Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-20-2018.pdf
PDF · 91.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Csp/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 25, 810 00 Bratislava proti žalovanému O. C., L.. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX P. o zaplatenie 52,98 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 52,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 52,98 € od 11.6.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 18.4.2018, doručenej súdu dňa 23.4.2018, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 52,98 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 11.6.2015 do zaplatenia a náhrady trov sporového konania, a to z titulu dvoch neuhradených splátok úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 10.6.2008 právnym predchodcom žalobcu - Všeobecnou úverovou bankou, a. s. (ďalej len VÚB), ktorá tieto nároky zmluvou z 1.8.2015 postúpila na žalobcu.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk dňa 31.10.2018 písomne nevyjadril, zostal nečinný.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi; zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru čl. 5, všeobecnými obchodnými podmienkami čl. 9, tabuľkou čl. 11, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 16 a podacím hárkom k nemu čl. 17. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
5. Žalovaný ako dlžník a Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ uzavreli dňa 10.6.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1 460,53 € (44 000 Sk). Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 26,49 €, s dátumom prvej splátky dňa 10.7.20080 a poslednej dňa 10.6.2015 (pri lehote splatnosti 84 mesiacov). V zmluve bolo dojednané čerpanie úveru jednorázovo dňa 10.6.2008, druh úrokovej sadzby pevná, výška úrokovej sadzby 12,90 % ročne, RPMN 17,18 %, priemerná RPMN 17,38 %, celkové náklady dlžníka 2 411,76 € (72 656,54 Sk). V zmluve boli ďalej uvedené poplatky platné ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa tabuľkového výpisu z úverového účtu žalovaný vyčerpal sumu úveru vo výške 1 460,53 €. Žalobca si uplatňuje dve neuhradené splátky, s ktorými je žalovaný od 11.6.2015 v omeškaní. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.8.2015 sa stal nositeľom pohľadávky voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX žalobca. Túto skutočnosť žalobca preukazoval oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2015, ktoré žalovanému odoslal dňa 17.12.2015.
6. V prejednávanej veci súd aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 10.6.2008.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 524 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§52 - 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včasne plní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Zo zákonného ustanovenia § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že postúpenie pohľadávky môže dlžníkovi oznámiť buď pôvodný veriteľ (postupca) alebo nový veriteľ (postupník). Ak postúpenie oznámi postupca, dlžník nemá právo domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky tak voči dlžníkovi zakladá už samotné oznámenie postupcu o postúpení. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bolo postúpenie na žalobcu oznámené pôvodným veriteľom - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. listom zo dňa 15.12.2015 čl. 16. Odoslanie oznámenia žalobca preukázal podacím hárkom. Zároveň žalovaný doručenie oznámenia nesporoval. Súd preto dospel k záveru, že žalobca je oprávneným k uplatneniu žalobného nároku.
9. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 10.6.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1 460,53 € a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich spolu s príslušenstvom v celkovej výške 2 411,76 € formou 84 mesačných splátok po 26,49 €. Posudzovaný právny vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi nimi uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
10. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy je vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preto preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
11. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že žalobcovi bol platne postúpený nárok zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ktorou bol založený spotrebiteľský vzťah medzi stranami zmluvy, v rámci ktorého predchodca žalobcu preukázateľne poskytol žalovanému peňažné plnenie (spotrebiteľský úver) vo výške 1 460,553 € a žalovaný preukázateľne (nakoľko tvrdenia žalobcu nesporoval) porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď prestal toto plnenie splácať. Hoci neboli produkované skutkové tvrdenia k tomu, koľko splátok žalovaný na daný úver zaplatil, súd vychádzal z predmetu sporu, ktorým je viazaný, ktorým žalobca učinil len dve splátky, ktoré žalovaný neuhradil. Tieto tvrdenia žalovaný rovnako žiadnym spôsobom nesporoval. Neprodukoval tvrdenia, či dôkazy, ktorými by preukázal opak, teda, že žalobca nemá na zaplatenie žalovaných dvoch splátok nárok (napr. z dôvodu, že žalovaný ich už uhradil a pod.). Keďže podľa názoru súdu zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v súlade s § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie požadovaných dvoch posledných splátok.
12. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol i nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý uplatnil v zákonnej výške. Nakoľko žalobcovi bol postúpený (1.8.2015) úver už splatný (10.6.2015), žalobca požadoval úrok z omeškania správne odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru (teda i oboch žalovaných splátok), v danom prípade od 11.6.2015, až do jeho zaplatenia.
13. O trovách tohto sporového konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodoval najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V tomto spore bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu patrí náhrada trov v rozsahu 100%. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.