Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/170/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: N. J., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. XX, XXX XX I. právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpená: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.083,75 eur a neprijateľnosť zml. podmienky takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.083,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,% ročne z tejto sumy od 25.9.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. k Žiadosti o vydanie Pôžičkovej karty Žolík č. 21897793, z 8.11.2007, v časti V., Zúčtovanie, úhrada a platba, bod 25., v znení: ,,Obdržané platby je Banka oprávnená priradiť k záväzkom Klienta v poradí Poplatky, úroky a istina. Klient s takouto postupnosťou priraďovania súhlasí. V prospech Kartového účtu Banka zaúčtuje aj sumu akéhokoľvek poistného plnenia, ktoré Banka obdrží v mene Klienta v súvislosti s Poistením.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.8.2018, doručenou súdu 7.9.2018 domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.083,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 8.11.2007 zmluvu č. 21897793 - Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Žolík, pričom žalovaný jej na základe tejto zmluvy poskytol úverový rámec vo výške 398,33 eur (12.000 Sk) s mesačnou splátkou 13,28 eur (400 Sk). Dôvodil, že v zmluve absentujú povinné údaje podľa § 4 ods. 2 písm. a), g) zákona č. 258/2001 Z. z., preto je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona. Žalobkyňa vyčerpala 398,33 eur a uhradila žalovanému 1.482,08 eur, preto žalovala o vyplatenie rozdielu t. j. 1.083,75 Eur podľa § 451 Občianskeho zákonníka. O skutočnosti, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 15.8.2018.

3. Zároveň žalobkyňa v žalobe žiadala aj určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v znení, že ,,Obdržané platby je Banka oprávnená priradiť k záväzkom Klienta v poradí Poplatky, úroky a istina. Klient s takouto postupnosťou priraďovania súhlasí. V prospech Kartového účtu Banka zaúčtuje aj sumu akéhokoľvek poistného plnenia, ktoré Banka obdrží v mene Klienta v súvislosti s Poistením.“ z dôvodu, že poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítať platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, bez ohľadu na vôľu dlžníka. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, pokiaľ ide o započítavanie platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie platieb sa pre spotrebiteľa stáva netransparentné.

4. Žalovaný písomným podaním zo dňa 9.10.2018 so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Dôvodil, že žalobou uplatnená suma je premlčaná ako v 2-ročnej subjektívnej tak aj v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. Tvrdil, že v zmluve o úvere sa nachádzajú všetky zákonom požadované náležitosti. Konštatoval, že úlohou klienta - žalobkyne je celú zmluvnú dokumentáciu si prečítať (naštudovať a v prípade záujmu ju podpísať a zaslať naspäť. Oboma stranami podpísaná zmluva o úvere je teda po právnej stránke tvorená samotnou žiadosťou, obchodnými podmienkami, cenníkom a potvrdzujúcim listom, ktoré sú právnou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden celok. V súvislosti s absenciou údajov o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov konštatoval, že v časovo správne (účinnosť od 1.1.2008) účinnom zákone č. 258/2001 Z. z. takúto náležitosť pre bezúročnosť nemožno odvodiť. K absencii RPMN uviedol, že priamo v žiadosti sa nachádza jej tzv. indikatívny výpočet, čo pri revolvingu postačuje. K neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že plnenie bolo dohodnuté v splátkach, nie plnenie čiastkové, teda sa neaplikuje § 566 ods. 2 OZ. Namietal, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Žiadal žalobu zamietnuť.

5. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu dňa 10.12.2018 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Čo sa týka subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, argumentovala, že je potrebné vychádzať zo skutočnej nie predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Dôvodila, že sa o tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohacuje sa dozvedela od Združenia HOOS dňa 15.8.2018, o čom predložila prehlásenie z 10.12.2018. K objektívnej desaťročnej premlčacej dobe uviedla, že žalovaný dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, čo vylučuje inú možnosť, ako tú, že žalovaný sa obohacuje na úkor spotrebiteľov úmyselne. Tvrdila, že obchodník vie, čo mu zákon ukladá, napriek tomu uzatvára zmluvy, ktoré nemajú náležitosti, pričom sa natíska otázka, prečo by to robil, keď riskuje, že to spotrebiteľ napadne. Konštatovala, že v nových zmluvách to už obchodníci nerobia, teda sa to týka starších zmlúv, keď sa spotrebiteľské právo len začalo vyvíjať. Poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov na podporu svojich tvrdení. Navrhla žalobe vyhovieť.

6. K tomuto vyjadreniu žalobkyne sa písomným podaním doručeným súdu dňa 7.2.2019 (po vyhlásení rozsudku) vyjadril žalovaný, ktorý v podstate uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti. V ostatnom zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom podaní, pričom opätovne namietal premlčanie žalovanej sumy. Dôvodil, že plynutie subjektívnej premlčacej doby sa neviaže na posúdenie zmluvy o úvere združením na ochranu spotrebiteľov. Tvrdenia žalobkyne ohľadom údajného úmyslu na strane žalovaného týkajúceho sa bezdôvodného obohatenia považoval za ničím nepodložené a nepreukázané. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR podporujúce jeho argumentáciu týkajúcu sa negácie úmyselného obohatenia. Opätovne navrhol žalobu zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 7 sa nachádza žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík, na č. l. 8 je schválenie žiadosti o pôžičkovú kartu Žolík, potvrdzujúci list, na č. l. 9 je výpis z pôžičkovej karty Žolík, na č. l. 26 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 38 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 40 sa nachádza prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vzťahu k žalobkyni, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

8. Zo žiadosti o vydanie Pôžičkovej karty Žolík vyplýva, že žalobkyňa dňa 8.11.2007 požiadala žalovaného o vydanie Pôžičkovej karty Žolík s úverovým rámcom vo výške 3.385,78 eur (102.000 Sk), s mesačnou splátkou 112,86 eur (3.400 Sk) a štandardnou úrokovou sadzbou 22,68 % p. a..

9. V žiadosti nie je uvedená suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Rovnako v žiadosti absentuje aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Zo schválenia žiadosti o Pôžičkovú kartu Žolík (č. l. 8 spisu) vyplýva, že schválený úverový rámec bol vo výške 398,33 eur s mesačnou splátkou 13,28 eur (400 Sk) a aktuálnou úverovou sadzbou 1,90 % (pre vyplatený dlh 0 % na 6 mesiacov).

11. Z predložených výpisov z Pôžičkovej karty Žolík vyplýva, že žalobkyňa z kreditnej karty doposiaľ reálne vyčerpala sumu 398,33 eur a celkovo žalovanému uhradila sumu 1.482,08 eur, čo nebolo žalovanou stranou spochybnené.

12. Na pojednávaní konanom 7.2.2019 bez účasti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrvávajú na podanej žalobe tak ako bolo v písomnom podobe doručená súdu. Konštatoval, že sa domáhajú v prvom rade vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.083,75 eur, pričom ide o rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca vyčerpal a sumou, ktorú zaplatil na splátky. Konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle spotrebiteľského práva preto je potrebné považovať takýto úverový vzťah za bezúročný a bez poplatkov, pričom odkázal na písomné znenie návrhu. Čo sa týka neprijateľnosti zmluvnej podmienky dôvodil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyhotovenia žaloby. Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorá bola vznesená žalovanou stranou k tejto uviedol, že je nedôvodná, nakoľko žalobkyňa sa až 15.8.2018 dozvedela od Združenia na ochranu práv spotrebiteľa HOOS o tom, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, teda subjektívna lehota na podanie žaloby neuplynula a potrebné je rovnako aplikovať aj 10ročnú objektívnu premlčaciu lehotu o čom už boli vydané viaceré rozhodnutia odvolacieho súdu a sú právoplatné. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a konštatoval, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

13. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:

14. Predmetnú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom k 8.11.2007), preto súd vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav právne uzatvára:

15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

16. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

20. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

21. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 40 ods. 3 prvá veta písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

25. Podľa § 46 ods. 1 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

26. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi je uvedená pod písm. a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pod písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve bezpochyby absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom uvedenú náležitosť možno považovať za esenciálnu časť akejkoľvek úverovej zmluvy. Ide pritom o zákonom jasne predpokladanú obligatórnu náležitosť zmluvy. Neobstojí pritom tvrdenie žalovaného, že zmluvu o úvere netvorila len samotná žiadosť, ale všetky komponenty zmluvy o úvere

- konkrétne žiadosť, obchodné podmienky, cenník, nakoľko obligatórne zmluvné náležitosti podľa predpokladu určeného v zákone majú byť uvedené priamo v zmluve.

32. Súd zdôrazňuje, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) a celkových nákladov spotrebiteľa je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (nie komponentov zmluvy), ktoré v zákone č. 258/2001 Z. z. sú vyjadrené aj týmto údajom, ktorého absencia spôsobuje, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

33. Už len z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť.

34. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

35. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

36. Len na margo k nekalosti správania sa žalovaného v žiadosti vydanie Pôžičkovej karty Žolík, ktorú podpísala žalobkyňa dňa 8.11.2007 je časť týkajúca sa indikatívneho výpočtu RPPMN a neuvedenej priemernej RPMN vypísaná drobným nenápadným písmom od textu výrazne označeného. Iba na ukážku súd prvej inštancie prirovnáva text v žiadosti (č. l. 7 spisu vzadu) k štandardnej veľkosti písma v nadpisoch tejto žiadosti (čl. I. až VII na č. l. 7 spisu ):

37. „Osobné údaje o klientovi, Údaje o zamestnaní, Štandardná mesačná splátka a úverový rámec, Údaje k používaniu karty, Žiadosť o vyplatenie dlhu, Úverové poistenie, Vyhlásenie klienta“

38. „Indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.“

39. Myšlienka, že by predtlačenú šablónovitú zmluvu a obchodné podmienky obchodníka chcel spotrebiteľ pripomienkovať a modifikovať možno v bežnej praxi považovať za čistú utópiu. Práve malá nečitateľná veľkosť písma predstavuje veľké ťažkosti pre spotrebiteľov a teda ju môžeme považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a rovnako za klamlivú obchodnú praktiku, ktoré nabádajú spotrebiteľa k podpisu spotrebiteľskej zmluvy napriek tomu, že z dôvodu príliš malej veľkosti písma nemal možnosť sa so zmluvou riadne oboznámiť. Pritom takýmto miniatúrnym písmom bola u vedená aj už spomenutá esenciálna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je či už úroková sadzba alebo RPMN.

40. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

41. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

42. Následne sa súd prvej inštancie musel zaoberať aj námietkou premlčania.

43. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

44. Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

45. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.

Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr (rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).

46. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 tak na uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu k subjektívnej lehote žalobkyňa uviedla, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela v auguste 2018, pričom v konaní nebolo preukázané, že by toto tvrdenie nebolo pravdivé. Pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku tak súd nemohol považovať námietku premlčania z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty za dôvodnú. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu tak súd má za to, že žalovaný ako bankový subjekt dlhodobo poskytujúci úvery (vrátane úverov spotrebiteľských) vo veľkom rozsahu má povinnosť poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatváraných žalovaným (vrátane predmetnej zmluvy o úvere) sú formulované žalovaným ako dodávateľom, a preto žalovaný zodpovedá za ich obsah a za to, aby boli v súlade s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Súd tak námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

47. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plnila viac ako podľa zákona mala, čo preukázala prehlásením Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, až v auguste 2018, a teda dvojročná subjektívna premlčacia lehota jej uplynie až v auguste 2020. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia t. j. v danom prípade od úhrad žalobcu žalovanému. Súd však zastáva názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný má totiž v predmete činnosti poskytovanie úverov a preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú citované v tomto rozsudku napriek tomu, že musel si byť vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude môcť od žalobcu žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Keďže posledné úhrady boli vykonané v roku 2015 (potvrdenie na č. l. 9 a nasl. spisu), desaťročná premlčacia lehota uplynie až v r. 2025. Právny názor o desaťročnej premlčacej lehote bol vyslovený už vo viacerých súdnych rozhodnutiach v typovo obdobných sporoch napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 84/2011 zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 3Co 41/2012 zo dňa 6.3.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 zo dňa 21.1.2013, sp. zn. 5Co 134/2012 zo dňa 26.11.2013, sp. zn. 3Co 89/2012 zo dňa 8.2.2012, alebo Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 648/2013 zo dňa 20.2.2014 alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 301/2011 zo dňa 4.7.2012, napokon aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 Co 122/2017 zo dňa 12.12.2017.

48. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

49. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

50. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

51. Žalobkyňa teda mala žalovanému zaplatiť len sumu 398,33 Eur, ktorú reálne ako úver vyčerpala a keďže mu zaplatila až 1.482,08 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 1.083,75 Eur predstavujúcu jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

52. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

53. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

54. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. V danom prípade žalobca od žalovaného požadoval úroky z omeškania až od dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t. j. od 25.9.2018. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5 % p. a., preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

56. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

57. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

58. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

59. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

60. Súd prvej inštancie preto vyhlásil v zmysle vyššie citovaných právnych ustanovení zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku II. tohto rozsudku za neprijateľnú, pretože dlžník - žalovaný nemal nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť, pričom je faktom, že ide o ľubovôľu dodávateľa, na aký účel si započíta platbu, čo spôsobuje obrovskú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu a úplnú nadvládu dodávateľa nad spotrebiteľom. Ak by si aj dlžník - spotrebiteľ chcel platbou veriteľovi - dodávateľovi ponížiť istinu, dodávateľ má v zmysle vyššie uvedenej zmluvnej podmienky vykonať zápočet tejto platby na ľubovoľnú časť pohľadávky, resp. v dodávateľom stanovenom poradí na poplatky, úrok z úveru a až nakoniec splátka istiny úveru.

61. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalovanej ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalovaná musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo zo zákonných ustanovení (najmä z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Napokon naliehavý právny záujem na určení a vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo zákona, pričom súd prvej inštancie sa v celom rozsahu pridržiava rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22 Co 79/2017 zo dňa 22.3.2018.

62. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

63. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

64. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.