Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-216-2013.pdf
PDF · 166.3 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/216/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: Mgr. J. Y., nar. X.X.XXXX, bytom D. 26, 949 05 Nitra, právne zastúpená JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, IČO: 51 721 554 so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/ ARRIVA NITRA a.s., IČO: 36 545 082, so sídlom Štúrova 72, 949 44 Nitra, právne zastúpený JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, IČO: 30 788 285, so sídlom Štefánikova 34, 949 01 Nitra, 2/ J. D., nar. X.X.XXXX, bytom U. 19, 949 11 Nitra, o zaplatenie sumy 9 049,86 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 649,86 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9 049,86 eur od 9.2.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9 049,86 eur od 4.10.2012 do 8.2.2014 voči žalovanému v 2. rade zamieta.
IV. Žalovaný v 1. rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V. Žalobkyňa má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.10.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy vo výške 9 049,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9 049,86 eur odo dňa 4.10.2012 do zaplatenia. Súčasne sa domáhala priznania náhrady trov konania.
2. Uviedla, že dňa 30.9.2010 v poobedných hodinách cestovala autobusovou linkou č. 34 mestskej hromadnej dopravy prevádzkovanej žalovaným v 1. rade, približne v čase o 17:40 hod. zastavil autobus na zastávke pri mestskej tržnici, kde do autobusu nastúpili zamestnanci žalovaného v 1. rade za účelom vykonania kontroly cestovných lístkov. Žalovaný v 2. rade spoznal, že do autobusu nastupujú revízori a snažil sa čo najskôr sa dostať von z autobusu, pričom pri úniku žalobkyňu vysotil von z autobusu a utiekol preč. Žalobkyňa vypadla von z autobusu, pričom utrpela úraz nohy - natrhnutý predný krížový väz v ľavom kolene. Na miesto bola privolaná zdravotná pomoc ako aj policajná hliadka. Žalobkyňa bola pre zranenia kolena práceneschopná od 1.10.2010 do 11.1.2011, súvisiaca liečba trvala do 22.2.2011, následne bola v súvislosti so zranením dňa 25.5.2011 hospitalizovaná a dňa 27.5.2011 podstúpila operáciu kolena. Z nemocnice bola prepustená dňa 19.9.2011 a súvisiaca liečba pokračovala do 2.1.2012. V dôsledku rekonvalescencie musela žalobkyňa absolvovať kúpeľnú liečbu v termíne od
5.1.2012 do 2.2.2012. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha náhrady škody vzniknutej v dôsledku ujmy na jej zdraví, za ktorú zodpovedajú žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne. Žalobkyňa ujmu na zdraví vyčíslila s poukazom na ust. § 444 Občianskeho zákonníka podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 27.7.2010, kde bolo toto ohodnotené celkovým počtom bodov 300 a na základe lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 21.8.2012, kde bolo toto ohodnotené celkovým počtom bodov 60. V súlade s ustanovením § 5 zákona č. 437/2004 vyčíslila žalobkyňa hodnotu jedného bodu sumou 15,38 eur. V zmysle ust. § 445 Občianskeho zákonníka sa žalobkyňa voči žalovaným domáha náhrady za stratu na zárobku vo výške 1 631,25 eur, a to s poukazom na pracovnú zmluvu č. 509/2010, ktorú ako zamestnankyňa uzavrela so subjektom Stredná zdravotnícka škola, Farská 23, Nitra a v ktorej bol deň nástupu do zamestnania dohodnutý na deň 30.8.2010 a pracovný pomer podľa uzavretej zmluvy mal trvať do 30.6.2011. Keďže od 1.10.2011 nemohla v dôsledku zranenia pokračovať vo výkone práce, pracovný pomer s ňou bol ukončený v skúšobnej dobe. Stratu na zárobku vo výške 1 631,25 eur žalobkyňa vyčíslila s poukazom na platné ustanovenia zákona č. 553/2003 Z. z. a zákona č. 317/2009 Z. z. Vzhľadom na uvedené právne predpisy a po zohľadnení počtu rokov odpracovaných žalobkyňou, s prihliadnutím na zaradenie do platovej triedy a rozsah úväzku žalobkyne (36,36 %) mal byť príjem žalobkyne vo výške 181,25 eur mesačne, pričom jej bol vyplatený len za mesiac september, keďže ďalej v dôsledku zranenia nemohla pokračovať v práci, čím jej vznikla škoda vo výške 9 mesačných platov. Následky zranenia žalobkyne si vyžiadali celkom 3 obdobia pracovnej neschopnosti, a to od 1.10.2010 do 11.1.2011, v rámci ktorého si žalobkyňa vyčísľuje na stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti vo výške 707,09 eur, ďalej od 25.5.2011 do 19.9.2011, v rámci ktorého si žalobkyňa vyčísľuje na stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti vo výške 730,76 eur a tiež od 5.1.2012 do 2.2.2012, v rámci ktorého si žalobkyňa vyčísľuje na stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti vo výške 206,18 eur. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha tiež zaplatenia dane za ubytovanie vo výške 28 eur a doplatku za liečbu vo výške 46,18 eur, ktoré vynaložila v súvislosti s absolvovaním kúpeľnej liečby, úhrady nákladov spojených s návštevou plavárne vo výške 23,80 eur a nákladov za lieky vo výške 139,80 eur. Celkovo sa žalobkyňa voči žalovaným domáha zaplatenia sumy vo výške 9 049,86 eur.
3. Nárok voči žalovanému v 1. rade žalobkyňa odôvodňuje s poukazom na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci predstavuje kontrola cestovných lístkov zo strany revízorov z relevantného pohľadu udalosť, ktorá vyplýva z osobitnej povahy prevádzky autobusovej dopravy, pričom táto udalosť mala byť podľa žalobkyne podnetom ku skutku žalovaného v 2. rade, v dôsledku ktorého došlo k ujme na jej zdraví. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na rozsudok NS ČR pod R 30/1979. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku je nutné prihliadať aj na to, či by k danej škode došlo aj v prípade, ak by sa ten istý skutkový dej odohral na inom mieste ako v danom dopravnom prostriedku. Aplikujúc túto otázku na tento prípad žalobkyňa dospela k záveru o existencii takejto príčinnej súvislosti, a to s ohľadom na fakt, že pokiaľ by žalobkyňu sotil žalovaný v 2. rade niekde inde, napr. na ulici, s najväčšou pravdepodobnosťou by ku žiadnej škode nebolo došlo. Zranenia žalobkyne vznikli práve vzhľadom na konštrukciu dopravného prostriedku, ktorého úroveň, kde pasažieri stoja, je podstatne vyššie ako je úroveň cesty, resp. chodníka, na ktorý sa z autobusu vystupuje a práve v tomto je daná osobitná povaha prevádzky motorového vozidla, v dôsledku ktorej došlo k ujme na zdraví žalobkyne pri skutkovom deji, ktorý sa tu odohral.
4. Súd vo veci vydal dňa 10.12.2012 platobný rozkaz č.k. 18RO/437/2012-57, voči ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný v 1. rade odpor, v ktorom namietal jeho pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore a žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania. Uviedol, že plne zodpovedným subjektom v tomto spore je podľa neho žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka posudzuje iba vtedy, ak je škoda vyvolaná zvláštnou povahou tejto prevádzky dopravného prostriedku a v žiadnom prípade nie vtedy, ak škoda nebola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku. Za osobitnú povahu prevádzky dopravného prostriedku pokladá právna teória ako aj konštantná judikatúra pôsobenie dopravného prostriedku na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je prejavom typických vlastností prevádzky a jeho súčasťou je určitá nebezpečnosť vzhľadom k rýchlosti, sile, náročnosti na ovládanie, technickej zložitosti, vysokej teploty, nadmernému hluku a pod. Takáto povaha prevádzky je potom vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu spôsobilá objektívne vyvolať škodu. Kontrola cestovných lístkov revízormi je štandardná činnosť, s ktorou nie je spojený určitý druh nebezpečenstva, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať škodu. Samotný pojem osobitná povaha prevádzky všeobecne vyjadruje špecifické vlastnosti vyplývajúce
najmä z fyzikálnych charakteristík prevádzky dopravného prostriedku. Považovať kontrolu cestovných lístkov za fyzikálnu charakteristiku prevádzky považuje žalovaný v 1. rade za absurdné. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka ako aj na stanovisko Najvyššieho súdu ČSR v zborníku stanovísk S IV, s. 618. V prípade tzv. vonkajších príčin, ako sú napr. živelné udalosti, resp. zásah zvieraťa, či tretej osoby tu nemôžeme hovoriť ako o okolnosti majúcej pôvod v prevádzke. Zo skutkových okolností je zrejmé, že žalobkyni bola škoda spôsobená práve vonkajšou okolnosťou, a to konaním žalovaného v 2. rade. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade nemohol nijakým relevantným spôsobom tejto škode zabrániť. Pracovník žalovaného v 1. rade žalobkyni okamžite po zistení, že žalobkyňa bola vystrčená žalovaným v 2. rade, poskytol potrebnú pomoc, privolal záchrannú službu ako aj políciu. Príčinou pošmyknutia žalobkyne na schodoch autobusu je podľa žalovaného v 1. rade jednoznačne protiprávne konanie žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade poukazuje na rozhodovaciu prax súdov (Rozhodnutie R 60/1967), v zmysle ktorej v prípade vytlačenia cestujúceho z hromadného dopravného prostriedku davom z dôvodu jeho preplnenia nemôže ísť o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky.
5. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní pred súdom najprv uvádzal, že s podanou žalobou nesúhlasí, v danom prípade sa nejednalo o klasickú kontrolu cestovných lístkov, pretože dvere autobusu boli otvorené a v reproduktore nikto nehlásil, že lístky budú kontrolované, revízor sa natlačil cez dvere, cez ktoré on s Martinom U. chceli vystúpiť, žalobkyňu nevidel, ale zbadal ju až na zemi, keď kričala, platiť by mal Martin U., lebo žalobkyňu sotil on. Neskôr žalovaný v 2. rade uviedol, že sa chce priznať, že to bol on, bol tam aj jeho kamarát J. U., ale tento bol druhý, z autobusu ako prvý vystúpil on, je pravdou, že v minulosti chodil načierno, kontrolovali ho viackrát, revízor, ktorý ho kontroloval v danom prípade, ho už poznal. Keď sa otvorili zadné dvere, vopchal sa do nich tak, aby on nemohol vystúpiť, žalovaný v 2. rade chcel vystúpil silou mocou, lebo si bol vedomý toho, že ho policajti zasa zbijú. Žalobkyňu neevidoval, všimol si ju, až keď ležala na zemi. Podľa jeho názoru žalovaný v 1. rade zvolil zlý postup, keď nechal všetky dvere otvorené. Dodal, že je mu jedno ako celé konanie dopadne, aj tak nemá prostriedky k úhrade žalovanej sumy.
6. V podaní doručenom súdu dňa 17.6.2014 žalobkyňa podrobne popísala skutkové okolnosti jej vysotenia z autobusu žalovaným v 2. rade v súlade s popisom v podanej žalobe. Ďalej uviedla, že do autobusu nastupovala zadnými dverami, schodíky boli v strede rozdelené zábradlím. Nastupovala prednou časťou dverí, zároveň ľavou časťou dverí nastupoval muž, z ktorého konania neskôr pochopila, že ide o revízora cestovných lístkov. V čase, keď si chcela označiť čipovú kartu na prístroji, ktorý bol umiestnený oproti dverám, všimla si, že muž, ktorý nastupoval zároveň s ňou, oslovil mladého muža, ktorý vstal zo zadných sedadiel smerom k dverám, od muža žiadal cestovný lístok, bolo jasné, že revízor muža pozná. Muž zostal chvíľu stáť a zrazu sa rozbehol oproti žalobkyni. Stála už v autobuse nad schodmi tvárou oproti tomu mladému mužovi, ktorý ju vysotil z autobusu. Na jeho pohyb nevedela nijako zareagovať, prípadne sa niečoho zadržať. Dopadla na chodník. Revízor privolal políciu aj zdravotnícku pomoc.
7. Týmto podaním žalobkyňa zároveň vzala žalobu čiastočne späť. Uviedla, že v súvisiacom trestnom konaní si uplatnila náhradu škody spôsobenú jej trestným činom zo strany žalovaného v 2. rade vo výške 5 536,80 eur, ktorá pozostávala z bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenstkého uplatnenia, kde hodnota jedného bodu je 15,38 eur. Podľa trestné rozkazu zo dňa 9.7.2013, č.k. 6T/83/2013 jej bola priznaná náhrada škody vo výške 5 400 eur, pričom z uvedeného trestného rozkazu je zrejmé len to, že ide o škodu, ktorú jej žalovaný v 2. rade spôsobil, pričom nie je uvedená jej ďalšia kvalifikácia. Nárok priznaný žalobkyni v trestnom konaní smeruje len voči povinnej osobe žalovaného v 2. rade, preto voči žalovanému v 2. rade žalobkyňa berie žalobu vo výške 5 400 eur späť, pričom tento čiastočný nárok pozostáva súhrnne z náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a vo zvyšnej časti si uplatňuje voči žalovanému v 2. rade pôvodne uplatnený nárok. S poukazom na uvedené si žalobkyňa od žalovaného v 2. rade uplatňuje sumu vo výške 3 649,86 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9 049,86 eur od 4.10.2012 do zaplatenia. Voči žalovanému v 1. rade žalobkyňa zotrvala na žalobe v plnom rozsahu.
8. Svedok H. T. na pojednávaní uviedol, že u žalovaného v 1. rade pracoval ako revízor do 30.4.2014 a pri výkone svojej práce sa stretával aj so žalovaným v 2. rade, ktorý si opakovane neplnil svoje povinnosti a nemával cestovné lístky. Dňa 30.9.2010 traja kolegovia začali výkon práce, on nastúpil do autobusu zadnými dverami pri tržnici, žalovaný v 2. rade sedel vzadu a revízorov už dobre poznal. Žalovaný v 2.
rade sa snažil svedka obehnúť z pravej strany a vystúpiť zadnými dverami a pritom vysotil z autobusu jednu pani, ktorá do autobusu nastupovala. Všetko sa to zbehlo strašne rýchlo, keď sa obzrel, videl už len ležať pani na zemi pred dverami autobusu. Samotný stret nevidel, predpokladá, že pani vysotil žalovaný v 2. rade, nikto iný tými dverami von nevybiehal. Panej, ktorá ležala na zemi začali pomáhať, bola v šoku, nebola schopná hovoriť, hovorila za ňu jej kolegyňa, zavolali záchranku i políciu, kolegyni nechali kontakt na žalovaného v 1. rade, keby niečo potrebovala. Žalovaného v 2. rade videl samého bežať k hlavnému vchodu k Mlynom, kričal za ním, že panej ublížil, na čo nereagoval, len sa obzrel a bežal preč. Keďže žalovaného v 2. rade spoznal, nechal kontakt na neho aj polícii. Ku kontrole cestovných lístkov svedok ďalej uviedol, že mechanizmus kontroly prebieha tak, že štandardne sa kontrola robí vo dvojiciach, jeden kolega nastúpi cez zadné dvere a jeden cez stredné dvere, pretože pri prvých dverách nie je označovač cestovných lístkov. Následne počkajú, kým všetci ľudia cez predné dvere nastúpia, dvere sa zatvoria, označovače cestovných lístkov sa zablokujú a jeden revízor začne vykonávať kontrolu lístkov spredu a jeden zozadu, takto skontrolujú všetkých ľudí v autobuse a v strede autobusu sa stretnú. Niekedy sa vykonáva kontrola tak, že zadné a stredné dvere sa uzatvoria, vodič autobusu nechá otvorené len predné dvere, cez ktoré nastúpi revízor, ktorý ide do zadnej časti autobusu a začne kontrolu cestujúcich a druhý revízor stojí pred prednými dverami a kontroluje tých, ktorí z autobusu vystupujú, tento systém je účinný, zaviedli ho v Nitre, využívajú to tak na 20 %, pretože nie je možné to využívať napr. v dopravnej špičke alebo na niektorých zastávkach, kde nastupuje a vystupuje veľké množstvo ľudí. Žalovaný v 1. rade to nemá nikde upravené, naučili ich tomu starší kolegovia. V danom prípade sa jednalo o frekventovanú zastávku pri tržnici, žalovaného v 2. rade zbadal ako známu osobu, ktorý sedel v autobuse a aj keď nebolo v tom čase v autobuse veľa ľudí, chcel cielene skontrolovať žalovaného v 2. rade, preto nastúpil zadnými dverami a nezrealizoval systém kontroly cez predné dvere. V tomto prípade by sa to ani nedalo zrealizovať, pretože žalovaného v 2. rade zbadali, až keď autobus pristával na zastávke. Otvorili sa zadné dvere a svedok už nestihol dať vodičovi pokyn, aby nechal otvorené len predné dvere. Je na rozhodnutí revízora, aký systém kontroly zvolí, pričom zváži všetky spomínané okolnosti. Pokiaľ by žalovaný v 2. rade, ktorý sa správal ako zviera vyskakoval cez predné drere, mohol vysotiť kohokoľvek iného, bol rozhodnutý z autobusu vystúpiť a vysotil by hocikoho. Vždy je na rozhodnutí revízora, ako kontrolu vykoná, revízori sa musia správať v súlade so zákonom č. 56/2012, nikto im nemôže nariadiť, či majú kontrolu vykonávať cez zadné alebo cez predné dvere alebo iným spôsobom. Systém kontroly cez predné dvere je najúčinnejší z hľadiska štatistiky a čísel, nie z hľadiska predchádzania zraneniam. Majú zakázané fyzicky sa dotýkať cestujúcich, nemôžu ich ani zdrapiť za bundu, čo upravuje smernica, avšak môžu cestujúcemu zabrániť vlastným telom vystúpiť z autobusu. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade bol rozhodnutý z autobusu vystúpiť a jemu neublížil len vzhľadom na jeho postavu, keby bola vzadu kolegyňa, mohlo to dopadnúť ešte horšie. Svedok T. ďalej uviedol, že pri vykonávaní kontroly neporušil nijaké predpisy, zo strany zamestnávateľa mu nebolo nič vytknuté a pracoval u neho ešte ďalšie tri roky.
9. Svedok J. U. na pojednávaní uviedol, že žalovaného v 2. rade pozná odmalička, je jeho kamarát, dňa 30.9.2010 išli na Zobor dokončiť brigádu, bol pod vplyvom alkoholu. Do autobusu nastúpili na Štúrovej, so žalovaným v 2. rade sedeli v zadnej časti autobusu, pri tržnici potrebovali prestúpiť na iný autobus, ktorý išiel na Zobor, videli, že na zastávku Mlyny sa blíži autobus, ktorý by ich vedel zobrať na Zobor, preto pri tržnici vystúpili zadnými dverami autobusu, pričom v tej chvíli nastupovala zadnými dverami aj žalobkyňa, mohla byť asi na prvom alebo druhom schodíku, pričom on do nej sotil a ona vypadla z autobusu. Tej pani nevenoval pozornosť, ležala na zemi, so žalovaným v 2. rade bežal na autobus na Zobor. V ten deň určite neutekali pred revízorom, cestovné lítky v ten deň mali. Za cestu bez cestovného platil pokutu asi iba raz, revízora Jozefa T. pozná len z videnia.
10. Uznesením č.k. 19C/216/2013-116, právoplatným dňa 12.1.2015 súd konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 5 400 eur voči žalovanému v 2. rade zastavil.
11. Podaniami doručenými súdu dňa 17.6.2014, doplnenými dňa 11.8.2014 a 4.9.2014 žalobkyňa žiadala zmeniť petit žaloby s poukazom na vydaný trestný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 6T/83/2013-150 zo dňa 9.7.2013, keďže zastáva názor, že za škodu v tomto prípade zodpovedajú obaja žalovaní spoločne a nerozdielne, a to žalovaný v 1. rade titulom objektívnej zodpovednosti a žalovaný v 2. rade titulom subjektívnej zodpovednosti. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol k náhrade časti škody zaviazaný trestným rozkazom, nezbavuje zodpovednosti za škodu a tým súvisiacej povinnosti žalovaného v 1. rade nahradiť škodu v tejto časti. Pokiaľ by tomu tak bolo, žalobkyni by bolo bez náležitého právneho dôvodu bránené v uplatňovaní si nároku na náhradu škody voči všetkým subjektom, ktoré za ňu zodpovedajú, len z dôvodu, že jeden zo spoluzodpovedných subjektov je už k náhrade škody zaviazaný.
12. Uznesením č.k. 19C/216/2013-130, právoplatným dňa 12.1.2015 súd zmenu petitu žaloby pripustil tak, že bude rozhodovať o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 5 400 eur spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade, u ktorého bola povinnosť zaplatenia tejto sumy stanovená ako náhrada škody trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Nitra, č.k. 6T/83/2013-150 zo dňa 9.7.2013 ako aj o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 3 649,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 9 049,86 eur od 4.10.2012 do zaplatenia.
13. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 6.5.2015 uviedla, že dňa 30.9.2010 nastupovala do autobusu na zastávke pri tržnici, a to zadnými dverami, pričom uprostred schodíkov bolo zábradlie, ona nastupovala pravou stranou, súčasne s ňou ľavou stranou nastupoval jeden pán. Chcela si označiť kartičku na prístroji, ktorý je oproti dverám a vtedy zo zadnej lavice vstal jeden mladý muž a pán, ktorý nastupoval s ňou, sa mu začal prihovárať. Pochopila, že ide o kontrolu cestovných lístkov a vzápätí sa mladý muž rozbehol oproti nej a vysotil ju z autobusu cez stále otvorené dvere, spadla na zem na kostrč, mala dojem, že zavadila o zábradlie, ktoré bolo na schodoch, ľudia sa jej prihovárali, nevie čo jej hovorili, privolali políciu i sanitku, ktorá ju odviezla do nemocnice. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 1.10.2010 bola práceneschopná, v máji 2011 podstúpila operáciu, práceneschopná bola až do septembra 2011, v súvislosti so zranením dochádzala na rehabilitácie a podstúpila kúpeľnú liečbu, každý polrok chodieva na injekcie a kontroly. V čase, keď sa toto stalo bola v pracovnom pomere na UKF a od septembra začala pracovať aj na zdravotnej škole, kde po tomto úraze ešte čakali, ale dlhšie čakať nemohli, preto s ňou pracovný pomer v polovici októbra ukončili. Potvrdila, že sanitku volal revízor, žalovaného v 2. rade spoznala v rámci rekognície na polícii. Keď revízor nastupoval do autobusu, žalovanému v 2. rade sa prihováral, z čoho mala dojem, že revízor žalovaného v 2. rade pozná.
14. Svedkyňa Veronika X. pred súdom uviedla, že v roku 2010 začala pracovať u žalovaného v 1. rade ako kontrolór, spomína si na incident, ktorý sa odohral na jeseň 2010, autobus postál na zastávke Centrum tržnica, ľudia z autobusu vystupovali, kolega T. nastupoval zadnými dverami, ona s kolegom Y. nastupovala strednými dverami, jednalo sa o starú X., ktorá mala v strede nástupných schodíkov zábradlie, bola vysokopodlažná. Žalovaný v 2. rade sedel vzadu, pričom keď revízora zbadal, najskôr sa pokúsil prejsť cez nich, potom však vyskočil zadnými dverami, pričom cez kolegu T. neprešiel, tak vysotil žalobkyňu a následne začal bežať cez 4 pruhy smerom k Mlynom. Žalovaný v 2. rade je čierny pasažier, mala s ním skúsenosť 5 až 6-krát, ostatní kolegovia aj častejšie. Pri kontrole cestovných lístkov nastupujú najmenej dvaja, vtedy boli traja. Kontrola prebieha tak, že nechajú ľudí vystúpiť, pokiaľ sa kontrola nevykonáva v centre mesta, môže vodič otvoriť len predné dvere a zablokovať strojčeky. V centre mesta však nastupuje veľa ľudí, preto sa otvárajú všetky dvere na autobuse. Keď žalobkyňa spadla na zem, ona a jej kolega Y. sa k nej rozbehli, pán T. sa pozeral na žalovaného v 2. rade kam beží, následne volal sanitku. Žalobkyni dala pod chrbát svoju vestu, aby neprechladla. Privolanej policajnej hliadke oznámili údaje žalovaného v 2. rade, ktorého poznali ako čierneho pasažiera. Nikto iný okrem žalovaného v 2. rade z autobusu nevyskakoval. Bola to náhoda, že v ten deň žalovaného v 2. rade už stretla, bol s hlučnou partiou a vykrikoval na nich, lístky však vtedy mali. Svedkyňa X. ďalej uviedla, že v uvedenú dobu veľa ľudí nenastupovalo, bolo to v popoludňajších hodinách. Kontrolu vykonávajú v zmyle smernice. Či sa pri vykonávaní kontroly otvoria všetky dvere alebo len predné dvere záleží od toho, koľko ľudí chce nastúpiť alebo vystúpiť a kde tá ktorá zastávka je. Ak je na zastávke len jeden človek, môžu kontrolu vykonať len cez otvorené predné dvere, pretože majú istotu, že tento človek do autobusu nastúpiť stihne. Ak na zastávke čaká 30 ľudí, nikdy nerobia kontrolu len cez otvorené predné dvere, pretože by nestihli všetci do autobusu nastúpiť. Pokiaľ sa jedná o zastávku v centre mesta, ako bola táto, tu sa vždy na autobuse otvárajú všetky dvere. Niekedy v minulosti kolegovia vykonávali kontrolu len cez otvorené predné dvere, ale malo to zlé dozvuky, boli sťažnosti zo strany ľudí, že nestihli nastúpiť a vystúpiť, došlo k zdržovaniu. Pravidlo kontroly cez predné dvere im bolo dané pokynom ústne, že môžu vykonávať kontrolu aj takýmto spôsobom. Kontrola na predné dvere je pre revízorov najbezpečnejší spôsob kontroly, pretože nastupujú dvaja, otvoria sa len predné dvere a človek, ktorý nemá cestovný lístok nezačne útočiť na ľudí v autobuse, ale začne útočiť na revízorov. Keď sa otvoria všetky dvere, je väčšia pravdepodobnosť, že čierny pasažier ujde. Svedkyňa nevedela uviesť, ktorý spôsob kontroly je najbezpečnejší, záleží to na človeku, ktorý ak chce človeku ublížiť, ublíži.
15. Súd vec prejednal za prítomnosti žalobkyne, žalovaného v 2. rade, právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného v 1. rade a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami
tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to žalobou, trestným oznámením, jednotlivými lekárskymi správami a potvrdeniami o dočasnej pracovnej neschopnosti, prepúšťacou správou, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pracovnou zmluvou, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, príjmovými pokladničnými dokladmi, jednotlivými vyjadreniami, odporom proti platobnému rozkazu, čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania, hlásenkami, upomienkami, rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/169/2007, prehľadom vyplatených čiastok, potvrdeniami o príjme, potvrdením zamestnávateľa, potvrdeniami o nemocenských dávkach, oznámením o plate, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, organizačnou smernicou s prílohami, zásadami pre výkon dopravnej kontroly a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6T/83/2013 a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
16. Dňa 30.9.2010 na autobusovej zastávke pri mestskej tržnici na Štefánikovej triede v Nitre žalobkyňa nastupovala do autobusu mestskej hromadnej dopravy prevádzkovanej žalovaným v 1. rade, v tomto autobuse cestoval aj žalovaný v 2. rade, ktorý cestoval bez platného cestovného lístka. Na zastávke pri tržnici do autobusu nastupovali aj zamestnanci žalovaného v 1. rade za účelom vykonania kontroly cestovných lístkov. Žalovaný v 2. rade spoznal jedného z revízorov, a keďže nemal platný cestovný lístok, snažil sa dostať sa von z autobusu, a to cez zadné dvere, v čom mu chcel revízor Jozef T. zabrániť tak, že sa postavil do dverí. Žalovaný v 2. rade sa pokúšal dostať sa von z autobusu za každú cenu, pri vyskakovaní z autobusu vysotil von z autobusu žalobkyňu, ktorá spadla dozadu na chodník. Následkom pádu žalobkyňa utrpela zranenia, a to roztrhnutie predného skríženého väzu ľavého kolena, pomliaždenie kosti a chrupavky okraja vonkajšieho hrboľa stehnovej kosti a pomliaždenie zadnej a vonkajšej plochy píšťaly so zlomeninou špongiovitej kosti. Zranenia si vyžiadali práceneschopnosť žalobkyne v trvaní od 1.10.2010 do 11.1.2011. Dňa 27.5.2011 žalobkyňa podstúpila operáciu kolena, v súvislosti s ktorou bola práceneschopná od 25.5.2011 do 19.9.2011. Žalobkyňa bola práceneschopná tiež v období od 5.1.2012 do 2.2.2012, kedy absolvovala kúpeľnú liečbu.
17. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 6T/83/2013 súdu zistil, že žalovaný v 2. rade bol trestným rozkazom č.k. 6T/83/2013-150 za vyššie popísaný skutok vysotenia žalobkyne z autobusu v uvedenom trestnom konaní charakterizovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov a zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť poškodenej žalobkyni škodu vo výške 5 400 eur. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2013.
18. V lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom MUDr. D. E., PhD. dňa 27.7.2012 posudzujúci lekár ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia na strane žalobkyne celkovým počtom bodov 300. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. D. Z. vypracovaného dňa 21.8.2012 mal súd preukázané ohodnotenie bolestného celkovým počtom bodov 60.
19. Z lekárskej správy- nálezu zo dňa 30.9.2010 MUDr. T. M. bolo zistené, že žalobkyňa bola dňa 30.9.2010 o 18:36 hod. ošetrená vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že bola vysotená z autobusu neznámou osobou na zastávke pred tržnicou v Nitre, pričom dopadla na ľavé koleno a kríže, uviedla že má bolesti.
20. Z potvrdení o dočasnej práceneschopnosti súd zistil, že žalobkyňa bola pracovne neschopná od 1.10.2010 do 11.1.2011 a tiež v období od 25.5.2011 do 20.9.2011.
21. Z prepúšťacej správy Nemocnice s poliklinikou n.o., Topoľčany súd zistil, že žalobkyňa dňa 27.5.2011 podstúpila operáciu ľavého kolena.
22. Z prepúšťacej správy MUDr. D. U., ošetrujúceho lekára v Kúpeľoch Bojnice a.s. mal súd preukázané absolvovanie kúpeľnej liečby žalobkyňou v čase od 5.1.2012 dom 2.2.2012.
23. Z prehľadu vyplatených čiastok pracovníkom a potvrdenia o príjme vystavených zamestnávateľom žalobkyne - Stredná zdravotnícka škola Nitra súd zistil, že v mesiaci október 2010 bola žalobkyni vyplatená čistá mzda vo výške 84,84 eur.
24. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, rovnako zamestnávateľ žalobkyne potvrdila, že žalobkyňa mala vyplatené náhrady príjmu, a to za obdobie 1.10.2010 - 11.1.2011 vo výške 214,28 eur, za obdobie 25.5.2011 - 19.9.2011 vo výške 193,90 eur a za obdobie od 5.1.2012 - 2.2.2012 vo výške 208,80 eur.
25. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra súd zistil, že žalobkyni bolo vyplatené nemocenské, a to za mesiac 10/2010 vo výške 309,40 eur, za mesiac 11/2010 vo výške 442 eur, za mesiac 12/2010 vo výške 456,70 eur, za mesiac 1/2011 vo výške 162,10 eur, za mesiac 6/2011 vo výške 360 eur, za mesiac 7/2011 vo výške 413,30 eur, za mesiac 8/2011 vo výške 413,30 eur, za mesiac 9/2011 vo výške 253,30 eur, za mesiac 1/2012 vo výške 244,10 eur, za mesiac 2/2012 vo výške 28,80 eur. Suma vyplatených dávok nemocenského poistenia za uvedené obdobia predstavuje spolu 3 083 eur.
26. Podľa oznámenia o plate Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre bol žalobkyni s účinnosťou od 1.9.2010 určený mesačný funkčný plat vo výške 628,65 eur.
27. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 15.11.2010 bolo žalobkyni za obdobie práceneschopnosti vzniknutej 1.10.2010 priznané nemocenské za obdobie od 11.10.2010 do zániku nároku na nemocenské vo výške 14,731090 eur za deň. V zmysle potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 6.7.2011 bolo žalobkyni za obdobie práceneschopnosti vzniknutej 25.5.2011 priznané nemocenské za obdobie od 4.6.2011 do zániku nároku na nemocenské vo výške 13,330570 eur za deň a podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 1.2.2012 bolo žalobkyni za obdobie práceneschopnosti vzniknutej 5.1.2012 priznané nemocenské za obdobie od 15.1.2012 do zániku nároku na nemocenské vo výške 14,35434000 eur za deň,
28. Súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:
29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
30. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
31. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
32. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
33. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
34. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
35. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20120101.html>, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
36. Podľa § 86 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení úrazový príplatok sa poskytuje za dni.
37. Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení suma úrazového príplatku je: a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20120101.html> od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/461/20120101.html> od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
38. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
39. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.7.2014 (ďalej len zák. č. 437/2004 Z. z.) náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/437/20090101.html>). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801> a III. časti <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801>.
40. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20090101.html>). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801> a IV. časti <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/437/20140801>.
41. Podľa § 5 ods. 1, 2 zák. č.437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20090101.html>). Výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
42. Podľa § 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
43. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 44. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
47. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
48. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia náhrady škody. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyni vznikla škoda následkom úrazu, ktorý utrpela v dôsledku vysotenia jej osoby z autobusu. Vzniknutú škodu si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje ako škodu na zdraví (§444 Občianskeho zákonníka), náhradu za stratu na zárobku (§ 445, §446 Občianskeho zákonníka) ako aj náhradu účelných nákladov spojených s liečením žalobkyne (§ 449 Občianskeho zákonníka). Medzi stranami nebol sporný ani rozsah škody, ktorá žalobkyni vznikla, ktorú ani jeden zo žalovaných nerozporoval.
49. Žalovaný v 1. rade od samotného počiatku namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu v tomto spore.
50. Žalovaný v 2. rade, hoci sa spočiatku necítil byť za vznik škody spôsobenej žalobkyni zodpovedný, neskôr sám uviedol, že to bol on, kto žalobkyňu z autobusu vysotil, zároveň však dodal, že aj v prípade, ak ho súd k náhrade škody zaviaže, nemá dostatok finančných prostriedkov, či iný majetok, aby žalobkyni škodu nahradil.
51. Zodpovednosť obidvoch žalovaných za škodu súd posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
52. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného v 2. rade za škodu v tomto spore súd v prvom rade skúmal, či žalovaný v 2. rade je za zranenie žalobkyne zodpovedný podľa ustanvovenia § 420 Občianskeho zákonníka.
53. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza zo všeobecnej zásady občianskoprávneho deliktu. Podľa nej každý, kto privodí vznik škody svojím protiprávnym a spravidla i zavineným konaním, je povinný spôsobenú škodu nahradiť. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je nežiadúcim spoločenským javom, pretože žiadna náhrada za škodu spravidla nemôže privodiť stav, ktorý tu bol pred vznikom škody. Predpokladmi zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, teda vzniká rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Toto protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou, a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.
54. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný v 2. rade nesie plnú zodpovednosť za zranenie žalobkyne. Túto skutočnosť mal súd preukázanú predovšetkým z výpovede žalobkyne, výsluchmi svedkov Jozefa Šimu, Veroniky Krnčanovej, a napokon ani žalovaný v 2. rade nespochybnil, že žalobkyni spôsobil zranenia. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade za zranenie žalobkyne preukazuje aj vyššie citovaný právoplaný trestný rozkaz, z ktorého je zrejmé, že žalovaný v 2. rade bol za spôsobenie ujmy na zdraví žalobkyne právoplatne uznaný vinným, tak ako je uvedené vyššie. V konaní súd nepovažoval za sporné, že žalovaný v 2. rade svojim protiprávnym konaním spôsobil žalobkyni zranenia, ktoré konanie súd v rámci trestného konania kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví.
55. Žalobkyňa sa v konaní domáhala náhrady škody v celkovej výške 9 049,86 eur. Uvedená suma pozostáva z nároku žalobkyne na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5 536,80 eur (360 bodov pri hodnote 1 bodu 15,38 eur, t.j. 360 x 15,38 eur = 5 536,80 eur), nároku na stratu na zárobku u zamestnávateľa Stredná zdravotnícka škola, Nitra vo výške 1 631,25 eur (9x mzda vo výške 181,25 eur), nároku na stratu na zárobku určenú s poukazom na ust. § 446 Občianskeho zákonníka podľa sumy úrazovej renty podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sumou vo výške 1 644,03 eur a účelne vynaložených nákladov spojených s liečením podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške spolu 237,78 eur (daň za ubytovanie v prípade absolvovania kúpeľnej liečby vo výške 28 eur,
doplatok za liečbu vo výške 46,18 eur, náklady spojené s návštevou plavárne vo výške 23,80 eur - 14 návštev x 1,70 eur za vstup, náklady za lieky vo výške 139,80 eur).
56. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 9 049,68 eur voči obidvom žalovaným, podaniami doručenými súdu dňa 17.6.2014, doplnenými dňa 11.8.2014 a 4.9.2014 žalobkyňa vzala vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobu čiastočne späť, a to s poukazom na vydaný a právoplatný trestný rozkaz, ktorým súd žalovaného v 2. rade už zaviazal k náhrade škody žalobkyni vo výške 5 400 eur. V nadväznosti na späťvzatie žaloby súd uznesním zo dňa 8.8.2014, č.k. 19C/216/2013-116, právoplatným dňa 12.1.2015, konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 5 400 eur voči žalovanému v 2. rade zastavil.
57. Podľa názoru súdu žalobkyňa v tomto konaní riadne preukázala, že konaním žalovaného v 2. rade jej vznikla škoda v celkovej výške 9 049,86 eur, z ktorej časť vo výške 5 400 eur jej bola právoplatne priznaná v inom súdnom konaní, preto súd s poukazom na späťvzatie žaloby a následné zastavenie konania ďalej vo vzťahu k žalovanému v 2. rade rozhodoval len o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 3 649,86 eur (9 049,86 eur - 5 400 eur = 3 649,86 eur) a túto sumu žalobkyni voči žalovanému v 2. rade priznal v plnom rozsahu. Žalovaný v 2. rade nárok žalobyne na náhradu škody čo do výšky počas celého konania nenamietal, preto súd aj s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP považoval žalobkyňou vyčíslenú výšku škody za nespornú a tútu žalobkyni v plnom rozsahu voči žalovanému v 2. rade priznal.
58. V prejednávanej veci súd ďalej skúmal, či je za škodu vzniknutú žalobkyni zodpovedný aj žalovaný v 1. rade. Žalobkyňa nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade oddôvodňovala tzv. osobitnou zodpovednosťou žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľa dopravného prostriedku s poukazom na ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. S uvedenými tvrdeniami sa súd nestotožnil.
59. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku patrí medzi tie prípady zodpovednosti za škodu, v ktorých sa potreba právneho pripísania zodpovednosti určitému subjektu odvíja od miery nebezpečenstva (rizika), ktoré so sebou daná prevádzka prináša. Miera rizika prevádzky dopravných prostriedkov determinuje povahu zodpovednosti ako sprísnenej objektívnej zodpovednosti uloženej subjektu, ktorý toto zvýšené riziko vyvoláva a má z neho úžitok; z tohto dôvodu by teda mal znášať aj nepriaznivé následky, ktoré vznikli realizáciou tohto rizika. Určité špecifické riziko prevádzky dopravných prostriedkov je jedným z dôvodov charakteru tohto druhu zodpovednosti ako zodpovednosti objektívnej.
60. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, resp. dopravy, b) škoda a c) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Vzhľadom na sprísnenú (objektívnu) povahu zodpovednosti sa na vznik zodpovednostného právneho vzťahu nevyžaduje zavinenie. Obdobne nie je pre vznik zodpovednosti relevantný protiprávny úkon (protiprávne konanie zodpovedného subjektu), a to aj napriek tomu, že protiprávny úkon vo forme porušenia zákonnej povinnosti (či už povinnosti zakotvenej v Občianskom zákonníku alebo osobitnými právnymi predpismi súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej povahy - napr. zákon o cestnej premávke) môže byť v konkrétnom prípade prítomný. Ani prítomnosť protiprávneho úkonu však nemení charakter zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, východiskovou požiadavkou vzniku ktorej je, aby škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (napr. náraz motorovým vozidlom vo veľkej rýchlosti, spätný ráz pri prudkom zabrzdení vlaku, osvetlenie vozidla protiidúcim vozidlom a pod.).
61. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na niekoľko súdnych rozhodnutí, v ktorých súdy posúdili vzniknutú škodu ako škodu vzniknutú podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a žalobcom priznali nárok na jej náhradu. Po preskúmaní predmetných rozhodnutí súd dospel k záveru, že v uvedených súdnych rozhodnutiach ide o skutkovo rozdielne právne veci. Žalobkyňa opakovane poukazovala na rozhodnutie Nejvyššího soudu České socialistické republiky, Cpj 10/83, [R 3/1984 civ.], v ktorom súd posúdil škodu vzniknutú pošmyknutím sa na schodoch železničného vagóna ako škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky železnice. Podľa názoru súdu v tomto prípade nemožno stotožňovať skutkové okolnosti prejednávaného sporu s poškmyknutím sa na schodoch železničného vagóna, kde bola škoda spôsobená bez zavinenia tretej osoby. V prejednávanom spore bolo bezprostrednou príčinou škody vzniknutej žalobykni protiprávne konanie tretej osoby. Polemizovať o tom, či by ku škode došlo aj na ulici alebo niekde inde ako v autobuse
tu nie je namieste. Na inom mieste k zraneniu žalobkyne dôjsť nemuselo, ale zároveň mohlo byť aj závažnejšie.
62. Žalobkyňa ďalej argumentovala citáciou rozsudku, ktorý v odôvodnení uvádza, že zvláštna povaha prevádzky v zmysle ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je charakterizovaná (ako už bolo uvedené v rozhodnutí uverejnenom pod R 9/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk) iba okolnosťami súvisiacimi s pohybom vozidla (rýchlosť, výkyvy, vykoľajenie), ale aj vybavením technického zariadenia a konštrukciou, či už dopravného prostriedku alebo dopravného zariadenia ako celku. (v žalobe uviedla, že má ísť o rozsudok NS ČR publikovaný pod R 30/197).
63. K uvedenému súd uvádza, že súhlasí s uvedeným právnym názorom, v zmysle ktorého je pojem „prevádzka“ potrebné interpretovať širšie a zahrnúť doňho aj iné súvisiace činnosti priamo potrebné na využitie motorickej alebo nemotorickej sily dopravného prostriedku. Slovné spojenie „osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku“, ktoré je východiskovým pojmom pri určovaní príčinnosti vzniku škody podľa § 427 a nasl., však vyjadruje špecifické vlastnosti, ktoré plynú najmä z fyzikálnych charakteristík prevádzky dopravného prostriedku a ktoré odlišujú prevádzku dopravného prostriedku od iných druhov prevádzky. Pôjde o také charakteristické znaky, ktoré spravidla odôvodňujú založenie sprísnenej zodpovednosti z dôvodu určitej miery nebezpečenstva, ktorým sa v určitých situáciách tieto vlastnosti a javy prejavujú navonok. Môže ísť napríklad o vysokú rýchlosť prejavujúcu sa vo vzťahu k prepravovaným osobám a veciam, ako aj vo vzťahu k okoliu, vysokú hmotnosť dopravného prostriedku, hybnosť dopravného prostriedku, ktorá neumožňuje okamžité zastavenie v prípade potreby, vytváranie vysokých teplôt, nadmerného hluku, nemožnosť opustiť dopravný prostriedok v prípade prerušenia prevádzky z vonkajších alebo vnútorných príčin a pod. Osobitnú povahu prevádzky dopravného prostriedku je potrebné vnímať v širších súvislostiach, a to nielen vo vzťahu k pohybu dopravného prostriedku, ale aj v súvislosti s technickým vybavením dopravného prostriedku, s jeho konštrukčnými špecifikami atď. Zároveň nemožno redukovať osobitosť povahy prevádzky dopravného prostriedku iba na samotný dopravný prostriedok, ale je potrebné vziať do úvahy širší komplex hmotných vecí, ktoré tvoria prevádzku dopravného prostriedku, a povahou ktorých sa môže navonok prejavovať povaha prevádzky daného dopravného prostriedku (napr. povaha nástupišťa ako súčasť prevádzky vlaku). Vždy je však potrebné posúdiť, či jednotlivé veci, ktoré tvoria súčasť prevádzky daného dopravného prostriedku spôsobili vznik škody svojou povahou, ktorou možno charakterizovať ich prináležitosť k danému dopravnému prostriedku. Ak sa napríklad niekto zraní pri vystupovaní z vlaku na nástupište z dôvodu voľného priestoru medzi schodmi vlaku a nástupišťom, bude takáto škoda považovaná za spôsobenú povahou dopravného prostriedku. Avšak ak sa niekto pošmykne na zľadovatenom nástupišti pri čakaní na vlak, nejde o ujmu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s povahou prevádzky dopravného prostriedku (vlaku) a bude ju potrebné posúdiť podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
64. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci nebolo preukázané, že škoda mala byť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, v danom prípade autobusu. Napriek skutočnosti, že kontrola cestovných lístkov zo strany revízora s prevádzkou dopravného prostriedku (autobusu) súvisí, nejde o činnosť, ktorú možno subsumovať pod pojem „osobitná povaha prevádzky“, ktorý má na mysli ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ škoda vznikla v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku alebo v dopravnom prostriedku v priebehu trvania prepravy, avšak nevznikla v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, nemožno zodpovednosť posúdiť podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú povahou dopravného prostriedku, čo je aj situácia v tomto prípade. V prejednávanej veci ku škode v príčinnej súvislosti s okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke nedošlo. 65. Súd sa ďalej zaoberal posúdením zodpovednosti žalovaného v 1. rade v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že predpoklady vzniku tzv. všeobecnej zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu v tomto prípade splnené nie sú a to jednak z dôvodu, že nie je preukázaný ani protiprávny úkon, ani porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade a nie je preukázaný ani subjektívny predpoklad zodpovednosti za škodu, teda zavinenie na strane žalovaného v 1. rade. Práve naopak, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zamestnanci žalovaného v 1. rade bezprostredne po vysotení žalobkyne z autobusu tejto poskytli prvú pomoc, privolali lekársku pomoc i políciu, teda snažili sa jej pomôcť a nie jej spôsobovať škodu. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané porušenie pracovných povinností zamestnancami žalovaného v 1. rade pri vykonávaní kontroly cestovných lístkov a súd nemal preukázané ani porušenie interných predpisov žalovaného v 1. rade.
66. Právny zástupca žalobkyne v konaní opakovane poukazoval na skutočnosť, že kontrolu cestovných lístkov je možné vykonávať aj tým spôsobom, že sa uzatvoria stredné a zadné dvere a nechajú sa otvorené len predné dvere, cez ktoré nastúpi revízor, pričom tento spôsob kontroly považuje za najbezpečnejší. Možnosti vykonávať kontrolu cestovných lístkov viacerými spôsobmi potvrdili aj svedkovia Jozef Šima a Veronika Krnčanová, ktorí však obaja zhodne uviedli, že spôsob výkonu kontroly cez otvorené len predné dvere je nevhodný na zastávkach, kde vystupuje väčšie množstvo ľudí, čo sú zastávky v centre mesta ako aj zastávky pri tržnici v prejednávanej veci. Z výpovedí svedkov a ako aj jednotlivých listinných dokladov mal súd preukázané, že pri vykonávaní kontroly cestovných lístkov je na rozhodnutí revízora, aký spôsob kontroly cestovných lístkov zvolí, pričom je povinný počínať si tak, aby nebola ohrozená plynulosť prepravy a bezpečnosť cestujúcich. V prejednávanej veci revízori nastupovali cez zadné a stredné dvere, pričom k vysoteniu žalobkyne došlo cez zadné dvere autobusu. Hoci v danom prípade došlo k vysoteniu žalobkyne práve cez otvorené zadné dvere, v žiadnom prípade nie je možné na uvedenom zakladať zodpovednosť žalovaného v 1. rade za škodu spôsobenú žalobkyni. Vykonaním kontroly uvedeným spôsobom nie je možné ani konštatovať porušenie interných predpisov žalovaného v 1. rade a podľa názoru súdu nie je možné ani konštatovať, že zamestnanci žalovaného v 1. rade pri vykonávaní kontroly postupovali nesprávnym či dokonca nebezpečným spôsobom. Spôsob akým zamestnanci žalovaného v 1. rade kontrolu vykonali nebol neobvyklým, práve naopak bol v praxi využívaný. Správaniu tretej osoby, v tomto prípade žalovaného v 2. rade nemohol žalovaný v 1. rade nijako zabrániť. Pokiaľ by sa otvorili len predné dvere autobusu, žalovaný v 2. rade rozhodnutý z autobusu vystúpiť za každú cenu mohol vysotiť aj inú osobu, ktorá mohla stáť alebo nastupovať cez otvorené predné dvere. Vzhľadom k uvedenému považoval súd argumenty žalobkyne o nevhodne zvolenom spôsobe vykonávania kontroly za nedôvodné.
67. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody, keď v dôsledku konania žalovaného v 2. rade právne kvalifikovaného aj ako trestný čin, došlo u žalobkyne k poškodeniu jej zdravia. Žalobkyni preto v súlade s ustanoveniami § 444 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa § 446 Občianskeho zákonníka a príslušných ust. zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení jej vznikol nárok na stratu na zárobku a podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, ktoré jej súd voči žalovanému v 2. rade priznal a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
68. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Pre posúdenie začiatku omeškania so zaplatením dlžnej sumy je rozhodujúce, kedy nastala splatnosť dlhu. Doba splatnosti záväzku z náhrady škody nie je ustanovená právnym predpisom, preto platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, že dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa takto dostáva do omeškania vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže veriteľ voči nej požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba žalovanému doručená.
69. V prejednávanom spore si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 4.10.2012, t.j. dňom podania žaloby na súd, pričom v čase, kedy žalobu jej právny zástupca koncipoval v podanej žalobe ani nevedel žalovaného v 2. rade riadne označiť dátumom narodenia, adresou trvalého pobytu a ďalšími údajmi. Z obsahu spisu nevyplýva, že žalobkyňa pred doručením žaloby na súd žalovaného k náhrade škody vyzývala, takúto výzvu vo vzťahu k žalovanému žalobkyňa neučinila ani po podaní žaloby, a preto súd splatnosť záväzku žalovaného v 2. rade voči žalobkyni určil s poukazom na vyššie uvedené dňom 8.2.2014, t.j. dňom doručenia žaloby žalovanému v 2. rade a žalobkyni priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému v 2. rade, t.j. dňom 9.2.2014.
70. Súd priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania v sadzbe vo výške 8,75 % ročne čo zodpovedá sadzbe platnej podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 a nárok žalobkyne na ďalšie úroky z omeškania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol.
71. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti žalobu zamietol v celom rozsahu.
72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
73. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, avšak len vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu (100 %). Úspešný v plnom rozsahu bol tiež žalovaný v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni, preto súd priznal náhradu trov konania žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni.
74. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.