Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/17/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXXX, občan SR, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XX, občan SR, zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 7C/159/2014-142 zo dňa 20.09.2018 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu 1. inštancie v spojení s uznesením č.k. 7C/159/2014-170 vo výroku V. a VI. o povinnosti žalobcu zaplatiť znaleckej organizácií znalečné tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., so sídlom Boženy Nemcovej 8, Bratislava, IČO: 44 017 391 znalečné v rozsahu 100 %, o ktorého výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

M e n í rozsudok vo výroku VII. o trovách konania tak, že p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu (vychádzajúc z prisúdenej sumy).

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.

O výške trov prvoinštančného i odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom 1.inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti prevyšujúcej sumu 1.086,75 eura.

2. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 086,75 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 5.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

4. Priznal znaleckej organizácii forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, IČO: 44 017 391 znalečné v rozsahu 100 %, o ktorého výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť znaleckej organizácii forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, IČO: 44 017 391 znalečné v rozsahu 86,4 %, o ktorého výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

6. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť znaleckej organizácii forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, IČO: 44 017 391 znalečné v rozsahu 13,6 %, o ktorého výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

7. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

8. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 121 ods. 3; 420 ods. 1; 444; 517 ods. 2; 563 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, 2, 4 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, §§ 132 ods. 1; 187 ods. 1, 2; 191 ods. 1; 215 ods. 1; 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej .

9. Konštatoval, že predmetom konania bol nárok žalobcu proti žalovanému na náhradu škody na zdraví spočívajúcej sťažením spoločenského uplatnenia vo výške 8 000,- eur s príslušenstvom.

10. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Svidník, č. k. 2T/81/2013-52 zo dňa 2.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2013 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 156 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Žalobca ako poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

11. V konaní boli vypočutí žalobca, manželka žalobcu X. N., syn žalobcu B. N., syn žalobcu W. N., ktorý žije v spoločnej domácnosti s rodičmi.

12. Pre účely odborného posúdenia zranení žalobcu, zdravotných následkov a bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bola ustanovená znalecká organizácia forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. zapísaná v zozname MS SR pod evidenčným číslom 900232, so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, IČO: 44 017 391 na vypracovanie znaleckého posudku.

13. Podľa znaleckého posudku uvedenej znaleckej organizácie č. 270/2017 zo dňa 28.8.2017 je bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, ktoré súvisí s jeho zraneniami utrpenými dňa 10.03.2013 vo výške 67,50 bodov pri diagnóze nedoslýchavosť obojstranná ľahká.

14. Po doručení znaleckého posudku žalobcovi vrátane doplňujúceho vyjadrenia znalca zo dňa 22.12.2017 zobral žalobca podaním zo dňa 09.02.2018 žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1 086,75 eura späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Naďalej si uplatňoval náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 285a nedoslýchavosť obojstranná ľahká vo výške 67,50 bodov po 16,10 eura, čo činí 1 086,75 eura.

15. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, preto súd prvej inštancie prvým výrokom rozsudku v tejto časti konanie zastavil.

16. Druhým výrokom rozsudku súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 086,75 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 5.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu nebola medzi stranami sporná a v konaní bola riadne preukázaná trestným rozkazom Okresného súdu Svidník č. k. 2T/81/2013-52 zo dňa 2.7.2013. Pokiaľ ide o výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, táto taktiež po vykonanom dokazovaní nebola medzi stranami sporná.

17. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca požadoval zaplatenie úrokov z omeškania od 18.08.2014 vo výške 5,15 % ročne. Z obsahu vyplýva, že žaloba, ktorú je potrebné považovať za výzvu na zaplatenie, bola doručená žalovanému spolu s platobným rozkazom dňa 04.11.2014, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne od nasledujúceho dňa po doručení žaloby od 05.11.2014 a v prevyšujúcej nepatrnej časti úrokov z omeškania tretím výrokom žalobu zamietol.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia §§ 255 ods.1, 256 ods.1 a 257 CSP.

19. Konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 255 sa náhrada trov konania v sporovom konaní riadi zásadou úspechu vo veci. V predmetnej veci rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania a na základe nesporných skutočností. Žalobca podanou žalobou požadoval zaplatenie sumy 8 000,- eur s príslušenstvom. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania nad sumu 1 086,75 eura, preto podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, žalovaný má z uvedeného dôvodu nárok na náhradu trov konania v tejto časti. Pre účely rozhodovania o náhrade trov konania je teda úspech žalobcu v konaní v sume 1 086,75 eura z uplatnených 8 000,- eura, teda v rozsahu 13,6 % a úspech žalovaného je 86,4 %. Prevyšujúci úspech žalovaného je 72,8 %, preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,8 %. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 257 úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v sociálnych a majetkových pomeroch žalobcu, ktoré žalobca v konaní riadne preukázal. Žalobca je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 266,60 eura a za aktivačné práce v obci poberá 63,- eur mesačne. Iné príjmy nemá. Žalobca býva v rodinnom dome v Obci T. spoločne s manželkou X. N., školopovinnou dcérou X. N. a dospelými deťmi a vnúčatami. Maloletá X. N. navštevuje Hotelovú školu vo O.. Manželka X. N. pracuje taktiež v rámci aktivačných prác v obci za mesačnú mzdu 63,- eur a poberá mesačný príspevok - sociálnu dávku na bývanie vo výške 80,- eur. Žalobca platí mesačne za elektrinu 84,40 eura, vodné a stočné 56,17 eura a daň z nehnuteľnosti a vývoz komunálneho odpadu 48,- eur ročne. V súvislosti s výdavkami na lieky je žalobca v stave hmotnej núdze. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, by náhrada trov konania žalovanému mohla negatívne zasiahnuť do sociálnych pomerov žalobcu, preto súd úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

20. Na zaplatenie trov dôkazu - znalečného za vypracovanie znaleckého posudku č. 270/2017 súd prvej inštancie zaviazal strany sporu podľa pomeru ich neúspechu vo veci.

21. Žalobca uplatňoval v predmetnom konaní zaplatenie sumy 8 000,- eur, pričom úspešný bol v sume 1 086,75 eura a v časti prevyšujúcej sumu 1 086,75 eura procesne zavinil zastavenie konania, teda úspech žalobcu je v rozsahu 13,6 % a úspech žalovaného je 86,4 %.

22. V predmetnej právnej veci bola uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 7C/159/2014-69 zo dňa 17.05.2016 ustanovená znalecká organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, IČO: 44 017 391 z odboru zdravotníctva a farmácie, a to za účelom vypracovania znaleckého posudku.

23. Dňa 04.09.2017 znalecká organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, IČO: 44 017 391 predložila súdu znalecký posudok č. 270/2017 spolu s vyúčtovaním znalečného za jeho vypracovanie. Súd prvej inštancie priznal znalcovi znalečné v rozsahu 100 %, nakoľko nezistil dôvody na jeho zvýšenie prípadne zníženie v zmysle ust. § 3 ods. 5, písm. a), b) zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatoval, že o výške znalečného bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

24. Neúspech žalobcu v konaní predstavuje 86,4 %. Súd prvej inštancie zaviazal žalobcu piatym výrokom rozsudku na zaplatenie znalečného znaleckej organizácii forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, IČO: 44 017 391 v rozsahu 86,4 %, o ktorého výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

25. Neúspech žalovaného v konaní predstavuje 13,6 %. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného šiestym výrokom rozsudku na zaplatenie znalečného znaleckej organizácii forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, IČO: 44 017 391 v rozsahu 13,6 %, o ktorého výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

26. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom V. až VII. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

27. V odvolaní namietal, že nepovažuje právny názor súdu prvej inštancie uvedený v bodoch 44. a 45. odôvodnenia rozsudku za správny. Poukázal na ustanovenie § 142 ods. 3 OSP a namietal, že napriek skutočnosti, že nový procesný kódex neobsahuje ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 OSP nemožno pripisovať akýkoľvek procesný neúspech na ťarchu žalobcu. Okrem gramatického znenia a výkladu zákona sa právo dotvára tzv. „sudcovským výkladom" v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad pri náhrade trov konania. Citujúc ČI. 4 žalobca ďalej namietal, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ak bolo nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch dané úvahou súdu alebo vyplýva z výsledkov znaleckého dokazovania, tak aj v prípade, keď mal navrhovateľ formálne úspech len čiastočný, prichádza do úvahy plná náhrada trov konania (uznesenie Ústavného súdu S= zo dňa 15. 12. 2009 sp. zn. II. ÚS 418/09-22, nález Ústavného súdu SR zo dňa 23. 01. 201- sp. zn. IV. ÚS 599/2013-60). Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval § 255 C, v ktorom je obsiahnutá zásada úspechu vo veci. Z toho dôvodu poukazuje žalobca na závery právnej náuky pri aplikácii ustanovenia § 255 CSP. Rovnaký záver pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa Civilného sporového poriadku vyplýva aj z rozhodnutí krajských súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/83/2017 zo dňa 16.04.2018. Aj po rekodifikácii civilného procesu v zmysle uvedeného je potrebné posudzovať otázku náhrady trov konania v prípade čiastočného procesného (ne)úspechu, ak výrok rozhodnutia na plnenie závisel od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, v intenciách § 142 ods. 3 OSP, a to na základe interpretácie všeobecného ustanovenia § 255 v súlade s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 CSP, o čom svedčí aj dôvodová správa k CSP. Podľa dôvodovej správy k § 249 (pozn. súčasný § 255 , pretože číselné označenie paragrafov v osobitnej časti už nekorešponduje so schváleným znením, keďže v legislatívnom procese došlo k posunutiu paragrafov z dôvodu vloženia nových.: „V tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti - určenie, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli, avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške." Pri stanovení žalovanej výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal žalobca z lekárskeho posudku o stanovení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 22.05.2014 za úraz žalobcu zo dňa 10.03.2013. Dokonca samotný prvoinštančný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu po stránke skutkovej a právnej, ako aj s výškou uplatneného nároku a vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 20.10.2014 č.k. 7C/159/2014-21. Z dôvodu podania odporu žalovaným bolo vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom žalovaný navrhol znalecké dokazovanie. Výsledky znaleckej organizácie žalobca nenamietal, preto podaním zo dňa 09.02.2018 čiastočne zobral žalobu v časti presahujúcej sumu 1 086,75 eur späť. Je nesúladné s princípom spravodlivosti, aby žalobca, ktorý si uplatňuje legitímny nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia čo do základu, znášal procesnú zodpovednosť za náhradu trov konania. Žalobca nemohol vopred s istotou predvídať nariadenie znaleckého dokazovania (navrhnuté žalovaným) a ani predpokladať jeho výsledok, na základe ktorého by špecifikoval presnú výšku nároku. Pri podaní žaloby vychádzal žalobca z lekárskeho posudku, ktorý doručil spolu so žalobou a po nariadení znaleckého dokazovania v konaní navrhol zmenu petitu žaloby iba v snahe predísť premlčaniu nároku, pretože rozhodnutie súdu záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania. VII. výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V zmysle argumentácie uvedenej v tomto odvolaní však výrok o trovách medzi stranami mal byť taký, že práve žalovaný mal byť zaviazaný k náhrade trov žalobcu v rozsahu 100 %.

28. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd o napadnutých výrok rozhodol tak, že zmení V. a VI výrok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť znaleckej organizácii forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, IČO: 44 017 391 znalečné v rozsahu 100 %, o ktorého výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Mení VII. výrok tak, ž žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

30. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

31. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo 7/2010).

32. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.07.2014, doručenou súdu prvej inštancie toho istého dňa domáhal od žalovaného náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.059,- eur s 5,15 % úrokom z omeškania od doby splatnosti (30 dní po doručení žaloby) do zaplatenia a trov konania.

34. Žalobca k žalobe pripojil bodové hodnotenie za bolesť v súvislosti s úrazom zo dňa 23.07.2013 a zo dňa 22.05.2014, výzvu zo dňa 01.08.2013 na zaplatenie škody adresovanú žalovanému, detail obratu

- Slovenská sporiteľňa zo dňa13.08.2013 vykonaný C.L., opatrenie ministra zdravotníctva o ustanovení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013.

35. Dňa 14.10.2014 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu prvej inštancie návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.059,- eur s úrokmi z omeškania od 18.08.2014 do zaplatenia a trov konania.

36. Listom zo dňa 16.07.2014 (č. l. 16) doručil právny zástupca žalobcu žalovanému fotokópiu žaloby a v predmetnom podaní vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3.059,- eur s uvedením, že ak uvedenú sumu žalovaný zaplatí, žalobca vezme žalobu späť a navrhne konanie zastaviť.

37. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 20.10.2014 platobný rozkaz č. k. 7C/159/2014-21, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.059,- eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania od 18.08.2014 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením. Zároveň uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi trovy konania vo výške 620,21 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a uložil mu tiež povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 183,50 eur.

38. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že lekárska správa nie je založená na objektívnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, u ktorého nepretrvávajú žiadne trvalé následky stredne ťažkej nedoslýchavosti. Nie je možné zistiť, či vyšetrenie sluchu vykonal posudkový lekár v odbore s platnou licenciou. Objektívnejším spôsobom zistenia intenzity poškodenia sluchu žalobcu je možné vykonaním audiologických skúšok znalcom z odboru zdravotníctva. Nesprávne je aj bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a naňho nadväzujúce finančné ohodnotenie. Žalovaný nezodpovedá za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný poukázal na svoju platobnú neschopnosť. Jeho snahu zaplatiť aspoň časť sumy za spôsobenú škodu potvrdzuje úhrada bolestného 623,80 eur. Jediným spôsobom zaplatenia škody je splátkový kalendár. Žalovaný žiadal platobný rozkaz zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie.

39. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

40. Dňa 14.12.2015 doručil žalobca súdu prvej inštancie podanie, v ktorom navrhol otázky pre znalca a zároveň podal návrh na zmenu petitu žaloby, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.000,- eur s 5,15 % úrokom z omeškania zo sumy 3.059,- eur od 18.08.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

41. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/159/2014-67 zo dňa 08.03.2016 pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu.

42. Uznesením č. k. 7C/159/2014-69 zo dňa 17.05.2016 ustanovil súd prvej inštancie znaleckú organizáciu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., Boženy Němcovej 8, Bratislava na podanie písomného znaleckého posudku vo veci.

43. Znalecký posudok bol súdu prvej inštancie predložený dňa 04.09.2017, v zmysle ktorého sťaženie spoločenského uplatnenia za predmetný úraz je 67,50 bodu.

44. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.02.2018 zobral žalobca svoju žalobu späť v časti presahujúcej sumu 1.086,75 eur a žiadal, aby súd v tejto presahujúcej časti konanie zastavil a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.086,75 eur s 5,15 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.08.2014 do zaplatenia a trovy konania.

45. Dňa 04.09.2018 predložil žalobca na základe výzvy súdu prvej inštancie správu o svojich sociálnych a majetkových pomeroch, z ktorých vyplýva, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 266,60 eur mesačne, v rámci aktivačných prác 96 hodín mesačne poberá mesačnú mzdu 63,- eur. Manželka žalobcu pracuje v rámci aktivačných prác a poberá mzdu vo výške 63,- eur mesačne a príspevok na bývanie vo výške 80,- eur mesačne. Žalobca platí mesačne elektrinu vo výške 84,40 eur a vodné a stočné vo výške 56,17 eur mesačne. Tiež platí daň z nehnuteľnosti a za vývoz komunálneho odpadu ročne 48,- eur.

46. Súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok dňa 20.09.2018.

47. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

48. Tak ako vyplýva z napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o povinnosti strán sporu platiť znalečné a trovy konania vychádzal z pomeru úspechu vo veci. Je potrebné konštatovať, že žalobca podával žalobu za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého podľa ustanovenia § 142 ods. 3 súd prizná účastníkovi náhradu trov konania v plnej výške, ak mal vo veci čiastočný úspech a rozhodnutie súdu záviselo od úvahy súdu alebo znaleckého dokazovania. V konaní o priznanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodnutie súdu závisí jednak od znaleckého dokazovania a jednak od úvahy súdu. V týchto konaniach sa potom priznávali trovy žalobcovi z priznanej sumy tzv. prísudku v plnej výške. Bolo by nespravodlivé, ak by súd len v dôsledku zmeny procesného právneho predpisu v tomto konaní nepriznal žalobcovi náhradu trov konania z prísudku a naopak, priznal by trovy konania žalovanému, ktorý mal v konaní väčší úspech. Hlavnou zásadou pri priznávaní náhrady trov konania je zásada úspechu v konaní, ale tú je potrebné posudzovať v širších súvislostiach tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí I. ÚS 2904/2016 a v rozhodnutí IV. ÚS 1/2004, podľa ktorých rozhodnutie o náhrade trov konania nemôže byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. Rozhodnutie o náhrade trov konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania. Teda pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto konaní, prvoinštančný súd zobral do úvahy výsledok sporu v tom, že žalobcovi bolo priznané sťaženie spoločenského uplatnenia, výška ktorého závisela od znaleckého dokazovania a nakoniec aj od úvahy súdu. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie priznať žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% z tzv. prísudku, t.j. zo sumy, ktorá bola žalobcovi priznaná a tiež zaviazať žalovaného na zaplatenie znalečného v rozsahu 100 %.

49. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, v ktorom sa uvádza, že úspech vo veci sa skúma vo vzťahu čo do právneho základu veci a nie čo do výšky priznaného nároku, tak ako to dôvodne namietal žalobca. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu, aj vo vzťahu k trovám konania vzniknutých štátu, pokiaľ pri ich stanovení vychádzal z pomeru úspechu strán sporu. Dôvodnou je preto odvolacia námietka žalobcu, že žalobca bol čo do základu nároku úspešný. Je tiež potrebné zohľadniť aj to, že určenie výšky nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od znaleckého posudku. Pri čiastočnom neúspechu respektíve pri určení nižšej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako sa požadovalo ( ak neúspech nespočíval priamo v základe nároku), je treba nárok na náhradu trov konania posudzovať podľa ustanovenia § 255 ods. 1 ( viď R/28/1970 ).

50. Z vyššie uvedených dôvodov mal preto odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu, ako aj čo do trov štátu bolo potrebné zmeniť. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania a povinnosti zaplatiť znalečné je potrebné vychádzať iba z priznanej sumy v prospech žalobcu. Aj keď došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, uvedené je možné posúdiť ako neúspech žalobcu nespočívajúci priamo v základe nároku, ale iba čo do výšky nároku, ktorého výška tak, ako to už bolo uvedené, závisela jednak od znaleckého posudku a jednak od úvahy súdu.

51. Vzhľadom na predmet konania, ktorým je náhrada škody na zdraví žalobcu aj odvolací súd je toho názoru, že v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu ČR rozhodnutie o náhrade trov konania nemôže byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. Teda aj rozhodovanie o trovách konania musí byť logickým a spravodlivým ukončením celého súdneho konania. Skutočnosť, že predmetom konania bola náhrada škody na zdraví žalobcu, je nutné zohľadniť a posúdiť komplexne aj pri rozhodovaní o trovách konania a znalečnom tak, ako to mal správne zrealizovať aj súd prvej inštancie.

52. Keďže žalobca písomným podaním zo dňa 09.02.2018 zobral svoju žalobu späť v časti presahujúcej sumu 1.086,75 eur a žiadal, aby súd v tejto presahujúcej časti konanie zastavil a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.086,75 eur s 5,15 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.08.2014 do zaplatenia a trovy konania, z I. až III. výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, a teda v zmysle vyššie uvedeného je možné konštatovať, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.

53. Preto odvolací súd rozsudok súdu v napadnutom rozsahu, t. j. vo výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu, vo vzťahu k trovám štátu a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania postupom podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. O výške trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník.

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 .