Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-9-2022.pdf
PDF · 119.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému R. D., nar. XX.XX.XXXX v C., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9.11.2021, č.k. 28Tk/4/2021-844, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.2.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. D., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 9.11.2021, č.k. 28Tk/4/2021-844 bol obžalovaný R. D. uznaný za vinného, že dňa 28.01.2021 v čase medzi 02.00 hod. až 05.00 hod. v N., na ul. E. XXXX/XX, v byte č. XX nachádzajúcom sa na druhom poschodí, v ktorom býval so svojou manželkou R. D. a tromi deťmi, z neustálených príčin zaútočil na svoju manželku v úmysle ju usmrtiť a to tak, že ju tĺčikom na mäso a podomácky ručne vyrobeným predmetom z káblov opakovane udieral po celom tele z prednej aj zadnej časti, teda po tvári, krku, hrudníku, bruchu, chrbte a končatinách, následkom čoho utrpela zlomeninu sánky a alveolárneho výbežku medzi prvým a druhým zubom s vypadnutím prvého zubu, podliatiny, pomliaždeniny a tržné rany, zároveň jej elektrikárskymi kliešťami odcvikol posledný článok prsta na malíčku pravej ruky a tento zahodil do odpadkového koša, ktorý sa nachádzal pri kuchynskej linke, v dôsledku čoho došlo u R. D., bytom N., ul. E. XXXX/XX, k zlyhaniu činnosti srdca v dôsledku tukovej embólie pri pomliaždení tela v oblasti trupu, horných a dolných končatín, ktoré pri útoku utrpela, pričom týmto konaním jej spôsobil poranenia smrteľné, nezlučiteľné so životom, ktorým dňa 28.01.2021 v ranných hodinách na mieste podľahla, teda iného úmyselne usmrtil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým a trýznivým spôsobom a na chránenej osobe - blízkej osobe, čím spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Za bol odsúdený podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to: zväzok káblov obalených lepiacou páskou (stopa č. 14), tĺčik na mäso (stopa č. 17), tĺčik na mäso (stopa č. 32), cvikacie kliešte (stopa č. 33). Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých veci stáva štát. Podľa 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému N. C., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom E. XXXX/ X, C., škodu vo výške 1.455,98 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení - maloletá F.
D., nar. XX.XX.XXXX, maloletá M. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletý R. D., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom E. XXXX/XB, N., so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, bezprostredne po jeho vyhlásení a proti všetkým jeho výrokom. Prokurátor odvolanie nepodal. 3. Podané odvolanie odôvodnil obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol (skrátene) : 3.1 Odvolanie proti napadnutému rozsudku podávam najmä z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) a písm. e) Tr. por. čo do výroku o treste, nakoľko napadnutý rozsudok považujem v časti výroku o treste za nesprávny a nezákonný. Rovnako namietam aj celé konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. 3.2 V prvom rade považujem za potrebné uviesť, že postupom súdu I. stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2021 v súvislosti so samotným vykonaním hlavného pojednávania a nevykonaním mnou navrhovaných dôkazov, došlo k porušeniu zákona a naplneniu odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Tr. por. Na začiatku hlavného pojednávania dňa 09.11.2021 súd oboznámil moje písomné podania z č.l. 799 a č. l. 809 - 810, ktoré súd I. stupňa posúdil podľa obsahu ako námietky zaujatosti. Zároveň súd uviedol, že podľa § 32 ods. 6 Tr. por. nebude o predmetných námietkach rozhodovať, pretože sú založené na dôvodoch procesného postupu konajúceho senátu, resp. postupu OČTK. S uvedeným právnym záverom súdu I. stupňa sa nestotožňujem, čo som prezentoval na hlavnom pojednávaní aj prostredníctvom môjho obhajcu. Súd nesprávne vyhodnotil uvedené podania ako námietku zaujatosti, pričom podľa obsahu ich bolo potrebné vyhodnotiť ako návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Za daných okolností bolo potrebné predložiť spis nadriadenému súdu, ktorým je v tomto prípade Najvyšší súd SR a následne vyčkať na rozhodnutie o mojom návrhu na odňatie a prikázanie veci. Za tým účelom som navrhoval odročenie hlavného pojednávania dňa 09.11.2021, čomu súd nevyhovel. S poukazom na tieto skutočnosti rozhodol súd na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2021 predčasne. Uvedená skutočnosť predstavuje v zmysle rozhodovacej praxe súdov dôvod na zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie. 3.3 Vo vzťahu k nevykonaniu mnou navrhovaného dôkazu - výsluchu dcéry F. D. uvádzam, že súd odmietol vykonanie tohto dôkazu s poukazom na to, že jej výsluch by mal smerovať k otázke výroku o vine, pričom s poukazom na moje vyhlásenie a jeho prijatie súdom, nie je ďalšie dokazovanie v otázke viny potrebné. V tomto smere došlo k nesprávnej interpretácii navrhovaného dôkazu zo strany súdu I. stupňa, nakoľko výsluch mojej dcéry som navrhoval primárne za účelom toho, aby sa vyjadrila ku skutočnostiam majúcim vplyv na výšku ukladaného trestu, k nášmu vzájomnému vzťahu, môjmu vzťahu k deťom a s tým súvisiacej mojej následne resocializácie po výkone trestu. Súd však na tieto okolnosti nereflektoval a účelovo vyhodnotil tento dôkaz ako nadbytočný. K mojej argumentácii sa súd žiadnym spôsobom nevyjadril. Skutočne mi nie je zrejmé, z akého dôvodu odmietol súd vykonanie tohto dôkazu, nakoľko jeho vykonaním by skutočne mohli byť objasnené skutočnosti majúce vplyv na výmeru trestu. Zo strany súdu I. stupňa došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a v dôsledku toho boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, rozsudok je založený na nejasných a neúplných skutkových zisteniach s tým, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov rozsudku súdu I. stupňa, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy. 3.4 S odôvodnením napadnutého rozsudku v časti výroku o uložených trestoch sa nestotožňujem, pričom závery súdu I. stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Som toho názoru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 23 rokov je v tomto prípade neprimerane prísne. 3.5 V súvislosti s ukladaním nepodmienečného trestu odňatia slobody poukazujem na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o treste absolútne nezohľadnil moje vyhlásenie o vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tomto smere súd poukázal na moje neskoršie vyjadrenia o späťvzatí vyhlásenia o vine a skutočnosť, že som úprimne neoľutoval skutok. Na jednej strane súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že nemožno na moje vyhlásenie prihliadnuť vzhľadom na moje neskoršie vyjadrenia, na druhej strane formálne a automaticky poukazuje na to, že som učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom o význame vyhlásenia o vine ma opätovne na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2021 poučil. Súd moje vyhlásenie o vine aplikuje len v tom smere, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné a zároveň súdu takýto stav vyhovuje, nakoľko nemusel vykonávať dokazovanie v tejto zložitej trestnej veci. Súd však na vyhlásenie o vine neprihliada v tom smere, že by zohľadnil takéto vyhlásenie vo výroku o treste, pričom práve toto je podstata vyhlásenia o vine (takéto zohľadnenie mal na mysli aj zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu). Som toho názoru, že na následné odvolanie
vyhlásenia nemožno prihliadať (tak ako to učinil súd I. stupňa), a to práve s poukazom na to, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné. 3.6 Ak súd neprihliada pri rozhodovaní o treste na moje vyhlásenie o vine, v takom prípade mi nie je zrejmé, z akého dôvodu moje vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2021 prijal. Súd je povinný pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí vyhlásenia dôsledne posudzovať, či bolo vyhlásenie učinené slobodne, vážne a úprimne. Z mojich dovtedajších vyjadrení v rámci prípravného konania muselo byť súdu zrejmé, že nesúhlasím s právnou kvalifikáciou skutku a nestotožňujem sa s tým, že som sa dopustil obzvlášť závažného zločinu vraždy. Napriek vedomosti súdu o takomto mojom postoji k trestnej činnosti súd neváhal moje vyhlásenie o vine prijať (a to za skutočne zvláštnych okolností vytvorených súdom a mojim vtedajším obhajcom), a to len za účelom zjednodušenia jeho postupu v rámci tohto trestného konania. Takýto postup súdu nepovažujem za správny. 3.7 Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam poukazujem na to, že inštitút vyhlásenia obžalovaného v prípade, ak obžalovaný vyhlási, že je vinný, výrazne urýchľuje konanie pred súdom a umožňuje, aby sa súd zaoberal len otázkou trestu. Vo veľkej väčšine prípadov končia takéto „skrátené“ hlavné pojednávania právoplatným rozsudkom súdu už po jeho vyhlásení s tým, že súd na uvedené vyhlásenie prihliada obdobne ako pri uzatvorení dohody o vine a treste (teda znížením trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby). Súd sa tak primárne môže zamerať na otázku trestu (alebo aj ochranného opatrenia) a viesť dokazovanie iba v tomto smere, pričom prípadné odvolanie je taktiež podané len do výroku o treste a odvolací súd preskúmava taktiež len výrok o treste. V prípade vyhlásenia o vine mal súd aj v mojom prípade aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák, resp. analogicky § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Odôvodnenie rozhodnutia súdu I. stupňa, prečo tak nepostupoval, nemožno považovať za dôvodné a zákonné. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe súdov SR (primárne Najvyššieho súdu SR), súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine by mal mať možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. Som toho názoru, že práve o takýto prípade tu ide a súd nepochybne mal pristúpiť k aplikácii vyššie uvedených ustanovení. 3.8 Súd I. stupňa pri ukladaní trestu navyše nesprávne vyhodnotil existenciu poľahčujúcich okolností, kedy mi priznal len poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. j) Tr. zák. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. mi nemožno priznať. Opäť tu vystupuje do popredia ten fakt, že na jednej strane súd prijal moje vyhlásenie o vine (teda akceptoval moje priznanie) a na druhej strane moje priznanie v rámci rozhodovania o treste neakceptuje. Uvedomujem si fakt, že počet poľahčujúcich okolností nemá vplyv na výšku uloženého trestu, avšak nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. l) Tr. zák. samo o sebe predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. 3.9 Pri posudzovaní výrokov napadnutého rozsudku v otázke trestu je potrebné vychádzať z faktického stavu v tejto trestnej veci. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2021 som urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prvého I. stupňa prijal, avšak túto skutočnosť svedčiacu v môj prospech vo výroku o treste nijako nezohľadnil. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe súdov, prijaté vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní je potrebné vždy vyhodnotiť v prospech obžalovaného 3.10 Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov je neprimeraný a je v zjavnom rozpore s účelom trestu tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. Mám za to, že ujma nemôže byť cieľom trestania, ale len prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. V tomto konkrétnom prípade som toho názoru, že uložený nepodmienečný trest v takej dlhej výmere nemôže splniť svoj účel, a to ani v zmysle individuálnej ako aj generálnej prevencie. Mám za to, že výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody kratšieho trvania pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby bude dostatočne zabezpečená ochrana spoločnosti pred odsúdeným, tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. 3.11 S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadam Krajský súd v Trnave, aby zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Tk/4/2021 zo dňa 09.11.2021 a uložil súdu I. stupňa znovu konať a rozhodnúť. 4. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie aj svojimi vlastnými podaniami, v ktorých uviedol (skrátene) : 4.1 Ide o vykonštruovanú vraždu a manipuláciu zo strany sudcu a prokurátorky, pretože už pri podaní obžaloby sa súd sa vyjadril môjmu prvému advokátovi, že ho nezaujíma dôkazná situácia a tak isto nebude brať do úvahy znalecké posudky, ako aj svedkov, že on ma odsúdi za vraždu tak či onak. Ja som svoju manželku nezavraždil, urobil som hroznú vec, že som ju veľmi zbil, no nevedel som, čo príde
potom, že to bude mať také fatálne následky a za pár hodín na to moja žena umrie. Nepomyslel som na to, že by som jej chcel takto ublížiť, nedajbože ju zabiť. Sám neviem, čo sa so mnou stalo. Hlavné je to, že moja žena potom ako som ju zbil, ešte minimálne 2 hodiny žila, čo vie potvrdiť aj kľúčový svedok a to moja dcéra F.. Preto súd, ako aj prokurátorka nikdy nepripustili, aby moja dcéra vypovedala. Je to kľúčový svedok, ktorý jediný vie preukázať skutočnosti, ktoré sú reálne a pravdivé, ako aj to, že ide o nadkvalifikovaný celý skutok. Preto žiadam, aby moje vyhlásenie, ktoré som spravil dňa 9. 9. 2021 pod psychickým nátlakom a v emočnom zrútení, bolo odmietnuté a aby sa začalo dokazovanie. Sudca aj prokurátor úmyselne odmietajú spravodlivo rozhodnúť o skutku, ktorý sa stal, prekrúcajú celé konanie, moje slová, vymýšľajú nové nepravdivé skutky, ktoré sa nestali a ohýbajú celé právo a zneužívajú svoje právomoci a maria spravodlivosť. Preto som na nich podal trestné oznámenie na úrade špeciálnej prokuratúry. Žiadam aby ste zbavili mlčanlivosti môjho advokáta JUDr. Elingera, aby mohol povedať aj on pravdu. Taktiež žiadam a prosím, vás o detektor lži, aby ste ma na neho poslali, pretože už neviem ako mám dokázať, že hovorím pravdu. Akokoľvek sme sa snažili dokázať pravdu, vždy nám všetko bolo odmietnuté aj v prípravnom konaní aj pred súdom. Poukazujem na zaujatosť sudcu JUDr. Szaba, že nerozhodol o odňatí veci z Okresného súdu Trnava, ako aj na jeho machináciu dňa 9. 9. 2021, keď pred začatím súdneho hlavného pojednávania, za prítomnosti prísediacich, prokurátorky, môjho advokáta a veliteľov eskorty, zavolal do miestnosti môjho brata a povolil mi, aby som sa s ním išiel rozprávať do zadnej lavice pre verejnosť. Napriek tomu, že som po celý čas v kolúznej väzbe, aj keď ja som vôbec nežiadal súd o takéto konanie, považujem za machináciu zo strany sudcu a prokurátorky, aby som sa psychicky aj emočne zrútil, čo sa aj stalo a urobil som v takomto stave vyhlásenie pod takýmto nátlakom. 4.2 Poukazujem na nezákonnosť a porušenie mojich práv a to už od začiatku konania, keď dňa 28. 1. 2021 sa do môjho bytu nahrnulo cez 20 policajtov zo N., Dunajskej Stredy, ako aj Trnavy a začali prehľadávať celý byt a veci v ňom, ako aj zaistenie môjho mobilu, ktorý my odobrali a mňa s mojimi deťmi hneď umiestnili do detskej izby. Po troch hodinách má príslušník polície zobral do kúpeľne založil mi púta a zobral ma na obvodné oddelenie Policajného zboru v Šamoríne a po niekoľkých hodinách ma previezli do CPZ v Trnave. Tým pádom mi bola zamedzená účasť pri prehliadke bytu, veci v ňom, či následnej manipulácie s vecami v byte príslušníkmi policajného zboru, ako aj ich možné fingovanie, nastraženie vecí, dôkazné predmety, ich umiestnenie, ako aj ich znehodnotenie v môj neprospech. Nie je vylúčené, že mohli pozmeňovať dôkazné predmety a iné, čím bol porušený minimálne § 105 ods. 1 Trestného poriadku. Nikto má nepoučil o vykonaní prehliadky bytu, ani mi nikto nepreukázal oprávnenie. 4.3 Obžalovaný v rámci odvolacieho konania predložil návrh na vypočutie svedkov: F. D., M. D., znalcov na súdnom pitvu, znalcov z odvetvia mechanoskopie, znalcov z odvetvia kriminalistickej daktyloskopie. Ich vypočutie považuje za dôležité pre úplnosť skutkových zistení a ich správnosť, ako aj na vysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie súdu. 4.4 Podané odvolanie tiež doplnil o dôvod, že mu orgány činné v trestnom konaní neumožnili telefonovať s advokátom a to aj po opakovanom poslaní vypísanej žiadosti na telefonovanie. Vždy, keď som potrebovala advokáta, tak som musel volať mojej rodine, aby volali môjmu advokátovi, čím orgány činné v trestnom konaní porušovali moje práva. Poukazuje aj na to, že nedošlo k zmene dôvodov väzby a sudca ma ponechal aj naďalej kolúznej väzbe a nikdy som sa ani kolúzne nesprával, preto mám za to, že ide o ďalšie porušenie zákona, nakoľko podľa novelizácie zákona o kolúznej väzbe platí maximálna lehota 5 mesiacov s výnimkou, ak nejde o organizovanú skupinu, doživotný trest alebo ak sa preukáže kolúzne správanie. 4.5 Obžalovaný aj vo svojom ďalšom podaní, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 17. 2. 2022, doplnil svoje odvolacie námietky, ktoré sa vzťahujú k časovým rozporom ohľadne doby úmrtia poškodenej, času vykonania prehliadky mŕtvej ohliadajúcim lekárom a príchodu príslušníkov policajného zboru na miesto činu. Poukazuje na to, že skutočnosti uvádzané v úradných záznamoch, ktoré sa týkajú konania posádky rýchlej zdravotníckej pomoci, ktorá bola privolaná na miesto činu, sú v rozpore s inými zistenými skutočnosťami a nezakladajú sa na pravde. Skutočnosti, uvedené v zázname o lekárskej prehliadke unikli na verejnosť a média písali o vymyslených zraneniach, ktoré samozrejme znalecký posudok vykonaný po pitve vyvracia, čím uviedli celú verejnosť do omylu, ako aj jeho rodinou a spôsobili jeho rodinné zbytočné útrapy. Príslušníci policajného zboru poskytli verejnosti mylné a klamlivé informácie. Z toho vyplýva, že úradné záznamy boli zmanipulované a celý postup je v rozpore so zákonom. Obžalovaný ďalej poukázal na nezákonnosť vykonania domovej prehliadky a dôkazy, ktoré boli pri nej získané sú nezákonné. Zo strany vyšetrovateľky bol vydieraný a to tak, že pri výsluchu mu vyšetrovateľka povedala, že ak sa neprizná k vražde, tak sa spolu s prokurátorkou postará o to, že jeho tri deti skončia v detskom domove a jemu vybavia doživotný trest. Takýmto spôsobom vydierali aj jeho rodinných príslušníkov. Obžalovaný nemohol komunikovať so svojím advokátom, čím sa maril celý jeho postup obhajoby. Obžalovaný tiež poukázal na to, že znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie
majú riešiť úlohy z hľadiska odbornosti a nie sú oprávnení riešiť právne otázky a hodnotiť vykonané dôkazy. Zopakoval tiež, že zo strany súdu bol vystavený psychickému aj emočnému tlaku, pod vplyvom ktorého urobil vyhlásenie o vine. Prvostupňovému súdu tiež vytkol, že nepredložil jeho žiadosť odňatie a prikázanie veci nadriadenému súdu, ale jeho podania posúdil ako námietku zaujatosti, s ktorou sa nezaoberal. Poukázal aj na to, že hoci súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného, nejako to nezohľadnil pri ukladaní trestu. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný trval na dôvodoch svojho odvolania. Prokurátor ho navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, ale aj proti výroku o vine, ktoré v tomto prípade odvolaním nemožno napadnúť. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. 6. Časť odvolania obžalovaného smeruje proti výroku o vine, respektíve proti konaniu, ktoré vydaniu tomuto výroku predchádzalo, vrátane namietania zákonnosti získania dôkazov, ktoré majú obžalovaného usvedčovať zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na skutočnosť, že vina obžalovaného bola v prvostupňovom konaní ustálená na základe jeho vyhlásenia o vine, postupom podľa ustanovení § 257, ods. 1 písm. b), ods. 5-8 Trestného poriadku, nie je možné výrok o vine v odvolacom konaní meritórne preskúmať a to s poukazom na znenie ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku. Preto sa odvolací súd nezaoberal preskúmaním výroku o vine obžalovaného. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a jeho následnému prijatiu podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, zákonným spôsobom. Skutočnosti uvádzané obžalovaným o tom, že toto vyhlásenie urobil v emocionálnom rozrušení a pod nátlakom, ktorý na neho vyvinul sudca prvostupňového súdu (ods. 4.1. tohto uznesenia), zostali iba v rovine nepreukázaných tvrdení. 7. Námietku voči postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní dňa 9. 11. 2021 (ods. 3.2 tohto uznesenia), považuje odvolací súd za nedôvodnú. 8. Z obsahu podaní, ktoré sa v spise nachádzajú na číslach listu 799, 809 až 810, na základe ktorých namieta obžalovaný nesprávnosť postupu prvostupňového súdu, vyplýva, že v týchto namietal osobu konajúceho sudcu prvostupňového súdu. Uvádzal skutočností, ktoré majú svedčiť o jeho zaujatosti a o jeho nezákonnom postupe, ktorým mal prinútiť obžalovaného priznať sa ku skutku, ktorý nespáchal. Na základe týchto námietok voči konajúcemu sudcovi prvostupňového súdu, žiadal obžalovaný, aby bola vec odňatá Okresnému súdu Trnava a prikázaná inému okresnému súdu mimo trnavského okresu. Prvostupňový súd správne posúdil uvedené podanie ako námietku zaujatosti. Na hlavnom pojednávaní dňa 9.11.2021 predseda senátu prvostupňového súdu obžalovanému oznámil, že o týchto námietkach zaujatosti nebude rozhodovať, pretože tieto nie sú založené na dôvodoch uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ale na dôvodoch procesného postupu konajúceho senátu, respektíve postupu orgánov činných v trestnom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd postupoval v súvislosti s uvedenými námietkami zaujatosti správne, keď od ich odmietol rozhodovať v zmysle
ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku, aj keď z iných dôvodov ako uviedol prvostupňový súd. Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú vznesené námietky zaujatosti voči predsedovi senátu, respektíve voči všetkým členom senátu, založené iba na procesnom postupe konajúceho súdu, ale sú založené aj na dôvodoch zaujatosti a nezákonného konania (nátlaku), ktoré mal uskutočniť predseda senátu voči obžalovanému na hlavnom pojednávaní dňa 9.9.2021, na ktorom obžalovaný urobil vyhlásenie o vine. V tomto je rozhodujúce, že uvedené konanie predsedu senátu prvostupňového súdu, obžalovaný namietol 7.10.2021, teda s odstupom cca jedného mesiaca po tom, ako k nemu malo dôjsť (na hlavnom pojednávaní dňa 9.9.2021). Nemožno teda konštatovať, že by obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi, respektíve voči celému konajúcemu senátu, bez meškania, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 31 ods. 5 Trestného poriadku. Podľa ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku, sa o námietke zaujatosti, ktorá nebola vznesená bezodkladne, nekoná. 9. Odvolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2021, Tpj 37/2021, na zjednotenie výkladu ustanovenia § 23 Trestného poriadku, podľa ktorého medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Trestného poriadku patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného konania. Rozhodujúcou je v tomto smere existencia niektorého z dôvodu vylúčenia podľa § 31 Trestného poriadku, ktorý musí byť daný u všetkých sudcov príslušného súdu, resp. v prípade krajského súdu u všetkých sudcov dotknutého kolégia. Preto ak sa podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti vznesenej voči konkrétnemu sudcovi, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Trestného poriadku, nekoná, a teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o vylúčení ani konkrétneho (jednotlivého) sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý je založený len na takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči všetkým sudcom príslušného súdu (argumentum a minori ad maius). Túto skutočnosť je však nevyhnutné procesne zaznamenať, aby bolo zrejmé, že takýto návrh na odňatie a prikázanie veci nezostal nepovšimnutý. Pokiaľ v takejto situácii predloží príslušný súd návrh na odňatie a prikázanie veci najbližšie spoločne nadriadenému súdu, ten mu ho bez rozhodnutia vráti. 10. Právny názor vyjadrený v stanovisku citovanom v predchádzajúcom odseku, je potrebné aplikovať aj na tento, v odvolaní prejednávaný prípad. Obžalovaný vo svojej žiadosti o odňatie a prikázanie veci inému súdu, neuviedol iné skutočnosti, na základe ktorých by mala byť takáto delegácia urobená, iba tie, ktoré sa vzťahujú k osobe predsedu senátu prvostupňového súdu a o ktorých sa, z dôvodov uvedených v odseku 8 tohto uznesenia, nekoná. Preto nebolo povinnosťou prvostupňového súdu postupovať tak, ako to uvádzal obžalovaný vo svojom odvolaní, teda postúpiť jeho žiadosť o delegáciu veci na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ods. 3.2). 11. Prvostupňový súd nepochybil, keď nevykonal obžalovaným navrhovaný dôkaz - výsluch jeho dcéry F. D. (ods. 3.3 tohto uznesenia). Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste by vykonanie takéhoto dôkazu neprinieslo žiadne dôležité skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť samotné rozhodnutie o treste. Na rozhodnutie o treste vykonal prvostupňový súd rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo zamerané na preskúmanie osobnosti obžalovaného, prípadných motívov alebo pohnútok jeho konania a možností jeho resocializácie. Tieto zistenia boli premietnuté do záverov, ktoré sa týkajú naplnenia jednotlivých účelov trestu, tak ako ich sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Z rovnakého dôvodu odmietol aj odvolací súd doplniť dokazovanie, o ktoré požiadal obžalovaný v odvolacom konaní. Pokiaľ ide o navrhnuté dôkazy, ktoré sa majú vzťahovať k rozhodnutiu o vine obžalovaného, tieto nemožno vykonať preto, že vecný prieskum rozhodnutia o vine obžalovaného tunajší súd nerealizoval. 12. Obžalovaný pomerne rozsiahlo napádal aj nesprávnosť rozhodnutia o výške uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 23 rokov, respektíve, že prvostupňový súd nesprávne, nedostatočne zohľadnil jeho vyhlásenie o vine (najmä odseky 3.4 až 3.7, 3.10. tohto uznesenia). Pri rozhodovaní o tejto odvolacej námietke, vychádzal tunajší súd jednak zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/ nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku, ako aj z vyjadrení obžalovaného v prvostupňovom, ako i v odvolacom konaní. 13. Podľa stanoviska citovaného v predchádzajúcom odseku, súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa
(procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova). Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. 14. Aplikujúc uvedené stanovisko na preskúmavaný prípad, je potrebné dať za pravdu prvostupňovému súdu, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré po splnení ďalších zákonných podmienok bolo zo strany súdu prijaté a rozhodnuté, že sa dokazovanie v otázke viny nevykoná. Z ďalšieho správania sa obžalovaného v prvostupňovom konaní, ktoré nasledovalo po vykonaní hlavného pojednávania dňa 9.9.2021, až do skončenia odvolacieho konania, však nijakým spôsobom nemožno dôjsť k záveru, žeby obžalovaný spáchanie trestnej činnosti v tom rozsahu a s tými následkami, ktoré sú obsiahnuté vo výroku o vine, úprimne oľutoval. Úprimne oľutovanie spáchaného skutku, chápe odvolací súd ako jasný a zrozumiteľný prejav obžalovaného, ktorý pramení z jeho vnútorného presvedčenia o nesprávnosti a spoločenskej škodlivosti jeho protiprávneho konania a ktorý zároveň nie je motivovaný inými cieľmi. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí s názorom prvostupňového súdu, ktorý je vyjadrený v odseku 12 odôvodneniach napadnutého rozsudku. Z tam uvedených dôvodov, ako aj z jeho vyjadrení v odvolacom konaní nemal odvolací súd preukázané, že by obžalovaný úprimne oľutoval spáchanie trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného. Samotné vyhlásenie o vine obžalovaného, nepostačuje na priznanie tejto poľahčujúce okolnosti. 15. Správnym spôsobom sa prvostupňový súd vysporiadal aj s možnosťou postupovať pri rozhodovaní o výške trestu analogicky podľa ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. V odseku 15 a 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňový súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil úvahy, ktorými sa riadil pri svojom rozhodnutí nepoužiť citované ustanovenie Trestného zákona, ktoré umožňuje mimoriadne znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Prvostupňový súd s týmito úvahami, ako aj so záverom, ku ktorému tieto viedli, v plnom rozsahu súhlasí a v podrobnostiach naň poukazuje. Postoj obžalovaného sa v tomto smere nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania. Podľa stanoviska citovaného odseku 12 tohto uznesenia, je použitie ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v rovine možnosti, ktorá je súdu daná, ktorej výber vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu a nie je automaticky naviazaná na prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine. Preto rozhodnutie prvostupňového súdu neuložiť trest mimoriadne znížený, nie je v rozpore ani so zákonom, ani s ustálenou judikatúrou a v tomto prípade je to zároveň i rozhodnutie vecne správne. 16. Výška uloženého trestu odňatia slobody primeraným spôsobom vyjadruje potrebu ochrany spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom najzávažnejšej trestnej činnosti, pred obžalovaným ako osobu, ktorá sa snaží zľahčovať následky svojho konania a ktorá si nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu neuvedomuje. Trestom odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby, je možné dosiahnuť najmä ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni po dlhšiu dobu trvania výkonu trestu odňatia slobody v páchaní trestnej činnosti. Trest uložený v takejto výške má zároveň ambície odradiť iných od páchania takto závažnej, násilnej trestnej činnosti. V neposlednom rade predstavuje trest i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. 17. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd i o spôsobe uloženého výkonu trestu odňatia slobody, pričom odvolací súd opätovne v plnom rozsahu odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá je obsiahnutá v odseku 17 tohto rozsudku. 18. Uloženie ochranného dohľadu páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, je obligatórnym postupom, na ktorý bol prvostupňový súd povinný a preto i táto časť napadnutého rozsudku je vecne správna. Uloženie, ani dĺžku trvania ochranného opatrenia obžalovaný osobitne vo svojom odvolaní nenapáda.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.