Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/1234/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu s Autoleasing Sk s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Klimčo, s.r.o. so sídlom 913 25 Bobot č. 176, IČO: 51 123 592, proti žalovanému: B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. 6, XXX XX Y., zastúpený Centrom správnej pomoci Košice so sídlom Tomašíkova 3, 040 01 Košice, IČO: 51 847 124, o zaplatenie 3 850,96 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému 100% trov tohto konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 3 850,96 eur s úrokom 5,05% ročne zo sumy 3 850,96 eur od 19.8.2015 až do zaplatenia na tom základe, že uzatvoril so žalovaným dňa 5.12.2013 zmluvu o úvere č. F. XX/XXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla vo výške 2 662,00 eur. Žalovaný si na základe zmluvy o úvere, ktorá predstavuje dohodu medzi žalobcom, žalovaným a splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorým je spoločnosť Autocentrum AAA auto a.s. Košice, IČO: 35 858 699 so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava kúpil osobný automobil Ford Focus kombi diesel II 1.6 16V TDCi Trend, VIN: H r.v. 2006 (ďalej len motorové vozidlo). Cena motorového vozidla bola určená sumou vo výške 4 462,0 eur, pričom žalovaný uhradil priamou platbou sumu vo výške 1 800,00 eur. Zvyšok kúpnej ceny motorového vozidla bol financovaný z poskytnutého úveru. Žalovaný v zmysle protokolu o prevzatí vozidla k zmluve o úvere zo dňa 5.12.2013 potvrdil svojim podpisom prevzatie motorového vozidla spolu s ostatným príslušenstvom. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 72 mesačných splátkach po 92,98 eur, teda všetky splátky celkom vo výške 6 694,56 eur. Prvá splátka bola v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu zmluvy o úvere splatná dňa 5.1.2014 a ostatné splátky boli splatné vždy k 5. dňu v mesiaci, pričom posledná splátka bola dohodnutá dňa 5.12.2019. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 20% ročne, pričom úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že súčasťou zmluvy o úvere budú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú účinné od 11.3.2013. Žalovaný sa zmluvou o úvere zaviazal žalobcovi splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, platiť úroky dohodnuté v zmluve o úvere, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom v zmysle sadzobníka žalobcu účinného od 1.1.2013 a dodržiavať dohodnuté podmienky. Žalovaný však svoju povinnosť riadne a včas splácať úver nesplnil, pretože uhradil iba 13 splátok a 14. splátku uhradil iba čiastočne vo výške 0,18 eur. Žalovaný podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. Žalobca ho na túto skutočnosť upozorňoval a vyzval ho na úhradu jeho splatných záväzkov. V zmysle čl. II zmluvy o úvere bodu 6.1 všeobecných obchodných podmienok je súčasťou zmluvy o úvere Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej žalovaný svojim podpisom na úverovej zmluve previedol na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu v súlade s ustanovením § 553 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva nadobúda platnosť podpisom zmluvy o úvere a účinnosť dňom prevzatia motorového vozidla od predajcu. Nakoľko došlo k uplatneniu práva spoločnosti na okamžité splatenie úveru vykonané v súlade a za podmienok stanovených v čl. VIII všeobecných obchodných podmienok, žalobca požadoval okamžité vrátenie motorového vozidla a začal výkon zabezpečovacieho práva, o ktorom bol žalovaný oboznámený listom zo dňa 9.3.2015. Vzhľadom k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmlúv o úvere došlo k odobratiu motorového vozidla, žalovaný svojim podpisom na protokole o odobratí a prevzatí motorového vozidla zo dňa 27.4.2015 potvrdil odovzdanie motorového vozidla. Po odobratí motorového vozidla došlo k predaju tohto vozidla a dlžná suma bola znížená o výnos z predaja vo výške 1 800,00 eur. Celkové náklady spojené s odobratím vozidla a následným predajom vozidla predstavujú sumu 734,80 eur. Žalobca uplatnil právo okamžitého splatenia celého čerpaného úveru a ku dňu 5.5.2015 zosplatnil úver. Po zosplatnení zaslali žalovanému protokol o konečnom vyrovnaní zo dňa 3.8.2015, v ktorom presne vyčíslili dlh žalovaného a vyzvali ho na uhradenie dlžnej sumy vo výške 3 850,96 eur do 14 dní od doručenia protokolu. Žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote a zásielka sa žalobcovi vrátila ako nedoručená dňa 18.8.2015, a tak vznikla ku dňu 3.8.2015 pohľadávka voči žalovanému vo výške 3 850,96 eur, ktorá pozostávala: a) zo sumy 371,74 eur, ktorú tvorili dlžné splátky úveru a iné platby o úvere, ktorých splatnosť nastala najneskôr v deň ukončenia zmluvy o úvere a úroky a poistné odo dňa splatnosti poslednej vystavenej splátky do dňa predčasného ukončenia zmluvy o úvere, b) nesplatená časť istiny splatná ku dňu skončenia zmluvy po zohľadnení výťažku z predaja vozidla vo výške 446,93 eur, c) zo sumy 3 032,29 eur, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 2 064,49 eur, nákladov spojených s vymáhaním nesplnených záväzkov zo zmluvy o úvere vo výške 734,80 eur, nevysporiadaných záväzkov na poistnom vo výške 3,00 eur, poplatku za predčasné ukončenie zmluvy o úvere vo výške 200,00 eur a ostatných dlžných záväzkov vo výške 30,00 eur. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej žalobcom v protokole, a to od 19.8.2015.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.1.2016 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, a to z dôvodu, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne zmluvnú pokutu vo výške 2 064,49 eur, náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov zo zmluvy o úvere vo výške 734,80 eur, nevyporiadané záväzky na poistnom vo výške 3,00 eurá, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy o úvere vo výške 200,00 eur, ostatné dlžné záväzky vo výške 30,00 eur. V podaní doručenom súdu zo dňa 24.1.2018 žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca nepreukázal riadne splnomocnenie pre spoločnosť AAA Auto a.s. Košice, IČO: 35 858 699 so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, ktorý zastupoval žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere. Poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia a tiež absentuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V žalobe je výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver dohodnutá na 20% ročne, pričom úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná. V skutočnosti úroková sadzba je nesprávne vyjadrená vo veľmi výraznej miere v prospech spotrebiteľa, lebo mal za to, že žalobca sa snažil klamlivo naviesť spotrebiteľa na to, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom je pre neho výhodná. Je hrubo nemorálne konanie veriteľa v rozpore s dobrými mravmi, ak deklaroval výšku úrokovej sadzby úveru 20% ročne, pričom reálna úroková sadzba tohto úveru je 36,76% ročne. Tvrdil, že všeobecné obchodné podmienky nepodpísal a tvrdenie žalobcu, že sú súčasťou zmluvy o úvere len potvrdzuje, že touto úpravou veriteľ sleduje reguláciu pre spotrebiteľa významných skutočností týkajúcich sa uzavretej spotrebiteľskej zmluvy vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvná podmienka je neprijateľná pre jej netransparentnosť a nejasnosť. Poplatky, ktoré podľa žalobcu sa zaviazal vo všeobecných obchodných podmienkach platiť sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, taktiež že zmluvná pokuta v tomto prípade spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Odobratie osobného motorového vozidla podľa žalovaného je neprípustné v súlade s § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva neprípustné. Taktiež zabezpečenie záväzku voči spotrebiteľovi formou záložného práva na motorové vozidlo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda nárok žalobcu poprel čo do dôvodov aj do výšky a úrok, ktorý si žalobca uplatňuje je podľa neho úžerou, a preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Žalovaný splnomocnil na zastupovanie Centrum správnej pomoci Košice, IČO: 51 847 124 so sídlom Tomašíkova 3, 040 01 Košice, ktoré taktiež potvrdilo, že úverová zmluva obsahuje klamlivú obchodnú praktiku predávajúceho, keď do zmluvy uviedol, že úroková sadzba úveru je 20% a v skutočnosti je 36,76%. Z požičanej sumy 2 662,00 eur za 6 rokov má klient zaplatiť celkove čiastku 6 694,00 eur, čo je preplatenie o viac ako 4 000,00 eur, čo sa rovná 150% naviac úrokov k požičanej sume. Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska v decembri v roku 2013 úroky pri úveroch nad 5 rokov boli 14,1%. Takéto konanie žalobcu je teda v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka. Ďalšie správanie žalobcu je spojené s tvrdením v zmluve, že prílohou zmluvy je splátkový kalendár, ktorý klient prevezme pri prevzatí od predajcu a je súčasťou zmluvy. Ak má byť splátkový kalendár súčasťou zmluvy, klient ho má obdržať pri podpise zmluvy. Zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný podľa predloženého výpisu úhrad zaplatil 1 608,92 eur + náhrada za odpredané motorové vozidlo 1 800,00 eur a úver činil 2 662,00 eur. Z toho vyplýva, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Potvrdil aj tvrdenia samotného žalovaného vo vyjadreniach, že jednak výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi a zmluva neobsahuje rozdelenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky. K tomuto uviedol, že od 1.5.2018 na základe rozsudku Súdneho dvora, ktorý bol určený pre Národnú radu SR a v dôsledku čoho bol aj novelizovaný zákon č. 129/2010 s tým, že zákon dovtedy išiel nad rámec smernice a od 1.5. istina nemusí byť rozdelená, ale do 1.5.2018 musela byť rozdelená. Preto poukázal na zásadu právnej istoty a na rozsudky krajských súdov, najmä uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Co/146/2017 a z týchto všetkých dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17.12.2018 sa vyjadril k dôvodom, ktoré uviedla strana žalovaného. K tvrdeniu, že neexistuje plná moc pre zástupcu žalobcu, ktorú žalobca splnomocnil pre uzatvorenie predmetných zmlúv žalobca mal za to, že zmluva bola platne uzatvorená a ako dôkaz predložil plnú moc na zastupovanie žalobcu. K tvrdeniu, že splátkový kalendár nebol súčasťou zmluvy o úvere a nebol riadne podpísaný žalovaným žalobca súdu predložil opätovne zmluvnú dokumentáciou, z ktorej poukázal, že je zjavné, že žalovaný riadne podpísal a oboznámil sa s každou jednou časťou splátkový kalendár bol žalovaným riadne podpísaný v deň uzavretia zmluvy o úvere. Ako dôkaz označil zmluvnú dokumentáciu žalobcu podpísanú žalovaným. K tvrdeniu žalovaného, že zmluva neobsahuje rozdelenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky a termín konečnej splatnosti uviedol, že rozdelenie v rozpise splátky nie je podľa vysloveného názoru Najvyššieho súdu SR potrebné a odkázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017. Vychádzajúc z účelu smernice, právnych záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Taktiež uviedol, že termín konečnej splátky je ľahko odvoditeľný od počtu mesiacov v rokoch, na ktoré žalovaný uzatvára úver. Žalovaný sa domáha rozpisu jednotlivých úhrad a podľa žalobcu je to uvedené vo výpise platieb s vysvetlivkami. Žalovaný riadne uzavrel zmluvu za podmienok, s ktorými bol oboznámený a samotné zoznamovanie sa s podmienkami trvalo zopár hodín (ako to vyplýva z časových údajov na podpísanej zmluvnej dokumentácii). Zároveň uviedol, že súd nemôže postupovať tak, že v prípade, ak jeho argumenty nemajú oporu v zákone len alibisticky bude konštatovať, že pre spotrebiteľa je predmetné ustanovenie zmluvy zmätočné alebo mätúce. Súd je povinný rozhodovať na základe právnych predpisov. Predmetné vyplýva z Ústavy SR a žiadal preto, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o úvere č. F. XX/ XXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, štandardnými informáciami o spotrebiteľskom úvere, splátkovým kalendárom, protokolom o prevzatí vozidla, daňovým dokladom - faktúrou, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, upomienkou adresovanou žalovanému zo dňa 12.2.2015, oznámením o začatí výkonu zabezpečovacieho záložného práva, poštovou doručenkou, protokolom o odobratí a prevzatí motorového vozidla zo dňa 27.1.2014, oznámením o uplatnení práva na okamžité splatenie úveru, vyúčtovaním odmeny za vypracovaný znalecký posudok, faktúrou za skladovanie a predajnú prípravu podľa dodatku č. 1 k uzatvorenej zmluve, protokolom o konečnom vyrovnaní, doručenkou, predžalobnou výzvou na úhradu dlhu, znaleckým posudkom a celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaný dňa 5.12.2013 uzavreli zmluvu o úvere č. F. XX/XXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako fyzickej osobe úver na kúpu motorového vozidla značky Ford Focus kombi diesel 2.6 16V TDCi Trend, evidenčné číslo KE XXX T., kúpna cena vozidla bola X 462,00 eur, časť kúpnej ceny vo výške 1 800,00 eur uhradil žalovaný. Predajcom tohto osobného motorového vozidla bolo Autocentrum AAA Auto a.s. Košice, Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 2 662,00 eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 72 splátkach, pričom výška jednej splátky bola 92,98 eur. Celková čiastka úveru bola dohodnutá vo výške 6 694,56 eur, RPMN 22,86%, motivačný benefit poukážka na tovar 800,00 eur, pričom deň prvej splátky bol dohodnutý jeden mesiac po prevzatí vozidla od predajcu, úroková miera bola dohodnutá na 20% a výška RPMN na 44,35%.

7. Platobné podmienky, záväzky zmluvných strán boli písané drobným písmom, ťažko čitateľným na 2. strane. Súčasťou tejto zmluvy bola aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva, zmluva o výpožičke, zmluva o poskytnutí poukážky na tovar a osvedčenie o evidencii časť druhá.

8. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, uhradil iba 13 splátok a zo 14. splátky 0,18 eur. Žalobca upozornil žalovaného dňa 12.2.2015 na zaplatenie dlhu vo výške 102,80 eur.

9. Dňa 5.5.2015 bol žalovaný vyzvaný na okamžité splatenie celého čerpaného úveru a dňom 5.5.2015 pristúpili k zosplatneniu tohto úveru. Ku dňu zosplatnenia úveru vyčíslil žalobca nedoplatok vo výške 701,74 eur a vyzval žalovaného k okamžitému uhradeniu tejto sumy. Žalovaný toto oznámenie neprevzal v odbernej lehote, zásielka bola vrátená 28.5.2015 žalobcovi.

10. Oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva zo dňa 9.3.2015 bolo doručované na adresu uvedenú v zmluve, ale opätovne aj táto zásielka bola vrátená žalobcovi ako neprevzatá.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2, 3, Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j)

právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f)

veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

25. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžník) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

27. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej potreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť si ich vôbec prečítať, respektíve pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

28. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože je uzatváraná žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

29. Súd danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

30. Nepochybne zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výkon je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri záveroch o tom, že spornú zmluvu je treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 5.12.2013 zmluvu o úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2 662,00 eur, žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 92,98 eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 20% a RPMN 44,35%. Žalovaný uhradil pred podaním žaloby sumu 1 608,92 eur, dlžná suma bola znížená o 1 800,00 eur, t.j. o výnos získaný z predaja motorového vozidla.

32. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 reguluje aj absolútne obchody.

33. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby spotrebiteľských zmlúv vrátane úverov.

34. Ustanovenie § 54 ods. 1 preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo () ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície článku 8 Smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii ako predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku v § 54 ods. 1 OZ.

35. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve zo dňa 5.12.2013 však nezodpovedali ďalším požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k Zákona o spotrebiteľských úveroch). Takéto náležitosti sú obligatórnymi a v prípade absencie uvedených náležitostí je potrebné považovať poskytnutý úver za úver bezúročný a bez poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej s tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie zavádzaným ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej, a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

36. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru, o poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bírová, je potrebné uviesť, že v uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na otázku 1 uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu listiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

37. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovávať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzatvárania zmluvy nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých sa viaže posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

38. Pri rozpore medzi smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť smernica pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernica priznať priamy účinok respektíve nepriamy účinok. Podľa ustanovenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smernice v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľom a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli smernici priamy účinok. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov nemožno priznať smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V súvislosti s významovosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, podľa ktorého v spotrebiteľských veciach je najdôležitejší princíp ochrany práv spotrebiteľa.

39. Súd dospel k záveru, že zo zmluvy sa nedajú určiť ani termíny jednotlivých splátok ako celku. S obsahom splátkového kalendára sa žalovaný oboznámil až po prevzatí motorového vozidla, a teda zo zmluvy o úvere nevyplýva presný termín splatnosti prvej, ako aj nasledujúcich splátok. Uvedené jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.12.2013 neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

40. Účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov.

41. V zmysle zmluvy o úvere žalovanému bol poskytnutý úver pri ročnej úrokovej sadzbe 20%.

42. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaných podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úverov alebo pôžičiek.

43. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v novembri 2013 činil úrok 10,40% ročne. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytnutých v tomto období bankami.

44. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvárania zmluvy. V danom prípade teda ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a preto je s poukazom na § 39 zmluva o úvere v časti odplaty neprávnym úkonom.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§ 41 Občianskeho zákonníka). V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 44,35%, pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená 23,65%. Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru, výšky splátok a počtu splátok. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo malo podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku.

46. Žalobca má v danom prípade nárok na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie, ktorú splatil vo výške 1 608,92 eur na splátkach tak, ako to vyčíslil žalobca v prehľade prijatých splátok na č.l. 124 spisu a zaplatil výťažok z predaja motorového vozidla 1 800,00 eur, ktorú tiež súd zistil z protokolu konečného vyrovnania, čo spolu činí 3 408,92 eur. Žalobca má v danom prípade iba nárok na istinu úveru bez úrokov a bez poplatkov, a to istina úveru činí 2 662,00 eur, pričom žalovaný zaplatil 3 408,92 eur, viac ako je nárok žalobcu. Preto súd žalobu zamietol.

47. Podľa § 255 odd. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Žalovaný mal v tomto konaní úspech, a preto súd zaviazal žalobcu uhradiť mu 100% trov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.