Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/78/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci žalobcu: W.. J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D. XX, P., proti žalovanej: N. J. X.., so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C , Budapešť 1146, Maďarsko, IČO: 01-10-041071, konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zast. Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, o zaplatenie 310,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd n e p r i p ú š ť a zmenu petitu žaloby.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2014 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/146/2012 domáhal zaplatenia sumy 310,- Eur vrátanie úrokov z omeškania od 19.03.2011 do zaplatenia s úrokom podľa úrokovej miery NBS, a to titulom vyplatenia neoprávnene zadržaných dvoch spoluúčastí za neexistujúce škodové udalosti a za neoprávnené navýšenie povinného zmluvného poistenia. Žalobca uviedol, že poisťovňa pred započatím likvidácie predmetnej poistnej udalosti požiadala žalobcu o doplatenie platby PZP zo zmluvne dohodnutej sumy 117,38 Eur na sumu 134,- Eur a opakovane si vyžiadala zaplatiť poistné za rok 2008, ktoré žalobca už uhradil, avšak toto poistenie jej zaplatil, pretože si nearchivoval doklady o zaplatení. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o zadržané spoluúčasti, išlo o poistnú udalosť žalobcu, ktorá sa plnila z jeho havarijného poistenia. Poisťovňa uznala dve poistné udalosti, avšak poistné plnenia boli zdržané za štyri. Žalobca poukazoval na to, že podľa zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. XXXXXXXXXX základná spoluúčasť je 5%, min. 5.000 Sk, t. j. 165,97 Eur. Servis Mazda za opravu poistnej udalosti č. 30110001440 účtoval 1.510,- Eur. Žalovaná neoprávnene ako spoluúčasť zadržala 331,94 Eur, čo predstavuje dvojnásobok spoluúčasti (2x 5000Sk). Spoluúčasť pritom činí 5% zo sumy 1.510,- Eur, teda 75,50 Eur, teda nárok na zdržanie je 165,96 Eur. Za opravu druhej poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX si servis Mazda účtoval 3.426,- Eur, poisťovňa si opäť ako spoluúčasť zadržala 331,94 Eur, hoci 5% činí iba 171,30 Eur. Oprávnený nárok poisťovne za spoluúčasť na zdržanie tak z týchto dvoch poistných udalostí činí 337,26 Eur (165,96 Eur + 171,30 Eur). Poisťovňa však zadržala 663,88 Eur (2x 331,94 Eur), preto si žalobca uplatňuje nárok na vrátenie neoprávneného zadržania v sume 310,- Eur (663,88 Eur - 337,26 Eur - 16,60 Eur).

2. Žalovaná (v tomto konaní) sa pôvodne žalobou zo dňa 16.05.2012 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C146/2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalobcu zaviazal zaplatiť jej sumu 103,66 Eur a trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 16.11.2010 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: P bolo poškodené motorové vozidlo EČV: P Následne Groupama poisťovňa, a.s. poskytla poistné plnenie vo výške 518,33 Eur. Žalobca (v tomto konaní) v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. žalovanej (v tomto konaní) neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenom termíne, keďže poistnú udalosť poisťovateľovi písomne oznámil až dňa 01.03.2011. Žalovanej (v tomto konaní) voči žalobcovi (v tomto konaní) v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. vznikol nárok na náhradu časti poistného plnenia vo výške 103,66 Eur.

3. Súd rozsudkom č. k. 13C/146/2012-113 zo dňa 25.02.2013, žalobu žalovanej (v tomto konaní) zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca (v tomto konaní) si splnil povinnosť písomne oznámiť poistnú udalosť.

4. Na základe odvolania žalovanej (v tomto konaní) bol tento rozsudok uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 23Co/226/2013-141 zo dňa 14.07.2014 zrušený a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie.

5. Následne rozsudkom č. k. 13C/146/2012-186 zo dňa 05.12.2014 tunajší súd vylúčil vzájomný návrh žalobcu (v tomto konaní) zo dňa 29.11.2014, doručený súdu dňa 01.12.2014, o zaplatenie 310,- Eur s príslušenstvom na samostatné konanie, návrh žalovanej (v tomto konaní) zamietol a uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2015.

6. Podaním zo dňa 01.12.2015 žalobca uviedol, že na kolíziu na parkovisku spôsobenú jeho manželkou a malicherné poškodenie vozidla neznámym vodičom si poisťovňa zaúčtovala 4 spoluúčasti (4 x 5.000,- Sk) a odmietla mu ich vrátiť (2 x 5.000,- Sk), pritom v poistnej zmluve bolo zmluvne dohodnuté, že poisťovňa za poistnú udalosť si účtuje spoluúčasť 5 %, minimálne 5.000,- Sk a nie 2 x 2 x 5.000,- Sk. Zmluva pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. XXXXXXXXXX je uzatvorená so spoluúčasťou 5%, min. 5.000,- Sk. Servis C. za opravu poistnú udalosť č. XXXXXXXXXXX účtoval 1.510,- Eur. Poisťovňa si neoprávnene ako spoluúčasť zadržala XXX,XX Eur, čo predstavuje dvojnásobok spoluúčasti (2 x 5.000,- Sk). Podľa uzatvorenej zmluvy č. XXXXXXXXXX spoluúčasť činí minimum, t.j. 5.000,- Sk (165,96 Eur), resp. 5 % zo sumy 1.510,- Eur činí 75,50 Eur, teda nárok na zadržanie je 165,96 Eur, a nie 331,94 Eur. Za opravu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX si servis C. účtoval 3.426,- Eur, no opäť si poisťovňa ako spoluúčasť zadržala sumu 331,94 Eur, hoci 5 % z 3.426,- Eur je iba 171,30 Eur, čo je podľa zmluvy nárok na zadržanie. V oboch likvidačných správach poisťovňa zdôvodňuje dvojnásobné spoluúčasti: “čl. 10 ods. 16 pokiaľ je nahlásená jedna poistná udalosť, ale z charakteru poškodenia vyplýva, že ide o dve a viac poistných udalostí, poisťovňa odpočíta spoluúčasť z každej z nich”. Žalobca mal za to, že z dôvodu, že v danom prípade sa jedná iba o drobnú kolíziu na parkovisku pri zaparkovávaní vozidla Mazda 3 a druhá poistná udalosť sa stala taktiež na parkovisku neznámym vodičom, ktorú zaregistroval až neskôr, ako sa stala, v danom prípade tak z charakteru poškodenia nemôže ísť o viacnásobné poškodenia. Navyše v poistných podmienkach havarijného poistenia (č. 0XXXXXXXXX) sa odstavec č. 16 čl. 10 nenachádza. Žalobca uviedol, že oprávnený nárok za spoluúčasť na zadržanie činí spolu 337,26 Eur (165,96 Eur + 171,30 Eur), no poisťovňa mu zadržala 2 x 331,94 Eur, t.j. 663,88 Eur. Podľa žalobcu zo zmluvy pre havarijné poistenie vyplýva, že poisťovňa má nárok zadržať iba 337,26 Eur, teda poisťovňa mu dlží 663,88 Eur - 337,26 Eur = 326,62 Eur + úroky z omeškania. Tvrdil, že o vrátenie neoprávnene zadržaných spoluúčastí požiadal elektronickou poštou dňa 19.03.2011 a doporučenými listami zo dňa 21.03.2011, 05.04.2011 a 21.03.2011. Žalobca žiadal súd o vydanie rozhodnutia, ktorým uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi neoprávnené zadržanie dvoch spoluúčastí za dve škodové udalosti vo výške 326,62 Eur vrátane úrokov z omeškania od 19.03.2011 do zaplatenia s úrokom podľa úrokovej miery NBS. Záverom dodal, že za vynútenú prácu diskriminovaného starobného dôchodcu za napísanie zdôvodnenia “Odstránenia vady návrhu” žiada uhradiť náhradnú mzdu za 4 hodiny vynútenej práce v čase osobného voľna, t.j. s príplatkom 25 %. Hodnota jeho práce za jednu hodinu je 7,80 Eur/hod. a za 4 hod. spracovania odpovede na požiadavku súdu: 4 x 7,80 Eur = 31,20 Eur; 25 % z 31,20 Eur je 7,80 Eur, t.j. spolu 326,62 Eur + 31,20 Eur +7,80 Eur = 365,62 Eur plus trovy konania.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 08.04.2016, doručenom súdu dňa 12.04.2016, k návrhu žalobcu uviedla, že dňa 09.09.2010 došlo k poistenej udalosti č. XXXXXXXXXXX, pri ktorej neznámy páchateľ poškodil motorové vozidlo C. 3, EČV: P vo vlastníctve žalobcu. Podľa charakteru poškodenia došlo k tomuto poškodeniu zachytením iného vozidla pozdĺž celej ľavej strany vozidla žalobcu. Zadný nárazník bol poškodený aj na ľavej strane, ale išlo iba o povrchové poškodenie laku. Na motorovom vozidle bol však značne zdeformovaný predný nárazník v jeho pravej dolnej časti a z tohto dôvodu bol aj menený. Predný nárazník v pravej dolnej časti nemohol byť poškodený pri tej istej poistnej udalosti, nakoľko poškodenie javilo známky priameho nárazu do poškodeného miesta. Preto bol predný nárazník v súlade s čl. 10 ods. 16 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel (ďalej len “VPPMV”) uznaný ako druhá poistná udalosť a žalobcovi bola odpočítaná aj druhá spoluúčasť, teda žalovaná odpočítala dohromady 331,94 Eur. Žalovaná nahradila žalobcovi dňa 18.03.2011 z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX škodu vo výške 1.178,06 Eur. Žalovaná ďalej uviedla, že dňa 16.11.2010 došlo na ulici J. D. v P. k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu, bolo poškodené motorové vozidlo E. V., R.: P Zo správy o nehode vyplýva, že vodička havarijne poisteného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu pri cúvaní zachytila zadnú časť motorového vozidla E. V., EČV: P čím došlo k poškodeniu pravého boku a spätného zrkadla havarijne poisteného motorového vozidla žalobcu. Žalovaná súhlasila s tým, že pri cúvaní a následnom zachytení iného vozidla mohol byť poškodený pravý bok vozidla žalobcu, ale iba predné a zadné dvere a zadná pravá bočnica. Na základe dôkladného posúdenia poškodenia motorového vozidla žalobcu a z fotodokumentácie vyhotovenej na obhliadke motorového vozidla mala žalovaná za to, že poškodenie pravého prahu, pravého predného blatníka, predného nárazníka a spodných plastov motora nesúviselo s poistnou udalosťou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010, nakoľko toto poškodenie sa javilo ako poškodenie pri nabehnutí na prekážku v smere jazdy vpred a nie pri cúvaní. Poukazovalo na to zatlačenie predného nárazníka smerom dnu, k motorovej časti. Z uvedeného dôvodu bolo predmetné poškodenie uznané ako druhá poistná udalosť a žalovaná odpočítala žalobcovi v súlade s čl. 10 ods. 16 VPPMV aj druhú spoluúčasť, teda žalovaná odpočítala dohromady 331,94 Eur. Žalovaná nahradila žalobcovi dňa 18.03.2011 z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX škodu vo výške 3.094,06 Eur. Žalobca sa voči likvidácii vyššie uvedených poistných udalostí odvolal, na čo žalovaná reagovala listom, v ktorom žalobcovi oznámila, že predmetné poistné udalosti opätovne prešetrila a prehodnotila a zdôvodnila odrátanie dohromady štyroch spoluúčastí. Žalovaná ďalej poukázala na to, že vzhľadom na to, že k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX došlo dňa 09.09.2010 a k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX došlo dňa 16.11.2010, pričom škoda z obidvoch poistných udalostí bola na účet žalobcu uhradená dňa 18.03.2011 a žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil až listom zo dňa 29.11.2014, ktorý bol súdu doručený dňa 01.12.2014, žalovaná vzniesla námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody uplatneného v tomto konaní. Rovnako tak žalovaná vzniesla námietku premlčania práva na vrátenie 16,62 Eur, ktorá suma podľa žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi poistným, ktoré mal v zmysle poistnej zmluvy - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou na motorové vozidlo Mazda 3, EČV: P zaplatiť a zvýšeným poistným, ktoré žalobca zaplatil. Aj napriek uplatneným námietkam premlčania, považuje žalovaná žalobu žalobcu za nedôvodnú v celom uplatnenom rozsahu, nakoľko žalovaná postupovala v súlade s poistnou zmluvou, keď odrátala pri likvidácii poistných udalostí č. XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXX dohromady štyri spoluúčasti. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby súd zamietol žalobu žalobcu v celom uplatnenom rozsahu.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.06.2016, doručenom súdu dňa 06.06.2016 uviedol, že zo zápisov o poškodeniach vozidla P k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXX podpísaných majiteľov vozidla - žalobcom, je zrejmé, že nárazníky neboli poškodené a ani neboli vymenené a ani nemohli byť poškodené dvomi drobnými kolíziami na parkovisku. Žalobca tvrdil, že poisťovňa vyhodnocovala škodové udalosti podľa fiktívnych zápisov o poškodeniach vozidla P ku škodovým udalostiam č. XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXX podpísané znalcom. O existencii iných zápisov zo škodových udalostí (ktoré žalobca nepodpísal) ani netušil. Zistil to až po obdržaní výzvy zo súdu zo dňa 23.05.2016 a vyjadrenia žalovanej zo dňa 08.04.2016, ktoré obdržal 27.05.2016, keď podrobnejšie preskúmal záhadné riešenia škodových udalostí. Uviedol, že tvrdenie žalovanej, že vozidlo žalobcu bolo poškodené pozdĺž celej ľavej časti, nie je pravdivé a navyše v poistných podmienkach, na ktoré uzatvoril havarijné poistenie kapitola s názvom “Všeobecné poistné podmienky pre poistenie motorových vozidiel” nie je. Tvrdil, že žalovaná predložila súdu úplne iné poistné podmienky. K námietke premlčania žalobca uviedol, že prvýkrát o náhradu škody požiadal doporučeným listom zo dňa 19.03.2011, opakovane listom zo dňa 20.05.2011 a tiež doporučeným listom zo dňa 27.01.2012. oznámenie poistného o škode k PZP k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX opakoval 12.05.2013 podaním na Okresný súd Trnava. Neoprávnene zadržané dve spoluúčasti prvýkrát požiadal doporučeným listom dňa 19.03.2011.

9. Následne sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 04.06.2016 vyjadrila žalovaná, a to vyjadrením zo dňa 21.12.2016, doručeným súdu dňa 23.12.2016, v ktorom okrem iného uviedla, že z opatrnosti vznáša námietku premlčania práv, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatnil a aj napriek uplatneným námietkam premlčania však žalovaná považuje nárok žalobcu za nedôvodný v celom uplatnenom rozsahu, nakoľko žalovaná postupovala v súlade s poistnou zmluvou.

10. Podaním zo dňa 19.05.2017 žalobca uviedol, že naďalej trvá na vrátení neoprávnene zadržiavaných dvoch spoluúčastí.

11. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 24.07.2017, doručenom súdu dňa 27.07.2017, uviedla, že opravuje chybu v písaní vo svojich podaniach zo dňa 08.04.2016 a zo dňa 21.12.2016, v častiach kde odkazovala na čl. 10 ods. 16 VPPMV, pričom správne má byť uvedený čl. 9 ods. 2 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel, ktoré boli platné v čase uzatvorenia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX Havarijné poistenie motorových vozidiel zo dňa 14.12.2017. Ďalej žalovaná poukázala na svoje vyjadrenia zo dňa 08.04.2016 a 21.12.2016 a uviedla, že keďže žalobca nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, neuniesol dôkazné bremeno, preto navrhla, aby súd návrh žalobcu zamietol v celom uplatnenom rozsahu a zároveň, aby žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej náhradu trov konania.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie predloženými listinami. Na pojednávanie sa riadne a včas predvolaný žalobca nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 18.01.2019, o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalobcu.

13. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

18. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

19. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku (ale aj v iných právnych predpisoch súkromného práva; v menšej miere sa tento inštitút vyskytuje aj v normách práva verejného) je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. K majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch pomerne pravidelne, avšak o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe zákona právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody a pod.). Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu.

20. V prejednávanej veci je predmetom konania žaloba žalobcu o vrátenie neoprávneného navýšenia povinného zmluvného poistenia a vrátenie neoprávnene zadržaných spoluúčastí zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla č. 0570004830. Predmetný nárok žalobcu súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaný počas konania, podaním zo dňa 08.04.2016, doručenom súdu dňa 12.04.2016, vzniesol námietku premlčania, zaoberal sa súd najskôr otázkou, či nárok žalobcu nie je premlčaný.

21. V ustanoveniach § 100 až § 114 je upravený inštitút premlčania. Premlčanie je spojené s plynutím času ako právne významnej skutočnosti (§ 2 ods. 1 a § 122 . Plynutie času samé osebe nemá právne účinky, pokiaľ nie je spojené s výkonom subjektívneho práva. Právna úprava premlčania má kogentnú povahu, to znamená, že účastníci občianskoprávnych vzťahov nemôžu tieto ustanovenia zmluvne meniť. Dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Pokiaľ dlžník pred súdom namietne premlčania práva, nemôže byť veriteľovi premlčané právo priznané.

22. Na to, aby premlčanie malo hmotnoprávne účinky, zákon v § 100 ods. 1 určuje dve kumulatívne podmienky: a) márne uplynutie premlčacej doby, b) námietka premlčania vznesená dlžníkom na súde. Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie práva, o ktoré ide. Za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť vyvolávajúca začiatok plynutia premlčacej doby) a koncom. Z toho dôvodu súdna prax správne vyvodila, že nie je možné, aby súd posúdil nárok žalobcu ako premlčaný bez toho, aby stanovil konkrétny dátum, odkedy premlčacia lehota začala plynúť, pretože v takom prípade nie je možné posúdiť, kedy premlčacia doba skutočne uplynula. V takom prípade platí zásada, že kto nechá premlčať svoje právo, vzdáva sa nároku, ktorý mu vyplýva z jeho subjektívneho práva. Premlčanie samo osebe ešte nespôsobuje zánik práva (pohľadávky), ale bráni len jeho vymáhateľnosti. Ide o subjektívne právo dlžníka vzniesť po uplynutí premlčacej doby (§ 101 až 110 na súde námietku proti uplatneniu práva (tzv. námietka premlčania). Pokiaľ túto námietku dlžník použije, súd nemôže premlčané právo (pohľadávku) priznať. Súd nie je oprávnený z úradnej moci (ex offo) skúmať, či uplatnené právo je premlčané, ak túto námietku dlžník nevzniesol. Nemá ani povinnosť dlžníka poučiť o jeho práve vzniesť námietku premlčania (pozri § 5 OSP).

23. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje práva nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať svojho práva na súde.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vydanie neoprávneného navýšenia povinného zmluvného poistenia a neoprávneného zadržania dvoch spoluúčastí za dve škodové udalosti vo výške 310,- Eur, uplatnil na súde až listom zo dňa 29.11.2014, ktorý bol súdu doručený dňa 01.12.2014. Následne túto sumu upravil podaním zo dňa 01.12.2015, ktorým žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 326,62 Eur a podaním zo dňa 04.06.2016 vo výške 331,96 Eur. V konaní nebolo sporným, že k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX došlo dňa 09.09.2010 a k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX došlo dňa 16.11.2010. Ako aj uvádza sám žalobca v liste zo dňa 19.03.2011 (č. l. 111) adresovanom žalovanej o započítaní spoluúčastí po odstránení následkov poistných udalostí č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sa dozvedel pri preberaní vozidla dňa 17.03.2011. Súd potom ustálil, že deň 18.03.2011 je dňom určujúcim začiatok plynutia premlčacej lehoty, a to tak subjektívnej ako aj objektívnej, keď subjektívna dvojročná premlčacia lehota začína plynúť od okamihu, kedy sa žalobca dozvedel, že k žalobcom tvrdenému bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa kedy k žalobcom tvrdenému bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalovaný sa pri preberaní vozidla dňa 17.03.2011 dozvedel, že došlo k ním tvrdenému bezdôvodnému obohateniu a že ho mala spôsobiť žalovaná a tento deň je zároveň aj dňom, kedy malo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej dôjsť, keďže týmto dňom mala žalobcovi neoprávnene zadržať plnenie zo spoluúčasti. Dvojročná subjektívna premlčacia doba potom uplynula dňa 18.03.2013 a objektívna trojročná premlčacia doba dňa 18.03.2014. Žalobca si ale svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil až podaním zo dňa 29.11.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.12.2014, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.

Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, boli splnené všetky podmienky, aby premlčanie nadobudlo hmotnoprávne účinky. Súd sa už nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalobcu, nakoľko tento v prípade ak by aj bol dôvodný, bol uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, žalobca si ním tvrdený nárok uplatnil na súde neskoro (až dňa 01.12.2014), čo nebolo v konaní ani sporným.

25. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

26. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

27. Podľa § 143 ods. 3 CSP, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

28. Súd výrokom I. nepripustil zmenu žaloby, nakoľko mal za to, že prípadné pripustenie zmeny žaloby žalobcom (rozšírenie žalovanej sumy na sumu vo výške 331,96 Eur) by si vyžadovalo vykonanie ďalšieho dokazovania a nariadenie ďalšieho pojednávania a z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania konal súd ďalej o pôvodnej žalobe žalobcu, a to aj s ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou.

29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd výrokom II. žalobu zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky a úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná, nakoľko súd žalobu zamietol, a priznal jej nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III. rozsudku), keď nezistil žiadne dôvody pre ktoré by bolo v konaní dôvodné postupovať podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Záverom súd dodáva, že žalobcom uplatnené nároky a náklady za prácu, čas a hotové výdavky, ktoré žalobca vyčísloval v jednotlivých podaniach, považoval súd za vyčíslenie trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva, ktorými by sa súd zaoberal v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti výroku I. rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti výroku II. a III. rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.