Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-55-2021.pdf
PDF · 102.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: CTR business center III. a.s., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, IČO: 31 718 132, zastúpeného advokátkou JUDr. Frederika Birková, so sídlom v Košiciach, Strojárenská 11C, proti žalovanému: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V., I. Z. XXXX/ XX, zastúpený advokátom Mgr. Drahoslav Potoček, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, o zaplatenie 5.238,27 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 3.11.2020 č.k. 24C/20/2019-126
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou žalobca uplatnil proti žalovanému ako bývalému konateľovi spoločnosti ZZ - TOP s.r.o. Košice, IČO: 45 405 476 nárok na náhradu škody vo výške 5.328,27 € s úrokmi z omeškania 8% z dlžnej sumy ročne od 1.9.2018 do zaplatenia podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 11a ods. 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2018.
2. Vznik škody žalobca odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresného súdu Košice II sp.zn. 38Er/1519/2013, vedeného na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Obchodného arbitrážneho súdu v Košiciach sp.zn. 96Ob/2/2013 z 25.3.2013 nebola uspokojená jeho pohľadávka na zaplatenie sumy 5.328,27 € zodpovedajúca dlžnému nájomnému, ktoré spoločnosť ZZ - TOP s.r.o. Košice neuhradila žalobcovi v rokoch 2012-2013.
3. Žalobca uviedol, že exekučné konanie začaté na základe jeho návrhu v roku 2013 bolo zastavené uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 25.6.2018 č.k. 38Er/1519/2013-40 podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo nebol zistený žiadny majetok povinného ZZ - TOP s.r.o. Košice. Poukázal na to, že podľa účtovných závierok spoločnosti, táto v rokoch 2013-2014 mala viacero neuhradených záväzkov, okrem dlhu na nájomnom tiež daňový nedoplatok 3.930 €, bola teda v úpadku, neschopná uhrádzať záväzky v lehote 30 dní po ich splatnosti. Žalobca tvrdil, že žalovaný, ktorý bol konateľnom spoločnosti ZZ - TOP s.r.o. od 2.3.2010 do 17.7.2014 porušil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. podať návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní od kedy sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení spoločnosti. Uvedené opomenutie zakladalo podľa tvrdení žalobcu zodpovednosť žalovaného v súlade s § 11a zákona č. 7/2005 Z.z. v zmysle ktorého, žalovaný ako osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka ZZ - TOP s.r.o., zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom porušením tejto povinnosti na včasné podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Podľa § 11a ods. 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z., na účely uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti dlžníka podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu sa predpokladá, že návrh nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, alebo ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi, bolo z takého dôvodu ukončené. Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po ukončení exekúcie pre nedostatok majetku.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný bol jedným z konateľov spoločnosti, funkciu zastával v čase od 2.3.2010 do 6.6.2014, a každý z konateľov bol oprávnený konať za spoločnosť samostatne. K zániku funkcie žalovaného ako štatutárneho orgánu došlo podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka odvolaním ku dňu 6.6.2014, čo zodpovedalo tiež zápisu tejto skutočnosti v Obchodnom registri. Vzal do úvahy obranu žalovaného, že neporušil žiadnu zo svojich povinností za čas trvania funkcie, o predlžení spoločnosti by sa mohol dozvedieť najskôr z účtovnej závierky za rok 2013, ktorá bola zostavená až 29.6.2014 po zániku jeho funkcie, a z dôvodu, že bola zverejnená 12.7.2014 odo dňa nasledujúceho plynula žalobcovi subjektívna dvojročná a objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde podľa § 106 OZ, ktorá zjavne uplynula, lebo žalobu podal až v roku 2019.
5. Pri posudzovaní nároku žalobcu súd zohľadňoval zmeny v právnej úprave § 11, § 11a zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré v konaní aplikoval, berúc na zreteľ existujúce odlišnosti v znení účinnom od 1.1.2012 do 31.12.2012, následne od 1.1.2013 do 31.12.2014 a aktuálnu právnu úpravu §11a účinného od 1.1.2018 v spojení s prechodnými ustanoveniami § 206g a § 206h zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
6. Zo súvahy spoločnosti ZZ - TOP s.r.o. spracovanej k 31.12.2013, účtovnej závierky zhotovenej k 31.12.2014 a z existencie dlhu na nájomnom za roky 2012-2013 vo výške 5.238,27 € súdu vyplynulo, že spoločnosť mala v rokoch 2012-2013 viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahovala hodnotu majetku spoločnosti, preto sa podľa § 3 zák.č. 7/2005 Z.z. považovala za dlžníka v predĺžení, čo zakladalo povinnosť na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa §11 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z.. So zreteľom na uvedené dospel k záveru, že žalovaný v roku 2012 porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a zodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v roku 2012. Poukázal na to, že v zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, osoba povinná podať v mene dlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu zodpovedala za škodu, ktorý nárok sa premlčoval v období jedného roka od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzu pre nedostatok majetku. Konštatujúc, že v danom prípade návrh na vyhlásenie konkurzu podaný nebol, posudzoval námietku premlčania vznesenú žalovaným podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na posudzované obdobie 1/2012-12/2012 v ktorom mal žalovaný porušiť povinnosť na podanie návrhu uviedol, že objektívna premlčacia lehota začala žalobcovi na uplatnenie nároku plynúť najneskôr 1.1.2013 a uplynula mu k 1.1.2016, pričom žaloba bola na súd doručená až 15.1.2019, teda po uplynutí premlčacej lehoty, z ktorých dôvodov námietku premlčania žalovaného hodnotil ako dôvodnú a konštatoval nemožnosť priznania nároku za uvedené obdobie.
7. Následne posudzoval zodpovednosť žalovaného za ďalšie obdobie až do času zániku jeho funkcie konateľa k 6.6.2014. Z ustanovenia § 11 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 do 31.12.2014 zistil, že nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, bola v tomto období sankcionované len povinnosťou zaplatiť do podstaty dlžníka sumu vo výške dlžníkovho základného imania, najviac do výšky dvojnásobku minimálnej hodnoty základného imania, preto konštatovanie zodpovednosti žalovaného za škodu neprichádzalo do úvahy. Súd tiež dospel k záveru, že zodpovednosti žalovaného sa nemôže žalobca dovolávať ani podľa §11a zák. č. 7/2005 Z.z., účinného od 1.1.2018, pretože v rozhodnom období za účinnosti novej právnej úpravy žalovaný už funkciu konateľa nezastával, keďže táto mu zanikla ešte v roku 2014. Súd poukázal na to, že prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1.1.2018 v §206g zák.č.7/2005 Z.z. stanovili, že konania, vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa zákona, začaté pred 1.1.2018, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2017. Prechodné ustanovenie §206h zákona č. 7/2005 Z.z. upravilo nároky tak, že v prípade dlžníka, ktorý spĺňal podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1. januárom 2018 a podmienky predlženia trvajú aj po 1. januári 2018, vo vzťahu k osobám, ktoré pred 1. januárom 2018 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, likvidátora alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po 1. januári 2018, je rozhodnutie súdu podľa § 11a ods. 6 rozhodnutím o vylúčení, iba ak návrh na vyhlásenie konkurzu nie
je podaný do 31. marca 2018. Vychádzajúc z prechodných ustanovení konštatoval, že právna úprava účinná od 1.1.2018 sa aplikuje na osoby zastávajúce funkciu štatutárneho orgánu k 1.1.2018, nemá spätnú účinnosť a nevzťahuje sa preto na žalovaného. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobu ako neopodstatnenú zamietol, rozhodnúc o trovách konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), keď úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia jeho nároku navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že spoločnosť žalovaného bola v rokoch 2012 a 2013 predĺžená v zmysle § 3 ods. 1 a 3 zák. č. 7/2005 Z.z., čo zakladalo v tom čase povinnosť žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu v čase výkonu funkcie konateľa, pre porušenie ktorej povinnosti zodpovedá za škodu. Považoval však za nesprávny názor súdu prvej inštancie, aby sa na ním uplatnený nárok nevzťahovali ustanovenia § 11a zák. č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2018 dôvodiac, že toto konanie voči žalovanému bolo začaté v roku 2019, nie pred rokom 2018, a že prechodné ustanovenie §206h zák. č. 7/2005 Z.z. upravuje aj situáciu, kedy podmienky predĺženia boli splnené pred 1.1.2018, a ustanovuje u štatutárov vykonávajúcich funkciu pred 1.1.2018 zodpovednosť za porušenie povinnosti na včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tomto kontexte považoval za nesprávny aj názor súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu, keďže § 11a ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 jednoznačne uvádzalo, že nárok žalobcu sa premlčí najskôr po uplynutí jedného roka od zrušenia konkurzu, či zastavenia konkurzného konania a § 11a ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., účinného od 1.1.2018, upravuje premlčanie vo väzbe na exekučné konanie tak, že premlčacia doba uplynie najskôr po uplynutí jedného roka od ukončenia exekúcie. Exekučné konanie pritom bolo právoplatne ukončené 31.8.2018 a žalobca podal žalobu vo veci 15.1.2019 pred uplynutím premlčacej doby. Svoj nárok nemohol uplatniť skôr už 1.1.2013, pretože vtedy to platný právny stav žalobcovi neumožňoval.
9. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok ako vecne správny odvolací súd potvrdil v súlade s §387 ods. 1 CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.2.2022, po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
11. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a postupu súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal zistil, že pokiaľ aj súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu z nesprávnych úvah, v konečnom dôsledku to nemalo vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia. V konaní podstatnú skutočnosť o právnych účinkoch relevantných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinných od 1.1.2018 vyhodnotil podľa názoru odvolacieho súdu správne, a v súlade so správnou interpretáciu aplikovaných právnych noriem nárok žalobcu opodstatnene zamietol.
12. Zákonná úprava, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, nadobudla platnosť a stala sa účinnou až dňom 1.1.2018 a konzistentne so zásadou zákazu retroaktivity ustanovila v prechodných ustanoveniach v § 206g zák. č. 7/2005 Z.z., že ak odsek 2 neustanovuje inak, konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017 (1). Ustanovenie § 74 ods. 6 sa použije, ak ide o súčinnosť vyžiadanú po 1. januári 2018 (2). Prechodné ustanovenie §206h zák.č. 7/2005 Z.z. dotvárajúce konštrukciu zodpovednosti osôb, ktoré boli konateľmi spoločnosti pred 1.1.2018 upravuje, že ak dlžník spĺňal podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1. januárom 2018 a podmienky predlženia trvajú aj po 1. januári 2018, vo vzťahu k osobám, ktoré pred 1. januárom 2018 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, likvidátora alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po 1. januári 2018, je rozhodnutie súdu podľa § 11a ods. 6 rozhodnutím o vylúčení, iba ak návrh na vyhlásenie konkurzu nie je podaný do 31. marca 2018.
13. Až zákonom č. 264/2017 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2018 bol zákon č. 7/2005 Z.z. novelizovaný o ustanovenie §11a zakladajúceho zodpovednosť za škodu u osôb povinných na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ak si túto povinnosť nesplnili včas.
14. Podľa § 11a ods. 1,2 zák.č. 7/2005 Z.z. osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas (1). Na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené (2).
15. Podľa § 11a ods. 3,4 zák.č. 7/2005 Z.z., ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku (3). Nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku (4).
16. Podľa § 11a ods. 5,6 zák.č. 7/2005 Z.z. osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a ods. 5 (5). Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je rozhodnutím o vylúčení (6).
17. Zodpovednosť žalovaného podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť len za porušenie povinností, ktoré by mu bolo možné pričítať za zavinenie od 1.1.2018, ak by bol v postavení štatutára spoločnosti aj po tomto dátume, lebo v zmysle § 206g a § 206h zák.č 7/2005 Z.z. do 1.1.2018 sa aplikuje právna úprava účinná do 31.12.2017. Nie je sporné, že funkcia štatutára spoločnosti ZZ - TOP s.r.o. žalovanému zanikla už 6.6.2014. K rozhodnému dňu 1.1.2018 teda nedisponoval žiadnymi kompetenciami vo vzťahu k spoločnosti, za nenapĺňanie ktorých s náležitou odbornou starostlivosťou, by bolo možné vyvodiť jeho zodpovednosť za vznik škody. Prechodné ustanovenia § 206g ods. 2 a § 206h zák. č. 7/2005 Z.z., účinné od 1.1.2018, vychádzajú zo skutočností, že akúkoľvek zodpovednosť možno vyvodzovať len z úkonov, ktoré vykonávali osoby v postavení štatutárov k 1.1.2018, lebo im svedčila povinnosť poskytovať súčinnosť správcovi podľa § 74, či povinnosť na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v súvislosti s neuspokojením pohľadávky v exekučnom konaní, najskôr malo dôjsť k vzniku škody v čase zastavenia exekučného konania, ktoré rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť 31.8.2018. V čase od 1.1.2018 do 31.8.2018 žalovanému už nesvedčilo postavenie konateľa spoločnosti, a teda ani povinnosť na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. V období pred 1.1.2018 bolo bez právneho významu skúmanie možnej zodpovednosti žalovaného ako konateľa, keď počnúc 1.1.2013 existencia tejto osobitnej zodpovednosti štatutára nebola zákonom konštituovaná, a zákon porušenie povinnosti na včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sankcionoval povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy do konkurznej podstaty vo výške minimálne dvojnásobku minimálnej sumy základného imania dlžníka, a od 1.1.2016 išlo o sankciu vo forme povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ aj súd posudzoval povinnosť žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu v roku 2012 dopustil sa logicky chybnej úvahy, ak za východisko považoval súvahu spoločnosti z roku 2012, nakoľko jej výsledok mohol byť známy až v roku 2013, keď súvaha za rok 2012 sa vyhotovuje ku 31.12.2012. Nesprávne preto uzavrel existenciu dôvodov na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v roku 2012 z titulu predĺženia. Pritom z obsahu skutkových tvrdení žalobcu, a ani obsahu spisu nevyplýva, aby v roku 2011 bola spoločnosť ZZ - TOP s.r.o. v predĺžení (naopak, podľa záznamu v súvahe z roku 2012 o predchádzajúcom účtovnom období, spoločnosť nevykazovala hodnotu záväzkov prevyšujúcich hodnotu majetku). Logike odporujúce je i konštatovanie súdu, aby mohol byť žalovaný zodpovedný v roku 2012 za požadovanú škodu 5.238,27 €, ktorá pokrývala aj nájomné z roku 2013, pretože v roku 2012 taký záväzok neexistoval. Z dôvodov absencie skutočností zakladajúcich povinnosť žalovaného na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v roku 2012, a neexistencie škody na strane žalobcu, bola bez právneho významu správnosť hodnotenia premlčania vo väzbe na rok 2012. Správne sú úvahy žalobcu iba v tom smere, že v prípade,
ak by jeho nárok existoval, námietka premlčania by sa posudzovala v súlade so špeciálnou právnou úpravou, vyplývajúcou z §11a zákona č. 7/2005 Z.z., ktorá má povahu lex specialis k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka, podľa ktorej špeciálnej právnej úpravy účinnej od 1.1.2018, sa právo žalobcu na náhradu škody premlčí najskôr jeden rok od ukončenia exekučného konania. Žalobca však nepreukázal, aby u žalovaného boli splnené podmienky na vyvodenie zodpovednosti podľa § 11a zák. č. 7/2005 Z.z., a takéto nevyplývajú ani z obdobia za čas výkonu jeho funkcie do 6.6.2014. Súdu prvej inštancie preto vecne správne rozhodol, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zákonu zodpovedajúcim spôsobom súd vyhodnotil aj nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo zásady procesnej zodpovednosti sporových strán za výsledok konania.
18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §396 ods. 1 CSP v spojení s §255 ods. 1 CSP. Odvolateľ nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu nepatrí právo na náhradu trov konania, na strane žalovaného nevznikli žiadne preukázateľné trovy, z ktorých dôvodov odvolací súd rozhodol, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).