Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoPr/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. X, zastúpeného advokátkou Mgr. Miroslava Pyšniaková, so sídlom M. Gorkého 1, Michalovce, proti žalovanému PLYNROZ, a.s. Sobrance, so sídlom Kúpeľská 66, Sobrance, IČO: 00 594 482, zastúpeného advokátkou Mgr. Kamila Paľovčíková, so sídlom Štefana Kukuru 14, Michalovce, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20.11.2020 č.k. -278

rozhodol:

P o t v r d z u j e výrok I. o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru a súvisiaci III. výrok o náhrade trov konania a povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku.

Z r u š u j e nadbytočný II. výrok rozsudku o obrane žalovaného a súvisiaci IV. výrok o nároku na náhradu trov konania.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 21.5.2018 je neplatné (I.), zamietol protižalobu, ktorou sa žalovaný domáhal určenia, že nie je povinný ďalej zamestnávať žalobcu od 1.12.2019 z dôvodu, že to nemožno od neho spravodlivo požadovať (II.), priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v rozsahu 100 % (III.), a rovnako priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi proti žalovanému v rozsahu 100 % aj v časti o zamietnutí protižaloby (IV.), žalovanému tiež uložil povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 € (V.).

2. Súd mal v konaní zistené, že žalobca pracoval od 1.8.2006 u žalovaného na prevádzke Drevovýroba v Sobranciach od 31.3.2007 so zaradením na pozícii stolára. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi riadne doručené v písomnej forme na pracovisku Drevovýroba v Sobranciach dňa 21.5.2018 po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov žalovaného, ktorí s ukončením pracovného pomeru vyslovili súhlas, žalobca listinou zo dňa 28.5.2015 oznámil žalovanému, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, a v zákonnej lehote uplatnil nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde. Po citácii ustanovení , , , a súd vymedzil všeobecné predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru a dospel k záveru, že žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer neplatne. Súd konštatoval, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo sa týka charakteristiky konania žalobcu, nespĺňajú požiadavku

o určitosti a zrozumiteľnosti vyžadovanú zákonnou úpravou, v listine opisované dôvody skončenia pracovného pomeru hodnotil tiež ako nepreukázané súčasne uvádzajúc, že pokiaľ by aj bolo zistené, že sa žalobca dopustil konania, ktoré malo byť dôvodom ukončenia pracovného pomeru, toto konanie vzhľadom na okolnosti prípadu nedosiahlo takú intenzitu, ktorú bolo možné hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce skončenie pracovného pomeru okamžitou formou.

3. Pri rozhodnutí súd vychádzal z vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru formulovaných tak, že „dňa 30.4.2018 bolo zo strany zamestnávateľa prostredníctvom predsedu predstavenstva JUDr. Ing. Róberta Inháta na pracovisku Drevovýroba v Sobranciach zistené, že žalobca počas pracovnej doby na zariadeniach zamestnávateľa a zrejme aj z materiálu zamestnávateľa vykonával realizáciu výrobkov - eurookien bez prijatia riadnej objednávky na realizáciu zákazky a bez jej schválenia a podpísania priamym nadriadeným, resp. priamo v rozpore so zákazom na realizáciu takýchto zákazok“. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že predmetom tvrdeného porušenia povinnosti žalobcu mala byť realizácia zákazky pre U.. G.. G. G., ktorý je bratom predsedu predstavenstva žalovaného U.. G.. H. G., ktoré práce mal žalobca vykonávať na základe objednávky z 13.3.2018, v dňoch 30.4.2018 a 9.5.2018. So zreteľom na zistené skutočnosti, vymedzenie dôvodov o okamžitom skončení pracovného pomeru hodnotil ako všeobecné, teda neurčité a nezrozumiteľné, pričom aj pre prípad iného vyhodnotenia tohto právneho úkonu považoval za nepreukázané, aby žalobca naplnil svojim konaním tvrdené skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože práce nevykonával bez objednávky, a súd nezistil ani porušenie príkazov nadriadeného. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že v spoločnosti žalovaného v rozhodnom čase panovali negatívne vzťahy medzi terajším štatutárom žalovaného U.. G.. H. G. a jeho bratom U.. G.. G. G.S. čo malo viesť k tomu, že U.. G.. H.. G. mal vydať zákaz pracovať na výrobkoch pre brata U.. G.. G. G.. U.. G.. G. G. zastával funkciu podpredsedu predstavenstva, zodpovedal za prevádzku Drevovýroba v Sobranciach, ktorej funkcie mal byť zbavený konaním U.. G.. H. G. počas svojho väzobného obmedzenia slobody v období október 2017 až január 2018, keď v konečnom dôsledku bolo zistené, že U.. G.. G. G. svojim konaním naplnil len znaky priestupku. Z výpovede žalobcu súd zistil, že prevzal objednávku od U.. G.. G. G., ktorý bol jeho nadriadeným, a o ktorom nemal vedomosť, aby už túto funkciu v spoločnosti ďalej nezastával, ktoré okolnosti potvrdil vo svojej výpovedi aj U.. G.. G. G. uvádzajúc, že začiatkom roka 2018 požiadal o zákazku žalobcu na sfinalizovanie francúzskeho eurookna. Objednávkou zo dňa 13.3.2018 mal súd potvrdené zadanie zákazky U.. G.. G. G. a výdajkou č. 042369 zo dňa 10.5.2018 prevzatie vykonaných prác v celkovej cene 174,24 € na základe faktúry vystavenej podľa predloženej objednávky a výdajky. Už v deň predloženia dokladov na vyhotovenie faktúry 10.5.2018 sa o existencii týchto dokladov mal dozvedieť U.. G.. H. G., keďže si v tejto veci predvolal žalobcu prejaviac nevôľu, preto súd nepovažoval za pravdivú obranu žalovaného, že o týchto dokladoch získal vedomosť až pri doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ako nepreukázané hodnotil aj tvrdenia žalovaného o udelení zákazu žalobcovi vykonávať práce na zákazke pre U.. G.. G. G., čo vyvodil z vyjadrení štatutára žalovaného U.. G.. H. G. majúcich všeobecný charakter, keď vypovedal, že minimálne trikrát zakázal dokončovať veci pre jeho brata a 30.4.2018, keď bol na stolárskej dielni, kde žalobca realizoval zákazku, nič nepovedal len zaťal zuby. Ako nepreukaznú hodnotil aj svedeckú výpoveď zamestnanca žalovaného P. P. ku skutkovým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď svedok vypovedal, že informoval štatutára žalovaného U.. G.. H. G.Á., že zamestnanci vykonávajú prácu pre jeho brata, čo im mal H. G. následne zakázať. Vzal do úvahy aj to, že svedok P. je doposiaľ zamestnancom žalovaného, mal blízko k terajšiemu štatutárovi žalovaného, pre ktorého mal vykonávať sledovanie zamestnancov. Súd ďalej konštatoval, že pokiaľ by aj bola preukázaná existencia nejakého príkazu nadriadeného vzťahujúca sa k obdobiu od 30.4.2018, tak s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci by nebolo možné usudzovať na porušenie pracovnej disciplíny žalobcom závažným spôsobom odôvodňujúcim okamžité skončenie pracovného pomeru. V týchto súvislostiach uviedol, že žalobca si od nástupu do pracovného pomeru riadne plnil pracovné povinnosti, až v apríli 2018 mu boli dané upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny pre nedodržanie postupu pri čerpaní dovolenky a pre skorší odchod z pracoviska.

4. Súd sa tiež vysporiadal s návrhom žalovaného, aby pre prípad určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa určil, že od 1.12.2019 nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu, ktorý návrh posudzoval ako vzájomnú žalobu podľa , o ktorej rozhodol samostatným výrokom tak, že „protižalobu“ žalovaného zamietol. Považoval za nepreukázané tvrdenia žalovaného, že k 31.11.2019 malo dôjsť z ekonomických dôvodov k zrušeniu prevádzky Drevovýroba v Sobranciach, čo malo znemožňovať ďalšie zamestnávanie žalobcu. Uviedol, že zápisnica zo zasadnutia predstavenstva

žalovaného zo dňa 15.11.2019 o schválení zámeru na zrušenie pracoviska žalobcu, nedokazuje takú zmenu v organizačnej štruktúre, ktorá by znemožňovala ďalšie zamestnávanie žalobcu, pretože žalovaný doposiaľ prevádzkuje stolársku činnosť, čo potvrdil vo svojej výpovedi 19.2.2020 aj U.. G.. H. G. uvádzajúc, že vykonávajú práce na stavbách s drevenými prvkami, pri ktorých využíva prácu stolárov. Súčasne súd zdôraznil, že aj pre prípad zrušenia prevádzky, žalovanému ostala zachovaná povinnosť ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu. Pokiaľ žalovaný po ukončení dokazovania v záverečnej reči vyjadril názor, že k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom malo dôjsť dohodou ku dňu 21.5.2018, ktorá síce nebola potvrdená podpisom žalobcu, ale tento sa nedovolával jej neplatnosti, k uvedenému súd konštatoval, že ukončenie pracovného pomeru dohodou nebolo predmetom sporu ani dokazovania a žalovaným tvrdené skutočnosti o existencii dohody nemožno z ničoho vyvodiť. Súd prvej inštancie rozhodol samostatným výrokom o náhrade trov konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a konania o „protižalobe“ žalovaného, v oboch prípadoch aplikujúc , keď priznal procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu 99,50 € v súlade v spojení s zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa Položky 1 písm. b/ Sadzobníka, ktorý je Prílohou .

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa , , s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Považoval za nepochybné, že žalobca konal proti záujmom žalovaného, nerešpektoval príkazy svojho nadriadeného, pokračoval vo vykonávaní prác napriek výslovnému zákazu nadriadeného, čím poškodzoval majetok žalovaného, ktoré konanie zakladá existenciu závažného porušenia pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru. Namietal, že súd vyhodnotil výsledky dokazovania v jeho neprospech, majúc za to, že súd nesprávne hodnotil vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného i svedeckú výpoveď zamestnanca P.. Podľa názoru odvolateľa sa súd len stotožnil s obranou žalobcu a ním predvolaného svedka U.. G.. G. G., avšak sám žalobca vo výpovedi potvrdil, že objednávka zo dňa 13.3.2018 nezodpovedá obsahu výdajky zo dňa 10.5.2018, čo odôvodnil tým, že nepovažoval za potrebné doplňovať objednávku, lebo nešlo o zákazku za 10.000 € alebo 15.000 €, ktorú by musel dať schvaľovať nadriadenému, ktorým nadriadeným mal byť U.. G.. G. G., aj keď v skutočnosti zamestnávateľom žalobcu a nadriadeným bol predseda predstavenstva U.. G.. H. G.. Konanie žalobcu, ktorý objednávku na práce z mesiaca marec 2018 predložil až v mesiaci máj 2018 považoval za účelové, a tvrdil, že dôvody skončenia pracovného pomeru vymedzil dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom tak, aby žalobca nemohol mať pochybnosti o tom, čo je dôvodom skončenia pracovného pomeru. Odvolateľ hodnotil ako nesprávny postup súdu pri konaní o jeho „protižalobe“ dôvodiac, že tento návrh mal súd vylúčiť na samostatné konanie, čo podľa neho vyplývalo aj zo záverov súdu, ktorý uviedol, že to, či došlo k zrušeniu či pozastaveniu činnosti prevádzky k 30.11.2019 nemá súvis s predmetom sporu. V závere poukázal žalovaný na to, že počas viac ako 25-ročného pôsobenia nebol účastníkom žiadneho súdneho sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čo preukazuje, že nikdy nepostupoval voči zamestnancom účelovo alebo bezdôvodne.

6. Žalobca uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne argumenty, ktoré by spochybňovali správnosť záverov súdu prvej inštancie, a v zásade ide o opakovanie procesnej obrany žalovaného. Žiadal, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo ako vecne správne potvrdené. Zdôraznil, že konkretizácia skutku o závažnom porušení pracovnej disciplíny v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru nezodpovedá zákonnej dikcii , keď nie je zrejmé nerešpektovania akých konkrétnych pokynov zamestnávateľa sa mal žalobca dopustiť, v čom spočívala závažnosť porušenia pracovných povinností, z listiny nevyplýva pri akej konkrétnej zákazke mal porušiť povinnosti, ktoré nedostatky právneho úkonu nie je možné konvalidovať dodatočným výkladom. Uviedol, že ako dlhoročný zamestnanec žalovaného vykonával svoju prácu riadne a svedomito, a pokiaľ mal žalovaný iný názor, bolo jeho povinnosťou svoje tvrdenia preukázať. Považoval za správne hodnotenie výpovede svedka P. P., ktorý je naďalej v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným a jeho postoj je ovplyvnený loajalitou k zamestnávateľovi. Za správne tiež považoval rozhodnutie o protižalobe žalovaného, keď o zrušení prevádzky Drevovýroba v Sobranciach nebol predložený žiaden dôkazný prostriedok a z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného jednoznačne vyplynulo, že žalovaný naďalej vykonáva stolársku činnosť, v tejto oblasti podniká, pričom v rámci mimosúdnych rokovaní mu sám žalovaný dňa 30.10.2019 navrhoval aj uzavretie pracovnej zmluvy na pozíciu vedúceho stolárskej dielne, ktorú ponuku zopakoval aj vo februári 2020. Podotkol, že aj v situácii, ak by žalovaný mal ekonomické problémy, žalobca za to nenesie zodpovednosť, pričom zrušenie prevádzky žalovaného neznamená automaticky skončenie

pracovného pomeru dotknutých zamestnancov. V ďalšom poukázal na účelové konanie a obštrukcie žalovaného, ktorý predlžoval súdny spor, a podľa jeho názoru dodatočne vyhotovoval listinné dôkazy vo svoj prospech.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. V rozsahu, v ktorom bolo rozhodnutie vecne správne, založené na správnom ustálení skutkového stavu veci a jeho právnom posúdení, bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený v súlade s . V časti, v ktorej postup súdu prvej inštancie nezodpovedal zákonnej úprave, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.2.2022, po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s .

8. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa , , , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, a ktoré nemožno podradiť pod ,, , ale ich dôsledok sa mohol, i keď nemusel prejaviť o výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ,193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide aj vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, skutkové a právne závery i procesný postup súdu prvej inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, pričom nezistil, aby skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie uviedol dostatočné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia a závery, ktoré prijal, vysvetlil preskúmateľným spôsobom, zodpovedajúco správne aplikovaným a interpretovaným právnym normám pokiaľ išlo o záver súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru so žalobcom a nepreukázaní tvrdení žalovaného o existencii dôvodov, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo žiadať ďalšie zamestnávanie žalobcu od 1.12.2019.

10. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne vysporiadal pri rozhodovaní o neplatnom skončení pracovného pomeru so žalobcom.

11. Podľa , , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

12. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v , ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom ( ) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (viď ), ak takýto u zamestnávateľa pôsobí. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.

13. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že neboli splnené podmienky, za ktorých sa okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu považuje za platné, lebo vychádzajúc z obsahu listiny 21.5.2018 obsahujúcej dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru ustálil, že v nej uvedené dôvody nie sú vymedzené nezameniteľným spôsobom, nebolo preukázané, aby vôbec nastalo do úvahy prichádzajúce konanie žalobcu, ktoré žalovaný mienil postihnúť skončením pracovného pomeru, a ani také konanie by nebolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

14. Ustanovenie vyžaduje skutkové vymedzenie dôvodov o skončení pracovného pomeru tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Aj keď skutkový opis dôvodov zakladajúcich okamžité skončenie pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do najmenších podrobností, identifikácia konania zamestnanca, ktoré má byť sankcionované touto formou skončenia pracovného pomeru, musí byť nespochybniteľná do takej miery, aby nepripúšťala voľnú úvahu, aké ďalšie, iné, či ktoré všetky úkony zamestnanca sú posudzované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V prejednávanej veci spôsob formulácie dôvodov v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom oprávňuje na prijatie záveru, že právny úkon nespĺňal podmienky dostatočne určitej a zrozumiteľnej identifikácie porušenia pracovných povinností žalobcu. Text okamžitého skončenia pracovného pomeru obsahuje výrazové prostriedky, ktoré majú povahu neurčitých pojmov, keď sám zamestnávateľ si vlastne nie je istý, či ním uvádzané dôvody skončenia pracovného pomeru existujú, a na akom konkrétnom konaní zamestnanca sa zakladajú. Uvedené vyplýva z textu „zrejme aj z materiálu zamestnávateľa ste vykonávali realizáciu výrobkov“, „realizácia zákazky bez jej schválenia a podpísania, resp. priamo v rozpore so zákazom na realizáciu takýchto zákazok“. Takto definované konanie zamestnanca neumožňuje identifikovať, čo konkrétne je zamestnancovi vytýkané, teda či práca na súkromnej zákazke s materiálom zamestnávateľa alebo práca pre zamestnávateľa bez riadnej evidencie objednávky, nie je tiež zrejmé, k čomu sa mal zákaz nadriadeného vzťahovať, či k charakteru objednávky alebo postupu prác pri prijímaní zákazky. Každá z uvedených možností v závislosti od pracovných pravidiel zamestnávateľa môže zakladať porušenie pracovnej disciplíny, pričom je nevyhnuté, aby okamžité skončenie pracovného pomeru umožňovalo zistiť, ktoré z možných dôvodov zamestnávateľ považoval za závažné porušenie pracovných povinností vedúce k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Vyjadrenia sporových strán neposkytovali priestor na úvahy, že žalobcovi ako zamestnancovi a žalovanému ako zamestnávateľovi bolo zrejmé, aké konkrétne konanie žalobcu malo byť postihnuté okamžitým skončením pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalobca práce na eurooknách vykonával na základe objednávky, tieto práce boli zdokladované aj zúčtované. Pokiaľ mal tkvieť problém v tom, že boli realizované pre U.. G.. G. G., išlo o osobu, ktorú žalobca vnímal ako svojho nadriadeného, ktorý mal právo udeľovať mu pokyny, pričom v konaní nebolo preukázané, aby mal vedomosť o strate jeho pozície v spoločnosti z dôvodov rozporov medzi bratmi G.. Ak žalovaný mienil vyvodzovať z personálnych zmien vo vedení aj odlišný systém zadávania objednávok, či udeľovania pokynov nadriadených, bol povinný preukázať, že zamestnanci boli riadne a včas o zmenách informovaní, a že im boli vydané jasné a zrozumiteľné pokyny. Z výpovede U.. G.. H.

G. vyplýva, že chcel mať prehľad o vyťažení zamestnancov stolárskej dielne, aby mohol organizovať prácu aj na iných ním dohodnutých zákazkách. Konštatoval nespokojnosť s pracovnou morálkou zamestnancov, avšak jeho vyjadrenia „prišiel som na dielňu, zistil som, že tam má brat rozrobené výrobky, hovorím tieto veci môjho brata dajte nabok, nebudete na nich robiť, príde brat z väzby, príde za mnou, dohodnem sa s ním čo a ako“, nemožno hodnotiť v kontexte existujúcich sporov medzi bratmi ako inštrukciu pre zamestnancov o zmenách v organizačnej štruktúre a ako pracovné pokyny, porušenie ktorých by zakladalo dôvody na skončenie pracovného pomeru, osobitne ak U.. G.. G. G. bol podľa vedomostí zamestnancov v pozícii ich nadriadeného. Kompetenčné príbuzenské spory nemožno riešiť prenášaním zodpovednosti na zamestnancov, pokiaľ nie je jednoznačne preukázané, že zamestnanci boli poučení o organizačných zmenách a ich dopade na pracovne zaradenie nadriadených, ako i o zmenách v rozsahu práv a povinností týkajúcich sa pracovnoprávneho vzťahu. Súd prvej inštancie v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa hodnotil výpovede strán, v konaní vypočutých svedkov i obsah listinných dôkazov jednotlivo, avšak i vo vzájomných súvislostiach dôvodne dospejúc k záveru o nepreukázaní zrozumiteľných dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru a absencii skutočností, že žalobca konal v rozpore so svojimi pracovnými povinnosťami. Len samotná polemika žalovaného so spôsobom hodnotenia dôkazov súdom, nezakladá nesprávnosť jeho rozhodnutia, keď odvolací súd nezistil logické pochybenia v argumentácii súdu, a rozhodnutie sa nezakladá ani na protirečivých úvahách. Záver súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, zodpovedá obsahu vykonaného dokazovania a je založené na správnom právnom zhodnotení zistených skutkových okolností. Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno o existencii spôsobilého právneho úkonu o okamžitom skončení pracovného pomeru, ako aj o dôvodoch zakladajúcich závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktoré dôkazné bremeno však v konaní však neuniesol, preto súd opodstatnene rozhodol v jeho neprospech.

15. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil ako nedôvodné námietky žalovaného uplatnené podľa , že pre prípad neplatného skončenia pracovného pomeru nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby od 1.12.2019 žalobcu ďalej zamestnával. Súd prvej inštancie sa však dopustil pochybenia zakladajúceho inú vadu konania v zmysle pri rozhodovaní o tomto návrhu žalovaného, pokiaľ uvedenú procesnú obranu žalovaného, hodnotil ako vzájomný návrh podľa a rozhodol o ňom samostatným výrokom.

16. Podľa veta prvá , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

17. Posudzovanie tvrdení zamestnávateľa, ktorý sa podľa bráni tým, že nemožno od neho spravodlivo požadovať ďalšie zotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere, nepredstavuje samostatný dôvod skončenia pracovného pomeru. Za situácie, aká existovala aj medzi sporovými stranami, že žalobca ako zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho žalovaný po vyslovení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru naďalej zamestnával, sa uplatní právna domnienka, že pracovný pomer žalobcu sa neskončil. Výnimkou je situácia, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával. V takých prípadoch sa pracovný pomer končí ku dňu, kedy nastane skutočnosť odôvodňujúca záver, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie zamestnanca. Prejednávanie otázky, či existujú také dôvody, ktoré vylučujú ďalšie zotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere je možné realizovať len na základe návrhu zamestnávateľa práve v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Ide o formu procesnej obrany, ktorá nemôže byť uplatnená samostatnou žalobou a nemá preto ani povahu vzájomného návrhu v zmysle , o ktorom by súd mohol rozhodovať v samostatnom konaní. Z uvedených dôvodov vysporiadanie sa s otázkou, či žalovaný preukázal existenciu skutočnosti, ktoré ďalšie zotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere vylučujú, je obsahom odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pokiaľ aj súd vo výroku súdneho rozhodnutia rozhodol osobitne o obrane, nemá to povahu meritórneho rozhodnutia. Zohľadňujúc uvedené odvolací súd zrušil dotknuté výroky o obrane žalovaného vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania v súlade s , keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie v tejto časti vydané, neexistovali. Trovy konania spojené s procesnou obranou sú konzumované rozhodnutím vo veci samej, úspech v ktorom základnom konaní sa odráža v práve sporovej strany na náhradu vzniknutých trov.

18. Svoju obranu podľa žalovaný odôvodnil tým, že nemá objektívnu možnosť žalobcu zamestnávať na základe pôvodnej pracovnej zmluvy, pretože v zmysle uznesenia predstavenstva spoločnosti žalovaného z 15.11.2019, ktorým reagoval na stratu zákazkovej náplne, došlo dňom 30.11.2019 k zrušeniu prevádzky Drevovýroby v Sobranciach. Vykonanému dokazovaniu zodpovedá záver súdu, že len samotné uznesenie predstavenstva neosvedčuje okolnosti o nemožnosti poskytnutia práce žalobcovi v oblasti výkonu stolárskych prác, keď sám štatutár spoločnosti žalovaného vo svojej výpovedi vo februári 2020 potvrdil, že sa realizujú zákazky na stolárske práce, a z konania tiež vyplynulo, že v rámci snahy o mimosúdne vyriešenie sporu žalovaný ponúkal žalobcovi pracovnú pozíciu v stolárskej dielni aj vo februári 2020, preto dôvodne možno považovať túto obranu žalovaného za účelovú. Správne tiež súd prvej inštancie poukázal na to, že prípadné organizačné zmeny u zamestnávateľa neznamenajú zánik jeho povinnosti na ponuku inej vhodnej práce dotknutým zamestnancom vrátane žalobcu (, ), čo napokon žalovaný v odvolaní ani nespochybnil. K ukončeniu pracovného pomeru sporových strán nedošlo ani iným spôsobom, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v reakcii na nepreukázané tvrdenia žalovaného, že ku skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť na základe neplatnej dohody o ukončení pracovného pomeru ku dňu 21.5.2018. Tvrdenia žalovaného sú v logickom rozpore s obsahom listín predložených do súdneho spisu, i postojom samotného žalobcu, ktorý popieral vôľu takú dohodu uzavrieť, a túto okolnosť vylučuje aj fakt, že v liste zo dňa 28.5.2018 (tj po tvrdenej dohode) žalobca uviedol, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. V odvolaním napadnutom rozsudku, ktorým súd určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, sa súd vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami predpokladanými zákonnou úpravou vecne správnym spôsobom, preto bolo jeho rozhodnutie podľa potvrdené.

19. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj s predmetom konania súvisiaci výrok o náhrade trov konania a povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku. Súdom aplikované ustanovenie zakladá povinnosť neúspešnej sporovej strany na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v prospech protistrany. Žalobca bol v konaní zo zákona osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov ( zák.č.71/92 Zb), preto poplatková povinnosť zaťažuje procesne neúspešného žalovaného ( zák.č.71/92 Zb.), ktorý je v zhode so sadzobníkom súdnych poplatkov povinný zaplatiť za žalobu poplatok vo výške 99,50 € (pol 1 písm. b/ Prílohy k zák.č.71/92 Zb).

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov proti neúspešnému odvolateľovi v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).