Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-306-2016.pdf
PDF · 81.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/306/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej L. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XXXX/XX, XXX XX W. W., občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 67,97 Eur spolu s trovami exekúcie, o vznesených námietkach povinnej proti exekúcii, návrhu na zastavenie exekúcie a o návrhu na povolenie odkladu exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vznesené námietky povinnej proti exekúcii zamieta.
II. Súd exekúciu v časti sumy 67,97 Eur zastavuje.
III. Súd odklad exekúcie nepovoľuje.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.05.2016 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi, so sídlom exekútorského úradu Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava (ďalej len „exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnej L. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. P.Ž. XXXX/XX, XXX XX W. W., občan SR (ďalej len „povinná“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, doručený na sídlo exekútora dňa 27.04.2015, od oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 (ďalej len „oprávnený“) a exekučný titul - Výkaz nedoplatkov vydaný oprávneným, zo dňa 18.06.2015, vykonateľným dňa 22.07.2015 (ďalej len „exekučný titul“).
2) Dňa 24.06.2016 bolo na súd zo strany exekútora postúpené podanie povinnej označené ako „Námietky voči exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie, návrh na odklad exekúcie“, doručené na sídlo exekútora dňa 22.06.2016, s dátumom odoslania exekútorovi na poštovú prepravu dňa 21.06.2016 (ďalej len „podania“). Spolu s podaniami bolo na tunajší súd doručené aj predmetné upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré exekútor doručil povinnej dňa 31.05.2016. V podaniach povinná uviedla, že namieta vedenú exekúciu, pretože vymáhanú sumu vo výške 67,97 Eur uhradila oprávnenému dňa 09.06.2016, čom vie preukázať aj príslušným príjmovým pokladničným dokladom. Ďalej povinná uviedla, že mala s povinným dohodnutý splátkový kalendár, ale že zamestnankyne povinného jej prisľúbili, že splátky nemusí uhrádzať presne podľa splátkového kalendára, ale podľa jej možností. Túto skutočnosť povinná považuje za zavádzanie, pretože inak by splátky platila včas. Na základe týchto skutočností navrhla súdu, aby exekúciu zastavil a na trovy zaviazal oprávneného.
3) Na námietky povinnej sa podaním doručeným súdu dňa 18.08.2017, zo dňa 14.08.2017, vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení oprávnený poukázal na povinnú ako na svojho poistenca, na vydanie exekučného titulu a obdobie, ktoré ho malo zahŕňať, na doručenie exekučného titulu povinnej do vlastných rúk dňa 06.07.2015 a tiež na následnú právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu.
Oprávnený ďalej uviedol, že povinná skutočne žiadala o možnosť splácania dlhu v splátkach, pričom ale zároveň dodal, že táto možnosť je právom a nie povinnosťou oprávneného ju poskytnúť. Túto možnosť povinnej oprávnený poskytol, ale následne z dôvodu jeho neplnenia oprávnený na základe exekučného titulu podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený potvrdil zánik jeho pohľadávky na základe úhrady povinnej dňa 09.06.2016. Oprávnený záverom uviedol, že úhrada pohľadávky po začatí exekúcie nie je dôvodom na zatavenie exekúcie pretože povinná ešte musí uhradiť aj trovy exekučného konania. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby súd procesné návrhy povinnej zamietol.
4) Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
5) Námietky povinného proti exekúcii (§ 50 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) nie sú opravným prostriedkom povinného a nesmerujú proti určitému rozhodnutiu súdu. Sú jeho obranou, ktorou čelí proti nemu vedenej exekúcii. Ich cieľom nie je dosiahnuť zmenu alebo zrušenie konkrétneho súdneho rozhodnutia, ale vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 4 Cdo 51/98)
6) Pred samotným posudzovaním dôvodnosti námietok súd najskôr preskúmal, či bola dodržaná zákonná lehota na ich vznesenie. Súd z pripojených obálok a predmetných doručeniek zistil, že povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 31.05.2016 a námietky boli odoslané exekútorovi na poštovú prepravu dňa 21.06.2016, t. j. 6 dní po uplynutí zákonnej lehoty na ich možné vznesenie.
7) Súd na základe uvedenej skutočnosti konštatuje, že námietky neboli súdnemu exekútorovi doručené v zákonnom predpokladanej lehote a preto ich ako oneskorené zamietol.
8) Súd ďalej pristúpil k posudzovaniu návrhu na zastavenie exekúcie.
9) Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
10) Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
11) Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
12) Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
13) Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
14) Podľa § 61b ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
15) Dôvodová správa k zákonu č. 341/2005 Z. z., ktorým bol v príslušných častiach novelizovaný aj Exekučný poriadok (konkrétne aj citovaného ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku) uvádza, že „Exekúcia je nútené vymáhanie plnenia v prípade, ak dlžník dobrovoľne neplnil (hoci mal na plnenie dostatok času). Vzniknuté trovy exekúcie (ktorých súčasťou je aj odmena exekútora) sú preto sankciou za neplnenie povinnosti. Akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania preto nemožno považovať za "dobrovoľné". Z hľadiska náhrady trov by vznikla rovnaká situácia, ako pri aplikácii § 146 ods. 2 OSP. Z uvedeného vyplýva záver, že akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekúcie už nemá charakter "dobrovoľného plnenia" a exekútorovi patrí z takéhoto plnenia odmena. Na druhej strane sa však javí spravodlivé znížiť výšku trov exekútora v prípadoch, ak povinný zaplatí pohľadávku na začiatku exekučného konania (týmto spôsobom má povinný sám šancu "korigovať výšku trov exekúcie" a rozhodnúť sa či včasným plnením túto výšku zníži alebo v dôsledku jeho ďalšej nečinnosti budú trovy exekúcie ďalej narastať).“
16) V obsahovom kontexte so systematikou Exekučného poriadku ako aj s dôvodovou správou k príslušnej novelizácii Exekučného poriadku, ktorá má za úlohu oboznamovať adresátov právnej normy s účelom a zmyslom jej prijímania a jej následného výkladu, súd konštatuje, že povinná splnila dlh, ktorý vznikol na základe exekučného titulu. Súčasne je ale potrebné uviesť, že v tomto prípade sa jedná o nie dobrovoľnú úhradu dlhu zo strany povinnej, ale o úhradu dlhu až vo fáze, kedy bolo už začaté exekučné konanie (úhrada zo dňa 09.06.2016, t.j. obdobie jedného mesiaca a trinástich dní po začatí exekučného konania), ba dokonca až vo fáze, kedy už povinná bola o exekúcii informovaná procesným spôsobom, a to upovedomením o začatí exekúcie dňa 31.05.2016.
17) Celkový nárok, ktorý je vymáhaný v súčasnom exekučnom konaní nepredstavuje len sumu priznanú exekučným titulom, ale aj náklady exekútora ako aj trovy oprávneného potrebné na účelné vymáhanie nároku (ďalej len „trovy exekúcie“) (§ 61b ods. 1 Exekučného poriadku). V tomto prípade súd prijal záver, že nakoľko došlo k úhrade len sumy priznanej exekučným titulom a nedošlo k úhrade trov exekúcie, súd vyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie len v časti uhradenej sumy vo výške 67,97 Eur a exekúciu v tejto časti aj následne zastavil. Exekúcia bude následne pokračovať už len v rozsahu vymoženia trov exekúcie.
18) Záverom k tejto problematike súd poukazuje na skutočnosť, že povinná bola upovedomením o začatí exekúcie poučená o povinnosti úhrady všetkých nárokov, ktoré z titulu vedenia exekučného konania vyplývajú ako o možnosti úhrady trov exekúcie v lehote na podanie námietok, čo by malo za následok zníženie celkových trov exekúcie.
19) Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
20) Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
21) Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: a. povinný je fyzickou osobou, b. povinný o odklad exekúcie požiadal, c. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, d. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, e. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.
22) Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov“, treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS 1/09-29, zo dňa 15.01.2009)
23) Súd zistil, že povinná síce navrhla, aby súd povolil odklad exekúcie, ale ďalej svoj návrh nijak bližšie nekonkretizovala a ani neuviedla ani dôvody jeho podania. Súd preto tento návrh považoval za podaný neurčito, pričom nezistil, žiadne materiálne podmienky, ktoré predpokladá citované ustanovenie § 56 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku. a preto rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovoľuje.
Poučenie:
Proti výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii a proti výroku o nepovolení odkladu exekúcie odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP)
I. Proti výroku o čiastočnom zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V Banskej Bystrici, dňa 07.02.2019