Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-33-2018.pdf
PDF · 254.73 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: Y. O., s miestom podnikania Sládkovičova 42, Želiezovce, IČO: 46 646 400, zast.: JUDr. Ildikó Osvaldová, advokátka so sídlom Mlynské námestie 2238, Levice, proti žalovanému: G. Š. - EVRO, s miestom podnikania Ku Bratke 2909/18, Levice, IČO: 47 359 226, zast.: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát, so sídlom Hollého 11, Levice, o zaplatenie 1.439,50 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.439,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.149 eur od 05. 04. 2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 290,50 eura od 16. 04. 2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 14. 05. 2018, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.439,50 eura s príslušenstvom. Dôvodil tým, že v rámci obchodného styku došlo medzi žalobcom a žalovaným dňa 18. 01. 2018 k uzavretiu zmluvy o vykonávaní montážnych a zámočníckych prác dostavbe MO34 č. 05/18. V zmysle uzavretej zmluvy žalobca vykonával pre žalovaného v T. zámočnícke a elektro práce, pričom sa fakturovalo mesačne na základe dochádzky so splatnosťou faktúry 30 dní od jej doručenia. Žalobca za vykonané práce v mesiaci február 2018 vystavil faktúru č. 201802 na sumu 1.149,00 eura a za vykonané práce v mesiaci marec 2018 vystavil faktúru č. 022018 na sumu 360,00 eura (správne malo byť uvedené na sumu 290,50 eura), pričom predmetné faktúry boli žalovanému riadne doručené. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného k úhrade predmetných faktúr spolu vo výške 1.439,50 eura, avšak žalovaný dlžnú sumu do podania žaloby neuhradil, preto si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania a tiež náhradu trov konania.
2. Súd najskôr vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 08. 06. 2018 č.k. 14Cb/33/2018-27, proti ktorému podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor žalovaný, preto súd uznesením zo dňa 03. 07. 2018 č.k. 14Cb/33/2018-35 zrušil platobný rozkaz.
3. V odpore žalovaný uviedol, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Ako právny podklad na vydanie platobného rozkazu žalobca uvádzal dve faktúry, avšak žalovaný ich neeviduje ako neuhradené. Vychádzal z toho, že žalobcovi bola dňa 07. 04. 2018 doručená výzva na zaplatenie pokuty vyplývajúcej zo zmluvy za nesplnenie si povinnosti, keď ako zhotoviteľ prestal počas platnosti zmluvy bez zavinenia objednávateľa vykonávať dohodnuté činnosti, resp. práce. Žalobcovi bola vyrubená pokuta vo výške 2.000 eur v lehote na uhradenie do 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy, t.j. od 07. 04. 2018. Uvedenú pokutu žalobca nezaplatil v lehote, preto boli obe žalované faktúry v rozsahu 1.413,60 eura započítané do čiastočnej úhrady pohľadávky, ktorú evidoval žalovaný voči žalobcovi vo výške 2.000 eur. Zároveň dodal, že po započítaní pohľadávok naďalej eviduje pohľadávku voči žalobcovi vo výške 586,40 eura. Keďže žalobca na základe výzvy na uhradenie pokuty do vyjadrenia pokutu neuhradil, obe žalované faktúry boli započítané do čiastočnej úhrady pohľadávky evidovanej voči žalobcovi, preto neuznal jeho nárok na vyplatenie ním žalovaných faktúr a neuznal ani jeho právo na zaplatenie súm priznaných mu výrokom platobného rozkazu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť.
4. Následne súd uznesením zo dňa 03. 07. 2018 č.k. 14Cb/33/2018-37 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne sa vyjadril k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, doručenému súdu dňa 29. 06. 2018, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Výzvu žalobca prevzal dňa 10. 07. 2018, avšak v lehote 15 dní písomné vyjadrenie nepodal, preto súd vo veci nariadil pojednávanie.
5. Podaním zo dňa 02. 08. 2018 sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného a v prvom rade namietal jeho vecné odôvodnenie, majúc pritom za to, že tvrdenia žalobcu, ako aj ním predložené dôkazy, a to konkrétne vyčíslenie zmluvnej pokuty a jednostranné započítanie zmluvnej pokuty zo dňa 14. 05. 2018, sú antidatované a vzhľadom na odstúpenie žalobcom od predmetnej zmluvy, boli aj nedôvodné. Vzhľadom na uvedené poukázal na nedôvodnosť uloženia zmluvnej pokuty žalovaným žalobcovi a to z toho dôvodu, že žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy oznámením zo dňa 06. 04. 2018, ktoré zaslal žalovanému a to z toho dôvodu, že žalovaný neprideľoval, resp. nebol schopný prideľovať žalobcovi prácu a že žalobcovi prikazoval zostať doma a nechodiť do práce, pričom žalovaný dlhšiu dobu nevedel prideľovať práce ani ďalším zmluvným partnerom, ktorým taktiež neuhrádzal splatné faktúry, ale obdobným spôsobom sa pokúšal o odvrátenie povinnosti faktúry uhrádzať, pre ktoré dôvody tak žalobca, ako aj ďalší, podali na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu, ktorého sa dopustil jednoznačne v úmysle vyhnúť sa úhrade predmetných faktúr. Následne poukázal na nemožnosť započítania pohľadávky v zmysle § 359 Obchodného zákonníka. Zo žalovaným predloženého antidatovaného jednostranného započítania zmluvnej pokuty dňa 14. 05. 2018 bolo zrejmé, že započítal svoju nedôvodnú zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur voči faktúre č. 201802 na sumu 1.149 eur so splatnosťou dňa 04. 04. 2018 a č. 022018 na sumu 290,50 eura so splatnosťou 15. 04. 2018, teda započítal proti splatnej pohľadávke nesplatnú pohľadávku, čím postupoval v rozpore s vyššie citovanými zákonným ustanovením.
6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že dňa 10. 04. 2018 mu bolo doručené oznámenie zo dňa 06. 04. 2018, kde žalobca uviedol vec - neuznanie zmluvnej pokuty. Mal za to, že žalobca dátum podanej zásielky zneužíva, a uvádza ho ako dátum podania odstúpenia od zmluvy. Bolo zrejmé, že predmetné oznámenie a výzvu na zaplatenie pokuty zamlčal, a ako dôkaz predložil oznámenie, ktoré uvádza ako deň doručenia odstúpenia od zmluvy. Následne zdôraznil, že žalobcom uvedené podanie odstúpenia od zmluvy neeviduje, a nakoľko netvorilo ani prílohu vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného, nevedel sa k odstúpeniu od zmluvy vyjadriť, iba v zmysle zmluvy článok VII, bod 7.1, ktorá poukazuje na dôvody odstúpenia od zmluvy zo strany objednávateľa. Dodal, že do podania vyjadrenia eviduje zmluvu ako platnú, nakoľko nedošlo k jej ukončeniu, uvedeného v článku VIII, bod 8.1. Vzhľadom na uvedené mu neboli známe dôvody údajného odstúpenia od zmluvy žalobcom. Zároveň uviedol, že žalobca na základe zmluvy si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy článok V, spôsob plnenia, práva a povinnosti zmluvných strán, bod 5.11 a ako zhotoviteľ prestal počas platnosti tejto zmluvy bez zavinenia objednávateľa vykonávať dohodnuté činnosti, resp. práce dňom 09. 03. 2018. Akékoľvek tvrdenia žalobcu o neprideľovaní práce a o prikazovaní, aby žalobca nechodil do práce, sa nezakladali na pravde. Ako dôkaz predložil montážny denník vedúceho prideľovania prác, ktorý znížil hodinovú sadzbu žalobcu za bezdôvodnú absenciu vykonávania dohodnutých prác. S poukazom na uvedené navrhol odporu v plnom rozsahu vyhovieť.
7. Súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach a to dňa 12. 09. 2018 (podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného), dňa 03. 10. 2018, dňa 12. 12. 2018 (podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a tiež v neospravedlnenej neprítomnosti žalovaného, v dôsledku čoho bol na návrh žalobcu a za splnenia podmienok v zmysle § 274 CSP vydaný rozsudok zo dňa 12. 12. 2018 č.k. 14Cb/33/2018-155 a uznesením zo dňa 07. 01. 2019 č.k. 14Cb/33/2018-165 na žiadosť žalovaného a za splnenia zákonom stanovených podmienok zrušený) a na pojednávaní dňa 06. 02. 2019 podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
8. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, na pojednávaniach sa pridržal písomne podanej žaloby, ako aj vyjadrenia a následne na ďalších pojednávaniach dodal, že je síce pravdou, že žalobca nenastúpil na práce, avšak len v tom dôsledku, že tieto mu neboli zo strany žalovaného prideľované a taktiež mu neboli vyplatené za vykonané práce faktúry, ktoré sú nárokom uplatňovaným v tomto konaní. Taktiež žalovaným predložené dôkazy považoval za absolútne nehodnoverné, nakoľko tieto neboli vôbec vystavené spoločnosťou L. Q. U..G..C.., ale bola tam uvedená Y. X., pričom táto nemala nič spoločné so vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Okrem toho poukázal na to, že zo strany spoločnosti L. Q. U..G..C.. žiadna zmluvná pokuta z ich strany voči žalovanému uložená nebola, a teda nebola spôsobená ani žiadna škoda, ktorú uviedol žalovaný. K vykonanému dokazovaniu dodal, že zo strany žalovaného tvrdené skutočnosti ohľadom porušenia zmluvných podmienok zo strany žalobcu, v dôsledku ktorého uložil žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu, taktiež k údajnej spôsobenej škode, ktorá mala byť vzniknutá v dôsledku platenia údajných faktúr za žalobcu a pána svedka, pokladal za absolútne nedôvodné a nepreukázané. Taktiež tvrdenie, že žalobca je na čiernej listine spoločnosti L. Q. boli nepravdivé a zavádzajúce aj s ohľadom na vykonané dôkazy a to oznámenie spoločnosti L. Q. zo dňa 17. 10. 2018, kde spoločnosť L. Q. uviedla, že žalobca sa nenachádza na žiadnej čiernej listine, ale naopak žalovaný je ten, čo je v predmetnej spoločnosti na čiernej listine. Žiadna zmluvná pokuta nebola zo strany L. Q. ani žalovanému, ako ani p. Y. X. uložená. Mal za to, že žalovaný nepreukázal doposiaľ žiadnu odôvodnenosť úhrady škody, ktorú sa naviac snaží preniesť na žalobcu, pričom žalovaný v zmluvnom vzťahu s pani Y. X. porušil zmluvné podmienky. Tento súvis žalovaného a pani Y. X.Á. nijako nesúvisí s prejednávanou vecou medzi žalobcom a žalovaným. Podľa jeho názoru zo strany žalovaného ide vyslovene o účelové konanie zo strany žalovaného vyhnúť sa plateniu faktúr, ktoré boli riadne vyúčtované zo strany žalobcu, žalovaný ich žiadnym spôsobom nerozporoval, nereklamoval, ani ich nevrátil, aj prejav, ktorý následne uskutočnil na základe uloženej zmluvnej pokuty je tiež len potvrdením žalobcovho oprávneného nároku. Čo sa týkalo odstúpenia od zmluvy, mal za to, že toto bolo preukázané, nakoľko žalobca ho poslal, aj keď v jednej obálke, spolu s písomnosťou o neuznaní zmluvnej pokuty, avšak žalovaný túto skutočnosť poprel, zrejme taktiež účelovo.
Iné návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
V záverečnom návrhu zhrnul, že v priebehu súdneho konania bolo dostatočným spôsobom preukázané, a to tak s poukazom na listinné dôkazy, ako aj na samotný výsluch žalobcu, výpovede svedka pána Z. S., ako aj výpoveďou svedka pána N.. L. Š., že žalovaná pohľadávka žalobcu je opodstatnená, čo do dôvodu i výšky. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom dôvodnosti uloženia zmluvnej pokuty, na základe údajného porušenia zmluvných povinností, a to nenastúpenia zo strany žalobcu na vykonávanie prác na stavbe Y. T.. Následne tak ani uskutočnené jednostranné započítanie zo strany žalovaného bolo absolútne nedôvodné. Naviac žalovaný sa v priebehu celého konania snažil prenášať svoje povinnosti z titulu porušenia zmluvných povinností zo vzťahu medzi ním a Y. X. na žalobcu, kedy tvrdil, že v dôsledku toho, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť, vznikla žalovanému škoda vo vzťahu medzi ním a pani X.. Tieto tvrdenia žalovaného neboli preukázané. Naviac vyzerá to tak, že žalovaný súd zavádzal a neuvádzal pravdivé skutočnosti ohľadom týchto tvrdení. Žalovaný tak pred inicovaním súdneho sporu, ako ani počas prebiehania súdneho sporu žiadnym spôsobom dôvodnosť a výšku žalovaných faktúr nijako nerozporoval, nereklamoval, ani ich nevrátil. De facto i de jure ich priznal. Mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný a plne opodstatnený a z toho dôvodu navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
9. Žalovaný sa rovnako pridržal písomných vyjadrení a na ozrejmenie skutočností dodal, že v montážnom denníku je krátená odmena z toho dôvodu, lebo žalobca prestal bezdôvodne pracovať a sú na čiernej listine tejto spoločnosti. V tomto ohľade poukázal na to, že montážny denník nespracováva on, ale spoločnosť L. Q., teda ani do tejto listiny nezasahuje a nemohla byť antidatovaná. Rovnako tak namietol, že na pojednávaní mu bolo prvýkrát predložené odstúpenie od zmluvy, pretože obálku a podanie doručené v zmysle podacieho hárku predloženého v spise, doručil do spisu a odstúpenie od zmluvy v obálke nebolo. Zmluvu stále eviduje ako účinnú. Okrem toho uviedol, že ako dôvod odstúpenia bolo uvedené, že nebola vyplatená faktúra, avšak už v čase podania na poštu žalovaný vedel, že bol vyzvaný na zmluvnú pokutu, a preto nebola uhradená. Čo sa týkalo neponúknutia práce, tak uviedol, že žalobca prestúpil k inému objednávateľovi, je na čiernej listine, ako aj došlo ku kráteniu odmeny.
Okrem toho dodal, že zmluva bola vypracovaná na základe objednávky objednávateľa.
Na otázku súdu, prečo zmluva neobsahuje možnosť odstúpenia zo strany zhotoviteľa, ako aj zmluvné pokuty sú len na strane objednávateľa a ďalej rozpor bodu 5.11 a článku 7, žalovaný uviedol, že predloží sankciu zo strany jeho objednávateľa a čo sa týka jednostrannosti zmluvných pokút, tak uviedol, že on hradil všetky náklady, preto to takto zazmluvnil. Od zmluvy neodstúpil, lebo veril, že príde do práce, nakoľko nevedel, čo je s ním, bol kontaktovaný telefonicky, avšak nezdvíhal a nedal mu žiadnu vedomosť o sebe.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 03. 10. 2018 dodal, že čo sa týka osoby Y. X., tak oni pracovali cez ňu, mali zmluvu, avšak podstata sporu bola tá, že žalobca odišiel zo dňa na deň pracovať k inému, a to dokonca k tomu, čo ich rok predtým nevyplatil. Prostredníctvom neho potom pracoval pre spoločnosti N. Q., stretávali sa na búde pri podpise a nikdy u neho nebol problém ukončiť zmluvný vzťah, či už dohodou, alebo výpoveďou a nesúhlasil s tým, že by mu práca nebola prideľovaná, pretože pre spoločnosť L. Q. U..G..C.. pracovali aj iní a tí pracovali aj v mesiaci marec.
Žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, v záverečnom návrhu zhrnul, že medzi sporovými stranami bola riadne uzavretá zmluva na vykonanie diela odborné elektromontážne práce pri montáži oceľových platní a nosníkov inžinierskych systémov Y. T. a na základe tejto zmluvy boli žalobcovi prideľované práce na dielčej stavbe tak, ako to vysvetlil vypočutý svedok. Bolo nesporné, že žalovaný dňa 10. 03. svojvoľne ukončil výkon práce u žalovaného, čím hrubo porušil uzavretú zmluvu. Jednoznačne bolo preukázané v tomto konaní, že práce od 13. 03. 2018 vykonával u inej organizácie, na základe zmluvy uzavretej s obchodnou spoločnosťou R. N. U..G..C.. Žalovaný v súlade so zmluvou uzavretou medzi sporovými stranami dňa 26. 03. 2018 uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur a táto zásielka bola doručená žalobcovi dňa 07. 04. 2018. Z uvedeného vyplývalo, že došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok medzi sporovými stranami, na základe ktorého žalobca dlhuje žalovanému 586,40 eura, preto žiadal priznať žalovanému trovy konania v plnej výške.
10. Iné návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu nemali.
11. Následne na základe vykonaného dokazovania, oboznámiac sa s listinami, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalobcu, ako aj svedkov Z. S. a N.. L. Š., súd zistil tento skutkový a právny stav:
12. Dňa 18. 01. 2018 strany sporu, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ, uzatvorili zmluvu o vykonávaní montážnych a zámočníckych prác dostavbe MO34 č. 5/2018, uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka.
13. Podľa článku II bod 2.1 zmluvy, na základe tejto zmluvy sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať dielo - odborné elektromontážne práce pri montáži Oceľových platní a nosníkov inžinierskych systémov v Y. T., Slovenská republika, pričom objednávateľ sa zaväzuje zhotoviteľovi zaplatiť cenu v rozsahu skutočne vykonaných a vzájomne odsúhlasených prác podľa dohodnutej hodinovej zúčtovacej sadzby. Vykonanie prác podľa tejto zmluvy je v súlade s predmetom činnosti zhotoviteľa uvedených v živnostenskom liste zhotoviteľa. Zhotoviteľ v prípade potreby je oprávnený používať motorové vozidlá a stroje objednávateľa. Dielo, ktoré je zhotoviteľ povinný vykonať, je súčasťou realizácie diela montáž oceľových výstuží nosníkov inžinierskych systémov v areáli bloku 3 a bloku 4 Y. Q. T..
14. Podľa článku II bod 2.2 zmluvy, predmet zmluvy bude upresňovaný ústnymi alebo písomnými pokynmi objednávateľa, resp. zástupcu zmluvného partnera objednávateľa uvedeného v bode 2.1, ktorý určí rozsah požadovaných prác, miesto plnenia, termín začatia plnenia a termín ukončenia plnenia, na ktorých bude zhotoviteľ požadované práce vykonávať, prípadne vydá iné pokyny súvisiace s plnením tejto zmluvy. Tieto pokyny budú poskytnuté zhotoviteľovi min. 3 dni pred ich plnením. Rozsah požadovaných prác, miesto plnenia a termín začatia a ukončenia plnenia sú pre zhotoviteľa záväzné. V prípade odmietnutia plnenia pokynov zhotoviteľa tento objednávateľovi zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každý začatý deň omeškania plnenia. V prípade ak zhotoviteľ nenastúpi na dohodnuté práce je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každý deň.
15. Podľa článku II bod 2.3 zmluvy, zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať práce podľa pokynov (bod 2.1)
16. Podľa článku IV bod 4.1 zmluvy, cena za každú odpracovanú hodinu je dohodnutá vo výške 7 eur. Uvedená cena je bez DPH.
17. Podľa článku IV bod 4.2 zmluvy, dohodnutú cenu bude zhotoviteľ fakturovať jedenkrát mesačne za skutočne vykonané práce v uplynulom mesiaci.
18. Podľa článku IV bod 4.3 zmluvy, súpis vykonaných prác - odpracovaných hodín bude zmluvnými stranami obojstranne odsúhlasený a jeho originál bude tvoriť prílohu k príslušnej faktúre. Splatnosť faktúry je 35 dní od jej doručenia objednávateľovi.
19. Podľa článku IV bod 4.4 zmluvy, faktúra musí mať všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi platnými v mieste zdaniteľného plnenia. Okrem toho budú na faktúre uvedené číslo zmluvy a objednávky, označenie banky a číslo účtu.
20. Podľa článku IV bod 4.5 zmluvy, objednávateľ je oprávnený vrátiť faktúru bez jej úhrady a vyznačiť na nej dôvod vrátenia, ak a) faktúra bola vystavená v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, b) faktúra neobsahuje náležitosti uvedené v bode 4.4 tejto zmluvy.
21. Podľa článku IV bod 4.7 zmluvy, v prípade omeškania objednávateľa so zaplatením ktorejkoľvek faktúry, má zhotoviteľ nárok vyúčtovať objednávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,01% z nezaplatenej čiastky za každý deň omeškania.
22. Podľa článku V bod 5.11 zmluvy, v prípade, ak zhotoviteľ prestane počas platnosti tejto zmluvy bez zavinenia objednávateľa vykonávať dohodnuté činnosti resp. práce, môže objednávateľ vyúčtovať zhotoviteľovi zmluvnú pokutu až do výšky 3.000 eur. To neplatí v prípade ak zhotoviteľ prestane vykonávať dohodnuté činnosti resp. práce v dôsledku práceneschopnosti.
23. Podľa článku VII bod 7.1 zmluvy, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť v prípade porušenia zmluvy zhotoviteľom v zmysle ust. § 345 a 346 obchodného zákonníka. Porušením zmluvy sa rozumie najmä:
- omeškanie so začatím realizácie diela o viac ako 3 dni, - omeškanie s odstránením reklamovaných vád a nedorobkov o viac ako 3 dni, - prinášanie, prechovávanie a používanie alkoholických nápojov a omamných látok na pracovisku, - krádež majetku, resp. pokus o krádež, - úmyselné ublíženie na zdraví inej osobe v priestoroch pracoviska, - hrubé alebo opakované porušenie predpisov BOZP, PO, - nenastúpenie na výkon prác, - nevykonanie prác v rozsahu dohodnutom v zmluve, - ak zhotoviteľ vykoná službu, resp. prestúpi bez súhlasu objednávateľa inému objednávateľovi B.
24. Podľa článku VII bod 7.2 zmluvy, odstúpením od zmluvy nezanikajú nasledovné práva a povinnosti strán vyplývajúce z tejto zmluvy: - právo na náhradu spôsobenej škody, - právo na zmluvné resp. zákonné sankcie a úroky z omeškania, - práva zo záruky v zmysle článku VI. tejto zmluvy.
25. Podľa článku VII bod 7.3 zmluvy, v prípade horeuvedeného podstatného porušenia zmluvy v bode 7.1 zhotoviteľom vzniká objednávateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, resp. do výšky vzniknutej škody dodávateľom.
26. Podľa článku VIII bod 8.1 zmluvy, zmluvu je možné ukončiť najmä 1. dohodou zmluvných strán, 2. výpoveďou - v prípade vypovedania zmluvy ktorejkoľvek zo zmluvných strán je výpovedná lehota 1 mesiac a začína plynúť od doručenia písomnej výpovede objednávateľovi, 3. odstúpením od zmluvy podľa čl. VII tejto zmluvy.
27. Podľa článku VIII bod 8.3 zmluvy, zmluvné strany prehlasujú, že sú vzájomne viazané len textom tejto zmluvy a jej príloh, ktoré sú podľa rozhodnutia zmluvných strán jej nedeliteľnou súčasťou. Všetky predchádzajúce dohovory zmluvných strán sa stávajú neplatné.
28. Podľa článku VIII bod 8.4 zmluvy, vzťahy neupravené v tejto zmluve sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka č. 513/97 Zb. v platnom znení a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.
29. Podľa článku VIII bod 8.6 zmluvy, zmeny a doplnky v tejto zmluve je možné vykonať len písomnou formou dodatkom k tejto zmluve, ktorý bude obojstranne odsúhlasený zmluvnými stranami a stane sa neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
30. Na základe zmluvného vzťahu boli zo strany žalobcu vykonané práce a tie boli vyúčtované:
- Faktúra č. 201802 zo dňa 28. 02. 2018, splatná dňa 04. 04. 2018, dátum dodania 28. 02. 2018, za zámočnícke práce za mesiac 2/2018 na základe zmluvy č. 05/2018 v sume 1.165 eur, od ktorých boli odpočítané pracovné nohavice, tričko + vesta v sume 16,50 eura, teda k úhrade zostala suma 1.149 eur. Uvedená faktúra bola vystavená na základe montážneho denníka za mesiac 2.18, odbornosť zámočnícke práce a to v trvaní 166,5 hodiny.
- Faktúra č. 2/2018 zo dňa 12. 03. 2018, splatná dňa 15. 04. 2018, dátum dodania 12. 03. 2018, za vykonanie práce v mesiaci marec 2018 v sume 290,50 eura za 41,5 hod. x 7 eur. Uvedená faktúra bola vystavená na základe montážneho denníka za mesiac marec 2018, odbornosť odborné zámočnícke práce a to v trvaní 42 hod. s krátením -10%.
31. Podaním zo dňa 26. 03. 2018 žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie pokuty za nesplnenie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o vykonávaní montážnych a zámočníckych prác dostavbe MO34 č. 05/2018 zo dňa 18. 01. 2018. V texte uviedol, že žalobca na základe zmluvy nesplnil si svoju povinnosť vyplývajúcu z článku V spôsob plnenia, práva a povinnosti zmluvných strán, bod 5.11 a ako zhotoviteľ prestal počas platnosti tejto zmluvy bez zavinenia objednávateľa vykonávať dohodnuté činnosti, resp. práce. Z dôvodu nesplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy ako zhotoviteľom článok V bod 5.11 vznikol objednávateľovi nárok na zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve článok VII bod 7.3 vo výške 2.000 eur, resp. do výšky vzniknutej škody dodávateľom. Zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur žiadal uhradiť do 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zásielku žalobca prevzal dňa 07.04. 2018 (elektronický podací hárok).
32. Uvedenému predchádzala výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 25. 03. 2018, doručená zo strany Y. X. žalovanému, v rámci ktorej uviedla, že dňa 20. 03. 2018 ho telefonicky vyzvali a žiadali o nápravu povinnosti vykonať dielo resp. jeho časť riadnym ukončením diela vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci zo dňa 19. 01. 2018. Do dnešného dňa neevidujú nápravu i napriek ich výzve pracovníci Y. O. a Z. S. dňom 09. 03. 2018 prerušili činnosti, práce pri vykonávaní diela spol. L. Q. U..G..C.., pri dostavbe Y. P. T. bez oznámenia i napriek tomu, že práce mali predelené. Spol. L. Q., U..G..C.., náhradu za pracovníkov inými pracovníkmi zamietla. Z vyššie uvedených dôvodov vyzvali na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.000 eur, najneskôr do 31. 03. 2018, pričom vo faktúre zohľadnili ich pohľadávku vo výške 1.200 eur. Zároveň dodali, že faktúra tvorí prílohu tohto listu. Uvedené žalovaný prevzal dňa 25. 03. 2018.
33. Následne bola súdu predložená aj faktúra 201806 vystavená Y. X. žalovanému, avšak dátum vystavenia bol 26. 03. 2018, splatná 31. 03. 2018, dátum dodania 26. 03. 2018, zmluvná pokuta 2 ks 2.000 eur, v sume 4.000 eur, uhradená zálohami 1.200 eur, k úhrade 2.800 eur.
34. Taktiež bol predložený príjmový pokladničný doklad, vystavený na sumu 2.800 eur, účel platby - úhrada fa201806 zmluvná pokuta, dňa 30. 03. 2018, podpis príjemcu, avšak bez akýchkoľvek údajov, týkajúcich sa zaúčtovania. Rovnako tak predložený príjmový pokladničný doklad, vystavený na sumu 1.200 eur, účel platby - úhrada faktúr S., O., dňa 19. 01. 2018, avšak tiež bez akýchkoľvek údajov, týkajúcich sa zaúčtovania.
35. Okrem toho predložil žalovaný aj jednostranný zápočet o vzájomnom započítaní pohľadávok, veriteľ Y. X., dlžník žalovaný, zápočet faktúry č. 201806 na čiastku 4.000 eur, započítané 1.200 eur, zostatok 2.800 eur, pohľadávka dlžníka zmluva o pôžičke, dátum splatnosti 30. 06. 2018, čiastka 1.200 eur, zostatok 2.800 eur sa žalovaný zaviazal uhradiť do 31. 03. 2018. Zároveň bolo uvedené, že jednostranný zápočet je v dvoch vyhotoveniach, z ktorých každá strana obdrží po jednom vyhotovení. Podpisom jednostranného zápočtu obe strany prehlasujú, že týmto spôsobom sú ich vzájomné pohľadávky podľa výšky uvedených faktúr vyrovnané. Žalovaný zápočet podpísal dňa 29. 09. 2018, Y. X. dňa 29. 03. 2018.
36. Rovnako tak bola predložená zo strany žalovaného zmluva o spolupráci o vykonávaní montážnych a zámočníckych prác dostavbe MO34 č. 15/2018 uzatvorená s Y. X. ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, podpísaná dňa 19. 01. 2018, text obdobný textu zmluvy so žalobcom, rozdiel len v predmete činnosti a tiež v článku IV. Cena za dielo a platobné podmienky, bod 4.1., kde cena za každú odpracovanú hodinu je dohodnutá vo výške 50% z príjmu ceny výkonov v hodinovej zúčtovacej sadzbe na základe rámcovej zmluvy medzi objednávateľom 1.1 tejto zmluvy o spolupráci a L. Q., U..G..C.., P. XXX, XXX XX X., N.: XXX XX XX, J.: XXXXXXXXXX, N. J.: U..
Ceny výkonov budú stanovené použitým nasledovných HZS:
4.1.1. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 9,00 eur bez DPH (odborné elektromontážne práce) 4.1.2. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 8,00 eur bez DPH (odborné zámočnícke práce) 4.1.3. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 9,50 eura bez DPH (zváračské práce pri výrobe a montáži) 4.1.4. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 10,00 eur bez DPH (zváračské práce v ochrannej atmosfére) 4.1.5. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 10,00 eur bez DPH (vedúci prác) 4.1.6. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 13,00 eur bez DPH (OPOS) 4.1.7. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 11,00 eur bez DPH (odborné skúšky, uvádzanie do prevádzky) 4.1.8. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 5,50 eura bez DPH (požiarne asistenčné hliadky) 4.1.9. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 5,20 eura bez DPH (upratovacie práce) 4.1.10. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 6,50 eura bez DPH (pomocné elektromontážne a zámočnícke práce) 4.1.11. v hodinovej zúčtovacej sadzbe 9,00 eur bez DPH (odborné zámočnícke práce na PVR)
Uvedené ceny hodinovej zúčtovacej sadzby sú bez DPH.
37. Podaním zo dňa 06. 04. 2018 žalobca zaslal žalovanému neuznanie zmluvnej pokuty - oznámenie, v rámci ktorej uviedol, že na výzvu zo dňa 26. 03. 2018 na zaplatenie pokuty za nesplnenie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o vykonávaní montážnych a zámočníckych prác dostavbe MO34, č. 05/2018 zo dňa 18. 01. 2018 oznamuje, že túto výzvu neakceptuje, zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur neuhradí. S touto vecou sa už obrátil na advokátsku kanceláriu, ktorá bude vec riešiť súdnou cestou a tiež podal podnet Národnému inšpektorátu práce pre porušenie zákona. Zásielka bola podaná na pošte dňa 09. 04. 2018 (obálka).
38. Okrem toho podaním zo dňa 06. 04. 2018 žalobca realizoval voči žalovanému odstúpenie od zmluvy, v rámci ktorého oznámil, že odstupuje od zmluvy o vykonávaní montážnych a zámočníckych prác č. 05/18, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným ako objednávateľom a medzi žalobcom ako zhotoviteľom a to ku dňu podania. Ako dôvod uviedol, že k dnešnému dňu nemá vyplatenú faktúru v sume 1.439,50 eura splatná dňa 05. 04. 2018, pričom mu nedáva prácu tento mesiac s tým, že má čakať. On nemôže čakať, nakoľko nemá iný príjem, ako živnostník musí platiť dane, odvody aj za bývanie, nechce sa dostať do dlhov. Predložil aj ďalšiu faktúru v sume 290,50 eura, ktorá bude splatná dňa 15. 04. 2018, ktorú očakáva, že uhradí. Zároveň dodal, že síce vyššieuvedená zmluva neobsahuje ustanovenie o spôsobe odstúpenia od zmluvy zhotoviteľom, čo považoval za obchádzanie zákona, mal za to, že tento postup
- odstúpenie od zmluvy je v danom prípade z jeho strany správny a zákonný už aj preto, že Obchodný zákonník stanovuje zásady poctivého obchodného styku, čo žalovanému asi nič neznamená.
39. Odoslanie odstúpenia od zmluvy žalobca preukazoval podacím lístkom, podané na pošte dňa 09. 04. 2018.
40. Následne od 13. 03. do 29. 03., celkom 103,5 hodiny odpracoval žalobca ako zámočník pre spoločnosť N. Q., H..U.., prostredníctvom dodávateľa R. N., U..G..C.., o čom svedčí správa spoločnosti N. Q., H..U.., spolu so zoznamom pracovníkov a zoznamom hodín.
41. Dňa 14. 05. 2018 žalovaný vykonal jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok a záväzkov voči žalobcovi a to faktúru 201810/ZP v sume 2000 eur vo vzťahu k faktúre 201802 v sume 1.149 eur a k faktúre 201803 v sume 264,60 eura, k úhrade zostala suma 586,40 eura.
42. K jednostrannému zápočtu žalovaný predložil faktúru č. 201810, vyhotovenú 18. 05. 2018, splatná 23. 05. 2018, dátum dodania 18. 05. 2018, obsahujúca zmluvnú pokutu 2.000 eur, zápočet faktúry 201802 v sume 1.149 eur, zápočet faktúry 201803 v sume 264,50 eura, k úhrade 586,40 eura.
43. Spoločnosť L. Q., U..G..C.., na výzvu súdu uviedla, že žalovaný poskytoval služby (odborné zámočnícke práce) pre ich spoločnosť na základe Rámcovej zmluvy o dielo č. NV696-2018 uzatvorenej medzi spoločnosťou a Y. X.. Predmetný zmluvný vzťah trval od 01. 01. 2018 do 31. 05. 2018, kedy ich menovaná informovala, že ukončuje podnikanie ako fyzická osoba. Potvrdil, že žalovaného dňa 05. 04. 2018 zapísali na tzv. čiernu listinu (t.j. zoznam osôb, ktorých prítomnosť na stavbe je ich spoločnosťou neželaná), nakoľko služby, ktoré mal pre nich poskytovať na základe zmluvy s Y. X. neposkytoval riadne a spoľahlivo (realizáciu prerušoval) na základe čoho ďalšiu spoluprácu s touto osobou považovali za rizikovú. Predmetný zoznam je dôverný a vedú ho interne len v elektronickej forme. Zároveň dodali, že spoločnosť však neuložila žiadnu zmluvnú pokutu žalovanému a ani nemohla, nakoľko ten bol subdodávateľom ich zmluvného partnera Y. X.. Zmluvnú pokutu neuložili ani samotnému obchodnému partnerovi Y. X.. Zároveň predložili aj rámcovú zmluvu o dielo č. NV696-2018.
44. Taktiež žalovaný predložil montážny denníka Y. W. preukazujúci prideľovanie pomocných zámočníckych prác v mesiaci marec 2018 a taktiež montážny denník Ľ. X. preukazujúci prideľovanie práce ako revízny technik v mesiaci marec.
45. Žalobca pri výsluchu uviedol, že ešte aj včera so svedkom boli za pánom J., a aj predtým v marci za ním boli a povedal im, že keby vedel o tejto situácii, tak mohli robiť hneď priamo pre L. a tiež ich ubezpečil, že nie sú na čiernej listine a ani žiadna zmluvná pokuta nebola žalovanému uložená, ako ani pani X. nebola uložená zmluvná pokuta. Mal za to, že sú to všetko výmysly, ako aj tie listiny, z ktorých vôbec nevyplýva uloženie zmluvnej pokuty. Okrem toho namietal, že zo strany L. bola pani X.j vyplatená zákazka za nimi odpracovaný február a marec, avšak do dnešného dňa im uvedenú sumu nevyplatila, ako ani mu nebolo nijako ozrejmené 10% krátenie, a to taktiež ho ani nezaúčtoval do faktúry. Okrem toho na ozrejmenie skutočností uviedol, že pani X. a tiež žalovaný boli vyhodení zo spolupráce s L. a tiež aj z I&. Q., pretože sú neplatiči. Pod neprideľovaním práce uviedol, že mu nebola prideľovaná práca v zmysle zmluvy, t.j. odborná práca, ale niekedy od polovice februára boli preradení k pánovi Š. a tam ťahali káble, čo je pomocná elektromontážna práca a tú vykonávali aj 09. 03. a celý mesiac marec. Naviac dodal, že vedeli, že žalovaný nevypláca, a preto boli za ním, toho 09. 03. a aj za jeho zástupkyňou a oznámili mu, tak ako sa dohodli, že u neho končia. Žalovaný, ako ani jeho zástupkyňa toto nerešpektovali, avšak finančné prostriedky im nevyplatili. Čo sa týkalo prvej časti februára, tak tú robili u pána W. a tam robili odborné elektromontážne práce, avšak potom im uviedol, že už toľko prác tam nie je, a preto ich preradil na pomocné práce, kde robili pracovníci bez adekvátneho vzdelania. Po ukončení činnosti so žalovaným pracoval pre N. Q. cez pána P.G., s ktorým mal uzatvorenú zmluvu na jednu stranu, a ukončenie práce mu len oznámil ku koncu mesiaca. Okrem toho zdôraznil, že faktúry boli vyplatené aj pred lehotou splatnosti a posledná bola hneď k ukončeniu. Nechcel nič iné, len mať vyplatené to, čo bolo vyplatené pani X., a teda aj žalovanému za jeho vykonanú prácu.
Na otázky právneho zástupcu žalobca odpovedal tak, že žalovaný priniesol hotovú zmluvu, ale zaprisahával sa, že môže kedykoľvek odísť. Okrem toho uviedol, že bez zmluvy sa tam nedá pracovať a tiež nevedel, za čo žalovaný uhradil za neho sumu 1.200 eur. K výzvam na úhradu dodal, že chcel uhradenie, preto volal a písal sms, a reakciou na to, bol ten zdrap papiera, nazvaný zmluvná pokuta. Na doplnenie uviedol, že ho kontaktoval hneď v marci s tým, že dúfa, že do 04. 04. budú faktúry uhradené, pretože nemali uhradené ešte ani november a namiesto úhrady im prišla zmluvná pokuta.
Na otázku žalovaného, že kedy ho kontaktovali písomne, či smskou, či pozvali na kávu, že idú ukončiť kontrakt, žalobca odpovedal, že viackrát písali a volali, dokonca poslednýkrát volali s jeho mamou, keď mal rozbitý telefón, pretože sa pohádal so svojou partnerkou. Vtedy boli aj v Leviciach a v aute sedel tretí svedok.
Na otázku žalovaného, že prečo tvrdí, že nebol vyplatený za november a január, keď bol vyplatený, stretávali sa v Želiezovciach, asi trikrát, a doniesol peniaze jemu, ako aj svedkovi, žalobca uviedol, že namieta to, že mali uhradené mesiac až dva po splatnosti a to v sumách po 20 a 50 eur, o čom nech prinesie žalovaný doklady, že ako to vyplácal a to, či to bolo cez pani X., alebo cez koho, jeho nezaujíma. On pracoval a chce mať vyplatenú svoju prácu a tá za mesiace február a marec vyplatená nie je.
Ohľadom zaškoľovania žalobca uviedol, že sú povinne zaškoľovaní, každé dva roky a v prípade, ak to žalovaný za neho uhradil, nech predloží pokladničný doklad a on mu to uhradím.
46. Svedok Z. S., vo vzťahu k stranám sporu uviedol, že žalobca bol jeho kolega a žalovaný bol objednávateľ zo zmluvy o dielo, aj keď pôvodne uviedol, že zamestnávateľ, po poučení uviedol, že vypovedať bude a následne k predmetu sporu uviedol, že žalovaný ich nevyplatil a namiesto vyplatenia namieta, že porušili zmluvu, avšak to sa nestalo, pretože, keď chceli u neho skončiť, tak sa dohodli, že stačí mu dať ústnu výpoveď, avšak sa mu nedalo dovolať, a preto išli za jeho zástupkyňou pani I. a s ňou sa ústne dohodli, že končia a ona povedala, že v poriadku a pýtali sa, že či treba náhradu, na tej sa dohodli, avšak, keď ju poskytli, tak už nedvíhali telefón. Ako náhradu mali zabezpečeného pána T. X. a pána K.. Uvedené sa uskutočnilo v marci, okolo desiateho, presne si nespomínal. Okrem toho na otázku právneho zástupcu žalobcu odpovedal tak, že zmluvné pokuty čítal, ako aj vedel, že boli za alkohol a tiež porušenie zmluvy, a to čo sa týkalo odstúpenia, tak to si nepamätal, ústne ukončenie zmluvy sa mu zdalo, že to tam bolo asi napísané, resp. určite vedel, že tak im to bolo prezentované zo strany žalovaného, ktorý ich ubezpečil, že môže kedykoľvek odísť, stačí mu to len povedať. Na otázku, či bolo možné zmluvu ukončiť dohodou zmluvných strán, uviedol áno. A tiež rovnako odpovedal aj na otázku, či táto dohoda zmluvných strán, mala sa na mysli aj ústna dohoda. Ohľadom uzatvárania zmluvy uviedol, že rokovanie bolo možné ohľadom hodinovky, nástupu do práce, avšak nie ohľadom zmluvných pokút, s ktorými nesúhlasili, avšak dohodlo sa, že môžu odísť kedykoľvek chcú.
Svedok na dotaz súdu, pod prísahou uviedol, že bolo dohodnuté, že môže odísť kedykoľvek, bez zmluvnej pokuty, pretože žalovaný vedel, že sa im črtá iná robota.
Na ďalšie otázky svedok odpovedal tak, že pani X. nič nedlžili, preto nevedel, o akú sumu išlo. Čo sa týkalo vykonávania práce, uviedol, že ťahanie káblov a elektrikárske roboty, avšak vylúčil zámočnícke práce. Súhlasil s tým, že žalovaný im vyplatil nejaké faktúry, avšak dodal, že išlo o mesiace február a marec 2018. Čo sa týkalo urgovania žalovaného ohľadom neuhradených faktúr, uviedol, že žiadali telefonicky, avšak nedvíhal a potom im prišla zmluvná pokuta cez poštu. K spolupráci so žalovaným uviedol, že začiatkom januára začali pracovať pre žalovaného, január majú vyplatený, avšak po 50 až 100 eur a potom pracovali február a marec do deviateho a tie nemajú vyplatené, pretože v marci dali výpoveď. K dôvodu výplaty po čiastkach 50, 100 eur uviedol, že dôvod vie len žalovaný, avšak dodal, že nech sa žalovaný ani nečuduje, že odišli, keď ich tak vyplácal, resp. nevyplácal, nedvíhal telefón, ako ani nechodil do práce, kde spolu pracovali. Ďalej tiež uviedol, že žalovaný mal určite vyplatené a vedel to preto, že včera boli za pánom J. - výkonným riaditeľom spoločnosti L. S., ktorý povedal, že peniaze mali a tiež uviedol, že zmluvnú pokutu od nich nemali, a čo sa týka vzťahu s pani X., tak uviedol, že oni s ňou nič nemali, pretože oni pracovali cez žalovaného pre spoločnosť L. S. a ostatné to je už ich vzťah.
Na otázku žalovaného, že kedy dali výpoveď jemu osobne a to ústne, či písomne, svedok uviedol, že v decembri mu žalovaný zavolal, že má pre neho odborné zámočnícke práce, avšak odborné zámočnícke práce nevykonával a taktiež mu uviedol, že môže odísť kedy chce, aj zo dňa na deň, že to treba oznámiť a keďže sa mu nedalo dovolať, tak to oznámili jeho zástupkyni a okrem toho uviedli, že sa potom aj stretli cca o 4 dní a nič ohľadom práce nepovedal.
47. Svedok N.. L. Š., bez osobného vzťahu k stranám sporu, uviedol, že čo sa týka žalovaného tak ho raz osobne navštívil a chcel odo neho čestné prehlásenie, bolo to ohľadom nejakej pokuty, resp. sankcie, avšak on mu ho nevydal a to z dôvodu, že bolo vopred pripravené a jemu predložené na podpis, pričom s jeho obsahom vôbec nesúhlasil, avšak text si nepamätal. Čo sa týkalo žalobcu, tak si nespomínal, že by sa s ním stretol, avšak meno mu bolo známe z montážneho denníka. Ohľadom predmetu sporu vedel len to, že si v predvolaní prečítal, že ide o zaplatenie, resp. nezaplatenie nejakej sumy. K výkonu svojej činnosti uviedol, že v tom čase pôsobil pre L. Q. ako zamestnanec a to na pozícii vedúci realizácie, teda mal na starosti časť diela, ktorú firma realizovala v rámci dostavby T.. Jeho zodpovednosťou bolo komunikovať s objednávateľom a následne rozdeľovať dielčie diela. Zabezpečovanie pracovníkov nebolo náplňou jeho práce. Montážne denníky vyhotovoval tak, že keď ráno prišli pracovníci, tak sa zapísali a následne po ukončení práce sa odpísali, v dôsledku čoho si vedel odpočítať, aký čas bol vykonaný a vystaviť montážny denník a tiež si kontroloval, či má dostatočný počet pracovníkov na práce a dielo bude vykonané riadne a včas. Okrem toho dodal, že uvedené kontroloval aj z toho dôvodu, že v stavebnom denníku musí byť uvedený počet pracovníkov. Pod neho spadali vedúci majstri, ktorým zadával dielčie diela a tí aj rozdeľovali pracovníkom prácu a taktiež ich zatrieďovali na výkon jednotlivých prác.
K predmetu sporu uviedol, že ako zistil, tak v uvedenom ide o spor s pani X. ako subdodávateľom a s tou mal zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu.
Ohľadom navyšovania pracovníkov to prebiehalo tak, že keď potreboval viac pracovníkov, informoval o tom vedúceho strediska a ten zabezpečil dodanie pracovníkov.
Krátenie v montážnych denníkoch prebiehalo tak, že v zmluve o dielo boli uvedené bonusy, avšak tiež aj malusy a to za vykonanie diela v čase a kvalite a v prípade, ak dielo nebolo vykonané v riadnom čase a kvalite, čo mohlo byť spôsobené aj klesnutím počtu pracovníkov, pristúpilo sa k malusu. Avšak dodal, že taktiež mohla nastať aj opačná situácia, že by bolo dielo vykonané riadne a včas, by došlo k účtovaniu bonusu.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že v každej zmluve boli popísané jednotlivé profesie a čo sa týka toho, že čo treba vidieť pod odbornými elektromontážnymi prácami tak odkázal na § 20 až § 24 zákon 508/2009 Z. z. a čo sa týkalo odborných zámočníckych prác, boli to práce, ktoré súvisia so vzdelaním zámočníka, avšak na vysvetlenie uviedol, že ak ide o práce podľa § 20, čo je aj pokládka kabeláže, ktorá bola predmetom jeho kontroly, tak zámočník mohol vykonávať aj uvedenú pokládku kabeláže, avšak len s tým, že bol poučenou osobou. Čo sa týkalo elektrikára, tak ten mohol vykonávať činnosť zámočníka aj bez poučenia, pretože išlo o všestrannejšie zameranie. Ohľadom vzdelania pri pokládke kabeláže doplnil, že pri pokládke kabeláže musí byť jedna osoba, ktorá má § 23, čo je odborná elektromontážna práca a ostatní pracovníci pri pokládke kabeláže vykonávajú pomocné prác pri pokládke kabeláže, čo môže byť aj elektrikár aj zámočník s poučením, tak ako už uviedol. Na otázku, že či je možné subsumovať pokládku kabeláže za zámočnícke práce, svedok uviedol, že v jeho ponímaní áno, avšak ako už predtým uviedol, túto činnosť s poučením môže vykonávať aj osoba bez vzdelania, ako napr. kuchár, pekár, taktiež dodal na ilustráciu, že aj upratovačka a tiež žiaci sú len poučení, pretože nie je to odborná činnosť, ale len pomocná.
Následne na otázku právneho zástupcu žalobcu, že či je správne, ak je v zmluve uvedený predmet ako odborné elektromontážne práce pri montáži oceľových platní a nosníkov inžinierskych systémov Y. T. a tá konkrétna osoba pracovníka v skutočnosti vykonáva odborné zámočnícke práce, po nahliadnutí do zmluvy v spise uviedol, že predmet v zmluve je veľmi nešťastne definovaný, zmluvu by z tohto dôvodu on osobne nepodpísal, pretože ide o kombináciu dvoch predmetov zmluvy a vo vymedzení chýba slovné spojenie „a, resp. alebo práce“ pri montáži oceľových konštrukcií. Mal za to, že z jeho technického pohľadu mali byť v predmete zmluvy definované dve činnosti, ktoré sú však rozdielne a to odborné elektromontážne práce a vlastne tie zámočnícke práce pri montáži konštrukcií.
K výkonu práce uviedol, že časť diela dostal on, a tú rozdeľoval montážnym majstrom, ktorí ju ďalej rozdeľovali a mali ju aj na starosti. Majstrami pritom boli vedúci prác s tým, že dodal, že vedúci prác, teda ten hlavný, mal § 23, avšak mohol mať parťáka, ktorého tiež označuje ako vedúci prác a nemusel mať § 23, mohla to byť len osoba poučená. Ohľadom toho, kto bol pri jednotlivých práca vedúci prác podľa § 23 svedok uviedol, že to nie je nikde podchytené. Ľudia mali rôznych vedúcich v rôznych obdobiach a rozdeľovalo sa to podľa náročnosti prác. Bola to vždy denná operatíva.
Ohľadom krátenia na pracovnom výkaze na č.l. 16 spisu, uviedol, že s poukazom na počet odpracovaných dní a hodín a zmluvy s pani X. bolo to pravdepodobne nevykonanie diela riadne a včas, keďže nebol ukončený mesiac. Avšak v prípade, ak by namiesto žalobcu do zmluvného vzťahu s pani X. vstúpil iný pracovník a odpracoval by dni od 10 až do 31., krátenie by nebolo, pretože dielo by bolo vykonané riadne a včas.
48. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
49. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
50. Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
51. Podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
52. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
53. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
54. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
55. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
56. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
57. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
58. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
59. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
60. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
61. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
62. Podľa § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.
63. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
64. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
65. Vznik zmluvy je všeobecne upravený v Občianskom zákonníku (§ 40 a nasl.). Obchodný zákonník upravuje len niekoľko málo odchýlok, a to so zreteľom na špecifickú úpravu obchodných zmlúv s cieľom zjednodušiť, a tým uľahčiť proces kontraktácie v obchodných vzťahoch. V zmysle ustanovenia § 269 je dôležité rozlišovať medzi zmluvami upravenými v Obchodnom zákonníku ako zmluvnými typmi a medzi zmluvami nepomenovanými (inominátnymi).
66. Aby sme mohli hovoriť o niektorom zmluvnom type upravenom Obchodným zákonníkom, zmluva musí obsiahnuť pojmové znaky daného zmluvného typu vymedzené v základných ustanoveniach pre jednotlivý zmluvný typ. Tieto pojmové znaky sú v odseku 1 označené ako podstatné časti zmluvy. Sú základným kvalifikačným kritériom pre posúdenie, či konkrétnu zmluvu možno považovať za zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, alebo nie.
67. Pokiaľ obsah zmluvy dohodnutý stranami obsiahne podstatné časti niektorého zmluvného typu upraveného Obchodným zákonníkom, zmluva je uzavretá a na takúto zmluvu sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce tento zmluvný typ.
68. Rovnako tak môže byť platne uzavretá aj zmluva, ktorá neobsahuje podstatné časti toho - ktorého zmluvného typu, pretože môže ísť o zmluvu upravenú Občianskym zákonníkom, alebo o zmluvu nepomenovanú (odsek 2). Podmienkou, aby bola inominátna zmluva uzatvorená je však tá skutočnosť, že musí mať dostatočné určenie predmetu záväzkov.
69. Z uvedeného vyplýva, že označenie zmluvy, resp. jej názov nie je rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto typu. Ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu inominátnu za predpokladu, že bude dostatočne určený predmet záväzku.
70. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
71. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
72. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
73. Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
74. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
75. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
76. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
77. Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
78. Zmluvná pokuta je upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka, pričom oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva, pričom v Obchodnom zákonníku je označená predmetná úprava ako niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute, z čoho plynie, že je potrebné použiť úpravu Občianskeho zákonníka v tých častiach, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku. Osobitosťou zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku je zodpovednostný princíp, ako aj moderovanie výšky zmluvnej pokuty. Ďalej je potrebné poukázať na to, že zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody.
79. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka pri právnej úprave zmluvnej pokuty preferuje objektívny princíp. Upravuje teda povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť). Vyplýva to z dikcie § 300, ktorá vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť ( § 374) na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Toto ustanovenie vylučuje v obchodných vzťahoch použiť ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak neznamená, že strany nemôžu aplikáciu tohto ustanovenia dohodou vylúčiť a v konkrétnom prípade platenie zmluvnej pokuty upraviť inak. Napríklad tak, že využijú subjektívny princíp podľa občianskoprávnej úpravy, teda dlžník nebude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. Tým sa prísnosť platenia zmluvnej pokuty výrazne zníži. Respektíve si strany môžu dohodnúť liberačné dôvody, ktoré v prípade, ak nastanú, môžu byť dôvodom na zbavenie sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Môže ísť o liberačné dôvody upravené v Obchodnom zákonníku pri náhrade škody (§ 374). Avšak môže ísť aj o celkom inú okolnosť, resp. okolnosti vylučujúce zodpovednosť, a to v závislosti od obsahu a cieľa konkrétneho vzťahu, ktorý si strany zmluvne upravili.
80. Aj v obchodnom práve teda platí, vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 300, že prísnu objektívnu zodpovednosť môžu strany dohodou vylúčiť alebo zmierniť. V prípade, ak o otázke zodpovednostného princípu strany neuzavrú žiadnu dohodu, a teda platnosť ustanovenia § 300 nevylúčia, platí, že ich vzťah sa spravuje princípom prísnej objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie.
81. Ďalšou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Ak sa zmluvná pokuta viaže na určité kvalifikované porušenie zmluvnej povinnosti (napr. "hrubé porušenie"), vyžaduje sa, aby strany v dohode o zmluvnej pokute určili, čo sa rozumie takýmto porušením, pretože v opačnom prípade môže byť sankcionovaná neplatnosťou v zmysle § 37 OZ a to nielen zmluvná pokuta, ale aj hlavná zmluva, ak nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná.
82. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
83. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
84. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
85. Podľa § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
86. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
87. Podľa § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.
88. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
89. Podľa § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka, oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
90. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
91. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
92. Odstúpenie od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy.
93. Obchodný zákonník v § 344 až 351 obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia v obchodných vzťahoch. Osobitná úprava odstúpenia od zmluvy pri jednotlivých typoch zmlúv má prednosť pred uvedenou všeobecnou úpravou. Účinky odstúpenia od zmluvy v obchodných vzťahoch nastávajú okamihom odstúpenia (ex nunc). Odstúpenie od zmluvy v prípadoch porušenia zmluvných povinností má zodpovednostný (sankčný) charakter. Strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo v prípade, keď to určuje zákon, t.j. Obchodný zákonník, alebo iný zákon. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa teda vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie. Zákon alebo zmluva spravidla viaže takéto oprávnenie na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, to znamená, že záväzok nezanikne.
94. Všetky ustanovenia o odstúpení od zmluvy sú dispozitívne, preto si strany môžu dojednať, že odstúpenie od zmluvy je v konkrétnom prípade vylúčené.
95. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
96. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
97. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
98. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
99. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
100. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
101. Podľa § 360 Obchodného zákonníka, započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.
102. Podľa § 364 Obchodného zákonníka, na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
103. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie. Je však splneniu veľmi blízky, lebo dochádza k uspokojeniu veriteľa. Tento spôsob zániku záväzku má v obchodných vzťahoch značné praktické využitie. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 580 a 581) a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchylnú úpravu (§ 358 až 364).
104. Právna úprava rozlišuje dva prípady započítania a to započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú (compensatio necessaria), a započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou (compensatio voluntaria).
105. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by prevyšovala druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej strane. Všetky ustanovenia o započítaní v Obchodnom zákonníku sú dispozitívne.
106. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
107. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
108. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
109. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu.
110. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
111. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
112. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
113. Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
114. R NSČR 23 Cdo 2006/2009: Za označení určitého díla není možno považovat určení díla tak, že je vymezeno jen obecně. Pro určité označení díla proto nestačí, jestliže má zhotovitel provést jen obecně určené topenářské a vodoinstalatérské práce na akci P.L.Ch.P.
115. R NSČR 29 Cdo 5606/2016: Je-li předmět díla vymezen jako „Zemní a stavební práce dle nabídky“, je jeho vymezení zcela nekonkrétní. Pokud je dílo vymezeno neurčitě, je smlouva neplatná jako celek, a to včetně salvatorní klauzule (smluvního ustanovení, že neplatnou část smlouvy strany nahradí platným dodatkem, ktorý se svým obsahem a účelem bude této neplatné části co nejvíce blížit).
116. R NS SR 2Obo 9/2011: Nedostatočne konkretizovaný predmet v zmluve o dielo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy.
117. R NS SR 2Obo 17-18/2015: Posúdenie, či je právny úkon v súlade s dobrými mravmi, nebráni skutočnosť, že právny úkon bol výsledkom zmluvnej voľnosti strán v rámci ich profesionálneho podnikania, prípadne rizika spojeného s týmto podnikaním. Súlad právnych úkonov s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať pred aplikáciou § 265 Obchodného zákonníka. Dobré mravy pôsobia ako korektív aj v situáciách, keď zmluvu uzatvára osoba v strete záujmov, kedy sú práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe.
118. R NS SR sp. zn. 3Obdo 61/2016: Zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením, musí jednoznačne vymedziť dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje, s vymedzením konkrétnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Iba tak nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku. Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostranne právnom úkone dostatočne vymedzený dôvod odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v ustanoveniach § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka.
119. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
120. Podľa § 147 ods. 2 CSP vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
121. S poukazom na obranu žalovaného, uvedenú v odpore, v rámci ktorej žiadal návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť a dôvodil tým, že žalované faktúry neeviduje ako neuhradené a to s poukazom na jednostranný zápočet zmluvnej pokuty, v rámci ktorej vznikla žalovanému pohľadávka voči žalobcovi vo výške 586,40 eura, sa súd v prvom rade zaoberal otázkou predmetu sporu a mal za to, že žalovaným uskutočnený úkon je potrebné hodnotil len ako obranu žalovaného, spočívajúcu v započítaní pohľadávok jednostranným úkonom mimo konania. Uvedené bolo potrebné hodnotiť ako argumentáciu žalovaného, ktorou sa bránil proti žalobe a to zánikom záväzku v dôsledku započítania, ku ktorému došlo mimo súdneho konania. Uvedené bolo potrebné hodnotiť ako kompenzačnú námietku v širšom zmysle, avšak nemožno hovoriť o tom, že by žalovaný podal aj vzájomnú žalobu na sumu 586,40 eura, pretože vzájomná žaloba musí obsahovať rovnaké náležitosti ako žaloba a tie v odpore, ako ani v inom podaní žalovaného vyjadrené neboli, nakoľko absentoval výrok, v rámci ktorého by žalovaný žiadal zaviazať žalobcu k úhrade prevyšujúcej sumy zmluvnej pokuty. Z vyjadrení žalovaného išlo len o skonštatovanie stavu, že práve on eviduje voči žalobcovi pohľadávku a nie naopak.
122. Za daných okolností bol započítací úkon žalovaného považovaný iba za prostriedok procesnej obrany žalovaného, teda nemusel spĺňať náležitosti žaloby, ako ani nezakladá prekážku litispendencie, nevyvoláva účinky začatia konania a v jeho dôsledku nevznikla na strane žalovaného poplatková povinnosť.
123. Procesný charakter obrany žalovaného prostredníctvom kompenzačnej námietky determinuje aj postup a rozhodnutie súdu, pokiaľ ide o uplatnenú pohľadávku a to tak, že ak súd vyhodnotí započítanie pohľadávky ako platný úkon s riadnymi právnymi účinkami, zamietne z tohto dôvodu žalobu, resp. jej časť, avšak za žiadnych okolností osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. Kompenzačný úkon a jeho právne účinky posúdi ako predbežnú otázku a vysporiada sa s tým v odôvodnení rozhodnutia.
124. S poukazom na uvedené súd ustálil, že predmetom sporu bola žaloba o zaplatenie sumy 1.439,50 eura s príslušenstvom a žalovaným vznesená kompenzačná námietka v širšom zmysle v sume 1.439,50 eura.
125. Okrem toho súd dodáva, že predpokladom na účinné uplatnenie kompenzačnej námietky je skutočnosť, že žalovaný inak nárok žalobcu v žalobe nepopiera, čo z obsahu vyjadrení žalovaného ani nevyplývalo, preto bolo možné obranu žalovaného vyhodnotiť za kompenzačnú námietku a nie za vzájomnú žalobu.
126. Nespornou skutočnosťou počas celého konania bolo to, že žalobca na základe zmluvy o vykonávaní montážnych a zámočníckych prác dostavbe MO34 č. 05/18 zo dňa 18. 01. 2018 vykonal pre žalovaného práce a to odborné zámočnícke práce (montážne denníky za mesiac február 2018 a marec 2018) a vystavil žalovanému faktúry a to faktúru č. 201802, znejúcu na sumu 1.149 eur a faktúru č. 022018, znejúcu na sumu 290,50 eura, ktoré zo strany žalovaného neboli žiadnym spôsobom reklamované, ako ani vrátené na prepracovanie.
127. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
128. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd je viazaný dôkaznými návrhmi strán sporu, okrem skutočností vymedzených v § 185 ods. 2, 3 CSP a to dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, dôkazy na zistenie, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a dôkazy na zistenie cudzieho práva.
129. Na preukázanie svojich tvrdení strany sporu navrhli vykonať dokazovanie, pričom z navrhnutých dôkazov súd nevykonal výsluch svedka Y. W. a to z dôvodu, že žalovaný, ktorý dôkaz navrhol, nezabezpečil jeho účasť, ako ani ho bližšie neidentifikoval, či požiadal súd o jeho predvolanie a na výzvu súdu neuviedol skutočnosti, ktoré mali byť jeho výsluchom preukázané, preto súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol.
130. Okrem toho na pojednávaní konanom dňa 06. 02. 2019 právny zástupca žalobcu navrhol výsluch žalovaného a právny zástupca žalovaného navrhol predloženie iných zmlúv na preukázanie výšky dohodnutej zmluvnej pokuty ako štandardnej, zaužívanej na stavbe Y. T., avšak po vyhodnotení navrhnutých dôkazov zo strany súdu a zdôvodnení sporných skutočností, strany sporu upustili od návrhov na doplnenie dokazovania a zhodne navrhli, že iné návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.
131. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámiac sa s listinnými dôkazmi, vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalobcu a svedkov, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. Vychádzal pritom z toho, že strany sporu, t.j. žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 18. 01. 2018 zmluvu o vykonávaní montážnych a zámočníckych prác dostavbe MO34 č. 5/2018, uzatvorenú v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka, v rámci ktorej v článku II bod 2.1 zmluvy uviedli, že na základe tejto zmluvy sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať dielo
- odborné elektromontážne práce pri montáži Oceľových platní a nosníkov inžinierskych systémov v Y. T., Slovenská republika, pričom objednávateľ sa zaväzuje zhotoviteľovi zaplatiť cenu v rozsahu skutočne vykonaných a vzájomne odsúhlasených prác podľa dohodnutej hodinovej zúčtovacej sadzby. Vykonanie prác podľa tejto zmluvy je v súlade s predmetom činnosti zhotoviteľa uvedených v živnostenskom liste zhotoviteľa. Zhotoviteľ v prípade potreby je oprávnený používať motorové vozidlá a stroje objednávateľa. Dielo, ktoré je zhotoviteľ povinný vykonať, je súčasťou realizácie diela montáž oceľových výstuží nosníkov inžinierskych systémov v areáli bloku 3 a bloku 4 Y. Q. T.. Okrem toho v článku II bode 2.2. uviedli, že predmet zmluvy bude upresňovaný ústnymi alebo písomnými pokynmi objednávateľa, resp. zástupcu zmluvného partnera objednávateľa uvedeného v bode 2.1, ktorý určí rozsah požadovaných prác, miesto plnenia, termín začatia plnenia a termín ukončenia plnenia, na ktorých bude zhotoviteľ požadované práce vykonávať, prípadne vydá iné pokyny súvisiace s plnením tejto zmluvy. Tieto pokyny budú poskytnuté zhotoviteľovi min. 3 dni pred ich plnením. Rozsah požadovaných prác, miesto plnenia a termín začatia a ukončenia plnenia sú pre zhotoviteľa záväzné. V prípade odmietnutia plnenia pokynov zhotoviteľa tento objednávateľovi zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každý začatý deň omeškania plnenia. V prípade ak zhotoviteľ nenastúpi na dohodnuté práce je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každý deň. Následne v článku II bod 2.3 zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonať práce podľa pokynov (bod 2.1) a v článku IV bod 4.1 zmluvy bola dohodnutá cena za každú odpracovanú hodinu vo výške 7 eur, pričom uvedená cena bola bez DPH. Podmienky fakturácie boli následne dohodnuté v článku IV bod 4.2. - 4.4 tak, že dohodnutú cenu bude zhotoviteľ fakturovať jedenkrát mesačne za skutočne vykonané práce v uplynulom mesiaci. Súpis vykonaných prác
- odpracovaných hodín bude zmluvnými stranami obojstranne odsúhlasený a jeho originál bude tvoriť prílohu k príslušnej faktúre. Splatnosť faktúry je 35 dní od jej doručenia objednávateľovi. Faktúra musí mať všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi platnými v mieste zdaniteľného plnenia. Okrem toho budú na faktúre uvedené číslo zmluvy a objednávky, označenie banky a číslo účtu. V článku IV bod 4.5 zmluvy sa strany sporu dohodli, že objednávateľ je oprávnený vrátiť faktúru bez jej úhrady a vyznačiť na nej dôvod vrátenia, ak a) faktúra bola vystavená v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, b) faktúra neobsahuje náležitosti uvedené v bode 4.4 tejto zmluvy. Taktiež v článku IV bod 4.7 zmluvy sa strany dohodli, že v prípade omeškania objednávateľa so zaplatením ktorejkoľvek faktúry, má zhotoviteľ nárok vyúčtovať objednávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,01% z nezaplatenej čiastky za každý deň omeškania. Okrem úroku z omeškania, na ktorý vznikol nárok žalobcovi v prípade omeškania s úhradou faktúr zo strany žalovaného si strany sporu dojednali aj zmluvné pokuty a to v článku V bod 5.11 zmluvy, v prípade, ak zhotoviteľ prestane počas platnosti tejto zmluvy bez zavinenia objednávateľa vykonávať dohodnuté činnosti resp. práce, môže objednávateľ vyúčtovať zhotoviteľovi zmluvnú pokutu až do výšky 3.000 eur. To neplatí v prípade ak zhotoviteľ prestane vykonávať dohodnuté činnosti resp. práce v dôsledku práceneschopnosti. Rovnako tak si strany sporu upravili v zmluve aj odstúpenie od zmluvy, avšak len zo strany objednávateľa a to v článku VII bod 7.1 zmluvy, podľa ktorého objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť v prípade porušenia zmluvy zhotoviteľom v zmysle ust. § 345 a 346 obchodného zákonníka. Porušením zmluvy sa rozumie najmä: - omeškanie so začatím realizácie diela o viac ako 3 dni, - omeškanie s odstránením reklamovaných vád a nedorobkov o viac ako 3 dni, - prinášanie, prechovávanie a používanie alkoholických nápojov a omamných látok na pracovisku, - krádež majetku, resp. pokus o krádež, - úmyselné ublíženie na zdraví inej osobe v priestoroch pracoviska, - hrubé alebo opakované porušenie predpisov BOZP, PO, - nenastúpenie na výkon prác, - nevykonanie prác v rozsahu dohodnutom v zmluve, - ak zhotoviteľ vykoná službu, resp. prestúpi bez súhlasu objednávateľa inému objednávateľovi B. Ďalej dojednali v článku VII bod 7.2 zmluvy, že odstúpením od zmluvy nezanikajú nasledovné práva a povinnosti strán vyplývajúce z tejto zmluvy: - právo na náhradu spôsobenej škody,
- právo na zmluvné resp. zákonné sankcie a úroky z omeškania, - práva zo záruky v zmysle článku VI. tejto zmluvy a v prípade horeuvedeného podstatného porušenia zmluvy v bode 7.1 zhotoviteľom vzniká objednávateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, resp. do výšky vzniknutej škody dodávateľom (článok VII bod 7.3 zmluvy). Následne ukončenie zmluvného vzťahu upravili v článku VIII bod 8.1 zmluvy a to tak, že zmluvu je možné ukončiť najmä 1. dohodou zmluvných strán, 2. výpoveďou
- v prípade vypovedania zmluvy ktorejkoľvek zo zmluvných strán je výpovedná lehota 1 mesiac a začína plynúť od doručenia písomnej výpovede objednávateľovi, 3. odstúpením od zmluvy podľa čl. VII tejto zmluvy. V článku VIII bod 8.3 zmluvy, zmluvné strany prehlásili, že sú vzájomne viazané len textom tejto zmluvy a jej príloh, ktoré sú podľa rozhodnutia zmluvných strán jej nedeliteľnou súčasťou. Všetky predchádzajúce dohovory zmluvných strán sa stávajú neplatné a v článku VIII bod 8.4 zmluvy, uviedli, že vzťahy neupravené v tejto zmluve sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka č. 513/97 Zb. v platnom znení a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj zmeny a doplnky v tejto zmluve je možné vykonať len písomnou formou dodatkom k tejto zmluve, ktorý bude obojstranne odsúhlasený zmluvnými stranami a stane sa neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy (článok VIII bod 8.6 zmluvy).
132. Na základe zmluvného vzťahu boli zo strany žalobcu vykonané práce a tie boli vyúčtované faktúrami, pričom predmetom sporu bola faktúra č. 201802 zo dňa 28. 02. 2018, splatná dňa 04. 04. 2018, dátum dodania 28. 02. 2018, za zámočnícke práce za mesiac 2/2018 na základe zmluvy č. 05/2018 v sume 1.165 eur, od ktorých boli odpočítané pracovné nohavice, tričko + vesta v sume 16,50 eura, teda k úhrade zostala suma 1.149 eur. Uvedená faktúra bola vystavená na základe montážneho denníka za mesiac 2.18, odbornosť zámočnícke práce a to v trvaní 166,5 hodiny a tiež faktúra č. 2/2018 zo dňa 12. 03. 2018, splatná dňa 15. 04. 2018, dátum dodania 12. 03. 2018, za vykonanie práce v mesiaci marec 2018 v sume 290,50 eura za 41,5 hod. x 7 eur. Uvedená faktúra bola vystavená na základe montážneho denníka za mesiac marec 2018, odbornosť odborné zámočnícke práce a to v trvaní 42 hod. s krátením -10%.
133. Uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a na základe neho vykonávanie činnosti odborné zámočnícke práce zo strany žalobcu, ktoré boli následne fakturované vyššie uvedenými faktúrami medzi stranami sporu nebolo sporné. Spor nastal ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu a následného uloženia zmluvnej pokuty žalovaným, ktorá mimo súdneho konania bola zo strany žalovaného započítaná na neuhradené pohľadávky žalobcu, ktoré sú predmetom sporu a to jednostranným zápočtom.
134. S poukazom na namietnutie uloženia zmluvnej pokuty zo strany žalovaného žalobcom a skutočnosti, že žalobca vytýkal, že žalovaný ako objednávateľ zavinil, že zhotoviteľ prestal počas platnosti zmluvy vykonávať dohodnuté činnosti, resp. práce a to z dôvodu, že žalobca namietal, že žalovaný žalobcovi neprideľoval práce v zmysle zmluvy, súd preskúmaval v prvom rade platnosť zmluvy a zistil, že aj keď zmluva bola nazvaná ako zmluva o vykonávaní montážnych a zámočníckych prác dostavbe MO34, uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka, nejde o tzv. nepomenovú zmluvu, ale podľa obsahu a vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov, ako aj vyššie citovanej literatúry, ide o zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V tomto ohľade súd opätovne zdôrazňuje, že označenie zmluvy, resp. jej názov nie je rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom, ako je to napríklad aj v tomto prípade, skrýva konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto typu. Podstatnými časťami zmluvy o dielo je pritom prevzatie záväzku zhotoviteľa vykonať dielo a prevzatie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela. Dielom je určitá činnosť, ktorej výsledkom je vždy určitá novo vytvorená vec či zmena veci, alebo iný (hmotne zachytený) výsledok činnosti (R NS ČR 23Cdo 3904/2009). S poukazom na článok II bod 2.1 predmetom zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu bol záväzok zhotoviteľa vykonať dielo - odborné elektromontážne práce pri montáži Oceľových platní a nosníkov inžinierskych systémov v Y. T., Slovenská republika a záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu v rozsahu skutočne vykonaných a vzájomne odsúhlasených prác podľa dohodnutej hodinovej zúčtovacej sadzby, teda zmluva uzatvorená medzi stranami sporu jednoznačne obsahovala podstatné časti zmluvy o dielo. Následne súd s poukazom na namietaný výkon prác skúmal vymedzenie predmetu zmluvy o dielo a zistil, ako už vyššie uviedol, že predmetom činnosti žalobcu mali byť odborné elektromontážne práce pri montáži Oceľových platní a nosníkov inžinierskych systémov v Y.
T., Slovenská republika, avšak v montážnych denníkoch, ako aj vo fakturácii žalobca uvádzal odborné zámočnícke práce. Žalobca pritom pri výsluchu uviedol, že vykonával pomocné elektromontážne práce a poprel, že by vykonával odborné elektromontážne práce tak, ako uvádzala zmluva. Ťahanie káblov považoval za pomocné elektromontážne práce, na ktoré nebolo potrebné odborné vzdelanie, preto mal za to, že žalovaný mu neprideľoval prácu v zmysle zmluvy. Žalovaný sa bránil tým, že prideľoval prácu v zmysle zmluvy. Za účelom odstránenia tohto rozporu bol zo strany žalovaného navrhnutý výsluch svedka N.. L. Š., ktorý síce nevylúčil, že by odborné zámočnícke práce nemohol vykonávať aj elektrikár, avšak dodal, že pri ťahaní káblov, čo bolo náplňou práce žalobcu v zmysle fakturácie a montážneho denníka, boli len niektoré osoby určené za majstrov, pri ktorých sa vyžadovali odborné elektrikárske skúšky, ostatné osoby mohli byť osobami len poučenými, teda nepotrebovali na uvedenú činnosť odborné vzdelanie. Okrem toho svedok s poukazom na predmet sporu uvedený v zmluve uviedol, že predmetnú zmluvu by nepodpísal, pretože z nej nie je zrejmý predmet činnosti, keďže ide o zlúčeninu dvoch činností a v zmluvnom vymedzení absentuje ich rozdelenie slovným spojením a/alebo prác, pričom ak by mali byť náplňou zmluvy aj zámočnícke práce mal by predmet zmluvy znieť „odborné elektromontážne práce a/alebo práce pri montáži Oceľových platní a nosníkov inžinierskych systémov v Y. T., Slovenská republika“. Vzhľadom na spor medzi stranami sporu ohľadom predmetu činnosti žalobcu v zmysle zmluvy, vyjadrenia svedka a následného ukončenia činnosti zo strany žalobcu súd mal za to, že v zmluve o dielo absentuje dostatočne presne určitý predmet zmluvy, kvantitatívne a kvalitatívne vymedzenie predmetu - diela, pričom nešlo len o vadné slovné vyjadrenie vôle, pretože žalobca mal za to, že v zmysle fakturácie nevykonával činnosti, ktoré boli predmetom zmluvného vzťahu. Zmluvu v zmysle vyjadrenia strán sporu spisoval žalovaný, teda ak by sa sporný výraz vykladal podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka na ťarchu žalovaného, ani tak nebolo možné vyhovieť požiadavke žalovaného a považovať odborné zámočnícke práce za práce vykonávané v súlade so zmluvným vzťahom, keďže predmetom zmluvného vzťahu bolo nejasné plnenie, vyvolávajúce spor medzi stranami sporu a žalobca považoval za predmet zmluvy odborné elektromontážne práce a tie ako uviedol svedok sú vymedzené v § 20 až 24 vyhlášky č. 508/2009 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, kde v § 20 sú uvedené pomocné práce a v § 21 až 24 odborné elektromontážne práce. Naviac, neplatnosť zmluvného vzťahu, v dôsledku neurčitého predmetu sporu, podporila aj tá skutočnosť, že žalobca sa touto zmluvou necítil byť viazaný a úrok z omeškania požadoval v zákonom stanovenom rozsahu a nie v rozsahu dohodnutom v zmluve, čo by bolo pre neho priaznivejšie a v zmysle čl. VII bod 7.2 mu to bolo umožnené aj po odstúpení od zmluvy. Okrem toho pozornosti súdu neušli aj ďalšie rozpory v zmluvnom vzťahu, napr. článok II bod 2.2, ktorý bol v rozpore s článkom VIII bod 8.3 a 8.6, ako aj v článku II bod 2.2 bol spomenutý zástupca zmluvného partnera objednávateľa uvedeného v bode 2.1, avšak jeho označenie absentovalo, avšak tieto nespôsobovali neplatnosť zmluvného vzťahu a bolo ich možné odstrániť dohodou zmluvných strán, vyhotovenou v písomnej forme, čo však ohľadom predmetu zmluvy uviesť sa nedalo, pretože ten tvoril podstatnú časť zmluvného vzťahu. V tomto ohľade súd opätovne poukazuje na R NSČR sp. zn. 29 Cdo 5606/2016, v zmysle ktorého ak je predmet diela vymedzený celkom nekonkrétne a dielo je neurčité, je zmluva neplatná ako celok a to vrátane klauzuly, v zmysle ktorej sa strany dohodli, že neplatnú časť zmluvy nahradia platným dodatkom, ktorý sa svojím obsahom a účelom bude tejto neplatnej časti, čo najviac blížiť.
135. Súd teda hodnotiac vyššie uvedené dospel k záveru, že v dôsledku neurčitosti podstatnej náležitosti zmluvy je zmluva neplatná. Ide pritom o absolútnu neplatnosť pôsobiacu od začiatku, na ktorú súd je povinný prihliadať ex offo a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k platnej dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola započítaná zo strany žalovaného mimo súdneho konania na pohľadávky žalobcu.
136. Naviac, súd dodáva, že aj keby bola zmluvná pokuta platná, nevznikol by žalovanému nárok na jej požadovanie a to z dôvodu, že neboli naplnené všetky predpoklady, vymedzené v článku V bod 5.11 zmluvy, v rámci ktorého sa strany sporu dohodli, že v prípade, ak zhotoviteľ prestane počas platnosti tejto zmluvy bez zavinenia objednávateľa vykonávať dohodnuté činnosti resp. práce, môže objednávateľ vyúčtovať zhotoviteľovi zmluvnú pokutu až do výšky 3.000 eur. To neplatí v prípade ak zhotoviteľ prestane vykonávať dohodnuté činnosti resp. práce v dôsledku práceneschopnosti. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd mal za to, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by žalobca prestal vykonávať dohodnuté činnosti, resp. práce bez zavinenia objednávateľa, keďže objednávateľ síce zabezpečoval zhotoviteľovi práce, avšak tieto práce nebolo možné subsumovať pod dohodnuté činnosti, resp. práce v zmysle zmluvného vzťahu. Okrem toho pri ukončení vykonávania činnosti zo strany žalobcu pre žalovaného bola žalovanému poskytnutá náhrada, táto zo strany žalovaného popretá nebola, preto súd uvedenú skutočnosť považoval za nespornú, majúc pritom za to, že na preukázanie tejto skutočnosti nebolo zo strany strán sporu navrhnuté doplnenie dokazovania a súd je viazaný ich návrhmi, preto uvedené považoval za nesporné a ďalej to sám nerozporoval. Vychádzajúc pritom z ustanovení zmluvy, ako aj z ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétne § 538 Obchodného zákonníka, nebolo vylúčené, aby žalobca poveril vykonávaním diela inú osobu, keďže zo zmluvy ani z povahy diela nevyplývalo nič iné. Navyše uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný predložil do konania zmluvu uzatvorenú s pani Y. X., v zmysle ktorej uzatvoril zmluvu so žalobcom a táto bola totožného znenia, neobsahovala povinnosť vykonávať dielo osobne a taktiež nevylučovala poverenie vykonávaním diela inú osobu, čo v konečnom dôsledku žalovaný aj uskutočnil a to podpísaním rovnakej zmluvy so žalobcom, v dôsledku čoho ako subdodávateľ zabezpečil zmluvne dohodnutý výkon prác s pani Y. X.B. pre jej objednávateľa. Uvedené dosvedčil aj svedok N.. L. Š., ktorý uviedol, že ak by bola poskytnutá náhrada, ktorá by dokončila práce žalobcu za príslušný mesiac, krátenie v rozsahu 10% by nenastalo, pretože pre neho bolo rozhodujúce, aby mal dostatočný počet osôb na vykonanie diela a práce ťahanie káblov mohli vykonávať aj len poučené osoby, teda nemuseli to byť osoby s odborným vzdelaním, tie boli požadované len na pozícii majstrov. Čo sa týkalo žalobcom uvedeného dôvodu na ukončenie zmluvnej spolupráce neprideľovanie prác a kázanie zostať doma, uvedené preukázané nebolo, ako aj bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním a to skutočnosťou, že žalovaný bol schopný prideľovať prácu (viď pracovné výkazy iných osôb a krátenie odmeny v rozsahu 10%), avšak nie v zmysle zmluvného vzťahu.
137. Čo sa týkalo odstúpenia od zmluvy zo dňa 06. 04. 2018, realizovaného žalobcom, vychádzajúc zo sledu udalostí opísaných vyššie, ako aj vykonaného dokazovania, súd mal za to, že uvedený úkon bol vykonaný ako reakcia na žalovaným uplatnenú zmluvnú pokutu. Uvedenému nasvedčovalo v prvom rade slovné spojenie uvedené v odstúpení od zmluvy, kde žalobca uviedol „ako dôvod uvádzam, že k dnešnému dňu nemám vyplatenú faktúru v sume 1.439,50 eura splatná dňa 05. 04. 2018, pričom mi nedávate prácu tento mesiac s tým, že mám čakať.“ Zároveň uviedol: „predložil som Vám aj ďalšiu faktúru v sume 290,50 eura, ktorá bude splatná dňa 15. 04. 2018, ktorú očakávam, že uhradíte“. Uvedené vyjadrenia sú rozporné a naviac nepreukázané vykonaným dokazovaním v rozsahu „k dnešnému dňu nemám vyplatenú faktúru v sume 1.439,50 eura, splatná dňa 05. 04. 2018“, pretože správne ku dňu 06. 04. 2018 nebola vyplatená splatná faktúra v sume 1.149 eur a tiež nebolo preukázané, že by žalovaný kázal žalobcovi zostávať doma z dôvodu, že by mu nedával prácu s tým, že má čakať. Okrem toho spor nastal aj ohľadom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému, čo žalobca preukazoval podacím lístkom a mal za to, že v rámci jednej zásielky doručil žalovanému odstúpenie od zmluvy a tiež vyjadrenie k zmluvnej pokute, čo žalovaný popieral a uvádzal, že súčasťou zásielky bolo len neuznanie zmluvnej pokuty - oznámenie. Keďže dôkazné bremeno ohľadom preukázania doručenia odstúpenia od zmluvy viazlo na žalobcovi, a ten ho dostatočným spôsobom nepreukázal, súd mal za to, že odstúpenie od zmluvy je možné považovať za doručené najskôr až dňom 12. 09. 2018, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanému cestou súdu, a teda týmto dňom za predpokladu, že by išlo o platnú zmluvu, by došlo jednostranným úkonom k jej ukončeniu.
138. K ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy by došlo aj napriek tomu, že toto odstúpenie bolo v zmluve dojednané jednostranne len v prospech objednávateľa, pretože vychádzajúc zo zákona § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, konkrétne § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela a tiež § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej bola na to poskytnutá. S poukazom na text odstúpenia v zmysle preukázaných rozporov súd mal za to, že ide o odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti (v pochybnostiach treba považovať za nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti), spočívajúce v neprideľovaní prác a tiež neuhradení faktúr v celkovom rozsahu 1.439,50 eura, čo bola žalovaná suma. Žalovaný žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že by vyzýval žalobcu k nástupu do práce a že by mu prideľoval prácu aj po dátume 09. 03. 2018, ako ani neboli uhradené faktúry v celkovej výške 1.439,50 eura, preto bolo potrebné ustáliť, že v súlade s R NS SR sp. zn. 3Obdo 61/2016 žalobca ako zmluvná strana, ktorá chcela prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením, jednoznačne v podaní zo dňa 06. 04. 2018 vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje (nevyplatenie faktúr v sume 1.439,50 eura), s vymedzením konkrétnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená (záväzok objednávateľa uhradiť cenu za vykonané práce). Týmto v zmysle rozhodnutia nastali predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku, avšak najskôr k dátumu 12. 09. 2018, kedy bolo preukázané doručenie odstúpenia od zmluvy a tiež uplynutie lehoty na dobrovoľné plnenie v zmysle doručenia žaloby a vydaného platobného rozkazu a to až do doručenia odstúpenia od zmluvy. Okrem toho súd mal za to, že k právne relevantnému odstúpeniu od zmluvy z dôvodu, že bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok môže dôjsť aj v žalobe doručenej druhej zmluvnej strane, ak z nej vyplýva, kto, voči komu, od ktorej zmluvy a z akého dôvodu odstupuje (R NS ČR sp. zn. 30Cdo 1233/2011). Uvedená argumentácia je však bezpredmetná s poukazom na neplatnú zmluvu o dielo, avšak týkala sa sporných skutočností strán sporu, preto súd v rámci komplexného právneho posúdenia sporu považoval za potrebné a vhodné vysporiadať sa aj s touto argumentáciou a ozrejmiť, že podľa názoru súdu v prípade, ak by zmluva bola platná, došlo by k jej platnému ukončeniu odstúpením od zmluvy aj za predpokladu, že takéto ustanovenie v zmluve dojednané nebolo. Teda žalovaný nemôže od vyššie uvedeného dátumu evidovať zmluvu ako platnú. Naviac, aj v tomto ohľade sa zmluva v časti odstúpenia od zmluvy javila ako neplatná a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko neupravila možnosť pre žalobcu ako zhotoviteľa pri podstatnom porušení zmluvných povinností zo strany objednávateľa využiť možnosť jednostranne ukončiť zmluvný vzťah. Uvedené jednostranné ustanovenie nebolo vyvážené žiadnym protiplnením na strane zhotoviteľa, preto ho nebolo možné považovať za súladné s dobrými mravmi ani v tomto ohľade. Pritom bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že pre zhotoviteľa zmluvný vzťah predstavoval príjem na uhrádzanie svojich záväzkov a v dôsledku neuhradenia faktúry na čas by sa dostal do omeškania, ktoré by bolo taktiež spojené so zvýšenými nákladmi, preto aj neuhradenie faktúr bolo potrebné upraviť v zmluve ako podstatné porušenie zmluvnej povinnosti a z toho vyvodzovať zodpovednosť pre objednávateľa.
139. Okrem toho súd dodáva, že čo sa týkalo ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou, uvedené by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko v konaní prostredníctvom montážnych denníkov bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi vyše mesiaca neprideľoval prácu v zmysle zmluvného vzťahu, preto nebolo by spravodlivé očakávať od žalobcu, tak ako to uviedol žalovaný ohľadom výpovede, aby zotrval v zmluvnom vzťahu aj počas výpovednej doby. Naviac, strany sporu zhodne vo svojich vyjadreniach uviedli, že mesiac január, resp. predchádzajúce mesiace žalovaný žalobcovi síce uhradil, avšak oneskorene a to po dielčich čiastkach, čo taktiež nezodpovedalo úhrade dohodnutej v zmluve, preto už aj pred dátumom 09. 03. 2018 vznikol žalovanému nárok na ukončenie zmluvného vzťahu pre podstatné porušenie zmluvného vzťahu a to omeškanie žalovaného ako dlžníka s úhradou a sankcionovanie žalovaného úrokmi z omeškania.
140. Pozornosti súdu tiež neušlo, že strany sporu voči sebe vystupovali neformálne a tiež žalovaný nepoprel možnosť, že bolo medzi stranami ústne dohodnuté ukončenie zmluvy zo dňa na deň. Pri tejto príležitosti vytýkal to, že mu to žalobca nedal vedieť, resp. ho nezavolal na kávu, že idú ukončiť zmluvu. Uvedené aj keď nemohlo obstáť pri písomnej povinnosti ukončenia zmluvného vzťahu v zmysle zmluvy, dokresľovalo súdu obraz o priebehu rokovaní pri uzatváraní zmluvy a najmä dohode o skončení zmluvného vzťahu, ako aj dôvodoch nevyplatenia faktúr a následnom sankcionovaní žalobcu zmluvnou pokutou. Pozornosti súdu okrem iného neušli nepresnosti vo vyjadreniach žalobcu, ako aj žalovaného, avšak na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalovaný žalobcovi neprideľoval práce v zmysle zmluvy, teda žalovanému voči žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu a čo sa týkalo toho, že žalovaný ju dostal od tretieho subjektu, je to zodpovednosť žalovaného, ktorú bez unesenia dôkazného bremena nemôže presúvať na žalobcu.
141. Naviac, súd dodáva k argumentácii žalobcu ohľadom neuznania zmluvnej pokuty, že odstúpením od zmluvy nezaniká nárok na zmluvnú pokutu, a preto aj tento argument žalobcu súd hodnotil za nedôvodný a nepreukázaný a vysporiadal sa s platnosťou zmluvnej pokuty.
142. Žalobca okrem toho, že neuznal zmluvnú pokutu, považoval jednostranný zápočet za antidatovaný, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, preto súd na tento argument neprihliadal. Avšak po preskúmaní jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov v súlade s výzvou na zaplatenie pokuty za nesplnenie povinností vyplývajúce zo zmluvy o vykonávaní montážnych a zámočníckych prác dostavbe MO34, č. 5/2018 zo dňa 18. 01. 2018, datovanú dňa 26. 03. 2018 s lehotou úhrady do 7 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy a následne faktúry vystavenej žalovaným žalobcovi č. 201810 znejúcej na sumu 586,40 eura, splatnej dňa 23. 05. 2018, súd mal za preukázané, že zmluvná pokuta vo výške 2.000 eur bola splatná dňa 15. 04. 2018 (doručená žalobcovi 07. 04. 2018 + 7 kalendárnych dní na dobrovoľné plnenie) a faktúry žalobcu boli splatné dňa 05. 04. 2018 a 15. 04. 2018, teda dňa 14. 05. 2018, kedy bol vykonaný jednostranný zápočet, v prípade oprávnenosti zmluvnej pokuty by sa pohľadávky v rozsahu sumy 1.439,50 eura stretli. Neobstojí pritom údaj uvedený v zápočte, kedy žalovaný jednostranne znížil faktúru č. 201803 na sumu 264,60 eura, pretože uvedenú faktúru žalobcovi nevrátil na prepracovanie, ako aj označil v zápočte úplne inú faktúru, správne mala byť uvedená faktúra 02/2018 znejúca na sumu 290,50 eura, preto s poukazom na nejasnosť, neurčitosť a nepresnosť jednostranného zápočtu, z ktorého nie je zrejmé, ktoré pohľadávky boli započítané, je potrebné ho považovať taktiež za neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac, žalovaný žiadnym spôsobom a to i napriek námietke žalobcu, nepreukázal, že by jednostranný zápočet doručil žalobcovi, ako ani faktúru č. 201810.
143. Následne žalovaný postavil svoju obranu na tom základe, že zmluvnú pokutu žalobcovi vyčíslil len v dôsledku škody, ktorá mu vznikla zo strany p. Y. X. ako jeho objednávateľa. Uvedené preukazoval súdu výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 25. 03. 2018, v rámci ktorej bolo uvedené, že spol. L. Q., U..G..C.., náhradu za pracovníkov inými pracovníkmi zamietla, preto vyzvala na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.000 eur, najneskôr do dňa 31. 03. 2018 s tým, že vo faktúre zohľadnili pohľadávku vo výške 1.200 eur. Následne bolo uvedené, že faktúra tvorí prílohu tohto listu a žalovaný list prevzal dňa 25. 03. 2018, avšak faktúra, ktorá mala tvoriť prílohu listu, t.j. faktúra 201806 bola vystavená až dňa 26. 03. 2018 s dátumom splatnosti 31. 03. 2018 v sume 2.800 eur, teda deň nasledujúci po jej doručení žalovanému. Okrem toho boli predložené dva príjmové pokladničné doklady a to jeden zo dňa 30. 03. 2018 na sumu 2.800 eur účel platby úhrada fa201806 zmluvná pokuta a druhý zo dňa 19. 01. 2018 na sumu 1.200 eur účel platby úhrada faktúr S., O., avšak ani na jednom doklade nebol zaznamenaný účtovný predpis a napriek tomu, že bola vyjadrená pochybnosť ohľadom platnosti týchto dokladov, žalovaný žiadny dôkaz na ich ďalšie preukázanie neprodukoval, preto súd nemal za preukázanú výšku škody, ktorá mala vzniknúť žalovanému v dôsledku nenastúpenia žalobcu na pokračovanie činnosti. Naviac, zo strany objednávateľa L. Q., U..G..C.., ani žiadna zmluvná pokuta žalovanému, ako ani p. Y. X. uložená nebola, preto aj s ohľadom na uvedené skutočnosti a tiež zápočet, podpísaný žalovaným až dňa 29. 09. 2018, pričom z jeho obsahu vyplýva, že ide o dohodu, keďže Y. X. započítavala nesplatné pohľadávky, ako aj vyjadrenie svedka N.. L. Š. o nekalom konaní žalovaného, v rámci ktorého chcel čestné prehlásenie ohľadom nepravdy, a tiež vyjadrenie žalovaného, že on sám vyplácal žalobcu (teda nebola zrejmá skutočnosť pohľadávky vo výške 1.200 eur voči Y. X.), mal pochybnosť o výške škody vzniknutej žalovanému, preto súd ďalej neskúmal ani ďalšie predpoklady nároku na náhradu škody a aj túto obranu žalovaného vyhodnotil za neúčinnú.
144. Záverom súd dodáva, že čo sa týkalo námietok žalobcu ohľadom neodôvodneného odporu, nakoľko neobsahoval pravdivé skutočnosti, uvedené nie je možné považovať za odpor bez vecného odôvodenia, pretože strany sú povinné uvádzať nimi tvrdené skutočnosti a za tým účelom navrhovať vykonanie dôkazov, pričom skutkový a právny stav hodnotí súd a to na základe vykonaného dokazovania, ktoré v zmysle odporu a následných vyjadrení bolo vykonané.
145. Keďže iné návrhy na doplnenie dokazovania navrhnuté stranami sporu, aj napriek sporným skutočnostiam, navrhnuté neboli, súd dokazovanie uznesením vyhlásil za skončené.
146. Vychádzajúc zo skutočnosti, že zmluva medzi stranami bola neplatnou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda aj zmluvná pokuta, ako akcesorický (vedľajší) záväzok, bola neplatná, ako ani nebola preukázaná obrana žalovaného ohľadom vzniku škody, súd mal za to, že v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka pre neplatnosť zmluvy sú strany sporu povinné si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Predmetom zmluvy bol pritom záväzok zhotoviteľa vykonávať činnosť a záväzok objednávateľa uhradiť za vykonanú činnosť odmenu dohodnutú v zmluve. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ pre objednávateľa činnosť vykonal a tú vyfakturoval faktúrami č. 201802 znejúca na sumu 1.149 eur a č. 2/2018 znejúca na sumu 290,50 eura, preukázané montážnymi denníkmi, z ktorých vyplývalo, že v mesiaci február 2018 žalobca odpracoval 166,5 hodín a v mesiaci marec 2018 odpracoval 42 hodín, teda žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil o výkon hodín v rozsahu 208,5 hodín, pričom za každú hodinu bolo potrebné účtovať sumu v rozsahu 8 eur (viď. zmluva žalovaného s pani Y. X. a sadzba uvedená za odborné zámočnícke práce), teda bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného voči žalobcovi vzniklo v rozsahu 1.668 eur (208,5 hodín x 8 eur). Následne s poukazom na viazanosť súdu rozsahom žalobného petitu a tiež v zmysle preukázaného vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného voči žalobcovi, čo záviselo od právneho posúdenia veci súdom, priznal súd žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy v rozsahu 1.439,50 eura tak, ako žalobca uvádzal v žalobe.
147. Keďže žalovaný sa preukázateľne dostal s úhradami vyššie uvedených faktúr do omeškania, ako ani ich neuhradil v dodatočne stanovenej lehote, súd majúc za to, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil už okamihom vykonania prác zo strany žalobcu, priznal žalobcovi okrem dlžnej sumy aj zákonné úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a to vo výške 9% ročne zo sumy 1.149 eur od 05. 04. 2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 290,50 eura od 16. 04. 2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia.
148. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.439,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.149 eur od 05. 04. 2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 290,50 eura od 16. 04. 2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
149. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu.
150. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.