Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-74-2018.pdf
PDF · 125.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce, so sídlom Michalovce, Plynárenská 1, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, AK Michalovce, Plynárenská 1, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Bratislava, Prievozská 32, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 16. 04. 2018, č. SK/0585/99/2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 16. 04. 2018 č. SK/0585/99/2017 žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) so sídlom v Košiciach pre Košický kraj zo dňa 22. 09. 2017 č. ET/0060/08/17, ktorým bola podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o tepelnej energetike) uložená peňažná pokuta vo výške 450 eur pre porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 4 písm. d/ cit. zákona tak, že časť výroku, ktorým bolo konštatované porušenie povinnosti podľa 18 ods. 4 písm. d/ cit. zákona v spojení s § 10 ods. 3 písm. b/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej iba vyhláška ÚRSO) vypustil a pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 4 písm. d/ cit. zákona v spojení s § 7 ods. 2, § 7 ods. 10 a § 10 ods. 3 písm. d/ vyhlášky ÚRSO účastníkovi konania
- žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. c/ cit. zákona uložil peňažnú pokutu vo výške 380 eur s povinnosťou uhradiť ju do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia sa zároveň konštatuje, že kontrola bola začatá 04. 01. 2017, o jej výsledku bol vypracovaný Protokol č. 03/08/2017, kontrola bola ukončená 10. 02. 2017 v sídle účastníka konania, došetrenie bolo vykonané 12. 04. 2017, dodatok k protokolu č. 03/08/2017 bol účastníkovi konania odovzdaný 16. 05. 2017 v sídle účastníka konania. Ostatná časť výroku ostala bezo zmeny.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, po dôkladnom oboznámení sa so skutkovým stavom zistil pochybnosti, ktoré zakladajú dôvod na zmenu rozhodnutia a to vypustenie postihu účastníka konania ohľadne porušenia povinnosti uvedenej v § 18 ods. 4 písm. d/ zákona o tepelnej energetike v spojení s § 10 ods. 3 písm. b/ vyhlášky ÚRSO. Čiastočne prisvedčil odvolaciemu dôvodu, uvedenému účastníkom konania, a to, že § 10 ods. 3 písm. b/ cit. vyhlášky neukladá správcovi povinnosť vo vyúčtovaní nevyhnutne uvádzať konečné hodnoty nameraného množstva tepla na vykurovanie v kWh. Uviedol, že
i keď na jednej strane citované zákonné ustanovenie požaduje celkové náklady na dodané teplo na vykurovanie v eurách, z čoho by ekvivalentne na druhej strane vyplývalo uvádzať aj namerané množstvo tepla na vykurovanie v kWh celkovo, t. j. ako jeden údaj, výslovne určené adjektívum celkové alebo obdobné označenie však v ustanovení § 10 ods. 3 písm. b/ cit. vyhlášky absentuje. Z uvedeného dôvodu na základe zásady in dubio pro reo, t. j. pochybnostiach v prospech obvineného rozhodol žalovaný o vypustení postihu účastníka konania ohľadne porušenia tejto povinnosti. Keďže uvedenou zmenou rozhodnutia došlo k vypusteniu jedného správneho deliktu a tým aj zúženiu rozsahu konania, ktorým bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa, žalovaný pristúpil aj k primeranej zmene výšky postihu pri posúdení závažnosti jednotlivých porušení podľa zákona o tepelnej energetike tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil.
3. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že inšpektori SOI začali dňa 04. 01. 2017 výkon kontroly na základe podnetu spotrebiteľa evidovaného správnym orgánom pod č. 1359/16, pričom výsledky kontroly boli zdokumentované v protokole č. 03/08/2017. Kontrola bola ukončená 10. 02. 2017 v sídle účastníka konania, došetrenie bolo vykonané 12. 04. 2017 a dodatok k protokolu bol kontrolovanému subjektu odovzdaný 16. 05. 2017 v sídle účastníka. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že účastník konania ako koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla konečnému spotrebiteľovi nerozpočítal množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania v zmysle vyhlášky ÚRSO, keďže nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania uvedených v § 7 ods. 10 vyhlášky ÚRSO pre byty konečných spotrebiteľov v bytovom dome A-2 na Sídlisku SNP Michalovce za roky 2014, 2015, keďže nezabezpečil dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie pre objekt rozpočítavania v bytovom dome, keďže v kontrolovanom období boli zabezpečené dva druhy spôsobov merania množstva dodaného tepla súčasne (pomerové rozdeľovače tepla, určené meradlá tepla). Kontrolou bolo zároveň zistené, že účastník konania nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania v zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky ÚRSO, keď do vyúčtovania za rok 2015 uviedol nesprávny údaj o náklade za ÚK - opravná položka, keď vzniknutý rozdiel v hodnote 37,32 eur rozúčtoval pre konečných spotrebiteľov, pričom tento náklad mal byť spotrebiteľom vrátený za rok 2014. Tiež bolo zistené, že účastník konania nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania v zmysle citovanej vyhlášky, v spojení s § 10 ods. 3 vyhlášky ÚRSO, keď neuviedol v rozpočítavaní množstvo dodaného tepla na vykurovanie za rok 2015, pre bytový dom A-2 na Sídlisku SNP Michalovce, údaje o nákladoch na dodávku tepla na vykurovanie za objekt rozpočítavania, t. j. celkové náklady na dodané teplo na vykurovanie v eurách. Uvedenými konaniami porušil povinnosť podľa § 18 ods. 4 písm. d/ zákona o tepelnej energetike.
4. Konštatoval, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Jeho argumenty nespochybňujú uloženie sankcie zo strany správneho orgánu a nie sú dôvodom na zrušenie ani zmenu prvostupňového rozhodnutia. K obrane účastníka ohľadne porušenia § 10 ods. 3 písm. d/ vyhlášky ÚRSO, keď tento sa odvoláva na možnosť konečných spotrebiteľov (vlastníkov bytov) vypočítať si konečné hodnoty nameraného množstva tepla na vykurovanie v kWh uviedol, že predmetné ustanovenie vyhlášky jednoznačne určuje, že účastník konania ako koncový odberateľ uvedie uvedený údaj bez možnosti liberačného dôvodu, že takýto údaj si vypočítajú sami koneční spotrebitelia. Vzhľadom na jednoznačnosť citovaného ustanovenia nesúhlasí s názorom účastníka o možnosti prispôsobovania si povinností pri rozpočítavaní množstva dodaného tepla s tým, že účastník bol povinný si počínať tak, aby svoje povinnosti splnil v rozhodujúcom čase, t. j. už vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu pre konečného spotrebiteľa za rok 2015 a nie v roku 2016 alebo nasledujúcom. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o odstránení zistených nedostatkov ohľadne § 10 ods. 3 písm. d/ a § 7 ods. 2 vyhlášky ÚRSO poukázal na ustanovenia § 7 ods. 3 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého kontrolovaná osoba je povinná v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky, ich príčiny alebo vykonať okamžite nevyhnutné opatrenia na ich obstarávanie a podať o nich a o ich výsledkoch v určenej lehote správu inšpektorátu. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odstránenie nedostatkov predstavuje povinnosť pre účastníka konania ako kontrolovaný subjekt, uloženú mu osobitným predpisom, spravidla ešte v štádiu pred začatím správneho konania do termínu uvedeného v záväznom pokyne. Preto nemožno brať ohľad na túto skutočnosť pri určovaní výšky pokuty. Odvolací správny orgán považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Výšku uloženej pokuty považoval za primeranú zistenému skutkovému stavu. V zmysle ust.
§ 35 ods. 1 písm. c/ za porušenie niektorej z povinností špecifikovaných v tomto zákonnom ustanovení inšpekcia je oprávnená uložiť pokutu od 16,50 do 3300 eur. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania, mieru zavinenia a možné následky porušenia povinnosti. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Pri určení pokuty odvolací orgán prihliadol na porušenie § 18 ods. 4 písm. d/ zákona o tepelnej energetike, pričom pri určovaní jej výšky prihliadal na to, že účastník konania ako koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla konečnému spotrebiteľovi, nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania uvedených v § 7 ods. 10 vyhlášky ÚRSO pre byty konečných spotrebiteľov v bytovom dome A-2 na Sídlisku SNP Michalovce za roky 2014, 2015, keďže nezabezpečil dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na rozpočítavanie množstva tepla na vykurovanie pre objekt rozpočítavania v bytovom dome, keďže v kontrolovanom období boli zabezpečené dva druhy spôsobov merania množstva dodaného tepla súčasne, do vyúčtovania za rok 2015 uviedol nesprávny údaj o náklade za ÚK - opravná položka, keď vzniknutý rozdiel v hodnote 37,32 eur rozúčtoval pre konečných spotrebiteľov, pričom tento náklad mal byť spotrebiteľom vrátený za rok 2014, nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania v zmysle citovanej vyhlášky, v spojení s ustanovením § 10 ods. 3 písm. d/ vyhlášky ÚRSO, keď neuviedol v rozpočítavaní množstva dodaného tepla na vykurovanie za rok 2015 pre bytový dom A-2 na Sídlisku SNP Michalovce údaje o nákladoch na dodávku tepla na vykurovanie za objekt rozpočítavania, t. j. celkové náklady na dodané teplo na vykurovanie v eurách. Prihliadol na následky zisteného protiprávneho konania, ktorým bolo v danom prípade ohrozenie ekonomických záujmov konečných spotrebiteľov
- vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Účastník zodpovedá za porušenie uvedených povinností objektívne bez ohľadu na zavinenie, prípadne iné okolnosti. Žalovaný má zato, že výška uloženej pokuty je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia zákona. Účastník je povinný po celý čas výkonu svojej činnosti dodržiavať všetky právne predpisy, vzťahujúce sa na predmet činnosti, vrátane zákona o tepelnej energetike.
5. Včas podanou žalobou zo dňa 18. 06. 2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22. 06. 2018, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a pri rozhodovaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na to, že nemožno konštatovať, že došlo k porušeniu § 18 ods. 4 písm. d/ zákona o tepelnej energetike, v spojení s § 10 ods. 3 písm. d/ vyhlášky ÚRSO, keďže napriek tomu, že vo vyúčtovaní konečné hodnoty vyčíslené nie sú, je tu možnosť určiť ich podľa údajov uvedených vo vyúčtovaní a to na základe skutočností, že namerané množstvo tepla na vykurovanie v kWh celkom predstavuje súčet troch údajov (UK spotrebná zložka 70 % byty, UK spotrebná zložka 70 % nebytové priestory a UK základná zložka 30 % - tieto sú uvedené v kWh, spolu je to hodnota 683718 kWh), zároveň celkové náklady na dodané teplo na vykurovanie v eurách predstavuje celkom súčet troch údajov (UK spotrebná zložka 70 % byty, UK spotrebná zložka 70 % nebytové priestory a UK základná zložka 30 % - tieto sú uvedené v eurách, spolu je to hodnota 62 423,35 eura. Vyššie uvedené znenie zákona neukladá žalobcovi správcovi povinnosť vo vyúčtovaní nevyhnutne uvádzať formu konečných hodnôt nameraného množstva tepla na vykurovanie v kWh a nákladov na dodané teplo na vykurovanie v eurách. Správca vo vyúčtovaní uviedol všetky údaje potrebné tak, aby konečné hodnoty boli určiteľné jednoduchým súčtom na základe vyššie popísaného postupu. Presné hodnoty žalobca uviedol ako upresnenie možno formálneho nedostatku vo vyúčtovaní za rok 2016. Preto si nie je vedomý porušenia uvedenej právnej normy. Zároveň poukázal na to, že nemožno konštatovať, že došlo k porušeniu § 18 ods. 4 písm. d/ cit. zákona v spojení s § 7 ods. 2, ods. 10 a § 10 ods. 3 písm. d/ vyhlášky ÚRSO, keďže v predmetnom prípade išlo iba o účtovnú chybu a formálny nedostatok, ktorý je možné kedykoľvek bez spôsobenia škody spotrebiteľom napraviť v ďalšom vyúčtovaní, čo aj bolo urobené vo vyúčtovaní za rok 2016 a preto si žalobca vzhľadom na minimálny stupeň nebezpečnosti nie je vedomý závažného porušenia vyššie uvedenej právnej normy. Zastáva názor, že ak došlo zo strany žalovaného k vysloveniu právneho názoru, že žalobca porušil uvedené právne normy, žalovaný pri určení pokuty dostatočne neprihliadol na následky zisteného protiprávneho konania žalobcu, keďže absolútne nedošlo k ohrozeniu ekonomických záujmov konečných spotrebiteľov a tiež dostatočne neprihliadol na represívno-výchovný charakter pokuty a jej výška mala byť eventuálne uložená úplne na spodnej hranici. Uvedeným bol ako účastník konania ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 15. 10. 2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Zhodne ako v citovanom rozhodnutí popísal priebeh správneho konania, zistený skutkový stav veci a okolnosti, z ktorých správny orgán vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia. K námietkam uvedeným v podanej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom žalovaný v danom prípade postupoval v súlade s Ústavou SR, zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými žalobcom sa pri rozhodovaní podrobne zaoberal, pričom svoje skutkové aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite odôvodnil. Konštatoval, že žalobca v podanej žalobe trvá na totožných argumentoch, ktoré uviedol aj v podanom odvolaní. Vzhľadom na uvedené sa v celom rozsahu pridržiava odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Navyše uviedol, že argumentáciu žalobcu ohľadne porušenia povinností podľa § 18 ods. 4 písm. d/ zákona o tepelnej energetike v spojení s ust. § 10 ods. 3 písm. b/ vyhlášky ÚRSO zohľadnil v odvolacom konaní, keď žalovaný čiastočne prisvedčil odvolaciemu dôvodu, ktorý uviedol žalobca a to, že § 10 ods. 3 písm. b/ vyhlášky ÚRSO neukladá správcovi povinnosť pri vyúčtovaní nevyhnutne uvádzať konečné hodnoty nameraného množstva tepla na vykurovanie v kWh. Na základe uvedeného žalovaný rozhodol o vypustení postihu žalobcu za uvedené porušenie právnej povinnosti. Na základe toho došlo aj k zníženiu uloženej pokuty zo 450 eur na 380 eur. Predmetný bod žaloby je podľa názoru žalovaného neaktuálny a právne irelevantný. Žalovaný zároveň uviedol, že prihliadla na následok zisteného protiprávneho konania, ktorým bolo v danom prípade ohrozenie ekonomických záujmov konečných spotrebiteľov - vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, keďže vykonanou kontrolou bolo zistené, že vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním a správou bytu za rok 2015 bola uvedená položka ÚK v celkových nákladoch na dom v sume 37,32 eura, uvedená položka súvisela s prepočítaním celkovej plochy bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a úpravou nákladov na základnú zložku pre jednotlivých konečných spotrebiteľov, t. j. náklady ÚK na základnú zložku pri jednotlivých konečných spotrebiteľoch za rok 2014 mali byť o 37,2 eura nižšie. Napriek uvedenému vzniknutý rozdiel bol rozúčtovaný medzi konečných spotrebiteľov vlastníkov bytov aj keď tento náklad mal byť vrátený za rok 2014, t. j. mal byť rozúčtovaný v hodnote -37,32 eura. S názorom žalobcu, že absolútne nedošlo k ohrozeniu ekonomických záujmov konečných spotrebiteľov žalovaný nemôže súhlasiť. Má za to, že výška uloženej pokuty bola vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušeniu zákona. Pokuta, uložená úplne na spodnej hranici alebo blízko nej by podľa názoru žalovaného nemala dostatočne represívnu ani výchovnú funkciu.
7. V replike zo dňa 19. 11. 2018 žalobca konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti a preto zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Zníženie uloženej pokuty rozhodnutím žalovanej o 70 eur nepovažuje za primerané, pretože v danom prípade došlo len k formálnemu porušeniu § 18 ods. 4 písm. d/ zákona o tepelnej energetike v spojení s § 7 ods. 2, ods. 10 a § 10 ods. 3 písm. d/ citovanej vyhlášky ÚRSO, pričom žalobca túto formálnu chybu bezodkladne bez spôsobenia škody spotrebiteľom upravil, keďže išlo o chybu účtovnú bez toho, aby ohrozil ekonomické záujmy konečných spotrebiteľov. Žalovaný nesprávne posúdil dva rôzne skutkové stavy, keď za porušenie § 18 ods. 4 písm. d/ zákona o tepelnej energetike v spojení s § 10 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky považuje za primeranú pokutu vo výške 70 eur a o po následnom zistení pochybenia pri právnom posúdení sa obmedzil iba na konštatovanie, že za formálny nedostatok bez závažného porušenia vyššie uvedenej právnej normy ukladá pokutu vo výške 380 eur.
8. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní rozhodnutia žalovanej a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 04. 01. 2017 bol inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj začatý výkon kontroly v sídle kontrolovaného subjektu - žalobcu zameraný na prešetrenie písomného podnetu spotrebiteľa evidovaného správnym orgánom pod č. 1359/16. O výsledku kontroly bol vypracovaný protokol č. 03/08/2017, pričom kontrola bola ukončená 10. 02. 2017. Došetrenie bolo vykonané 12. 04. 2017 a následne bol vypracovaný dodatok k protokolu zo dňa 16. 05. 2017, ktorý bol kontrolovanému subjektu odovzdaný v jeho sídle v uvedený deň. Z obsahu týchto listín vyplýva, že vykonanou kontrolou bolo
zistené, že účastník konania ako koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi nezabezpečil dodržanie povinnosti podľa § 18 ods. 4 písm. d/ zákona o tepelnej energetike tým, že nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania uvedených v § 7 ods. 10 vyhl. ÚRSO pre byty konečných spotrebiteľov v bytovom dome A-2 na Sídlisku SNP v Michalovciach za roky 2014 a 2015, keďže nezabezpečil dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie pre objekt rozpočítavania v bytovom dome, keďže v kontrolovanom období boli zabezpečené dva druhy spôsobov merania množstva dodaného tepla súčasne (pomerovými rozdeľovačmi tepla a určenými meradlami tepla). Zároveň z vykonanej kontroly vyplýva, že účastník konania nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania v zmysle vyhlášky ÚRSO v spojení s ust. § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky, keď do vyúčtovania za rok 2015 uviedol nesprávny údaj o náklade za ÚK - opravná položka, keď vzniknutý rozdiel v hodnote 37,32 eur rozúčtoval pre konečných spotrebiteľov (vlastníkov bytov), pričom tento náklad mal byť spotrebiteľom vrátený za rok 2014 a zároveň zistil, že účastník konania nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania v zmysle vyhlášky ÚRSO v spojení s ust. § 10 ods. 3 písm. b/ a d/ citovanej vyhlášky ÚRSO, keď neuviedol v rozpočítaní množstva dodaného tepla na vykurovanie za rok 2015 pre bytový dom A-2 na Sídlisku SNP Michalovce údaje o nákladoch na dodávku tepla na vykurovanie za objekt rozpočítavania, t. j. namerané množstvo tepla na vykurovanie v kWh a celkové náklady na dodané teplo na vykurovanie v eurách.
10. Súčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie k protokolu zo dňa 03. 08. 2017 datované dňom 22. 02. 2017, ktorého obsah v podstate korešponduje s obsahom podaného odvolania i žaloby.
11. Súčasťou administratívneho spisu sú aj inšpekčné záznamy zo dňa 04. 01. 2017 a 12. 04. 2017, ako aj doklady predložené žalobcom k vykonanej kontrole a síce Zmluva č. 88/B/2006 o dodávke a odbere tepla na vykurovanie a o dodávke a odbere teplej úžitkovej vody uzavretá podľa § 19 ods. 2 zák. NR SR č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike medzi dodávateľom Domspráv, s. r. o., byty teplo a iné služby Michalovce a odberateľom Okresné stavebné bytové družstvo v Michalovciach, zastupujúce vlastníkov bytov bytového domu A-2, Tulipánová, Zvončeková, Severná, Fialková, blok A-2 Michalovce, ktorá bola uzavretá dňa 05. 06. 2006, príslušné faktúry vystavené v zmysle citovanej zmluvy, rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 13. 11. 2014 č. 0020/2015/T, Zmluva o výkone správy uzavretá medzi Okresným stavebným bytovým družstvom Michalovce a vlastníkmi bytov bytového domu A-2 Sídlisko SNP na ulici Tulipánová, Zvončeková, Severná, Fialková v Michalovciach dňa 02. 01. 2008 s prílohami, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu a priestoru za zúčtovacie obdobie január
- december 2015 pre konečných odberateľov (osobitne pre bytové a osobitne pre nebytové priestory), evidencia meradiel TUV a SV blok A-2 SNP, vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu za rok 2015 vyhotovené 20. 05. 2016 konečnej spotrebiteľke H. Q., W. X, G., zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. 3, 5, 9, 4 A-2 SNP Michalovce zo dňa 08. 04. 2008, podnet D. Q., W. X, G. zo dňa 19. 12. 2016 doručený Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj s prílohami a odpovede na uvedený podnet. Súčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie k protokolu zo dňa 03. 08. 2017 datované dňa 22. 02. 2017. Z uvedených dokladov vyplývajú skutočnosti tak, ako boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
12. Dňa 22. 09. 2017 vydala Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj pod číslom ET/0060/08/17 rozhodnutie, ktorým žalobcovi pre porušenie § 18 ods. 4 písm. d/ zákona o tepelnej energetike spočívajúce v tom, že žalobca nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania uvedených v § 7 ods. 10 vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z. z. pre byty konečných spotrebiteľov v bytovom dome A-2 na Sídlisku SNP Michalovce za roky 2014 a 2015, keďže nezabezpečil dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie pre objekt rozpočítavania v bytovom dome, keďže v kontrolovanom období boli zabezpečené dva druhy spôsobov merania množstva dodaného tepla súčasne (pomerové rozdeľovače tepla, určené meradlá tepla); nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania v zmysle vyhlášky ÚRSO v spojení s § 7 ods. 2 cit. vyhlášky, keď do vyúčtovania za rok 2015 uviedol nesprávny údaj o náklade za ÚK - opravná položka, keď vzniknutý rozdiel v hodnote 37,32 eura rozúčtoval pre konečných spotrebiteľov (vlastníkov bytov), pričom tento náklad mal byť spotrebiteľom vrátený za rok 2014; nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania v zmysle vyhlášky ÚRSO v spojení s ustanovením § 10 ods. 3 písm. b/ a d/
citovanej vyhlášky, keď neuviedol v rozpočítaní množstva dodaného tepla na vykurovanie za rok 2015 pre bytový dom A-2 na Sídlisku SNP Michalovce údaje o nákladoch na dodávku tepla na vykurovanie za objekt rozpočítavania, t. j. namerané množstvo tepla na vykurovanie v kWh a celkové náklady na dodané teplo na vykurovanie v eurách, za čo mu bola podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o tepelnej energetike uložená pokuta vo výške 450 eur, ktorú bol zaviazaný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
13. O odvolaní žalobcu zo dňa 02. 10. 2017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
14. Podľa § 18 ods. 4 písm. d/ zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c/, sú povinní rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.
15. Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ cit. zákona inšpekcia uloží pokutu od 16,50 eur do 3 300 eur za porušenie niektorej z povinností podľa § 17 ods. 3 a 4, § 18 ods. 4, 6 a 7, § 26 ods. 2 a § 33 ods. 3.
16. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania, mieru zavinenia a možné následky porušenia povinností. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.
17. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.
18. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vyhlášky ÚRSO základná zložka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa a priemeru základnej zložky na meter štvorcový vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa vzorca a. ZZ ii. ZZks = ----- . Sks, 1. S kde predstavuje
ZZks - základnú zložku pre konečného spotrebiteľa [euro], ZZ - základnú zložku [euro], S - celkovú upravenú podlahovú plochu bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov [m2], Sks - upravenú podlahovú plochu bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa [m2].
19. Podľa § 7 ods. 10 cit. vyhlášky ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu (§ 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z.) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.
20. Podľa ods. 10 ods. 3 písm. d/ cit. vyhlášky údaje o nákladoch na dodávku tepla na vykurovanie za objekt rozpočítavania sú: a) regulačný príkon na vykurovanie na odbernom mieste v kilowattoch, b) namerané množstvo tepla na vykurovanie v kilowatthodinách, c) fixné náklady po ich prerozdelení podľa skutočnej spotreby v eurách,
d) celkové náklady na dodané teplo na vykurovanie v eurách.
21. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s úplným obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní najmä odvolacím správny orgánom bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke.
22. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti má súd za to, že v priebehu správneho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca spáchal správne delikty tak, ako mu boli kladené za vinu, najmä v znení rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, ktorý na základe podaného odvolania akceptoval odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k porušeniu § 18 ods. 4 písm. b/, ktorý správny delikt z rozhodnutia vypustil a uznal žalobcu za vinného za porušenie povinností podľa § 18 ods. 4 písm. d/ v spojení s § 7 ods. 2, 7 ods. 10, 10 ods. 3 písm. d/ vyhlášky ÚRSO tak, ako je to špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že ostatná časť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zostala v platnosti. Podstata porušenia povinnosti rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania pramení z nedodržania § 7 ods. 1 prvej vety vyhlášky, podľa ktorého ak sú objekty rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá tepla rovnakej triedy presnosti, na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a na spotrebnú zložku. Správnymi orgánmi bolo preukázané, že postup žalobcu ako koncového odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi nebol správny a súladný platnou právnou úpravou, pretože tento nezabezpečil jednotný systém meradiel, t. j. buď zavedenie určených meradiel v celom objekte rozpočítavania alebo aplikáciu systému podľa pomerových rozdeľovačov tepla v celom objekte rozpočítavania a nebolo preukázané, žeby vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome dohoda, vzhľadom na dva druhy spôsobov merania množstva dodaného tepla v tomto bytovom dome súčasne, v zmysle § 7 ods. 10 vyhlášky ÚRSO uzavretá bola. Sám teda vytvoril resp. udržiaval také podmienky v predmetnom bytovom dome, v ktorých objektívne nebolo možné vykonať rozpočítavanie v súlade s pravidlami vyhlášky. Vychádzajúc z uvedeného žalobca citované ustanovenie zákona o tepelnej energetike v nadväznosti na citované ustanovenia vyhlášky ÚRSO porušil, tzn., že naplnil znaky predmetného správneho deliktu. Rovnako bolo preukázané, že žalobca nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania v zmysle vyhlášky ÚRSO v spojení s § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky, keď do vyúčtovania za rok 2015 uviedol nesprávny údaj o náklade za ÚK - opravná zložka, keď vzniknutý rozdiel v hodnote 37,32 eura rozúčtoval pre konečných spotrebiteľov, pričom tento náklad mal byť spotrebiteľom vrátený za rok 2014. Týmto sa dopustil rovnako protiprávneho konania, t. j. správneho deliktu tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného.
23. Podľa názoru správneho súdu uloženie pokuty sa uskutočnilo v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správne orgány v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatnili svoju právomoc a určili výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy tak, ako bolo premietnuté v napadnutom rozhodnutí žalovaného bolo v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu bolo aj náležite odôvodnené. Správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili a svoje rozhodnutie dostatočným a presvedčivým spôsobom odôvodnili a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom.
24. Žalovaným uloženú sankciu považuje aj správny súd za primeranú, pretože na to, aby sankcia splnila svoj význam (účel), musí dosahovať výšku odradzujúcu od protiprávneho konania s tým, že táto splní svoju preventívnu, ako aj represívnu funkciu. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo podľa názoru správneho súdu vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh správneho konania v predmetnej veci. Námietky žalobcu nemajú podstatný vplyv na posúdenie zodpovednosti za zistené protiprávne konanie, nemenia skutkové okolnosti, právne posúdenie veci a preto nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného tak, ako sa ho domáha žalobca.
25. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, a rovnako ho nepriznal ani žalovanej, pretože tejto v konaní nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).