Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-98-2017.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/98/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu : K. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom J. XX., D., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Heydukova č. 12, Bratislava, IČO : 47234318, proti žalovanému : AUTOGRAND, a.s., so sídlom Vajnorská č. 167, Bratislava, IČO: 34109986, zastúpený JUDr. Slávkou Gajdošovou, advokátkou, so sídlom Májkova č. 1, Bratislava, IČO : 31814174, o zaplatenie 12.991,35 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 12.10.2017, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 12.991,35 eur s príslušenstvom.
2. V žalobe tvrdil, že dňa XX.XX.XXXX ako spotrebiteľ uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. K. P., EČV : D.. Kúpnu cenu uhradil v splátkach a prostredníctvom úveru, vozidlo prevzal XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX predčasne splatil zmluvu o úvere a stal sa vlastníkom vozidla. Na vozidle dňa XX.XX.XXXX, počas jazdy, došlo ku poruche, pri ktorej zhasol motor a žalobca ho už nenaštartoval. Domáhal sa opravy, avšak od žalovaného dostal odpoveď, že na vozidle skončila záručná doba dňa XX.XX.XXXX. a on nie je povinný riešiť poruchy po záručnej dobe. Žalobca sa nestotožnil s jeho stanoviskom, že nepreukázal nexus causalis a požiadal o vypracovanie znaleckého posudku. Znalec z odboru cestná doprava X. v znaleckom posudku zo dňa 13.04.2017 konštatoval, že príčinou poškodenia vozidla bolo roztrhnutie článkovej reťaze, náhonu olejového čerpadla, čím došlo ku prerušeniu tlakového mazania klzných ložísk kľukového hriadeľa a ďalších súčiastok. Nejedná sa o prejav opotrebenia, ale o výrobnú vadu alebo skrytú vadu materiálu článkovej reťaze. Žalobca sa preto, odvolávajúc na znalcovo vyjadrenie, domnieva, že zodpovednosť žalovaného je plne preukázaná. Dodáva, že zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú na vozidle nevylučuje ani skutočnosť, že k jeho poškodeniu došlo až po uplynutí stanovenej záručnej doby. Poškodenie klasifikoval ako totálnu škodu, žalovaný jeho nárok neakceptoval.
3. Ako dôkazy označil faktúru za nákup vozidla, príjmový pokladničný blok, zmluvu o úvere, odovzdávajúci protokol, potvrdenie o splatení úverovej zmluvy, odpoveď žalovaného, znalecký posudok č. 38/2017.
4. Dňa 02.11.2017 súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odôvodený odpor.
5. Odôvodnil ho tým, že zásadne nesúhlasí s tvrdením žalobcu a trvá na tom, že zodpovednosť žalovaného za škodu na vozidle nie je preukázaná. Žalobca sa opiera o znalecký posudok, v ktorom záver o príčine vzniku roztrhnutia reťaze urobil znalec nad rámec odboru, pre ktorý je ako znalec zapísaný v zozname znalcov. Nie je preukázané splnenie jednej zo základných podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu na vozidle a to priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti predávajúceho z kúpnej zmluvy a teda existencia výrobnej materiálovej vady a zodpovednosť žalovaného za výrobnú vadu na vozidle a vznikom samotnej škody. Ďalej uviedol, že motorové vozidlá sú objektívne technicky zložitý mobilný tovar a s ich vlastníctvom nie sú zo strany kupujúceho spojené len práva, ale aj povinnosť prevádzkovať tento produkt v súlade s návodom na použitie, technickými normami a bezpečnostnými predpismi. Žalobca opiera uplatnený nárok na náhradu škody o zodpovednosť predávajúceho za škodu spôsobenú na vozidle v priamej príčinnej súvislosti s výrobnou vadou, ktorá sa mala na vozidle vyskytovať už v čase jeho odovzdania žalobcovi a za ktorú má zodpovedať žalovaný ako predávajúci. Žalovaný nerozporoval záver znalca, že príčinou poškodenia motora vozidla bolo roztrhnutie článkovej reťaze, náhonu olejového čerpadla. Nerozporoval ani záver znalca, že na reťazi je roztrhnutý jeden vonkajší článok. Namietal však, že sa jedná o výrobnú vadu alebo skrytú vadu materiálu článku článkovej reťaze. Znalec neuvádzal o akú výrobnú vadu konkrétne sa má jednať, ani o akú materiálovú vadu, znalecký posudok neobsahoval akúkoľvek odbornú technickú argumentáciu k otázke vady materiálu reťaze. Znalec bližší záver zaujať ani nemohol, nakoľko potrebnú skúšku nevykonal. Žalovaný tvrdil, že znalecký posudok, ako základný dôkaz predložený žalobcom k otázke príčiny vzniku roztrhnutia reťaze a k otázke preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody, je vadný z toho dôvodu, že bol v tejto časti vypracovaný vylúčeným znalcom. Znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok nie je oprávnený posudzovať materiálové vlastnosti jednotlivých článkov reťazca, v tejto časti vykonal úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný ako znalec. Žalovaný otázku prekročenia právomoci znalca X. konzultoval aj s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, kde mu bolo oznámené, že otázka posudzovania materiálových vlastností jednotlivých článkov reťaze a ich prípadných vád spadá do znaleckého odboru a odvetvia strojárstvo a nie do odvetvia technických stav motorových vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetné vozidlo bolo pristavené do prevádzkových priestorov žalovaného a bol zahájený proces spojený s vyhotovením kontrolného znaleckého posudku, pričom otázku potvrdenia alebo vyvrátenia existencie materiálovej vady na v článkoch reťaze motora považuje za prípad hodný na posúdenie znaleckým ústavom.
6. Ako dôkazy označil predbežné vyjadrenie zo dňa 08.06.2017, objednávku znaleckého posudku, odpoveď ministerstva spravodlivosti.
7. Žalobca sa vyjadril, uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, poukázal na skutočnosť, že znalec je zapísaný v zozname znalcov pre odbore doprava cestná a úlohou znaleckého skúmania bolo posúdiť čo zapríčinilo poškodenia motora vozidla. Pokiaľ znalec uviedol, že zadretie motora spôsobilo roztrhnutie článkovej reťaze, nemohol prekročiť odvetvie, pre ktoré je zapísaný v zozname znalcov, nakoľko posudzoval technický stav vozidla. Tvrdenia znalca, že nešlo o prejav opotrebenia súčiastky, ale o výrobnú vadu, alebo skrytú vadu materiálu, nie je podľa názoru žalobcu prekročením jeho pôsobenia. Podľa záverov znaleckého dokazovania bolo osvedčené, že roztrhnutím reťaze došlo k následnému poškodeniu motora, keďže nebolo zabezpečené dostatočné tlakové mazanie. Žalovaný mu predal motorové vozidlo so skrytou vadou, ktorá sa prejavila dňa XX.XX.XXXX, kedy v dôsledku roztrhnutia reťaze zhasol motor a žalobca ho už nemohol opätovne naštartovať. Znalec uviedol, že článková reťaz by mala vydržať celú životnosť motora a bez ohľadu na skutočnosť či žalovaný vedel alebo mohol vedieť o vade reťaze je daná zodpovednosť za škodu v dôsledku vadného plnenia žalovaného.
8. V duplike žalovaný upriamil pozornosť súdu na písomné stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré ako orgán dohľadu nad znaleckou činnosťou skonštatovalo, že znalec nebol oprávnený uzavrieť, že sa jedná o výrobnú vadu alebo o skrytú vadu materiálu v článku reťaze. Záverom, podľa ktorého sa jedná o výrobnú vadu alebo o skrytú vadu materiálu reťaze znalec podľa ministerstva prekročil svoje znalecké oprávnenie. Úplne odignoroval skutočnosť, že nedisponoval chýbajúcim článkom reťaze a teda nevyhnutným objektom znaleckého skúmania. Žalovaný zotrval na vyjadrení, že znalecký posudok, ako dôkaz predložený k otázke príčiny vzniku roztrhnutia reťaze a teda príčiny vzniku škody na vozidle je vadný, nakoľko bol v tejto časti vypracovaným vylúčeným znalcom, ktorý nie je oprávnený odborne posudzovať materiálové vlastnosti jednotlivých článkov reťaze. Žalovaný zopakoval, že s vlastníctvom motorového vozidla sú spojené aj povinnosti riadne a včas zabezpečovať výrobcom predpísanú pravidelnú údržbu vozidla, pre vozidlo žalobcu je výrobcom predpísaný interval 20.000 kilometrov alebo 12 mesiacov, podľa toho čo nastane skôr. Žalobca ako vlastník vozidla pravidelne porušoval tieto povinnosti, nedodržiaval servisný interval, čím porušoval podmienky kúpnej zmluvy. Žalobca svojím konaním, nesprávnou údržbou poškodzoval motorové vozidlo a zapríčinil tak jeho poškodenie. Z evidencie výrobcu vozidla vyplýva, že po prevzatí vozidla žalobca nedodržal servisné intervaly, pravidelnú servisnú prehliadku absolvoval o 3.400 kilometrov skôr, pri ďalšej prehliadke prekročil servisný interval a s vykonaním prehliadky, výmeny oleja, sa omeškal o 2.800 kilometrov. Pri ďalšej prehliadke servisný interval prekročil a omeškal sa o 1.180 kilometrov s výmenou oleja. Na ďalšej prehliadke v autorizovanom servise nebol a posledná je evidovaná pri stave 82.344 kilometrov. Poškodenie vozidla malo nastať pri najazdených 110.211 km, záznam z riadiacej jednotky motora vozidla žalobcu, získaný v januári 2018 v priestoroch žalovaného uvádza, že vozidlo žalobcu nemalo 27.852 kilometrov menený olej, čo pri servisnom intervale znamená, že žalobca opäť porušil povinnosť riadne a včas zabezpečiť vykonanie pravidelnej servisnej prehliadky, s výmenou oleja sa omeškal o cca viac ako 7.800 kilometrov. Z toho vyplýva, že žalobca nedodržiaval servisné intervaly výmeny motorového oleja. V závere žalovaný uvádza, že podľa neho ku roztrhnutiu reťaze nedošlo z dôvodu výrobnej vady reťaze, ale v dôsledku nedostatočného mazania, ktoré nastalo v priamej príčinnej súvislosti, v dôsledku porušovania povinností zo strany samotného žalobcu, nedodržiavaním predpísaných servisných intervalov.
9. Žalovaný doručil súdu znalecký posudok č. 226/2018 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, úlohou znalca bolo vyhodnotiť či príčinou roztrhnutia reťaze (náhonu olejového čerpadla motorového vozidla) bola výrobná vada, respektíve skrytá vada materiálu.
10. Žalobca sa vyjadril ku predloženému znaleckému posudku, uviedol, že ani predložený posudok nespochybňuje dôvodnosť ním uplatnenej pohľadávky. Trvá na tom, že jeho závery presahujú rámec sporového konania, znaleckej organizácii neboli položené otázky, ktoré by mali za cieľ zodpovedať príčinu znehodnotenia motorového vozidla a výšku vzniknutej škody. Ústav vykonal len odbornú analýzu reťaze a následne skonštatoval, že táto súčiastka sa neroztrhla v dôsledku prípadnej výrobnej vady alebo v skrytej materiálovej vady, pretože vykonané merania žiadnu skrytú vadu neodhalili a všetky komponenty roztrhnutej reťaze spĺňajú všetky kvalitatívne požiadavky. Znaleckým dokazovaním sa nepodarilo zistiť čo bolo príčinou roztrhnutia reťaze a pokiaľ ústav tvrdí, že reťaz spĺňala všetky kvalitatívne požiadavky a dokonca prevyšuje pevnosť novej reťaze, jej následné roztrhnutie pri užívaní motorového vozidla nemôže byť vykladané na ťarchu žalobcu. Motorové vozidlo žalobcu bolo uvedené do prevádzky v apríli 2012, ku poškodeniu motora došlo približne po troch rokoch, je neprijateľné, aby po tak krátkej dobe bolo znehodnotené motorové vozidlo v takomto rozsahu, ktorý je možné označiť za totálnu škodu. Ak žalovaný argumentuje, že ku roztrhnutiu reťaze došlo v dôsledku nedostatočného mazania, k týmto námietkam nepredložil žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by spochybňoval závery znalca X., pričom jeho závery spĺňajú atribúty súkromného znaleckého posudku. Ústav neskúmal príčiny poškodenia motora, nevyjadril sa k oneskoreným servisným prehliadkam, neskúmal ich údajný vplyv na roztrhnutie reťaze. Zo strany žalobcu nešlo o extrémne prekročenia servisných prehliadok a dňa XX.XX.XXXX bol realizovaný servis u žalovaného, kedy došlo ku výmene vákuovej pumpy, výmene oleja a olejového filtra. Ak žalovaný preukázaný nárok rozporuje, ale nepredložil žiadne dôkazy na zdôvodnenie svojich tvrdení, žalobca považuje jeho obranu za účelovú a súd na ňu nemôže prihliadať.
11. V zmysle ustanovenia § 499 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
12. Podľa ustanovenia § 510 Občianskeho zákonníka uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá vznikla z vady diela.
13. Zodpovednosť za vady je právnym dôsledkom vadného plnenia, pričom ustanovenia § 499 až 510 Občianskeho zákonníka sú všeobecnou úpravou zodpovednosti za vady. Ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za vady pri jednotlivých zmluvných typoch sú vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za vady ustanoveniami osobitnými a majú prednosť pred všeobecnou úpravou. Zodpovednosť za vady pri kúpnej zmluve upravujú ustanovenia § 596 až 600 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa ustanovenia § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Podľa odseku 2 právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
15. V spore nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo K. špecifikované v žalobe. Nebolo sporné, že záručná doba skončila dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX došlo na vozidle ku poruche, pri ktorej zhasol motor a žalobca ho už nenaštartoval. Nebolo sporné, že príčinou poškodenia motora vozidlo bolo roztrhnutie článkovej reťaze náhonu olejového čerpadla, ako to vyplýva zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, posudku znalca X.. Nebolo sporné, že na reťazi bol roztrhnutý jeden vonkajší článok.
16. V spore bol vypočutý žalobca uviedol, že servisné intervaly dodržiaval, vozidlo používal na osobné účely a jazdil viac menej po diaľnici.
17. Znalec X. uviedol, že vykonal ohliadku vozidla, demontáž olejovej vane, stav popísal v znaleckom posudku. Pri demontáži nenašiel žiadne cudzie teleso, uviedol, že spôsob jazdy nemal vplyv na funkčnosť článkovej reťaze, reťaz by mala byť funkčná pokiaľ sa dodržiavajú intervaly výmeny oleja. Potvrdil, že na jednu položenú otázku nebol oprávnený odpovedať.
18. Žalobca v spore tvrdil, že zodpovednosť žalovaného za škodu na vozidle je v priamej príčinnej súvislosti s výrobnou vadou, ktorá mala sa na vozidle žalobcu vyskytnúť už v čase jeho odovzdania a za ktorú zodpovedá žalovaný ako predávajúci. Ako dôkaz predložil súdu znalecký posudok X., ktorý v bode 3. posudku konštatoval, že sa jedná o výrobnú vadu alebo skrytú vadu materiálu článku článkovej reťaze.
19. Tento záver znalca žalovaný namietal a ako prostriedok procesnej obrany predložil súdu súkromný znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý na otázku, či príčinou roztrhnutia reťaze bola výrobná vada, respektíve skrytá vada materiálu uviedol, že na základe vykonaných meraní ako aj zistených skutočností je možné konštatovať, že príčinou roztrhnutia reťaze nebola výrobná vada reťaze ani skrytá vada materiálu reťaze.
20. Podľa ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
21. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. To znamená, že on je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu.
22. Bolo povinnosťou žalobcu, aby v spore preukázal skutkové tvrdenia, to znamená, aby preukázal, že vozidlo v čase odovzdania žalobcovi malo skrytú vadu, za ktorú zodpovedá žalovaný. Žalobca to preukazoval znaleckým posudkom X. ktorý tvrdil existenciu výrobnej vady. Žalovaný spochybnil a následne vyvrátil záver znalca X.. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že práve znaleckým posudkom znaleckého ústavu bola vyvrátená odôvodnenosť uplatneného nároku v plnom rozsahu. Znalecký ústav jednoznačne uviedol, že príčinou roztrhnutia danej reťaze nebola výrobná vada ani skrytá vada materiálu reťaze.
23. Dôvod, pre ktorý súd nemal pochybnosti o záveroch znaleckého posudku znaleckej organizácie bola skutočnosť, že IR. sa ku otázke či sa jedná o výrobnú vadu alebo skrytú vadu materiálu reťaze vyjadroval ako znalec, ktorá nebol oprávnený odpovedať na položenú otázku. Znalec v tejto časti vykonal znalecký úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný v zozname znalcov a túto skutočnosť potvrdilo vo vyjadrení aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako orgán dohľadu nad znaleckou činnosťou. Uviedlo, že znalec nebol oprávnený uzavrieť, že sa jedná o výrobnú vadu alebo skrytú vadu materiálu v článku reťaze, že znalec tým prekročil svoje znalecké oprávnenie. Znalecký posudok č. 38/2017 bol teda v časti vypracovaný znalcom, ktorý nebol oprávnený na položenú otázku odpovedať. Túto skutočnosť potvrdil aj znalec vo výpovedi pred súdom.
24. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v tomto spore zaťažovalo jeho. Ním predložený znalecký posudok nepreukazuje, že vozidlo malo skrytú vadu, za ktorú by zodpovedal žalovaný ako predávajúci.
25. Žalobca tvrdil, že v súdnom spore nebol predložený relevantný dôkaz, ktorý by bez pochybnosti preukazoval čo bolo skutočnou príčinou roztrhnutia reťaze a teda poškodenia vozidla. Nebolo však povinnosťou žalovaného predkladať v tomto spore dôkazy na zisťovanie skutočnej príčiny roztrhnutia reťaze, súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nie je jeho povinnosťou brániť sa v súdnom konaní nad rámec skutkových tvrdení žalobcu. Bolo však úlohou žalobcu, aby v spore preukázal svoje tvrdenie, tvrdenie, že príčinou škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle bola vada, ktorá existovala už v dobe prevzatia motorového vozidla žalobcom od žalovaného, čo však v spore nepreukázal, preto súd žalobu zamietol.
26. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.