Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20S-10-2018.pdf
PDF · 138.6 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu Jozefa Ryšavého, Prietrž 376, IČO: 330 37931, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, Potočná 169/85, Skalica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102263765/2017 zo dňa 27.10.2017 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 102263765/2017 zo dňa 27.10.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101104649/2017 zo dňa 29.05.2017 o vyrubení rozdielu dane v sume 1 656,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 na základe neuznania uplatneného odpočtu dane z dodávateľských faktúr spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. (od 18.07.2014 právny nástupca spoločnosti EVVAS spol. s r.o.) č. 0932013 a 0952013 vystavených za výkon výkopových a kanalizačných prác.
2.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
3.
Poukazoval na to, že správne orgány nespochybnili materiálnu existenciu prác, iba osobu dodávateľa, nakoľko pri nemožnosti vypočutia konateľa spoločnosti EVVAS spol. s r.o. v čase realizácie dodávok, ktorý sa napriek opakovaným predvolaniam správcu dane nedostavil, pochybnosti vznikli v súvislosti s výpoveďou aktuálneho konateľa spoločnosti SLOVRESPO s.r.o., ktorý sa vyjadril, že túto spoločnosť nepozná a nedisponuje jej dokladmi.
4.
Žalobca má za to, že boli splnené všetky podmienky odpočítania dane podľa § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. a že svoju dôkaznú povinnosť splnil predložením všetkých zákonom pre odpočítanie dane vyžadovaných náležitostí správcovi dane.
Samotné dodávateľsky poskytnuté služby boli žalobcom riadne kontrolované, jeho zamestnanci počas realizácie stavebných činností prichádzali do kontaktu s dodávateľmi žalobcu, vrátane spoločnosti EVVAS, spol. s r.o., čo bolo preukázané aj výpoveďami svedkov, resp. čestnými prehláseniami svedkov I. I. a W. I.. Nakoľko nástupnícka spoločnosť SLOVRESPO pre žalobcu práce nevykonávala, dôkazom v jeho neprospech nemôže byť nepotvrdenie sídla tejto spoločnosti. Závery správcu dane vychádzajúce z odpovede dožiadaného správcu dane opierajúcej sa o zistenia týkajúce sa I. D. z iného konania považuje za protizákonné, tieto žalobca nemohol ovplyvniť. Výpoveď menovaného konateľa, ktorý podľa jeho tvrdenia spoločnosť SLOVRESPO nepozná, sa mu vzhľadom na skutočnosť, že registrový súd zmenu v osobe konateľa zapisuje iba na základe dokladov s overeným podpisom nastupujúceho konateľa, javí nedôveryhodnou a účelovou, napriek čomu ju správca dane prevzal nekriticky do svojho rozhodnutia. Nakoľko pochybnosti na strane správcu môžu podľa názoru žalobcu vzniknúť iba ohľadom skutočností, ktoré žalobca môže ovplyvniť, resp. ktoré sa týkajú jeho a jeho dôkaznej povinnosti, postup správcu považuje za odporujúci zákonu. V tejto súvislosti poukazoval aj na to, že správcovi predkladal riadne uzatvorené zmluvy, rozpočty a fotokópie dodaných služieb, správcu dane vyzýval aj na osobnú účasť pri vykonaných prácach.
5.
Namietal, že počas výkonu kontroly mu neboli oznámené pochybnosti správcu dane. Výzvou zo dňa 29.05.2015 ho síce vyzval na vysvetlenie nejasnosti ohľadom faktúr, na jeho žiadosť o oznámenie, ktoré konkrétne pochybnosti a zistené skutočnosti správcu viedli k prijatému záveru však nereagoval. Správca svojim postupom žalobcovi odoprel základné právo garantované daňovým poriadkom a článkom 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a protokol z daňovej kontroly, ktorý neobsahuje vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, nebol vypracovaný v súlade so zákonom a preto ani nezastávajú účinky, ktoré zákon s jeho doručením spája. V rozpore v § 24 ods. 2 daňového poriadku správa dane zaťažil svoju činnosť pri výkone správy daní neodbornosťou, keď nevykonal dostatočné zistenia odôvodňujúce záver o neoprávnenom uplatnení odpočítania dane, naviac sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými návrhmi a námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu. Správca dane súčasne pochybil, keď dôkazné bremeno vyplývajúce z § 24 daňového poriadku ponechal iba na žalobcovi, v súvislosti s ktorou námietkou žalobca poukazoval na rozhodnutie NS ČR č.5 Afs15/2010 a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora O.Ltd. (C-354/03, F.E.Ltd (C-353/03), B.H.S. Ltd (C-484/03) a K. (C-439/04).
6.
Správca dane v žiadnom z dokumentov vydaných v rámci kontroly neuviedol, na základe akého podkladu bola kontrola vykonaná, preto mal žalobca pochybnosti o jej vykonaní v súlade so zákonom a celé konanie je zaťažené vadou nezákonnosti. Podľa jeho názoru v rozpore so zákonom boli v jeho prípade k jednému protokolu, ktorý bol základom pre vyrubovacie konanie, vydané viaceré rozhodnutia nakoľko zákon v ustanovení § 68 v súvislosti s vydaním rozhodnutia používa jednotné číslo a možnosť vydania viacerých rozhodnutí konkrétne a jednoznačne neupravuje. Správca dane porušil základné zásady daňového konania - zásadu právnej istoty, zásadu proporcionality a zásadu daňovej neutrality, tým, že mu ako účastníkovi daňového konania neumožnil včas sa vyjadrovať k zisteným skutočnostiam a vyvrátiť tak pochybnosti správcu dane, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s takýmto postupom stotožnil, avšak argumenty na podporu svojich tvrdení neuviedol.
7.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť.
8.
Uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane zo sporných faktúr za deklarovanú dodávku služieb, ktoré mali byť dodané spoločnosťou EVVAS spol. s r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o.. Vykonaným dokazovaním deklarované dodanie nebolo potvrdené. Prvostupňový orgán viedol dokazovanie s cieľom vypočutia p. D. Y. - konateľa spoločnosti EVVAS spol. s r.o. v čase deklarovaných obchodov, ako aj s cieľom preverenia dokladov tejto spoločnosti. So svedkom p. Y. sa mu však skontaktovať nepodarilo, napriek tomu, že využil všetky zákonné možnosti, a účtovné, ani iné písomnosti neboli zo strany deklarovaného dodávateľa správcovi dane predložené a to ani zo strany nástupníckej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o.. 9.
Prvostupňový orgán zistil, že právny nástupca SLOVRESPO, s.r.o. nemá označené sídlo na adrese uvedenej v obchodnom registri, majitelia bytu, ktorí mali poskytnúť súhlas so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra pre spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o., sa vyjadrili, že súhlas na zápis sídla predmetnej spoločnosti nedali, podpisy nie sú ich, o skutočnosti, že v ich byte sídli nejaká spoločnosť, nevedeli, konateľa nepoznajú. Zo svedeckej výpovede konateľa spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. p. I.U. vyplynulo, že spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. nepozná, adresa spoločnosti mu nič nehovorí, dokladmi nedisponuje, privyrobil si tým, že cudzím osobám umožnil odfotiť si jeho občiansky preukaz, neskôr u notára podpísal nejaké papiere (nevedel aké). V súčasnosti je spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby bolo podané naposledy za rok 2012. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom vydal dňa 23.01.2014 rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia z dôvodu nesplnenia jednej zo všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti - bezúhonnosti štatutárneho orgánu spoločnosti. Okresný súd Trenčín vydal Uznesenie vo veci zrušenia obchodnej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., na základe ktorého súd konanie v predmetnej veci prerušil na dobu dvoch rokov odo dňa právoplatnosti Uznesenia.
10.
Prvostupňový orgán vyzval žalobcu k predloženiu dôkazov preukazujúcich reálnosť vykonaných stavebných prác spoločnosťou EVVAS spol. s r.o., žalobca sa k otázke správcu dane (kto, kedy, kde a kým boli vykonané, kto konal za žalobcu, zúčastnené osoby na predmetných obchodoch alebo príp. iné osoby), vyjadril v tom zmysle, že si nepamätá, skúsi doložiť dôkazné materiály. Predložil však iba kópie fotodokumentácie stavebných prác, ktoré nepreukazujú, že ide o práce deklarované spornými faktúrami, čestné prehlásenia p. I. a p. I. a navrhol týchto svedkov aj vypočuť, iné dôkazy nepredložil, nevyjadril sa s kým konal, kto práce vykonal a pod.. Hodnovernosť čestných prehlásení týchto svedkov vzhľadom na rozpory s osobnými výpoveďami, je nepreukázaná. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 2Sžf/40/2011, v ktorom je uvedené, že čestné vyhlásenie nie je možné pokladať za dôkaz pri správe daní. 11. Prvostupňový orgán taktiež vypočul navrhnutých svedkov (p. I. a p. I.), ktorí mali byť zamestnancami žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období. Ani jeden však nevedel uviesť názvy spoločností, ktoré pre žalobcu pod ich vedením ako stavbyvedúcich mali vykonávať práce a to napriek skutočnosti, že v čestných prehláseniach predložených prvostupňovému orgánu, títo svedkovia potvrdzujú, že ako zamestnanci žalobcu spolupracovali okrem iných aj so spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o. a uvedená spoločnosť v rokoch 2012 a 2013 poskytovala žalobcovi stavebné práce, zemné a výkopové práce, montážne a kanalizačné práce, ako aj ďalšie pomocné práce na stavbách, na ktorých vykonávali stavbyvedúcich. Z výpovedí týchto svedkov vyplynulo, že pomocné výkopové práce vykonávali väčšinou Rómovia, pričom pracovníkov na tieto pomocné práce zabezpečoval žalobca. Aj na základe týchto skutočností by to mal byť práve žalobca, ktorý disponuje podrobnejšími informáciami, keďže mal sám zabezpečovať pracovníkov. 12. Žalovaný v žalovanom rozhodnutí taktiež uviedol, že k spochybneniu celej transakcie prispieva aj skutočnosť, že sporné faktúry nespĺňajú náležitosti v zmysle § 74 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretože z nich nie je zrejmý rozsah a druh dodanej služby (§ 74 ods. 1 písm. f), ako ani jednotková cena (§ 74 ods. 1 písm. g), čo sú povinné formálne náležitosti stanovené zákonom o DPH) a tieto údaje nevyplývajú ani zo žiadnych dokladov predložených žalobcom vo vzťahu k sporným faktúram. 13. Keďže žalobca napriek výzvam prvostupňového orgánu, žiadne relevantné dôkazy o tom, že spoločnosť EVVAS spol. s r.o. skutočne dodala fakturované práce nepredložil (nebolo teda bez pochybností preukázané, že práve tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť § 19 zákona o DPH), čím neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno (§ 24 ods. 1 daňového poriadku), na základe čoho neboli splnené hmotnoprávne podmienky, ktoré sa na odpočítanie DPH viažu (§ 49 - § 51 zákona o DPH) a preto prvostupňový orgán postupoval správne, keď právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr neuznal. Žalobca jemu dodané služby ďalej dodával svojim odberateľom, práce kontroloval a zodpovedal za ne, v zmysle čoho mu podrobnosti daných transakcií taktiež museli byť zrejmé. 14. Tvrdenia, že žalobca si svoju povinnosť tvrdiť a dôkaznú povinnosť splnil tým, že predložil všetky zákonom požadované náležitosti potrebné pre odpočítanie dane a žalovaný, ani prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach nepreukázali existenciu dôvodnej pochybnosti vzťahujúcu sa na dodanie služieb spoločnosťou EVVAS spol. s r.o. sú v zmysle vyššie uvedených skutočností nepravdivé, keďže vierohodnosť všetkých žalobcom predložených dôkazov, vrátane formálnych náležitostí dokladov, bola spochybnená. Z predložených fotografií nie je zrejmé, že práce boli dodané spoločnosťou EVVAS spol. s r.o., ich rozsah, kde boli vykonané, dokonca ani to, či boli dodané žalobcovi. 15. Vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa protokolu, žalovaný uvádza, že Protokol č. 20430892/2015 z 26.06.2015 všetky povinné náležitosti obsahuje a súčasne bol doručený v zákonnej lehote osobe oprávnenej konať v mene žalobcu, preto daňová kontrola bola riadne ukončená. 16. Napriek skutočnosti, že správca dane neoboznámil žalobcu so všetkými zistenými skutočnosťami pred vydaním protokolu, žalovaný je toho názoru, že nejde o také porušenie, ktoré by spôsobilo nezákonnosť celej daňovej kontroly alebo samotného protokolu. Žalobca bol v protokole oboznámený so všetkými vykonanými úkonmi a zistenými skutočnosťami. Žalobca predložil ďalšie návrhy a dôkazy, ktoré prvostupňový orgán vykonal a vyhodnotil a ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.
17.
Prvostupňový orgán vykonal rozsiahle dokazovanie, postupoval v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku, dostatočne a správne posúdil skutkový stav veci, odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné a dostatočné, na základe všetkých zhromaždených dôkazných prostriedkov v zmysle zásady uvedenej v § 3 ods. 3 daňového poriadku oprávnene neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr rešpektujúc § 44 ods. 1 daňového poriadku. 18. Rozsudok NS ČR č. 5 Asf15/2010 z 17.09.2010 je v danom prípade neaplikovateľný, súčasne sa zásadne líši v skutkových okolnostiach. V prípade rozsudku NS ČR č. 5 Asf15/2010 z 17.09.2010 český správca dane odmietol vykonať vypočutie svedkov navrhnutých žalobcom, kým v danom prípade prvostupňový orgán vypočul svedkov žalobcom navrhnutých s výnimkou p. Y., napriek tomu, že vykonal všetky úkony smerujúce k vypočutiu tejto osoby. V zmysle § 25 daňového poriadku je povinnosťou každej osoby vypovedať a nesplnenie si uvedenej povinnosti nemôže byť pripisované na ťarchu prvostupňovému orgánu, ktorý vykonal všetky úkony, ktoré mu zákon ukladá za účelom vypočutia svedka. 19. Keďže žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by odstránili vzniknuté pochybnosti, nemohlo mu byť uznané uplatnené odpočítanie dane ako oprávnené. Preto tvrdenia o nedostatočnom zistení skutkového stavu (nedostatočnom dokazovaní) nie sú pravdivé. Pokiaľ by žalobca disponoval vierohodnými a jednoznačnými dôkazmi vo vzťahu k spornej fakturácii, mohol, resp. mal predložiť tieto dôkazy aj k odvolaniu. Osobná účasť prvostupňového orgánu vykonaním miestneho zisťovania by žalobcovi taktiež nepriniesla lepšie postavenie vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena vzhľadom k skutočnosti, že vykonaným dokazovaním nebolo spochybnené samotné vykonanie prác, ale deklarovaný dodávateľ, čo zo žalovaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva.
20.
Skutočnosti ohľadom nástupníckej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. vrátane výpovede p. I. D. boli získané zákonným spôsobom v procese dokazovania, preto bolo opodstatnené ich v napadnutom rozhodnutí uviesť a nemožno hovoriť o protizákonnom konaní prvostupňového orgánu. Tieto zistenia potvrdzujú, že spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. reálne nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. 21. Prvostupňový orgán dôkazy získané v tejto súvislosti nepripísal na ťarchu žalobcu, ako sa mylne domnieva. V danom prípade zo strany deklarovaného dodávateľa EVVAS spol. s r.o., správcovi dane neboli predložené žiadne doklady, ani vysvetlenia, s konateľom tejto spoločnosti sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať, konateľ nástupníckej spoločnosti dokladmi taktiež nedisponuje, preto bolo na žalobcovi, aby vierohodne odstránil pochybnosti správcu dane a uviedol všetky podrobnosti vo vzťahu k sporným transakciám. Prvostupňový orgán nie je účastníkom obchodno-záväzkových vzťahov žalobcu, informácie o deklarovaných transakciách sa dozvie vždy len sprostredkovane. Žalobca súčasne uvádza, že jemu poskytnuté služby sú ním riadne kontrolované, preto je vylúčené, aby nedisponoval podrobnejšími informáciami a obmedzil sa iba na konštatovanie, že vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi „si nepamätá“. 22.
Neskôr predložené čestné prehlásenia zamestnancov p. I. a p. I., nie je možné považovať za dôkaz pri správe daní, ako bolo už vyššie zmienené, rovnako na základe výpovedí týchto svedkov nebolo možné ustáliť, že k deklarovanej dodávke došlo v zmysle sporných faktúr. Navyše p. I. podľa čestného prehlásenia pracoval u žalobcu od 01.06.2011 do 31.12.2013, v čestnom prehlásení uvádza, že spolupracoval so spoločnosťou SLOVRESPO s.r.o., IČO 31388868 na stavbách a uvedená spoločnosť v období roka 2012 a 2013 poskytovala žalobcovi stavebné práce, zemné a výkopové práce, montážne a kanalizačné práce a ďalšie pomocné práce. V zmysle verejne dostupného obchodného registra zanikla spoločnosť EVVAS spol. s r.o. zlúčením dňa 18.07.2014 a jej právnym nástupcom sa až týmto dňom stala spoločnosť SLOVRESPO s.r.o. Obdobne, ani p. I. vo svojom čestnom prehlásení neuvádza spoločnosť EVVAS spol. s r.o., taktiež uvádza, že spolupracoval so spoločnosťou SLOVRESPO s.r.o., IČO 31388868, ktorá však v kontrolovanom zdaňovacom období dodávateľom žalobcu nebola. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že vypočutím týchto svedkov a čestnými prehláseniami preukázal, že jeho zamestnanci prichádzali do kontaktu s jeho dodávateľmi, teda aj so spoločnosťou EVVAS, spol. s r.o., keďže títo svedkovia na priamu otázku správcu dane, aké spoločnosti pod ich vedením stavbyvedúcich vykonávali pre daňový subjekt práce a o aké práce konkrétne išlo, odpovedali, že nevedia presne uviesť názvy spoločností a to napriek skutočnosti, že v čestných prehláseniach tieto názvy uviedli (pričom nespomínali spoločnosť EVVAS s.r.o. ale spoločnosť SLOVRESPO s.r.o. a uvádzali dokonca IČO tejto spoločnosti) a súčasne z vyjadrení týchto svedkov vyplýva, že pomocné výkopové práce vykonávali väčšinou Rómovia, pričom pracovníkov na tieto pomocné práce zabezpečoval sám žalobca. 23. V predloženom spisovom materiáli sa nenachádza žiadny dôkaz o predložení riadne uzatvorenej zmluvy a rozpočtov s deklarovaným dodávateľom vo vzťahu k sporným faktúram, preto tieto tvrdenia treba považovať za nedôvodné. Keďže z predložených fotografií nie je zrejmé, že práce boli dodané žalobcovi spoločnosťou EVVAS, spol. s r.o., nie je možné ani tento dôkaz považovať za relevantný. 24. Žalobca má právo predkladať dôkazy až do vydania rozhodnutia vo veci samej, pričom nie je potrebné, aby bol najprv vyzvaný prvostupňovým orgánom. Uplatnenie tohto práva bolo žalobcovi umožnené počas výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania. Prvostupňový orgán sa zaoberal všetkými predloženými tvrdeniami, vypočul navrhnutých svedkov. Uvedené malo v závere aj vplyv na závery správcu dane - za zdaňovacie obdobie júl 2012 a august 2012, kedy bol v rozhodnutiach znížený zistený rozdiel na nulu. Za preverované zdaňovacie obdobie však žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal pravdivosť ním predložených dokladov a tvrdení, preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a preto argumentácia žalobcu v nadväznosti na rozsudky ESD C-354/03, C-353/03, C-484/03, ako aj C-439/04 nemôže obstáť. V prípade uvedených rozsudkov ESD, preverované zdaniteľné plnenia spĺňali vecné (hmotnoprávne) i formálne podmienky vzniku práva na odpočítanie dane. Tieto podmienky neboli splnené na inom stupni reťazca, o ktorom preverovaný platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť. V danom prípade však nie sú splnené podmienky vzniku práva na odpočítanie dane na preverovanom stupni (a to ani formálne), priamo u žalobcu, a preto uvedené rozsudky ESD sú neaplikovateľné. 25. Žalovaný poukazoval na to, že v danom prípade daňová kontrola bola začatá v zmysle oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 22.07.2014 podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, ktoré nemusí obsahovať skutočnosti namietané žalobcom (dôvod začatia kontroly), a že prvostupňový orgán postupoval procesne správne, keď na základe jedného protokolu vo vyrubovacom konaní vydal viacero samostatných rozhodnutí za rôzne zdaňovacie obdobia. Tvrdenia žalobcu označil za nepresvedčivé, s tým, že neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli schopné vyvrátiť závery, na základe ktorých bolo vydané žalované rozhodnutie.
26.
V reakcii na stanovisko žalovaného žalobca namietal, že v rámci daňovej kontroly si splnil všetky svoje povinnosti, predložil všetky dôkazy a správcu dane upozornil na dôkazy, ktoré má k dispozícii a musia mu byť známe z jeho činnosti, pričom účelové ignorovanie týchto faktov zamestnancami vykonávajúcimi daňovú kontrolu má za následok porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane podľa neho vychádzal z nesprávneho výkladu ustanovení § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a písm. e) daňového poriadku, ktoré nepredstavujú absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale iba vymedzujú rozsah ich dôkaznej povinnosti. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR 6 Sžf/10/2012 a rozsudku Súdneho dvora EU v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, ako aj na rozsudku Najvyššieho súdu SR 3 Sžf/1/2010 a 5 Sžf/49/2010 rozsudok NS ČR 5 Afs/15/2010 a rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 Kittel a C-440/04, v zmysle ktorých skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, pričom nepostačuje, aby tento len tvrdil existenciu určitých skutočností, ale musí ich existenciu preukázať. Podľa žalobcu o nekompetentnosti správcu dane v tomto prípade svedčí aj to, že jeho podvodné konanie nielenže nepreukázal, ale ani ho nespomenul. Z postupu správcu považuje za zrejmé, že tento konal v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti pri správe daní a odoprel mu tak možnosť predkladať dôkazy v priebehu daňovej kontroly a vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam.
27.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti včas a riadne predvolaných účastníkov, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a s postupom súdu vyslovili súhlas, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
28.
Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 29.05.2017, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. bol vyrubený rozdiel dane v sume 1 656,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 vychádzajúci z neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr spoločnosti EVVAS spol. s r.o. (teraz SLOVRESPO, s.r.o.).
29.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval (okrem iného), že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január - december 2012, január - december 2013 s dátumom začatia 12.08.2014 podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku (oznámenie o daňovej kontrole č. 9212401/5/3573140/2014/Vajd zo dňa 22.07.2014, doručené 23.07.2014). Daňový subjekt predložil dňa 21.08.2014 na účely výkonu daňovej kontroly doklady, o čom správca dane vydal potvrdenie o zapožičaní dokladov č. 9212401/5/3949880/2014/Vajd. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 20430893/2015 zo dňa 26.06.2015, ktorého predmetom boli zdaňovacie obdobia DPH za január 2012, február 2012, apríl 2012, máj 2012, september 2012, október 2012 a január 2013, marec 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, v ktorom nebol vyčíslený rozdiel DPH v uvedených zdaňovacích obdobiach a protokol č. 20430892/2015 zo dňa 26.06.2015, ktorého predmetom boli zdaňovacie obdobia DPH - marec 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, november 2012, december 2012 a február 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, november 2013, december 2013, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 20431346/2015 zo dňa 26.06.2015 doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 09.07.2015. Daňový subjekt dňa 29.07.2015 doručil vyjadrenie k protokolu č. 20430892/2015, ktorého prílohou boli čestné prehlásenia p. I. I. a p. W. I.. Vo vyrubovacom konaní správca dane doplnil dokazovanie. Dňa 16.05.2017 bola so splnomocneným zástupcom daňového subjektu spísaná posledná ZUP č. 100904605/2017, ktorej predmetom bolo aj oboznámenie s výsledkami vyrubovacieho konania z prebiehajúcej daňovej kontroly. Dňa 29.05.2017 vydal správca dane napadnuté rozhodnutie, voči ktorému sa daňový subjekt odvolal.
30.
Odvolací orgán po preskúmaní s vecou súvisiaceho spisového materiálu si osvojil záver, že správca dane dostatočne a správne posúdil skutkový stav veci, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné a dostatočné. Tvrdenie daňového subjektu o tom, že sa správca dane v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými jeho návrhmi a námietkani uvedenými vo vyjadrení k protokolu je všeobecná, bez bližšej špecifikácie, a z tohto dôvodu je nepreskúmateľná. Správca dane ukladal daňovému subjektu len také povinnosti, o ktorých to stanovuje daňový poriadok, zaoberal sa so všetkými predloženými návrhmi a dôkazmi a preto nemožno hovoriť o porušení práv daňového subjektu garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, ako sa domnieva daňový subjekt.
31.
Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z faktúr dodávateľskej spoločnosti EVVAS spol. s r.o. vystavených za dodávku kanalizačných a výkopových prác, pričom dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že predmetné práce boli skutočne realizované dodávateľom uvedeným na faktúrach. Spoločnosť EVVAS zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o., ktorá je nekontaktná, podľa zistenia realizovaného dožiadaným správcom dane reálne nemá sídlo, ktoré má zapísané v obchodnom registri a jej konateľ I. D. sa vyjadril tak, že spoločnosť nepozná, jej dokladmi nedisponuje, svoj občiansky preukaz za odplatu poskytol neznámym mužom na ofotenie. Výsluch vtedajšieho konateľa spoločnosti EVVANS sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť opakovanými predvolaniami ani predvedením. Vo vyrubovacom konaní správca dane vypočul aj daňovým subjektom navrhnutých svedkov p. I. a p. I., ktorí boli zamestnancami daňového subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období, ani jeden však nevedel uviesť názvy spoločností, ktoré pre daňový subjekt pod ich vedením ako stavbyvedúcich vykonávali práce, a to napriek skutočnosti, že v predložených čestných vyhláseniach názvy týchto spoločností uvádzajú. Z ich odpovedí vyplynulo, že pomocné výkopové práce vykonávali väčšinou Rómovia.
32.
Podľa § 46 ods. 1 až 5 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
(2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.
(3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
(4) Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.
(5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 47 písm. i) daňového poriadku Protokol musí obsahovať vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f).
Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
33.
V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na odpočítanie dane a teda aj reálneho uskutočnenia plnenia zakladajúceho takýto nárok v daňovom konaní deklarovaným spôsobom zaťažuje primárne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu.
34.
Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané ( § 8, § 9 zákona o DPH ), a to práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom tejto dane, ktorý je identifikovaný na faktúre.
35.
V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonné rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.
36.
V súvislosti s namietanou nedostatočnosťou zistenia skutkového stavu je potrebné konštatovať, že žalobca nenamietal nevykonanie žiadneho dôkazu s predpokladaným významom pre rozhodnutie, či už ním navrhovaného alebo prichádzajúceho do úvahy na vykonanie z podnetu správneho orgánu (vzhľadom na spochybnenie osoby dodávateľa, nie samotnej realizácie dodávky, takýmto dôkazom zjavne nemôže byť obhliadka miesta výkonu zemných prác), pričom je nepochybné, že správca dane za účelom zabezpečenia výsluchu konateľa tvrdenej dodávateľskej spoločnosti EVVAS vykonal všetky úkony dostupné mu podľa procesných predpisov a že jeho výsluch nebol vykonaný z objektívnych dôvod nemajúcich pôvod v postupe správneho orgánu vo veci.
37.
Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávky žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty.
38.
Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia obchodnej spoločnosti EVVAS spol. s r.o. vyplývajú ako z nedostatku dokladov a potvrdenia realizácie dodávok touto spoločnosťou, tak aj z nedostatkov samotnej fakturácie nezodpovedajúcej požiadavkám ustanovenia §74 ods.1 písm. f) a písm. g) zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty z hľadiska určenia rozsahu a druhu dodanej služby a jej jednotkovej ceny.
39.
Okrem predložených faktúr by nárok žalobcu, v rozpore s jeho tvrdením o predložení ďalších listinných dôkazov, mala preukazovať iba fotodokumentácia, ktorej obsah s predmetom fakturácie nemožno stotožniť z hľadiska doby výkonu na fotodokumentácii zachytených prác, miesta ich výkonu, použitých stavebných strojov ani pracovníkov.
40.
V rozpore s názorom žalobcu vykonanie faktúrovaného plnenia deklarovaným dodávateľom nepotvrdzujú nekonkrétne výpovede svedkov I. a I., stavbyvedúcich, ktorí nevedeli označiť žiadnu spoločnosť vykonávajúcu práce na stavbách a uvádzali iba pomocné výkopové a stavebné práce, pracovníkov na ktoré zabezpečil na ich požiadanie žalobca. Tieto výpovede v žiadnom ohľade nepotvrdzujú tvrdenia žalobcu o dodávateľovi faktúrovaných prác a neboli správcom dane, resp. žalovaným spochybňované, ich obsah naopak spochybňuje hodnovernosť predložených písomných čestných prehlásení menovaných svedkov, podľa obsahu ktorých ako stavbyvedúci spolupracovali u žalobcu (okrem iných) so spoločnosťou SLOVRESPO s.r.o., hoci obchodný vzťah s touto spoločnosťou netvrdil ani žalobca a táto spoločnosť sa právnym nástupcom tvrdeného dodávateľa stala až v júli 2014.
41.
Závery prijaté správcom dane vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov.
42.
Čo sa týka namietaných procesných pochybení vo veci konajúcich správnych orgánov je na základe zistení súdu z obsahu spisového materiálu potrebné konštatovať, v súlade so stanoviskom žalovaného správneho orgánu, že daňová kontrola u žalobcu bola začatá zákonným spôsobom podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku a oznámenie o nej zo dňa 22.07.2014 obsahuje všetky náležitosti, medzi ktoré zákon nezahŕňa dôvod či podklad začatia kontroly. Obdobne zákon za náležitosť protokolu z daňovej kontroly neoznačuje zaznamenanie vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu obligatórne, ale iba s odkazom na jeho vyjadrenie podľa § 45 ods.1 písm. f), zaznamenanie ktorého v protokole predpokladá návrh daňového subjektu. Takýto návrh pritom zo spisového materiálu nevyplýva a jeho realizovania žalobcom nebolo ani tvrdené.
43.
Žalobca nekonkretizoval, k akým skutočnostiam nemal možnosť sa v priebehu daňového konania vyjadriť, a v dôsledku postupu správnych orgánov sa k nim mohol vyjadriť prvýkrát až v žalobe. Takáto skutočnosť z z obsahu spisu nevyplýva, vrátane postupu, ktorým bol daňový subjekt vyzvaný podľa § 46 ods. 5 k vysvetleniu nejasností týkajúcich sa faktúry vystavenej spoločnosťou EVVAS spol. s r.o. a ktorému žalobca vytýkal nedostatok vysvetlenia, ktoré konkrétne pochybnosti a zistené skutočnosti správcu dane viedli k záveru, že predložené doklady nepreukazujú správnosť a pravdivosť údajov v nich uvedených. V tejto súvislosti má súd za to, že oznámenie pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov v identifikovateľnom účtovnom doklade, ktorý daňový subjekt predložil, tak, ako to správca dane vykonal výzvou zo dňa 29.05.2015, zodpovedá požiadavke ustanovenia zákona a ochrany práv kontrolovaného daňového subjektu. Úlohou správcu dane v tomto štádiu konania nebolo oznamovať daňovému subjektu, akými úvahami sa riadi pri vyhodnocovaní predkladaných dôkazov, ale informovať ho o pretrvávajúcich pochybnostiach a umožniť mu tak k správnosti a pravdivosti údajov v doklade sa vyjadriť a prípadne navrhnúť alebo predložiť súvisiace dôkazy, ktoré doposiaľ nenavrhol a nepredložil.
44.
V neposlednom rade súd nepriznal dôvodnosť ani námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že správca dane na základe jedného protokolu z daňovej kontroly vydal viacero rozhodnutí o vyrubení dane. Požiadavka na vydanie jedného rozhodnutia v prípade výkonu daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia, prípadne i viacero druhov dane, nemá akékoľvek logické opodstatnenie a zákon v tomto smere v žiadnom zo svojich ustanovení správcu dane neobmedzuje (takéto obmedzenie nie je možné vyvodzovať iba zo skutočnosti, že zákon v súvislosti s rozhodnutím správcu vo vyrubovacom konaní používa jednotné číslo).
45.
Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
46.
Súd preto žalobu podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol.
47.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
48.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.