Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-398-2017.pdf
PDF · 123.92 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/398/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobkyne: B. C., rod. O., nar. X. B. XXXX, trvalo bytom K. - O., J. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Alžbetínske nám. 2, 929 01 Dunajská Streda a splnomocnenkyňou: Michalko Legal Counsel & Co. s.r.o., Michalská 276/16, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 367 943, proti žalovanému: M. Z., nar. X. V. lXXX, trvalo bytom K. - G. M., P. XXXX/XX, o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 8. septembra 2017 č. k. 5C/378/2015-151, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 50a ods. 1 až 3 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzavreli (dňa 26.2.2007) písomne Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v ktorej dojednali podstatné náležitosti (budúcej kúpnej) zmluvy, predmetom budúcej kúpnej zmluvy bol byt č. XX na X. poschodí X-poschodového obytného domu v Z. na I. ulici č. XXX, ako aj spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (zistil omyl pri uvádzaní čísla listu vlastníctva, v zmluve bolo uvedené č. LV XXXX, namiesto správneho č. LV XXXX, ktorá skutočnosť síce spochybňuje identifikáciu nehnuteľnosti, ale nebolo sporné medzi stranami, o ktorý byt sa jedná, potom čo žalobkyňa predmetný byt prevzala do užívania). Rovnako sa strany dojednali aj na kúpnej cene v budúcej kúpnej zmluve v sume 1.000.316,896 Sk (správne 1.316.684 Sk), ako aj na spôsobe splácania kúpnej ceny (čl. III bod 3 zmluvy), v mesačných splátkach 9.826 Sk. Tvrdenia žalobkyne o poskytnutí hotovosti 800.000 Sk za prítomnosti svedkov sa nepreukázali. Túto skutočnosť však súd prvej inštancie nepovažoval za podstatnú vzhľadom na dojednanie doby, ku ktorej mala byť uzavretá kúpna zmluva v zmysle článku IV. bod 1. Kúpna zmluva mala byť uzavretá do 5 dní od uhradenia poslednej splátky banke s tým, že budúci kupujúci do tejto doby je oprávnený predmetný byt užívať. Zo samotných dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že síce uhrádzala splátky úveru na účet žalovaného v E. K. ale uvedené splátky neboli použité na krytie úveru a rovnako ešte neuplynula doba do splatnosti poslednej splátky úveru v roku 2018. Výška poskytnutého hypotekárneho úveru mala byť 980.000 Sk na dobu 13 rokov. Žalobkyňa uhrádzala úver len do decembra 2014. Súd považoval dojednanie o termíne uzavretia budúcej kúpnej zmluvy za zrozumiteľný a jednoznačný, pričom zákon nevyžaduje aby bol uvedený konkrétny dátum ako termín, postačuje ak sa táto doba určí, že sa uzavrie do toho okamihu, keď nastane určitá udalosť. Touto udalosťou bolo zaplatenie poslednej splátky banke dňom 24.4.2018, ako to uviedla žalobkyňa do zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. dňa 24.4.2015 a uplynutie najviac 5 dní od tejto udalosti. Súd prvej inštancie mal za to, že táto udalosť nenastala a ani nemohla nastať, nakoľko posledná splátka banke doposiaľ žalobkyňou uhradená nebola a nevznikla tým povinnosť žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol ako predčasne podanú. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu). Vecne dôvodil, že žalovanému, ktorý bol úspešný v tomto konaní vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak zo spisu žiadne náklady na strane žalovaného nezistil, žiadne si žalovaný neuplatnil, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie v rozsudku tiež uviedol, že z výpisu z LV č. XXXX k. ú. Z. zistil, že vlastníkom bytu č. XX bol M. Z., bytom K., P. XX v celosti, titul nadobudnutia kúpa, zavkladovaná pod č. V-448/2005, nehnuteľnosť zaťažená záložným právom na základe záložnej zmluvy zo dňa 27.5.2005.
2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhla zmenu rozsudku nahradením prejavu vôle žalovaného k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, konkrétne špecifikovanej v odvolaní nasledovne: žalovaný ako predávajúci prevádza do výlučného vlastníctva žalobkyne byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode XX, na X. poschodí, sedemposchodového obytného domu súp. č. XXX. stojaceho na parc. č. 2725/2, 2725/3, 2725/4 v okrese V. A., obec Z. k. ú. Z. evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v V. A., katastrálny odbor, spolu s XXXXX/XXXXXXX podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoločných zariadení obytného domu. Predmetom prevodu je byt č. XX na X. podlaží, byt I. kategórie pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC, predsiene, balkóna s celkovou úžitkovou plochou bytu 66 m2 + pivnica. A. obytný dom, v ktorom sa prevádzaný byt nachádza, je postavený na pozemkoch zastavané plochy a nádvoria parc. č. 2725/2, 2725/3, 2725/4 (parcely registra „C“) nachádzajúce sa v okrese V. A., obec Z., katastrálne územie Z., evidovaný na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu v V. A. - katastrálny odbor, podľa ktorého sú pozemky, vo výlučnom vlastníctve mesta Z., I. R. XX, Z., PSČ: XXX XX. Žalobkyňa ako kupujúca uvedený byt a podiel priestoru na spoločných častiach obytného domu kupuje do svojho výlučného vlastníctva a vyhlasuje, že pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov/ k zmluve o výkone správy. Žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a g/ CSP). Dôvodila, že sa v konaní domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorý porušil povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ku ktorému prevodu na žalobkyňu sa aj zaviazal zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 26.2.2007 do 5 dní potom, čo žalobkyňa uhradí kúpnu cenu za byt (čl. II. a IV. ods. 1 zmluvy), ktorej výška bola dohodnutá v sume 1.316.684 SK. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala žalobkyňa za prekvapivé. V konaní tvrdila, že kúpnu cenu zaplatila a žalovanému tak vznikla povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode bytu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tvrdenia žalobkyne nijak nepoprel a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenia žalobkyne spochybnili, napriek tomu súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne o poskytnutí hotovosti 800.000 Sk za prítomnosti svedkov sa nepreukázali. Tento záver súdu je prekvapivý, keďže nie je zrejmé, na základe čoho súd k uvedenému záveru dospel a zároveň prečo, ak mal v rozpore s princípom kontradiktórnosti sám pochybnosti o vierohodnosti tvrdení žalobkyne, prečo na tieto pochybnosti žalobkyňu neupozornil a nevyzval ju na predloženie/označenie dôkazov na podporu tvrdení o zaplatení kúpnej ceny - mohol tak byť vykonaný výsluch dcéry žalobkyne, ktorú táto uviedla ako osobu prítomnú pri odovzdaní predmetnej sumy a tiež potvrdení o zasielaní platieb ako označuje žalobkyne ďalej v odvolaní. Žalobkyňa považovala uvedenie dôkazov, z ktorých súd vychádzal za neurčité a nepreskúmateľné tak v zápisnici z pojednávania, ako aj v samotnom odôvodnení rozsudku, nie je možné zistiť, z ktorých dôkazov súd vychádzal, pri niektorých skutkových zisteniach uvádzaných na str. 4 odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie v bode 2 odôvodnenia odkazuje na jednotlivé vykonané dôkazy s tým, že v závere uvádza, že sa oboznámil s podaniami žalobkyne vo veciach 7C/436/2014 a 12C/526/2015, no nie je zrejmé, o aké podania, prípadne listiny sa má jednať a čo z predmetných podaní zistil. Taktiež nie je zrejmé, ak mal o tvrdeniach žalobkyne také pochybnosti, že žalobu zamietol, prečo sa neoboznámil s kompletnou dokumentáciou založenou v predmetných súdnych spisoch (ak na jednej strane aplikoval vyšetrovací prístup a tvrdenia žalobkyne sám spochybnil tak, mal sám zabezpečovať aj dôkazy v prospech žalobkyne a preskúmať pred vyhlásením rozsudku a uviesť aj ostatné listiny založené v predmetných spisoch, resp. oboznámiť sa s aktuálnymi zisteniami aj v trestnom konaní, tak ako ho označila právna zástupkyňa žalobkyne v podaní zo 6.12.2016. Nie je zrejmé, z akých vykonaných dôkazov vychádzal súd, ak zistil, že žalobkyňa uhrádzala splátky úveru na účet v E., ale uvedené splátky neboli použité na krytie úveru; súd nepoukázal na žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by potvrdzoval túto skutočnosť. Takéto odôvodnenie rozsudku je nedostatočné až do takej miery, že je nepreskúmateľné a arbitrárne, čím súd prvej inštancie zasiahol do procesných práv žalobkyne v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 119/03-30 a jeho rozhodnutie IV. ÚS 115/03. Súd prvej inštancie tiež nesprávne zistil, kedy na základe zmluvy vznikla povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu (zmluvu o prevode vlastníctva bytu). Súd v odôvodnení uvádza, že ešte neuplynula doba splatnosti poslednej splátky úveru, ktorá vychádza na deň 24.4.2018 a preto považuje žalobu za predčasne podanú. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že zaplatila žalovanému ešte pred podpisom zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy za byt zálohu 800.000 Sk z celkovej kúpnej ceny 1.316.684 Sk dojednanej v čl. III. v bode 2 zmluvy. Zvyšok kúpnej ceny (po odčítaní 800.000 Sk) predstavuje sumu 516.684 Sk (17.150,77 eur), ktorú mala žalobkyňa v súlade s čl. III. ods. 3 splatiť formou mesačných splátok. Tieto žalobkyňa poukazovala na účet E. K. od mája 2007 do decembra 2014, pričom za uvedené obdobie zaplatila na účet E. K. sumu 33.335,23 eur, teda preplatila kúpnu cenu a preto nebol dôvod, aby pokračovala v splátkach kúpnej ceny na účet žalovaného. V čl. II. zmluvy je dojednané, že strany uzatvoria kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k bytu a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených v čl. I. zmluvy, a to najneskôr do 5 dní od uhradenia poslednej splátky na kúpnu cenu (nie úver). Žalobkyňa kúpnu cenu preto splatila a preplatila. Záver súdu, že neuplynula doba splatnosti poslednej splátky úveru, nemá oporu v ustanoveniach zmluvy a je nesprávny, nikde v zmluve nie je dojednané, že k uzavretiu kúpnej zmluvy má dôjsť až po splatení poslednej splátky hypotekárneho úveru. Povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu sa viaže na splatenie poslednej splátky na kúpnej cene (nie úveru žalovaného - inak by kúpna cena dojednaná podľa čl. III. bod 2 zmluvy nebola rovnaká so skutočne dohodnutou kúpnou cenou). Pokiaľ záver súdu vychádzal z ustanovenia IV. ods. 1 zmluvy, nie je záver súdu prvej inštancie správny, nakoľko v predmetnom ustanovení slovné spojenie „poslednej splátky banke“ nie je možné s ohľadom na samotné jeho znenie, ani s ohľadom na ostatný text zmluvy vykladať (resp. jeho význam dotvárať) tak, že sa tým mieni splatenie hypotekárneho úveru žalovaného (ako už uviedla, bolo by to minimálne v rozpore s jasne dojednanou kúpnou cenou). S ohľadom na prekvapivosť rozhodnutia ohľadom tvrdení, ktoré neboli sporné, predložila v tomto štádiu konania dôkazy preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny a navrhla nariadiť pojednávanie, na ktorom žiadala ako svedka odovzdania časti kúpnej ceny žalovanému v hotovosti vypočuť dcéru žalobkyne J. C., prípadne v tom čase neplnoletú dcéru žalobkyne A., ktorých prítomnosť zabezpečí. Žalobkyňa na základe zmluvy poukazovala žalovanému na účet vedený v E. K., a.s. mesačné splátky v sume 9.826 Sk (326,16 eur) vždy k 24. dňu v mesiaci určené na splácanie hypotekárneho úveru poskytnutého žalovanému E. K., a.s., ktorú si banka odpisovala z predmetného účtu k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaný sa v čl. III. bod 3 zmluvy zaviazal, že takto poskytnuté finančné prostriedky nebudú použité na žiadny iný účel, ale výhradne len na splácanie hypotekárneho úveru, ktorý bol určený na predmetný byt. Povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si žalobkyňa v súlade so zmluvou riadne a včas plnila. Žalovanému na predmetný účet E. K. uhradila len prostredníctvom splátok určených na splácanie hypotekárneho úveru sumu 33.335,23 eur: v roku 2007 zaplatila z kúpnej ceny 193.400 Sk - 5.423,87 eur, v roku 2008 164.800 Sk - 5.470,36 eur, v roku 2009 5.290 eur, v roku 2010 3.960 eur, v roku 2011 3.300 eur, v roku 2012 2.190 eur, v roku 2013 3.180 eur a v roku 2014 4.521 eur, o čom predložila dôkazy.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení nesk. predpisu), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli aj na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam odvolateľky považovať za vo výroku vecne správny.
5. Podľa § 50a ods. 1 až 3 O.z.: účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach (1). Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté (2). Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.(3) Zmluva o budúcej zmluve môže byť uzavretá iba vo väzbe na inú (budúcu) zmluvu, a to či už pomenovanú alebo nepomenovanú. Zákon stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, ktoré je možné zhrnúť nasledovne: 1. zmluva je uzavretá v písomnej forme, 2. došlo ku konsenzu o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy, 3. došlo k dohode o určení doby, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Bez zreteľa na to, či samotná budúca zmluva vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu, platnosť zmluvy o budúcej zmluve vyžaduje jej uzavretie v písomnej forme. Uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, ktorá obsahuje aj podstatné náležitosti budúcej zmluvy, nemá za následok vznik budúcej zmluvy, ale iba predstavuje záväzok v budúcnosti takúto zmluvu (aj keď s vopred určeným obsahom podstatných náležitostí) uzavrieť. Dohoda o určení doby, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú uzavrieť zmluvu, je naplnená nielen určením konkrétneho dátumu, do ktorého sa zaväzujú zmluvu uzavrieť, ale pre jej určenie je dostačujúce, ak sa tak stane akýmkoľvek iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tejto dobe, napr. vo väzbe na inú právnu skutočnosť, ktorá nepochybne nastane. Ustanovenie § 50a O. z. obsahuje aj právnu úpravu dôsledkov platne uzavretej zmluvy o budúcej zmluve pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nesplní povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu. V takom prípade zákon umožňuje domáhať sa návrhom na súde nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím, a to postupom podľa § 161 ods. 3 O.s.p. (pozn. odvolacieho súdu akt. § 229 CSP), podľa ktorého „právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahrádzajú toto vyhlásenie.“ Takéto vyhlásenie vôle v rozsudku súdu má za následok, že nastávajú právne dôsledky zmluvného dojednania. Ak má výrok rozsudku nahradzovať vyhlásenie vôle na kúpnej zmluve, kúpna zmluva musí byť súčasťou výroku rozsudku súdu, alebo samotná kúpna zmluva prílohou rozsudku, pričom samotný výrok rozsudku na túto prílohu odkazuje. Vykonateľnosť takéhoto rozsudku sa prejavuje tým, že sa má za to, akoby došlo k prejavu, ktorý bol rozsudkom nahradený. Pre právo obrátiť sa na súd je mimoriadne významné určenie doby, do ktorej majú zmluvné strany povinnosť zmluvu uzavrieť. Toto právo je totiž možné uplatniť len v lehote jedného roka, ktorá začína plynúť uplynutím doby, v ktorej mala byť zmluva uzavretá. Nakoľko ide o prekluzívnu a hmotnoprávnu lehotu, právo na podanie návrhu na súd zaniká uplynutím tejto lehoty. (Občiansky zákonník pre prax (komentár) I., Jaroslav Krajčo, vydavateľstvo Eurounion) Podľa § 161 ods. 3 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie. Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. Len čo takýto rozsudok nadobudne právoplatnosť, považuje sa takáto zmluva (či iné vyhlásenie vôle súdom) za uzavretú. Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne (§ 575 ods. 1 O.z.). V zmysle tohto ustanovenia pôjde o nemožnosť plnenia len vtedy, ak k tomu došlo po vzniku záväzku. Záväzok zaniká, len čo sa plnenie stalo nemožným. Zákon neobsahuje definovanie pojmu „nemožnosť plnenia“. Obmedzuje sa iba na negatívne vymedzenie a to tak, že v ust. § 575 ods. 2 O.z. sa ako príklad vymenúva, čo sa nepovažuje za nemožnosť plnenia. Všeobecne však platí, že o nemožné plnenie pôjde iba vtedy, ak: plnenie je nemožné z objektívneho hľadiska, nemožnosť plnenia nastala až následne (teda po vzniku záväzkového vzťahu), nemožnosť plnenia nie je iba dočasná (je trvalá), a ide o nemožnosť všetkých z viacerých možných plnení. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 23/2007, ZSP č. 19/2009: Ak účastník zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy prevedie vec, ktorej budúci prevod je obsahom tejto zmluvy, platnou zmluvou na tretiu osobu, práva a povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zaniknú pre nemožnosť plnenia a medzi účastníkmi zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy vznikne zodpovednostný vzťah. Pretože porušenie povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy má právne dôsledky len pre účastníkov tejto zmluvy, nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť prevodu veci na tretiu osobu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 107/2006 z 27.3.2007 (R 4/2008): Zmluva o budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka) pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy. Nedodržanie záväzku budúceho predávajúceho vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a následné uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti s treťou osobou nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve zaniknú pre nemožnosť plnenia. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdon 1505/97 Najvyšší súd vyslovil právny záver, že zmluva o budúcej zmluve je účinná len medzi jej účastníkmi. Ak účastník tejto zmluvy prevedie vec, ktorej plánovaný prevod je obsahom zmluvy o budúcej zmluve, platnou zmluvou na tretiu osobu, zaniknú práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve pre nemožnosť plnenia (§ 575 O.z.) a na ich miesto nastupujú zodpovednostné vzťahy medzi účastníkmi zmluvy (§ 420 a nasl. O.z.). Zmluva o budúcej zmluve totiž nepôsobí absolútne a jej porušenie jedným z účastníkom nemôže mať samo o sebe vplyv na právne postavenie tretej osoby a na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou účastník zmluvy o budúcej zmluve prevádza nehnuteľnosti, o čo v zmluve o budúcej zmluve išlo, na tretiu osobu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 1721/2007). Vo všeobecnosti má nemožnosť plnenia za následok zánik existujúceho záväzku alebo jeho časti na mimozmluvnom základe a bez uspokojenia veriteľa. Z tohto hľadiska ide o následnú, resp. dodatočnú nemožnosť plnenia, ktorá nastala po vzniku záväzku, a ktorej právne následky sú s riadnymi obligačnými účinkami dotknutého záväzku nezlučiteľné. Nemožnosť plnenia sa posudzuje predovšetkým v čase splatnosti záväzku, avšak právnu relevanciu má kedykoľvek počas jeho trvania. Ak sa plnenie stane nemožným pred splatnosťou dlhu, dochádza ex lege k jeho zániku a samotná splatnosť už nenastane. V predmetnej veci v žalobe vo veci samej z 30.7.2015, doručenej súdu prvej inštancie 30.7.2015 (č.l. 19), žalobkyňa žiadala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť v k. ú. Z., obec Z., byt č. XX, na X. podlaží vo vchode XX obytného domu s. č. XXX, stojaceho na parcelách č. 2725/2, 2725/3, 2725/4, evidovanej nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v V. A. - katastrálny odbor (parcely registra „C“), ako aj k prevodu podielov priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s. č. XXX evidovanej nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v V. A. - katastrálny odbor v podiele XXXXX/XXXXXXX (ďalej aj „predmetná nehnuteľnosť“) a ktorej nehnuteľnosti kupujúca je žalobkyňa. Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu a podielovým spoluvlastníkom podielu priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, žalobkyňa v dobrej viere, že je právne zabezpečená zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorú vyhotovil právny zástupca žalovaného, postupovala podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v dobrej viere splnila záväzok v decembra 2014 a domáha sa vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Nepodarilo sa jej skontaktovať so žalovaným a na jej výzvy na uzavretie konečnej kúpnej zmluvy žalovaný nereaguje a preto podľa § 50a ods. 2 O. z. a podľa § 161 ods. 3 O.s.p. sa domáha nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného súdnym rozhodnutím. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Z., vyhotoveného 20.8.2015 (aktualizácia katastrálneho portálu 19.8.2015), v spise na č.l. 100, vyplýva, že výlučným vlastníkom (1/1) bytu č. XX vo vchode XX, X. p., a spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, bol ku dňu 19.8.2015 žalovaný M. Z., nar. X.XX.XXXX. V poznámke bolo uvedené: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom: O. L. s.r.o. IČO:45351783 so sídlom C.. G. XX, XXX XX L. formou dobrovoľnej dražby, P-520/15, č.z. 699/15; P 895/15 Oznámenie o začatí súdneho konania č. 5C/378/2015- č.z. 1237/15; P 955/15 Oznámenie o dobr. dražbe č.A 27/2015- č.z.1331/15. Titul nadobudnutia: V-448/05 - Zmluva č. 3/2005 o prevode vlast. bytu, právne účinky vkladu nastali dňa 2.2.2005, právopl. dňa 3.2.2005; V 1958/05 Záložná zmluva právoplatná dňa 27.4.2005; Z 3993/15 Postúpenie pohľadávky- č.z.1067/15; Z-5403/07-Zriadení záložného práva; Z-5234/08- Rozhodnutie o zriadení zál. práva. Dňa 5.2.2016 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie podanie zo 4.2.2016 (č.l.48 a nasl.), v ktorom uviedla, že predkladá kúpnu zmluvu, ktorú má záujem predložiť na Okresný úrad v V. A. - katastrálny odbor v prípade vyhovenia návrhu. Zároveň predložila fotokópiu potvrdenia o priebehu konania vo veci neplatnosti dražby a aktuálny list vlastníctva (kúpna zmluva, a aktuálny čiastočný list vlastníctva v prílohovej obálke č.l. 49). Z ňou predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Z., vyhotoveného 4.2.2016 (aktualizácia katastrálneho portálu 3.2.2016) vyplýva, že výlučným vlastníkom (1/1) bytu č. XX vo vchode XX, X. p., a spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, je obchodná spoločnosť R. s.r.o., ul. W. 01, A.. Ako titul nadobudnutia je uvedené Z 7339/15 Osvedčenie o dobrovoľnej dražbe N 481/15, Nz 32467/15
- č.z. 1595/15, v poznámke je uvedené: Nadobudnuté dobrovoľnou dražbou dňa 22.9.2015, v ďalšej poznámke je uvedené: P 895/15, oznámenie o začatí súdneho konania č. 5C/378/2015 - č. z. 1237/15. V podaní z 2.3.2016 žalobkyňa upresnila znenie kúpnej zmluvy v petite žaloby. Žalobkyňa sa žalobou v predmetnej veci domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného (uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu) súdnym rozhodnutím, uviedla i presné znenie zmluvy majúcej sa takto uzavrieť, svoj nárok odvodzovala zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2007, uzatvorenej so žalovaným ako budúcim predávajúcim (žalobkyňa mala byť budúcou kupujúcou), v ktorej si strany dojednali uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mala byť predmetná nehnuteľnosť, žalobkyňa dôvodila, že do dohodnutej doby nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy (žalovaný nereagoval na jej výzvy na uzavretie zmluvy) a preto sa v zákonom stanovenej dobe 1 roka domáha na súde, aby vyhlásenie vôle žalovaného bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na názore, že dojednanie o termíne uzavretia budúcej kúpnej zmluvy je zrozumiteľné a jednoznačné, keď zákon nevyžaduje aby bol uvedený konkrétny dátum ako termín, postačuje ak sa táto doba určí tak, že sa budúca zmluva uzavrie do toho okamihu, keď nastane určitá udalosť, touto udalosťou je podľa súdu prvej inštancie zaplatenie poslednej splátky banke dňa 24.4.2018 a uplynutie najviac 5 dní od tejto udalosti, a keďže bol názoru, že táto udalosť nenastala a ani nemohla nastať, nakoľko posledná splátka banke doposiaľ (k času rozhodovania súdu prvej inštancie t.j. ku dňu 8.9.2017) žalobkyňou uhradená nebola, nevznikla tým povinnosť žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho žalobu zamietol ako predčasne podanú. Zjavne teda vychádzal z toho, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bola platne uzavretá. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie - z vyššie uvedených čiastočných listov vlastníctva vyplýva a je nimi preukázané, že v čase začatia konania vo veci samej (30.7.2015) síce bol žalovaný výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom nebol už žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, keďže v tom čase už nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (jej výlučným vlastníkom už v tom čase bola tretia osoba - obchodná spoločnosť), teda práva a povinnosti zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zanikli pre nemožnosť plnenia ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Záväzok žalovaného, ktorého splnenia sa žalobkyňa domáhala žalobou, tak zanikol ex lege ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie (z dôvodu nemožnosti jeho splnenia, na ktorú skutočnosť bol súd povinný prihliadnuť) a žalobe z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť. Dodatočná nemožnosť plnenia vylučuje procesný úspech žalobkyne, ktorá sa domáha splnenia zaniknutej povinnosti, pre súd je totiž rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP). Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné považovať za vo výroku vecne správny. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, podľa ktorého bolo aplikované ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého vznikol úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni, v konaní neúspešnej. Náhrada trov konania žalovanému však priznaná nebola, keďže podľa obsahu spisu žalovanému trovy konania nevznikli. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nebol dôvod zaoberať sa ďalšími námietkami v odvolaní, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.
6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol vo veci samej plne úspešný žalovaný, vzniklo žalovanému podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni. Odvolací súd mu však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)