Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-6-2019.pdf
PDF · 137.69 KB
Case nature
Subarea
8Co/6/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobkyne: Mgr. C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. F. č. X, zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom B., R. R. č. X, proti žalovaným: 1/ RNDr. U. S., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Z. XX, XXXX W., Belgicko, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Lenkou Senčákovou, advokátkou so sídlom F., U. V. č. X, 2/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXXX C., Belgicko, 3/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXXX C., Belgicko, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 8C/34/2016-81 zo dňa 06. júna 2016, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 8C/34/2016-81 zo dňa 06.06.2016 rozhodol, že odporkyne v rade 1/ až 3/ (ďalej „žalované“) sú povinné znášať peší prechod osôb z Národnej ulice cez parc. č. 1754/1 do dvora na parc. č. 1754/2 v k. ú. B., za účelom prechodu k administratívnej budove - súp. č. XXX, stojacej na par. č. 1754/12 v k. ú. B. a zdržať sa všetkého konania brániaceho v pešom prechode osôb z Národnej ulice cez parc. č. 1754/1 do dvora na parc. č. 1754/2 v k. ú. B., za účelom prechodu k administratívnej budove - sp. č. XXX, stojacej na parc. č. 1754/12 v k. ú. B.. Navrhovateľke (ďalej „žalobkyni“) uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala návrh na začatie konania vo veci uloženia povinnosti odporkyniam v rade 1/ až 3/ povinnosť umožniť vykonávať právo z vecného bremena. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.02.2016 domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným 1/ až 3/ povinnosť znášať peší prechod osôb z Národnej ulice cez parc. č. 1754/1 do dvora na parc. č. 1754/2 v kat. území B., za účelom prechodu k administratívnej budove - súp. č. XXX, stojacej na par. č. 1754/12 v kat. území B. a zdržať sa všetkého konania brániaceho v pešom prechode osôb z Národnej ulice cez parc. č. 1754/1 do dvora na par. č. 1754/2 v kat. území B., za účelom prechodu k administratívnej budove - súp. č. XXX, stojacej na parc. č. 1754/12 v kat. území B.. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a to po tom ako okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol a pokyne o uloženie doplnenia návrhu (tým, že uvedie, čoho /konkrétneho/ sa žalobkyňa mieni domáhať proti žalovaným 1/ - 3/ vo veci samej) žalobkyňa uviedla, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/: - spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť všetky prekážky brániace výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - pešieho prechodu cez dom č.s. XXX post. na parc. CKN č. 1754/1 na parc. CKN č. 1754/2 k admin. budove č.s. XXX stojacej na parc. CKN č. 1754/12, ktoré je zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresný úradom v Žiline, katastrálnym odborom, pre kat. územie B. a/ odstrániť kamenivo (makadam) z hranice parc. CKN č. 1754/1 a par. CKN č. 1754/2 v kat. území B. a nahradiť ho dlažbou, b/ vykonať zvod dažďovej vody zo strešného žľabu prístrešku postaveného na parc. CKN
č. 1754/1 v kat. území B. do kanalizácie, - zdržať sa všetkého konania znemožňujúceho, sťažujúceho alebo obmedzujúceho výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - pešieho prechodu cez dom č.s. XXX post. na par. CKN č. 1754/1 na par. CKN č. 1754/2 k admin. budove č.s. XXX stojacej na par. CKN č. 1754/12, ktoré je zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Žiline, katastrálnym odborom, pre kat. územie B., - strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva pešieho prechodu cez dom č.s. XXX post. na parc. CKN č. 1754/1 na parc. CKN č. 1754/2 k admin. budove č.s. XXX stojacej na parc. CKN č. 1754/12, ktoré zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Žiline, katastrálnym odborom, pre kat. územie B.. Súd mal zistené, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka (7/16-ín) a žalovaná 1/ ako podielová spoluvlastníčka (9/13-ín) nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. B., uzatvorili dňa 18.05.1998 Dohodu o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov (ďalej len „Dohodu“) tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ pripadli: dom na Národnej ulici, súp. č. XXX, stojaci na parc. č. 1754/1 - zastavaná plocha o výmere 502 m2, objekt na parc. č. 1754/9 - zastavaná plocha o výmere 78 m2, sklad na parc. č. 1754/10 - zastavaná plocha o výmere 8 m2, parcela č. 1754/2 o výmere 347 m2, a do výlučného vlastníctva navrhovateľky pripadli: dom súp. č. XXX na parc. č. 1754/12
- zastavaná plochy o výmere 306 m2, garáže stojace na parc. č. 1754/11 - zastavaná plocha o výmere 87 m2, admin. budova s vrátnicou na parc. č. 1754/8 - zastavaná plocha o výmere 97 m2, parcela č. 1754/13 - dvor o výmere 238 m2. Ďalej sa účastníčky dohodli, že žalovaná 1/ sa zaväzuje na vlastný náklad do 9 mesiacov od podpisu zmluvy o reálnom rozdelení spriechodniť priestor z Národnej ulice do dvora, na parcelu č. 1754/2, za účelom pešieho prechodu z Národnej ulice k administratívnej budove - súp. č. XXX, stojacej na parc. č. 1754/12. Toto vecné bremeno malo byť zapísané na novom LV v časti C - ťarchy, ako právo pešieho prechodu cez dom súp. č. XXX na parc. č. 1754/1 na parcelu č. 1754/2. Z výpisu LV č. XXXX, k. ú. B., vyplýva, že vlastníčkou parc. č. 1754/1 a CKN parc. č. 1754/2, CKN parc. č. 1754/9 a parc. CKN č. 1754/10, polyfunkčného domu súp. č. XXX administratívnej budove sú žalované 1/ až 3/, každá v 1/3. V časti C - ťarchy je zapísané vecné bremeno, právo pešieho prechodu cez dom č. súp. XXX postavené na parc. č. 1754/1 na parc. č. 1754/2 k administratívnej budove č. súp. XXX, stojacej na parc. č. 1754/12 podľa V 3045/98-2013/18, č. X-180/VM-4529/10. Žalobkyňa prenechala nebytové priestory domu súp. č. XXX na užívanie nájomcovi: SPRÁVCA NEHNUTEĽNOSTÍ, s.r.o. na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej dňa 01.01.2007 na dobu neurčitú. Nájomca: SPRÁVCA NEHNUTEĽNOSTÍ, s.r.o. dal nebytové priestory domu súp. č. XXX v B. do podnájmu spoločnosti: Maňak MR, s.r.o., za účelom zriadenia a prevádzkovania denného/nočného baru a to dobu určitú do 31.12.2020. Žalobkyňa predložila čestné vyhlásenie osôb, že v dňoch 05.06., 11.-12.12.2015, počas všetkých víkendov počnúc 18.-19.12.2015 až do súčasnosti, naposledy 12.-13.02.2016 došlo opakovane vo večerných a nočných hodinách k uzamknutiu kovovej sťahovacej mreže v priestore pasáže medzi Národnou ul. v Žiline a dvorom, v ktorom sa nachádza prevádzka denného/nočného baru NOX, čím bol znemožnený prístup do tohto baru z Národnej ulice. Na fotografiách, predložených žalobkyňou, sú zaznamenané spustené sťahovacie mreže cez prechod vedúci k hlavnej ulici, vydláždený chodník súkromného pozemku, ten istý chodník sčasti pokrytý vysypaným kameňom. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, § 77 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p., § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobkyňa v prejednávanej veci osvedčila všetky predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, najmä naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z predloženej fotodokumentácie, čestných prehlásení, z oznámenia priestupku zo dňa 18.01.2016, jednoznačne vyplýva, že žalované 1/ až 3/ bránia žalobkyni vo výkone práva vyplývajúceho z vecného bremena spočívajúce v prechode pešo cez dom č. súp. XXX, postavené na parc. č. 1754/1 na parc. č. 1754/2 k administratívnej budove č. súp. XXX stojacej na parc. č. 1754/12, a to napriek tomu, že uvedené vecné bremeno je zapísané v časti "C" na LV č. XXXX, k. ú. B.. Takýmto konaním žalovaných 1/ až 3/ hrozí žalobkyni bezprostredne škoda, a to v podobe ušlého zisku podnájomníkov, keďže ich zákazníci majú znemožnený prístup do ich prevádzok, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v uplatnení zľavy na nájomnom voči žalobkyni. Nariadené predbežné opatrenie má v naznačenom smere preventívny charakter, tzn. má zabrániť vzniku škody. Na strane druhej však nariadené predbežné opatrenie výrazne nezasiahne do vlastníckych práv žalovaných 1/ až 3/, ktoré môžu svoje nehnuteľnosti riadne užívať a disponovať nimi. Predbežné opatrenie nariaďuje žalovaným 1/ až 3/, aby rešpektovali "status quo" v rámci zriadeného vecného bremena v prospech žalobkyne. Podľa súdu je o náhrade trov konania týkajúcich sa nariadenia predbežného opatrenia spravodlivo možné rozhodnúť až v konaní vo veci samej, aby materiálne až v ňom bolo možné posúdiť význam formálne samostatného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pre určitý výsledok budúceho súdneho konania, ktorý právny názoru má oporu aj v uznesení NS SR zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 6 Cdo 171/2010.
2. Proti tomuto uzneseniu podala dňa 29.06.2016 odvolanie žalovaná 1/, ktorá navrhla napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. V odvolaní popierala, že by kedykoľvek bránila žalobkyni vykonávať jej právo plynúce z vecného bremena. Uviedla, že zápis na LV č. XXXX k. ú. B. nie je vecným bremenom, a to pre jeho neurčitosť (neexistenciu oprávneného z vecného bremena). Uviedla, že trvale žije v Belgicku a na Slovensku sa nezdržiava. Z tohto uhľa pohľadu je rozhodnutie súdu zmätočné a nepreskúmateľné. Podľa žalovanej 1/ na základe dôkazov (čestného vyhlásenia troch osôb) nemohol súd dospieť k záveru, že je v konaní aktívne legitimovaná a dopúšťa sa konania - bráni žalobkyni vo výkone jej práva plynúceho z vecného bremena. Závery súdu o skutkovom stave veci uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej uviedla, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie nie je možné určiť, kadiaľ má viesť prístupová cesta cez jej dom a jej pozemok k administratívnej stavbe žalobkyne, rovnako nie je možné určiť v akom časovom rozpätí majú oprávnené, vopred neurčené osoby, právo prechádzať cez jej súkromný dom a jej súkromný pozemok. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu zmätočné, nepreskúmateľné a zásadne nevykonateľné. Z katastrálnej mapy, ktorá je voľne dostupná (jedná sa o verejný zoznam) na katastrálnom portáli je jednoznačne zrejmé, že k administratívnej budove žalobkyne vedú dve prístupové cesty (z ulice Sad SNP a z Národnej ulice cez jej dom postavený na parcele KNC 1754/1 a parcelu KNC 1754/2). Súd však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, prečo považuje aj napriek tejto skutočnosti právo žalobkyne za ohrozené. V tejto súvislosti poukázala na to, že cesta z ulice Sad SNP je v plnom rozsahu využívaná kýmkoľvek, vrátane podnájomníkov žalobkyne a ich zákazníkov. Ich prístup k administratívnej budove žalobkyne nie je ničím obmedzený a teda je vylúčené poukazovať na to, že by mohla žalobkyni vzniknúť škoda a to v podobe ušlého zisku podnájomníkov, keďže ich zákazníci majú znemožnený prístup do ich prevádzok. Tiež žalovaná 1/ uviedla, že žalobkyňa nemá doposiaľ pre prenajímané priestory vydané stavebné povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie. Jedná sa o podnikanie v priestoroch, ktoré je stavebne určené pre administratívne účely, žalobkyňa však napriek tomu využíva administratívnu budovu pre pivárenské a reštauračné účely vrátane organizovania diskoték. Touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom ju nevyhodnotil a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaná 1/ tiež uviedla, že nariadené predbežné opatrenie jej znemožní užívať svoju nehnuteľnosť pokojným spôsobom, chrániť ju pred vandalmi, opilcami, výtržníkmi, zlodejmi a de facto mení status jej nehnuteľností zo súkromných na verejné. Pritom jediným účelom týchto obmedzení je navyšovanie ziskov žalobkyne z prenájmu nebytových priestorov, ktoré užíva v rozpore s ich stavebným určením. Ako dôkaz predložila súdu fotodokumentáciu ako aj písomné vyjadrenia jej nájomcov, ktorí sú týmto útokom bezprostredne vystavení. Konštatovanie súdu, že nariadením predbežného opatrenia sa výrazne nezasiahne do jej vlastníckeho práva k jej nehnuteľnostiam je s ohľadom na dôsledky už napáchané osobami pod vplyvom alkoholu v absolútnom rozpore so zisteným skutkovým stavom. Nariadením predbežného opatrenia dôjde k nárastu vandalizmu a poškodzovania jej nehnuteľností, nárastu výšky škody, k zníženiu hodnoty jej nehnuteľností a v dôsledku toho k odchodu jej nájomníkov z prenajatých nehnuteľností. Ďalej žalovaná 1/ vytýkala súdu, že sa ani slovom nezmienil o tom, ako posúdil vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom účastníkov, ktorý mal byť predmetom konania vo veci samej. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné a takýmto postupom súdu bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces a zároveň nerešpektovaný právne záväzný názor odvolacieho súdu. Ďalej uviedla, že údajné vecné bremeno, ktoré je v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. B. nie je zriadené v prospech identifikovateľného subjektu. Má údajne pôsobiť voči všetkým, t. j. erga omnes. Zriadenie takto pôsobiaceho vecného bremena slovenský právny poriadok neumožňuje. Nie je možné teda domáhať sa na všeobecnom súde ochrany práva plynúceho z vecného bremena, pokiaľ nebolo zriadené v súlade s platným právom, nie je zrejmé, kto je oprávneným a ani súd nemôže poskytnúť žalobkyni ochranu, pretože takýto postup súdu by bol porušením zákonnosti a popretím práva na spravodlivosť. V tejto súvislosti poukázala na právnu konštrukciu vecného bremena v ust. § 151n Občianskeho zákonníka. Neexistuje kategória vecných bremien zriadených v prospech všetkých osôb. Takáto konštrukcia by priamo negovala zmysel inštitútu vecného bremena t.j. zásah do vlastníckeho práva v nevyhnutnom rozsahu. Ďalej uviedla, že dňa 08.01.2016 bola na Okresný súd Žilina podaná žaloba o určenie práva plynúceho z vecného bremena, vedená pod sp. zn. 6C/2/2016. Súd vo veci doposiaľ nevydal právoplatné rozhodnutie. Podanie tejto žaloby odporučil Katastrálny úrad v Žiline ako spôsob nápravy zápisu uvedeného na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. B. v časti ťarchy, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva. Ďalej žalovaná 1/ poukázala na to, že žalobkyňa realizovala bez vydania stavebného povolenia stavebné zmeny, v rámci ktorých postavila na parcele 1754/13 k. ú. B. na LV č.
XXXX stavbu - letnú terasu. Rovnako bez stavebného povolenia vykonala stavebné zmeny na stavbách postavených na parc. č. 1754/11 a č. 1754/2 zapísaných na LV č. XXXX Správa katastra Žilina, okres B., obec B., k. ú. B.. Letná terasa bola a je využívaná na reštauračné účely pre širokú verejnosť. Napriek tomu, že žalobkyňa podala žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, doposiaľ nebolo vydané. Neskolaudované nebytové priestory žalobkyňa ďalej prenajíma a podniká v oblasti prenájmu nebytových priestorov. Za tohto stavu pokiaľ by súd vydal predbežné opatrenie, umožnil by žalobkyni ešte intenzívnejšie porušovať zákony, Ústavu SR a protiprávne sa obohacovať na jej úkor. V ďalšej časti odvolania žalovaná 1/ uviedla, že vznik škody, na ktorú sa žalobkyňa vo svojom návrhu odvoláva a ktorá by prípadne jej mohla bez vydania predbežného opatrenia vzniknúť je iba zavádzaním súdu. Príchod do budovy súp. č. XXX na parc. č. 1754/12 sa uskutočňuje aj cez parc. č. 1754/3 a následne parc. č. 1754/13, ktorá susedí s parcelou č. 1754/12. Takto sa realizoval nielen peší prechod, ale aj prejazd motorovými vozidlami. Príchod ako aj príjazd k jej administratívnej budove bol aj je zabezpečený bez ohľadu na existenciu prechodu cez jej dom. Považovala za nepravdivé, že by bola žalobkyňa výlučne odkázaná na prístup cez spomínaný prechod cez jej dom. Naliehavosť na vydanie predbežného opatrenia na strane žalobkyne nebola nikdy daná. Prístup k administratívnej budove žalobkyne cez jej dom a jej pozemok (žalovanej 1/) je iba zvýšením komfortu prístupu, ktorý by rada zabezpečila pre svojich podnájomníkov a vopred neurčitý počet ich zákazníkov. Žalobkyňa tento prechod osobne nevyužíva. Motívom podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia z jej strany je bezplatné užívanie jej parciel (žalovanej 1/) pre vlastné podnikateľské aktivity z titulu súdom vydaného predbežného opatrenia. Ďalej žalovaná 1/ uviedla, že vychádzajúc z platného právneho poriadku nie je možné zriadiť vecné bremeno v prospech osôb, ktoré nie sú presne identifikované. Takáto konštrukcia by popierala zmysel a účel inštitútu vecného bremena. Vecné bremeno môže zaťažovať vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti iba v nevyhnutnej miere, potrebnej na využitie inej nehnuteľností, resp. výkonu práva konkrétne určenej osoby. Toto Ústavou zaručené právo (čl. 20 ods. 4) musí byť rešpektované aj pri nariadení predbežného opatrenia. Žalovaná 1/ popierala existenciu naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a tvrdila, že nehrozí vznik škody. Súd sa naliehavosťou úpravy pomerov účastníkov konania nevysporiadal a následne ju ani nezohľadnil pri nariadení predbežného opatrenia. Žiadala, aby súd v zmysle zásady „súd pozná právo“ aplikoval v prejednávanej veci § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj judikát R 14/1988, podľa ktorého vecné bremená nemožno zriadiť v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti.
3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania ponechať na rozhodnutie súdu vo veci samej v konaní sp. zn. 6C/2/2016. V súvislosti s uložením povinnosti zo strany súdu podať ňou návrh na začatie konania o uloženie povinnosti žalovaným 1/ - 3/ umožniť vykonávať právo z vecného bremena uviedla, že návrh podala dňa 29.06.2016 a konanie sa vedie pod sp. zn. 2C/180/2016. Okrem toho napriek neexistencii predbežného vykonateľného rozhodnutia súdu (predbežného opatrenia) splnomocnený zástupca žalovaných resp. ním poverená ďalšie osoba pokračujú v bránení prechodu, a to tak, že na pozemku parc. č. 1754/1 osadil dvojdielnu kovovú mrežu, ktorú v poobedňajších hodinách zamkne a odomyká ju až nasledujúci deň ráno (aj to len v jej užšej časti), čím absolútne znemožňuje prechod osôb k jej nehnuteľnosti a bezprostredne ignoruje povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím súdu. Žalobkyňa následne uviedla stručnú genézu dlhoročných sporov (vyhovenie návrhu žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia uznesením sp. zn. 4C/348/07 zo dňa 27.05.2008; zamietnutie žaloby žalovaných ako žalobkýň o určenie, že Dohoda uzatvorená medzi RNDr. U. S. a Mgr. C. S. o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov dňa 18.05.1998 v časti zriadeného vecného bremena v článku V. je neplatná a to rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/243/2013-96 zo dňa 11.02.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/518/2015-218 zo dňa 29.10.2015; zastavenie konania z dôvodu existencie prekážky rozhodnutej veci o žalobe žalovaných ako žalobkýň o určenie, že ust. čl. V. Dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov uzavretej dňa 18.05.1998 medzi RNDr. U. S. a Mgr. C. S. nebol určený oprávnený z vecného bremena) medzi stranami. Jednoznačne vyplýva, že žalované dlhodobo nerešpektujú Dohodu strán (žalobkyne a žalovanej 1/), ktorou bolo zriadené vecné bremeno v súlade s ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako smiešne, ako argumentácia o neexistencii vecného bremena, sú tvrdenia žalovanej 1/, že ona osobne nebráni žalobkyni vo výkone práva z vecného bremena, nakoľko toto uskutočňuje prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu H. L., ktorý v jej mene uzatváral už Dohodu v roku 1998 a odvtedy ju zastupuje vo všetkých veciach týkajúcich sa jej nehnuteľností (vyplýva to i z dokladov priložených samotnou žalovanou 1/ k odvolaniu,
potvrdenia o podaní oznámenia z priestupku, žiadosť z poisťovne, komunikácie s nájomcami). Pokiaľ ide o prezentované poškodenia nehnuteľností žalovaných alebo majetku ich nájomcov žalobkyňa uviedla, že nikdy nebolo preukázané, že by za toto poškodenie zodpovedala ona, jej nájomcovia resp. podnájomcovia, alebo osoby, ktoré sa v ich prevádzke zdržujú, alebo že by tieto poškodenia súviseli s prevádzkou jej budovy. K namietanému porušeniu stavebných predpisov z jej strany uviedla, že už od 01.02.2006 prebieha konanie vo veci dodatočného povolenia stavby „Stavebné úpravy a prístavba administratívnej budovy a garáží - obchodné, skladové, kancelárske priestory a reštauračné zariadenie na pozemku parc. č. 1754/11, 12, 13 KN v Žiline“, ktoré konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci určenia vecného bremena pod sp. zn. 17C/117/2008. Nakoľko predmetné súdne konanie bolo ukončené, bolo navrhnuté v ňom pokračovať. Ďalej žalobkyňa uviedla, že možnosť prechodu a prejazdu k jej administratívnej budove cez parc. č. 1754/3 následne cez parc. č. 1754/13 (vchod od Sadu SNP) existovala už v čase uzavretia Dohody a nemala žiadny vplyv na určenie obsahu práv a povinností z nej vyplývajúcich. Spriechodnenie domu žalovaných za účelom prechodu k jej budove bolo imanentnou podmienkou uzavretia Dohody, ako kompenzácie pre ňu za nadobudnutie menej lukratívnej časti pôvodnej nehnuteľnosti (vo dvore) a na zabezpečenie prístupu z frekventovanej Národnej ulice. Možnosť prechodu zo Sadu SNP nemá vplyv na existujúce vecné bremeno, ktoré bolo zriadené zmluvne (§ 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nie rozhodnutím súdu (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka). Podľa žalobkyne naliehavosť dočasnej úpravy je daná tým, že žalované nerešpektujú zmluvne zriadené vecné bremeno, bránia jej v prístupe do jej nehnuteľností z Národnej ulice, hoci sa k tomu v Dohode zaviazali. Naliehavosť dočasnej úpravy v tomto prípade nemá nič spoločné s existenciou inej možnosti prístupu k jej nehnuteľnosti, ako to mylne uvádzajú žalované, ale súvisí výlučne s porušovaním zmluvných povinností zo strany žalovaných.
4. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v replike popierala, že by právnym dôvodom vzniku vecného bremena bolo ustanovenie čl. V. Dohody. Opätovne poukázala na to, že H. L., ktorý ju pri podpise tejto Dohody zastupoval, nikdy neudelila žiadnu plnú moc na zriadenie vecného bremena a nikdy so zriadením akéhokoľvek vecného bremena nesúhlasila. Plnú moc udelila svojmu zástupcovi výlučne na podpísanie Dohody, ktorou sa reálne rozdelí spoluvlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu nebol jej zástupca H. L. oprávnený ani len rokovať o zriadení akéhokoľvek vecného bremena. H. L. bol len jej zástupcom a rozsah jeho oprávnenia vyplýva z plnej moci, ktorú mu udelila. Ak by malo byť zriadené aj vecné bremeno, musela by sa táto skutočnosť výslovne uviesť v plnej moci. Plná moc však takéto ustanovenie neobsahovala. Podľa žalovanej 1/ ust. čl. V. Dohody napriek tomu, že sa v ňom objavilo slovné spojenie „... Toto vecné bremeno“... nie je spôsobilé založiť akékoľvek vecné bremeno nakoľko je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý určuje zákonné predpoklady pre zriadenie vecného bremena. V čl. V. Dohody nebol nikdy určený oprávnený z vecného bremena. Bez tejto podstatnej náležitosti nie je možné vecné bremeno zriadiť. Tvrdenie žalobkyne, že vecné bremeno v čl. V. Dohody akceptovala až do konca apríla 2007 poprela. Vo vyjadrení žalobkyne nie sú uvedené žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že so zriadením vecného bremena - akéhokoľvek vyjadrila súhlas. Po zapísaní údajného vecného bremena na list vlastníctva v prospech žalobkyne ako fyzickej osoby nepodala opravný prostriedok, nakoľko trvalo žije v Belgicku, na Slovensko takmer nechodievala a s ohľadom na to, že sa jednalo o jej švagrinú nemala záujem na pridávaní si problémov. Jednalo sa o jednu jedinú osobu a vedela, že cez jej dom nebude chodievať denne. Nepúšťala sa preto do žiadnych sporov. Túto jej pasivitu však nie je možné považovať za vyjadrenie súhlasu so zriadením vecného bremena v prospech žalobkyne a už vôbec nie v prospech nejakých neidentifikovateľných osôb. Konštrukciu vecného bremena, ktoré by ju malo ako vlastníka nehnuteľností obmedzovať v prospech neznámych osôb neurčeného počtu, ktorú presadzuje žalobkyňa, považovala žalovaná 1/ za skutočne absurdnú. Prechádzanie ľudí cez priechod vo svojom dome bolo a je možné, len preto, že takéto prechádzanie dobrovoľne trpí. Nikomu tým nevznikol žiadne právo prechodu a nikdy táto výprosa nemôže byť interpretovaná ako súhlas so zriadením vecného bremena. Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že nikdy nebolo preukázané, že by za poškodenie jej nehnuteľností alebo majetku jej nájomcov zodpovedala ona (žalobkyňa), jej nájomcovia, podnájomníci alebo osoby, ktoré sa v ich prevádzkach zdržujú, alebo že by tieto poškodenia súviseli s prevádzkou jej budovy, žalovaná 1/ navrhla, aby súd vyžiadal od Obvodného oddelenia PZ Žilina - východ ako aj Mestskej polície Žilina správu, ktorá by obsahovala dátum výjazdu hliadok príslušníkov polície na Národnú ulicu č. 3 v Žiline, resp. na adresu Sad SNP 9 v Žiline, povahu riešeného konfliktu, zistenia príslušníkov policajného zboru, a to za časové obdobie od roku 2007 až doposiaľ. Dvor (parc. KNC č. 1754/2 a parc. č. 1754/13 v k. ú. B.) sa stal aj v policajných kruhoch známym miestom výtržností. Žalovaná 1/ v súvislosti s naliehavosťou záujmu žalobkyne na dočasnej úprave pomerov strán sporu
poukázala na to, že právny inštitút predbežného opatrenia zanikol zánikom účinnosti O. s. p. t. j. dňa 30.06.2016. Napriek tomu z vyjadrenia žalobkyne podaného dňa 14.09.2016 nie je zrejmé, ako sa s touto zmenou procesného práva vysporiadala a podľa ktorých ustanovení C. s. p. sa tejto úpravy domáha. Z podaní žalobkyne nie je možné zistiť, v čom spočíva nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu s poukazom na § 471 ods. 1 a § 325 ods. 1 C. s. p. S ohľadom na preukázaný skutkový stav veci nie sú podľa nej splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného ani zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedeného dôvodu žalovaná 1/ navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť.
5. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), majúc predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 C. s. p.) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 7. Okresný súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vyhovel keď rozhodol, že žalované 1/ až 3/ sú povinné znášať peší prechod osôb z Národnej ulice cez parc. č. 1754/1 do dvora na parc. č. 1754/2 v k. ú. Žilina, za účelom prechodu k administratívnej budove - súp. č. XXX, stojacej na par. č. 1754/12 v k. ú. B. a zdržať sa všetkého konania brániaceho v pešom prechode osôb z Národnej ulice cez parc. č. 1754/1 do dvora na parc. č. 1754/2 v k. ú. B., za účelom prechodu k administratívnej budove - súp. č. XXX, stojacej na parc. č. 1754/12 v k. ú. B.. Žalobkyni uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala návrh na začatie konania vo veci uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ umožniť vykonávať právo z vecného bremena.
8. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 29.06.2016 na Okresný súd v Žiline žalobu proti žalovaným 1/ - 3/ na „uloženie povinnosti umožniť vykonávať právo z vecného bremena“. Vec je vedená pod sp. zn. 2C/180/2016, pričom doposiaľ nebola právoplatne skončená.
9. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Z ust. § 325 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch
- ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 C. s. p. sú splnené vtedy,
ak žalobca osvedčí, že existuje právny vzťah medzi ním a žalovaným, že tento právny vzťah si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov strán konania, že touto dočasnou úpravou možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, že sa v právnom vzťahu medzi stranami konania nevytvorí nenávratný stav a že sa nariadením neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom nezasiahne do právneho vzťahu medzi stranami konania. Neodkladné opatrenie treba vnímať ako dočasné procesné opatrenie súdu, ktorého trvanie je obmedzené a ktoré môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené (napr. § 336 ods. 3, 4, § 337 ods. 3 C. s. p.). Cieľom nariadeného neodkladného opatrenia je bezodkladne a dočasne upraviť pomery strán sporu, t.j. zabezpečiť právny pokoj do rozhodnutia vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnú predbežná ochrana. Jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových tvrdení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR z 28. novembra 2012 sp. zn. 6 MCdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
16. Ako vyplýva z § 151o ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
17. Odvolací súd, s poukazom na uvedené právne úvahy, s prihliadnutím na obsah predloženého spisového materiálu a preskúmaním napadnutého uznesenia, vyhodnotením predložených listinných dôkazov a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámiac sa s odvolaním žalovanej 1/, vyjadrením žalobkyne ako aj replikou žalovanej 1/, zhodne s okresným súdom, dospel k záveru, že v danom prípade bola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov žalobkyne a žalovaných 1/ - 3/ pre vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C. s. p. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ - 3/ bol osvedčený existenciou vecného bremena spočívajúceho v práve pešieho prechodu cez dom súp. č. XXX na parc. KNC č. 1754/1 postaveného na parcele KNC č. 1754/2 a to na parcelu KNC č. 1754/2 k administratívnej budove č.s. XXX stojacej na KNC parc. č. 1754/12 zapísaného v katastri nehnuteľnosti a to na základe Dohody medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ zo dňa 18.05.1998. Vzťah si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ - 3/ z dôvodu narušenia práv vyplývajúcich z vecného bremena zo strany žalovaných. Podľa odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie na podklade zistených skutočností dospel ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenie veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 236 v spojení s § 220 ods. 2 C. s. p.
18. Odvolanie žalovanej 1/ odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
19. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalovanej 1/ proti napadnutému uzneseniu považuje za potrebné najskôr poznamenať, že v zmysle § 380 ods. 1 C. s. p. preskúmaval napadnuté uznesenie z hľadiska odvolacích dôvodov vymedzených odvolateľkou. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní popierala hlavne zriadenia vecného bremena odvodzujúceho od Dohody zo dňa 18.05.1998 uzavretou medzi ňou a žalobkyňou. Okrem toho tvrdila, že aj napriek uvedenému žalobkyni nebránila vykonávať právo plynúce z vecného bremena. Ďalej spochybňovala existenciu naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu a tvrdila, že žalobkyni nehrozí vznik škody.
20. V preskúmavanej veci aj odvolací súd v prvom rade vychádzal z listín preukazujúcich zriadenie vecného bremena pôsobiaceho na veci t.j. in rem v prospech vlastníka panujúcej nehnuteľnosti. Preto
okolnosti ohľadom neoprávneného zastupovania žalovanej 1/ inou osobou pri uzavretí Dohody zo dňa 18.05.1998, ktorej obsahom bolo zriadenie vecného nemohli byť v tomto konaní rozhodujúce. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že medzi stranami sa viedli viaceré súdne spory práve ohľadom zriadenia vecného bremena, v ktorých sa posudzoval obsah vecného bremena. Z týchto tiež vyplynulo, že obsah Dohody sa medzi stranami sporu napĺňal dlhú dobu okrem určitého obdobia a to v máji 2007 keď bolo uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C 348/07 zo dňa 27.05.2008 (č.l. 38 spisu) nariadené predbežné opatrenie obdobného rozsahu ako v tejto veci. Aj konanie, na ktoré v odvolaní poukazuje žalovaná 1/ a to o určenie, že ustanovením článku V. Dohody o zrušení spoluvlastníctva o vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych vzťahov podielov zo dňa 18.05.1998 uzatvorenej medzi ňou a žalobkyňou nebol určený oprávnený z vecného bremena vedené u Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/2/2016 bolo uznesením č. k 6C/2/2016-85 zo dňa 18.05.2016 zastavené pre prekážku rozhodnutej veci. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9Co/259/2016 zo dňa 14.09.2016 uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým konanie zastavil, potvrdil. Obsah vecného bremena tak nebol doposiaľ zmenený. Pokiaľ žalovaná 1/ popierala, že by bránila žalobkyni vykonávať jej právo plynúce z vecného bremena nakoľko trvale žije v Belgicku a na Slovensku sa nezdržiava, za rozhodujúce bolo považované, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti na ktorú sa vecné bremeno spočívajúce v pešom prechode viaže. Ku dňu rozhodnutia okresného súdu a ku ktorému času je rozhodujúci stav s ohľadom na ust. § 329 ods. 2 C. s. p. bolo listinami preukázateľné, že v prechode bolo bránené uzamknutím kovovej sťahovacej mreže a pokrytím chodníka vysypaným kameňom. Nebolo rozhodujúce, že k tomuto nedošlo žalovanou 1/ osobne ale to, že to bolo prostredníctvom osoby poverenej ňou k spravovaniu jej nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pri tom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín (§ 326 ods. 2 C. s. p.). V danej veci mali takúto hodnotu listiny i fotografie. Dôkazy navrhované žalovanou 1/ (ohľadom výjazdov hliadok príslušníkov polície na X. N. č. X v B., resp. na adresu R. R. X v B. a povahy riešených konfliktov za časové obdobie od roku 2007 až doposiaľ) boli súčasťou až jej repliky ako podania reagujúceho na vyjadrenie žalobkyne. Okrem toho pomerne krátka doba na rozhodnutie o návrhu nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie. Ani skutočnosti týkajúceho sa druhého prístupu k nehnuteľnosti žalobkyne t.j. z ulice Sad SNP nemohli byť rozhodujúce. Naviac z LV č. XXX k.ú. B. uverejneného vo verejne dostupnom registri www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk> vyplýva, že parcela KNC č. 1754/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 103 m2, ktorá je vo vlastníctve iných osôb susedí s parcelou KNC č. 1754/12 a táto s parcelou KNC č. 1754/13, ktoré sú vlastníctve žalobkyne. V rámci ťarchy je vyznačené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pre chodcov a motorové vozidlá z parcely 1754/3 na susednú parcelu 1754/13 a povinnosti vlastníka strpieť prechod a prejazd motorových vozidiel a chodcov na susednú parcelu 1754/13, ktorej vlastníkmi sú oprávnení z vecného bremena (RNDr. E. S. a C.). Z toho dôvodu je prístup žalobkyne z ulice Sad SNP tiež obmedzený vecným bremenom. Podľa odvolacieho súdu je daná aj vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom strán, ktorý bude predmetom konania vo veci samej o uloženie povinnosti umožniť vykonávať právo z vecného bremena. Vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávaného prípadu bol odvolací súd názoru, že nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaných, keď nariadené neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V prípade ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že sa žalobe žalobkyne vyhovie majú navyše žalované 1/ - 3/ v zmysle § 340 ods. 1 C. s. p. právo domáhať sa voči žalobkyni náhrady škody a inej ujmy, ktoré im v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia vzniknú. Žalovaná 1/ napokon v odvolaní mylne poukazuje na to, že inštitút predbežného opatrenia zanikol zánikom účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t.j. dňa 30.06.2016. Od 01.07.2016 je obdobný inštitút neodkladného opatrenia upravený v Civilnom sporovom poriadku. Civilný sporový poriadok tak nahrádza predbežné opatrenia neodkladnými opatreniami a zabezpečovacími opatreniami.
21. Odvolací súd z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX k.ú. B. uverejneného vo verejne dostupnom registri www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk> zistil, že po rozhodnutí okresného súdu sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných 1/ - 3/ nadobudla spoločnosť AURORA REAL, s.r.o. so sídlom Bratislava, Karpatské nám. č. 10/A, IČO: 36 819 506 a to kúpou, ktorej vklad bol povolený dňa 04.02.2019. Došlo tak k zmene subjektov na strane žalovaných. Nakoľko pre neodkladné opatrenie podľa § 329 ods. 2 C. s. p. je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ako i ust. § 383 C. s. p., podľa ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej
inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo dopĺňa, odvolací súd na uvedenú skutočnosť na strane žalovaných neprihliadol.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
23. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko s touto otázkou sa vysporiada súd v konaní o žalobe žalobkyne podanej proti žalovaným 1/ - 3/ vedenej u Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 2C/180/2016.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).