Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., U. T. XXXX/XX, o zaplatenie 934,16 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 250 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 250 Eur od 18. 08. 2013 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 478,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 478,64 Eur odo dňa 21. 08. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 39,92 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok, ako právny nástupca spoločnosti Quatro, a. s., z titulu zlúčenia) sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 13. 07. 2016 domáhal zaplatenia sumy 934,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 18. 08. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Pôvodný žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 19. 12. 2012 zmluvu o pôžičke, evidenčné číslo 20350971, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 1.291,80 Eur na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 30 mesačných splátkach v sume 44,31 Eur. Do dňa 11. 07. 2016 uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 170 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 07. 08. 2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do 11. 07. 2015 žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 934,16 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad (položky evidované ako „pokuta omeškanie“ a „pokuta sankcia“). Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu 1.082,56 Eur (označené na konci výpisu ako stĺpec „splátka“). Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 21,60 Eur (označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“). V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, t. j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe uvedeného celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí istina + náklady na vymáhanie pohľadávky - prijaté úhrady, t. j. 1.082,56 Eur + 21,60 Eur - 70 Eur = 934,16 Eur. Súčasťou žaloby žalobcu bola zmluva o pôžičke, podmienky k zmluve o pôžičke, predžalobná upomienka, fotokópia závady v doručení a prehľad splátok a úhrad.

3. Uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16Csp/13/2016-22 zo dňa 10. 01. 2017, súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a. s, Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, a na jeho miesto vstupuje ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (v čase vydania rozsudku Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 03. 2017.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 24. 04. 2017, k tejto sa nevyjadril.

5. Podľa § 297 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä zmluvou o pôžičke, podmienkami k zmluve o pôžičke, predžalobnou upomienkou, fotokópiou obálky z č. l. 6, prehľadom splátok a úhrad, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16Csp/13/2016-12 zo dňa 30. 09. 2016, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16Csp/13/2016-15 zo dňa 26. 10. 2016, oznámením o postúpení pohľadávok, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16Csp/13/2016-22 zo dňa 10. 01. 2017, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16Csp/13/2016-30 zo dňa 20. 06. 2017, uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 26Co/263/2017-51 zo dňa 27. 11. 2018, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) a žalovaný uzatvorili dňa 19. 12. 2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 910,90 Eur (celková suma pôžičky 1.291,80 Eur mínus celkové náklady spotrebiteľa 380,90 Eur), pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovo sumu 1.291,80 Eur, s poistením 1.329,30 Eur, pri výške mesačnej splátky 43,06 Eur, s poistením 44,31 Eur a počte splátok 30. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 33,24 %, RPMN vo výške 33,24 % a priemerná RPMN vo výške 46,35 %. Konečná splatnosť bola uvedená spôsobom „6/2015“. Žalovaný na uvedenú zmluvu plnil celkovo 170 Eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 08. 07. 2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného, aby do 3 dní od doručenia upomienky uhradil istinu vo výške 1.355,88 Eur. Upomienka bola na pošte podaná dňa 12. 08. 2013, túto si žalovaný neprevzal, zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu s uvedením „adresát neznámy“. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 09. 2016 bola pohľadávka postúpená zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o.

10. Uznesením, č. k. 16Csp/13/2016-12 zo dňa 30. 09. 2016, súd konanie zastavil z dôvodu nesplnenia si poplatkovej povinnosti právneho predchodcu žalobcu.

11. Uznesením, č. k. 16Csp/13/2016-15 zo dňa 26. 10. 2016, súd zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava, č. k. 16Csp/13/2016-12 zo dňa 30. 09. 2016, ktorým bolo zastavené konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, keď právny predchodca žalobcu zaplatil súdny poplatok v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2016.

12. Okresný súd Trnava vydal dňa 20. 06. 2017 rozsudok, č. k. 16Csp/13/2016-30, ktorým žalobu zamietol a súčasne rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca odvolanie a zároveň navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 478,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 18. 08. 2013 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov a nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru úspechu v spore. Zároveň navrhol zastaviť konanie o zaplatenie istiny 250 Eur s úrokom z omeškania 8,50 % ročne od 18. 08. 2013 do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovaný zaplatil časť pohľadávky v sume 220 Eur počas konania a po vyhlásení rozsudku zaplatil ešte sumu 30 Eur.

13. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením, č. k. 26Co/263/2017-51 zo dňa 27. 11. 2018, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 12. 2018.

14. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

16. Krajský súd v Trnave v odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu uvedenou v odvolacom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod, ktorý viedol k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobcom v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

17. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

18. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

20. Podľa § 146 ods. 2 súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti späť, súd konanie vo výroku I. tohto rozsudku v časti zastavil, keď návrh na čiastočné späťvzatie žaloby bol žalovanému riadne doručený dňa 04. 10. 2017, k tomuto sa však nevyjadril, z čoho má súd preukázané, že žalovaný voči čiastočnému späťvzatiu žaloby nemal námietky.

22. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

25. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

26. Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

32. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

33. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

35. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

36. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

37. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

38. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len sčasti.

39. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákona č. 129/2010 Z. z. a Zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z. z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

40. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytoval žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 910,90 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 43,06 Eur, s poistením 44,31 Eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je uvedený zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov tomuto zodpovedá. Súd poukazuje tiež na nesprávne vypočítanú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je v zmluve o pôžičke uvedená ako 33,24 %. Podľa výpočtu vykonaného súdom pri výške poskytnutej pôžičky 910,90 Eur, počte splátok 30 a mesačnej splátky vo výške 43,06 Eur sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 32,25 %-ám, a pri výške poskytnutej pôžičky 910,90 Eur, počte splátok 30 a mesačnej splátky vo výške 44,31 Eur s poistením sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 35,52 %-ám.

41. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutej pôžičky vo výške 910,90 Eur uhradil 420 Eur, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie sumy vo výške 490,90 Eur (910,90 - 420). Žalobca však podaním zo dňa 08. 08. 2017, doručeným súdu dňa 09. 08. 2017, žiadal priznať žalobcovi istinu vo výške 478,64 Eur s príslušenstvom, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

II. tohto rozsudku, keď súd v danom prípade nemôže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa žalobca domáhal.

42. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

43. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

44. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

45. Vzhľadom k tomu, že v zmysle Občianskeho zákonníka súd na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka, v danom prípade teda súd na možnosť premlčania práva neprihliadal, keď žalovaný bol v priebehu konania nečinný a námietku premlčania nevzniesol.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

47. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 21. 08. 2013, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 20. 08. 2013, keďže žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zostávajúcej časti pôžičky do troch dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 08. 07. 2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa 17. 08. 2013, keď v zmysle podmienok k zmluve o pôžičke pre doručovanie písomností poštou platí, že sa považujú za doručené klientovi alebo povinnému piatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú prepravu, pričom podľa vrátenej nedoručenej zásielky mal súd preukázané, že zásielka adresovaná žalovanému bola na pošte podaná dňa 12. 08. 2013. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 21. 08. 2013. Keďže súd dospel k záveru, že žalobcovi možno priznať len sumu 478,64 Eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 21. 08. 2013, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,50 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % (8 + 0,50 %) ročne zo sumy 478,64 Eur od 21. 08. 2013 do zaplatenia.

49. Súd ďalej musí uviesť, že v súvislosti s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu a súčasne so žalobným návrhom zo dňa 08. 08. 2017 ustálil súd predmet konania na istine vo výške 478,64 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 478,64 Eur od 18. 08. 2013 do zaplatenia. Vzhľadom k uvedenému súd vo zvyšnej časti žalobu vo výroku III. rozsudku zamietol, a to v časti istiny vo výške 205,52 Eur (t. j. 934,16 Eur - 250 Eur - 478,64 Eur) a k tomu prislúchajúceho uplatneného príslušenstva.

50. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

52. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 478,64 Eur s príslušenstvom, keď žalobca si uplatňoval sumu 684,16 Eur s príslušenstvom (po späťvzatí žaloby sčasti vo výške 250 Eur, t. j. 934,16 - 250). V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 69,96 % (t. j. 478,64 x 100 / 684,16) a hrubý úspech žalovaného 30,04 % (t. j. 100 - 69,96), teda čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 39,92 % (69,96 - 30,04). Súd potom prevažne úspešnému žalobcovi priznal vo výroku IV. rozsudku náhradu trov konania v rozsahu 39,92 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 (zásada úspechu vo veci). Súd pri tomto rozhodovaní zohľadnil aj zásadu zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania v časti procesne zavinil žalovaný tým, že si neplnil svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutú pôžičku a sumu pôžičky vo výške 250 Eur zaplatil až po podaní žaloby. Z uvedeného dôvodu súd pri stanovení úspechu žalobu musel vychádzať z istiny ustálenej po čiastočnom späťvzatí žaloby, keď zodpovednosť za zavinenie nemožno pričítať žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.