Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu J.. C. Y. O. A. J. M. E. D. T. É. Y. M., L.. XX.XX.XXXX, J.Ý. Q. XX/X, P., zast. JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, so sídlom kancelárie Ul. Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1352535/2017 zo dňa 26.09.2017 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

l. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmavaným rozhodnutím č.: 1352535/2017 zo dňa 26.09.2017 prostredníctvom Generálneho riaditeľa sekcie colnej pplk. JUDr. Milana Jurčinu ako príslušný orgán podľa § 232 ods.1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o štátnej službe colníkov“) s poukazom na ust. § 232 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce č.: 1209112/2017 zo dňa 17.07.2017 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové správne rozhodnutie“) a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa prepustil žalobcu (služobne zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii samostatný colný referent na stanici Colného úradu Michalovce - centrála) zo služobného pomeru podľa § 183 ods.1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov a to z dôvodu, že žalobca dňa 02.03.2017 konal v rozpore s § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s článkom 5. bod 3 a 27 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie a v rozpore s ods. 20 písm. b/ bodu 2 interného riadiaceho aktu č. 7/2017 - Nariadenie prezidenta finančnej správy o činnosti stanice colného úradu, teda ako colník stanice Colného úradu Michalovce - centrála vyslaný na základe služobného príkazu č. 120-1095392-3 zo dňa 01.03.2017 spolu s G.. I. B. mimo iného aj na hraničný priechod Vyšné Nemecké počas výkonu služby dňa 02.03.2017 na hraničnom priechode medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom pri výkone colnej kontroly motorového vozidla zn. C. J., R..Č.. K., ktoré vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny v čase o 00:33 hod. a ktorú ukončil s negatívnym výsledkom, sa nedostatočne zameral na priestor pod tretím radom sedadiel predmetného vozidla a túto nevykonal v takom rozsahu, aby dostatočne vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru overil a presvedčil sa o tom, že v predmetnom vozidle sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole, nakoľko predmetné vozidlo bolo následne v uvedený deň v čase o 4.00 hod. colníkmi Stanice colného úradu Košice - centrála zastavené a kontrolované pred hraničným priechodom Milhosť v okrese Košice-okolie, kde jeho kontrolou bolo zistené, že pod zadným radom sedadiel uvedeného vozidla sa nachádza úkryt o dĺžke 177 cm, šírke 83 cm a výške 28 cm, v ktorom sa nachádzali štyri drevené klietky s chránenými živočíchmi, a to chochláčom severským v počte 57 kusov, strnádkou obyčajnou v počte 26 kusov a hýľom obyčajným v počte 20 kusov, pričom tieto boli na územie SR vo vyššie uvedenom vozidle nezákonne dovezené z územia Ukrajiny, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu, ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona o štátnej službe colníkov, nakoľko bol nedisciplinovaný a neriadil sa ustanoveniami tohto zákona, ako aj vyššie uvedenými právnymi predpismi, neplnil svedomite úlohy uvedené vo vyššie uvedených právnych predpisoch, nevykonával štátnu službu riadne a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré je potrebné posudzovať vzhľadom na charakter a závažnosť konania žalobcu, v meradle širšieho rozsahu zodpovednosti colníkov a ich spoločenského postavenia a úloh, ktoré v spoločnosti platia prísnejšie. Konštatoval, že by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ktoré spočívajú v zabezpečení dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi, v riadnom výkone štátnej služby a v upevňovaní dôvery vo finančnú správu, aby v služobnom pomere zotrval colník, ktorý konal vyššie uvedeným spôsobom a ktorého konanie je z hľadiska výkonu štátnej služby absolútne neprijateľné, nakoľko výkon štátnej služby na úseku výkonu colného dohľadu je zameraný predovšetkým na skutočnosť, aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu prestúpil štátnu hranicu v súlade s právnymi predpismi, a teda aj na odhaľovanie nezákonného dovozu tovaru podliehajúceho colnému dohľadu. Zároveň vyslovil, že služobný pomer žalobcu sa v zmysle § 184 ods.2 zákona o štátnej službe colníkov skončil dňom doručenia prvostupňového správneho rozhodnutia.

3. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca prvostupňové správne rozhodnutia napadol včas podaným odvolaním, ktoré osobne odovzdal dňa 02.08.2017 do podateľne Colného úradu Michalovce. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 1209112/2017 zo dňa 17.07.2017 korešpondujú so žalobnými dôvodmi v podanej správnej žaloby a sú obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

4. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že žalobca (v ďalšom texte aj : „odvolateľ“) predovšetkým namietal, že skutočnosti svedčiace v jeho prospech sú bagatelizované a nie sú brané do úvahy, pričom poukázal najmä na prvotnú výpoveď M. Y., ktorý uviedol, že vtáky boli naložené až po prechode štátnej hranice na Slovensku a v čase vykonanej colnej kontroly sa vo vozidle nenachádzali. Aj výpoveď npor. D. B. bola spochybnená a na druhej strane za vierohodné boli brané výpovede kpt. J.. O. D. S. L.. J.. I. L.. Ďalej namietal, že predmetné vozidlo sa od hranice v čase o 0.33 hod. do 4.00 hod. pohybovalo bez dozoru, a teda vzhľadom na vzdialenosť hraničného priechodu Vyšné Nemecké a Milhosť, berúc do úvahy výpoveď M. Y., že išli súvisle od zastávky na čerpacej stanici Shell v Michalovciach sa taktiež javí ako nevierohodné, teda od 1.53 hod. do 4.00 hod. Pri predpokladanej rýchlosti a pri použití pohybového grafu by sa zrejme narušila hegemónia tohto tvrdenia. Aj táto skutočnosť preto môže nasvedčovať tomu, že vozidlo sa nepohybovalo súvisle, ale mohlo niekde stáť. M. Y. zmenil výpoveď až v dôsledku návrhu ustanoveného advokáta a ak mal záujem o uzavretie dohody o vine a treste, čo aj nastalo, musel doznať spáchanie skutku. K zmene výpovede tento svedok uviedol, že to urobil z dôvodu, lebo mu to poradil advokát z dôvodu, že je to pre neho lepšie. Odvolateľovi sa spornou javila aj skutočnosť, že písomné vyjadrenia colníkov pobočky Colného úradu Vyšné Nemecké boli vyhotovené dňa 05.05.2017, pričom už predtým 29.04.2017 colníci (L.. J.. Ž., L.. C.. G., T.. J.. N.) vypovedali, odvolateľ však nevedel uviesť na akej zložke, nakoľko to podľa neho v rozhodnutí ani nie je uvedené. Namietal, že do dôvodov rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa boli uvedené len také skutočnosti, ktoré akýmkoľvek spôsobom vylučujú alebo maximálne znižujú zodpovednosť príslušných pracovníkov PCÚ Vyšné Nemecké v súvislosti s činnosťou po zistení rizikového profilu. Pes, ktorý mu bol pridelený bol špecializovaný na tabak a tabakové výrobky, pričom aj zo samotného rozhodnutia vyplýva, že použitie takéhoto psa na účely CITES by bolo neúčinné a „colnica“ nedisponuje psami, ktoré by boli cvičené na viaceré špecializácie (pozn. : tzv. duálne značenie). Uviedol, že v danom prípade bol členom hliadky a pes nebol použitý na základe pokynu veliteľa hliadky

- kolegu G.. I. B.. Do úvahy po zistení rizikového profilu predmetného vozidla prichádzala do úvahy opakovaná kontrola, ktorá však nadriadenými nariadená nebola. Takéto zodpovednosti sa nadriadení nemôžu zbaviť ani konštatovaním, že takto sa to robilo bežne. Poukázal aj na to, že mu nie je zrejmé, na základe čoho s mohli „vedúci funkcionári“ dostať k informáciám z vyšetrovacieho spisu, nakoľko nie sú účastníkmi konania a nemajú ani oprávnenie na nahliadnutie do spisu. Dôkazy z trestného konania svedčiace v jeho prospech boli hodnotené ako nevierohodné a výpovede svedčiace v jeho neprospech boli hodnotené ako objektívne a nespochybniteľné. Uviedol, že predmetné vozidlo už raz bolo zadržané na colnom priechode Záhony, pričom sa nezákonne snažilo doviesť chránené vtáctvo na územie „Únie“, čo bol dôvod k tomu, že bol vytvorený rizikový profil vozidla. Ak sa aj v predchádzajúcom prípade vo vozidle prevážalo chránené vtáctvo, vychádza sa z toho, že bolo nájdené, avšak z obsahu rizikového profilu nevyplynuli žiadne osobitné upozornenia napr. na predpokladané skrýše. Odvolateľ ďalej namietal, že v predmetnom prípade išlo o bežnú kontrolu, pričom po zapísaní údajov do APV TALON bol vygenerovaný rizikový profil, teda tu mali nastúpiť mechanizmy, ktoré môžu ovplyvniť len presne určení funkcionári na hraničnom priechode Vyšné Nemecké v zmysle príslušných predpisov a nariadiť tzv. dôkladnú colnú kontrolu a použitie aj dostupných technických prostriedkov (scaner, pes vycvičený na vyhľadávanie CITES). Aj keď v odvolaním napadnutom rozhodnutí sa používa pojem bežná kontrola a dôkladná fyzická kontrola, žiadna právna norma tieto pojmy nepozná. V závere podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolateľ namietal uplynutie trojmesačnej subjektívnej lehoty na rozhodnutie v predmetnej veci, odvolávajúc sa na skutočnosť, že ku skutku došlo 02.03.2017 a riaditeľ Colného úradu Michalovce ho prepustil až dňa 18.07.2017. Z vyššie uvedeného vyvodil záver, že správny orgán prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno s poukazom na to, že nedošlo až k takému závažnému porušeniu povinností (ide o nedbanlivosť), ktoré by malo za následok prepustenie zo služobného pomeru pri použití zásady „in dubio pro reo“ žiadal, aby odvolací orgán odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil.

5. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj jednotlivých námietok odvolateľa dospel k záveru, že odvolanie je potrebné zamietnuť. Zdôraznil, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z dokumentov tvoriacich spisový materiál ako aj zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že z predloženého spisového materiálu zistil, že riaditeľ Colného úradu Michalovce pri svojom rozhodovaní vychádzal z uznesenia o vznesení obvinenia ČVS: KUFS-33/7055-V2017 (ďalej aj: „uznesenie o vznesení obvinenia“) ako aj z ďalších podkladov označených v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, z ktorých vyplýva, že žalobca sa stal dôvodne podozrivým, keď dňa 02.03.2017 ako colník Stanice colného úradu Michalovce - centrála bol vyslaný na základe služobného príkazu č. 120-1095392-3 zo dňa 01.03.2017 spolu s G.. I. B. mimo iného aj na hraničný priechod Vyšné Nemecké a počas výkonu ich služby dňa 02.03.2017 na hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom pri výkone colnej kontroly motorového vozidla zn. C. J. R..Č... K. (ďalej aj: „predmetné vozidlo“), ktoré vstupovalo na územie SR z Ukrajiny v čase o 00.33 hod. nevykonal riadne dôkladnú fyzickú kontrolu a napriek tomu potvrdil negatívny výsledok colnej kontroly, pričom toto vozidlo bolo následne v uvedený deň v čase o 04.00 hod. colníkmi Stanice colného úradu Košice - centrála zastavené a kontrolované pred hraničným priechodom Milhosť v okrese Košice

- okolie, kde následnou kontrolou bolo zistené, že pod zadným radom sedadiel uvedeného vozidla sa nachádza úkryt o dĺžke 177 cm, šírke 83 cm a výške 28 cm, v ktorom sa nachádzali štyri drevené klietky, s chránenými živočíchmi, a to chochláčom severským v počte 57 kusov, strnádkou obyčajnou v počte 26 kusov a hýľom obyčajným v počte 20 kusov s tým, že žalobca bol uznesením vyšetrovateľa finančnej správy ČVS: KUFS-33/7055-V-2017 zo dňa 04.05.2017 obvinený zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. c/, ods.3 písm. b/ zákona č. 300/2005 Z.z. - v znení neskorších predpisov a rozhodnutím č. 535011/2017 zo dňa 10.05.2017 bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby colníka.

6. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej uviedol, že vodič predmetného vozidla M. Y. dňa 02.03.2017 vypovedal, že predmetné vtáky prevzal od neznámeho Slováka na benzínovej pumpe na Slovensku (z pristaveného vozidla zn. Peugeot bielej farby), a tieto mal zaviesť do Talianska. Tieto počas prepravy boli kľudné, trochu bolo cítiť zápach, ale nikto si nič nevšimol. Neskôr po vyhodnotení dôkazov sa M. Y. ku skutku priznala a uviedol, že v čase colnej kontroly sa klietky s vtákmi nachádzali pod sedadlom dodávky, ktoré tam vložil na čerpacej stanici OKKO v Užhorode, kde ich prevzal od S. J., ktorý mu povedal, že má ísť cez túto hranicu, že tam sa už dohodol, že všetko bude v poriadku. Z výpovede vodiča kontrolovaného vozidla ďalej vyplynulo, že pri colnej kontrole colník sklopil sedadlo - operadlo, klietky nebolo vidno, pretože je tam taký malý priestor, že aj keď tam colník svietil baterkou, nič nebolo vidno. Vtáky v klietkach v tom čase boli kľudné a nebolo ani cítiť zápach. Potvrdil, že pri colnej kontrole nebol použitý služobný pes. Ku gestu rukou zachytenom na obrazovom záznamu z colnej kontroly sa vyjadril, že sa presne nepamätá. Z výpovede colníka Stanice colného úradu Košice T.. J.. O. D. zo dňa 18.04.2017 vyplynulo, že pri kontrole predmetného vozidla po sklopení zadného radu sedadiel bolo vidno podlahu, ktorá bola zvonku očalúnená a na podlahe boli debny s vtákmi. Colná kontrola trvala približne päť minút a skrýš bola nájdená na základe štebotu vtáctva, ktoré bolo ihneď počuť. Bolo cítiť aj silný zápach po vtáčom truse. Uvedené bolo potvrdené aj výpoveďami colníkov J.. I. L. a L.. D. B.. Colníci kontrolou zistili, že pod zadným radom sedadiel uvedeného vozidla sa nachádzal úkryt v dĺžke 177 cm, šírke 83 cm, v ktorom sa nachádzali klietky s chráneným vtáctvom. Z výpovede colníka stanice Colného úradu Michalovce - centrála G.. I. B. zo dňa 21.04.2017 okrem iného vyplynulo, že bol vyslaný na výkon kontroly vozidiel na hraničný priechod Vyšné Nemecké spolu s odvolateľom, pričom si sám vybral ku kontrole predmetné vozidlo. Kontrola bola zameraná na stropný priestor, kde ani dôslednou kontrolou neboli zistené žiadne cigarety a tým sa podľa neho kontrola skončila. O rizikovom profile predmetného vozidla sa dozvedeli až po vykonaní colnej kontroly, v čase keď dali zapísať výsledok kontroly do systému APV TALON kolegovi G.. J.. I. Ž.. Po zistení rizikového profilu dali pečiatky na papier a potom sa už nič nekontrolovalo. Kontrolu vykonával on ako aj odvolateľ. Na otázku ako bol kontrolovaný priestor pod sedadlom a podlaha vypovedal, že nepovie radšej nič, presne si nepamätá. Potvrdil, že kontrola služobným psom pri predmetnom vozidle vykonaná nebola a jej záznam o vykonaní je podľa neho z dôvodu omylu colníkov PCÚ Vyšné Nemecké. Zdôraznil, že nič podozrivé si na predmetnom vozidle nevšimol. Dňa 08.03.2017 do Zápisnice o podaní vysvetlenia zn. 209760/2017 uviedol, že priestor pod druhým a tretím radom sedadiel kontrolovali obaja (t.j. s odvolateľom) a keďže videli, že tam nie je žiadna batožina, tak ďalej tomu nevenovali žiadnu pozornosť a sústredili sa na stropnú časť, lebo bola robená z kože a boli tam podsvietené diódy, vyzeralo to ako novo urobené. Potvrdil, že služobný pes použitý nebol, nevie však uviesť prečo. Z výpovede colníka G.. J.. I. Ž. zaradeného na PCÚ Vyšné Nemecké zo dňa 29.04.2017 vyplynulo, že G.. I. B. prišiel za ním s tým, že predmetné vozidlo budú kontrolovať spolu s odvolateľom a pri zápise kontroly pri APV TALON vyskočil rizikový profil na CITES. Po tom, čo bolo zistené, že na danú dodávku je vedený rizikový profil so zameraním na CITES, táto skutočnosť bola oznámená vedúcemu zmeny ako aj odvolateľovi a G.. I. B.. Danú kontrolu teda vykonávala Stanica Colného úradu Michalovce a nie PCÚ Vyšné Nemecké. Podobne vypovedal aj colník L.. R. G., zaradený na PCÚ Vyšné Nemecké, keď mu bolo oznámené, že kontrolu predmetného vozidla budú vykonávať dvaja colníci SCÚ Michalovce, on osobne pri kontrole nebol. Vedúci zmeny na PCÚ Vyšné Nemecké T.. J.. I. N. uviedol, že na stálej službe sa nachádzali dvaja psovodi a že predmetné vozidlo vyskočilo ERP a je potrebné vykonať dôkladnú kontrolu so zameraním na CITES. Následne mu bolo oznámené, že vozidlo už bolo skontrolované príslušníkmi SCÚ Michalovce, ktorí si ho vybrali na kontrolu a výsledok nimi vykonanej kontroly bol negatívny, čo potvrdili osobnými pečiatkami a podpismi. Uviedol, že dôkladnú kontrolu reálne vykonali len odvolateľ a G.. I. B.. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že cestujúci v predmetnom vozidle (O. T., W. Y., M. T., T. D., O. T.) opísali priebeh colnej kontroly v kontrolnej hale, ktorú vykonali dvaja colníci a ohľadom zistených vtákov nevedeli uviesť žiadne skutočnosti, tvrdili, že nič nepočuli. Cestujúci O. T. uviedol, že colná kontrola bola realizovaná dvoma colníkmi, kontrolovali vnútri a potom zdola z jamy, pričom bol počas celej colnej kontroly pri nich. K zisteným vtákom uviedol, že mu mal M. Y. uviesť, že sú to jeho vtáci a že ich naložil na čerpacej stanici na Slovensku. Taktiež uviedol, že bol vo vozidle aj vtedy, keď boli zistené vtáky na hraničnom priechode Záhony a že ich tam vložil po ukrajinskej kontrole M. Y.. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že z kamerového záznamu týkajúceho sa predmetnej colnej kontroly vyplynulo, že obaja colníci (odvolateľ a G.. I. B.) kontrolovali predmetnú dodávku ako aj priestor zadného radu sedadiel, ktoré následne čiastočne sklopil vodič vozidla a ďalej s ním manipuloval a colníci svietili okolo neho baterkami. Z kamerového záznamu je zrejmé, že vodič predmetného vozidla, ktorý sa skláňal nad zadným radom sedadiel (pozn.: neskôr boli v uvedenom priestore nájdené klietky s chránenými živočíchmi) za prítomnosti odvolateľa a G.. I. B. urobil gesto pravou rukou - priložil si k ústam vystretý ukazovák. Zmysel gesta vodič predmetného vozidla vysvetliť nevedel s tým, že si už nepamätá komu smerovalo a čo malo znamenať. Za účelom obstarania ďalších dôkazov riaditeľ colného úradu listom sp.zn. 785037/2017 požiadal Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie riadenia rizík a informačnej podpory o vyjadrenie k rozhodným okolnostiam zápisu údajov do programového vybavenia Kontrola služobným psom a listom sp.zn. 791543/2017 FR SR - oddelenie služobnej kynológie o vyjadrenie sa k rozhodným okolnostiam kontroly služobným psom G.. J.. Y. s tým, že dňa 31.05.2017 z odpovede sp.zn. 836077/2017 - vyjadrenie Finančného riaditeľstva SR - oddelenie riadenia rizík a informačnej podpory k rozhodným okolnostiam zápisu do APV ELIOT - služobná kynológia bolo zistené, že do predmetného programového vybavenia sa prihlasuje prostredníctvom intranetu finančnej správy, v ktorej sa nachádza knižnica formulárov Eliot - služobná kynológia. Počas nočnej zmeny z 01.03.2017 do 02.03.2017 sa do APV Eliot služobná kynológia prihlásil aj odvolateľ, ktorý v čase o 06.14 hod. dňa 02.03.2017 vykonal do tohto programového vybavenia zápis o predmetnom vozidle, z ktorého vyplýva, že na PCÚ Vyšné Nemecké bolo kontrolované predmetné vozidlo s negatívnym výsledkom kontroly. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že zápis údajov o kontrole dopravného prostriedku do predmetného programového vybavenia sa realizuje iba v prípade, že bol použitý služobný pes. Výsledok kontroly sa vyznačí pre každú kolónku v poli „výsledok kontroly“ s voľbou „pozitívny/negatívny/bez výsledku“. Predmetné vyjadrenie bolo doložené jednotlivými zápismi. Finančné riaditeľstvo SR ďalej listom sp.zn. 865798/2017 oznámilo, že v majetku Finančného riaditeľstva SR sa k 31.05.2017 nachádzajú dva psy zamerané na vyhľadávanie CITES. Odvolateľ má prideleného služobného psa Cita Sítnik, ev.č. 165/2012 so zameraním na tabak. Z vyjadrenia vyplýva aj tá skutočnosť, že finančná správa nedisponuje služobnými psami na tzv. duálne značenie a tieto sa cvičia len na vyhľadávanie jedného druhu látky.

7. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolateľa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že odvolateľ 02.11.2009 zložil služobnú prísahu, pričom jednotlivé dôkazy jednoznačne preukazujú, že sú dané dôvody na prepustenie odvolateľa z výkonu štátnej služby, pretože vzhľadom na množstvo (4 klietky obsahujúce celkovo 103 kusov chránených vtákov) a ich umiestnenie (neboli umiestnené v špeciálne vybudovanom úkryte, ale v mieste, ktoré je dané od výroby, nebolo nijako špeciálne upravené a navyše v interiéri pod sedadlom) a na vynaložené úsilie, ktoré bolo potrebné k ich odhaleniu, podľa názoru riaditeľa colného úradu táto skutočnosť zakladá porušenie služobných povinností odvolateľa, pričom dosahuje intenzitu zvlášť hrubého porušenia služobných povinností. Žalovaný nesúhlasil s tým, že skutočnosti svedčiace v prospech odvolateľa boli bagatelizované, pretože podľa názoru žalovaného riaditeľ colného úradu vzal do úvahy všetky skutočnosti svedčiace tak v prospech ako aj v neprospech odvolateľa a tieto posudzoval objektívne. Vo veci bolo vykonané náležité dokazovanie, pričom odvolateľ ani nekonkretizuje, ktoré skutočnosti mali byť bagatelizované, preto jeho tvrdenie je len v rovine špekulácií. Vo vzťahu k výpovedi M. Y. žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že aj keď tento svedok zmenil svoje pôvodné vyjadrenie zo dňa 02.03.2017, túto zmenu náležite zdôvodnil. Neskôr sa ku skutku priznal a svoju výpoveď aj viackrát potvrdil (13.04.2017, 03.05.2017, 23.05.2017 a 07.06.2017), a to nielen pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní, ale aj pred colníkmi colného úradu do zápisnice. Riaditeľ colného úradu skúmal, či predmetné vtáctvo nebolo dodatočne vložené do predmetného vozidla na území SR tak ako to uviedol vo svojej prvotnej výpovedi pri zadržaní vodič vozidla, preverením tohto vyjadrenia predovšetkým za použitia kamerového záznamu vyplýva, že prvotné informácie tak ako ich uviedol M. Y. vo svojej výpovedi zo dňa 02.03.2017 sa nezakladú na pravde. Riaditeľ colného úradu zohľadnil aj skutočnosť, že rovnakým spôsobom sa už tento vodič pokúšal nezákonne doviezť chránené vtáctvo na colné územie únie, vtedy cez colný priechod Záhony. Žalovaný sa vyjadril aj k jednotlivým výpovediam pracovníkov colného úradu, vykonávajúcich následnú kontrolu predmetného motorového vozidla na území SR pri hraničnom priechode Milhosť. K tvrdeniu odvolateľa, že predmetné vozidlo sa pohybovalo bez dozoru odvolací orgán uviedol, že túto skutočnosť uviedol odvolateľ až v podanom odvolaní, pričom sa odvolával na pohybový graf, ktorý však žiadnym spôsobom nespresnil, preto toto tvrdenie je vo všeobecnej špekulatívnej rovine. Riaditeľ colného úradu vychádzal z vyjadrenia M. Y. a z ďalších vykonaných dôkazov, predovšetkým z kamerového záznamu, ktorý bezpochybne a nesporne zachytáva pohyb osádky predmetného vozidla na čerpacej stanici. Berúc do úvahy priznanie M. Y. ku skutku, jeho predchádzajúcu snahu s identickým spôsobom konania pri pokuse o prevoz vtáctva na colné územie únie, viedlo odvolací orgán k stotožneniu sa s vyjadrením M. Y. ohľadne nezákonného dovozu chránených vtákov dňa 02.03.2017 cez hraničný priechod Vyšné Nemecké. K námietke odvolateľa, že do dôvodov napadnutého rozhodnutia neboli zahrnuté také skutočnosti, ktoré by zakladali zodpovednosť príslušníkov PCÚ Vyšné Nemecké žalovaný uviedol, že s touto námietkou nesúhlasí, pretože colnú kontrolu vozidla jednoznačne vykonali na kontrolnej hale (teda dôkladnú colnú kontrolu motorového vozidla) len odvolateľ a jeho kolega ppor. I. B., preto zodpovednosť za danú kontrolu niesol práve odvolateľ a jeho kolega. K tvrdeniu, že pes ktorý odvolateľovi bol pridelený mal špecializáciu na vyhľadávanie tabaku a tabakových výrobkov, teda jeho použitie na účely CITES by bolo neúčelné, odvolací orgán uviedol, že odvolateľ bol psovodom colného úradu a služobného psa mal prideleného na vyhľadávanie tabaku, pričom tohto pri colnej kontrole nepoužil, a to aj napriek tomu, že zameranie výkonu služby bolo na výkon kontrol so služobným psom. Odvolací orgán sa stotožnil s vyjadrením, že použitie takéhoto služobného psa na vyhľadávanie inej látky (CITES) by mohlo byť neúčinné, avšak pri výkone dôkladnej colnej kontroly odvolateľ nemal vedomosť o rizikovom profile na CITES, navyše v predmetnom prípade nezákonného dovozu sa o CITES ani len nejednalo, pretože predmetné vtáky sú chránenými vtákmi, nie ohrozenými v zmysle dohovoru CITES. Odvolací orgán zdôraznil, že hlavné zameranie mobilného dohľadu vyplývajúce zo služobného príkazu spočívalo v kontrole s využitím služobného psa, avšak v tomto jedinom prípade služobný pes použitý nebol, a to na základe oznámenia G.. I. B., že služobného psa púšťať nie je potrebné. Obaja colníci v predmetnom prípade zrealizovali dôkladnú colnú kontrolu, pričom jej výkonom nezistili nezákonný dovoz predmetných vtákov. Po aktivácii rizikového profilu sa činnosti zabezpečujú v zmysle úkonu rizikového profilu. O úkone ERP boli informovaní obaja colníci a vedúci zmeny, ktorý rozhodol tak, že vzhľadom na už vykonanú dôkladnú colnú kontrolu colníkmi SCÚ Michalovce - centrála (o čom títo zrealizovali potvrdenie otlačkom služobnej pečiatky a svojim podpisom), nie je potrebné nariaďovať ďalšiu kontrolu. Odvolací orgán mal za preukázané, že v zmysle interného riadiaceho aktu č. 13/2016 - nariadenie prezidenta finančnej správy o postupe pri vytváraní, správe a riadení rizikových profilov, z prílohy č. 4 vyplýva, že výtlačok ERP potvrdzuje colník, ktorý kontrolu vykonal, a to služobnou pečiatkou a následne ho potvrdí služobnou pečiatkou aj vedúci zmeny a založí do evidencie.

8. Žalovaný v preskúmavanom k ďalšej námietke odvolateľa uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal nielen z dôkazov získaných z trestného konania, ale aj z ostatných skutočností preukázaných v správnom konaní a vyhodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov. Dôkazy získané v predmetnom konaní z trestného spisu sú podľa ust. § 227 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona o štátnej službe zákonnými dôkazmi, pričom v konaní je možné použiť ako dôkazy tiež výpovede svedkov z vyšetrovacieho spisu tak, ako tomu bolo aj v danej veci. Žalovaný zdôraznil, že v trestnom konaní sa rozhoduje o vine a nevine odvolateľa a posúdenie tejto skutočnosti nemá vplyv na skončenie služobného pomeru odvolateľa. Konanie vo veci služobného pomeru je nezávislé na trestnom konaní, pretože v konaní vo veci služobného pomeru sa neskúma naplnenie zákonných znakov niektorej skutkovej podstaty trestného činu, ale výlučne charakter a závažnosť porušenia služobnej prísahy a služobných povinností. Ak sa v rámci dokazovania preukáže intenzita zvlášť hrubého porušenia, colník, ktorý sa takéhoto konania dopustí, je prepustený zo služobného pomeru colníka rozhodnutím nadriadeného (t.j. riaditeľa colného úradu). Podľa žalovaného je prípustné pre účely zistenia porušenia služobnej disciplíny colníka použiť v konaní o skončení služobného pomeru colníka aj informácie z obrazovo-zvukového záznamu, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré boli získané v trestnej veci. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že predmetné vozidlo už bolo raz zadržané na colnom priechode Záhony, keď sa snažil doviesť chránené vtáctvo na colné územie Únie, avšak z obsahu rizikového profilu nevyplynuli žiadne osobitné upozornenia, napr. na predpokladané skrýše žalovaný uviedol, že odvolateľovi sa v predmetnom prípade nekladie za vinu, že nezistil nezákonný dovoz chránených vtákov na základe rizikového profilu, ale že výkonom dôkladnej colnej kontroly, ktorú zrealizoval s kolegom G. I. B.X.M., ešte pred jeho aktiváciou nezistil nezákonný dovoz chránených vtákov. Rizikový profil predmetného vozidla neobsahoval ďalšie inštrukcie ohľadom umiestnenia nezákonne dováženého tovaru na hraničný priechod Záhony, žalovaný však zdôraznil, že v predmetnom prípade sa nejednalo o žiadnu skrýšu. Aj vzhľadom na množstvo a druh nezákonne dovážaného tovaru v spoločenskej hodnote 37.490,- eur, na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru (tento nebol umiestnený v špeciálne vybudovanom úkryte, ale jeho umiestnenie bolo pod tretím radom sedadiel v priestore danom od výroby vozidla) odvolateľ nedostatočne overil a nepresvedčil sa o tom, že v predmetnom vozidle sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. Odvolateľ sa tak nedostatočne zameral na priestor pod tretím radom sedadiel predmetného vozidla, kontrolu predmetného priestoru vykonal len z bočnej strany a túto časť nekontroloval zo zadnej časti tretieho radu sedadiel (t.j. spoza sedadiel). Aj M. Y. sa vyjadril, že z miesta, odkiaľ stáli colníci, vtáky nebolo možné vidieť. Taktiež vynaložené úsilie, ktoré bolo potrebné k ich odhaleniu, si nevyžadovalo žiadne technické prostriedky a pomôcky, s výnimkou služobného svietidla. K námietke, že v predmetnom prípade išlo o bežnú kontrolu a po vygenerovaní rizikového profilu mohli nariadiť dôkladnú colnú kontrolu len presne určení funkcionári, a k tvrdeniu, že žiadna právna norma nepozná pojmy bežná kontrola a dôkladná fyzická kontrola, žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade išlo o dôkladnú colnú kontrolu, ktorá síce v predpise definovaná nie je, ale vzhľadom na rozsah a spôsob vykonania kontroly možno konštatovať, že nešlo o bežnú kontrolu, pretože táto bola realizovaná na kontrolnej hale, kde sa kontrolujú motorové vozidlá. Nešlo tak o bežnú kontrolu v kontrolnom pruhu, pričom kontrola v kontrolnej hale prebieha za použitia technických pomôcok a je bez časového obmedzenia, naproti tomu kontrola v pruhu v colnom priestore takto zameraná nie je. V predmetnom vozidle dokonca došlo k vyloženiu všetkej batožiny a jej fyzickej dôkladnej kontrole a kontrole motorového vozidla. Skutočnosť, že išlo o dôkladnú colnú kontrolu, vyplýva aj zo samotného úradného záznamu z výkonu služby spísaného G. I. B. dňa 02.03.2017, pretože v zázname sa uvádza: „Bola vykonaná dôkladná colná kontrola, kontrola batožín, interiér vozidla - bez zistenia porušenia predpisov. Rizikový profil na tovar podliehajúci CITES v MDP!“. Vo vzťahu k námietke odvolateľa o uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty na rozhodnutie v predmetnej veci, keďže ku skutku došlo 02.03.2017 a riaditeľ colného úradu prepustil odvolateľa až dňa 18.07.2017, žalovaný uviedol, že ku skutku došlo dňa 2.3.2017 (tento skutok zistili colníci SCÚ Košice a následne prípad prevzal vyšetrovateľ kriminálneho úradu finančnej správy), avšak trojmesačná subjektívna lehota na prepustenie začala v zmysle § 185 ods. 5 zákona o štátnej službe colníkov plynúť nadriadenému odvolateľa odo dňa, keď dôvod prepustenia zistil. Žalovaný mal zo spisového materiálu preukázané, že riaditeľ colného úradu sa o predmetnej skutočnosti dozvedel dňa 09.05.2017 potom, čo mu bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa kriminálneho úradu finančnej správy a teda od tohto momentu začala plynúť zákonná trojmesačná lehota, ktorá vzhľadom na doručenie rozhodnutia o prepustení odvolateľa dňa 18.07.2017 neuplynula. Vo vzťahu k námietke, že riaditeľ colného úradu neuniesol dôkazné bremeno s poukazom na iba nedbanlivostné konanie odvolateľa, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že tovar, ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole a bol teda nezákonne dovezený, posúdil riaditeľ colného úradu v nadväznosti na ust. § 183 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov, ktoré nevyžaduje úmyselné porušenie služobnej prísahy, či služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, ale je založené na samotnej skutočnosti, že k takémuto porušeniu zvlášť hrubým spôsobom došlo, čo i len z nedbanlivosti. Z hľadiska posudzovania zavinenia za predmetné protiprávne konanie je toto posudzované v nedbanlivostnej rovine. Úmysel nebol v predmetnom konaní produkovaný, aj keď sa v konaní vyskytli indície (napr. gesto vodiča predmetného vozidla rukou, resp. jeho vyjadrenie, že mu bolo uvedené, že má ísť cez predmetnú hranicu a „všetko dopadne dobre“), no tieto sa vo vzťahu k odvolateľovi nepreukázali. Nedbanlivostné konanie odvolateľa bolo posudzované v rámci okolností, že odvolateľ vykonal kontrolu vozidla a potvrdil výkon dôkladnej colnej kontroly, ktorú reálne vykonal len on a jeho kolega G.. I. B.. V závere preskúmavaného rozhodnutia preto žalovaný vyslovil, že riaditeľ colného úradu pri vydávaní odvolaním napadnutého rozhodnutia nepochybil, vec právne správne posúdil, vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu a žalovaný pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia nenašiel žiadne také pochybenia, na ktoré poukazoval odvolateľ. Konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo realizované v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a preto odvolanie odvolateľa zamietol.

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1352535/2017 zo dňa 26.09.2017 ako aj rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 1209112/2017 zo dňa 17.07.2017 a vrátenia veci na nové konanie.

10. Žalobca v správnej žalobe sa nestotožnil s označenými rozhodnutiami správnych orgánov, tvrdil, že konanie žalovaného ako aj riaditeľa Colného úradu v Michalovciach nebolo vedené v súlade s platnými právnymi predpismi, skutkové zistenia nie sú úplné, nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a nie sú preukázané objektívnymi dôkazmi. Vo veci boli vykonané dôkazy nezákonným spôsobom, právne závery sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom a nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. Zaujal stanovisko, že neporušil služobnú prísahu, ani právne predpisy v tom rozsahu, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. V priebehu dokazovania postup riaditeľa Colného úradu v Michalovciach nebol zákonný, ako dôkazy sú prezentované aj výpovede nevierohodných svedkov a celé konanie trpí aj formálnymi vadami, ktoré pramenia z porušenia zákonného postupu a uplatnenia platných právnych predpisov. Žalobca preto uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ Správneho súdneho poriadku. V správnej žalobe predovšetkým zdôraznil, že v zmysle ust. § 185 ods. 5 zák. o služobnom pomere colníkov, o prepustení colníka z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d/ až g/ možno rozhodnúť len v subjektívnej trojmesačnej prekluzívnej lehote odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia. Na plynutie tejto lehoty je správny orgán povinný prihliadať z úradnej moci, čo sa však v tomto prípade nestalo. Podľa žalobcu v preskúmavanej veci došlo k zániku práva prepustiť colníka uplynutím tejto prekluzívnej lehoty, pretože v skutočnosti prekluzívna lehote nezačala riaditeľovi Colného úradu v Michalovciach plynúť od 09.05.2017 tak, ako je to uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného, pretože najneskôr v priebehu jedného týždňa po skutku, ku ktorému došlo dňa 02.03.2017 bol predvolaný k riaditeľovi Colného úradu v Michalovciach (v tom čase G.. E. G.), kde mu bol premietnutý videozáznam z kontroly dopravného priestupku a bol mu vyčítaný postup pri kontrole. Na plynutie prekluzívnej lehoty podľa žalobcu nemá žiaden vplyv, že medzitým G.. G. prestal vykonávať funkciu riaditeľa Colného úradu v Michalovciach. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán - riaditeľ Colného úradu Michalovce sa o predmetnej skutočnosti nedozvedel až 09.05.2017, ale najneskôr do 09.03.2017. V tej súvislosti, na preukázanie tvrdených skutočností navrhol žalobca vypočuť bývalého riaditeľa Colného úradu Michalovce. Zdôraznil, že je nemysliteľné, aby riaditeľ colného úradu sa dozvedel o mimoriadnej udalosti prezentovanej vo večernom vysielaní televízie až s odstupom dvoch mesiacov od skutku, pretože z titulu svojej funkcie o týchto skutočnostiach bol informovaný a naviac tieto skutočnosti boli verejne známe z dôvodu ich medializácie.

11. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že v prípade prepustenia zo služobného pomeru v zmysle ust. § 183 ods. 1 písm. e/ zákona o služobnom pomere colníkov musia byť kumulatívne splnené obe podmienky, t.j. ak porušil colník služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade však ku kumulatívnemu splneniu týchto podmienok nedošlo a samotné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vychádza z paušalizovaných tvrdení bez skutočného obsahu, keď sa žalobcovi kladie za vinu, že sa neriadil zákonom a právnymi predpismi, pretože vykonal kontrolu dopravného prostriedku, pri ktorej nenašiel tovar neprihlásený k colnému konaniu a nezistil ukrytý tovar. Podľa žalobcu však porušenie predpisov, ktoré sa mu kladie za vinu, v skutočnosti nenastalo a tieto ani nemohli byť porušené, lebo mu neukladajú povinnosť konať tak, ako to uvádza žalobca. Správne orgány vychádzali zo stavu dopravného prostriedku, ktorý so štvorhodinovým rozdielom pred hraničným priechodom Milhosť v okrese Košice - okolie bol kontrolovaný colníkmi stanice colného úradu, avšak v tom čase už úkryt mal byť otvorený a nachádzal sa i v inej technickej polohe ako to bol na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom, čo potvrdil aj vodič M. Y., ktorý uviedol, že posunul úkryt do inej polohy. Aj keď sa žalobcovi kladie za vinu porušenie právnych predpisov, v skutočnosti sa mu dáva za vinu to, že nenašiel ukrytý tovar, čo však nebolo povinnosťou žalobcu. Kontrola spolu s ďalším colníkom I.L. B. bola vykonaná a vzhľadom na technické možnosti odhalenia skrýše v čase kontroly nebolo možné odhaliť vtáky, ak sa v tom čase vôbec nachádzali v dopravnom prostriedku. Žalobca neporušil žiadnu svoju povinnosť a neprepustil do režimu voľného obehu tovar, nakoľko ten bol ukrytý, a to bolo zapríčinené neprihlásením tovaru k colnému konaniu zo strany vodiča dopravného prostriedku. Odvolal sa aj na jednotlivé výpovede vodiča kontrolovaného vozidla, ktorý viackrát zmenil svoju výpoveď, sám bol obvinený a obžalovaný v trestnom konaní a následne aj odsúdený, pričom však prvotné výpovede preukazovali, že živé vtáctvo nebolo prenesené v dopravnom prostriedku z Ukrajiny na územie SR. Až v priebehu trestného konania, keď zistil, že môže byť dlhodobo väzobne stíhaný, tak si pragmaticky zvolil iný spôsob obhajoby, a to doznanie, ktoré mu zaručilo uzavretie dohody o vine a treste a následné opustenie územia Slovenskej republiky. Vyslovil názor, že v trestnom a inom konaní prvotná výpoveď sa považuje za vierohodnú a každá ďalšia zmena výpovede znižuje vierohodnosť výpovede, nakoľko zmena výpovede smeruje len k dosiahnutiu zámerov vypočúvaného, v danom prípade bez ďalšieho trvania väzby vodiča a snaha dostať sa na slobodu a opustiť územie Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti tvrdil, že z jeho strany nedošlo k porušeniu ust. § 9 ods. 3 písm. a/ zák. č. 652/2004 Z.z., ani písm. q/, a taktiež ani článku 5. bod 3., bod 7. Colného kódexu. Z vykonaných dôkazov preto nie je možné mu pripísať porušenie povinností a právnych predpisov.

12. Ako ďalší žalobný dôvod uviedol, že vo veci boli vykonané nezákonné dôkazy, za ktoré považuje informácie získané prvostupňovým orgánom z trestného spisu ČVS:KUFS-33/7055-V-2017, ktorý bol poskytnutý riaditeľovi Colného úradu Michalovce k nahliadnutiu a k vyhotoveniu fotokópií listín. Tvrdil, že tieto dôkazy vykonané v trestnom konaní nie sú použiteľné v konaní o skončení služobného pomeru colníka prepustením, pretože údaje boli poskytnuté z neukončeného trestného spisu bez konečných záverov formou právoplatného rozhodnutia vo veci, preto poukázanie na získané poznatky ako na dôkazy, majúce preukazovať zavinenie žalobcu alebo údajné porušenie platných právnych predpisov žalobcom a inými osobami žalobca považoval za nezákonný dôkaz, ktorý je nepoužiteľný v konaní o skončení služobného pomeru colníka. Opakovane tvrdil, že nekonal v rozpore so služobnou prísahou a platnými právnymi predpismi, preto nie je ani možné mu klásť za vinu porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tak, aby jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca vytýkal, že administratívnemu orgánu, že vykonané dôkazy neboli vyhodnotené v rozhodnutiach jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, preto došlo k mylným záverom a rozhodnutia týchto správnych orgánov nemajú oporu v objektívne zistenom skutkovom stave, ktorý nie je totožný s prezentovaným skutkovým stavom podľa rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu. Zdôraznil, že po skončení kontroly dopravného prostriedku bol zistený rizikový profil na predpisy CITES, avšak vedúci zmeny J.. I. N., ktorý bol oprávnený nariadiť opätovnú kontrolu, bol nečinný a túto nenariadil, čo bolo v jeho právomoci. Nie je preto možné klásť za vinu žalobcovi to, čo zanedbal vedúci zmeny. Zároveň žalobca neporušil služobnú povinnosť, ak sa rozhodol nepoužiť služobného psa cvičeného na tabak, pretože žiaden právny predpis nezaväzuje colníka použiť služobného psa pri kontrole každého dopravného prostriedku. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že colná kontrola nebola zameraná na priestor pod tretím radom sedadiel predmetného vozidla. V danom prípade sa jedná o skrýš, ktorá mohla byť odhalená len tak, že nezisteným spôsobom vodič zmenil technickú polohu tohto priestoru a tak mohlo dôjsť k odhaleniu colníkmi pred hraničným priechodom Milhosť. V konaní naviac nebol žiadnym spôsobom preukázané, že technická poloha tretieho radu sedadiel predmetného vozidla bola tá istá na hraničnom priechode Vyšné Nemecké ako poloha neskôr na priechode Milhosť v okrese Košice - okolie. Nezákonne zabezpečené dôkazy (listiny s trestného spisu ČVS : KUFS - 33/7055-V-2017) tak nie sú v tomto konaní použiteľné. Podľa názoru žalobcu v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj v preskúmavanom rozhodnutí sa nachádzajú subjektívne úvahy o vyhodnotení dôkazov a rôznych skutočností, ktoré netvoria zákonný podklad objektívne zisteného skutkového stavu vo veci. Žalovaný síce tvrdí, že na čerpacej stanici Shell v Michalovciach nemohlo byť naložené vtáctvo, podľa žalobcu sa však tak mohlo stať kdekoľvek a vodič motorového vozidla sa o tom ani m nemusel zmieniť vo svojej výpovedi. Výpovede vodiča motorového vozidla sú rozporuplné, a pri ich vyhodnotení je podstatným to, že v trestnom konaní sa mohol brániť spôsobom, ktorý považoval za vhodný a následne už iba zotrval na poslednej verzii svojho tvrdenia. V závere správnej žaloby žalobca zhrnul, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach, keď na základe takto neúplne zisteného skutkového stavu došlo ku skončeniu jeho služobného pomeru colníka prepustením napriek tomu, že na to neexistujú zákonné dôvody. Vykonané dôkazy vo veci nepreukazujú jeho vinu a porušenie služobnej prísahy, služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, a to do takej miery, aby bolo nutné skončiť jeho služobný pomer prepustením. Žalobca je toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania nebolo možné v súlade so zákonom skončiť jeho služobný pomer prepustením z dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, preto tieto rozhodnutia sú v rozpore s platnými právnymi predpismi.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2018 k správnej žalobe zopakoval skutkovú ako aj právnu argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a zdôraznil, že zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti u žalobcu spočívalo v tom, že na hraničnom priechode Vyšné Nemecké nevykonával riadne štátnu službu a počas nej si neplnil svedomite úlohy na úseku svojho služobného zaradenia, uložené mu rozkazmi nadriadených (nevykonal potrebné úkony vo veciach colného dohľadu a colnej kontroly), nevykonal riadne dôkladnú fyzickú kontrolu motorového vozidla a napriek tomu potvrdil negatívny výsledok colnej kontroly. Týmto konaním, spočívajúcim v opomenutí základných povinností colníka žalobca prestal spĺňať podmienku „spoľahlivosti“, ktorej predpoklad je pre status colníka v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o služobnom pomere colníkov nevyhnutným pre riadny výkon štátnej služby. Žalobca bol povinný okrem iného aj zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Finančnej správy alebo ohroziť dôveru k Finančnej správe, pričom túto povinnosť má colník aj mimo výkon štátnej služby. Vyššie uvedené konanie žalobcu je potrebné posudzovať cez jeho príslušnosť k ozbrojenému zboru, pretože colníci ako jedna zo zložiek patriaca Slovenskej republike k ozbrojenému zboru plnia úlohy štátu na úseku dodržiavania právnych predpisov zameraných k ochrane jej hospodárskych záujmov a v prípade ich porušenia sami toto protiprávne konanie postihujú. Drevené klietky s chránenými živočíchmi podľa žalovaného boli ukryté výlučne v priestoroch motorového vozidla, ktoré neboli špeciálne upravené a teda boli viditeľné pod zadným radom sedadiel. Žalovaný zdôraznil, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby spočívajúcimi v zabezpečení dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi a v upevňovaní dôvery vo Finančnú správu. Nie je žiaduca, aby v služobnom pomere zotrval colník, ktorý konal vyššie uvedeným spôsobom a ktorého konanie je z hľadiska výkonu štátnej služby absolútne neprijateľné, nakoľko výkon štátnej služby na úseku výkonu colnej kontroly vykonávanej na hraničnom priechode Vyšné Nemecké je zameraný predovšetkým na skutočnosť, aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu prestúpil štátnu hranicu v súlade s právnymi predpismi a teda aj na odhaľovanie nezákonného dovozu tovaru podliehajúceho colnému dohľadu, resp. na prepúšťanie tovaru do colného režimu voľná obeh s úplným oslobodením od dovozných platieb len v zákonných limitoch. Platná legislatíva neumožňuje uložiť za porušenie služobnej prísahy a služobných povinností colníkom takej intenzity (zvlášť hrubo) niektoré z disciplinárnych opatrení. Žalovaný zároveň poukázal na to, že pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže prísť skúmanie intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na funkciu colníka, ktorú zastával, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky, pričom je nutné zdôrazniť, že správne orgány na tieto skutočnosti v prípade žalobcu prihliadali. K žalobnému dôvodu spočívajúcemu v tvrdení, že správny orgán prvého stupňa rozhodol až po uplynutí subjektívnej trojmesačnej prekluzívnej lehoty uviedol, že podľa jeho názoru plynutie tejto lehoty začalo v zmysle ust. § 183 ods. 5 až odo dňa, keď riaditeľa Colného úradu v Michalovciach zistil dôvod prepustenia colníka. Týmto dôvodom bolo vznesenie obvinenia žalobcovi dňa 04.05.2017 pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a nie ako sa mylne domnieva žalobca predvolaním k riaditeľovi Colného úradu Michalovce. Konanie žalobcu, ktoré založil od dôvodného prepustenia zo služobného pomeru colníka, bolo predtým riaditeľom Colného úradu Michalovce vyhodnotená ako dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu. Riaditeľ Colného úradu Michalovce sa o predmetnej skutočnosti dozvedel dňa 09.05.2017 po tom, čo mu bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa Kriminálneho úradu Finančnej správy o vznesení obvinenia a teda len od tohto momentu mohla začať plynúť trojmesačná lehota, ktorá v čase doručenia rozhodnutia o prepustení žalobcu dňa 18.07.2017 ešte neuplynula. Žalovaný vo vzťahu k žalobnému dôvodu o nutnosti kumulatívneho splnenia dvoch zákonných podmienok vyplývajúcich z ust. § 183 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov uviedol, že riaditeľ Colného úradu Michalovce posúdil skutočnosť, že tovar, ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole a bol teda nezákonne dovezený v nadväznosti na vyššie označené ustanovenie zákona, ktoré nevyžaduje úmyselné porušenie služobnej prísahy či služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, ale je založené na samotnej skutočnosti, že k takémuto porušeniu zvlášť hrubým spôsobom došlo, čo i len z nedbanlivosti, takým spôsobom, že nedbanlivostné konanie žalobcu bolo posudzované v rámci okolností, že žalobca vykonal kontrolu vozidla a potvrdil výkon dôkladnej colnej kontroly, ktorú reálne vykonal len on a jeho kolega G. I. B., u ktorého taktiež uplatnil riaditeľ Colného úradu Michalovce rovnaký postih ako pri žalobcovi. Splnenie prvej zákonnej podmienky žalovaný odvodzoval od porušenia povinností a od konania v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými riadiacimi aktmi - v rozpore s § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zák. č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s článkom 5 bod 3 a 27 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9.10.2013, ktorým sa ustanovuje colný kódex Únie, ods. 20 písm. b/ bodu 2 a písm. e/ Interného riadiaceho aktu č. 7/2017 - Nariadenie prezidenta Finančnej správy o činnosti stanice colného úradu, čím žalobca zvlášť hrubo porušil služobnú prísahu ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona o služobnom pomere colníkov. Splnenie druhej zákonnej podmienky, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, žalovaný odvodzoval od skutočnosti, ktoré sú vyššie uvedené. Vo vyjadrení žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že vo veci boli zabezpečené nezákonné dôkazy, pretože riaditeľom Colného úradu Michalovce boli zabezpečené zákonné dôkazy, ktoré boli riadnym a zákonným spôsobom vyhodnotené tak, aby bol zistený a objasnený skutočný stav veci. V tej súvislosti sa odvolal na ust. § 227 ods. 1, 2 a 4. zákona o služobnom pomere colníkov. Riaditeľ Colného úradu Michalovce v prípade žalobcu využil aj zákonnú možnosť ponúkanú zákonom č. 301/2005 Z.z. - a na základe žiadosti požiadal vyšetrovateľa Finančnej správy o nahliadnutie do spisového materiálu, pričom mu bolo umožnené vyhotoviť si fotokópie predmetných dôkazov. V trestnom konaní sa pritom rozhoduje o vine a nevine žalobcu a posúdenie tejto skutočnosti nemá vplyv na skončenie služobného pomeru žalobcu. Konanie vo veci služobného pomeru je nezávislé na trestnom konaní a v tomto konaní sa skúma výlučne charakter a závažnosť porušenia služobnej prísahy a služobných povinností. Žalovaný zdôraznil, že podľa jeho názoru je právne prípustné pre účely zistenia porušenia služobnej disciplíny colníka použiť v konaní o skončenie služobného pomeru colníka aj informácie z obrazovo-zvukového záznamu, ako aj ďalšie dôkazy získané v trestnej veci.

14. Žalobca v replike zo dňa 21.03.2018 k vyjadreniu žalovaného na svojich stanoviskách zotrval v celom rozsahu a zdôraznil, že vykonaným dokazovaním v správnom konaní nebolo preukázané ani to, že pri prechode predmetného motorového vozidla cez štátnu hranicu s Ukrajinou na hraničnom priechode Vyšné Nemecké dňa 02.03.2017 o 00:33 hod. sa nachádzali chránené živočíchy, ktoré neskôr o 4:00 hod. boli zistené colníkmi stanice colného úradu Košice pred hraničným priechodom Milhosť. Nikto sa ani nevenoval tej závažnej skutočnosti, keď vodič motorového vozidla tvrdil, že pred hraničným priechodom Milhosť bol úkryt otvorený, klietky boli posunuté a jednoducho bolo možné vidieť chránené živočíchy, teda technická poloha skrýše bola úplne iná ako pri kontrole na hraničnom priechode Vyšné Nemecké. Opätovne sa žalobca odvolal aj na prvotnú výpoveď M. Y., ktorý tvrdil, že chránené živočíchy dal do motorového vozidla až na území Slovenskej republiky s tým, že svoju výpoveď zmenil účelovo až neskôr tak, aby nebol väzobne stíhaný. Žalobca tvrdil, že nebyť zmeny technickej polohy klietok s predmetnými vtákmi, nedošlo by k odhaleniu skrýše ani pri obci Milhosť. Neodhalenie dômyselne vybudovanej skrýše podľa žalobcu nie je porušením služobných povinností hrubým spôsobom. V replike žalobca nesúhlasil ani s tým, že riaditeľ Colného úradu Michalovce sa o dôvode pre prepustenie zo služobného pomeru dozvedel až 09.05.2017, keď žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach o tom, že v krátkom čase po skončení služby zo dňa 02.03.2017 bol vypočutý zastupujúcim riaditeľom Colného úradu v Michalovciach a podával mu správu o všetkých podrobnostiach v tejto veci. Zastupujúcemu riaditeľovi Colného úradu v Michalovciach tak už v tom čase boli k dispozícii všetky informácie o celej veci. V závere repliky opätovne žalobca zdôraznil, že zistenia zastupujúceho riaditeľa colnice z trestného spisu sú nepoužiteľnými dôkazmi v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a samotnými rozhodnutiami správnych orgánov boli porušené práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože dôkazy neboli vyhodnotené objektívne, vo vzájomných súvislostiach a vyhodnotenie skutkového stavu bolo posúdené jednostranne. Výsluchy svedkov z neukončeného trestného spisu sú podľa žalobcu nezákonnými dôkazmi.

15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) posudzujúc správnu žalobu v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov (§ 182 ods. 2 písm. e/ SSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s úplným administratívnym spisom žalovaného, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

16. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 06.02.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej žalobe ako aj v replike k vyjadreniu žalovaného a žiada, aby z uvedených dôvodov správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako a j rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Opätovne zdôraznil, že celý proces prepustenia žalobcu zo služobného pomeru považuje za nezákonný, pretože uplynula prekluzívna subjektívna lehota, ktorú stanovuje zákon v rozsahu troch mesiacov. Aj žalovaný vo vyjadrení nepoprel, že nasledujúci deň, alebo s odstupom niekoľkých dní predvolal žalobcu a za prítomnosti aj ostatných pracovníkov premietal videozáznam, ktorý je aj obsahom administratívneho spisu a rozoberal celý postup žalovaného. Nie je preto možné odvíjať začiatok plynutia tejto lehoty od okamihu, kedy bolo žalovanému doručené uznesenie o vznesení obvinenia, pretože v priebehu niekoľkých dní po celej udalosti už žalovaný mal všetky potrebné informácie o tom, čo sa udialo. Postup žalovaného po uplynutí prekluzívnej lehoty je preto nezákonný. Ďalej zdôraznil obsah v poradí prvej výpovede vodiča ukrajinského motorového vozidla, z ktorej vyplýva, že chránené vtáctvo bolo naložené do motorového vozidla až na území Slovenskej republiky a k zmene jeho výpovede došlo až pod tlakom okolností, pretože bol väzobne stíhaný a chcel, aby jeho vec bola čím skôr ukončená. Z jeho neskoršej výpovede preto nemožno vychádzať. Opätovne tvrdil, že žalobca neporušil svoju služobnú prísahu ani svoje služobné povinnosti, pretože okolnosti uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov nie sú pravdivé. Žalovaný všetkými svojimi predpismi, nariadeniami a postupmi nevytvoril podmienky pre riadnu výkon colnej kontroly, pretože až po ukončení kontroly a jej zaevidovania do systému bola z tohto systému zistená informácia, že ide o rizikový profil vodiča na porušenie predpisov CITES. Ak by takouto informáciou žalobca disponoval pred výkonom colnej kontroly, mohli byť prijaté opatrenia, prípadne by zabezpečil prítomnosť cvičeného psa. Žalobca splnil všetky svoje povinnosti a oznámil vedúcemu zmeny, že na predmetnom vozidle je rizikový profil na CITES, ktorý mal právo (a bolo aj jeho povinnosťou) rozhodnúť o opätovnej kontrole, no opätovnú kontrolu nenariadil. Svoje povinnosti preto neporučil žalobca, ale vedúci zmeny. Ani v prípade použitia služobného psa, ktorý nie je cvičený na duálne vyhľadávanie, nie je isté, že úkryt by bol odhalený. Žiaden predpis žalobcovi neukladá, aby našiel ukrytý tovar, pretože on vykonáva jednotlivé úkony a samotná skutočnosť, že sa niečo neodhalí nemôže byť jeho zlyhaním odôvodneným všeobecnou formuláciou, že musí vynaložiť také úsilie, aby našiel ukrytý tovar. Príkaz, ktorý bol vydaný na uvedený deň neupresňuje úlohy tejto hliadky, uvádza len formu, ako sa má kontrola vykonávať, a to je výkon mobilného dohľadu s hlavným zameraním na kontrolu s využitím služobného psa, neuvádza sa však v tomto pokyne žiadna kontrola so zameraním na CITES. Z tohto pohľadu preto žalobca neporušil žiadne svoje povinnosti, ktoré mal a naviac dôkazy zabezpečené z trestného spisu žalobca považuje za získané nezákonne, pretože v tom čase trestný spis nebol ukončený (ukončený nie je dodnes) a žalovaný sám dokazovanie ani nevykonával, ale pripojil fotokópie výpovedí účastníkov z trestného konania, ktoré nie sú spôsobilé byť dôkazmi v tomto konaní o prepustení zo služobného pomeru colníka.

17. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného ako aj v písomnom vyjadrení k správnej žalobe.

18. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

19. Podľa § 183 ods.1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

20. Podľa § 185 ods. 5 zákona o štátnej službe colníkov, o prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d/ až g/ možno rozhodnúť len do troch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení colníkovi aj doručiť.

21. Podľa § 17 ods.1 zákona o služobnom pomere colníkov, občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám !“

22. Podľa § 44 ods. 3 zákona o služobnom pomere colníkov, colník je povinný: a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami , príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby sa zdržať konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe, h/ dodržiavať služobnú disciplínu.

23. Podľa § 227 ods.1 zákona o štátnej službe colníkov, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 2 dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb, vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Podľa ods. 3 účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods.4).

24. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene niektorých zákonov, colný úrad plní tieto úlohy: a/ rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak a q/ zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú hranicu v súlade s colnými predpismi alebo daňovými predpismi a v prípade ich porušenia prijíma opatrenia.

25. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 301/2005 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov - Trestného poriadku, obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodeným a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.

26. Podľa ods. 20 písm. b/ bod 2 interného riadiaceho aktu č. 7/2017 - Nariadenie prezidenta finančnej správy o činnosti stanice colného úradu (SCÚ), SCÚ v oblasti colného dohľadu plní najmä tieto úlohy - vykonáva cielené a náhodné kontroly tovaru a dopravných prostriedkov za účelom overenia dodržiavania colných predpisov.

27. Správny súd predovšetkým uvádza, že po dôkladnom preskúmaní obsahu administratívnych spisov žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s jednotlivými žalobnými dôvodmi obsiahnutými v správnej žalobe dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a súd sa v tejto veci v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka a tak isto aj z jeho skutkovými závermi ako aj právnym hodnotením danej veci. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že žalobca pri výkone colnej kontroly motorového vozidla značky C. J., ktoré vstupovalo na územie SR z Ukrajiny dňa 02.03.2017 v čase o 0.33 hod., ktorú skončil s negatívnym výsledkom, sa nedostatočne zameral na priestor pod tretím radom sedadiel a túto kontrolu nevykonal v takom rozsahu, aby dostatočne vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonného tovaru sa presvedčil o tom, vo vozidle sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. V konečnom dôsledku žaloba takýmto konaním porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Uvedené skutočnosti administratívne orgány podrobne rozviedli vo svojich rozhodnutiach, a to tak v rozhodnutí prvostupňovom ako aj v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby žalobcu. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach na základe dodatočne ustáleného skutkového stavu uviedli podrobnú správnu úvahu vedúcu k záveru o naplnení hypotézy ustanovenia § 183 ods.1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov a svoje rozhodnutia aj náležitým spôsobom odôvodnili.

28. K jednotlivým žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe správny súd predovšetkým zdôrazňuje, že námietku žalobcu o uplynutí prekluzívnej lehoty na prepustenie zo služobného pomeru považuje za nedôvodnú. Podľa názoru správneho súdu administratívne orgány rozhodli o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v zákonnej lehote podľa § 183 ods. 5 zákona o štátnej službe colníkov, pretože uvedené ustanovenie výslovne stanovuje začiatok plynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty od okamihu, keď nadriadený zistí dôvod prepustenia colníka. Ide o subjektívnu lehotu v rámci jednoročnej objektívnej lehoty, ktorá podľa názoru súdu začala plynúť od okamihu doručenia uznesenia vyšetrovateľa kriminálneho úradu finančnej správy o vznesení obvinenia žalobcovi ako aj jeho spolupracovníkovi I. B.. Až týmto okamihom, a to z odôvodnenia tohto uznesenia vyplývajú skutočnosti, ktoré sú vyhodnotením činnosti colníka orgánmi činnými v trestnom konaní a dávajú komplexný pohľad na okolnosti colnej kontroly zo dňa 02.03.2017, a to aj v tom smere, ako boli porušené, resp. zanedbané povinnosti zo strany žalobcu a s akými následkami. Je potrebné zdôrazniť, že prvotné informácie, ktoré získal nadriadený žalobcu, neviedli k záveru o potrebe personálneho riešenia žalobcu a to aj z dôvodu, že v danom čase nebolo preukázané, že predmetný tovar, t.j. chránení vtáci sa nachádzali v kontrolovanom motorovom vozidle už v čase predmetnej colnej kontroly na hraničnom prechode Vyšné Nemecké. Uvedená skutočnosť, a to aj vzhľadom na zmenenú výpoveď M. Y. vyplynula až z rozhodnutia Kriminálneho úradu Finančnej správy , Úradu colnej a daňovej kriminality , Pobočka Východ Košice, č. ČVS : KÚFS - 33/7055 - V-20127 zo dňa 04.05.2017 (doručeného správnemu orgánu prvého stupňa dňa 09.05.2017), preto týmto dňom aj podľa názoru súdu nadriadenému žalobcu začala plynúť trojmesačná zákonná lehota, ktorá v čase doručenia rozhodnutia o prepustení žalobcu dňa 18.07.2017 ešte neuplynula.

29. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že dôkazy použité jeho nadriadenými, ktoré boli vyhodnotené v jeho neprospech a viedli k jeho prepusteniu boli získané z vyšetrovacieho spisu finančnej polície nelegálne a preto nemôžu byť v danej veci použité, súd uvádza, že aj túto námietku hodnotí ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tieto dôkazy boli získané nahliadnutím (resp. zabezpečením fotokópií) do vyšetrovacieho spisu po tom, čo bolo žalobcovi vznesené obvinenie zákonným spôsobom, a to postupom podľa § 69 ods.1 Trestného poriadku. Takýto postup podľa správneho súdu je v súlade zákonom a v prípade ak tieto dôkazy v rámci trestného vyšetrovania boli zabezpečené v súlade so zákonom (čo v tomto konaní ani nikto nespochybňuje) podľa názoru súdu nie je dôvod ich v tomto konaní považovať za nezákonné. Označené dôkazy zabezpečené z trestného spisu finančnej polície sa nachádzajú v administratívnom spise v písomnej podobe - napr. jednotlivé zápisnice a fotodokumentácia a tiež v elektronickej podobe - videozáznam z vykonanej colnej kontroly ukrajinského motorového vozidla, ktoré dostatočným spôsobom opisujú udalosti, ktoré sa stali pri výkone služobných povinností žalobcu počas jeho zmeny v dňoch 01. až 02. 03.2017 na hraničnom prechode Vyšné Nemecké. Vo vzťahu k výpovedi vodiča predmetného motorového vozidla M. Y. správny súd uvádza, že aj keď tento vodič v prvotnej výpovedi tvrdil, že vtáci boli naložení do vozidla až na území SR, neskôr svoju výpoveď zmenil a opakovane potvrdil v tom smere, že predmetné klietky s vtákmi boli naložené do motorového vozidla už na území Ukrajiny (v čase okolo 22:00 až 23:00 hod) na čerpacej stanici OKKO v Užhorode. Z jeho výpovedí, ktoré vykonal na Kriminálnom úrade Finančnej správy, úsek colnej a daňovej kriminality, Pobočka Východ Košice v procesnom postavení svedka a po potrebnom zákonnom poučení vyplýva, že vtáci boli umiestnení v kontrolovanom motorovom vozidle už v čase kontroly na hraničnom priechode a aj podľa názoru správneho súdu nie je žiaden dôvod túto jeho výpoveď, opakovane potvrdenú pred vyšetrovateľmi považovať za nevierohodnú. Vo výpovedi zo dňa 07.06.2017 uviedol dôvod zmeny pôvodnej výpovede a to na podnet advokátky, že sa má priznať a povedať celú pravdu. Potvrdil, že pri prvotnej výpovedi pravdu neuviedol. Uvedené vyplýva aj z výpovede M. Y., ktorý bol vypočutý Kriminálnym úradom finančnej polície, úsek colnej a daňovej kriminality, Pobočka Východ Košice dňa 13.04.2017 ako obvinený (vec vedená pod ČVS : KÚFS - 16/7055-V-2017, keď potvrdil, že vtákov naložil už na Ukrajine a mal ich doručiť do Talianska.

30. K samotným skutkovým okolnostiam týkajúcim sa kontroly predmetného motorového vozidla správny súd poukazuje na to, že aj z obsahu administratívneho spisu - konkrétne Úradného záznamu z výkonu služby zo dňa 1.- 2.3.2017 spísaného I. B. vyplýva, že hliadka v zložení G.. I. B., vedúci hliadky a G.. J.. C. Y., člen hliadky, pri plnení úloh vyplývajúcich zo služobného príkazu č. SP 120/3 vykonala na hraničnom priechode Vyšné Nemecké tri kontroly na základe rizikového profilu, medzi inými aj - „K. C. D. - bola vykonaná dôsledná colná kontrola, kontrola batožín, interiér vozidla - bez zistenia porušenia predpisov. Rizikový profil na tovaru podliehajúcemu CITES v MDP!“ K tejto kontrole sa vyjadril písomne dňa 05.05.2017 aj vedúci zmeny PCÚ Vyšné Nemecké, T.. I. N., ktorý vo stanovisku uviedol, že v čase okolo 1:00 hod sa dostavil na stanovisko „stála služba“, kde mu bolo oznámené, že na dodávkové vozidlo es R. K. počítač vygeneroval „ERP“, kde bolo napísané, že bolo potrebné vykonať dôkladnú colnú kontrolu so zameraním na tovar podliehajúci dohovoru CITES. Uvedenú skutočnosť mu oznámili G.. I. Ž., por. C. Y. S. G.. I. B.. Následne mu bolo oznámené, že kontrola vozidla už bola vykonaná, že všetko je v poriadku a že výsledok kontroly je negatívny. Kontrolu predmetného vozidla vykonali príslušníci SCÚ Michalovce G.. C. Y. S. G.. I. B., ktorí následne túto skutočnosť potvrdili aj na tlačive „ERP“. V texte „ERP“ neboli uvedené žiadne ďalšie podmienky a inštrukcie a pretože nemal dôvod nedôverovať colníkom, ktorí kontrolu vozidla vykonali, vydal pokyn, že dané vozidlo môže byť prepustené. Uvedené vysvetľuje, z akého dôvodu vedúcim zmeny nebola nariadená ďalšia kontrola predmetného vozidla, pričom aj podľa názoru súdu to ani nebolo potrebné, pretože tak ako vyplýva z úradného záznamu vedúceho hliadky, spolu so žalobcom vykonali dôslednú colnú kontrolu predmetného motorového vozidla, v rámci ktorej bolo jeho povinnosťou v zmysle § 9 ods. 3 písm. q/ zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej kontroly v colníctve a o zmene niektorých zákonov, v nadväznosti na ods. 20 písm. b/ bod 2 interného riadiaceho aktu č. 7/2017 - Nariadenia prezidenta finančnej správy o činnosti stanice colného úradu dôsledne plniť svoje povinnosti a to kontrolu, či tovar, ktorý sa nachádzal v kontrolovanom dopravnom prostriedku prestúpil colnú hranicu v súlade s colnými predpismi alebo daňovými predpismi. V tej súvislosti súd poukazuje aj na obsah výpovede vodiča predmetného vozidla M. Y. zo dňa 03.05.2017, vykonanú na Kriminálnom úrade Finančnej správy, Úseku colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Košice (ako aj výpoveď na tom istom úrade dňa 07.06.2017), ktorý v procesnom postavení svedka po zákonnom poučení vypovedal, že klietky s vtákmi naložil do motorového vozidla už na Ukrajine, na čerpacej stanici OKKO, s tým, že pri prechode hranice na Slovensko colníci nič nenašli, napriek tomu, že klietky s vtákmi sa nachádzali pod sedadlom. Aj keď colníci vozidlo skontrolovali v boxe, po vystúpení cestujúcich a vyložení všetkej batožiny nič nenašli. Kontrola nebola vykonávaná služobným psom. Z uvedeného aj správny súd zastáva názor, že colná kontrola bola žalobcom s jeho spolupracovníkom vykonaná nedostatočne, pretože ak deklarovali vykonanie dôkladnej colnej kontroly, pri dôslednom splnení povinností kompletnou fyzickou prehliadkou motorového vozidla je vylúčené, aby pri nej neboli objavené klietky štyri drevené klietky s vtákmi, ktoré sa nachádzali pod tretím radom zadných sedadiel motorového vozidla. Aj v prípade, že tieto klietky by sa v čase kontroly mohli nachádzať v úkryte ( aj keď vodič motorového vozidla vo svojich svedeckých výpovediach dňa 03.05. a 07.06.2017 opakovane tvrdil, že tieto boli umiestnené pod sedadlami) o dĺžke 177 cm, šírke 83 cm a výške 28 cm, tak ako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného (ktorý údaj žalobca nerozporoval), išlo o konštrukčný priestor vozidla, teda nešlo o dodatočne vyhotovený skrytý priestor a bolo povinnosťou žalobcu pri dôkladnej kontrole skontrolovať aj tento priestor. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na pach týchto vtákov v počte 103 ks a prípadné zvuky, ktoré vydávajú (vtáky boli v klietkach v predmetnom vozidle od 22:00, resp. 23:00 hod - výpoveď svedka Y. dňa 07.06.2017), pričom tieto mohli byť zaregistrované colnou hliadkou pri použití služobného psa, ktorý síce nebol cvičený na záchyt živočíchov, ale jeho prípadné nezvyčajné správanie, ak by zachytil pach cudzích živočíchov mohol naviesť colníkov na miesto uloženia klietok s vtákmi. Správny súd poukazuje na to, že podľa služobného príkazu č. 120-1095392- 3 zo dňa 01.03.2017 hliadka SCÚ Michalovce - centrála, ktorej žalobca bol členom mala vykonávať mobilný dohľad s hlavným zameraním na kontroly s využitím služobného psa CITA 165. V prípade dôkladnej colnej kontroly (podľa žalobcu pôvodne zameranej na tabakové výrobky) preto nebol žiaden dôvod na jeho nenasadenie (v konaní nebolo preukázané vydanie príkazu veliteľa hliadky na nenasadenie služobného psa), keď aj následne žalobca deklaroval v informačnom systéme colného úradu - „Kontrola služobným psom č. 120 zo dňa 01.03.2017, že služobný pes Cita ev. č. 165/2012 bol okrem iných kontrol využitý aj pri kontrole motorového vozidla EČ : K. zn. C. - D. v čase od 1:15

- 1:25 a výsledkom kontroly negatívny.

31. Správny súd zdôrazňuje, že ako správny hodnotí aj záver žalovaného, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca tým, že pri vstupe do služobného pomeru zložil služobnú prísahu, zaradil sa do osobitnej kategórie osôb chrániacich záujmy štátu na úseku colnej správy a pri výkone služby bol povinný dodržiavať tak jednotlivé zákonné povinnosti ako aj príslušné interné riadiace akty, upravujúce jeho činnosť. Colník má povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu ako aj dôsledne dbať na plnenie svojich povinností , najmä kontrolovať, aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu prestúpil štátnu hranicu podliehajúcu colnému dohľadu v súlade s právnymi predpismi a podieľať sa na aj odhaľovaní nezákonného dovozu tovaru podliehajúcemu colnému dohľadu. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ktoré spočívajú v zabezpečení dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi, v riadnom výkone štátnej služby a v upevňovaní dôvery vo finančnú správu, aby v služobnom pomere zotrval colník, ktorý konal vyššie uvedeným spôsobom. Žalobca preukázateľne porušil svoje služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (pričom postačuje nedbanlivostné konanie), teda, že colnú kontrolu nevykonal zodpovedajúcim spôsobom, preto jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na dôležitú ujmu záujmov štátnej služby. V uvedenom smere sa správny súd stotožňuje s úvahou žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že nedbanlivostné konanie bolo posudzované v rámci okolností, že žalobca vykonal kontrolu vozidla a potvrdil výkon dôkladnej colnej kontroly.

32/ Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

33/ O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a § 168 SSP s tým, že náhradu trov konania správny súd žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, nepriznal. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

34/ Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods.4 SSP).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.