Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci žalobkyne Y. E., W.. XX. XX. XXXX, M. F. V. XXX, XXX XX Q., právne zastúpenej JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa proti žalovanému Petrovi Adamekovi, nar. 15. 05. 1975, trvale bytom Francisciho 808, 980 61 Tisovec, o zaplatenie 588,32 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 588,32 Eur, a to všetko v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne, splatných vždy najneskôr do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou v prvom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením, čo i len jednej splátky alebo jej časti.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 35,- Eur pripojeným príkazom na úhradu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1) Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 05. 2018 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 588,32 Eur, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň sa voči žalovanému domáhala aj náhrady trov konania. Svoj v žalobe uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/290/2015-51 zo dňa 12. 01. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27. 01. 2016 bolo jej manželstvo so žalovaným rozvedené. Z manželstva pochádza maloleté dieťa Y. E., W.. XX. XX. XXXX, ktorý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne. Počas trvania manželstva bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účet číslo IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poukazovaný prídavok na dieťa. Aj po rozvode manželstva a zverení maloletého Y. E. do osobnej starostlivosti bol naďalej prídavok na dieťa vyplácaný na vyššie uvedený účet, a to na účet žalovaného. Žalovaná vo svojej žalobe ďalej poukázala na to, že prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, pričom v danom prípade je oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok na dieťa rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Prídavok na dieťa za obdobie od mesiaca február 2016 do mesiaca december 2017 bol poukazovaný na účet žalovaného v sume 23,52 Eur mesačne. Za mesiace január a február v roku 2018 mu bol poukazovaný rodinný prídavok po 23,68 Eur a za mesiac marec 2018 bol prídavok na dieťa uhradený už na účet žalobkyne číslo IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovanému bol poukázaný prídavok na dieťa, ktorý patrí maloletému Y., ako štátna sociálna dávka na jeho výchovu a výživu celkom vo výške 588,32 Eur a žalovaný nebol oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok na dieťa. Žalovaný prídavok na dieťa použil pre svoju potrebu a tento žalobkyni podľa jej

v žalobe uvedených tvrdení ako oprávnenej osobe odmieta vydať a tým sa na úkor maloletého Y. bezdôvodne obohatil.

2) Následne uznesením č. k. 16C/11/2018-29 zo dňa 29. 05. 2018 tunajší súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia k žalobe písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

3) Písomným podaním doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 11. 06. 2018 ( na č. l. 34-35 p. v.) sa žalovaný k podanej žalobe písomne vyjadril. Uviedol, že sa cíti byť nevinný z bezdôvodného obohatenia, a to preto, že by svojho syna Y.E. E. nikdy vedome neokradol, nakoľko nie je na to odkázaný, lebo ako ho s exmanželkou rozviedli, tak začal pracovať a riešiť problémy, ktoré mu ostali po manželstve, ako napríklad splatenie pôžičky, predanie bytu a vyplatenie hypotéky, keďže všetky veci, čo s exmanželkou spolu nadobudli dal po rozvode jej, pričom ona tieto veci rozpredala pod cenu. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na to, že keď ich so žalobkyňou rozviedli, osobne ju požiadal, aby si povybavovala veci okolo rozvodu. Do čoho sa zahŕňajú podľa názoru žalobcu aj veci okolo ich syna. Žalovaný má za to, že si žalobkyňa nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nenahlásila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zmeny o ktorých rozhodol súd. Žalovaný uviedol, že po určitej dobe zistil, že mu chodia nejaké peniaze z úradu. Bol sa pýtať pracovníčky úradu v Q., čo sú to za peniaze, a či to nemá nič spoločné s prídavkami alebo príspevkami na dieťa. Náhodou stretol aj žalobkyňu, keď vychádzal z úradu a opýtal sa jej, či má všetko vybavené. Žalobkyňa uviedla, že áno, čím mala žalovaného uviesť do omylu. Žalovaný záverom poukázal aj na to, že po splnení hypotéky a pôžičky z manželstva so žalobkyňou sám z vlastnej vôle založil svojmu synovi sporenie a pripoistenie v Slovenskej sporiteľni. Plní si aj súdom stanovené podmienky. Nakupuje svojmu synovi mimo povinných platieb určených súdom aj oblečenie, stravu, školské potreby, navštevuje s ním lekárov. Zároveň prispieva na družinu, nakoľko žalobkyňa je momentálne nezamestnaná a nedokáže ich synovi poskytnúť životný komfort a štandard, ktorý si vyžaduje jeho zdravotný stav.

4) Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 06. 2018 (na č. l. 40 p. v.). Poukázala na to, že z vyjadrenia žalovaného nesporne vyplýva, že prídavok na dieťa bol poukazovaný na jeho účet a následne s ním sám aj disponoval. Zároveň v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je zrejmé, že žalovaný nebol oprávnenou osobou na poberanie prídavku, ale bola ňou žalobkyňa, ako rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Bez ohľadu na to, či otcovi vznikajú vo vzťahu k maloletému aj iné výdavky, nad rámec priznaného minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima, je žalobkyňa oprávnenou poberateľkou prídavku na dieťa, keďže každodenne zabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje dieťa. Podľa názoru žalobkyne je prirodzené, že otec, ktorý je v súčasnosti zamestnaný poskytne svojmu maloletému dieťaťu takú formu starostlivosti, ktorá zodpovedá požiadavke § 62 ods. 2 Zákona o rodine a napĺňa právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Žalobkyňa má za to, že žalovaným vyššie uvedené skutočnosti nemajú žiadny vplyv na oprávnenosť prijatia prídavku na dieťa. Na základe uvedeného žalobkyňa na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.

5) Súd dňa 06. 02. 2019 pojednával a rozhodol v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného.

6) Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe. Ma za to, že oprávnenou osobou na poberanie prídavku na dieťa po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva sporových strán bola žalobkyňa, a z toho dôvodu bolo poberanie rodičovského prídavku na dieťa aj po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia zo strany žalovaného bez právneho titulu.

7) Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný, nakoľko po rozvode manželstva so žalobkyňou ju žiadal, aby si všetky veci na úradoch vybavila ona. Financie o ktoré sa jedná však boli žalovanému i naďalej poukazované na účet z dôvodu, že žalobkyňa úradom po rozvode manželstva neposkytla svoj účet, teda nesplnila si svoju ohlasovaciu povinnosť. Žalovaný poukázal aj na to že sa bol informovať aj na príslušnom úrade práce ohľadom toho o aké finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplácané sa jedná, pričom na úrade mu bolo oznámené, že ako poberateľku evidujú žalobkyňu. Po návšteve úradu žalovaný stretol žalobkyňu a pýtal sa jej na tieto skutočnosti, pričom žalobkyňa mu

uviedla „čo sa staráš“. Žalovaný ďalej uviedol, že by svojho syna nikdy vedome neokradol, poukázal aj na to, že nikdy nebol v minulosti trestne stíhaný, v danej veci sa cíti byť nevinný a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol. V prípade, že by bolo žalobe vyhovené uviedol, že žalovanú čiastku by bol schopný splácať formou splátok vo výške 20-30 Eur mesačne, a to k 20. dňu v mesiaci, avšak má za to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko synovi poskytoval veci aj mimo toho, na čo bol povinný.

8) Právny zástupca žalobcu vo vzťahu k možnosti uhradiť žalovanú sumu formou splátok navrhol, aby v prípade priznania nároku žalovanej bol žalovaný zaviazaný na úhradu dlhu v splátkach, avšak vo výške 40,- Eur mesačne, a to aj vzhľadom na výšku žalovanej sumy a dĺžku jej splácania, a to k 25. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh.

9) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného a po oboznámení sa s obsahom spisu, a to so žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 05. 2018, plnomocenstvom udeleným právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa 03. 05. 2018, rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/290/2015-51 zo dňa 12. 01. 2016, rodným listom maloletého Y. E., potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2016 a 2017, predpisom dávok, rozhodnutím Centra právnej pomoci, pobočka Rimavská Sobota zo dňa 19. 04. 2018 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni, odpoveďami na lustráciu žalobkyne v Registri obyvateľov, Sociálnej poisťovni a ZVJS, odpoveďami na lustráciu žalovaného v Registri obyvateľov, Sociálnej poisťovni a ZVJS , vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 06. 06. 2018, vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19. 06. 2018 a plnomocenstvom zo dňa 05. 02. 2019, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10) Zo žalobkyňou predloženého rodného súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú rodičia maloletého dieťaťa Y. E., W.. XX. XX. XXXX.

11) Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 2P/290/2015-51 zo dňa 12. 01. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27. 01. 2016 mal súd za preukázané, že sporové strany boli rozvedené, pričom maloleté dieťa Y. E., W.. XX. XX. XXXX bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti svojej matky (žalobkyne).

12) Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 07. 05. 2018 o poberaní prídavku na dieťa za rok 2016 a 2017 súd zistil, že oprávnenou osobou na poberanie prídavku na dieťa bola žalobkyňa, pričom za rok 2016 (za mesiace január až december 2016) jej prináležali dávky v celkovej sume 282,24 Eur (po 23,52 Eur mesačne) a za rok 2017 (za mesiace január až december 2017) dávky v celkovej sume 282,24 Eur (po 23,52 Eur mesačne).

13) Vychádzajúc z predpisu dávok (na č. l. 8-10) mal súd za preukázané, že v období od februára 2016 do decembra 2017 boli poukazované na účet číslo IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prídavky na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Za mesiace január a február 2018 boli na vyššie uvedený účet poukazované prídavky na dieťa v sume 23,68 Eur mesačne. Za mesiac marec bol prídavok na dieťa v sume 23,68 Eur poukázaný na účet číslo IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

14) Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15) Podľa § 1 ods. 1 až 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tento zákon upravuje poskytovanie prídavku na dieťa (ďalej len „prídavok“) a poskytovanie príplatku k prídavku. Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Príplatok k prídavku je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu.

16) Podľa § 2 ods. 1 písm. b) vyššie citovaného zákona, oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. 17) Posúdenie, či medzi sporovými stranami išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, teda § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

18) V danej veci po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný plnením bez právneho dôvodu, t.j. žalovaný nebol po právoplatnosti rozsudku o rozvode sporových strán oprávnenou osobou na poberanie prídavku na dieťa, touto osobou bola žalobkyňa, ktorej bolo maloleté dieťa na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti. Tento prídavok bol vyplatený v období od februára 2016 do februára 2018 (vrátane) na účet žalovaného číslo IBAN: SK45 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej sume 588,32 Eur. Žalovaný v danom súdnom spore tú skutočnosť, že mu vyššie uvedené dávky boli vyplatené nerozporoval. Rozporoval však to, že mu boli tieto dávky vyplatené na základe toho, že si žalobkyňa po rozvode manželstva nesplnila svoju ohlasovaciu povinnosť. Vzhľadom na nesplnenie si povinnosti zo strany žalobkyne sa žalovaný cíti byť nevinný. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). To znamená, že žalovaný je bez ohľadu na svoje zavinenie povinný nadobudnuté bezdôvodné obohatenie vydať. To, že žalobkyňa neohlásila zmenu údajov spočívajúcich v zmene čísla účtu na ktoré mali byť dávky vyplácané je irelevantné. Vzhľadom na opísaný skutkový stav a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žalobkyňou podaná žaloba je dôvodná a preto žalovaného zaviazal na vydanie ním získaného bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 588,32 Eur.

19) Vo vzťahu k žalovaným uvedeným tvrdeniam ohľadom toho, že na svojho maloletého syna prispieva aj nad rámec mu súdom stanovenej povinnosti (teda výživného), súd konštatuje, že podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ako „Zákon o rodine“) prispievajú obaja rodičia na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Je teda prirodzené, že rodič na maloleté dieťa prispieva aj nad rámec stanoveného výživného, keď mu to jeho majetkové pomery dovoľujú. Súd skutočnosti uvedené žalovaným ohľadom jeho starostlivosti o syna aj nad rámec súdom stanoveného výživného nijako nespochybňuje. Predmetom tohto súdneho sporu je však vydanie bezdôvodného obohatenia na ktoré nemal žalovaný z dôvodov už vyššie uvedených nárok. Nijako to nesúvisí s povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú v zmysle Zákona o rodine.

20) Vzhľadom na okolnosti prípadu, zistené pomery žalovaného a súhlasné stanovisko právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní vo veci samej, súd umožnil žalovanému dlh uhrádzať v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne, splatných vždy najneskôr do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou splatnou v prvom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením, čo i len jednej splátky alebo jej časti. Výška tejto splátky sa javí byť súdu vzhľadom na dlžnú istinu a dĺžku jej splácania (cca 15 mesiacov) primeraná.

21) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

23) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca plný úspech a preto mu súd vo výroku

tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24) Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

25) Podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

26) Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa ako v spore úspešná strana je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, vznikla poplatková povinnosť žalovanému, preto ho súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 35,- Eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.