Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-66-2018.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., sídlo: Karadžičova 17, Bratislava 26, 825 22, IČO: 31 383 408, právne zastúpený Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava proti žalovanej: W. Q., rod. B.), nar. XX.X.XXXX, bytom R. Š. XXX, C.: XXX XX, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom Holubyho 51, Martin 036 01, o zaplatenie 420,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 420,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 420,- Eur od 17. 12.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. V žalobe uviedol, že žalovaná dňa 18.12.2015 podpísala návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol žalobcom akceptovaný vydaním poistky č. 110/227569-8. Tým bola platne uzatvorená poistná zmluva medzi žalobcom a žalovanou. Predmetom poistnej zmluvy je Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok.
3. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 0:00 hodinu dňa 1.1.2016, bolo dohodnuté mesačné poistné obdobie s minimálnou splátkou poistného vo výške 120,- Eur.
4. Žalovaná uhradila poistné od začiatku poistenia dňa 1.1.2016 do 31.8.2016. Nasledujúce poistné neuhradila. Žalobca odkazom na ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uviedol, že poistná zmluva zanikla dňa 16.12.2016. Žalobca výzvou zo dňa 8.11.2016 vyzval žalovanú na úhradu dlžného poisteného. Podľa § 803 ods. 1 OZ má nárok poistné za dobu do zániku poistenia, v tomto konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie od 1.9.2016 do 16.12.2016. Oznámením o zániku poistenia žalobca upozornil žalovanú na zánik poistnej zmluvy. Dlžnú sumu vypočítal ako súčet troch mesačných splátok, t. j. 3x 120,- Eur, ktoré neboli zaplatené za obdobie od 1.9.2016 do 30.11.2016 a pomerného poistného za obdobie od 1.12.2016 do 16.12.2016, t. j. 15 dní.
5. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, č.k. 18Csp/66/2018-54, zo dňa 19.11.2018.
6. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor (č.l. 59). Uviedla, že predmetnú poistnú zmluvu nepodpisovala, podpis na tejto poistnej zmluve nie je jej podpisom a ani nebolo jej úmyslom niekedy takúto zmluvu podpísať.
7. Súd uznesením, č.k. 18Csp/66/2018-62, zo dňa 11.12.2018, platobný rozkaz Okresného súdu Martin zo dňa 19.11.2018, č.k. 18Csp/66/2018-54, zrušil, uznesenie sa stalo právoplatným dňa 29.12.2019.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 67 a nasl.) uviedol, že tvrdenia žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu považuje za nepreukázané a za účelové, v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť dlžné poistné. Žalobca eviduje až štyri platby poistného, spolu 960,- Eur, čo vyplýva z výpisu z inkasného účtu. Vzhľadom k úhrade poistného za poistné obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2016 má za to, že žalovaná poistnú zmluvu uzatvorila.
9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č.l. 79) uviedla, že žiadnu poistnú zmluvu nepodpísala. T. č. už bola vydatá ako Q., podpis nie je jej, ani číslo dokladu. Poistné neuhradila a nemá o tom ani doklad, že by sa tak stalo. V prílohe zaslala kópiu dokladu totožnosti na overenie (fotokópiu OP).
10. Súd vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, vypočul právnych zástupcov strán sporu a zistil: Dňa 18.12.2015 bol podpísaný návrh na uzavretie Poistnej zmluvy Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok. Ako poistník je uvedená W. B., adresa R. Š. XXX, druh a č. dokladu totožnosti J. XXXXXX. Je dohodnuté poistné, poistné obdobie, oprávnené osoby pre prípad smrti poistníka/ poisteného N. Q., vzťah k poistníkovi: partner. Na strane 4 Návrhu poistnej zmluvy je dátum 18.12.2015, podpis poistníka a prehlásenie, že za žalobcu konal zástupca spol. DAFI, s.r.o., podpis a pečiatka zástupcu - G. B.. Podpis zástupcu je pod prehlásením, podľa ktorého nižšie uvedený zástupca svojim podpisom potvrdzuje, že preveril totožnosť poistníka a poisteného a údaje uvedené v tomto návrhu zodpovedajú dokladu totožnosti predloženého poistníkom a poisteným. Zástupca potvrdzuje, že vykonal identifikáciu a overenie identifikácie poistníka/poisteného v prípade, že je osobou inou ako poistník, v súlade so Zákonom č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11. Podľa kópie OP (č.l. 80) je OP vydaný pre Q. W., č. OP J. XXXXXX, dátum vydania 3.6.2015, dátum platnosti 3.6.2025, trvalý pobyt R. Š. XXX, rod. priezvisko B..
12. Na pojednávaní dňa 6.2.2019 právna zástupkyňa (ďalej len „PZ“) žalobcu trvala na tom, že úhradou poistných splátok za obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2016 je uznaním dlhu z predmetnej poistnej zmluvy. Pre prípad smrti žiada podľa tejto poistnej zmluvy vyplatiť plnenie pre N. Q. a podľa preukazu totožnosti, ktorý žalovaná predložila v spore, sa t.č. volá Q. - preto vyhodnocuje tvrdenia žalovanej ako podozrivé. Pokiaľ uviedla v návrhu poistnej zmluvy svoje priezvisko za slobodna a údaje z OP, ktoré zodpovedajú pred zmenou jej priezviska, tieto si mohla pamätať.
13. PZ žalovanej trval na tom, že žalovaná poistnú zmluvu nepodpísala. Poukázal na skutočnosť, že v čase podpisu návrhu poistnej zmluvy sa volala Q., čo preukazuje aj kópia OP. Úhrady na predmetnú poistnú zmluvu sama nevykonala. Žalovaná má uzatvorenú poistnú zmluvu, na ktorú platí zo svojho účtu, platby vykonané na predmetnú poistnú zmluvu boli hradené poukážkou, ktoré sama neuhrádzala. Zástupcom žalobcu, ktorý podpisoval za žalobcu poistnú zmluvu, je spol. DAFI s.r.o. a za túto konala p. G. B., matka žalovanej, ktorá sama podpísala poistnú zmluvu za žalovanú, nepodpísala ju žalovaná. Poukázal na str. 4 návrhu poistnej zmluvy, že pri podpise zástupcu žalobcu je meno Soňa B.Č.. Keďže zástupcom spoločnosti, ktorá za žalobcu podpísala poistnú zmluvu, bola matka žalovanej, uvedené preukazuje tvrdenia žalovanej, ako a kým bola bola táto zmluva vypísaná aj podpísaná - matkou žalovanej. Má za to, že na strane žalobcu došlo k zlyhaniu jeho zástupcu pri podpise tejto zmluvy. Žalovaná už pri prvom úkone, pri odpore, spochybnila svoj podpis na tejto zmluve. Poslala foto svojho OP, ktorý dôkaz v kontexte jej tvrdenia preukazuje, že nepodpísala, ani nemohla túto zmluvu podpísať. Žalobca, ktorý mal vedomosť o tom, že žalovaná rozporuje podpis na tejto zmluve, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že sama žalovaná túto zmluvu podpísala.
14. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najme k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
15. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
16. Podľa § 46 ods. 2, prvá veta OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
17. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
18. Podľa § 791 ods. 1 OZ, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
19. Súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázané, že žalovaná uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu, č. poistky 110/227569-8, z ktorej nároky si žalobca v tomto spore proti žalovanej uplatňuje. Žalobca nepreukázal, že návrh poistnej zmluvy podpísala žalovaná, pri aplikácii ust. § 34 a 35 ods. 1 OZ. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejavom vôle smerujúcim najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Na strane žalovanej nebol taký prejav vôle, ktorý by smeroval k vzniku poistnej zmluvy. Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa ust. § 791 ods. 1 OZ, pre právne úkony týkajúce sa poistenia, je potrebná písomná forma. Písomná forma je dodržaná, ak k písomnému návrhu zmluvy je pripojený podpis konajúcej osoby. V danom prípade žalobca nepreukázal podpis konajúcej osoby - žalovanej, na návrhu poistnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2015, že návrh poistnej zmluvy podpísala práve žalovaná. Súd sa s ohľadom na listinné dôkazy, ktoré doložila žalovaná - kópia OP, stotožňuje s argumentáciou žalovanej o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo na žalobcovi - preukázať, že podpis na návrhu poistnej zmluvy na str. 4 (č.l. 13) je podpis žalovanej. Časové súvislosti vystavenia nového OP žalovanej (č.l. 80) a podpisu návrhu poistnej zmluvy preukazujú, že v čase podpísania návrhu poistnej zmluvy dňa 18.12.2015 bol žalovanej vydaný OP na priezvisko Fobelová, meno Linda, č. EU 073905, s dátumom vydania 3.6.2015. Návrh poistnej zmluvy bol vypísaný a podpísaný až dňa 18.12.2015. V návrhu poistnej zmluvy pri podpise zástupcu žalobcu je text, z ktorého vyplýva, že zástupca svojim podpisom potvrdzuje, že preveril totožnosť poistníka a poisteného a údaje uvedené v tomto návrhu zodpovedajú dokladu totožnosti predloženého poistníkom a poisteným. Zo strany 1 návrhu na uzavretie poistnej zmluvy (č.l. 10) je druh a číslo dokladu totožnosti EA 650854, teda rozdielne číslo dokladu totožnosti ako bol doklad totožnosti, ktorým disponovala v čase podpisu návrhu poistnej zmluvy žalovaná.
20. Pokiaľ žalobca nepredložil dôkazy na vyvrátenie tvrdenia žalovanej prostredníctvom jej PZ na pojednávaní dňa 6.2.2019 (viď ods. 13), ktorým tvrdeniam korešpondujú aj doložené listiny - návrh poistnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2015, kópia OP, vydaného žalovanej dňa 3. 6. 2015, tak podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že predmetnú poistnú zmluvu podpísala žalovaná a z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá. Žalovanej nevznikli povinnosti v zmysle ust. § 788 OZ, ktoré sú uplatnené v tomto spore, a to platiť poistné práve z tejto poistnej zmluvy.
21. Pokiaľ žaloba trval na tom, aby bola v prípade neúspechu žalobcu žalovaná zaviazaná náhradou trov konania, lebo od r. 2016, kedy poistná zmluva zanikla a bola vyzývaná na úhradu dlžného poistného, tieto závažné skutočnosti, ktoré oznámila v tomto spore, žalobcovi neoznámila. Žalobca by tak nemusel túto žalobu podávať. Súd sa nestotožňuje s touto argumentáciou žalobcu. Jednak žalobca nepreukázal doručenie výziev na úhradu dlžného poistného žalovanej pred podaním žaloby. Túto skutočnosť spochybnil aj PZ žalovanej na pojednávaní dňa 6.2.2019, preto doručenie týchto výziev zostalo pre súd sporným. Avšak aj pri preukázaní doručenia výzvy žalovanej pri uvedenej argumentácii žalobcu nie je dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP, podľa ktorého, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. CSP vyžaduje pre aplikáciu tohto ustanovenia (sudcovského moderačného práva), aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré na základe uvedenej argumentácie žalobcu nebolo dôvodné konštatovať. Žalobca už od podania odporu proti platobnému rozkazu mal vedomosť o tom, že žalovaná poprela svoj podpis na poistnej zmluve, z ktorej nároky žalobca uplatnil. Žalobca ani po doručení druhého vyjadrenia žalovanej dňa 22.1.2019, kde žalovaná trvala na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a na preukázanie svojich tvrdení priložila kópiu OP, ktorý jej bol vydaný v čase podpisu poistnej zmluvy, do termínu pojednávania dňa 6.2.2019 ani na tomto pojednávaní žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia a na vyvrátenie tvrdenia žalovanej, súdu nepredložil ani neoznačil.
Neunesenie dôkazného bremena žalobcom malo za následok neúspech žalobcu v spore. Preto nebolo možné dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než aký plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, t. j. podľa pomeru úspechu vo veci, lebo v danom prípade nešlo o také výnimočné okolnosti a dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.