Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6Csp/98/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanému: F. O., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX D., o zaplatenie 3.335,18 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.335,18 eura a 18,40% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.746,35 eura od 26.09.2014 do zaplatenia, 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.746,35 eura od 26.09.2014 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 01.03.2007 bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 45.000 Sk (v prepočte 1.493,72 eura) s pevnou ročnou úrokovou sadzbou 18,40%. Nakoľko žalovaný úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere vyčerpal v celom rozsahu, vznikla mu povinnosť v zmysle článku 1 zmluvy poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Jednou z povinností žalovaného bolo splácať poskytnutý a vyčerpaný úver mesačnými splátkami vo výške 1.225 Sk (v prepočte 40,66 eura). Nakoľko si žalovaný neplnil riadne a včas povinnosti ustanovené v zmluve o úvere, nesplácal splátky v dohodnutej dobe a v dohodnutej výške, dostal sa tak do omeškania so splácaním, čo malo za následok, že ku dňu konečnej splatnosti nesplatil poskytnutý úver v celom rozsahu. Po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním, Slovenská sporiteľňa, a.s. ho vyzvala na uhradenie dlhu, pričom ho zároveň upozornila, že v prípade, ak nevráti finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy, bude tento dlh vymáhať súdnou cestou. 1.1. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre postúpenie pohľadávky. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaného o postúpení pohľadávky, pričom bol zároveň informovaný o tom, že uhradiť pohľadávku je možné výlučne postupníkovi, t.j. žalobcovi. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 16.03.2015 bol žalovaný vyzvaný žalobcom na zaplatenie dlžnej sumy. I napriek výzve žalovaný nezaplatil žalobcovi dlh zo zmluvy o úvere. Žalovanému vznikol dlh, ktorý bol k 25.09.2014 vo výške 3.335,18 eura. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 1.746,35 eura a príslušenstva vo výške 1.588,83 eura. Príslušenstvo predstavuje zmluvný úrok 18,40% ročne a tiež zákonný 8% ročný úrok z omeškania.

2. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 11.01.2019, na ktorom na dopyt zo strany súdu k platnému postúpeniu pohľadávky právny zástupca žalobcu uviedol, že v danej chvíli žalobca nedisponuje s výzvou, ktorú jeho právny predchodca zasielal žalovanému pred postúpením pohľadávky a túto musí od právneho predchodcu dodatočne vyžiadať. Za účelom predloženia uvedeného dokladu, preukázania riadneho postupu právneho predchodcu žalobcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách bolo pojednávanie odročené na deň 06.02.2019.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení listom právneho zástupcu uviedol, že právny predchodca žalobcu postupoval pred postúpením pohľadávky v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nakoľko žalovaného pred postúpením pohľadávky vyzval na zaplatenie dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného. Žalobca tvrdí, že v konaní disponuje aktívnou vecnou legitimáciou aj bez ohľadu na skutočnosť, či bol žalovaný pred postúpením pohľadávky vyzvaný na splnenie dlhu. K ustanoveniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách uvádza, že podľa bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2009 sp.zn. 1Cdo/76/2007. Žalobca tvrdí, že v ich prípade, ak by žalovanému nebola doručená výzva v súlade s ustanovením § 92 ods. 8, bolo by postúpenie pohľadávky platné. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 524 ods. 1 OZ, ustanovenie § 92 ods. 8 veta prvá a § 89 ods. 1 Zákona o bankách. Citované ustanovenie bodu 19.16 obchodných podmienok obsahuje jednostranný adresný právny úkon druhej zmluvnej strany, ktorým dáva vopred súhlas na postúpenie pohľadávky voči nej.

4. Pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 06.02.2019, sa nezúčastnil žalovaný, ktorému zásielka bola doručovaná na adresu v Registri obyvateľov SR a túto podľa oznámenia Slovenskej pošty si neprevzal v odbernej lehote. Preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a tiež i žalobcu. 4.1. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobca zotrváva na skutkových ako i právnych tvrdeniach. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný napriek možnosti žiadnym spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, považuje sa ním uplatnený nárok za nesporný, a preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel a v prípade úspechu priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o splátkovom úvere, oznámenia o postúpení pohľadávky, výzvy žalobcu na zaplatenie pohľadávky, všeobecných obchodných podmienok a zistil tento skutkový stav: 5.1. Dňa 01.03.2007 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 45.000 Sk v prepočte 1.493,72 eura s pevnou ročnou úrokovou sadzbou 18,40%, výška RPMN bola 23,22%. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach po 1.225 Sk v prepočte 40,66 eura. Celková výška úhrad realizovaná žalovaný, ako to bolo uvedené právnym zástupcom žalobcu, bola v sume 1.105,33 eura. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 07.10.2014 vyplýva, že oznamuje žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 25.09.2014. Výška pohľadávky bola 3.335,18 eura.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 2 písm. a), b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v platnom znení k 01.03.2007, Na účely tohto zákona sa rozumie a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 4 ods. 1,2 citovaného zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f)meno a adresu spotrebiteľa, g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=01.03.2007>, v ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

9. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <http://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130?ucinnost=01.03.2007>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 524 ods. 1,2 OZ, Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá vznikla voči žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dňa 25.09.2014 zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Z ustanovenia § 92 ods. 8 citovaného zákona vyplýva, že ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Preto na pojednávaní dňa 11.01.2019 bol žalobca vyzvaný na predloženie zákonom požadovanej výzvy na úhradu dlžnej sumy. Za týmto účelom bolo pojednávanie odročené, avšak výzvu žalobca nepredložil. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu preukázať platné postúpenie pohľadávky a teda jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. 15.1. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Žalobca má povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia je povinný označiť dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Žalobca uvedenú výzvu k žalobe nepripojil a ani na základe výzvy súdu nepreukázal, že by žalovanému skutočne bola doručená výzva právneho predchodcu žalobcu, ktorou by bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť súdu všetky dôkazy, ktoré by potvrdzovali pravdivosť jeho tvrdení a preukazovali dôvodnosť podanej žaloby. V zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, ktorá je už splatná a to za splnenia predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V danej veci uvedené predpoklady splnené neboli v čase postúpenia pohľadávky, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tým nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. 15.2. V neposlednom rade súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, keď podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2014 sp.zn. 1Cdo 147/2017 ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež právo klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Podľa stanoviska najvyššieho súdu v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta uvedeného zákona, pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. 15.3. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.09.2018 sp.zn. 12Co/88/2017.

16. Preto súd na základe vyššie uvedeného žalobu žalobcu zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. V konaní bol žalovaný úspešný, napriek tomu mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli a bolo by nadbytočné najskôr mu túto náhradu priznať a potom rozhodnúť o tom, že mu trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).