Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-192-2018.pdf
PDF · 107.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/192/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobkyne: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., P. XXXX/XX, občan SR, zastúpená JUDr. Danica Sitárová, advokátka v Leviciach, Námestie hrdinov 13, proti žalovanej: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Š. C. 1389/6, občan SR, o zaplatenie 3.430,07 eur (istiny) s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 11C/20/2014-97 zo dňa 27. októbra 2016, v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/20/2014-107 zo dňa 19. decembra 2017, v zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej zamietajúcej časti výroku p o t v r d z u j e .
V časti výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,44%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
Žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 3430,07 eur, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.430,07 eur od 15.08.2013 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že na základe žiadosti žalovanej žalobkyňa pristúpila 17.02.2012 k uzatvoreniu zmluvy o úvere v spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., vo výške 600 eur. Všetky úverové formality predchádzajúce uzatvoreniu zmluvy vybavovala výlučne žalovaná. Následne finančné prostriedky v celom rozsahu žalobkyňa poskytla k rukám žalovanej s tým, že sa žalovaná ústne zaviazala uhrádzať splátky úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v úverovej zmluve. Prvú splátku vo výške 98 eur žalovaná uhradila 2.4.2012, k úhrade ostatných splátok úveru už nepristúpila. Žalobkyňa bola tak nútená celú sumu úveru s príslušenstvom vo výške 1078 eur uhradiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. mimoriadnou splátkou dňa 10.09.2012. Dňa 15.03.2012 žalobkyňa pristúpila z podnetu žalovanej k uzatvoreniu zmluvy o úvere v Poštovej banke, a.s. vo výške 2000 eur. Všetky úverové formality predchádzajúce uzatvoreniu zmluvy vybavovala výlučne žalovaná, pričom k úverovému účtu bol v prospech žalovanej zriadený podpisový vzor. Finančné prostriedky žalobkyňa taktiež poskytla žalovanej v celom rozsahu s tým, že sa žalovaná ústne zaviazala uhrádzať splátky úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v úverovej zmluve. Nakoľko úhrada splátok nebola zo strany žalovanej vôbec realizovaná, žalobkyňa musela úver splatiť v plnej výške vrátane príslušenstva vo výške 2.352,07 eur, a to dňom 16.10.2012. Žalovaná na výzvu žalobkyne na úhradu dlžnej sumy, ktorou sa pokúsila o mimosúdne vyriešenie predmetnej právnej veci, nereagovala. Medzi stranami existuje občianskoprávny vzťah založený zmluvou o pôžičke,
na základe, ktorého žalobkyňa prenechala žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 2.600 eur. Žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni celú sumu poskytnutej pôžičky v dohodnutej lehote navýšenú o sumu žalobkyňou zaplatených poplatkov a úrokov v banke a nebankovej inštitúcii, ktoré poskytli úver, a to v celkovej výške 3430,07 eur. Nakoľko sa žalovaná so splnením svojej povinnosti dostala do omeškania, je povinná zaplatiť žalobkyni podľa § 517 ods. 2 O.Z. aj úroky z omeškania, ktoré si žalobkyňa uplatňuje vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3430,07 eur od 15.08.2013 do zaplatenia. Ako prostriedky procesného útoku žalobkyňa uplatnila návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré súdu označila aj predložila, a to zmluvu o úvere zo dňa 17.02.2012, splátkový kalendár, prehľad splátok, oznámenie o splatení úveru, zmluvu o úvere zo dňa 15.03.2012, podpisový vzor k účtu, potvrdenie o splatení pohľadávky, prehľad platieb, predžalobnú výzvu zo dňa 05.08.2013. Navrhla vykonať dôkaz vyžiadaním správy z Poštovej banky , a.s., kto bol vkladateľom sumy 98 eur dňa 02.04.2012 v prospech účtu s VS a aby banka oznámila, za akým účelom bol zriadený podpisový vzor k účtu č. 001968958/6500. Žalobkyňa ako svedka navrhla vypočuť R. C.. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne tak, že so žalobou nesúhlasí, pretože je presvedčená, že žalobkyňa bola donútená zo strany svojho syna k podaniu žaloby a z uvedeného dôvodu sa pridržiava výpovede, ktorú učinila na PZ v Leviciach a k vyjadreniu k OS LV k č. 16C/25/2014 zo dňa 19.05.2014, ktoré písomnosti predkladá. K tomuto vyjadreniu predložila žalobkyňa svoje vyjadrenie k č. 16C 25/2014 zo dňa 09.05.2014 a uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, Oddelenia ekonomickej kriminality ČVS: ORP-246/OEK- LV-2012. V písomnej vyjadrení k č. 16C 25/2014 zo dňa 9.5.2014 sa žalovaná vyjadruje k finančnej výpomoci zo strany žalobkyne , pričom uvádza, že sa žalobkyni sťažovala, že s dcérou boli tiež oklamané a podvedené, že druhým v núdzi pomohli a ako ich úmyselne oklamali o nemalú čiastku. Uviedla jej, že nemajú na poplatky, lieky a potraviny a žijú len z 22 stravných lístkov. Obe sa rozplakali a žalobkyňa jej povedala, že má vyše 7000 eur v banke, že nepotrebuje teraz peniaze, a že im pomôže vzhľadom na to, že majú 42 ročný dobrý vzťah. . Neuzatvorili žiadnu písomnú zmluvu o finančnej pomoci. Povedala žalobkyni, že požičané peniaze nemôže vrátiť naraz, pokiaľ I. stupeň. a II. stupeň. súd jej nevydá právoplatné uznesenie o náhrade škody a len potom môže začať splácať dlžobu, s čím súhlasila. V písomnom podaní z 26.09.2016 žalovaná žiadala, aby jej súd uložil povinnosť žalobkyni uhrádzať čiastočne 1.900 eur a 500 eur, ktoré finančné prostriedky jej sama ponúkla. Kvôli tretej osobe od roku 2014 má exekúciu na dôchodok, nachádza sa v materiálnej núdzi, o čom predkladá listinné dôkazy. Ako prostriedky procesnej obrany žalovaná uplatnila skutkové tvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení a predložila uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, Oddelenia ekonomickej kriminality ČVS: ORP-246/OEK-LV-2012, výpis z účtu č.19689581/6500 s názvom účtu C. C. za obdobie od 20.3.2012 do 31.3.2012.
2.1. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a opravným uznesením opravovaným) rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvého stupňa - súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:
2.2. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2.682,83 eur a úrok z omeškania zo sumy 2.682,83 eur vo výške 5,50 % ročne od 15.08.2013 do zaplatenia, do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku.
2.3. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
2.4. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 40,06 %.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením listinných dôkazov a s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ
- zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších prepisov - § 657 ods. 1, § 658 ods. 1, § 39, § 41 a § 517 ods. 2) odôvodnil nasledovne:
„Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou. Na jej uzavretie sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Podľa ustanovenia § 658 ods. 2 OZ možno dohodnúť pri poskytovaní peňažnej pôžičke úroky, ktoré predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, avšak z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, pretože je potrebné prihliadať na ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerané vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, dobrým mravom odporujúcou výškou úroku je taká výška úroku dohodnutá podľa § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd pri rozhodovaní mal preukázané, že žalobkyňa žalovanej poskytla dve pôžičky. Za tým účelom, aby žalovanej pôžičky poskytla, uzatvorila dňa 17.02.2012 zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dňa 20.03.2012 zmluvu o úvere s Poštovou bankou, a.s. Súd mal preukázané, že z titulu poskytnutia úveru boli žalobkyňou prevzaté finančné prostriedky 600 eur vyplatené jej spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., keď zo samotnej zmluvy o úvere vyplýva, že túto peňažnú hotovosť žalobkyňa prevzala 17.02.2012. Súd mal preukázané, že z titulu poskytnutia úveru od Poštovej banky, a.s. boli žalobkyňou prevzaté finančné prostriedky 1.900 eur, keď výber tejto sumy vyplýva z výpisu z osobného účtu s názvom účtu žalobkyne dňa 29.03.2012 z úveru poskytnutého žalobkyni 20.03.2012 v sume 2.000 eur (čerpanie úveru 7253305412). Súd nepochyboval o pravdivosti tvrdenia žalobkyne, že obidve zmluvy žalobkyňa uzavrela len z dôvodu, aby mohla žalovanej požičať finančné prostriedky, ktoré budú žalobkyni na základe týchto zmlúv poskytnuté. Tieto skutkové tvrdenia žalobkyňa potvrdila tým, že pokiaľ ide o zmluvu o úvere uzavretú s Poštovou bankou, a.s., k účtu žalobkyne č.001968958/6500 bol zriadený podpisový vzor nielen žalobkyne, ale aj žalovanej a pokiaľ ide o zmluvu uzavretú s POHOTOVOSŤ, s.r.o. podľa tvrdenia žalobkyne v podanej žalobe, žalovaná uhradila prvú splátku 98 eur na uvedený úver v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 02.04.2012 a žalovaná toto tvrdenie žalobkyne nespochybnila. Žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobkyne, že žalobkyňa žalovanej poskytla z titulu pôžičky sumu 600 eur. Žalovaná len čiastočne spochybnila tvrdenie žalobkyne o výške poskytnutej jej ďalšej pôžičky, keď predložila výpis, z ktorého vyplýva výber sumy (zo žalobkyňou čerpaného úveru) len vo výške 1.900 eur dňa 29.03.2012 a nie sumy 2000 eur, ako uviedla žalobkyňa. Súd vzhľadom na vyššieuvedené zistenia mal preukázané, že z titulu pôžičky žalobkyňa žalovanej odovzdala v prípade prvej pôžičky sumu 600 eur a v prípade druhej pôžičky sumu 1.900 eur. Súd nepochyboval o tom, že došlo k odovzdaniu týchto peňažných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanej z titulu pôžičky, keď preukázateľne na žiadosť žalovanej žalobkyňa uzavrela s veriteľmi zmluvy o úvere tak, ako je vyššieuvedené, za tým účelom, aby mohla následne peňažné prostriedky žalovanej poskytnúť ako pôžičku. Žalovaná vo svojom podaní uviedla, že žiada, aby súd rozhodol a uložil žalovanej povinnosť žalobkyni uhrádzať čiastočne sumu 1900 eur a sumu 500 eur, z čoho tiež vyplýva, že nespochybňuje, že má voči žalobkyni dlh. Z podania žalovanej možno vyvodiť, že v uvedenej výške 1900 eur a 500 eur považuje žalovaná za aktuálnu výšku jej dlhu voči žalobkyni z titulu uvedených dvoch pôžičiek. Súd mal vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti preukázané, že medzi stranami vznikol právny vzťah uzavretím dvoch zmlúv o pôžičke ústnou formou. Predmetom prvej zmluvy, k uzavretiu ktorej medzi stranami došlo 17.02.2012, bolo poskytnutie pôžičky 600 eur zo strany žalobkyne žalovanej, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobkyni pôžičku tým spôsobom, že bude uhrádzať splátky na pôžičku po dobu 12 mesiacov po 98 eur v prospech POHOTOVOSŤ, s.r.o., t.j. v splátkach podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom. Celkove mala tak žalovaná žalobkyni zaplatiť z titulu vrátenia pôžičky 1.176 eur. Súd poukazuje na to, že v danej veci medzi stranami ide o právny vzťah vzniknutý na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovanou ako dlžníčkou. Predmetom tohto vzťahu je poskytnutie pôžičky s dohodnutým úrokom. Ide o samostatný právny vzťah, napriek tomu, že žalobkyňa poskytla žalovanej peňažnú pôžičku z peňažných prostriedkov, ktorú jej poskytla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe zmluvy o úvere, ktorú uzavrela žalobkyňa s uvedenou spoločnosťou 17.02.2012. Podmienky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami, vrátane dohody o úroku, súd preto posudzuje samostatne, bez toho, aby posudzoval platnosť zmluvy o úvere vrátane dojednania úrokov, ktorú uzavrela žalobkyňa so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. 17.02.2012. Strany sa dohodli na tom, že žalovaná zaplatí žalobkyni z titulu poskytnutej jej pôžičky 12 splátok po 98 eur, t.j. celkove 1.176 eur. Keďže žalobkyňa poskytla žalovanej 600 eur z titulu pôžičky, sumu 576 eur, ktorú žalovaná mala žalobkyni zaplatiť okrem istiny 600 eur, je možno považovať v zmluvnom vzťahu medzi stranami za dohodnutý úrok. Výška tohto dohodnutého úroku z požičanej istiny 600 eur predstavuje 96 % a je preto neprimeraná, pretože podstatne presahuje priemernú úrokovú mieru z úverov obchodných bánk platnú v mesiaci februári 2012, ktorá predstavovala u úverov spotrebiteľských a ostatných úverov do jedného roka 8,42%. Ide teda o úrok dohodnutý 11,40- krát vyšší než predstavuje priemerná úroková miera u úverov spotrebiteľských a ostatných úverov do jedného roka. Súd pre rozpor s dobrými mravmi dohodu o výške úroku z pôžičky považuje za neplatnú v celosti, podľa § 39 OZ. Jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o dohodnutej výške úrokov. Nemožno oddeliť časť dohody o úrokoch od jej ostatného obsahu, v zmysle § 41 OZ. Žalovanej tak vznikla na základe zmluvy o pôžičke uzavretej so žalobkyňou povinnosť vrátiť žalobkyni požičanú istinu 600 eur, pričom doposiaľ
žalovaná žalobkyni uhradila len 98 eur . Dlh žalovanej voči žalobkyni z titulu požičanej istiny činí 502 eur. Súd preto stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vrátenia pôžičky sumu 502 eur, ako časť doposiaľ neuhradenej istiny pôžičky. Predmetom druhej zmluvy, k uzavretiu ktorej medzi stranami došlo 20.03.2012 bolo poskytnutie pôžičky 2000 eur zo strany žalobkyne žalovanej, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobkyni pôžičku tým spôsobom, že bude uhrádzať splátky na pôžičku po dobu 72 mesiacov po 57,29 eur v prospech Poštovej banky, a.s. t.j. v splátkach podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s. Súd poukazuje na to, že v danej veci ide o právny vzťah vzniknutý na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovanou ako dlžníčkou. Predmetom tohto vzťahu medzi stranami je poskytnutie pôžičky s dohodnutým úrokom. Ide o samostatný právny vzťah, napriek tomu, že žalobkyňa poskytla žalovanej peňažnú pôžičku z peňažných prostriedkov, ktorú jej poskytla spoločnosť Poštová banka, a.s. na základe zmluvy o úvere z 20.03.2012, ktorú uzavrela žalobkyňa s Poštovou bankou, a.s. Podmienky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami, vrátane dohody o úroku, súd preto posudzuje samostatne, bez toho, aby posudzoval platnosť zmluvy o úvere vrátane dojednania úrokov, ktorú uzavrela žalobkyňa s Poštovou bankou, a.s. v zmluve o úvere z 20.03.2012. Strany sa dohodli na tom, že žalovaná zaplatí žalobkyni z titulu poskytnutej jej pôžičky sumu vo výške, ktorú je povinná žalobkyňa splatiť spoločnosti Poštová banka, a.s. t.j. istinu 2000 eur a náklady 1.777,28 eur podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Dohodnutá úroková sadzba podľa zmluvy o úvere je 24,50 % ročne. Súd vychádzal pri rozhodovaní z toho, že žalovanej žalobkyňa poskytla pôžičku v sume 1900 eur, nakoľko len v tejto výške bol preukázaný výber z osobného účtu žalobkyne (str. 85 spisu) a že sa strany dohodli na úroku 24,50 % ročne, za podmienok podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Žalobkyňa si voči žalovanej uplatňuje zaplatenie úroku 280,83 eur, ktorá tvorí súčasť celkovo uplatnenej sumy 2.352,07 eur. Suma istiny 1900 eur a úroku uplatneného v sume 280,83 eur stali sa už splatnými, keď bolo dohodnuté stranami pôžičku splácať za podmienok ako v zmluve o úvere z 20.03.2012, mesačne po 57,29 eur od 20.04.2012. Úrokovú sadzbu 24,50 % ročne súd nepovažoval za neprimeranú, keď podstatne nepresahuje priemernú úrokovú mieru z úverov obchodných bánk platnú v mesiaci marci 2012, ktorá predstavovala u úverov spotrebiteľských a ostatných úverov nad 5 rokov 13,71 %. Vzhľadom na to, že pôžička bola žalobkyňou žalovanej poskytnutá v sume 1.900 eur a bol osobitne dohodnutý úrok 24,50 % ročne, súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1900 eur a úrok v sume 280,83 eur. Z titulu vrátenia pôžičky žalobkyni neprislúcha suma predstavujúca výšku poplatkov uhradených žalobkyňou na základe zmluvy o úvere uzavretej s Poštovou bankou 67,35 eur a predstavujúca sumu 3,89 eur ako vrátenú splátku (dňa 16.10.2012), vyčíslených podľa rekapitulácie (čl. 6 spisu), nakoľko v tejto časti uplatnený nárok netvoril súčasť dohodnutého úroku. Súd z vyššie uvedených dôvodov stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.402 eur a vo zvyšnej časti žalobu čo do uplatneného nároku na zaplatenie 1.028,07 eur zamietol, nakoľko nárok na zaplatenie tejto sumy žalobkyni z titulu vrátenia poskytnutých pôžičiek nevznikol. Súd nepovažoval za dôležité trvať na podaní správy od Poštovej banky, a.s. kto bol vkladateľom sumy 98 eur dňa 02.04.2012 v prospech účtu s VS a aby banka oznámila, za akým účelom bol zriadený podpisový vzor k účtu č. 001968958/6500 pre žalovanú a kto bol vkladateľom sumy 98 eur dňa 02.04.2012 v prospech účtu s 000000-0020198990,VS 403700900, a aby banka oznámila, za akým účelom bol zriadený podpisový vzor k účtu č. 001968958/6500, nakoľko z výpovede žalobkyne vyplynulo, že sumu 98 eur 02.04.2012 zaplatila žalovaná. Súd mal preukázané z iného predloženého dokladu, že podpisový vzor k účtu žalobkyne mala aj žalovaná, čo súd považoval za postačujúce zistenie pre rozhodnutie vo veci a dôvod zriadenia podpisového vzoru napokon nebolo nutné zisťovať. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, Oddelenia ekonomickej kriminality ČVS: ORP-246/OEK-LV-2012 nevyplýva, že by sa vec z podozrenia zo spáchania prečinu podvodu (vec bola odmietnutá) týkala zmlúv o pôžičkách, ktoré bolo uzavreté v roku 2012 medzi stranami. Súd preto na skutočnosti vyplývajúce z tohto uznesenia, neprihliadal. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu 2.682,83 eur od 15.08.2013, t.j. od uplynutia lehoty 7 dní od doručenia výzvy na zaplatenie, ktorú žalovaná prevzala podľa predloženej doručenky 07.08.2013. Súd preto stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 2.402 eur vo výške 5,50 % ročne od 15.08.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd uplatnený úrok z omeškania nepriznal, pretože žalovaná od 15.08.2013 nedostala do omeškania so sumou vyššou než 2.402 eur. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola procesne úspešná v rozsahu 70,03 % (čo do istiny 2.402 eur) a bola procesne neúspešná v rozsahu 29,97 % (čo do istiny 1.028,07 eur). Celkový procesný úspech žalobkyne predstavuje 40,06 % (70,03 % mínus 29,97 %). Súd preto rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 40,06 %. Súd nezistil
dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal náhradu trov konania žalobkyni priznať. Žalovaná síce uviedla, že sa nachádza v materiálnej núdzi a má na dôchodok exekúciu, avšak je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobkyňa je tiež poberateľkou dôchodku a nepriznanie náhrady trov konania by zhoršilo jej majetkovú situáciu. Súd prihliadol aj na to, že žalobkyňa vyšla v ústrety žalovanej tým, že jej poskytla pôžičky z peňažných prostriedkov, ktoré žalobkyňa získala na základe zmlúv o úvere, na zaplatenie ktorých až na jednu splátku použila svoje peňažné prostriedky, keďže žalovaná jej nevrátila na základe zmlúv o pôžičke uzatvorených v roku 2012 ani len požičanú istinu. Žalobkyňa sa preto musela svojho nároku domáhať žalobou na súde, s čím jej vznikli finančné náklady“.
4. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len žalobkyňa domáhajúca sa jeho zmeny v zamietajúcej časti tak, aby rozhodnutie bolo v tejto časti zrušené (a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie). V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že okrem istiny vo výške 502 eur ona uhradila spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. aj úroky vo výške 576 eur. Je toho právneho názoru, že v danom prípade je irelevantné posúdenie platnosti dohody o úrokoch, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a jej veriteľom. Zmluvu o pôžičke dňa 17.02.2012 ona uzatvorila len za účelom získania finančných prostriedkov v prospech žalovanej (treba zdôrazniť, že na výslovnú žiadosť žalovanej), úroky z pôžičky zaplatila z vlastných finančných prostriedkov namiesto žalovanej (ktorá po úhrade prvej splátky už nebola ochotná pôžičku splácať) a je preto toho právneho názoru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak by ona mala znášať tieto vynaložené náklady vo výške 576 eur, keď už aj tak utrpela finančnú škodu, nakoľko pre uplynutie premlčacej doby sa ani nemohla domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia voči veriteľovi POHOTOVOSŤ s.r.o., v prípade neplatnosti dohody o úrokoch. Ďalej namietla nesprávnosť výpočtu priznanej pohľadávky, keďže výpočet postráda uvedenie úroku v sume 280,83 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.03.2012. Na základe uvedených skutočností je preto nesprávny aj výrok o náhrade trov konania.
5. Súd prvej inštancie (zhora označeným) opravným uznesením vo výroku svojho rozsudku a v bode 22. odôvodnenia rozsudku opravil sumu 2.402 eur na správnu sumu 2.682,83 eur. Nesprávnosti v bodoch 20., 22. a 24. neopravil.
6. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázala na to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ona rešpektuje, svoj dlh spláca v mesačných splátkach v sume 20 eur, žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok nevlastní, nie je schopná svoj dlh uhradiť naraz.
7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.06.2018 č.k. 11C/20/2014-130 priznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto súdnom konaní (v celom rozsahu).
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP - Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z.z.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobkyne a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie v tomto výroku vecne správne, keď rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania v zmysle ust. § 388 CSP zmenil z dôvodu, že súd prvej inštancie rozsah žalobcovi priznanej náhrady trov konania vo výške 40,06% počítal z nesprávnej prisúdenej istiny 2.402 eur, keď bolo potrebné tento rozsah počítať zo sumy prisúdenej 2.682,83 eur, keď porovnaním tejto sumy so žalovanou sumou 3.430,07 potom bola žalobkyni prisúdená istina v rozsahu 78,22% zo žalovanej sumy a zamietnutá suma predstavovala 21,78% zo žalovanej sumy, teda celkový úspech žalobkyne v konaní - spore predstavuje 56,44% (úspech 78,22% - neúspech 21,78%). Z hľadiska posúdenia úspechu strán sporu v odvolacom konaní mal odvolací súd za to, že žalovaná bola neúspešná len v časti čiastočného zvýšenia rozsahu náhrady trov prvoinštančného konania a plne úspešná v žalovanej istine s príslušenstvom, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže si však svoje právo neuplatnila, nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni jej odvolací súd nepriznal.
9. Čo sa týka napadnutého výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku mal odvolací súd za to, že v tejto časti súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správny skutkový záver a daný skutkový stav i správne právne posúdil. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto zamietajúcej časti výroku, v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (zásadné dôvody v texte zvýraznené), keď na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v tejto napadnutej časti, aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu poukazuje na to, že
- žalobkyňa v odvolacích dôvodoch nespochybnila skutkové a právne závery súdu prvej inštancie o samostatnosti ich vzájomných zmlúv o pôžičkách (bez posudzovania platnosti zmlúv uzatvorených žalobkyňou pre získanie požičiavaných peňazí), o výške pôžičiek a záväzkoch z nich pre žalovanú plynúcich, ktoré jej boli súdom priznané,
- peňažné prostriedky zaplatené žalobkyňou jej dvom veriteľom (POHOTOVOSŤ, s.r.o. a Poštová banka, a.s.) predstavovali plnenie jej zmluvných (vlastných) záväzkov, a nie teda plnenie namiesto žalovanej (plnenie jej záväzkov jej veriteľom),
- súhlasí s odvolateľkou v tom, že v danom (tomto) prípade je irelevantné posúdenie platnosti dohody o úrokoch, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a jej veriteľom, teda aj posúdenie ňou vynaložených nákladov 576,-Eur (pôžičky od POHOTOVOSŤ, s.r.o.), a že
- nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ to, že náklady 576,-Eur vzniknuté žalobkyni z jej (vlastného) zmluvného vzťahu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., nebude jej žalovaná povinná zaplatiť na základe ich vzájomného zmluvného vzťahu a uplatňovaného nároku na vrátenie pôžičiek.
10. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).