Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_21P-39-2015.pdf
PDF · 117.62 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/39/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého B. S. K., L. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky W.. C. K., L.. XX.XX.XXXX, J. T.W., Č. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Košice, Štúrova 20, za účasti otca S. P. T., L.. XX.XX.XXXX, J. T., Y. X, zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, so sídlom Košice, Štúrova 20, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností t a k t o
rozhodol:
I. Z v e r u j e maloletého B. S. K. do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia b u d ú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Zo strany otca u r č u j e pre maloletého výživné, od 21.09.2015 do budúcnosti vo výške 250,- eur, ktoré je otec povinný posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
IV. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením od 21.09.2015 do 31.1. 2019 vo výške 3 825, - eur súd p o v o ľ u j e otcovi uhrádzať spolu s bežným výživným v 100 - eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
V. U p r a v u j e styk maloletého s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každý párny víkend, od piatku 19:00 hod. do nedele 17:00 hod., cez letné prázdniny prvých dvanásť mesiacov po právoplatnosti rozsudku, od 15.07. do 22.7., od 10:00 hod. do 19:00 hod., a od 12.8. do 19.8., od 10:00 hod. do 19:00 hod., cez vianočné sviatky môže otec tráviť so synom v párnom roku, od 23.12. do 30.12., od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nepárnom roku, od 30.12 do 06.01., od 09:00 hod. do 18:00 hod., cez Veľkú Noc bude otec so synom v nepárnom roku, od štvrtka do utorka vo veľkonočnom týždni, od 09:00 hod. do 18:00 hod., každú hodinu, ktorou sa začínajú tie, ktoré stretnutia si otec prevezme dieťa pred bytom matky a v končiacich termínoch si matka dieťa prevezme u otca, po ukončení styku. Po dvanástich mesiacoch bude môcť otec sa stretávať so synom od 15.07. do 29.7. a v auguste od 12.08. do 26.08.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Matka maloletého dňa 03.03.2015 požiadala súd, aby rozhodol o zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil pre dieťa výživné vo výške 1 000,- eur mesačne. Styk otca so synom navrhla upraviť tak, aby sa stretávali každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 18.00 hod do 21.00 hod v byte matky za jej prítomnosti.
2) Zároveň požiadala súd, aby predbežne zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil pre dieťa výživné vo výške 50,- eur mesačne, upravil styk otca so synom v jej prítomnosti a zakázal otcovi maloletého vycestovať do cudziny do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.
3) Súčasne požiadala aj o úpravu práv a povinností k ich synovi rozsudkom. Žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca určiť pre dieťa výživné vo výške 1.000,- eur mesačne a upraviť styk otca so synom v jej prítomnosti tak, aby sa mohol s dieťaťom stretávať každý utorok a štvrtok od 18,00 hod. do 21,00 hod. v byte matky.
4) Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti od roku 2009, z ich vzťahu sa narodil maloletý B.. K rozpadu ich vzťahu došlo z dôvodu, že otec maloletého nadviazal známosť s inou ženou a 28.2.2015 opustil spoločnú domácnosť.
5) Otec maloletého je štátnym občanom Francúzskej republiky, na Slovensku pracuje ako manažér vo firme U - Shin Slovakia, s.r.o s približným príjmom vo výške 3.500,- eur mesačne. Býva v podnájme, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
6) Matka tvrdila, že otec na základe nepravdivých údajov dal vyhotoviť synovi cestovný doklad - pas Francúzskej republiky, ktorého fotokópiu pripojila k návrhu, obávala sa toho, že bez jej súhlasu odcestuje s maloletým zo Slovenska.
7) Súd uznesením č. 21P/39/2015-12 zo dňa 7.7.2015 nariadil predbežné opatrenie a zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil pre dieťa výživné vo výške 50,- eur mesačne, ktoré zaviazal otca posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Upravil tiež styk otca s maloletým tak, že je oprávnený sa so synom stretávať každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 18,00 hod. do 20,00 hod. v prítomnosti matky maloletého. Zakázal otcovi maloletého vycestovať s dieťaťom do zahraničia.
8) Uznesenie odôvodnil tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky na základe zistených skutočností a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona. Zistil, že matka starostlivosť o dieťa zabezpečovala spočiatku s jeho otcom, neskôr sama. Ďalej uviedol, že o výške výživného potrebného pre zabezpečenie potrieb maloletého rozhodne vo veci samej podľa príjmu jeho rodičov, v predbežnom opatrení jeho výšku stanovil len v minimálnej čiastke.
9) Voči uzneseniu sa otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolal a požiadal o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, alebo o podstatne širší rozsah jeho stretávania sa so synom.
10) Krajský súd Košice svojím rozhodnutím XCoP/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.5.2015 zmenil rozhodnutie okresného súdu a zveril maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
11) Dňa 16.06.2015 matka opakovane podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, žiadala, aby súd rozhodol tak, aby maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že tak ako má upravenú starostlivosť spoločne s otcom maloletého jej to v žiadnom prípade nevyhovuje. Môže sa stať, že otec bude mať v niektorých mesiacoch syna u seba tri týždne a ona len dva týždne. Ďalej poukázala aj na to, že o styk s maloletým požiadala stará matka dieťaťa, pani I. T. a Okresný súd Košice I Uznesením č. XXP/XX/XXXX rozhodol, že stará matka dieťaťa je oprávnená sa s ním stretávať druhý párny týždeň v nepárnom mesiaci príslušného kalendárneho roku v čase od pondelka do piatku vždy od 14,30 hod. do 18,00 hod. a v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. v prítomnosti matky maloletého. Takto upravený styk zasahuje do obdobia jej striedavej starostlivosti a ukracuje ju o týždeň.
12) Dňa 12.06.2015 sa právna zástupkyňa otca stretla s právnou zástupkyňou matky za účelom prerokovania kratších intervalov návštev pred začatím starostlivosti otca o maloletého. Matka tejto žiadosti vyhovela a umožnila otcovi kratšie stretnutia s maloletým bez jej prítomnosti. Pri prvom stretnutí dňa 09.06.2015 sa po cca 2 hodinách otec spojil s matkou a oznámil jej, že maloletý sa dožaduje jej prítomnosti. Matka preto maloletého od otca prevzala. Pri druhom stretnutí dňa 11.06.2015 otec maloletého prevzal aj napriek jeho chorľavosti a prevážal ho na bicykli, čo malo údajne za následok zdravotného stavu. Ďalej sa otec údajne vyjadril dňa 4.6.2015 pred krstnou matkou maloletého, že dva týždne starostlivosti nechce, pretože si na neho maloletý musí najprv zvyknúť. Preto požiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bude maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bude oprávnený sa so synom stretávať bez prítomnosti matky vždy v pondelok a stredu, kedy maloletého vyzdvihne z jaslí o 16,30 hod. a matke dieťa odovzdá o 19,00 hod. v mieste svojho bydliska. Každý nepárny týždeň v piatok matka maloletého odovzdá otcovi o 8,00 hod..
13) Uznesením č. 21P/39/2015 - 116 zo dňa 19.6.2015 súd jej návrh zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2015.
14) Dňa 8.7.2015 matka opakovane podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku matky s maloletým dieťaťom počas striedavej osobnej starostlivosti otca.
15) Súd jej návrh uznesením č. 21P/39/2015-152 zamietol. Uznesenie dňa 18.8.2015 nadobudlo právoplatnosť.
16) Otec maloletého na pojednávaní dňa 02.09.2015 uviedol, že trvá na tom, aby dieťa bolo zverené do jeho výlučnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že ich syn je maloletý a potrebuje spokojné prostredie pre svoj ďalší vývoj a vývin. Tvrdil, že dieťa má právo byť šťastné a mať oboch rodičov. Uviedol, že syn ho ľúbi, a on ľúbi svojho syna. Nikdy nebránil, aby mohol mať plnohodnotný vzťah s matkou dieťaťa. Nikdy nebránil a nikdy nebude brániť tomu, aby ľúbil svoju matku svoju slovenskú rodinu. Na takomto riešení trval preto, lebo matke maloletého nejde o najlepší záujem dieťaťa. Matka obmedzuje jeho styk so synom, on by nikdy neobmedzoval styk matky a jej rodiny s dieťaťom. Vyšiel by v ústrety akejkoľvek požiadavke matky syna. Ak by s ním chcela byť jeden deň, týždeň u matky, bude jej vyhovené, ak slovenskí starí rodičia budú mať záujem ísť na chatu, ktorú majú, so svojim vnukom, bude im vyhovené, opakujem, nijak by ich neobmedzoval.
17) Neskôr, potom čo zmenil zamestnávateľa a začal pracovať v Poľsku, navrhol maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti, alebo do ich striedavej starostlivosti.
18) Matka maloletého ani s jednou z týchto možností nesúhlasila, tvrdila, že dieťa je na ňu citovo naviazané a viac dní bez nej nie je schopné zostať so svojím otcom.
19) Kolízna opatrovníčka uviedla, že v rodine boli vykonané viaceré šetrenia. Zistila, že dieťa po nariadení striedavej starostlivosti spočiatku odmietalo ísť k otcovi a trvalo matke určitú dobu, kým presvedčila maloletého, že k otcovi pôjde, aj to sa neobišlo bez problémov aj na strane matky, ktorá dieťa vyprevádzala so slzami v očiach, možno aj viac emotívne reagovala. Prišla k otcovi s maloletým a tam sa lúčila s dieťaťom. Dieťa emotívnejšie reaguje na matku, má k nej veľmi dobrý citový vzťah, bolo spontánnejšie vo vyjadrovaní a v celkovom prístupe aj k nej. Zistila, že maloletý neovláda francúzsky jazyk. Matka zle znášala túto situáciu po psychickej stránke a preto jej bola z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnutá pomoc psychológom z referátu pedagogicko-psychologických služieb. Otec sám predniesol, že striedavá starostlivosť ako on to badá, nie je vhodná pre dieťa a následne žiadal, aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, ona sa však domnieva, že dieťa v tomto veku by malo byť zverené matke, ku ktorej má vrelší citový vzťah, čo potvrdili aj učiteľky v jasličkách.
20) Rodičia predkladali súdu potvrdenia o vzťahu maloletého k otcovi, ktoré si vzájomne odporovali a preto súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Podaním znaleckého posudku súd poveril dňa 24.11.2015 súdnu znalkyňu z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia K. G.. Ľ. N..
21) Znalkyňa podala znalecký posudok dňa 04.04.2016. Psychologickým vyšetrením rodičov bolo zistené, že obaja sú bez preukázateľných markerov psychopatológie osobnosti, resp. takých vlastností, ktoré by boli kontraindikáciou pri výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. Obaja disponujú primeranými rodičovskými kompetenciami a kvalitami, prejavujú primeranú zodpovednosť voči dieťaťu. Podobne ako matka, aj otec sa v čase styku ako samostatný rodič dokáže spoľahlivo postarať o dieťa a zabezpečiť mu celodennú rutinnú starostlivosť.
22) Dieťa bolo v nízkom fyzickom veku, jeho vyšetriteľnosť bola do istej miery obmedzená. Znalkyňa však uviedla, že dlhšie odlúčenie od matky by v tom čase pre neho mohlo byť spúšťačom emočnej destability.
23) Citová väzba bola k obom rodičom pozitívna. Oboch rodičov malo dieťa rado.
24) Nebol zistený negatívny vzťah k niektorému z rodičov.
25) Dochádzalo k istým signálom ovplyvňovania zo strany matky.
26) Styk maloletého s niektorým rodičom neohrozoval jeho zdravie, zdravý vývoj a výchovu. Znalkyňa konštatovala, že naopak, absencia dlhšieho kontaktu s niektorým rodičom by mohla mať negatívny vplyv na jeho emočný stav.
27) Znalkyňa neodporúčala v tom čase, po dobu 1 roka nariadiť dieťaťu striedavú starostlivosť z dôvodu nízkeho veku. Navrhla styk otca s dieťaťom rozšíriť a po roku sa vrátiť k striedavej starostlivosti po dobu jedného týždňa.
28) Matka maloletého nesúhlasila s rozšíreným stykom otca s dieťaťom. Poukazovala na to, že so synom navštevuje psychologičku, pretože odlúčenie syna od nej dieťa zle znáša. K tomu bola vypočutá C.. B., ku ktorej matka chodila s dieťaťom na terapiu. Táto potvrdila, že dieťa si len pomaly zvyká na to, aby bolo od matky odlúčené na viac ako 4 dni, avšak uviedla, že postupom času maloletý zvládne aj 7 dňovú odluku.
29) Matka, ani psychologička však nepopierali, že dieťa má otca rado. Napriek tomu, že rodičia sa medzi časom podrobili odbornému poradenstvu a boli zaradení do priorít nedospeli k dohode ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému B..
30) Matka tvrdila, že v októbri 2015 sa realizovalo stretávanie maloletého s otcom aj s prestávaním od stredy do nedele podľa dohody, ktorú spolu urobili na sedení u C.. B.. Stretávania sa prestalo realizovať potom, čo sa podľa matky dramaticky zhoršil zdravotný stav maloletého, údajne z dôvodu, že dohodnuté podmienky neboli zo strany otca dodržané. Od septembra 2015 do konca januára 2016 sa uskutočnilo stretávania otca so synom prevažne v byte na D. Č.. XX E. T., kde mali obaja trvalé bydlisko. Väčšinou to bolo za prítomnosti cudzích osôb, a to v trvaní 1,30 hod. až 2 hod. podľa možností otca. V roku 2016 styk začal byť intenzívnejší aj pravidelnejší. V mesiaci február začali realizovať návštevy v trvaní 2 až 3 hodín v bydlisku otca. V mesiaci marec sa začali realizovať stretnutia s otcom v trvaní celého dňa, od 10:00 do 18. hodiny v mieste bydliska otca a zároveň aj kratšie návštevy v trvaní 2 hodín, takisto v mieste bydliska otca. Takto sa styk realizoval až do konca mája. V mesiaci jún 2016 si potom otec B. nežiadal, ale návštevy sa aj tak realizovali, pretože si návštevy vyžiadala francúzska stará matka. V mesiaci júl vyskúšali prespávanie maloletého cez víkend u otca, čo maloletý zle znášal a po porade so psychologičkou od toho opustili a vrátili sa naspäť k celodenným návštevám bez prespávania. V mesiaci august, cez prázdniny. Bol otec so synom štyri po sebe nasledujúce dní od 8 hod. rána do 18. hod. večer. V mesiacoch september až december 2016 sa stretávanie uskutočňovalo intenzívne dvakrát do týždňa, každý jeden týždeň po 2 hod. a každý víkend jeden deň od 10 hod. do 18. hod. večer. V roku 2017 v mesiaci január znova vyskúšali model prespávania cez noc u otca, s opakovaním každý druhý víkend a zároveň aj každý týždeň dvakrát týždenne návštevy u otca v trvaní 2 hod.. Takto sa stretávali do konca mája 2017 a v mesiaci jún začali praktizovať model dlhého víkendu, t.j. s dvoma prespaniami začínajúc od piatku od 6 hod. večer do nedele do 18. hod. večer s opakovaním každý druhý víkend a na otcovu žiadosť v júli zrušili návštevy dva krát týždenne po 2 hod. Takto sa stretávali naďalej. Podľa matky to je maximum, ktorý B. znesie. Tvrdila však, že ich syn zmeny znáša veľmi zle, zle psychicky reaguje. Je naviazaný na matku, začal mať detské prejavy, začal sa chovať ako dieťatko a vyžadoval si, aby ho kŕmila, pýtal si cumlík a pod. Uviedla, že ich syn si začínal zvykať na to, že sa s otcom stretáva každý druhý víkend, od piatku do nedele, a ona by súhlasila s tým, aby to takto zostalo do budúcnosti.
31) Otec maloletého pracuje od júna 2017 v Poľsku v časti Krakova. Preto na zverení maloletého do jeho výlučnej starostlivosti netrval, nakoľko takýmto spôsobom by bolo dieťa úplne vytrhnuté zo svojho doterajšieho prostredia. Domnieval sa však, že striedavá starostlivosť v týždennom intervale, pokým dieťa nie je školopovinné, by bola realizovateľná aj za tejto zmenenej situácie. Bol ochotný pristúpiť aj na situáciu, aby dieťa bolo zverené matke s tým, že otec by požadoval širší styk so synom. Požiadavka otca by bola taká, že by sa so synom stretával prvý, druhý a štvrtý týždeň v mesiaci, vždy od piatku do nedele. Počas letných prázdnin v mesiaci júl by chcel mať syna 2 týždne, a to 29. a 30. týždeň a v mesiaci august takisto 2 týždne, 33. a 34 týždeň. Pokiaľ ide o vianočnú úpravu, chcel by mať syna u seba v párnom roku, vždy posledný decembrový týždeň, 23. až 30.12 a v nepárnom roku 31.12 až 6.1, teda jeden rok by na Štedrý večer bola so synom matka a jeden otec. Počas Veľkej noci v párnom roku s otcom, v nepárnom roku s matkou.
32) Pre matku takýto styk maloletého s otcom bol neakceptovateľný z dôvodu, že dieťa by takto dlho u otca nevydržalo. Navrhla, aby v júli a v auguste sa tieto pobyty skrátili na štyri dni, resp. v auguste alebo v júli v niektorých z týchto týždňov by bol pobyt u otca aj päťdňový, čo by snáď maloletý zvládol. Čo sa týka striedania dieťaťa u otca a u matky počas Vianoc a Veľkej noci, matka k tomu pripomienky nemala, až na počet dní, ktorý sa jej zdal vysoký.
33) Stretávanie sa otca so synom navrhla ponechať tak, ako bolo v bežných týždňoch a cez prázdniny by sa mohli stretávať v párnom júlovom a v párnom augustovom týždni od piatku do utorka.
34) Maloletý B. má v súčasnosti 6 rokov, od septembra 2019 už začne byť žiakom prvého ročníka základnej školy.
35) Matka preukazovala súdu mesačné výdavky na maloletého. Platí poplatky za dieťa v materskej škôlke v priemere vo výške 242,50 eur, na stravu vynakladala okolo 130 eur, za bývanie v byte, kde žije so synom 150,- eur, predložila potvrdenie o tom, že so synom boli na dovolenke v lete, taktiež cez jarné prázdniny, v máji 2018, platbu za klub SK Uni Kalimero, čo je športový klub, ktorý maloletý navštevuje. V decembri 2018 zaplatili 130,- eur a za január 2019 - 140,- eur. Za lekársku starostlivosť a kozmetiku vynakladala 26,- eur, za knihy a nosiče s rozprávkami a pod 24,- eur, za hračky a pastelky a návštevu tvorivých dielní 287,- eur. Maloletý nechodí na krúžok francúzskeho jazyka. Otec podporuje to, že maloletý sa venuje športu a dieťa je v klube Kalimero, kde sa venuje rôznym športom, mrzí ho, že dieťa sa neučí po francúzsky.
36) Do 20.09.2015 sa realizovala striedavá starostlivosť a preto výživné za toto obdobie matka nežiadala určiť. Výživné požadovala matka určiť vo výške 600,- eur ako bežné výživné a na tvorbu úspor 200,- eur mesačne, čo sa jej javilo ako primerané možnostiam a schopnostiam otca a potrebám maloletého. Otec zaplatil za uvedené obdobie do konca mesiaca február 2019 na potreby syna 6258,- eur.
37) Otec maloletého uviedol, že za jeho súčasnej situácie je požiadavka na také vysoké výživné nereálna, pretože v Poľsku už nezarobí toľko, ako v predchádzajúcom zamestnaní, naviac si musel kúpiť byt v Košiciach, aby sa mal kde so synom stretávať. Rešpektuje to, že má platiť polovicu nákladov na škôlku dieťaťa, okrem toho maloletému kúpil bicykel, kupuje mu oblečenie. Bol by schopný prispievať na maloletého sumou 240,- eur mesačne. Za 4 roky pre maloletého nakúpil veci za 2 758,- eur / hračky, oblečenie, lieky, autosedačka /
38) Do 6/2017 pracoval v Košiciach vo firme U Shin Slovakia s.r.o., kde zarobil v rokoch 2015 až 2017 v priemere 3 363 - 3458,- eur. Z potvrdenia o výške príjmu otca za rok súd zistil, že za rok 2017 zarobil 10 081 Zlotých, čo je 2 345,56 eur. Zamestnávateľ mu prispieval na bývanie sumou 4 500 Zlotých. V roku 2018 zarobil v priemere 12 000 Zlotých, čo je 2794,- eur. Nutnosť zmeny svojho pracovného miesta vysvetlil tým, že jeho predchádzajúci zamestnávateľ sa nachádza vo finančnej strate, prerobil za tri roky 40 000 000,- eur. Navrhovali jeho preloženie do Francúzka, čo kategoricky odmietol, práve z toho dôvodu, aby nestratil i tú malú možnosť vidieť syna, ktorú má teraz. Od 1. marca 2017 dosadili na jeho post inú osobu, aby urýchlili jeho rozhodnutie a preto sa rozhodol, že z firmy odíde a nájde si iného zamestnávateľa. Na Slovensku by rovnocenné finančné ohodnotenie nedostal. V súčasnosti je nákupcom vo firme v Poľsku, čo bola jediná možnosť, aby vídal svoje dieťa,
39) Preukazoval svoje pravidelné mesačné výdavky. Platí za byt na ulici Hviezdoslavova, v roku 2015 ho mal v nájme za mesačnú odplatu vo výške 850,- eur, neskôr tento byt odkúpil. Ďalšie výdavky má za byt vo Francúzsku v Lyone a za bývanie v Poľsku. Poľský zamestnávateľ prispieval do júla 2018 otcovi na bývanie v Poľsku, avšak od augusta 2018, ako to vyplýva z potvrdení zamestnávateľa o príjme otca, už tento príspevok na bývanie otcovi nedáva. Má tiež výdavky na cestu z Poľska do Košíc za B.. Za stravu, oblečenie, hygienické potreby a voľno časové aktivity vynakladá 400 - 500,- eur mesačne. V zmysle predbežného opatrenia platil po odchode zo spoločnej domácnosti výživné na syna na účet matky, hradil polovicu výdavkov na škôlku. Nikdy neplatil 50,- eur, bolo to 100 - 150,- eur mesačne a od rozhodnutia krajského súdu, od mája roku 2015 platil presnú polovicu nákladov a preto tá suma nie je identická každý mesiac. Od októbra 2017 platí sumu 240,- eur mesačne. Od marca roku 2015 do mesiaca november 2018 zaplatil spolu 12 226,25- eur. V tejto sume je zahrnutá aj suma, ktorú platil za bývanie pre syna na Hrnčiarskej ulici, avšak nespadá to do obdobia, za ktoré sa výživné určilo.
40) Právna zástupkyňa otca požiadala súd, aby v prípade, ak určí dlžné výživné a bude vo vyššej čiastke, otec mohol toto dlžné výživné uhradiť v dvoch alebo v troch splátkach a nie do troch dní, ako určuje zákon.
41) Matka maloletého pracuje vo firme T- Systems, Slovakia s.r.o.. V roku 2015 bol jej príjem vo výške 1 100,- eur, v roku 2016 - 1 999,- eur, v roku 2017- 2 483,- eur, v roku 2018 a v roku 2019 - 2 560,- eur.
42) Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
43) Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
44) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
45) Podľa ust. § 24 ods. 2,3,4 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
46) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
47) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
48) Podľa §-u 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom.
49) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí , to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
50) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
51) Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
52) Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
53) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
54) Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
55) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
56) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
57) Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
58) Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
59) Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
60) Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
61) Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že striedavá starostlivosť v súčasnosti nie je v záujme maloletého a rovnako tak nie je v jeho záujme s ohľadom na vek a naviazanosť na matku, aby bol v súčasnosti zverený do výhradnej osobnej starostlivosti otca.
62) Styk otca s maloletým upravil tak, aby bol v čo najlepšom záujme maloletého aj jeho otca. V celom priebehu konania sa z oboch strán zdôrazňovalo, že maloletý má rád oboch svojich rodičov, u otca sa cíti dobre a to aj napriek tomu, že zatiaľ neovláda francúzsky jazyk. Ak má problémy pri odchádzaní od matky, je to spôsobené aj tým, že citlivo vníma jej obavy a smútok, ktoré sa jej nedaria pred maloletým ukryť. V spoločnosti otca sa dieťa cíti dobre, čo konštatovali aj znalkyne /otec predložil aj súkromný znalecký posudok/. Matkou uvádzaná separačná úzkosť nebola odbornými vyšetreniami mimo C.. O. potvrdená. V prípade častejších pobytov dieťaťa u otca, ktorý ma dieťa rovnako rád ako jeho matka a pripravuje pre neho rôzne aktivity, je predpoklad, že odlúčenia od matky nebudú pre maloletého problematické. Je povinnosťou matky a je to hlavne v záujme maloletého, aby dieťa na stretnutia s otcom pripravovala tak, aby sa na ne dieťa dopredu tešilo. Bežné, ľahšie ochorenia dieťaťa nie sú dôvodom, aby sa styk otca s dieťaťom zmaril.
63) V súlade s deklarovaným základným cieľom nového zákona o rodine - zvýšiť šance slabších - sa posilnilo právne postavenie dieťaťa, tento odkaz je určený najmä rodičom detí o ktorých osud v konaní ide. Demokratizácia vzťahov v rodine a upustenie od autoritatívneho prístupu rodičov môže bezpochyby viesť k vhodnejšiemu príkladu pre maloleté deti, ktorý pozitívne vplýva na osvojovanie si hodnôt maloletého a formovanie jeho charakteru. Rodičia a najmä matka ako rodič, ktorému bolo dieťa zverené, by mali pristupovať k dieťaťu ako ku samostatnej osobnosti a nie ako k prostriedku, ako ublížiť bývalému partnerovi. Rodičia by mali prekonať vzájomnú nevraživosť a v záujme maloletého by mali nájsť spoločnú reč, ako z maloletého vychovať riadneho a vyrovnaného človeka. V prípade, ak počas určeného styku maloletý bude zdravotne vážne indisponovaný, alebo nastanú iné nečakané okolnosti, matka by o tom mala otca včas informovať a zároveň mu ponúknuť náhradné riešenie - nový termín styku, aby jeho rodičovské práva zostali zachované. Maloletý má zjavne dobrý vzťah k obom rodičom a bolo by na jeho škodu, ak by sa s niektorým z nich nestretával. V budúcnosti samozrejme nie je vylúčená možná zmena úpravy zverenia maloletého, ak by si to napríklad sám želal. Rodičia by sa však mali vyvarovať prijímania svojich jednostranných záverov, ktoré môžu maloletému uškodiť.
64) Súd zároveň so zverením maloletého do starostlivosti matky rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne, nakoľko táto suma zodpovedá jeho majetkovým pomerom a potrebám maloletého.
65) Dlžné výživné súd určil za obdobie od 21.09.2015 do 31.1.2019 vo výške 3 825,3 eur ako násobok určeného výživného za 40 mesiacov a 10 dní / 10 083,3 eur/ po odpočítaní sumy 6258,- eur.
66) Podľa ust. §2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
67) O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 357 a § 362 ods. 1 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 365 ods. 1 a 2 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.