dňa 7.11.2018 uviedla, že žiada zveriť dieťa do svojej starostlivosti, určiť výživné vo výške 180 € mesačne a upraviť styk s dieťaťom každý párny týždeň v nedeľu od 11.30 hod do 13.30 hod v stálej prítomnosti matky. Dieťa je z družského vzťahu. V spoločnej domácnosti nežijú s otcom dieťaťa od narodenia dcéry, teda od XX.X.XXXX. Dieťa býva s matkou. Už počas tehotenstva dochádzalo ku konfliktom. Otec na výživu dieťaťa prispieval nepravidelne. Počas tehotenstva matke neprispieval, nebol jej oporou. Oporu jej poskytli rodičia. Spoločná domácnosť je vylúčená, pretože sa nevedia dohodnúť o základných otázkach. Otec nemá vytvorené základné podmienky, nemá stálu prácu, má trvalý pobyt v meste F. ako bezdomovec. Sľuby, že si nájde riadnu prácu, nikdy nesplnil. Keďže nedokázala z rodičovského príspevku dieťa uživiť, bola nútená nastúpiť na skrátený úväzok do zamestnania. Otec prispieval nepravidelne a napríklad i nákupom hmotných vecí (plienky, mlieko, detské oblečenie), ale boli nevhodné a pre potreby dieťaťa nepoužiteľné. Má zlý vplyv na dieťa, má manipulatívnu povahu s prvkami agresívneho správania, psychického nátlaku a vydierania. Z toho dôvodu by to mohlo mať vplyv na maloleté dieťa. V styku s dieťaťom otcovi nebráni. Po stretnutí je však dieťa rozrušené, vystresované. Vo veciach výchovy sa taktiež nevedia zhodnúť. Matka buduje základné návyky, schopnosti, po stretnutí s otcom sú negované. To sa môže odzrkadliť na psychickom vývoji dieťaťa. Otec nemá vytvorené podmienky na jej výchovu. Styk dieťaťa bez prítomnosti matky nie je vhodný, maloletá je naviazaná na osobu matky a otec nepozná návyky a potreby maloletej. Matka sa fakticky stará o výchovu aj má vytvorené podmienky. Žiadala výživné priznať spätne od narodenia dieťaťa, a to vo výške 180 €. Otec nebol prístupný dohode, nechcel o tom diskutovať.

3. Dôkazy matky, ktoré súd vykonal a skutkový stav, ktorý z nich mal zistený: 1) Čl. 3 - rodný list R. S., X.. XX.X.XXXX, z ktorého je zrejmé, že matka je navrhovateľka a P. S. - odporca je biologický otec. 2) Čl. 6 - lustrácia otca v Sociálnej poisťovni. Dôchodkové poistenie nepoberá, nemocenské nepoberá, úrazové nepoberá, poistenie v nezamestnanosti nepoberá. 3) Lustrácia v Sociálnej poisťovni čl. 7 na matku. Príjem B. V. L., právny vzťah zamestnanec, od 2.9.2011. Príjem sa pohybuje v hrubom od 774 do 1 608 €. Lustrácia bola predložená k nahliadnutiu PZ matky a matke. 4) Čl. 19 - vyjadrenie obce R., ktoré bolo oboznámené doslovným prečítaním. 5) Čl. 21 - vyjadrenie mesto F.. 6) Listinné dôkazy matky - čl. 35 - potvrdenie ZŠ o zárobku, čl. 36 - potvrdenie úradu práce o poberaní rodičovského príspevku, čl. 37 - potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, čl. 38 - potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, čl. 39 - potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, čl. 40 - potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, čl. 41 - potvrdenie o poberaní prídavku, čl. 42 - výpis z LV XXXX kat. úz. R., z ktorého má súd zistené, že výlučnými vlastníkmi sú rodičia matky, čl. 43 - vyhlásenie R. F. C. E. F. o príspevku matky na spoločnú domácnosť vo výške 100 € mesačne, čl. 44 - Lekáreň Kocka - potvrdenie o nákladoch, čl. 45-48 - účtovné doklady o nákupoch, čl. 49 - záznam o priebehu rehabilitačnej starostlivosti R., čl. 50 - poštovná poukážka na sumu 50 € P. S., čl. 51 - platba 16,42 € telefón, čl. 52 - zmluva o obstaraní nákupu a predaj investičných nástrojov, čl. 53 všeobecné podmienky k tejto zmluve, čl. 54 Generali poistná zmluva. So všetkými týmito dôkazmi mal možnosť sa odporca a jeho PZ oboznámiť prečítaním, pretože mu boli doručené, rovnako KO. PZ otca prevzal 9.1.2019, KO 8.1.2019. 7) Správa KO v Čadci zo dňa 1.2.2019 čl. 77, ktorú súd oboznámil doslovným prečítaním. 8) Čl. 78 - KO R. X. Y., vyjadrenie zo dňa 23.1.2019. Sudkyňa ho oboznámila doslovným prečítaním. 9) Pripojený spis 4P/41/2018 a uznesenie č. k. 4P/41/2018-2 zo dňa 12.12.2018, právoplatné 3.1.2019, ktorým bolo konanie zastavené pre prekážku litispendencie s konaním vo veci 4P/40/2018. 10) Spis 4P/10/2018.

4. Čo tvrdil odporca - otec: Vo svojom vyjadrení na čl. 23 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol. S návrhom matky nesúhlasí. S matkou dieťaťa nie sú zosobášení, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá je jediným dieťaťom otca, nemá inú vyživovaciu povinnosť. S matkou sa spoznali v roku 2015 na Slovensku. Otec v tom čase pracoval v zahraničí - v Í., striedavo sa stretávali v zahraničí, striedavo na Slovensku. Počas tehotenstva vzťah matky k otcovi chladol, zrejme preto, že sa nachádzal v zahraničí, aby finančne zabezpečoval matku. Pred narodením dieťaťa sa definitívne vrátil na Slovensko. Chcel sa usadiť a vychovávať s matkou maloletú. Striedavo po narodení dieťaťa bývali u rodičov otca v F. a u rodičov matky v R.. Navrhol matke, aby si zabezpečili spoločné bývanie v Čadci, kde by si našiel prácu, matka to odmietla. Začala zamedzovať otcovi styk s dieťaťom. Prostredie v F., kde žije otec, je vhodné pre výchovu dieťaťa. Nie je bezdomovec, ako tvrdí matka. Žiada preto zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičoch v týždenných intervaloch a neurčiť rodičom výživné. Pokiaľ súd nezverí dieťa do striedavej starostlivosti, potom otec žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom každý víkend v mesiaci od piatku od 4.30 hod do nedele do 17.30 hod, počas Veľkonočných sviatkov párny rok na Veľkonočnú nedeľu od 10.00 hod do 18.00 hod, nepárny rok Veľkonočný pondelok od 10.00 hod do 18.00 hod, počas vianočných sviatkov párny rok 25.12. od 10.00 hod do 18.00 hod, nepárny rok 24.12. od 10.00 hod do 18.00 hod s odovzdaním dieťaťa pred bránou rodinného domu R. XXX. Výživné dieťaťu žiadal určiť vo výške 50 € mesačne, a to z toho dôvodu, že sa presťahoval na Slovensko a nestihol sa ešte zaradiť na pracovnom trhu. Zakladá si živnosť na výkon stavebných prác, ktoré bude vykonávať. Preto v jeho možnostiach je platiť výživné vo výške 50 € až dovtedy, kým si nenájde zákazky a bude môcť uhrádzať vyššie výživné, predpokladá, že počas letnej sezóny.

5. Aké dôkazy otec pripojil k svojim tvrdeniam a aký skutkový stav súd mal z dôkazov preukázaný: Napriek tomu, že odporca - otec prevzal termín pojednávania a návrh dňa 3.12.2018, napriek tomu, že je odpočiatku právne zastúpený, do termínu pojednávania 7.2.2019 (2 mesiace) nedoručil na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy. Nedoručil dôkaz, že je zaevidovaný na úrade práce a bez svojej viny sa nemôže zamestnať, nedoručil dôkaz kto bol jeho posledný zamestnávateľ a aký tam mal príjem, z akých dôvodov bol rozviazaný pracovný pomer, a to v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nedoručil dôkazy o svojich výdavkoch. Z úradnej moci súd vychádzal z lustrácie v Sociálnej poisťovni čl. 6, z ktorej je preukázané, že dôchodkové poistenie nepoberá, nemocenské poistenie nepoberá, úrazové poistenie nepoberá, poistenie v nezamestnanosti nepoberá. Pritom ako sám uviedol vo svojom vyjadrení, na územie Slovenska sa vrátil po narodení dieťaťa, teda po XX.X.XXXX a do rozhodnutia súdu v roku 2019, teda do 2 rokov, mal dostatočný časový priestor nájsť si zamestnanie a uživiť dieťa.

6. Kolízny opatrovník v Čadci uviedol: Vo vyjadrení zo dňa 1.2.2019 čl. 77 kolízny opatrovník uviedol, že matka s dieťaťom býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov. Bývajú v spoločnej domácnosti. Matka s dieťaťom obýva 1 izbu, ostatné priestory sú spoločné. Matka uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom dlhodobo nebývali. Striedavo sa zdržiavali na R. a na východnom Slovensku v F.. Otec na výživu prispieva nepravidelne. Prvý polrok od narodenia dieťaťa neprispel žiadnou finančnou čiastkou, iba pricestoval na Slovensko a kúpil nejaké oblečenie a plienky. V apríli a máji 2018 prispel na výživu sumou 250 €, v septembri 200 €, v októbri 100 €. Od novembra 2018 do februára 2019 v celkovej sume 200 €. Teda za mesiace od podania návrhu 7.11.2018 za mesiac 11/2018 - 50 €, 12/2018 - 50 €, 1/2019 - 50 € a 2/2019 - 50 €, spolu 200 €. Matka ďalej pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že otec sa naposledy stretol s dieťaťom cez vianočné sviatky a strávil s ním 1 hodinu a dcére venoval necelých 10 minút. Otec trávil čas s dieťaťom v reštaurácii. Od toho času zavolal jedenkrát matke, žiadal stretnutie, ale viackrát sa neozval. Matka pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že navrhuje stretávanie jedenkrát do mesiaca na 2 hodiny do 2 rokov dieťaťa a postupne zvyšovať čas a frekvenciu stretávaní. Matka pracuje na polovičný úväzok v B. V. - L., kde toho času má príjem 339 €. Iný príjem okrem výživného 50 € mesačne nemá. Alkohol nadmerne nepožíva. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je zdravá aj dieťa je zdravé. Kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa. Odporúča zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platiť výživné podľa jeho možností a schopností, upraviť styk otca s dieťaťom. Kolízny opatrovník v R. X. Y. vo vyjadrení zo dňa 23.1.2019 čl. 78 uviedol. Otec je slobodný, býva u svojej matky Y. S.. Obývajú 2-izbový dom v radovej zástavbe. Izby sú zariadené vkusne, útulne. Kúria tuhým palivom. Tuhé palivo sa zakupuje na celý rok v sume do 300 €. Mame prispieva na chod domácnosti sumou 300 €. Trvalé zamestnanie nemá, pracuje príležitostne na stavbách. Chce začať podnikať v oblasti stavebných prác ako samostatne zárobkovo činná osoba. S matkou žili striedavo v F. a v R.. Spolužitie prerušili pred 3 mesiacmi. Otec sa odsťahoval do F. k matke. Odvtedy videl dcéru jedenkrát pred vianočnými sviatkami a strávil s ňou čas iba pár hodín.

Matka mu bráni v stretávaní, zakazuje mu aj telefonické rozhovory. Na výživu platí 50 € a zakupuje dcére potrebné veci na oblečenie a hygienu. O dcéru má záujem, matka mu zakazuje stretávať sa s ňou.

7. Uznesením č. k. 4P/41/2018-22 zo dňa 12.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2019, súd zastavil konanie pre prekážku litispendencie v nadväznosti na § 161 ods. 1, 2 CSP, § 159 CSP. Veci vedené pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 4P/41/2018, 4P/40/2018 sú totožné veci, pretože sa týkajú úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vec 4P/40/2018 sa začala 7.11.2018 a konanie vo veci 4P/41/2018 bolo začaté 19.11.2018, teda neskôr, a z toho dôvodu bolo neskôr začaté konanie zastavené. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý súhlasil s takým rozhodnutím z naliehavých pracovných dôvodov. Zároveň súd konal a rozhodol v neprítomnosti otca a jeho právneho zástupcu, ktorí sa opakovane snažili dvoma žiadosťami o odročenie pojednávania pojednávanie odročiť. Súd považoval taký postup za účelový postup. Na prvú žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá bola oznámená právnym zástupcom otca v deň pojednávania 7.2.2019 o 7.10 hod, pričom pojednávanie bolo vytýčené na deň 7.2.2019 o 7.30 hod, súd odpovedal mailovou správou 7.2.2019 o 7.47 hod právnemu zástupcovi otca. Oznámil mu, že pojednávanie neodročuje. Pojednávanie nie je možné odročiť z objektívnych dôvodov vzhľadom k tomu, že požiadal o odročenie až v deň pojednávania (matka, jej právna zástupkyňa boli prítomné v budove súdu). Nedoručil dôkaz o tvrdenej PN (v telefonickom podaní tvrdil, že otca v noci hospitalizovali). Taktiež súd uviedol, že nepožiadali o odročenie bez zbytočného odkladu, resp. nie je to možné overiť, ani overiť tvrdenie o hospitalizácii a PN bez akéhokoľvek dôkazu. Následne doručil právny zástupca otca potvrdenie o účasti na lekárskom ošetrení/vyšetrení u neštátneho zdravotníckeho zariadenia dňa 7.2.2019. Nebol uvedený dôvod, z ktorého by sa dala zistiť naliehavosť ani skutočnosť, či bol objednaný, kedy bol objednaný na toto vyšetrenie a či mohol, alebo nemohol sa na toto vyšetrenie preobjednať. Tvrdenia bol povinný preukázať v žiadosti o odročenie pojednávania otec a jeho právny zástupca. Preto mailovou poštou súd oznámil právnemu zástupcovi otca dňa 7.2.2019 o 8.40 hod, že na opakovanú žiadosť súd uvádza, že pojednávanie neodročuje. Odpočiatku je otec právne zastúpený, právny zástupca prevzal predvolanie dňa 9.1.2019, neuviedol a nepreukázal žiaden právne relevantný dôvod neprítomnosti. Otec prevzal predvolanie už 3.12.2018 a mal teda dosť času zmeniť termín lekárskeho vyšetrenia v neštátnom zdravotníckom zariadení, aby sa dostavil na pojednávanie dňa 7.2.2019. Súd mal za to, že v nadväznosti na § 183 otec a jeho právny zástupca nepreukázali závažné dôvody neprítomnosti na strane otca a jeho právneho zástupcu, nepreukázali, že požiadali o odročenie bez zbytočného odkladu po tom, ako zistili tento dôvod. Z toho dôvodu súd konal a rozhodol v neprítomnosti otca a jeho právneho zástupcu.

8. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: § 36 ods. 1 Zákona o rodine: Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36> Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. V konaní bolo preukázané, že manželia spolu nežijú v nadväznosti na § 36 ods. 1 Zákona o rodine, taktiež že sa nedohodli o výkone rodičovských práv a povinností, preto rozhodol súd. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z rodného listu, ktorý bol verifikovaný originálom čl. 3 mal súd zistené, že maloletá R. S. sa narodila XX.X.XXXX, teda ku dňu rozhodovania 7.2.2019 má dieťa 1,5 roka, teda ide o dieťa v útlom veku, na ktoré náklady bývajú zvýšené, lebo dieťa je odkázané aj na zakupovanie plienok, aj na výlučnú osobnú starostlivosť rodičov, ktorú poskytuje výlučne matka (rodičia spolu nežijú, otec dieťa navštevuje výnimočne). Na čl. 34 v podaní matky zo dňa 21.12.2018 sú vyčíslené náklady dieťaťa - 20 € mlieko, 20 € kaše, 80 € iné pečivo, ostatné, 70 € hygienické potreby, 15 € zdravotné náklady (očkovanie, lieky, výživové doplnky, ortopedické topánky, vložky), sporenie 30 €, poistka 30 €, 15 € doprava k lekárovi a keďže matka prispieva na bývanie 100 €, alikvótna časť 1 z toho na spotrebu elektriny, vody, tepla a iné súd pripočítal k výdavkom dieťaťa. Spolu tak dospel k záveru, že náklady na uvedené dieťa v mesiaci predstavujú sumu 330 € mesačne. V nadväznosti na § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliadol súd, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. O dieťa sa výlučne osobne stará matka, teda časť svojej vyživovacej povinnosti platí naturálnym spôsobom - osobnou starostlivosťou a tento časový priestor otec môže využiť na zvýšenie svojho príjmu. Preto súd rozdelil vyživovaciu povinnosť rodičov nie v pomere 1 a 1, ale matka má vyživovaciu povinnosť v rozsahu 1/3, teda vo výške 110 €, ktorá bola takto určená v prejudiciálnej rovine a otcovi pripadá potom vyživovacia povinnosť v rozsahu 2/3, teda vo výške 220 € mesačne. V skutočnosti otec sa na vyživovacej povinnosti podieľa len sporadicky a pokiaľ ide o sporné časové obdobie od podania návrhu, teda od 7.11.2018 do rozhodnutia súdu 7.2.2019, zaplatil za tieto mesiace 4x 50 €, teda 200 €, teda hlboko pod svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona podľa § 62 ods. Zákona o rodine. Otec tak dlhodobo presúva svoju vyživovaciu povinnosť na matku a jej rodičov. V nadväznosti na § 62 ods. 2 Zákona o rodine súd sa domnieva, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu sumou, ktorá bola určená súdom vo výške 100 € mesačne. Ide o muža v produktívnom veku, ktorý sám uviedol, že na územie Slovenska sa vrátil po narodení dieťaťa, teda po dátume XX.X.XXXX. Od roku 2017 do rozhodnutia súdu v roku 2019 ubehli 2 roky a za toto časové obdobie sa nezamestnal. Súdu nepreukázal, že je zaevidovaný na úrade práce, že mu nebola ponúknutá za uvedené časové obdobie žiadna práca. Taktiež nepredložil dôkaz o poslednom zamestnaní, výške príjmu a dôvode rozviazania pracovného pomeru, aby súd mohol ustáliť v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, či sa nevzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania, zárobku, iného majetkového prospechu, kedy by súd vlastne vychádzal z tohto príjmu, ktorého sa vzdal pre účely určenia výživného. Taktiež súdu je zrejmé a neustále medializovaná potreba nedostatku pracovných síl v automobilovom priemysle, najmä v Nitrianskom kraji a Bratislavskom kraji, kde by sa otec preukázateľne mohol zamestnať a plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť (zvlášť keď aj v minulosti pracoval mimo územie SR - v Í.). Neprichádza do úvahy jeho tvrdenie vo vyjadrení na čl. 24 rub spisu, kde uvádza, že začne platiť vyššie výživné než 50 € mesačne počnúc letnou sezónou, kedy začne podnikať v odbore stavebná činnosť. Dieťa je potrebné živiť každý deň. Vyživovaciu povinnosť nemožno odložiť na letné obdobie, tak ako si to predstavuje otec. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu má prioritu aj pred vyživovaním vlastnej osoby a pred inými výdavkami rodičov, a to v nadväznosti na § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Súd sa domnieval, že v nadväznosti na uvedené ustanovenie pokiaľ svojej matke prispieva na chod domácnosti sumou 300 € a zakupuje tuhé palivo za 300 €, potom má na to, aby platil výživné zatiaľ aspoň vo výške 100 € a keď od leta bude vykonávať zárobkovú činnosť, potom až do výšky skutočných nákladov v rozsahu 2/3 na maloleté dieťa, teda v rozsahu 220 € (ale na základe návrhu matky o zmene pomerov na strane otca). Údaje o tom, že otec prispieva svojej matke sumou 300 € a zakupuje uhlie vo výške 300 €, vyvracajú jeho tvrdenie, že je bez príjmu. Toto vyjadrenie poskytol kolíznemu opatrovníkovi R. X. Y.. Vyjadrenie je zo dňa 23.1.2019 a nachádza sa na čl. 78 spisu. Taktiež tam uviedol, že príležitostne pracuje na stavbách, čo je taktiež nedostatková a lukratívna profesia. Platenie výživného 100 € na maloleté dieťa podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má prednosť pred výdavkom otca, príspevkom na chod domácnosti vo výške 300 € a na zakúpenie paliva vo výške 300 €. Keďže ani nemá v osobnej starostlivosti dieťa, môže si zvýšiť príjem, aby zabezpečil zákonnú vyživovaciu povinnosť. Má k tomu vytvorený časový priestor na rozdiel od matky, ktorá má v osobnej starostlivosti dieťa a napriek tomu sa zodpovedne o maloleté dieťa stará. Okrem toho vo veku 1,5 roku veku dieťaťa musela nastúpiť do zamestnania, aby vôbec bola schopná dieťa uživiť pre nezodpovedný prístup otca k tejto výchove a výžive dieťaťa, čo vyplýva z potvrdenia jej zamestnávateľa B. V. - L. čl. 35, kde je potvrdené, že poberá sumu 339,83 € na čiastočný úväzok. Popritom sa musí postarať o výchovu, výživu dieťaťa, a to aj namiesto otca a poberá od neho výživné len v rozsahu 50 €, teda vo zvyšnej časti vyživovaciu povinnosť otec presúva na matku a k tomu poberá len rodinné prídavky a rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok za rok 2018 bol 214,70 € mesačne (čl. 37) a prídavok za rok 2018 - 23,68 € (čl. 41). Z tohto minimálneho príjmu však nielenže živí dieťa, ale prispieva svojej matke sumou 100 € mesačne na chod domácnosti, elektrinu, teplo a iné náklady na domácnosť. Porovnaním ak otec každý mesiac platí na chod domácnosti 300 €, na zakupovanie paliva 300 €, potom jeho príjem je ďaleko vyšší ako príjem matky a možnosti sú ďaleko vyššie ako možnosti matky. Napriek tomu hradí výživné na maloleté dieťa len v rozsahu 50 € mesačne. Pokiaľ ide o vyjadrenie, že platí palivo 300 € a prispieva na chod domácnosti sumou 300 € mesačne, ani otec, ani kolízny opatrovník zo R. X. Y. neuviedli, koľko ľudí býva v 2-izbovom dome, teda koľkí ľudia by sa mali alikvótne podieľať na nákladoch domácnosti okrem otca maloletého dieťaťa, ani to, aké sú príjmy ostatných členov tejto domácnosti. Otec je právne zastúpený, preto podľa článku 11 ods. 3 základných zásad v nadväznosti na § 2 ods. 1 súd má právo sa domnievať, že právnemu zástupcovi sú tieto otázky známe a že je povinný vo svojom vyjadrení špecifikovať uvedené náležitosti potrebné pre rozhodnutie súdu daného charakteru a pripojiť potrebné dôkazy. Preto súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v rozsahu 100 € mesačne, počnúc dňom podania návrhu, teda počnúc dňom 7.11.2018. Od 7.11.2018 do 7.2.2019 platil len po 50 € mesačne, preto zameškané výživné vo výške 150 € mesačne súd zaviazal otca zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach 20 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote. § 24 Zákona o rodine: (1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. § 25 Zákona o rodine: (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. Rodičia sa nedohodli o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, preto súd musí rozhodnúť rozsudkom. Otec žiadal zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti a neurčiť rodičom vyživovaciu povinnosť. Takýto postup otca sa súdu videl byť účelový. Dieťa je v útlom veku 1,5 roka, vyžaduje intenzívnu osobnú starostlivosť a špeciálny režim zodpovedajúci tomuto veku maloletého dieťaťa. Je vo zvýšenej miere viazané na svoju matku, ale takisto potrebuje mať pocit bezpečia v známom prostredí u matky. Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý bol preukázaný, otec s matkou a maloletým dieťaťom nežil v spoločnej domácnosti od narodenia maloletej, teda od XX.X.XXXX ku dňu rozhodnutia 7.2.2019, po dobu 2 rokov. Nie je mu teda známy a nezvláda špeciálny režim a intenzívny režim starostlivosti o maloleté dieťa. Nenadviazal ani kontakt s dieťaťom, aby dieťa pri ňom malo pocit bezpečia, pretože fakticky sa s dieťaťom za uvedené časové obdobie stretol cez vianočné sviatky, strávil s dieťaťom 1 hodinu, aj to v reštaurácii, čo nie je v žiadnom prípade v záujme maloletého dieťaťa. Za tejto situácie súd považuje nariadenie striedavej starostlivosti za rozhodnutie, ktoré by bolo v neprospech maloletého dieťaťa a zvlášť, keď otec žiada týždňové intervaly striedania, čo by neprospievalo bezpečiu dieťaťa a ide aj o veľkú vzdialenosť medzi bydliskom matky (R.Š.) a otca (F.). V konaní nemá súd preukázané, že by otec zvládol tohto času náročnú osobnú starostlivosť o dieťa. Nemá preukázané, že si vytvoril s dieťaťom vzťah, ktorý je na takej úrovni, že by umožňoval súdu rozhodnúť o striedavej starostlivosti. Súd nepresvedčil o svojom zodpovednom prístupe, aby súd rozhodol o zverení do striedavej starostlivosti otcovi (pobyt s dieťaťom v reštaurácii, neochota prispievať na náklady dieťaťa). Materiálne podmienky výchovného prostredia u otca sú len jednou položkou rozhodovania súdu o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti, resp. úpravy styku otca s maloletou aj v domácnosti otca. Prioritné sú aj ostatné výchovné otázky, morálne a zodpovednostné. V tomto štádiu konania teda nie sú vytvorené podmienky na nariadenie striedavej starostlivosti. Súd sa preto ďalej zaoberal otázkou úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Otec nemá len vyživovaciu povinnosť, otec má aj právo na styk s dieťaťom a právo dieťa vychovávať. Toto právo je nielen právom otca, ale je aj právom maloletého dieťaťa, ktoré má právo na styk s obidvomi rodičmi (článok 41 ods. 4 Ústavy SR - Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.). § 25 Zákona o rodine: (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Z týchto dôvodov súd sa domnieval, že otec má právo styku s maloletým dieťaťom a má právo si vytvoriť vzťah s dieťaťom, avšak za rešpektovania režimu dieťaťa, veku dieťaťa, zdravotného stavu dieťaťa. Súd sa domnieva, že tvrdenia matky o tom, že na dieťa bude vplývať otec svojou manipulatívnou povahou, agresivitou, psychickým nátlakom a vydieraním je účelové tvrdenie vo vzťahu k maloletému dieťaťu vo veku 1,5 roka. Nijaké také konkrétne konanie otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu nebolo v konaní preukázané. Zároveň však matka konštatovala, že v styku s maloletou mu nebude brániť. Po styku s otcom je vždy rozrušená, vystresovaná, matka vedie dieťa k základným návykom, schopnostiam, čo otec v celom rozsahu neguje, teda má na výchovu dieťaťa negatívny vplyv. Preto mala pocit, že nie je vhodný styk otca s maloletou bez prítomnosti matky. Súd dospel k opačnému záveru. Vzhľadom ku konfliktom medzi rodičmi a naviac aj medzi otcom a starými rodičmi, u ktorých žije matka aj s maloletým dieťaťom, by tieto konflikty boli prenášané na maloleté dieťa v čase styku otca s dieťaťom, čo by neviedlo k upevňovaniu citového vzťahu medzi otcom a dieťaťom a táto skutočnosť by mala negatívny dopad na ďalší vývoj psychický i zdravotný dieťaťa. Prioritný je záujem maloletého dieťaťa, až následne záujmy rodičov a starých rodičov. Preto súd mal za to, že otec sa má právo stýkať s dieťaťom v neprítomnosti matky a starých rodičov v kľudnom prostredí, avšak tak, aby aj dieťa malo pocit bezpečia, pocit prítomnosti matky a nemenilo svoje výchovné prostredie, a to aj s poukazom na to, že otec nie vždy sa dostavil na styk s dieťaťom a v prípade, že sa na styk s dieťaťom nedostaví, dieťa ostane vo svojom pôvodnom výchovnom prostredí a nebude to mať dopad na jeho výchovu a zdravotný stav. Preto súd sa domnieval a rozhodol tak za súhlasu matky aj starej matky, že otec sa bude s dieťaťom stretávať v miestnosti rodinného domu starých rodičov zo strany matky v neprítomnosti matky a v neprítomnosti starých rodičov. Pokiaľ si otec vybuduje dôveru a vzťah s dieťaťom, nie je vylúčené, aby s pokročilým vekom dieťaťa tento styk nebol rozšírený, či už na základe dohody rodičov, resp. na základe súdneho rozhodnutia aj mimo bezpečné rodinné prostredie, prípadne aj v domácnosti otca. Za tejto situácie súdu bolo oznámené, že otcovi pre jeho agresívne správanie zamedzili na základe písomnej dohody (nie na základe súdneho rozhodnutia) vstup do rodinného domu. Pre účely tohto rozhodnutia o styku otca s maloletým dieťaťom v jeho izbe bez prítomnosti matky a starých rodičov však matka dala do zápisnice súhlas a taktiež aj stará matka dala do zápisnice o pojednávaní súhlas s takýmto stykom. Vzhľadom k veľkej vzdialenosti medzi bydliskom dieťaťa (R.) a bydliskom otca (F.) sa súdu zdal byť styk navrhovaný matkou - každý párny týždeň v nedeľu od 11.30 hod do 13.30 hod (2 hodiny) neprimerane krátky. Keď otec absolvuje takúto vzdialenosť, má právo na to, aby mal vymedzený styk s dieťaťom počas dlhšej doby než 2 hodiny, vzhľadom k ekonomickým nákladom v súvislosti s návštevou dieťaťa a vzhľadom k tomu, že každé 2 týždne 2 hodiny nie je dostatočný čas na vybudovanie intenzívneho vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Z toho dôvodu súd upravil styk otca s dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod do 17.00 hod (8 hodín každé 2 týždne) a taktiež bol upravený styk aj počas Veľkej noci a počas vianočných sviatkov. Pre získanie dôvery dieťaťa, pocitu bezpečia dieťaťa sa súd domnieval, že takto upravený styk je dostatočný. Je len na otcovi, či ho využije vo faktickej rovine, či nadviaže kontakt s dieťaťom. Kontakt musí realizovať bez akejkoľvek agresivity, bez vplyvu alkoholu, ale rovnako aj matka a starí rodičia sa musia zdržať akejkoľvek agresivity a provokácií, a to v nadväznosti na § 25 ods. 3, 4 Zákona o rodine, podľa ktorých by súd mohol styk rodiča s dieťaťom zakázať alebo obmedziť, resp. zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti v prípade bránenia styku a stanoviť striedavú starostlivosť alebo zveriť maloleté dieťa aj do výchovy a starostlivosti otca. Preto je v záujme obidvoch rodičov, aby uprednostnili záujmy dieťaťa na úkor svojich osobných záujmov a vzájomnej nevraživosti. Opačný prístup môže mať ďalekosiahly dopad na ďalší psychický a zdravotný vývin maloletého dieťaťa, keď si budú rodičia a starí rodičia riešiť svoje vzájomné konflikty na úkor dieťaťa. Taký prístup by nebolo možné vyhodnotiť ako prístup v záujme maloletého dieťaťa.

9. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal z ustanovenia § 52 CMP. Nezistil trovy konania, nikto nepožadoval trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 .

Odvolanie podľa § 62 ods. 1 možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.