Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-2-2019.pdf
PDF · 86.13 KB
Case nature
Subarea
11Co/2/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Zity Nagypálovej, v spore žalobcu E., zastúpeného B., proti žalovanej Z.. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom H. XX, XXX XX C. C., v konaní o nahradenie prejavu vôle, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/82/2018-75 zo dňa 14.12.2018 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žalovanej zakazuje predať, darovať, zameniť, dať do nájmu alebo do bezplatného užívania, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva alebo vecným bremenom nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX X. úradu C. C., katastrálneho odboru pre obec a katastrálne územie M., a to parcelu L. parc. č. XXXX, T. o výmere XX m2, parcelu L. parc. č. XXXX, T. o výmere XXX mX a K. súpisné číslo XXX, postavenú na parcele L. parc. č. XXXX, T. o výmere XX m2 a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX X. úradu C. C., katastrálneho odboru pre obec a katastrálne územie M., a to parcelu L. parc. č. XXXX/X, R.t o výmere XXX m2 a parcelu G. parc. č. XXXX/X, R. výmere XX m2, až do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/82/2018.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 14.12.2018 zamietol návrh žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanej nakladať s tam špecifikovanými nehnuteľnosťami, a to najmä nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, dať do nájmu alebo bezplatného užívania, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva, podzáložným právom, vecným bremenom až do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v súdnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovanej na uzavretie dodatku k zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX s obsahom špecifikovaným v žalobe. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.
1.1. Z dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná je konateľkou spoločnosti K. XX, C. C., ktorý ako dlžník so žalobcom ako veriteľom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o uznaní záväzku z titulu dodania tovaru vo výške istiny XXX.XXX,XX Eur v čase podpisu tejto zmluvy. Ku dňu podania žaloby istina predstavuje XXX.XXX,XX Eur. V ten istý deň XX.XX.XXXX žalobca ako záložný veriteľ a žalovaná ako záložca uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie uvedeného záväzku k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej v čase podpisu uvedenej zmluvy. Vkladové konanie vedené pod zn. V XXXX/XXXX Okresný úrad C. C. prerušil najskôr rozhodnutím z XX.XX.XXXX a pokračoval v ňom po vykonaní záznamu v konaní vedenom pod sp. zn. Z XXXX/XXXX (T.. Okresný úrad znova prerušil konanie o návrhu na vklad záložného práva rozhodnutím z XX.XX.XXXX na dobu XX dní a vyzval účastníkov na opravu zmluvy o zriadení záložného práva vzhľadom na zmenené súpisné číslo (XXX) odlišné od súpisného čísla stavby uvedeného v záložnej zmluvy (XXX) v rozsahu súpisného čísla stavby na parcele L. Žalovaná podľa žalobcu odopiera podpísať dodatok k uvedenej zmluve za účelom odstránenia tohto nedostatku, hoci je viazaná prejavom vôle učineným uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobca má vzhľadom na jej správanie obavu z prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým bolo zriadené záložné právo, aby zmarila zabezpečenie vysokej pohľadávky, čím sa účelne zbaví povinnosti úhrady záväzku voči žalobcovi. Žalobca bol kontaktovaný jeho obchodnými partnermi s otázkami týkajúcimi sa jeho záložného práva k nehnuteľnostiam, pretože žalovaná tieto (zatiaľ ústne) ponúka na predaj.
1.2. Po citácii § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) súd prvej inštancie konštatoval, že zo žalobcom tvrdených skutočností vyplýva, že žalobca s obchodnou spoločnosťou S., uzavrel zmluvu o uznaní záväzku a jeho splácaní. Na zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve, pričom vkladové konanie bolo prerušené z dôvodu nedostatkov v zmluve spočívajúcich v odlišnom súpisnom čísle nehnuteľnosti - chaty. K zrušeniu súpisného čísla a k zmene súpisného čísla došlo po podpísaní vyššie uvedených zmlúv, o čom podľa žalobcu mala žalovaná vedomosť, teda zámerne konala zavádzajúco. Žalovaná nereagovala na výzvy žalobcu ohľadom uzatvorenia dodatku k zmluve o zriadení záložného práva.
1.3. Po posúdení skutkových tvrdení žalobcu a obsahu súdneho spisu okresný súd návrh na nariadenie neodkladného zamietol ako nedôvodný, lebo žalobca hodnoverne nepreukázal dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca podľa súdu prvej inštancie predovšetkým neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy vzťahov, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. s poukazom na skutočnosť, že nepreukázal žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaná vykonáva, alebo má v reálnom úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu prejednania a rozhodnutia veci samej. Žalobca hodnoverne nepreukázal ani skutočnosť, že žalovaná akýmkoľvek spôsobom marí zabezpečenie jeho pohľadávky. Ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, že sa od obchodných partnerov dozvedel o tom, že žalovaná ústne ponúka predmetné nehnuteľnosti na predaj sami o sebe nie je možné považovať za verifikovateľne preukázané konanie žalovanej odôvodňujúce naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Žalobca tiež nepreukázal, že by žalovaná konala v úmysle mariť vymožiteľnosť pohľadávky. Z opisu skutkových okolností naopak vyplýva, že žalovaná svoj finančný záväzok plní v zmysle zmluvy o uznaní záväzku a jeho splácaní, keď výška záväzku v čase jeho uznania bola XXX.XXX,XX Eur a v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia záväzok predstavoval XXX.XXX,XX Eur.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil požadované neodkladné opatrenie. Zdôraznil, že v konaní o neodkladnom opatrení postačuje pre vydanie rozhodnutia len osvedčenie významných skutočností, ich preukázanie je potrebné v konaní vo veci samej. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán do ich úpravy konečným rozhodnutím. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie na konečné rozhodnutie nemusí byť únosným, pretože práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých postupov v konaní o veci by mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko odvrátiť. Podľa judikatúry súdov vyčkávanie na úkon žalovaného, ktorým by došlo k ohrozeniu práv by bolo v priamom rozpore s účelom neodkladného opatrenia (citoval z rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 9Co/68/2017 alebo 17Co/255/2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/44/2015). Uviedol, že z jeho návrhu vyplýva správanie žalovanej, ktorým sa snaží zmariť vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a poškodiť veriteľa tým, že k zabezpečeniu jeho pohľadávky napriek podpisu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nedôjde. Oznámenia X. M. č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX o zrušení a určení súpisného čísla boli vydané v ten istý deň, kedy bola podpísaná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Žalovaná teda musela mať v čase podpisu zmluvy o zriadení záložného práva vedomosť o tom, že súpisné číslo stavby uvedené v zmluve nebude spôsobilé na vklad do katastra nehnuteľnosti a od začiatku mala v úmysle uviesť žalobcu do omylu. Zopakoval, že existuje dôvodná obava, že zo strany žalovanej dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ak by žalovaná uskutočnila úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva alebo k zriadeniu iného záložného práva, nariadenie neodkladného opatrenia by v tomto smere nemalo právny význam. Poukázal na to, že v žalobe uviedol skutočnosti preukazujúce odôvodnenú obavu, prameniacu z konkrétnych okolností prípadu, najmä zo správania žalovanej. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1, § 357 písm. d) a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalobcu (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Uznesenie okresného súdu podľa § 388 C.s.p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
7. V posudzovanom spore odvolací súd skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie. Pre tento procesný inštitút je charakteristický jeho ochranný účel. Bezodkladnosť úpravy pomerov strán sporu v sebe zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1093). Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené aj vtedy, ak jeho navrhovateľovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1093).
8. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy vzťahov. Naopak, z obsahu spisu vyplýva potreba realizácie ochranného účelu neodkladného opatrenia bezodkladnou úpravou pomerov strán sporu podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Samotný predmet súdneho konania (nahradenie prejavu vôle žalovanej na uzavretie dodatku k zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam odstraňujúceho prekážku vkladového katastrálneho konania zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX) osvedčuje, že správanie žalovanej napriek uznaniu jej dlhu zatiaľ nesmeruje k poskytnutiu súčinnosti potrebnej k nadobudnutiu vecnoprávnych účinkov záložného práva. Nenariadením neodkladného opatrenia podľa odvolacieho súdu žalobcovi hrozí také zhoršenie jeho právnej pozície, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Odvolací súd tiež prihliadol na to, že nariadením neodkladného opatrenia síce dôjde k obmedzeniu Ústavou SR chráneného vlastníckeho práva žalovanej, ale tento zásah je primeraný súdnej ochrane požadovanej žalobcom.
9. Žalobca navrhoval obmedziť vlastnícke právo žalovanej uložením zákazu nakladať nehnuteľnosťami označenými v návrhu aj vo výrokovej časti tohto uznesenia najmä tieto predať, darovať, zameniť, dať do nájmu alebo bezplatného užívania, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva, podzáložným právom a vecným bremenom. Takéto vymedzenie petitu podľa odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavke jeho jasnosti a určitosti z hľadiska prípadnej exekúcie. Odvolací súd návrh zamietol v časti uloženia zákazu nakladať s nehnuteľnosťami, pretože tento pojem je všeobecným vo vzťahu k jednotlivým konkrétnym spôsobom nakladania s nehnuteľnosťami uvedenými v návrhu aj v uznesení odvolacieho súdu. Použitie slovného spojenia najmä nezodpovedá požiadavke určitosti a jasnosti výroku súdneho rozhodnutia, takže aj v tejto časti bol návrh odvolacím súdom zamietnutý. Napokon odvolací súd zamietol návrh aj v časti uloženia zákazu zaťažiť nehnuteľnosti podzáložným právom, pretože takýto inštitút v slovenskom právnom poriadku neexistuje.
10. Časové trvanie neodkladného opatrenia (§ 330 os. 1 C.s.p.) odvolací súd vymedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
11. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).