Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-24-2018.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Sanatórium Tatranská Kotlina n.o., so sídlom Tatranská Kotlina 68, 059 54 Vysoké Tatry, IČO: 36167991, právne zastúpenému: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát, so sídlom Hlavná 70, 040 01 Košice, IČO: 17081483, o zaplatenie 2.782,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/135/2014-344 zo dňa 19.10.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti.
Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie 2.782,50 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:
I. „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.391,25 eur s 5,5 % p.a. úrokom z omeškania od 6.10.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Súd prvej inštancie posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú a opodstatnenú, nakoľko sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že došlo k dopravnej nehode, ktorá bola spôsobená na vozidle Volkswagen EČV: P. XXX S., a že motorové vozidlo - malotraktor bez EČV, ktorého držiteľom je žalovaný, nemalo v čase dopravnej nehody uzavreté v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistnú zmluvu. Za nesporné súd prvej inštancie považoval aj to, že došlo k plneniu žalobcom za škodu, ktorého výpočet žalovaný nenamietal a súd s poukazom na viazanosť rozhodnutí M. G.-G.-M. XXX/XXXX-G. zo dňa 25.9.2013 a M. G.-K.-K.-G.-XXX/XXXX zo dňa 23.7.2014, z ktorých vyplýva, že bola uložená pokuta vodičovi žalovaného za priestupok, ktorý však nepreukazuje, že on spôsobil v celom rozsahu škodu a ani z rozhodnutia o zastavení konania vodičovi poškodeného vozidla nevyplýva, že spôsobil túto škodu vodič žalovaného. Súd prvej inštancie prihliadol na závery odborného vyjadrenia č. 16/2017 zo dňa 9.3.2017 vyhotoveného znalcom W.. I. O., s ktorého vyplýva , že za dopravnú nehodu nezodpovedá v celom rozsahu vodič žalovaného, a teda na vznik škody je rozhodujúce preukázanie vzniku škody, protiprávnosti konania, zavinenia škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním. Súd prvej inštancie je toho názoru, že škoda bola v takom rozsahu, ako si uplatnil žalobca a ako plnil žalobca poškodenému, a preto súd je toho názoru, že má zaplatiť len pomernú časť v rozsahu 50 %, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že škoda bola spôsobená len zavinením žalovaného. Súd zaviazal žalovaného k úhrade 1.391,25 eur, a to v rozsahu 50 % podľa miery zavinenia žalovaného a nakoľko nedošlo k úhrade včas a riadne zo strany žalovaného, a to do 5.10.2013, a teda došlo k omeškaniu, žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % od 6.10.2013, teda po splnení povinnosti poškodenému a vzhľadom aj na výzvu na náhradu poistného plnenia zo dňa 5.9.2013 a skutočnosti, že žalovaný nenamietal uplatnenú dobu úrokov z omeškania, súd ho zaviazal na úroky z omeškania v zákonnej výške a od doby, ako to bolo uplatnené žalobcom. V prevyšujúcej časti súd nad sumu 1.391,25 eur s 5,5 % p.a. úrokom z omeškania od 6.10.2013 do zaplatenia, žalobu zamietol ako nedôvodnú, nepreukázanú a neopodstatnenú zo strany žalobcu.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 CSP a § 255 ods. 2 CSP, vzhľadom na úspech v konaní žalobcu a neúspech žalovaného tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v bode II., t.j. v prevyšujúcej časti v ktorej súd žalobu zamietol, podal odvolanie včas žalobca. Poukázal na to, že znalec Ing. I. O. v odbornom vyjadrení počítal s dvoma variantmi možného pohybu vozidla žalovaného, a to traktora, pričom súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorých výsluch navrhol žalobca, a to výsluch svedkov: C. G. - vodiča poškodeného motorového vozidla a G. O. - spolujazdca v poškodenom motorovom vozidle. Ďalej mal za to, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané, aký variant pohybu motorového vozidla žalovaného pri dopravnej nehode nastal, keďže znalec poukázal na dva varianty. Žiadal preto, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a zmenil ho tak, že žalobe vyhovie, resp. vec zruší a vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že z priestupkového spisu vyplýva, že vodič žalovaného nebol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku ktorého mala vzniknúť dopravná nehoda, a teda v priestupkovom konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného za vznik škody v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 7.2.2013. Taktiež znalecký posudok - odborné vyjadrenie, ktorý bol žalovaným predložený, a z neho vyplýva, že podkladom pre spracovanie tohto odborného vyjadrenia boli záznamy (výpovede všetkých účastníkov dopravnej nehody, s obsahom ktorých bol oboznámený súd a účastníci konania) o dopravnej nehode. Návrh žalobcu na opätovný výsluch označených účastníkov dopravnej nehody nie je preto dôkazom na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože znalec na základe podkladov z priestupkových spisov, ktorého súčasťou sú výpovede všetkých účastníkov dopravnej nehody, posúdil nehodový dej v dvoch variantoch. Žalovaný na základe takto zisteného skutkového stavu tvrdí, že žalobca v konaní pred súdom nepoprel skutkové tvrdenie o prebiehaní nehodového deja podľa variantu B žiadnym odborným vyjadrením, ktorým by poprel, resp. vyvrátil skutkové tvrdenie žalovaného, podopreté odborným vyjadrením. Zo záverov odborného vyjadrenia nevyplýva, že nehodový dej prebiehal výlučne v súlade s variantom A, ale prebiehal s vysokou pravdepodobnosťou v súlade s variantom A. Znalec variant B technicky nevylúčil, avšak uviedol, že je veľmi málo pravdepodobný. Má za to, že žalobca nepodoprel svoje tvrdenia dôkazmi a dôkazné bremeno neuniesol v celom rozsahu, a tak jeho argumentácia o nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nevykonal navrhované dôkazy sa javí ako účelová a v rozpore s princípom hospodárnosti. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
6. K tomuto vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý len uviedol, že žiada o pokračovanie v odvolacom konaní bez bližšieho sa vyjadrenia.
7. K uvedenému sa už žalovaný nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.
12. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu a aby vedel súd spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave zahrnutej civilnom sporovom poriadku sa vychádzalo z doterajšej právnej úpravy zavedenej v Občianskom súdnom poriadku, ale boli zavedené aj viaceré zmeny a jednou z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia aj v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p., je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Zákonodarca tejto úpravy vychádza z ustanovení § 79 O.s.p., podľa ktorých nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci. Toto ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy, t.j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.
13. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranu sporu. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak ide o prípady, keď je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv oprávnených záujmov jednej zo strán, napríklad pri spotrebiteľských sporoch, v konaniach o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačných sporoch a podobne, kde v týchto prípadoch bol zachovaný princíp materiálnej pravdy. V danom prípade platí však princíp formálnej pravdy. Z uvedeného sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania súd vychádza z uvedených ustanovení CSP.
14. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 381/2001 Z. z. (o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov) je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného. Nie je pritom rozhodujúce, kto vozidlo viedol a kto svojím zavinením spôsobil škodu, určujúcim je, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva.
15. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. V ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo , je upravený rôzne v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenie za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.
16. Z tohto pohľadu je potrebné závery súdu prvej inštancie považovať za vecne správne. Pre úplnosť odvolací súd však poukazuje, že sa nestotožňuje s právnym hodnotením súdu prvej inštancie uvedeným na str. 5 v bode 24 rozsudku , v ktorom súd prvej inštancie poukazuje na dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto preskúmavanej veci sa použitie tohto ustanovenia aplikovať nemôže. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci je potrebná aplikácia ust. § 420a ako aj ust. § 450 Občianskeho zákonníka, lebo nárok žalobcu vyplýva priamo z ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. Ani odvolací súd už ďalej neskúmal existenciu zákonných podmienok zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia, pretože žalovaný odvolanie proti čiastočne vyhovujúcemu výroku nepodal.
17. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil (okrem už vyššie uvedeného).
18. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním žalobcu zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
19. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcom a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.
20. Z tohto pohľadu sa potom javí aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách za vecné a zákonné.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd vyslovil, že žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, čo vyplýva z ust. § 262 ods. 2 CSP.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).